Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ja som už v piatok vystúpil v rozprave k rovnej dani a dnes by som rád povedal pár slov k tomuto pripravovanému zákonu v širších súvislostiach.
Najprv v krátkosti k tomu, čo už odznelo v piatok, vravel som o tom, že jediná funkcia daní je výber peňazí, tie ostatné funkcie sú skôr teoretické a ukázali sa ako málo efektívne, a preto je nutná optimalizácia práve podľa výberu daní. Keď...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ja som už v piatok vystúpil v rozprave k rovnej dani a dnes by som rád povedal pár slov k tomuto pripravovanému zákonu v širších súvislostiach.
Najprv v krátkosti k tomu, čo už odznelo v piatok, vravel som o tom, že jediná funkcia daní je výber peňazí, tie ostatné funkcie sú skôr teoretické a ukázali sa ako málo efektívne, a preto je nutná optimalizácia práve podľa výberu daní. Keď sa optimalizuje daňový systém, mení, keď sa zasahuje do daňového systému, tak stále treba mať na pamäti, koľko to prinesie, lebo tam spočíva riziko. Samozrejme, že pri tejto optimalizácii sú rôzne faktory, ako sadzby v okolitých krajinách, daňová spravodlivosť a tak ďalej.
Jeden z týchto faktorov je aj takzvaná Lafferova krivka, ktorá vraví, že nemôžete dane donekonečna dvíhať bez toho, aby pri nejakej sadzbe nezačal pokles, a vždy je potom diskusia o tom, že čo je tá optimálna sadzba, za ktorou už začína pokles výnosov dane z príjmu. Tento pán Laffer, keď tvoril svoju krivku, vychádzal z päťdesiatich percent, ale dnes je to maximálne dvadsať a možno už aj menej. Je to dané aj tým, že úspešnú rovnú daň, ktorá bola zavedená na Slovensku počas druhej Dzurindovej vlády okopírovali všetky, prakticky všetky okolité štáty a dnes má Česko 19-percentnú daň, Maďarsko 19 %, Poľsko 19 % a takisto aj Ukrajina, ktorá dokonca o rok plánuje zníženie na 16.
Okolité štáty okopírovali úspešný model Slovenska preto, lebo sa osvedčil. Daňový systém, ktorý Slovensko svojou daňovou reformou v roku 2004 zaviedlo, bol postavený na štyroch princípoch, Jozef Kollár to tu už dnes spomínal, spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť. Tieto štyri princípy sme sa snažili v maximálnom rozsahu dodržať vtedy v roku 2003, keď sme robili, pripravovali na ministerstve financií spolu s Ivanom Miklošom daňovú reformu. Výsledok bol, že optimálny daňový systém zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou a robí to presne jedenkrát. Toto je základ daňového systému, ktorý sme na Slovensku doteraz mali. Dovolím si povedať, že Slovensko má najrovnejšiu rovnú daň na svete, inými slovami, dnes ešte máme jednu jedinú sadzbu, sme snáď jediná krajina na svete, ktorá naozaj dôsledne akékoľvek príjmy zdaňuje jednou jedinou sadzbou a to je 19 %. Toto je obrovská konkurenčná výhoda, i keď, bohužiaľ, naši kolegovia zo SMER-u to takto nevnímajú.
Daňová reforma, ktorá bola v roku 2004 zrealizovaná, priniesla skutočné úspechy. Tým, že sme dôsledne zdanili všetky príjmy iba jednou jedinou sadzbou a presne jedenkrát, sa dostalo Slovensko na prvé miesto v tabuľke daňovej konkurencie spomedzi asi 30, alebo 40 krajín, relevantných krajín sveta.
Dopad na podnikateľské prostredie bol už rok po zavedení daňovej reformy ohurujúci. Skutočne všetci, aj tvorcovia daňovej reformy boli zaskočení a prekvapení tým, aké efekty malo zavedenie rovnej dane.
Ešte v roku 2003, čiže rok pred zavedením rovnej dane, bol základ dane všetkých právnických osôb, to znamená suma, ktorú priznali všetky právnické osoby 116 mld. korún, a už dva roky neskôr, za rok 2005, s tým, že v roku 2004 bola tá rovná daň zavedená a treba jednoducho určitú, určitú dobu na adaptáciu, tak už v roku 2005 bol tento základ dane o 90 % vyšší. Behom dvoch rokov sa takmer zdvojnásobil základ dane. Toto nie je ničím iným spôsobené ako rovnou daňou. Samotný výnos dane napriek tomu, že sadzba bola znížená z 25 % na 19, samotný výnos dane stúpol o 44,5 %, konkrétne z 29 na 42 mld. korún.
Zároveň ale sa aj ukázalo, treba na to pomerne náročné prepočty, že rovná daň je solidárnejšia ako tá, ktorá tu bola do roku 2003. Počuli sme to aj od Jozefa Kollára, ktorý teda vravel, že do roku 2003 50 % tých nízkopríjmových daňovníkov platilo 14 % z výnosu dane a teraz po roku 2004 im platia iba 4 %. Samozrejme sú na to aj komplexnejšie čísla, ukazovatele, koeficienty, najznámejšie sú Giniho koeficient a Kakwaniho index, ktoré jasne potvrdzujú, toto nie je o tom, že ľavica, pravica, toto je o tom, že dva plus dva je štyri. Tieto čísla jasne potvrdzujú, že daňová reforma, respektíve, že rovná daň je solidárnejšia.
Toto všetko som v piatok hovoril, nemám teda moc veľký dojem, že by to zanechalo nejaké stopy na našich kolegoch zo SMER-u, a keď dôjde na hlasovanie, tak zrejme všetci budú tlačiť gombíky, tak ako im bude povedané.
Ale chcel by som dnes upozorniť na inú vec. Chcel by som upozorniť na mimoriadne nebezpečnú kombináciu rôznych faktorov, ktoré pôsobia spolu a ktoré robia nebezpečnými tieto zmeny. Tak po prvé, ako už vieme, fyzické osoby budú nad určitú hranicu, nad 3 300 eur platiť vyššiu daň. Už nebudú platiť 19 %, ale 25. Samozrejme, že tieto fyzické osoby sa budú snažiť v rámci svojich možností vyhnúť dani. Ďalšia vec je, že zavádza sa takzvaná registračná daň na autá. Zrazu budeme platiť až o 3 000 eur viac, keď niekto si chce kúpiť auto. Poplatky na stavebné povolenie budú na halu, ktorá je povedzme 100 krát 60 metrov, nejaká výrobná hala, zrazu tieto poplatky budú 50-krát vyššie. Alebo napríklad budeme platiť zdravotné odvody z dividend vo výške 14 %, i keď malo by to byť len 10 a z nepochopiteľne vysokého základu. No a samozrejme, k tomu dôjde to, že pre právnické osoby daň už nebude 19 %, ale výrazne sa priblíži k tomu, čo bolo predtým, to znamená, že bude 23 %. Zároveň minister financií oznámi v budúcnosti možno o rok, o dva, znížime na 21 %. K tomu dôjde ešte Zákonník práce, o ktorom som už hovoril, alebo nejaká pripravovaná daň z finančných transakcií, napriek tomu, že okolité krajiny neplánujú takúto daň zaviesť.
Čo toto spôsobí. Skúste si predstaviť, čo spôsobí, keď nespravíme jedno negatívne opatrenie, jedno opatrenie, ktoré je voči podnikateľskému prostrediu negatívne, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie, ale spravíme týchto opatrení sedem naraz. Nikto, nikto nevie v tomto štáte povedať, čo spraví kombinácia týchto opatrení. Áno, dá sa odhadnúť, čo spraví každé jedno opatrenie samo osebe. A dá sa to aj približne vyčísliť, ale nedá sa vyčísliť tá interakcia, to vzájomné pôsobenie týchto opatrení. To jednoducho je nemožné a toto je mimoriadne nebezpečné na tých návrhoch, ktoré predkladá strana SMER, že my nevieme, kam ideme. Toto, čo strana SMER pripravila, je smrteľný kokteil.
Zo všetkých týchto opatrení, spomenul som iba sedem, žiadne nie je také, že by výrazne poškodilo ekonomiku, ale všetkých sedem spolu a navyše v tej vzájomnej súhre, v tej interakcii dá, toto dá ekonomike vážne zabrať. To, že výnos daní z príjmu má budúci rok stúpnuť o 455 mil. eur, ako pán minister financií dúfa, alebo iba o 370, aké sú najnovšie odhady, to je len zbožné želanie. Toto nebude preto, lebo pri výpočte dopadov na štátny rozpočet bolo každé jedno opatrenie hodnotené samostatne. Nebola zohľadnená interakcia týchto opatrení.
Uvediem vám jeden príklad. Keď právnickej osobe, povedzme nejaký malý podnikateľ, ktorý má malú firmu, keď mu zdvihnete daň z 19 na 23 %, tak netvrdím, že takýto človek tú firmu okamžite zavrie. On možnože si zanadáva, ale, a bude sa snažiť v nejakom možnom rozsahu svoj zisk optimalizovať, ale firmu nezavrie, bude podnikať ďalej, lebo veď z niečoho chce žiť. Keď ale takémuto človeku zároveň okrem toho, že mu zdvihneme daň z príjmov právnických osôb z 19 na 23 %, keď zároveň mu povieme, že budeš ešte z toho zisku platiť ďalšiu daň vo výške 14 %, a nazveme to zdravotné odvody, a nedovolíme ti to zúčtovať s tvojimi inými príjmami, tak vlastne tomuto človeku zdvíhame daňové zaťaženie z 19 na 32-33 %, a robíme až do výšky 100 tis. eur ročne. Tam sa nachádza drvivá väčšina právnických osôb.
A teraz už ten človek si povie, ja síce podnikanie nezabalím, ale začnem možno spolupracovať s nejakou poradenskou firmou, ktorá mi bude účtovať za rôzne marketingové štúdie, alebo za právne služby, alebo za jedno čo, zhodou okolností takáto firma bude sedieť niekde na Cypre, alebo v nejakej inej krajine, kde sa budú tešiť, že na Slovensku sa našlo dostatočne veľa krátkozrakých ľudí, ktorí nám pekne sem nahnali takýchto rôznych daňovníkov.
Štát vtedy nepríde len o tie 4 percentá, ten rozdiel medzi 19 a 23 %. Štát príde ešte aj o tých 19 % a aj o celý zisk. Ten skrátka bude preč. Preto sú tieto návrhy také nebezpečné. Tá kombinácia jednotlivých zlých návrhov robí celkový návrh nebezpečný. V roku 2008 vtedajší minister financií Ján Počiatek, bolo to presne v októbri, tak ako teraz, čiže štyri roky dozadu, vychádzal pri návrhu štátneho rozpočtu z rastu HDP 6,5 percenta. To bolo vtedy zbožné želanie, nemalo to s realitou nič do činenia. Ako sme neskôr uvideli, tak HDP nerástlo o 6,5 percenta, ale pokleslo o 4,7. Ale už v októbri bolo jasné, že to 6,5 nikdy nebude, a zodpovedný hospodár by v živote takéto hausnumerá nenapísal do štátneho rozpočtu. Toto bol ten vrcholne nezodpovedný prístup Jána Počiatka, ktorý teda, mimochodom čistý pravičiar, a vo všetkých otázkach zdanení má zaručene rozumný názor, presne takisto ako je terajší štátny, nie, ospravedlňujem sa, bývalý štátny, ale terajší minister financií, takisto čistý pravičiar, ale zrejme z nejakého titulu straníckej ideológie tu musí rozprávať takisto tie veci o tom, ako tých bohatých treba zdaniť. Zdaňte bohatých, je to, máte na to mandát, je to vaša ideológia, alebo teda nejaká akože musí byť ideológia, ale robíte to najhorším možným spôsobom, robíte to tak, že uškodíte ekonomike, a tie príjmy nebudú. Nebudú vyššie o 450 mil., nebudú vyššie o 370 mil., budete môcť byť radi, pán minister, keď budú také, ako sú dnes. Samozrejme, o to vyššie budú dlhy.
Ja vám veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis