Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
No, pán Škripek, tuto som sa dozvedel od profesionálneho diskutéra, že existuje taký pojem, ktorý sa volá argumentum ad hitlerum, ktorý znamená to, že keď dôjdu argumenty, tak sa začne vyťahovať Hitler a potom debata končí, lebo nikto si nemôže dovoliť nejako ísť niečo obhajovať, čo Hitler robil, a vonkoncom všetci sa toho štítia. No a takisto som si ja všimol ešte jednu druhú vec, keď dôjdu argumenty, začnú potom osobné útoky, nie na mňa, to teraz ja teda aj znesiem, ale tuto pred chvíľkou bola Lucia osočovaná, že je arogantná, že je taká, onaká. No ja si nemyslím, že by sa bola arogantne správala. Ale keď dôjdu argumenty, tak jednoducho potom začneš šíriť osobné útoky alebo argumentum ad hitlerum.
No, Igor hovoril, že sú tam nejaké diery. Tak tá vecná diskusia, to je práve tá, ktorá tu trochu možno chýba. A nemyslím si, že tam diery sú. To dostatočne dobre neviem posúdiť ja, ale Lucia. Ale nemyslím si, že tie diery sú teraz tak obrovské, že, ježišmária, ide sa zrútiť svet. Je to návrh pripravovaný na, myslím si, slušnej, odbornej úrovni. A keď tam je niečo na vylepšenie, tak my sa nebránime tomu, aby sme to spravili.
No a teraz, pani Hufková, sterilizáciu, jasne, veď nech ju využíva, kto chce. No tak zrejme aj nejaká rodina nerómska v hmotnej núdzi a so štyrmi deťmi si povedala: „No tak už jednoducho nechceme deti, tak rozhodneme sa takto.
A práve preto, pán Kuffa, nie je toto rasistické, ale zároveň tvrdím, najviac by to riešilo problém v oblasti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcem vystúpiť len krátko, ale nechcel som reagovať cez faktickú poznámku aj na iných ako na rečníka.
No, Igor, je tu, Igor, vravel si teda, že pokiaľ jedna jediná žena by podstúpila sterilizáciu, ktorú teda môže podstúpiť aj dnes, len po novom by už za to neplatila, tak musíme to zakázať, ale otázka je, ono Lucia ma v tomto trochu predbehla, čo s takým dieťaťom, ktoré je narodené deviate v poradí a matka ani len jeho meno nepozná a behá bosé niekde po osade, možnože teda fetuje, každopádne veľkú časť hladuje. To je okej? Nie je to náhodou pokrytecké sa tu tváriť, že, ježišmária, no v žiadnom prípade matka, ktorá má desať detí, nesmie ísť na sterilizáciu, lebo je to pomaly trest smrti? Ale to, že máme desaťtisíce detí, desaťtisíce detí, ktoré sú zanedbané, veď chodil si v lete po osadách, mal si možnosť to vidieť, tak netvárme sa, že všetko dobre funguje a my teraz sme tu došli dobre fungujúci systém narúšať. A z tohto pohľadu nie je korektné argumentovať, neviem, kto to povedal, že tak v Nemecku mali nejaký program na zbavenie sa invalidov alebo koho. Toto je dosť od veci. A preto ma aj trochu mrzí, že teraz tá diskusia sa takto zvrtla. Ešte keď vystúpil pán Uhliarik, tak aspoň sa snažil prednášať argumenty, až na tú poslednú poznámku o plyne. Nebavíme sa o treste smrti. Bavíme sa o dobrovoľnom rozhodnutí, ktoré by bolo zadarmo. Dnes je to dobrovoľné rozhodnutie, za ktoré treba zaplatiť, povedzme, tých 300 alebo 400 eur.
Tu by som rád pánovi Kuffovi vysvetlil teda ten podľa neho rozpor. No, pozrite, samozrejme, to je vždy hradené. Všetko, čo je od štátu zadarmo, je vždy hradené z verejných zdrojov. Ale je rozdiel, či platíte priamo za konkrétnu službu a priamo vy, keď tú službu využijete, alebo či sa vám na to skladá spoločnosť. Takto to treba vnímať. Takisto bola jedného času MHD zadarmo. MHD by takisto nebola zadarmo, platili by to ľudia, možno cez daň z motorových vozidiel alebo cez daň z nehnuteľností, ale v zmysle zadarmo, že ten, ktorý práve v tomto momente nastúpi do autobusu, by už za túto službu neplatil. A o tomto sú verejné statky. Takisto keď idete po chodníku, tak tá chôdza po chodníku je zadarmo, ale v skutočnosti, samozrejme, postavenie chodníka stálo nejaké peniaze. No keď máte o to nejaký väčší záujem, tak odporúčam vám, mám takú dobrú knižku k teórii verejnej voľby. Čiže je jasné, že zadarmo znamená, že tá žena v tej osade nemusí hľadať 300 eur, ktoré, ako sme počuli, nemá, ale zaplatila by jej to spoločnosť. Tie náklady na ten zákrok, samozrejme, by neboli nulové.
No a, pán poslanec Škripek, vy ste teda vraveli, že máte kamarátov, ktorí majú len dve deti a tri deti a nie je pravda, že všetci Rómovia ich majú pätnásť. Veď, áno, chvalabohu, takí existujú, ale tých sa tento návrh v podstate vôbec netýka, lebo matka aj so štyrmi deťmi alebo teda do 35 rokov musí najprv 4 deti vôbec mať, aby to dostala zadarmo. Dnes predsa máme pravidlo, ktoré vraví, že žena bez detí môže ísť povedať: „Ja chcem byť sterilizovaná.“ A za 300 eur sterilizovaná je.
A potom tu padlo aj také, že, no dobre, ale teraz už aj bohaté budú môcť zadarmo, teda bez poplatku sa nechať sterilizovať. No tak kľudne, je taká zmena možná, nech sa to vzťahuje len na sociálne prípady. Ale veď povedzme si na rovinu, o čo tu ide. Ide o to, aby v rómskych osadách nebehali desiatky tisíc detí o hlade, bosé, v zime, zlé, celé zlé skrátka. Veď sa netvárme, že to funguje.
A netvárme sa ani, prosím vás, že tento návrh je jeden jediný a my o ňom že tvrdíme, že ten vyrieši všetky problémy. Nie, je to jeden návrh z tridsiatich. Keď pán Pollák aj s Igorom Matovičom predložia svoje opatrenia, tak možnože tých opatrení nakoniec bude dokopy, vy ste to teda avizovali, číslo 100, ale povedzme, že to, na čom vznikne nejaká dohoda, bude možnože 50. Čiže my nedokážeme jedným jediným návrhom, ani týmto, vyriešiť celý rómsky problém alebo všetok svetabôľ na svete. Ale keď tu budú desiatky dobre premyslených návrhov, tak si myslím, že by sa to mohlo podariť.
Krátko by som chcel reagovať na pána poslanca Brocku, k tomu, že, no, pomáhame strane SMER. Pozrite, my sme liberálna strana, ktorá okrem ekonomického rozmeru vidí aj tento rozmer osobných slobôd, vidí aj tie problémy, v ktorých ľudia žijú. A jednoducho využívame možnosti, keď môžeme dávať návrhy. Keď sme boli, pán poslanec Brocka, spolu v koalícii, tak sme sa držali na dohody, rešpektovali sme aj našich koaličných partnerov, ale najmä sme sa držali na dohody, tak ja sám som bol ten, ktorý najviac trval na tom, aby sme nerobili nič, čo by mohli naši partneri vnímať nejako konfrontačne. A veľmi dobre viete, my sme dohody držali. No a teraz ale my sme v opozícii a je to naším dobrým právom navrhovať. A takisto ja neobviňujem vás, že snaha o zákaz nedeľného predaja robí, že to je len preto a preto, alebo neobviňujem vás, že odpútavate pozornosť. Len máme aj iné problémy. A nakoniec k daniam a k Zákonníku práce tak ako vy, tak aj my sa dosť intenzívne vyjadrujeme. Ale to neznamená, že Lucia Nicholsonová nemôže takýto návrh predložiť.
Na záver by som chcel povedať, že trochu ma mrzí, že sa to zvrtlo do takej ideologickej roviny a toho, ako keby teraz my sme chceli dovoliť niečo, čo dnes je zakázané. To nie je pravda. Takisto my nedochádzame s trestom smrti alebo neviem eutanáziou, s ničím takým nedochádzame. Vec, služba, ktorá dnes je komukoľvek dostupná za čiastku 300 eur, chceme, aby medzi iným ženám v osadách bola dostupná zadarmo. Nevravíme, že to vyrieši všetky problémy, nevravíme, že okamžite všetky ženy hneď to budú využívať, vonkoncom nevravíme, že žena, ktorá má 14 detí, to musí ísť využívať, tak, prosím vás, nepodsúvajte nám to. My len vravíme, že ako jedno z desiatok riešení by aj toto riešenie mohlo prispieť aspoň trochu k tomu, že nebudú v tých osadách deti behať hladné a bosé a smädné aké. Ja mám štyri deti, veď takisto aj keď som ateista a rozvedený a neznaboh, už vidím to opovrhnutie. (Smiech.) Vidím to opovrhnutie v tvári Paľa Hrušovského. Musí to preňho hrozne znieť, no ale každý z nás je nejaký. Ja neodsudzujem tých, ktorí sú kresťania, tak snáď aj my môžeme povedať, že sme ateisti. (Reakcia z pléna.) Tak liberáli nie všetci sú nimi, ale sú hlavne tolerantní.
Tu ide o to, že žena, ktorá sa rozhodne, áno, môže byť, ona je negramotná a nejakú inú negramotnú tam stretne, môže byť, že nejaký zlý agent príde, áno, ale, a to už chcem povedať na záver, Igor, môže sa stať, že v nejakých prípadoch môže dôjsť k niečomu. A tam, samozrejme, je veľmi dôležité na to reagovať, či už trestať alebo zamedziť takýmto prípadom, lebo keď by sme mali k tomu pristúpiť takto, tak potom poďme prikázať ľuďom nosiť helmy chodcom po ulici tak, ako to musia motorkári a cyklisti robiť, lebo veď môže spadnúť tehla z domu, škridla a zabiť človeka. Život je to najcennejšie, čo máme. Nič nie je cennejšie ako život. Minulý týždeň jedného zabila padajúca škridla zo strechy, tak teraz budeme tu všetci behať s obandážovanými hlavami? No jednoducho život občas končí smrťou, s tým sa treba zmieriť. A, samozrejme, sa stane, že niekedy môže dôjsť k zneužitiu, ale bavme sa o tom, ako by tá vec mohla fungovať, a možnože trochu vecnejšia diskusia by nebola zlá. Ja vám veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Igor, no, máš pravdu, že ľudia keď majú príjem, keď sú majetnejší, tak majú spravidla aj menej detí, to sedí. Ale to sa predsa nevylučuje s tým, že dáme možnosť ženám, ktoré tento príjem nemajú, takú, že, skrátka, zákrok, ktorý dnes je dobrovoľný a dostupný, samozrejme, len pre tých, ktorí majú peniaze, im sprístupníme. To sa nijako nevylučuje.
Na druhej strane je ten argument s tou druhou najnižšou pôrodnosťou. no ten, si myslím, je menej nebezpečný, lebo keby neexistovalo rómske etnikum na Slovensku, tak určite by sme mali ešte nižšiu pôrodnosť, lebo oni ťahajú ten priemer hore, a možno by sme mali najnižšiu pôrodnosť v Európe, len oproti tejto pôrodnosti je tu ešte aj niečo ako explózia časti obyvateľstva, ktorú my komplet živíme z dávok. A stojí to hrozne veľa peňazí. A sú s tým spojené aj iné problémy, napr. to, že je zas iná majoritná časť obyvateľstva veľakrát terorizovaná alebo obťažovaná.
No ale, ešte raz, my nechceme nikomu dobro sterilizácie nanútiť, ani ním motivovať. Ide len o to, aby dostupnosť bola pre všetkých rovnaká, bohatá žena si to zaplatí, chudobná si to nemá ako zaplatiť. A preto navrhujeme, a myslíme si, že tento návrh je pragmatický, a pokiaľ by teda sa oslobodili niektorí od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán Uhliarik, no keď som vás počúval, tak mal som dojem, ako keby boli sterilizácie dnes zakázané a my by sme tu zo SaS-ky bojovali o to, aby boli povolené, respektíve, keď som počúval váš výklad o rizikovosti, tak človek mohol nadobudnúť dojem, že okamžite treba zakázať takúto mimoriadne nebezpečnú vec. Len ono tie sterilizácie existujú. Veď berme to ako fakt. A kto to chce dnes využiť, tak to dnes využiť môže bez problémov, len teda stojí ho to peniaze.
My navrhujeme to, aby tie ženy, ktoré peniaze na toto nemajú, to tiež mohli využiť, aby aj ony mali k dispozícii tú slobodu toho rozhodnutia. Áno, sterilizácia je nezvratný proces, no ale tak porovnateľne nezvratný proces je, keď matka má desať detí a zistí, že nechcela ich toľko mať, že ich chcela mať len štyri, si to neuvedomila jednoducho. Čo tým chcem povedať? Človek už len musí prevziať určitú mieru zodpovednosti za svoje konanie a rozhodovanie a politici, i keby niektorí z nich veľmi radi to urobili, nedokážu túto zodpovednosť nijako nahradiť a nedokážu nijako zbaviť ľudí zodpovednosti za svoje rozhodnutia.
No a ten príklad na záver. Myslím si, že to ste si mohli odpustiť, to bolo hodne, hodne načreté do pivnice.

Ďakujem pekne. Lucia, no, myslím si, že si to slušne vyargumentovala a kto má záujem o vecné argumenty, tak sa minimálne nad tým zamyslí.
Ja by som sa chcel vyjadriť k nie tej morálnej, ale k tej ekonomickej stránke veci.
No, tiež si nemyslím, že v ideálnom svete by bolo správne takéto niečo hradiť z verejného poistenia, kde sa na to skladajú všetci. Lenže nežijeme v ideálnom svete, žijeme v takom svete, kde veľkú časť rómskej populácie živíme my všetci. To zrejme tým chytrolínom, ktorí tu navrhujú, že má to platiť SaS-ka zo svojho rozpočtu nevadí. Alebo pre ľudí, ktorí si pletú miliardu s biliónom a čokoľvek, čo má viac ako štyri nuly, čo je veľa, to môže byť.
Ale ešte raz by som chcel upozorniť na to, že tu sa bavíme o nákladoch, áno, z verejných zdrojov, na ktoré sa zložíme my všetci, to treba povedať, vo výške možno päťstotisíc, možno milión eur ročne. A odporúčam teda si zrátať, koľko stojí takých desaťtisíc sociálnych prípadov do roka, a potom to bude vyzerať úplne inak, najlepšie by bolo neplatiť vôbec nič, ale dnes je skutočnosť taká, že my dnes platíme desiatky miliónov alebo stovky miliónov eur za či už dávky v hmotnej núdzi alebo zdravotnú starostlivosť, ktorú platíme my všetci, ktorej náklady sú obrovské, či teda sa radšej neoplatí takouto prevenciou sa snažiť tie náklady výrazne znížiť.
Čiže toľko som chcel povedať. Ďakujem.

Dobré ráno, dámy a páni, dovoľte mi, prvýkrát v mojej krátkej politickej kariére prehovoriť ako spravodajca.
V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 207). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Teraz je tu taký riadok, priestor pre vlastnú úvahu. Tak jednu vlastnú úvahu si dovolím v tejto súvislosti spomenúť. To je dopad na verejné financie. Ako uviedla Lucia Nicholsonová, tak cena sterilizácie, náklady sa pohybujú okolo 300 až 500 eur. Skúsme si predstaviť, koľko takýchto prípadov by do roka bolo. Ako sme sa s Luciou o tom rozprávali, nepredpokladáme nejaké masívne využívanie takéhoto pravidla. Čiže keby to bolo tisíc prípadov ročne, tak sa bavíme maximálne o 0,5 mil. eur. Keď si teraz predstavíme, že platíme miliardu na španielske banky, tak to je jedna dvojtisícina. Do Španielska pošleme bez akéhokoľvek účinku dvetisíckrát viac, ako by boli ročné náklady na takúto dobrovoľnú sterilizáciu. To je toľko moja úvaha.
A ešte pár riadkov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaním.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 187 z 24. augusta 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem vám.

No, pán poslanec Kamenický, ďakujem za túto otázku a celé dve minúty použijem na odpoveď. Nie je pravda, že podnikatelia, keď sa ich opýtate, ako chcú platiť dane, povedia nula. Podnikatelia, to nie sú že banda blbečkov, ktorí ako nechápu súvislosti, ale uvedomujú si, že keď chcú aspoň nejaké verejné statky mať, tak ako nejde to s nulovými daňami. A keď sa rovná daň zavádzala, tak sa robili aj rôzne prieskumy práve na túto otázku. Koľko si myslíte, že tu na Slovensku ako žijeme a vychádzali nejaké sadzby, a keď chcete k tomu nejaký ďalší materiál, rád vám ho dám.
Ale tá pointa a to zaujímavé na tej vašej otázke je, že kde má teda táto optimalizácia končiť? No, pozrite Nemecko dnes má vyššie, má, fyzické osoby majú 42 %, právnické majú 25 %, oni sa nehrnú, aj takisto aj Rakúsko má vyššie dane, 25 %, a nehrnú sa do nejakej optimalizácie na 16 %, alebo na 10, alebo do zníženia daní, a robia to preto, lebo oni za tie dane aj niečo ponúkajú. A práve preto si myslím, je veľmi významná táto daňová konkurencia, ktorá dnes existuje, a preto je mimoriadne nebezpečné najmä pre krajiny ako je Slovensko, keď harmonizácia daní, keď povieme, všetci musia mať minimálne 30 % daní z príjmu. Nemci s tým problém mať nebudú, lebo ponúkajú, ponúkajú špičkovú infraštruktúru, napríklad diaľnice, o takýchto diaľniciach môžeme my tu snívať, v Nemecku majú dokonca lepšie diaľnice ako v Grécku, lebo tí majú úplne najlepšie diaľnice. A ponúkajú vzdelanie, zdravotný systém, ix iných vecí, skrátka, tá spoločnosť je oveľa vyvinutejšia a na oveľa vyššej úrovni a tá infraštruktúra je o toľko lepšia, že dokážu vykompenzovať aj tie vyššie dane. Ale my nie, pre nás je to naozaj skutočná komparatívna výhoda a my teraz sa jej ideme zbaviť, pán Kamenický.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ja som už v piatok vystúpil v rozprave k rovnej dani a dnes by som rád povedal pár slov k tomuto pripravovanému zákonu v širších súvislostiach.
Najprv v krátkosti k tomu, čo už odznelo v piatok, vravel som o tom, že jediná funkcia daní je výber peňazí, tie ostatné funkcie sú skôr teoretické a ukázali sa ako málo efektívne, a preto je nutná optimalizácia práve podľa výberu daní. Keď sa optimalizuje daňový systém, mení, keď sa zasahuje do daňového systému, tak stále treba mať na pamäti, koľko to prinesie, lebo tam spočíva riziko. Samozrejme, že pri tejto optimalizácii sú rôzne faktory, ako sadzby v okolitých krajinách, daňová spravodlivosť a tak ďalej.
Jeden z týchto faktorov je aj takzvaná Lafferova krivka, ktorá vraví, že nemôžete dane donekonečna dvíhať bez toho, aby pri nejakej sadzbe nezačal pokles, a vždy je potom diskusia o tom, že čo je tá optimálna sadzba, za ktorou už začína pokles výnosov dane z príjmu. Tento pán Laffer, keď tvoril svoju krivku, vychádzal z päťdesiatich percent, ale dnes je to maximálne dvadsať a možno už aj menej. Je to dané aj tým, že úspešnú rovnú daň, ktorá bola zavedená na Slovensku počas druhej Dzurindovej vlády okopírovali všetky, prakticky všetky okolité štáty a dnes má Česko 19-percentnú daň, Maďarsko 19 %, Poľsko 19 % a takisto aj Ukrajina, ktorá dokonca o rok plánuje zníženie na 16.
Okolité štáty okopírovali úspešný model Slovenska preto, lebo sa osvedčil. Daňový systém, ktorý Slovensko svojou daňovou reformou v roku 2004 zaviedlo, bol postavený na štyroch princípoch, Jozef Kollár to tu už dnes spomínal, spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť. Tieto štyri princípy sme sa snažili v maximálnom rozsahu dodržať vtedy v roku 2003, keď sme robili, pripravovali na ministerstve financií spolu s Ivanom Miklošom daňovú reformu. Výsledok bol, že optimálny daňový systém zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou a robí to presne jedenkrát. Toto je základ daňového systému, ktorý sme na Slovensku doteraz mali. Dovolím si povedať, že Slovensko má najrovnejšiu rovnú daň na svete, inými slovami, dnes ešte máme jednu jedinú sadzbu, sme snáď jediná krajina na svete, ktorá naozaj dôsledne akékoľvek príjmy zdaňuje jednou jedinou sadzbou a to je 19 %. Toto je obrovská konkurenčná výhoda, i keď, bohužiaľ, naši kolegovia zo SMER-u to takto nevnímajú.
Daňová reforma, ktorá bola v roku 2004 zrealizovaná, priniesla skutočné úspechy. Tým, že sme dôsledne zdanili všetky príjmy iba jednou jedinou sadzbou a presne jedenkrát, sa dostalo Slovensko na prvé miesto v tabuľke daňovej konkurencie spomedzi asi 30, alebo 40 krajín, relevantných krajín sveta.
Dopad na podnikateľské prostredie bol už rok po zavedení daňovej reformy ohurujúci. Skutočne všetci, aj tvorcovia daňovej reformy boli zaskočení a prekvapení tým, aké efekty malo zavedenie rovnej dane.
Ešte v roku 2003, čiže rok pred zavedením rovnej dane, bol základ dane všetkých právnických osôb, to znamená suma, ktorú priznali všetky právnické osoby 116 mld. korún, a už dva roky neskôr, za rok 2005, s tým, že v roku 2004 bola tá rovná daň zavedená a treba jednoducho určitú, určitú dobu na adaptáciu, tak už v roku 2005 bol tento základ dane o 90 % vyšší. Behom dvoch rokov sa takmer zdvojnásobil základ dane. Toto nie je ničím iným spôsobené ako rovnou daňou. Samotný výnos dane napriek tomu, že sadzba bola znížená z 25 % na 19, samotný výnos dane stúpol o 44,5 %, konkrétne z 29 na 42 mld. korún.
Zároveň ale sa aj ukázalo, treba na to pomerne náročné prepočty, že rovná daň je solidárnejšia ako tá, ktorá tu bola do roku 2003. Počuli sme to aj od Jozefa Kollára, ktorý teda vravel, že do roku 2003 50 % tých nízkopríjmových daňovníkov platilo 14 % z výnosu dane a teraz po roku 2004 im platia iba 4 %. Samozrejme sú na to aj komplexnejšie čísla, ukazovatele, koeficienty, najznámejšie sú Giniho koeficient a Kakwaniho index, ktoré jasne potvrdzujú, toto nie je o tom, že ľavica, pravica, toto je o tom, že dva plus dva je štyri. Tieto čísla jasne potvrdzujú, že daňová reforma, respektíve, že rovná daň je solidárnejšia.
Toto všetko som v piatok hovoril, nemám teda moc veľký dojem, že by to zanechalo nejaké stopy na našich kolegoch zo SMER-u, a keď dôjde na hlasovanie, tak zrejme všetci budú tlačiť gombíky, tak ako im bude povedané.
Ale chcel by som dnes upozorniť na inú vec. Chcel by som upozorniť na mimoriadne nebezpečnú kombináciu rôznych faktorov, ktoré pôsobia spolu a ktoré robia nebezpečnými tieto zmeny. Tak po prvé, ako už vieme, fyzické osoby budú nad určitú hranicu, nad 3 300 eur platiť vyššiu daň. Už nebudú platiť 19 %, ale 25. Samozrejme, že tieto fyzické osoby sa budú snažiť v rámci svojich možností vyhnúť dani. Ďalšia vec je, že zavádza sa takzvaná registračná daň na autá. Zrazu budeme platiť až o 3 000 eur viac, keď niekto si chce kúpiť auto. Poplatky na stavebné povolenie budú na halu, ktorá je povedzme 100 krát 60 metrov, nejaká výrobná hala, zrazu tieto poplatky budú 50-krát vyššie. Alebo napríklad budeme platiť zdravotné odvody z dividend vo výške 14 %, i keď malo by to byť len 10 a z nepochopiteľne vysokého základu. No a samozrejme, k tomu dôjde to, že pre právnické osoby daň už nebude 19 %, ale výrazne sa priblíži k tomu, čo bolo predtým, to znamená, že bude 23 %. Zároveň minister financií oznámi v budúcnosti možno o rok, o dva, znížime na 21 %. K tomu dôjde ešte Zákonník práce, o ktorom som už hovoril, alebo nejaká pripravovaná daň z finančných transakcií, napriek tomu, že okolité krajiny neplánujú takúto daň zaviesť.
Čo toto spôsobí. Skúste si predstaviť, čo spôsobí, keď nespravíme jedno negatívne opatrenie, jedno opatrenie, ktoré je voči podnikateľskému prostrediu negatívne, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie, ale spravíme týchto opatrení sedem naraz. Nikto, nikto nevie v tomto štáte povedať, čo spraví kombinácia týchto opatrení. Áno, dá sa odhadnúť, čo spraví každé jedno opatrenie samo osebe. A dá sa to aj približne vyčísliť, ale nedá sa vyčísliť tá interakcia, to vzájomné pôsobenie týchto opatrení. To jednoducho je nemožné a toto je mimoriadne nebezpečné na tých návrhoch, ktoré predkladá strana SMER, že my nevieme, kam ideme. Toto, čo strana SMER pripravila, je smrteľný kokteil.
Zo všetkých týchto opatrení, spomenul som iba sedem, žiadne nie je také, že by výrazne poškodilo ekonomiku, ale všetkých sedem spolu a navyše v tej vzájomnej súhre, v tej interakcii dá, toto dá ekonomike vážne zabrať. To, že výnos daní z príjmu má budúci rok stúpnuť o 455 mil. eur, ako pán minister financií dúfa, alebo iba o 370, aké sú najnovšie odhady, to je len zbožné želanie. Toto nebude preto, lebo pri výpočte dopadov na štátny rozpočet bolo každé jedno opatrenie hodnotené samostatne. Nebola zohľadnená interakcia týchto opatrení.
Uvediem vám jeden príklad. Keď právnickej osobe, povedzme nejaký malý podnikateľ, ktorý má malú firmu, keď mu zdvihnete daň z 19 na 23 %, tak netvrdím, že takýto človek tú firmu okamžite zavrie. On možnože si zanadáva, ale, a bude sa snažiť v nejakom možnom rozsahu svoj zisk optimalizovať, ale firmu nezavrie, bude podnikať ďalej, lebo veď z niečoho chce žiť. Keď ale takémuto človeku zároveň okrem toho, že mu zdvihneme daň z príjmov právnických osôb z 19 na 23 %, keď zároveň mu povieme, že budeš ešte z toho zisku platiť ďalšiu daň vo výške 14 %, a nazveme to zdravotné odvody, a nedovolíme ti to zúčtovať s tvojimi inými príjmami, tak vlastne tomuto človeku zdvíhame daňové zaťaženie z 19 na 32-33 %, a robíme až do výšky 100 tis. eur ročne. Tam sa nachádza drvivá väčšina právnických osôb.
A teraz už ten človek si povie, ja síce podnikanie nezabalím, ale začnem možno spolupracovať s nejakou poradenskou firmou, ktorá mi bude účtovať za rôzne marketingové štúdie, alebo za právne služby, alebo za jedno čo, zhodou okolností takáto firma bude sedieť niekde na Cypre, alebo v nejakej inej krajine, kde sa budú tešiť, že na Slovensku sa našlo dostatočne veľa krátkozrakých ľudí, ktorí nám pekne sem nahnali takýchto rôznych daňovníkov.
Štát vtedy nepríde len o tie 4 percentá, ten rozdiel medzi 19 a 23 %. Štát príde ešte aj o tých 19 % a aj o celý zisk. Ten skrátka bude preč. Preto sú tieto návrhy také nebezpečné. Tá kombinácia jednotlivých zlých návrhov robí celkový návrh nebezpečný. V roku 2008 vtedajší minister financií Ján Počiatek, bolo to presne v októbri, tak ako teraz, čiže štyri roky dozadu, vychádzal pri návrhu štátneho rozpočtu z rastu HDP 6,5 percenta. To bolo vtedy zbožné želanie, nemalo to s realitou nič do činenia. Ako sme neskôr uvideli, tak HDP nerástlo o 6,5 percenta, ale pokleslo o 4,7. Ale už v októbri bolo jasné, že to 6,5 nikdy nebude, a zodpovedný hospodár by v živote takéto hausnumerá nenapísal do štátneho rozpočtu. Toto bol ten vrcholne nezodpovedný prístup Jána Počiatka, ktorý teda, mimochodom čistý pravičiar, a vo všetkých otázkach zdanení má zaručene rozumný názor, presne takisto ako je terajší štátny, nie, ospravedlňujem sa, bývalý štátny, ale terajší minister financií, takisto čistý pravičiar, ale zrejme z nejakého titulu straníckej ideológie tu musí rozprávať takisto tie veci o tom, ako tých bohatých treba zdaniť. Zdaňte bohatých, je to, máte na to mandát, je to vaša ideológia, alebo teda nejaká akože musí byť ideológia, ale robíte to najhorším možným spôsobom, robíte to tak, že uškodíte ekonomike, a tie príjmy nebudú. Nebudú vyššie o 450 mil., nebudú vyššie o 370 mil., budete môcť byť radi, pán minister, keď budú také, ako sú dnes. Samozrejme, o to vyššie budú dlhy.
Ja vám veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mikloško, skvelý nápad, aj takto sa dá podporiť dôchodkové zabezpečenie, a najmä potom, ako druhý pilier dostal ťažké rany vďaka našim kolegom zo SMER-u, tak v budúcnosti aj táto forma podpory môže hrať významnú rolu, a preto by som chcel povedať, že tento návrh sa mi veľmi pozdáva a rád ho podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pri všetkej úcte ku kolegovi Jarjabkovi, myslím si, že mali by faktické poznámky byť na rečníka, a teraz pán poslanec Jarjabek výrazne odbočil od témy, a keď to budeme robiť všetci, asi to neprospeje kultúre v tomto parlamente. Bolo by dobré a chcel by som teda vás poprosiť o to, možno v takomto prípade zakročiť.
Ďakujem pekne.