Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy, páni, pán minister, dovoľte mi reagovať na zopár faktov, ktoré boli povedané doteraz v diskusii a ktoré považujem za dôležité spomenúť.
Predovšetkým sme diskutovali o tom, či Zákonník práce vôbec vplýva alebo nevplýva na zamestnanosť. Dovoľte mi opätovne zdôrazniť, že považujem Zákonník práce ako základný pracovný kódex za jeden z najdôležitejších faktorov pre tvorbu pracovných miest, i pre...
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy, páni, pán minister, dovoľte mi reagovať na zopár faktov, ktoré boli povedané doteraz v diskusii a ktoré považujem za dôležité spomenúť.
Predovšetkým sme diskutovali o tom, či Zákonník práce vôbec vplýva alebo nevplýva na zamestnanosť. Dovoľte mi opätovne zdôrazniť, že považujem Zákonník práce ako základný pracovný kódex za jeden z najdôležitejších faktorov pre tvorbu pracovných miest, i pre celé podnikateľské prostredie. Zvlášť dnes, keď sa zvýšili odvody a vláda plánuje zvýšiť dane, sú zmeny v Zákonníku práce, ktoré zvyšujú náklady na tvorbu pracovných miest, likvidačné pre mnohých podnikateľov.
Posledná, no nie celkom posledná novela, ale novela z roku 2003, o ktorej sa tu hovorilo veľakrát, a pán poslanec Kaník spomínal dohodu so sociálnymi partnermi v tom čase, tak chcem pripomenúť, že mala významný vplyv spolu s ďalšími zmenami na to, aby sa zvýšila zamestnanosť na Slovensku. Dovoľte mi zdôrazniť, že v roku 2004 bola nezamestnanosť na Slovensku 18,4 %, v roku 2008 9,6 %, čiže takmer deväť percent za päť rokov sa znížila miera nezamestnanosti. Veľký význam mala v tom práve novela Zákonníka práce, ktorá pomohla odstrániť bariéry a pomohla pri zamestnávaní nových ľudí. Pomohla tvoriť nové pracovné miesta.
Podobný príklad sme tu už počuli z Estónska. Estónsko pred dvoma rokmi malo nezamestnanosť o dva a pol percentuálneho bodu vyššiu ako Slovensko, dnes ju má nižšiu o štyri percentuálne body. To sú údaje z Eurostatu. Opäť aj významným vplyvom Zákonníka práce.
Keďže v roku 2003 pri tejto novele spolupracovali významne takisto nielen zástupcovia zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, dovoľte mi prečítať stanovisko, ktoré aj v tom čase aktívna Podnikateľská aliancia Slovenska publikovala k dnešnej novele Zákonníka práce:
"Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest. Odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj" - o tom už tiež bola reč - "od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich a členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú už spomínané Dánsko, zvlášť čo sa týka flexicurity, Švajčiarsko, Japonsko, Veľká Británia, ale aj Spojené štáty americké, Kanada, Nový Zéland. Priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov v týchto krajinách prekračuje sedemdesiat percent. Na druhej strane negatívne príklady sú Španielsko, Taliansko, Grécko, v poslednom čase Belgicko, s priemernou mierou zamestnanosti pod šesťdesiat percent.
Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplývať ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie či kvalita vzdelávania.
Každopádne dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný Zákonník práce je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Mimochodom, podobný rozsah tej pätiny vplyvu Zákonníka práce na konkurencieschopnosť má aj metodológia Svetového ekonomického fóra. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.
Už preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú dnes Španielsko, smutne známe Grécko, ale i Portugalsko, krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v Únii, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám.
Ak dnes Slovensko čelí takmer 14-percentnej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora tých, čo tvoria pracovné miesta, potom je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú a posilňovanie právomocí odborov, napríklad pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času." Čiže presne to, na čo sme upozorňovali už v predošlých vystúpeniach. "Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenie novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní." O to (Ďakujem, pán minister.), o to predovšetkým ide. Pretože samozrejme, že keď hovoríme o pracovných miestach, hovoríme o zamestnancoch, dámy a páni, hovoríme o ľuďoch, ktorí sú zamestnaní.
"Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zaväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľského prostredia reálne, nie na papieri."
Toľko teda z vyhlásenia Podnikateľskej aliancie Slovenska, čo sú, dámy a páni, nielen ľudia, ktorí tvoria pracovné miesta, ale čo je organizácia, ktorá je takisto prepojená s tretím sektorom. Jediná organizácia, ktorá má aj analytické zázemie, analyzuje situáciu nielen na Slovensku, ale porovnáva ju aj s ďalšími krajinami.
Dovoľte mi zdôrazniť, že tak ako hovorili vo vyhlásení zástupcovia Podnikateľskej aliancie Slovenska zhruba o pätinovom vplyve Zákonníka práce na celkové prostredie pre tvorbu pracovných miest, tak aj v metodológii konkurencieschopnosti, ktorú viacerí z vás spomínali a v ktorej sme dopadli tak zle, len tretí najhorší po Grécku, Rumunsku, a určite, o ktoré máme všetci záujem, aby sa zlepšila, tak konkurencieschopnosť našej krajiny, ktorá zásadným spôsobom je ukazovateľom, či budeme mať viac roboty alebo nie na Slovensku, tak takmer z jednej pätiny tvorí Zákonník práce, ktorý hlavne ovplyvňujú, ovplyvňuje pružnosť a efektívnosť pracovného trhu. Mimochodom, v tomto porovnávaní sme po novele prvej Ficovej vlády, takzvanej novele pani ministerky Tomanovej dopadli tak, že sme hodnotení v tom najdôležitejšom ukazovateli pružnosti pracovného trhu na čísle 116 zo 142 hodnotených krajín. A takmer vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka pracovného trhu, sme v dolnej polovičke hodnotených krajín. Je tam veľká, veľká príležitosť pre zlepšenie. Naproti tomu, bohužiaľ, ideme skôr tou opačnou cestou a zhoršujeme podmienky pre tvorbu pracovných miest.
Chcel by som reagovať tiež na tri mýty, ktoré sa tu dnes veľmi často objavovali. Tým prvým mýtom je to, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. Druhým je, že odbory sú jediné nápomocné, ktorým, ktoré môžu pomôcť zamestnancom. A tretím mýtom je, že Zákonník práce si, zmenu Zákonníka práce si vynútil život. Nuž nie je tomu tak ani v jednom prípade.
Čo sa týka toho prvého mýtu, to, že Zákonník práce má priamy vplyv na zamestnanosť, dokazujú aj vyhlásenia tých, čo tvoria pracovné miesta, aj metodológia, už spomínaná metodológia Svetového ekonomického fóra, tak ako hodnotí krajiny, či sú konkurencieschopné alebo nie. A koniec-koncov aj skúsenosti z praxe, najmä malých podnikateľov a živnostníkov, mimochodom, ktorých je tristopäťdesiat tisíc na Slovensku a ktorí sú hlavnými zamestnávateľmi.
Ten druhý mýtus, že odbory sú jediné nápomocné, takisto vyvracia fakt, že zamestnanci si môžu voliť zamestnanecké rady, môžu si zvoliť svojich zamestnancov. Naproti tomu táto novela Zákonníka práce ide proti ich rozhodnutiu a nanucuje im zástupcov odborov, ktorí naviac budú platení veľmi často zo súkromných peňazí firiem, ktoré v súčasnej dobe nemajú ľahkú situáciu a ktoré, ktoré takto si musia ešte odkrajovať z toho koláča, na rozdiel od toho, že by mohli pridať napríklad zamestnancom, ktorí tvoria hodnoty. Myslím si, že zmena v Zákonníku práce, ktorá posilňuje právomoci odborárov, len a len odborárskych funkcionárov, je jedna z tých najškodlivejších. Je jedna z tých najškodlivejších preto, lebo ide proti samotným zamestnancom v tom, že veľmi často ide proti ich vôli.
Ďalšou škodlivou zmenou je zmena a zrušenie možnosti privyrobiť si nadčas. Vieme, že doteraz v platnej úprave bolo možné po dohode zamestnancov a zamestnávateľov predĺžiť dohodu medzi týmito dvoma subjektmi na 250 hodín ročne z povinných 150. Pán minister v tejto novele túto možnosť ruší, čo nepovažujem za dobrú správu pre tých, ktorí si chcú privyrobiť a dohodnú sa so svojimi zamestnávateľmi. Nerozumiem tomu, prečo si ľudia nemôžu zarobiť viac, keď majú robotu. Na jednej strane robotu zo Slovenska vyháňame a na druhej strane, keď ju máme, tak nedávame možnosť dohody so zamestnávateľom, aby si ľudia mohli privyrobiť. Mám naozaj veľa, veľa skúseností aj z vlastnej praxe, aj z rozhovorov osobitne s malými podnikateľmi, že táto klauzula im veľmi, veľmi vadí, pretože veľmi často využívajú zákazky, ktoré sú aj sezónne, a tento inštitút je pre nich v rámci dohody veľmi užitočný.
No spomínal som ešte ten tretí mýtus, že zmeny si vynútil život. Tak samotný fakt, že Zákonník práce sa novelizuje po tak krátkej novele, ktorú priniesla ešte minulá vláda, dokazuje, že život si ju nevynútil. Že si to život nevynútil, je dôkazom aj nedohoda sociálnych partnerov a odmietavé stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení ako sociálnych partnerov vlády, ktorí jasne deklarovali, že nesúhlasia s takýmito zmenami, najmä v súčasnej situácii, keď je potrebné tvoriť pracovné miesta. Považujem za veľkú chybu vlády, ktorá jednala, ale nedospela k dohode. Veľakrát vláda vytvára orgány, ktoré sú zásterkou, ktoré sú len figovým listom pre to, aby zakryla svoju zodpovednosť, či je to už smutne známa rada solidarity alebo akési nové poradné orgány, ale tam, kde sa má vláda dohodnúť, tam sa nedohodne. A to je na tripartite, to je pri tak dôležitom zákone, ako je Zákonník práce. A samozrejme tu v poslaneckej snemovni, tu je ten priestor, aby sme si vydiskutovali argumenty, ktoré by mali pomôcť najmä tvorbe nových pracovných miest. Táto novela ide proti tvorbe nových pracovných miest.
Osobitne tie najškodlivejšie opatrenia sú už chronicky známe, ale je to predovšetkým opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pre zamestnanca, ktorý vo firme odpracoval dva roky, ktoré spôsobí vyššie náklady na pracovné miesto. Je to obmedzenie zmlúv na dobu určitú - namiesto súčasnej úpravy s možnosťou trikrát za tri roky už to bude tak možné robiť len dvakrát za dva roky. Je to zmena postavenia dohodárov, je to obmedzenie počtu nadčasových hodín a je to zmena pre odborárskych funkcionárov, ktorí už nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku a naproti tomu môžu byť platení z firemných peňazí.
Takáto zmena práce teda nepomôže ľuďom na Slovensku, práve naopak, naše odhady hovoria o už spomínaných 80 až 100 000 pracovných miestach, ktoré týmito zmenami zaniknú. Zmenami v Zákonníku práce, zmenami v odvodoch a pripravovanými zmenami v daniach. Dohromady je to zlá, škodlivá kombinácia, ktorá Slovensku a občanom Slovenska nepomôže. Čo je najhoršie, že práve v súčasnosti celá tá konsolidácia dopadá najmä na plecia občanov, najmä na plecia tých, ktorí sú aktívni, pracovití, zodpovední. Je to séria zmien, ktorá sa netýka tých, ktorí nechcú pracovať, ale týka sa najmä tých, ktorí pracujú a ktorí poctivo platia dane, živia seba, svoje rodiny. To sú zmeny v odvodoch, pripravené zmeny v daniach, to sú zmeny v Zákonníku práce, to sú zmeny v poplatkoch, ktoré vládna strana presadila včera. Bohužiaľ, toto sú tieto istoty, ktoré, ktorých sme svedkami po voľbách. Istoty, že, bohužiaľ, na Slovensku nebudú sa mať lepšie tí, ktorí pracujú, ktorí sa starajú o seba a svoje rodiny, ale naopak, týchto ľudí čakajú horšie časy. Preto aj v druhom čítaní predložíme také pozmeňovacie návrhy, ktoré budú eliminovať škodlivé zmeny v Zákonníku práce, a budeme do poslednej chvíle presviedčať vás, dámy a páni z vládnej strany, aby ste zmenili názor, pokiaľ je tu ešte šanca a je tu priestor, pretože takto postavený Zákonník práce ľuďom na Slovensku škodí.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
