Videokanál poslanca

... že je možné návrh stiahnuť kedykoľvek. V prípade, že povedzme vy dospejete k záveru, že pán poslanec Kuffa má dokončiť svoje vystúpenie, v poriadku. Hneď po ňom, ja sa ako navrhovateľ hlásim do rozpravy a stiahnem to tam. Takže tu určite problém není.

Pán predseda, možno je to precedens, rokovací poriadok hovorí... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, po tom, ako dnes prebiehala živá rozprava k bodu rozvody dohodou, dostali sme signály, že by sa dalo diskutovať o tomto aj s vaším klubom alebo aspoň s niektorými poslancami, tak sme sa rozhodli stiahnuť tento návrh a predložíme ho niekedy v budúcnosti potom, ako budeme jednať s vašim poslaneckým klubom. Takže týmto sťahujem návrh rozvody dohodou a tu to mám aj písomne.

Ďakujem pekne za slovo. No, trápna reakcia pána Martvoňa ma neprekvapila, skôr dosť primitívna reakcia pána Brocku. Predsa len, myslel som, že máte na viac, a za všetky ostatné reakcie veľmi pekne ďakujem. A ozaj by som chcel reagovať na pán Fronca, pána Bublavého a pána Škripeka.
Tak, pán Fronc, áno, máte pravdu, aj pri dedičskom konaní vstupuje štát. Možno treba sa nad tým zamyslieť, treba možno by sme tam dokázali nájsť nejakú možnosť ako zvýšiť slobodu jednotlivca, a keby také niečo existovalo, tak poďme to spraviť, prečo nie. Tým chcem povedať, že nemyslím si, že jediné, čo už, čo tu sa dá, tak akým spôsobom sa dá zvýšiť sloboda jednotlivca je, sú rozvody dohodou. Existuje množstvo vecí, kde štát obmedzuje ľudí a strká nos do vecí, do ktorých mu nič nie je, a budem vďačný za každú jednu vec, kde dokážeme slobodu jednotlivca zvýšiť.
Pán Bublavý, no, zaujímalo by ma, prečo tých rozvodov bude oveľa viac. Chápal by som, keby ste povedali, no tak v mojom okruhu známych, ja neviem, žije tam 30 manželských párov a 5 z nich alebo 3 z nich by sa radi rozviedli, keby to len ten súd tak nekomplikoval, ale popýtam sa vás alebo aj kohokoľvek iného, poznáte vôbec niekoho, kto sa nerozviedol len preto, že by musel ísť na súd? Ja poznám ľudí, ktorí sa nerozviedli preto, lebo majú deti alebo majetkovo si nechcú komplikovať život, v poriadku, ale ja..., povedzme majú spoločný byt a nemajú ďalší, ale ja nepoznám ľudí, ktorí, kde jediný dôvod nerozviesť sa to, že museli by ísť na súd. Ja takých nepoznám, a preto vychádzam z toho, že počet rozvodov by nestúpol, počet rozvodov by nestúpol (reakcia z pléna), ale veď, ale ona, aj ona sa rozvedie nakoniec. No a na pána Škripeka budem reagovať osobne.

Jasné. Pán predseda, len chcem pripomenúť, že pán poslanec Hlina seba sa, tak sám sa pomenoval, no tak som si dovolil.
Preto my si myslíme, že keď je umožnené vstúpiť do tohto, nazvem to zmluvného vzťahu na základe vôle dvoch ľudí a povedzme toho občianskeho preukazu, tak malo by to byť umožnené tento vzťah aj ukončiť. A ešte raz chcem zopakovať, lebo to ako keby sa tu zakaždým prepočulo, my nejdeme nikoho nútiť. Neznamená, že niekto sa musí ísť teraz rozviesť, že no tak vidíš, už tu máš rozvody dohodou, šup sa rozviesť. Ale sú ľudia, ktorí jednoducho po nejakej dobe, každých sedem rokov sa had šúpe, sa hovorí, ktorí chcú zmeniť svojho životného partnera, na tom nie je nič zlé. Ja mám štyri deti s dvomi životnými partnerkami. S jednou som žil osem rokov, s druhou žijem siedmy rok. A kde je povedané, že musím s jednou žiť pätnásť, lebo to niekto voľakedy niekde v Biblii či kde nakázal? Mne ateistovi? Však tak dobre, tak potom môžme, podajte pozmeňovací návrh, že rozvody dohodou áno, ale nie pre katolíkov. Nech sa páči. A to som sa nemohol tomu ubrániť vtedy, to sa mňa nikto nepýtal. (Smiech v sále. Potlesk. Krátka pauza.) No, ja teda neviem, čo má narodenie s rozvodom dohodou, ale napr. moje deti, moje druhé dve deti, prvé dve deti sa narodili v manželstve, druhé dve sa narodili nie v manželstve preto, lebo už som si povedal, druhýkrát si nebudem ja robiť tento nepríjemný zážitok a celé to oné s rozvádzaním sa niekde na súde, kde nejaká sudkyňa bude mať z toho obsesiu, jak sa ma vypytuje, tak tieto moje druhé dve deti, nemyslím si, že by čo len trošičku boli menej šťastné vo svojom živote. No tak nie sú v manželstve. Nakoniec tá rodina je dôležitá. A moja rodina, ktorú mám teraz, nie je o nič menej cenná ako nejaká len preto, lebo je tam manželstvo. Pre spoločnosť tá rodina je rovnaký prínos. (Reakcia z pléna.)
Ja nehovorím, že je zbytočné. Ja hovorím, kto chce, nech ho uzavrie, kto nechce, nech ho neuzavrie. (Reakcia z pléna.) A z tých, čo ho chceli uzavrieť, hovorím, kto chce, nech ho ukončí, keď obidvaja to chcú, a kto nechce, nech ho neukončí. A do tohoto vstupujete, páni, vy a poviete nie. Vy budete spolu žiť a my vám presne povieme, kedy smiete mať intímny vzťah a kedy ho nesmiete mať a kedy deti musíte mať a kedy deti nesmiete mať, a ten, čo je farár, nesmie mať a všetci ostatní musia. Načo tu diktujete a obmedzujete ľudí? Si myslíte, že oni si neporadia bez vás? Ďakujem vám veľmi pekne. (Reakcie z pléna.)

On je normálne rozdýchaný. Normálne prežívate, pán Hlina. (Reakcia z pléna.)
Jáj... (povedané so smiechom), frakcia oravských bačov opustila sálu, tak ja teda budem pokračovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

On je normálne rozdýchaný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predseda, keby oravský bača, ako sa pán Hlina pomenoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... od všetkých černokňažníkov chcú mať pokoj títo dvaja mladí, pokoj, alebo ľudia v strednom veku. Chcú mať svätý pokoj, chcú si žiť svoj život. A nie! Príde nejaký černokňažník a povie: "Nie, vy musíte, vy musíte, lebo Pán Boh prikázal." Ja som ateista. Mne Pán Boh neprikázal nič. A napriek tomu som musel trčať na súde a čakať a dva roky trval celý ten proces. Aj tak to nezastavil. Tých rozvodov nebude viac ani menej, keď to ešte viac sťažíte. Rozvodov bude presne toľko, koľko ľudí nechce spolu žiť. Ale mohlo by byť viac manželstiev, keby sme nerobili takéto divadlo na konci toho manželstva. Možno v dnešnej dobe je to už len prežitok, že manželstvo je na celý život. Jaký celý život? Možnože dokedy odrastú deti. Prečo musím žiť s niekým na celý život? Ja s mojou ženou výborne vychádzam. My sme si dobre spolu žili. Ale niekedy sme si povedali, že koniec. A potom príde nejaký sudca a povie, no, tak všetko mi to vymenujte a ja posúdim, či vy smiete. (Reakcia z pléna.) Potom, možnože budem žiť s inou ženou. Alebo ešte s jednou ďalšou. A kde je povedané, že musím žiť iba s jednou? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Toto je dosť vecne k návrhu, ale beriem si vaše slová k srdcu, pán predseda.
Vrátim sa k tej podpory, k tej podpore toho manželstva, mohlo by ich byť viac. A teraz odbočím trochu do ekonómie. Máme veľakrát, veľa príkladov preto, lebo pri Zákonníku práce, tam, tam, tam, tam nie je tá diskusia tak dogmatická ako tu a tam sa podarí spraviť zmenu, že Zákonník práce zliberalizujeme, umožníme prepúšťanie, umožníme ukončenie zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu a potom zas príde ľavicová vláda, ktorá sťaží to ukončenie tohto vzťahu, a potom zas príde vláda, ktorá to uľahčí. A keď sa pozrieme na vývoj nezamestnaných, tak zistíme, že firmy ľahšie zamestnajú niekoho, keď vedia, že to potom môžu, skôr niekoho zamestnajú, keď vedia, že ten zamestnanecký vzťah môžu ľahšie ukončiť. Niečo podobné je to s manželstvami, my sme vytvorili také silné bariéry na ukončenie manželstva, že veľa ľudí si povie - jáj, tak ja do toho nepôjdem, keď si potom predstavím také, onaké, hentaké, čakať na termín. Veľa ľudí musí uplatiť sudcu, aby ten termín nebol o rok a pol a pod. A keby toto nebolo, keby tí mladí ľudia vedeli, že veď jasné, my teraz začneme spolu žiť, keď po piatich rokoch vidíme, že to nefunguje, tak spíšeme dohodu a rozídeme sa, tak oni by aj tie manželstvá oveľa ľahšie uzatvárali. Je to presne to isté ako s tým zamestnanecko-zamestnávateľským vzťahom.
Ale nie. Sem príde, sem vstúpi štát vo forme sudcu a povie nie. Vy síce chcete, ale vy nesmiete preto, lebo štát alebo politici si myslia, že vedia lepšie, ako majú ľudia žiť. Toto je silný zásah do slobody jednotlivca, toto nie je anarchia. Tento návrh neznamená predsa, že pán Hrušovský sa musí zajtra rozviesť dohodou, a na druhej strane, ale keď sa nejakí dvaja ľudia dohodnú, že skrátka nechcú, nech to kľudne spravia aj esemeskou. Na tom nie je, samozrejme, s overeným podpisom, pani Gibalová, na tom nie je vôbec žiaden problém. Prečo, prečo musíme nútiť, prečo musíme strkať nos a diktovať nejakým dvom ľudom, ktorí chcú mať svätý pokoj od všetkých... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)