Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2012 o 15:19 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 15:19 - 15:20 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mihál jasne zdokumentoval, že to nie je len tento zákon, ktorý sťažuje podnikanie na Slovensku, a teda tvorbu pracovných miest. Doslova poukázal na to, že pre malé podnikanie a zvlášť spoločnosti s ručením obmedzeným sa zvyšujú náklady o 25 %. Chcem zdôrazniť, že práve títo podnikatelia sú tí, ktorí najviac doplatia na zvyšovanie daní a zhoršenie podmienok. Hovoril o paušálnych výdavkoch.
Tu chcem upozorniť na návrh, ktorý sme opakovane predložili a ktorý považujem za riešenie, a to je zavedenie licencií pre živnostníkov, ktorý by nahradil takisto zníženie paušálnych výdavkov, tak ako to navrhuje vláda v súčasnom návrhu zákona o dani z príjmov. Takže som presvedčený, že zavedenie licencií by bolo riešením pre malé podnikanie, ktoré momentálne je najviac postihnuté týmto zákonom aj ďalšími zákonmi, ktoré predkladá dnešná garnitúra.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 10:53 - 10:55 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Švejna veľmi správne zdôraznil, že to, čím sa teraz zaoberáme, má svoj pôvod v roku 2009, pretože v tom čase sa prehĺbil deficit verejných financií na 8 percent a v tom čase neprišlo k úsporným opatreniam aj napriek tomu, že príjmy rozpočtu klesali. Klesli dramaticky o 2 mld. eur, že ten základ skutočne má svoj pôvod v roku 2009 a v zlej reakcii vtedajšej vlády.
Tiež s ním súhlasím v tom, že naše porovnanie nemôže byť s krajinami, ktoré pôsobia v Európskej únii dlhšie a ktoré majú omnoho stabilnejšie ekonomické prostredie, ale predovšetkým súperíme o nové pracovné miesta s krajinami okolitými. Keď sa porovnáme v priamych daniach s okolitými krajinami, tak Slovensko bude mať najvyššie priame dane v krajinách V4. Budeme mať vyššie dane ako Česi, Maďari, Poliaci a to rozhodne nie je dobrá správa v súťaži o nové investície.
Aj argument, ktorý zdôraznil z hľadiska celkového efektívneho zdanenia teda zdvíhanie daní, odvodov a naviac ešte zhoršenie pružnosti na trhu práce cez zmeny v Zákonníku práce, sú skutočne smrtiace pre nové pracovné miesta, čo sa, bohužiaľ, už prejavuje. Preto politika zvyšovania priamych daní nikdy nebola politikou správnou pre tvorbu pracovných miest a vždy, bohužiaľ, vedie v konečnom dôsledku nakoniec aj k nižšiemu príjmu výberu daní v štátnom rozpočte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2012 13:56 - 13:57 hod.

Ivan Štefanec
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2012 12:43 - 12:45 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj kolegom za podporu, ostatným za faktické. Budem reagovať na tie, ktoré išli z vládnej strany.
Pani poslankyňa Nachtmannová, nuž krajiny, ktoré majú rast, tak tie znížili priame dane. To sú jednoducho fakty. A mimochodom tieto úvahy sú nielen vo Švédsku, ale aj v Nemecku, aj v krajinách, na ktoré sa odvolávate.
Pán poslanec Duchoň, trend pri výbere z daní aj z fyzických osôb je rastúci. Je rastúci nielen z právnických, ale aj z fyzických osôb ten trend je rastúci.
Čo sa týka prílevu investícii, ja som upozornil aj vo svojom príspevku, tak samozrejme, že to bol jeden z faktorov, jeden z kľúčových faktorov. Ale pri tom príleve investícií nezabúdajme na investičné stimuly, na ktoré ste sa vy odvolali. Ja považujem za absolútne škandalózne, že vy ste začali rozdávať peniaze ľudí na udržanie pracovných miest. To je precedens, ktorý tu nebol. Z peňazí daňových poplatníkov, z peňazí malých podnikateľov, tých, ktorí nemajú šancu dostať sa k stimulom, podporujete veľké ziskové firmy vraj za udržanie miest. To je osobitná téma, ktorá bude ešte, verím, v snemovni rozobraná.
Pán poslanec Blaha, nuž, tam je viac čo na vysvetľovanie, ale, viete, aj rovná daň, aj ďalšie reformy boli spôsobom, ako sa z komunistického jarma dostať k prosperite, a na Slovensku sa to podarilo. Našťastie sa to darí aj iným krajinám. Bohužiaľ, to koleso teraz otáčate. Otáčate ho zlým smerom, pretože aj rovná daň je spôsobom, ako majú všetci ľudia zbohatnúť, pretože ide predovšetkým o prosperitu občanov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2012 11:59 - 12:29 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, milí hostia aj hore, čo sa na nás pozeráte, pána ministra už tu máme, takže nemusíme čakať.
No dovoľte, aby som sa vyjadril za klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany k uvedenému návrhu zákona. Je to jeden z kľúčových zákonov, ktorým sa vláda rozhodla konsolidovať verejné financie.
Pán minister sa vyjadril krátko po voľbách, že príde s týmto zákonom. Vyjadril sa aj jeho slovami, že "rovná daň zomrela", takže začíname akýsi pohreb rovnej dane týmto čítaním. Je to smutné, pretože rovná daň má svoje opodstatnenie a všade, kde ju zaviedli, tak ukázala, že význam má. Ak teda niekto ju dnes zabíja a vraždí, podľa mňa je to atentátom na ekonomiku a nie je to dobrá správa pre občanov Slovenska. Pretože o rovnej dani sa začalo hovoriť pred 12 rokmi, začali o nej hovoriť najmä malí podnikatelia. Tá pôvodná myšlienka, ešte si pamätám zo svojej skúsenosti z podnikateľského prostredia, pochádzala zo Slovenskej asociácie malých podnikateľov. Tiež si pamätám v roku 2001, ako Podnikateľská aliancia Slovenska v svojej Správe o stave podnikateľského prostredia upozornila na tento možný fenomén, akoby nám mohol pomôcť, pretože už v tom čase rovná daň zafungovala v niektorých krajinách. Estónsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré rovnú daň zaviedlo, a Slovensko našťastie sa stalo v roku 2004 pokračovateľom tejto myšlienky.
Malo to význam, pretože rovná daň sa postupne zaviedla v ďalších krajinách a v ďalších krajinách sa ukázalo, že vytvára pracovné miesta a pozitívne prispieva k rozvoju ekonomiky a že pomáha ľuďom. Takže Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré rovnú daň zaviedlo a, bohužiaľ, zrejme bude prvou vôbec krajinou, ktorá rovnú daň zruší. Považujem to za veľmi zlý, nešťastný krok, ktorý robí vláda, pretože to nepomáha ľuďom.
Vláda sa snaží zrušením rovnej dane a zvýšením sadzby dane pre firmy nahnať do rozpočtu ďalšie zdroje, hovorí o takmer 370 mil. a viac, dokonca presne 376,55 mil. eur očakáva v budúcom roku. Tieto príjmy sú ale veľmi-veľmi otázne. Tieto príjmy sú otázne už aj preto, pretože vieme všade zo skúseností, keď sa zvýšili dane, tak neexistuje tu priama úmera a treba byť veľmi-veľmi opatrný. Máme skúsenosti aj z iných krajín, kde sa zvýšili rovné, kde sa zvýšila rovná daň alebo vôbec kde sa zvýšili dane z príjmu právnických osôb, že to neviedlo automaticky k rastu príjmov do štátneho rozpočtu. Za všetky si dovolím uviesť príklad z Litvy, kedy zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 15 na 20 % viedlo k tomu, že sa rozpočet naplnil v položke dane z príjmu právnických osôb len na 59 %. A Litva musela prehodnotiť svoje plány. Vieme takisto zo skúseností z ďalších krajín, že tieto rozhodnutia neviedli k naplneniu štátnej kasy.
Považujem teda tento krok za krok do slepej uličky, pretože obávam sa, že sa nenaplnia odhady vývoja príjmov štátneho rozpočtu a naviac že sa vyženie práca zo Slovenska. Už aj z tohto pohľadu, pretože zvýšenie dane z 19 na 23 % pre firmy znamená, že budeme mať vyššiu priamu daň ako Česi, Poliaci, Maďari.
Nie je žiadnym problémom pre firmy, ktoré fungujú na európskom spoločnom trhu, aby si presunuli svoj základ dane z jednej krajiny do druhej a platili tam, kde sú dane výhodnejšie, aby si optimalizovali svoju daňovú základňu. Čo ale, samozrejme, nie je možné pre živnostníkov, malých podnikateľov, ktorí podnikajú na Slovensku a ktorí nemajú túto možnosť, že takéto opatrenie okrem toho, že vyženie prácu zo Slovenska, najviac dopadne na malých podnikateľov, ktorí nebudú môcť si svoje dane optimalizovať nejakým presunom do iných krajín, pretože jednoducho podnikajú a poctivo platia dane na Slovensku.
Zaujímavý je takisto vývoj myslenia rovnej dane aj na Slovensku, pretože spomínal som tie začiatky v roku 2000, v roku 2001, kedy sa objavovali v postupných analytických materiáloch najskôr organizácií, ktoré zastupovali podnikateľov, neskôr aj analytikov, tretí sektor, a kedy sa postupne k tejto téme začali vyjadrovať aj politici. Dovoľte mi upozorniť, že v roku 2002 sa na tému rovnej dane vyjadril aj súčasný premiér Robert Fico, ktorý povedal, že on je predsa za rovnú daň, v roku 2002.
Je pravdou, že v roku 2006 strana SMER vyhrala voľby aj s myšlienkou, že ide už rovnú daň rušiť, ale pamätáme si, že za roky 2006 - 2010 ani náhodou sa rovná daň nezrušila. Našťastie vtedy zvíťazil pragmatický prístup, ktorý znamenal to, že jednoducho, keď sa niečo zabehlo, keď niečo funguje, tak sa to rušiť nebude. Bohužiaľ, dnes strana SMER k tomuto rozhodnutiu pristupuje ináč. K pohľadu na rovnú daň pristupuje ináč a rovnú daň ide rušiť, priame dane ide zvyšovať. Bohužiaľ, považujem to za cestu do slepej uličky, považujem to za zlé rozhodnutie pre budúcnosť občanov Slovenska, pretože znamená to, že budú mať menej práce, znamená to, že budú mať horšie prostredie v porovnaní s Čechmi, Slovákmi(??? Poliakmi), Maďarmi aj v boji o nové investície, ale aj z hľadiska napĺňania štátneho rozpočtu.
Dovoľte mi uviesť zopár čísel. Od roku 2004, kedy sa rovná daň na Slovensku zaviedla, znamenala, že, samozrejme, zatraktívnilo sa prostredie pre tvorbu pracovných miest, ale znamenala aj to, že sa príjmy štátneho rozpočtu z hľadiska platenia daní firiem začali napĺňať vyššie. Už v roku 2004 sa vybralo v štátnom rozpočte z daní z firiem viac ako v roku 2003. V roku 2005 sa dokonca tento nárast pohyboval na úrovni 42,1 mld. slovenských korún, čo znamenalo nárast o viac ako 40 %, presnejšie číslo je 41,75 %, hneď ten ďalší rok. Dokonca v priebehu piatich rokov sa objem dane z príjmu, ktoré platili firmy, v štátnom rozpočte zdvojnásobil, dámy a páni.
Samozrejme, že to bolo spôsobené tým, že ekonomika rástla, pretože rovná daň znamenala podporu rastu. Samozrejme, že v tom boli aj iné faktory a že rovnú daň nechápeme izolovane, pretože sme vstúpili do Únie, vstúpili sme na spoločný trh, zaviedli sme pružný Zákonník práce, proste robili sa opatrenia, ktoré podporili podnikanie, ktoré robili to, že na Slovensku sa podnikať oplatilo a že sa oplatilo pracovať. Takže takéto opatrenia viedli k nárastu, nielen rekordnému nárastu na Slovensku, v roku 2007 dokonca tento nárast presiahol 10 % HDP ročne, čo bol v tom čase najvyšší rast spomedzi všetkých 27 krajín Únie. A mimochodom Slovensko ešte stále doteraz, keď si zoberieme čísla od roku 2004 až dodnes, tak je najrýchlejšie rastúcou krajinou Únie, dámy a páni. Najrýchlejšie rastúcou, keď si zoberieme obdobie od roku 2004 až dodnes. Práve aj pre daňovú reformu zavedením rovnej dane, pre pružný Zákonník práce, pretože sa postupne robili aj v neľahkých časoch opatrenia, ktoré spôsobili, že sa podnikať oplatilo, že sa podporovala práca. Dnes, bohužiaľ, robíme pravý opak. Meníme Zákonník práce, zvyšujeme dane a odvody a zneprehľadňujeme legislatívu.
Ďalší nepriamy efekt rušenia rovnej dane je totiž skutočnosť, že sa skomplikuje daňový systém. Zavedenie rovnej dane nebolo samoúčelné z pohľadu zjednodušenia systému. Sám si pamätám, že opatrenia, ktoré mi najviac vadili, keď som pracoval v podnikateľskom prostredí, bola nejednoznačnosť a komplikovanosť legislatívy. Veľmi dobre si pamätám, že za obdobie 10 rokoch pred zavedením rovnej dane sa zákon o dani z príjmu zdesaťnásobil z hľadiska obsahu. A to je to, čo vždy sme najviac kritizovali, že sa robia časté zmeny, komplikované zmeny a potrebujeme mať stabilnú a jednoduchú legislatívu. Práve preto bol krok ku zavedeniu rovnej dane tak dôležitý, pretože znamenal jednoduchosť, znamenal transparentnosť a znamenal zjednodušenie systému, čo mimochodom spôsobilo, že nielenže sa platilo nakoniec viac daní do štátneho rozpočtu, ale že mali jednoducho tí, ktorí podnikajú a poctivo platia dane, viac času nato, aby sa sústredili na svoju vlastnú činnosť, že nemuseli plytvať svoj čas na študovanie zákonov, na ich vysvetľovanie, na daňových poradcov a na ďalšie nepriame náklady.
Práve z tohto pohľadu som presvedčený, že jednoduchosť, jednoznačnosť, zrozumiteľnosť zákonov pomáha najviac malým podnikateľom, najviac tým, ktorí nemajú veľa času a veľa prostriedkov nato, aby si platili daňových poradcov, aby si skutočne míňali svoje prostriedky aj na nepriame náklady. Ten, kto podniká, sa chce sústrediť na svoju činnosť, chce sa sústrediť na produktívne veci a potrebuje mať stabilné prostredie a stabilnú legislatívu. Rovná daň takýmto krokom vždy bola. Preto sme ju vždy obhajovali a obhajovať budeme, lebo sme presvedčení, že rovná daň má svoj význam.
Dnes v čase, kedy ekonomicky nežijeme ľahké časy, ani v Európskej únii sa nežijú ľahké časy, a nikto skutočne žiadnemu ministrovi financií, ani na Slovensku, ani v Únii, nezávidí, keď má tieto časy prekonať, pretože krajiny sa potýkajú s dierami v štátnom rozpočte, tak, samozrejme, je otázka, ako ich zaplátať. Chcem povedať ale dve poznámky na túto tému.
Po prvé musíme si uvedomiť, že kto túto dieru spôsobil. Ako vznikla.
Samozrejme, že bola spôsobená predovšetkým znížením dopytu po našich výrobkoch, najmä v krízových rokoch 2008 a 9, kedy Slovensko, tak ako ostatné európske krajiny, keďže nie sme izolovaným ostrovom a sme bytostne napojení na krajiny Európskej únie, tak sme pocítili krízu. A v tom čase naše príjmy štátneho rozpočtu, presne to bolo v roku 2009, klesli o 2 mld. eur. Problém ale bol, a veľmi dobre si pamätám na diskusie na túto tému v tejto snemovni, problém bol, že už v tom čase vtedajšia vláda, ktorej mal dominantný priestor SMER - SD, nezarovnala výdavky svojím príjmom a potvrdila, potvrdila výdavky na rovnakej úrovni, ako keby sme rástli zhruba 5 %, ale my sme pritom takmer 5 % klesali. Čiže tá reakcia nieže bola pomalá, tá reakcia bola takmer žiadna. Aj napriek tomu, že sme búšili po celý rok do vlády, aby zarovnala štátny rozpočet, aby urobila úsporné opatrenia, tak aj keď nám chýbali 2 mld., vláda míňala, ako keby sa nič nedialo.
Toto rozhodnutie nás dobieha dnes, dámy a páni. Toto rozhodnutie bolo chybné a kvôli tomuto rozhodnutiu musíme riešiť dnes omnoho bolestivejšie konsolidáciu, ktorá dopadá na všetkých občanov Slovenska práve preto, lebo dobieha vládu a, bohužiaľ, aj nás všetkých tým pádom zlé rozhodnutie z roku 2009.
Pripomínam, že minulá vláda sa snažila konsolidovať, konsolidovala z takmer 8-percentného deficitu na deficit pod 5 %. Dosiahla konsolidáciu zhruba 3,5 % HDP z väčšej časti, z omnoho väčšej časti na strane výdavkov. Súčasná vláda sa rozhodla ísť konsolidáciou na strane príjmov, bolo ohlásené, bola ohlásená konsolidácia najskôr pánom ministrom z dvoch tretín na úrovni príjmov. Keď si to všetko spočítame, tak vychádza nám možno aj väčšie číslo, ale už len spôsob, že sa konsoliduje tým, že sa zvyšujú najmä dane, odvody, poplatky, tak je bolestivý a nemyslím si, že je správny. Pretože stále ešte je priestor na strane výdavkov a stále by sme sa mali pozrieť pri konsolidácii najmä na spravodlivejší sociálny systém, stále by sme sa mali pozrieť na možnosť v úsporných opatreniach, najmä pri rozpočtových, príspevkových organizáciách, ale mali by sme sa pozrieť aj na výkonnosť štátnych podnikov. Stále sú tu rezervy, ktoré je potrebné využívať a nie ísť okamžite cestou len dopadu na ľudí.
Ten prvý dopad, ako vieme, bola polmiliardová čiastka, ktorú vláda získala tým, že znížila príspevky z 9 na 4 %, čo je pol miliardy ročne, a že o túto časť zobrala, o 55 % zobrala sporiteľom v druhom pilieri, tým pádom im znížila dôchodky z druhého piliera. Táto čiastka predstavuje kľúčovú časť konsolidácie. Druhú najpodstatnejšiu časť predstavuje predpokladaný výber daní, o ktorom hovoríme práve pri tomto zákone. Toto by malo byť druhé najkľúčovejšie opatrenie, bohužiaľ, ktoré dopadá opäť najmä na ľudí. Nie na tých najbohatších, aj keď v tomto smere je to snáď jediný argument, ktorý používa vláda, ktorý sa týka tohto zákona, to je progresivita z 19 na 20 %, o ktorej hovorí, že sa to týka jedného percenta ľudí, ale realitou je, že pracujúci nad 1 150 eur mesačne zaplatia už vyššie odvody. Čiže ta progresivita sa začína omnoho skôr. To bolo schválené v zákone o sociálnom zabezpečení.
Ale realitou je, bohužiaľ, že takmer o pätinu viac by mali platiť dane malí podnikatelia. Totiž ten nárast z 19 na 23 % pri daniach z príjmu sa týka všetkých, sa týka tých, ktorí zarábajú viac, tých, čo zarábajú menej z hľadiska podnikania. Pri firmách sa týka všetkých. Ale znova opakujem, dámy a páni, tí malí podnikatelia, ktorí nemajú možnosť si preniesť svoje daňové základy do iných krajín, tak tí na to doplatia viac, najviac. Malí podnikatelia, ktorí sú najväčší zamestnávatelia na Slovensku a ktorí sú najväčší zamestnávatelia aj vo všetkých európskych krajinách, najviac na to doplatia tí, ktorých by sme mali najviac podporovať. Vieme, že realitou je, ako som už spomínal, že nižšie dane budú mať Česi, Maďari, Poliaci.
Keď sa pozrieme do daňového zaťaženia Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami v Únii, tak vychádzame zhruba na úrovni priemeru. Slovensko je na 14. mieste s celkovým daňovým zaťažením 38,9 %. Nižšie ako Slovensko majú daňové zaťaženie Dáni, Holanďania, Turci, Nóri, Luxembursko, Poľsko, Island, Veľká Británia, Kanada, Japonsko, Írsko, ale aj Spojené štáty a tak ďalej atď.
Veľakrát sa spomínal príklad Švédska. Dámy a páni, počúvali sme v tejto snemovni, najmä od socialistov, ako je to dobré vo Švédsku, ako by sme sa mali správať podľa ich vzoru. Nuž dovoľte mi pripomenúť, že Švédi idú znižovať priame dane z 26 na 22 %. Švédi budú mať nižšie priame dane, ako budeme mať my na Slovensku. Švédi majú momentálne daňové zaťaženie, celkové daňové zaťaženie 42,8 %, o menej než 4 % než Slovensko. Oni idú o 4 % znižovať, my ideme o 4 % zvyšovať. Čiže celkové daňové zaťaženie na Slovensku bude vyššie ako vo Švédsku. Taká je realita a, bohužiaľ, toto je smutný obraz týchto opatrení. Daňové zaťaženie sa dostane nad úroveň takej krajiny, ktorá bola vzorom a ktorá vraj sa správala omnoho zodpovednejšie.
Zvyšovanie priamych daní nikdy neprinieslo do štátneho rozpočtu očakávania. Vidíme to nielen na príkladoch, ktoré som uviedol, vidíme to aj na štúdiách, ktoré robili analytici v nedávnej minulosti.
Dovoľte mi upriamiť pozornosť na štúdiu Výstup fiškálnej konsolidácie od autorov Alberta Alesinu, Karla Ferreru a Francesca Giavazziho, ktorá vyšla nedávno, v auguste 2012. V tejto štúdii sa za posledné roky analyzovali krajiny, ktoré išli cestou konsolidácie, a porovnávala sa konsolidácia na jednej strane, na strane výdavkov, čiže krajiny, ktoré konsolidovali najmä tým, že šetrili, a na druhej strane krajiny, ktoré išli zvyšovaním daní. Záver štúdie sa dá zhrnúť do jednej vety: Kľúčovým výsledkom pozorovania je, že konsolidácia na príjmovej stránke nevedie k recesii, zatiaľ čo konsolidácia na úrovni zvyšovania daní vytvára dlhodobé trendy recesie. Čiže, jednoduchšie povedané, tí, čo zvyšujú dane, tak ohrozujú ekonomický rast, to je aj skutočnosť, ktorú potvrdia všetci ekonomickí odborníci a ktorú nehovoríme len my, ale o ktorej hovoria fakty zo všetkých krajín, kde zvyšovali dane, že jednoducho zabije to aktivitu, vyženie to pracovné miesta. Ale práve konsolidácia, ktorá je zameraná na úsporné opatrenia, tá má väčší zmysel, lebo neskôr sa môžu vytvárať práve zdravšie pracovné miesta.
Podobným príkladom za všetky okrem spomínanej Litvy bolo aj Taliansko, nedávny príklad, ktoré takisto momentálne konsoliduje a ktoré išlo takisto cestou tou, že naštartuje rast znižovaním daňovo-odvodového zaťaženia. Tých príkladov je spústa a tých príkladov nemusíme pozerať až tak ďaleko, pretože jednoducho fakty hovoria za všetko.
Konsolidačné opatrenia teda dopadnú aj vzhľadom na tento zákon najmä a najmä na občanov, najmä na tých, ktorí jednak stratia pracovné miesta, tí, ktorí sa nedočkajú nových pracovných miest, pretože Slovensko v súťaži o nové pracovné miesta si zhoršuje svoju pozíciu a, bohužiaľ, sa dostáva do nevýhodnejšej pozície v porovnaní so svojimi konkurentmi, ktorí takisto súťažia o pracovné miesta, ale kde sa rozhoduje o tom, kde bude nová investícia podľa daňového systému, podľa kvalifikácie pracovnej sily, podľa stability legislatívy, podľa toho, či administratívne zaťaženie je vyššie alebo nižšie. V tomto boji si dávame vlastný gól.
A tá konsolidácia z celého tohto balíka dopadne na občanov. Dovoľte mi upozorniť najmä, že dopadne na sporiteľov v druhom pilieri, na čo sme upozorňovali od začiatku, tam je 1,5 mil. ľudí, ktorí prídu už o spomínaných 500 mil. eur. Dopadne na dohodárov, ktorých je viac ako 600-tisíc a ktorí majú zaplatiť 140 mil. eur naviac ročne. Dopadne na zamestnancov a živnostníkov, ktorí majú len cez vymeriavacie základy prispieť 130 mil. ročne. Pripomínam, že každý živnostník len cez odvody bude musieť zaplatiť minimálne o 300 eur ročne. Dopadne na samostatne zárobkové činné osoby, pri ktorých vláda počíta s vyššími daňami a odvodmi za 71 mil. ročne. Všetci pracujúci, ktorí pre obmedzenia odpočítateľnej položky na manžela či manželku majú byť ľahší o 5,6 mil. eur ročne. Včera sme hovorili o koncesionárskych poplatkoch. Aj všetci platitelia koncesionárskych poplatkov, ktorí vraj si majú upevniť vzťah s verejnoprávnymi médiami, tak zaplatia 74 mil. eur ročne. Dámy, páni, to nie sú stále tí najbohatší. Majitelia nových áut, ktorí pri aute s výkonom nad 80 kW zaplatia zhruba 30 mil. eur ročne. Fajčiari 8 mil. eur ročne, ale aj všetci ľudia, ktorí pracujú vo firmách a cez vyššie dane majú zaplatiť 350 mil. ročne. Nemusíme si opäť pripomínať, kto je najväčším zamestnávateľom. To sú malé firmy. To a v neposlednom rade nezabúdajme ani na klientov bánk a regulovaných firiem, ktorí pocítia mimoriadne odvody. Vláda presadila, aby tieto mimoriadne odvody budúci rok stáli firmy 170 mil. ročne. Vieme pritom, čo sa deje v bankách.
V tejto súvislosti je tragikomické, že vládni poslanci neustále hovoria o akýchsi zbohatlíkoch, na ktorých sa prejavia ich opatrenia. Vláda skôr vážne ohrozuje pracovné miesta a neochvejne presadzuje zásadu, podľa ktorej dieru vo financiách majú daňami a odvodmi a poplatkami zaplatiť aktívni ľudia a tvorcovia pracovných miest. To považujem za kľúčové. Je to potrebné zdôrazňovať neustále, že tieto opatrenia dopadnú najviac na tých, ktorí pracujú, sú aktívni a ktorí budú mať sťažené pozície.
Na druhej strane stále nevidíme vládne opatrenia v efektivite sociálneho systému a v racionalizácii toho, čo by sa dalo robiť. Ľudia, ktorí nerobia, resp. nechcú robiť, tak zatiaľ v tejto fáze vláda s týmto nič nerobí. Ale s čím robí, tak zvyšuje dane, poplatky, odvody aktívnym a zhoršuje pozíciu tým, ktorí najviac prispievajú do štátneho rozpočtu.
To riešenie teda stále vidíme pri konsolidácii v spravodlivejšom sociálnom systéme, ako som spomínal, v lepšom riadení v štátnych podnikoch a v úsporných opatreniach na výdavkovej stránke, či sú to prevádzkové náklady, alebo aj ďalšie náklady rozpočtových a príspevkových organizácií. Analytici hovoria, na to sú analytické štúdie, že je možná úspora až 800 mil. eur pri kombinácii týchto faktorov. Vláda sa ale vydala inou cestou, cestou nespravodlivosti, trestu pre pracovitých a úspešných. Takáto cesta má jasné dôsledky. A, bohužiaľ, tie dôsledky budú znášať len občania v tom, že ich situácia bude horšia, že majú istotu, že sa lepšie mať nebudú. To je tá istota, ktorú vláda dáva týmto zákonom občanom.
Dámy a páni, aj na základe uvedeného, aj na základe toho, čo som povedal k tomuto zákonu, je prirodzené, že poslanecký klub SDKÚ - Demokratickej strany bude hlasovať proti tomuto zákonu.
A dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku, podľa § 73 písm. b), navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Tento zákon považujem za krok späť, tak ako som argumentoval na číslach, rovná daň bola jedným z dôležitých faktorov, ktoré na Slovensku priniesli prácu, ktoré priniesli rast. Nezabúdajme, že už v prvom roku, v roku 2004, kedy rovná daň na Slovensku začala platiť, tak sa prejavila na zvýšení príjmov, reálnych príjmov občanov viac ako 2 %. Prejavila sa v počte pracovných miest. Nezabúdajme, že Slovensko malo takmer 20-percentnú nezamestnanosť a rovná daň významne prispela k tomu, aby nezamestnanosť klesla pod 10 %.
Tieto skúsenosti majú aj iné krajiny. Krajiny, ktoré zaviedli rovnú daň, rástli rýchlejšie, vytvárali viac pracovných miest. Práve z dôvodu toho, aby na Slovensku boli pracovné miesta, aby sme podporovali pracovitosť, budeme rovnú daň vždy podporovať a vždy ochraňovať.
Je nemilé, že vláda sa vydala touto cestou. Pán minister financií hovoril o jame ako o deficite, ktorý musí riešiť, ako jame, ktorú musí zahádzať. Keď použil toto pejoratívne označenie, tak dovoľte mi použiť takisto jedno prirovnanie. Keď vláda rieši jamu v podobe deficitu, tak svojimi opatreniami, bohužiaľ, do tejto jamy hádže občanov Slovenska. A proti tomu budeme vždy protestovať, preto, ako som spomenul, navrhujeme, aby o tomto zákone sa nepokračovalo.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2012 16:15 - 16:16 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Vášáryová veľmi jasne vysvetlila, že šéf RTVS momentálne to bude mať ťažšie a jeho pozícia vôbec nie je jednoduchá, pretože to financovanie nie je jednoduché. A, bohužiaľ, nebude ani jasnejšie. Ale kto to má, bohužiaľ, jasné, tak to sú občania Slovenska, ktorí podľa tohto zákona zaplatia na budúci rok 74 mil. eur na úhradách za poskytovanie verejnoprávnych médií. Myslím si, že to je krásny príklad toho, ako sa slová rozchádzajú s činmi, pretože to deklarovanie o tom, že konsolidáciu zaplatia len tí najbohatší, vyvracia samotný zákon, pretože tieto úhrady budú platiť všetci, 4,64 eura za mesiac budú platiť všetci občania, nielen tí najbohatší, čiže na 74 mil. eur sa poskladajú všetci občania Slovenska a rozhodne nielen tých 12 %, ako to dennodenne počúvame. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.9.2012 16:08 - 16:10 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi za to, že jasne zdokumentoval aj číslami údaje, ktoré boli prezentované tu už niekoľko mesiacov, aj pred odôvodnením zmien a zásahov do druhého piliera, ktoré boli odôvodňované údajným výpadkom 500 miliónov. Je realitou, že rozpočet sa vždy vyvíja v niektorých položkách lepšie, v niektorých horšie, a v niektorých položkách, keď sa aj podľa tejto správy vyvíjal horšie za 500 mil. aj z uvedených správ, ktoré tu máme pri tomto bode rokovania, a z čísiel, ktoré pán poslanec zdokumentoval, jasne vidieť, že takmer za 500 mil. máme aj položky, ktoré sa vyvíjajú pozitívne včítane tých núdzových zásob ropy, včítane realokácie v rámci regionálneho operačného programu. Že jasne tu bolo dokázané, že 500 mil. eur je len a len bublina. K tej druhej téme, ktorú pán poslanec zdôraznil, a to je téma udržateľnosti, chcem upozorniť popritom, že sú vládnou stranou pretláčané najmä zlé zásahy do Zákonníka práce, do zvyšovania daní a odvodov, považujem práve zvyšovanie priamych daní za zásadnú chybu takisto z hľadiska udržateľnosti našich verejných financií, pretože tým, že vláda ruší rovnú daň a chce zvyšovať priame dane, tak ohrozuje de facto výber daní, ohrozuje príjmovú časť rozpočtu. Je iluzórne si myslieť, že pri zvyšovaní daní dosiahneme tie čísla, ktoré si vláda vymyslela. Čiže myslím si, že tancuje na tenkom ľade a že tie príjmy sú aj z hľadiska udržateľnosti veľmi, veľmi podhodnotené.
Skryt prepis
 

25.9.2012 9:23 - 9:31 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Niekto si zabudol tu pero, to len pripomínam.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som povedal pár slov na záver k tomu, čo tu bolo povedané.
Najskôr mi dovoľte zdôrazniť, že pri všetkých odpovediach na otázky, čo najviac vadí podnikaniu na Slovensku, tak tie odpovede sú jednoznačne rovnaké, týkajúce sa zbytočného administratívneho zaťaženia, nevymožiteľnosti práva a stále vysokého daňovo-odvodového zaťaženia.
Keď si zoberieme tieto tri skutočnosti, tak práve naším návrhom sme sa snažili riešiť tento stav, aby sme zjednodušili administratívu najmä pre živnostníkov, ktorí, ako sme počuli od údajov, ktoré spomínal pán poslanec Fecko, ich počet skutočne klesá a odhlasujú živnosti. Tento stav nie je radostný, my musíme urobiť opatrenia, ktoré práve pomôžu tomuto najdôležitejšiemu stavu na Slovensku.
Živnostenské licencie nie sú nový návrh, my sme ich mali v programe už pred dvomi rokmi a Živnostenské licencie sú návrhom, ktorý vychádza z praxe. Je to požiadavka ľudí, tých, ktorých sa to týka, požiadavka živnostníkov opätovne sa dostala na rokovací stôl najmä v poslednom čase, keď administratíva sa nerieši a, bohužiaľ, daňovo-odvodové zaťaženie stále stúpa. Pripomínam, že na budúci rok každý živnostník zaplatí minimálne 300 eur naviac. Pripomínam, že vláda prichádza do tejto snemovne so zvyšovaním priamych daní. A pripomínam tiež, že prichádza s návrhom na výrazné obmedzenie paušálnych výdavkov. Aj preto sme prišli s týmto návrhom, pretože ho považujeme zvlášť v tejto dobe za kľúčový, za návrh, ktorý pomôže živnostníkom.
K tomu, čo bolo povedané v rozprave.
Pán poslanec Fecko hovoril o veľkých nákladoch na začiatku roka. Áno, je to pravda, takisto túto otázku sme rozoberali so živnostníkmi a hovorili sme o možnostiach rozložiť tú splátku na viacero častí. V tom návrhu zákona sme prišli zatiaľ len s najjednoduchším riešením, aby to bolo raz na začiatku roka, ale riešenie tejto otázky si viem predstaviť tak, že bude možnosť aj zaplatiť to trebárs dvakrát za rok s tým ale, samozrejme, že ten, kto to zaplatí jedenkrát za rok, tak by bol mierne zvýhodnený, aby sme stimulovali práve k zjednodušeniu a k tomu, aby aj štát si prišiel na svoje a štát dostal svoje peniaze.
Bolo tu povedané takisto dosť o tom, či to bude mať vplyv na štátny rozpočet, alebo nie. K tomu, čo hovorili kolegovia, pripomínam, že z analýz údajov, ktoré uverejnil Inštitút finančnej politiky, vyplýva, a to sme boli najviac prekvapení, vyplýva, že daň, ktorú platia živnostníci, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty, ale, samozrejme, musia platiť daň z príjmu, tak táto daň sa výrazne nepohybuje podľa toho, aký majú oni príjem. Jednoducho vyššie príjmové skupiny si optimalizujú svoj daňový základ a neplatia výrazne viac ako tí, ktorí majú tržby trebárs do 15-, 20-tisíc eur. Osciluje to okolo čísla 500 eur, preto sme prišli s návrhom na 500 eur za výšku licencií ako poplatku, ktorý ide do daňových príjmov štátu. Skutočne tí, čo majú príjem do 20-tisíc eur, tak platia zhruba okolo 480 eur v priemere, tí, čo majú príjem medzi 20- až 50-tisíc eur, tak tie údaje sa pohybujú len tesne nad hranicu 500 eur. Takže dohromady ten priemer, ktorý sme vypočítali, súvisí s tým, že nechceme okradnúť štát, ale, samozrejme, chceme, aby sme zjednodušili stav, ktorý v súčasnosti na Slovensku pretrváva.
V diskusii takisto - ešte v piatok - padli nejaké otázky ohľadom obmedzenia, tak chcem pripomenúť, že, samozrejme, ten návrh sa týka všetkých, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty, čiže je obmedzený výškou tržieb 50-tisíc eur za rok.
Ak niektorí kolegovia hovorili, že sú za určitú škálu podľa príjmov, myslím si, že odpoveď je na to práve to, čo som spomínal, údaje z Inštitútu finančnej politiky uvádzajú, že daň z príjmu osciluje okolo výšky 500 eur. Ak je niekomu prekážkou, že ozaj to pomôže viac vysokopríjmovým ako nízkopríjmovým, ja si osobne viem predstaviť diskusiu na tému obmedzenia stropu, čiže nie 50-tisíc eur, alebo možno znížiť to na 30-, 25-tisíc eur. Čiže väčšina, drvivá väčšina remeselníkov má ozaj príjem do 30-tisíc eur ročne.
Čiže viem si predstaviť v druhom čítaní dobrú diskusiu na túto tému. A keď by mal byť toto ten hlavný problém, prečo by sme nechceli ísť do licencií, tak otvorene hovorím, že nechcel by som, aby výška 50-tisíc eur ročne bola prekážkou pre to, aby tento zákon neprešiel.
Máme úprimný záujem preto, aby licencie boli zavedené, pretože považujem zavedenie licencií za dôležitý krok, najmä pre zjednodušenie podnikania na Slovensku. To, čo je kľúčové: zníženie administratívneho zaťaženia, zníženie, postupné, daňovo-odvodového zaťaženia. A, samozrejme, v konečnom dôsledku aj pri vymáhateľnosti práva má táto otázka veľký význam, pretože keď budeme mať jednoduchšie zákony, tak, samozrejme, budú jednoduchšie vymáhateľné.
Summa summarum, teda aj na základe týchto argumentov, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, pretože v dnešnej situácii, kedy sa stav živnostníkov skôr zhoršuje, tak som hlboko presvedčený aj na základe uvedeného, že tento zákon živnostníkom pomôže.
Vopred ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2012 13:38 - 13:43 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je v plnom súlade s naším cieľom znižovania administratívnej záťaže podnikateľov a osobitne živnostníkov a malých podnikateľov. Zo všetkých prieskumov a analýz podnikateľského prostredia na Slovensku vidíme, že neustále administratívna záťaž spôsobuje ťažkosti, najmä malým podnikateľom. Preto sme sa rozhodli navrhnúť zákon podľa filozofie, ktorú dlhodobo presadzujeme, v tom zmysle, aby živnostníci mohli platiť len za, raz za rok svoju licenciu a nemuseli následne viesť svoje účtovníctvo. Na základe poznatkov teda z praxe chceme zjednodušiť podnikanie, najmä živnostníkom s nízkymi príjmami a odbremeniť ich od nutnosti viesť toto účtovníctvo. Zákon sa týka najmä živnostníkov, ktorí nie sú platcami dane z pridanej hodnoty, teda majú tržby ročne menšie ako 50 000 eur.
Zavedením jednoduchej formy kúpy licencie na rok dopredu oprávňujúcej živnostníka podnikať bez potreby ďalšej administratívy sa výrazne uľahčí samostatne zárobkovo činným osobám podnikanie. Okrem podpory hospodárskeho rastu preto očakávame pozitívny dopad aj na zamestnanosť, čo je dôležité zvlášť v dnešnej situácii, kedy vieme, že zamestnanosť je stále problematická na Slovensku. A vláda v návrhu rozpočtu nepredpokladá zníženie nezamestnanosti ani v najbližších dvoch rokoch v porovnaní s rokom minulým. Podľa analýz vychádza priemerne zaplatená daň živnostníka do obratu, pri ktorom vzniká povinnosť registrácie na daň z pridanej hodnoty, v priemere 503 eur a rozdiely vo výške dane nie sú nijako výrazné v celej šírke tohto pásma, čo je určite zaujímavé zistenie, ale toto sme analyzovali na základe dát, ktoré sú poskytnuté z Inštitútu pre finančnú politiku, teda priamo z ministerstva financií. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že dopad na štátny rozpočet bude neutrálny až mierne pozitívny, pretože hlavný prínos licencie je jednoznačne v administratívnom zaťažení, v administratívnom zjednodušení podnikania. Okrem jednorázového zaplatenia dane si živnostník jednou platbou na rok dopredu, zabezpečí aj platbu zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré správca dane za neho odvedie poisťovniam. Formulovali sme návrh zákona taký, že výška licencie bude vždy minimálne odvody plus 500 eur tak, ako vychádza priemer dane z príjmu pre už zmienených živnostníkov.
Z hľadiska cash flow je to pozitívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj pre poisťovne, pretože budú disponovať celým balíkom peňazí hneď na začiatku roka. Zároveň sa tým zníži riziko neplatenia alebo už oneskoreného platenia odvodov a daní. Čiže na jednej strane sa to zjednoduší živnostníkom a na druhej strane štát dostane svoje peniaze vopred, čo je tak isto výhoda aj z pohľadu štátu.
Treba povedať, že živnostníci ušetria podstatu nákladov, ktoré míňajú na nepriame činnosti, najmä na vedenie účtovníctva. Podľa tohto návrhu okrem platenia licencií vlastne si budú môcť viesť už len evidenciu, čo sa týka obratu, pohľadávok a majetku. Teda bežné veci, ktoré ale nesúvisia s povinným účtovníctvom. Povinnosť vedenia účtovníctva pre tých, ktorí majú licenciu, odpadá.
Dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť, že živnostníci sú v súčasnosti nielen najdôležitejšou, ale aj najzraniteľnejšou skupinou, pretože podľa už schváleného zákona o sociálnom poistení sa na budúci rok zvyšujú odvody každému živnostníkovi minimálne o 300 eur ročne. Len minimálne odvody sa zvyšujú o 25 eur mesačne od budúceho roka. Čiže 300 eur ročne zaplatí každý živnostník. O to je dôležitejšie, aby sme im zjednodušovali život, zjednodušovali podnikanie. Dovoľte mi, aj na základe uvedených faktov požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2012 13:21 - 13:22 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som podporiť pána poslanca Mihála v jeho názore, že skutočne zrušenie daňových bonusov zasiahne najmä sociálne slabšie skupiny. Bohužiaľ, vláda robí všetko pre to, aby sťažila situáciu vysokoškolákom a najmä ich rodinám. Preto považujem za veľmi škodlivé zrušenie daňových bonusov. A o to je dôležitejší návrh pani poslankyne Gibalovej, tak ako ho predložila, pre to, aby jednak títo študenti neboli diskriminovaní, aby sa nerozlišovalo, či študujú na Slovensku alebo v zahraničí, pretože ich situácia, ich rodín sa tým nemení, ale myslím si, že keď podporíme tento zákon z dielne pani poslankyne, tak práve učiníme spravodlivosti zadosť v tom, že zrovnoprávnime študentov tých, ktorí študujú doma aj v zahraničí. A týmto by som chcel vyjadriť aj za náš klub tomuto návrhu podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis