Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nevidím tu ani žiadnu dámu. Takže ctení páni, je tu, ctená dáma, vážení páni, pán minister, vážení hostia, ešte ak sú na balkóne, dovoľte mi pár poznámok ešte k rozprave. To, čo sme nestihli povedať, respektíve vyjadriť sa k faktickým, pretože aj rokovací poriadok to nedovoľuje. Dovoľte mi využiť túto príležitosť. Najskôr mi dovoľte povedať, že rovná daň na Slovensku bola aj je symbolom úspechu. Nebojím sa to povedať, pretože slovo symbol je niekedy ako keby sprofanované a stáva sa z toho ako keby slovo, za ktoré sa niekto hanbí, áno, bol a je to symbol úspechu. Slovensko ako jedna z prvých krajín zaviedla rovnú daň a v tom čase, tiež je pravdou, že mierne zvýšila nepriame dane. Ešte v tom roku, v roku 2004, išli reálne platy nahor o 2,2 % a odvtedy rástli až do minulého roku reálne platy na Slovensku. Čo sa stalo? Slovensko bolo symbolom úspechu aj preto, že ostatné krajiny videli, že to funguje. Dáma a páni, všetky okolité krajiny znížili priame dane. Keď sme v roku 2004 zaviedli rovnú daň na úroveň 19 %, a tak ako to už bolo povedané z pôvodnej úrovne v tom čase 25 %, ale ešte predtým bola 35 a ešte predtým 42 % v priebehu deväťdesiatych rokov, takže to zníženie bolo výrazné, tak tento príklad nesledovali okolité krajiny Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, čo bolo takmer nepredstaviteľné, a následne dokonca ešte aj potom Nemecko. Všetky okolité krajiny nasledovali zníženie priamych daní, čo, samozrejme, viedlo aj ku podpore hospodárskeho rastu, čiže debata o tom, čo bolo skôr - opatrenie, alebo rast, mi pripadá až taká nezmyselná, pretože je logické, že keď chceme podporiť rast a pracovné miesta, no tak pre to niečo musíme urobiť. A to niečo nie je vôbec ťažké, to je daňová politika, hospodárska politika štátu, to je pracovné právo, to je stabilita predpisov, to je jednoduchšia registrácia pre nových podnikateľov, to sú opatrenia, ktoré boli vykonávané, ale kde je stále ešte kus roboty pre zlepšovanie aj dnes, je potrebné znižovať administratívu a byrokraciu, aj dnes je priestor ešte pre jednoduchšie právne predpisy a pre stabilitu. Pretože nikomu neprospieva, keď sa legislatíva často mení. Od roku 2004 Slovensko bolo najrýchlejšie rastúcou krajinou Únie aj zavedením rovnej dane, samozrejme, spolu so vstupom do Únie, spolu so zmenami v Zákonníku práce, spolu so zmienenými opatreniami, pritom ten základ nebol najmenší, chudobnejšie krajiny v tom čase ešte stále boli Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko. A my sme rástli odvtedy až doteraz rýchlejšie, takže to je evidentný dôkaz opatrení, že to fungovalo. Dovoľte mi tiež upozorniť na fakt, že v poslednom období tiež s rovnou daňou Slovensko predbehlo Maďarsko. Nielen v hospodárskom raste, ale aj vo výkonnosti domáceho produktu na hlavu obyvateľa. Máme v súčasnosti vyššiu výkonnosť než Maďarsko a stále, samozrejme, si udržujeme lepšiu pozíciu než Poľsko s porovnateľnými krajinami. Česko je na tom stále lepšie, ale rast je na Slovensku rýchlejší. Aj vplyvom týchto opatrení. A myslím si, že je potrebné hovoriť o tom, čo je dobré urobiť pre krajinu, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí. Zvýši sa len a len vtedy, keď budeme mať väčší hospodársky rast, keď bude lepšie prostredie pre tvorbu pracovných miest. Veľa rečníkov tu hovorilo o konsolidácií, nuž, dovoľte mi ešte raz upriamiť pozornosť na príklady konsolidácie, ktoré zafungovali. Bola to, bola to štúdia, ktorá bola publikovaná tohto roku v auguste od týchto autorov: pánov Alesina Fevera a Gievaciho, kde skúmali na veľkom množstve krajín rôzne príklady konsolidácie, za všetky spomeniem Belgicko v roku '73-'74, Rakúsko v roku '96-'97, Kanada '93-'97, Fínsko '88-'89, Nemecko 2003 až 2007, Japonsko '79-'87, Holandsko 2004 až 2005, Nový Zéland '91 až '94, Veľká Británia '84-'88, ale aj Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Írsko a ďalšie a ďalšie krajiny. Na týchto krajinách skúmali, aký vplyv má rôzna forma konsolidácie verejných financií, hlavne čo sa týka konsolidácie na strane príjmov a porovnanie je na strane výdavkov. Ten výstup je jednoznačný a skrýva sa v závere, v záverečnej vete. Kľúčovým výsledkom je, že konsolidácia na strane príjmov nemá dlhodobo, dlhodobý efekt, ktorý vplýva na recesiu, zatiaľ čo konsolidácia, a pardon, konsolidácia na strane výdavkov nemá tento vplyv, ale konsolidácia na strane príjmov má hlboký a dlhotrvajúci vplyv na recesiu, čiže pochopiteľne, to zvyšovanie daní, teda konsolidácia na strane príjmov, je omnoho horšia z hľadiska hospodárskeho rastu. A čo je ešte škodlivejšie, tak, samozrejme, spôsob, akým to ide robiť vláda v súčasnosti, čiže konsolidácia cez priame dane, odvody, poplatky a tak ďalej, a tak ďalej. Pár poznámok k tomu, čo bolo povedané v rozprave. Pán poslanec Duchoň, pán predseda výboru, hovoril o optimalizácií daní, ako keby to bolo niečo nekalé. Nuž, dovoľte mi zdôrazniť skutočnosť, že je to jav, ktorému sa jednoducho nevyhneme, dane optimalizujú všetci. Dane optimalizujú fyzické osoby, právnické osoby, je to prirodzený jav každého ekonomického subjektu. A práve optimalizáciou daní sa budú v tejto situácii, keď budeme mať najvyššiu daň z príjmu právnických osôb v porovnaní s Čechmi, Poliakmi a Maďarmi, sa budú nám dane vyhýbať. A tieto dane budú platené práve v iných krajinách, kde sú tieto dane nižšie. Nie je žiadny problém pre medzinárodné firmy presunúť si daňový základ do inej krajiny a platiť tam dane. A tak ako niekoľkokrát už sme zdôrazňovali túto možnosť v drvivej väčšine nemajú malí podnikatelia, ktorí platia dane doma. Tí jednoducho na to najviac doplatia, títo, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi. Zaujala ma aj poznámka pána poslanca Číža, ktorý povedal, že "z 19-percentnej dane sa nedajú ufinancovať základné funkcie štátu", koniec citátu. Nuž, vieme, že práve zníženie priamych daní viedlo postupne k väčšiemu výberu daní, viacerí predrečníci to už spomínali aj na príklade základu, z ktorého sa vyberá daň, ako stúpol, ale aj na základe výberu, keď si porovnáme len čísla výberu, tak za päť rokov po zavedení rovnej dane sa tento výber daní z príjmu právnických osôb do štátnej kasy viac ako zdvojnásobil, viac ako dvojnásobný príjem do štátnej kasy kvôli zníženiu priamych daní. Takže musíme si uvedomiť, že keď znížime percento, logicky to neznamená nižší celkový výber, znamená to práve, že subjekty sú náchylnejšie k plateniu daní, pretože vzhľadom na túto optimalizáciu mnohé platia dane tam, kde sú jednoducho dane najnižšie. Túto šancu Slovensko využilo a túto šancu v regióne momentálne premrhávame. Opak bude pravdou, práve zvýšenie dane z príjmu právnických osôb ohrozuje plánovaný výber 376,5 mil. eur na daniach z príjmu, ktorý si vláda naplánovala v roku 2013. Vieme, že, bohužiaľ, sa tým aj ruší tá hlavná výhoda rovnej dane, a to je jednoduchosť, transparentnosť a takisto stimulácia vyšším k zárobkom, stimulácia pre pracovitých, stimulácia k aktívnym, pre aktívnych. Za mnohé príklady, dovoľte mi zopakovať príklad Litvy, ktorá zvýšila daň z príjmu právnických osôb z 15 na 20 %, a čo sa týka očakávaného príjmu, tento výber dane z príjmu právnických osôb dosiahol len úroveň 59 %. Následne museli urobiť korekčné opatrenia, následne urobili zmeny v daňovej politike, jednoducho to nefungovalo. Ďalší príklad, Estónsko - krajina, ktorá konsolidovala razantnými škrtmi, znižovaním daní, dnes Estónsko vykazuje prebytok hospodárenia, nemá deficit verejných financií, ale prebytok 1,1 % na rozdiel od drvivej väčšiny európskych krajín, ktoré sú v mínuse. Ďalší pekný príklad krajiny, ktorá, mimochodom, bola inšpiráciou pre Slovensko pri zavedení rovnej dane a v čase, keď sa zavádzala rovná daň, tak si veľmi dobre pamätám na štúdie jednak Slovenskej asociácie malých podnikov, ale aj na štúdie o stave podnikateľského prostredia z dielne Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktoré sa odvolávali na príklad Estónska, práve na túto krajinu, ktorá nám pomohla zaviesť opatrenia, ktoré sa ukázali ako veľmi, veľmi účinné. Bohužiaľ, opatrenia, ktoré prejednávame teraz, budú mať z veľkej pravdepodobnosti opačný efekt. Budú znamenať, že práce bude menej, že nezamestnanosť bude stúpať. Vláda s tým aj počíta, nielen z hľadiska toho, že si tvorí 500-miliardovú rezervu, ale aj z hľadiska toho, že nepočíta so zlepšením zamestnanosti na budúci rok. Keď sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, vidíme tam, že číslo nezamestnanosti v budúcom roku bude vyššie ako minulý rok. že z tohto pohľadu sa snaží vláda správať realisticky, ale to číslo by mohlo byť omnoho, omnoho lepšie. Je zrejmé, že daňová politika nemôže byť jediným opatrením. Je zrejmé, že Slovensko je naviazané na svojich partnerov, pretože vieme, že takmer 85 % domáceho produktu je export v našej krajine. Takže sme veľmi závislí od toho, čo sa deje vo svete, a najmä v Európe, osobitne v eurozóne. Ale práve preto by sme si mali dávať pozor na opatrenia u nás, práve preto sú tak citlivé opatrenia, ktoré vplývajú na počet pracovných miest, na to, či ľudia budú mať robotu, alebo nie. Vidíme posledné príklady z tohto týždňa, keď investori ohlásili prepúšťania, kedy firmy sa prehlasujú do iných krajín, a to nie je radostná skutočnosť. To nás naozaj neteší. Ale to, čo môžeme urobiť, je upozorňovať na tento fakt, pokúšať sa ho zvrátiť a ovplyvňovať verejnú mienku, zapojiť aj verejnosť do tejto diskusie, pretože táto diskusia je dôležitá, je kľúčová pre budúcnosť na Slovensku v najbližších rokoch, pre to, či ľudia budú mať prácu, alebo nie. Myslím si, že to je kľúčové opatrenie a keďže tento zákon o dani z príjmu k tomu nepomáha, ale práve naopak, tak dovoľte mi zdôrazniť, tak ako som to povedal už pri svojom vystúpení na úvod, že sa opriem o § 73 písmeno b), aby sme nepokračovali o tomto návrhu zákona. Považujem ho za zlý, škodlivý a, bohužiaľ, v tom komplexe opatrení, ktorý predkladá súčasná vláda, najviac uškodí občanom Slovenska. Takže dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu, aby sme v zákone nepokračovali.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
