Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, počuli sme od predkladateľa, ale aj následne od rečníka, pána kolegu Novotného, asi ako funguje prax a chápem teda, že naše zákony nepoznajú pojem faktická imunita. To, čo aj pán Martvoň teraz predniesol je teória, zrejmá tá teória taká bude, ale ten reálny život je iný a práve na to sme my tu, aby sme prispôsobovali pravidlá, ktoré sa volajú zákony k reálnemu životu. Tento problém, ktorý bol popísaný, takto určite existuje a my z SaS si myslíme, že to čo tu kolega Kaník predložil, je v zásade dobré riešenie. Chcel by som aj povedať, že je to dosť podobné s jedným z riešení, ktoré sme predstavili ako 30 riešení rómskej problematiky.
Nechcem zachádzať do detailov, ale ja by som chcel povedať, že v zásade my tento návrh podporíme, aký by mal prejsť do druhého čítania, tak budeme chcieť na odbornej úrovni rokovať o prípadných vylepšeniach. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctení, ctené kolegyne a kolegovia, máme na stole návrh, o ktorom si my v klube SaS myslíme, že pre budúce fungovanie v eurozóne je veľmi dôležitý. Dovoľte mi povedať najprv pár slov k situácii v eurozóne a potom by som rád vysvetlil, že v čom spočíva pointa a podstata tohto návrhu.
Ako možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý, na ktorom sa Slovensko nezúčastnilo, tak potom len tak, po ňom len tak fúklo. Druhý balíček, kde teda sme nemali platiť ani cent, tak sme už vystavili záruky za vyše jednej miliardy eur a tento balíček je tiež spotrebovaný. Mimochodom záruky, ktoré Slovensko vystavilo, medzičasom viac zvyšujú verejný dlh Slovenska ako samotný deficit, ktorý tu produkujeme. To je tiež veľmi povážlivá vec a treba sa nad tým zamyslieť.
Takisto Cyprus ohlásil, že bude potrebovať zachrániť. Otázka je, čo vlastne bude potrebovať zachrániť, lebo je zrejmé a známe, že v Cypre sa nachádzajú najmä vklady rôznych ruských podnikateľov, kvázi podnikateľov, chceli by byť podnikateľmi, milionárov a miliardárov, približne, aj politikov, nielen ruských, približne za 26 mld. eur. Cyperská vláda celkom účinne pomohla tieto peniaze preprať a teraz sú na tom Cypre. Vyzerá to tak, že z peňazí eurovalu medzi iným aj slovenskí daňovníci budú zachraňovať vklady nejakých, nejaké čierne peniaze nejakých bohvie odkiaľ milionárov a miliardárov, ale najmä ľudí pochybnej povesti.
No ale, toto všetko by nezdôvodňovalo náš návrh, to, že teraz tu naozaj kdekto natŕča ruku, Slovinsko že vraj bude tiež v poradí. Problém je Španielsko. Zadĺženosť Španielska je nepredstaviteľne veľká. Je španielsky, zahraničný španielsky dlh je druhý najvyšší na svete, hneď po USA s tým, že USA je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže v cudzine zadĺžiť svojou vlastnou menou, vo svojej vlastnej mene. To nedokáže žiadna iná krajina. A aby ste teda mali nejakú predstavu, tá kapacita trvalého eurovalu je 500, reálna efektívna kapacita je 500, ale peniaze len, ktoré budú potrebovať španielske banky sú 100, španielsky štát, sa hovorí, o ďalších 300. Vyzerá, že to nebude stačiť, lebo ten objem, tá realitná bublina Španielska je tak obrovská, že zrejme ešte napácha ďalšie škody.
No aby som to skrátil, tak je skrátka úplne reálna hrozba, reálne riziko, že peniaze trvalého eurovalu nebudú stačiť. Ten trvalý euroval, kvôli ktorému zasadal tri mesiace ústavný súd v Nemecku, kvôli ktorému toľko krajín robilo také ceremónie, no tak ten euroval zrazu sa môže stať, že bude vyčerpaný hneď po jednej krajine, keď teda Španielsko by malo dostať peniaze. Sú ešte nejaké peniaze v dočasnom eurovale, ale o tie sa zrejme postará Grécko.
No tak prišli nejakí chytrí ľudia v Bruseli na to, že veď nemusí predsa ten euroval ručiť za všetky dlhopisy, ktoré kúpi, za 100 % sumy, ale iba za časť. No a teraz sa dostávam k tomu pojmu, ktorý sa volá pákovanie. Predstavte si, že euroval teda má, ako som vravel, má tú sumu, tú kapacitu má 500, a keď teraz ten euroval nakúpi dlhopisy niektorých členských štátov, povedzme teda toho Španielska, Grécka a tak ďalej v hodnote 500, tak o celú túto sumu prídu tie krajiny, ktoré sa teda poskladali na ten euroval, predsa až vtedy, keď ten dlhopis, keď cena toho dlhopisu klesne na nulu. Čiže si to predstavte, dlhopis v hodnote 500, keď klesne na polovicu, tak zároveň aj tie krajiny stratili polovicu tej sumy, na ktorú sa vyskladali. A až keď klesne na úplnú nulu, by sme stratili všetko.
No ale to pákovanie, to je práve taká tá veľmi nebezpečná vec, lebo to pákovanie robí to, že zrazu nebudú sa nakupovať dlhopisy iba v objeme 500, nakúpia sa v objeme 2-tisíc. A to je, samozrejme, obrovská suma a poina je teraz v tom, že trvalý euroval bude ručiť za prvých 500. To znamená, že keď nejaký dlhopis klesne, povedzme dlhopis v nominálnej hodnote tisíc eur, v tom doteraz platnom modeli on by musel klesnúť, hodnota dlhopisu by musela klesnúť na nulu, aby sme prišli o celých tisíc eur. To je logické, hej? Keď ale to budeme pákovať krát štyri a kúpime 4 dlhopisy po tisíc eur, tak potom stačí predsa, že každý z tých štyroch dlhopisov klesne na 750 a takisto sme stratili tisícku.
Čiže pri tom pákovaní nejde o to, že Slovensko zvýši svoj vklad, ktorý je momentálne na úrovni, alebo tie záruky, kde sa Slovensko zaviazalo ich vystaviť, alebo v budúcnosti spraviť ten vklad do trvalého eurovalu na úrovni 5 miliárd 768 miliónov eur, mimochodom to je taká slušná polovica, viac než polovica všetkých daňových príjmov Slovenska behom jedného roka, takže my nejdeme teraz túto sumu zvyšovať, my len ideme ručiť za tých, namiesto 100 % sa bude touto sumou už len ručiť, už len za tých horných 30, možnože 25 %. To teda znamená, že keď dlhopisy klesnú, doteraz museli dlhopisy klesnúť na nula percent hodnoty, aby sme prišli o všetko, odteraz stačí, keď dlhopisy klesnú na 75 % hodnoty, možno, že na 70 a prídeme o celých tých 5 miliárd 768 miliónov eur.
Toto je veľmi nebezpečná vec a to pákovanie, samozrejme, výrazne zvyšuje riziko, že Slovensko príde o tie peniaze, čo sme boli dlho, dlho ubezpečovaní, že tu sa nemá čo stať, že to je len záruka, to, dúfam, že si ešte pamätáte na tie reči ešte aj z čias, keď SaS bola vo vláde, jak sme boli ubezpečovaní, že veď to sú len vystavené nejaké záruky, veď to k naplneniu aj tak nepríde a tak ďalej. Medzičasom sa už nebavíme o tom, že príde k naplneniu, medzičasom ideme pákovať. Už sa bavíme o tom, že stačí, aby dlhopis klesol o, alebo dlhopisy nejaké grécke, španielske klesli o štvrtinu svojej hodnoty a už prídeme o všetko. Toto je to veľké riziko pri pákovaní. Uvediem konkrétne čísla.
Grécke dlhopisy - teraz sa už trošičku zotavili, lebo pripravuje sa ten tretí balíček, tak špekulanti vedia, že už nemá zmysel špekulovať proti výpadku, úplnému výpadku tých dlhopisov, lebo veď Grécko bude zachránené; ale v najhorších časoch grécke dlhopisy klesli približne na 45 % hodnoty. Zo 100 na 45. Čiže vtedy, kto vlastnil grécky dlhopis za tisíc eur, no tak jedno, kedy by ho bol predal, ale dostal by najmenej 450, keby sa rozhodol ho predať a nie počkať. Teraz stačí, aby ten grécky dlhopis klesol z 1000 na 750 a už prichádzame o všetko. Toto výrazne vyššie riziko, štvornásobne, ono je ďaleko viac, ako štvornásobne, je cena za to, že už môžeme zakúpiť dlhopisy nie za 500, ale za 2000.
Toľkoto na vysvetlenie k tomu základnému vzťahu, že o čo tu ide a teraz, o čom je vlastne náš návrh. Tak my sme si vedomí, že tomuto šialenstvu nezabránime preto, lebo jednoducho poslanci SMER-u to dostali naordinované. By ma prekvapilo, keby dvaja z 80, no traja z 83 poslancov mali prečítanú zmluvu k trvalému eurovalu, pochybujem, že traja sa nájdu. Dostali skrátka naordinované, že musia hlasovať za, lebo veď my sme a oni najmä, sú dobrí Európania. Čiže my si uvedomujeme, že trvalý euroval bol schválený a keď v Bruseli sa rozhodne, že bude sa pákovať, že Slovensko s tým bude súhlasiť preto, lebo celá európska politika Slovenskej republiky spočíva v tom, že sa slepo držíme Nemcov. O tejto úbohosti som niekoľkokrát písal, nechcem to ďalej rozoberať.
V našom návrhu ide o to, že keď príde k tomu pákovaniu, tak má o tom rozhodnúť táto Národná rada, preto, lebo je to tzv. kráľovské právo Národnej rady, že rozhoduje o verejných peniazoch, konkrétne o štátnom rozpočte. Tým nechcem povedať, že Národná rada musí rozhodnúť o každom jednom cente, ktorý minie vláda. To, samozrejme, že by nemalo žiaden zmysel, ale tá suma, o ktorej sa bavíme, je taká obrovská, že preniesť to rozhodovanie do Národnej rady, je namieste.
Ešte raz pre ilustráciu, budúci rok bude mať vláda, samotná vláda výdavky na úrovni 17 mld. eur, príjmy bude mať na úrovni 13 mld. eur, čiže deficit sú 4 a z tých trinástich, čo sú príjmy, tak tri sú peniaze z eurofondov naplánované, dva celá niečo, a ten zvyšok, tých desať celá niečo sú dane. A tu sa bavíme o sume 5 miliárd 768 miliónov, čiže viac ako polovica celoročných daňových príjmov Slovenskej republiky. Žiadna iná položka v štátnom rozpočte, žiadna, žiaden rozpočet nejakého rezortu nie je takto veľký. Najväčšie rezorty na Slovensku, povedzme ministerstvo sociálnych vecí je alebo školstva je okolo dvoch miliárd eur, možnože 2,2. Tu je to takmer trojnásobok tejto sumy. Jedná inštitúcia, ktorá ma na Slovensku porovnateľný rozpočet, je Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca vyše jednému miliónu dôchodcov dôchodky medziiným. A teraz sa ideme baviť o sume na úrovni rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo je vôbec najväčšia organizácia na Slovensku. Ani najväčšia firma nemá taký obrat, ako má rozpočet Sociálna poisťovňa.
Preto my navrhujeme, aby sme o takomto závažnom bode rozhodovali v Národnej rade a za týmto účelom sme získali 30 podpisov. Juraj Miškov teda týchto 30 mien prečítal. Ja sa im chcem ešte raz, tým, ktorí boli práve menovaní, poďakovať, špeciálne teda klubu OĽaNO, ktorý, jak poviem teraz, bez výnimky alebo v úplnej zostave tento návrh podpísal, a prekvapuje ma ale postoj opozičných strán, ktoré sa spojili do tej ľudovej koalície, ktoré odmietli, najprv teda to bolo tak, že povedali, že podpíšu tento návrh, lebo veď je rozumný, a preto, lebo aj sa ho dožadovali niektoré z opozičných strán, potom zrazu bolo, že nepodpíšu a potom sa stalo, že na výbore hlasovali za takýto návrh. Tak ťažko sa takéto správanie dá opísať bez toho, aby človek použil slovo schizofrénia. No ale dúfajme, že keď dôjde na hlasovanie o tomto návrhu, že opozícia bude hlasovať za, lebo nejde tu, ešte raz, nejde tu o odmietnutie alebo prijatie eurovalu, ani ničoho podobného, ide o to, že keď dôjde na pákovanie eurovalu, bude o tom rozhodovať táto Národná rada, samozrejme, pod dohľadom médií, pod dohľadom verejnosti a nie, že si to v tichosti či už sám minister financií, alebo vláda, ktorá je jednofarebná, upečie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, toľkoto z mojej strany na odôvodnenie tohto návrhu a dúfam, že tento návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán kolega Lebocký, predpokladám, že o morálnej integrite pána Mičovského nemáte žiadne pochybnosti. Sám vravíte, že ten návrh, ktorý on predložil a teda aj veľmi rozsiahlo odôvodnil, môže slúžiť ako dobrý podklad pre nejaké komplexné riešenie, no ale v takejto situácii povedať, že áno, návrh je to dobrý, ale my chceme komplexné riešenie, je trochu alibistické. Viete, lebo na čo máme čakať, ako sme aj práve kolegu Hraška počuli, no veď to, že sa na tých lesoch, chcem sa teda vyhnúť nejakým spôsobom slovu kradne, ale že to tam nie je všetko kóšer to, predpokladám, tušíme všetci, keď teraz ja si nemyslím, že tento zákon je dokonalý, ani to nechcem tvrdiť, ale predsa len má niekoľko dobrých prvkov. Kde je napísané, že keď chceme niečo zmeniť, že to musí byť len komplexným riešením? Ja som zažil veľa komplexných riešení, ktoré boli nefunkčné, lebo boli príliš komplexné. Kolega Mičovský tu teraz predložil niekoľko jasných konkrétnych bodov. Možno nebudú fungovať, ale som presvedčený, že mali by sme ich vyskúšať a tie, ktoré sa ukážu ako nefunkčné, tak vieme ich napraviť, vieme ich zrušiť, vieme ich pozmeniť. Keď teda aj z vašej strane má to byť aspoň trochu úprimné, že vám záleží na tom, ako sa bude štátny podnik Lesy vyvíjať, tak myslím si bolo by oveľa úprimnejšie a rozumnejšie aspoň do toho druhého čítania takýto návrh schváliť. SaS tento návrh do druhého čítania podporí, samozrejme, bez hlasov SMER-u to veľa neznamená, ale predsa len možno, že sa na to zamyslíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, toto je ten moment, kedy sa liberáli a zástancovia voľného trhu dostávajú do takého konfliktu sami so sebou, kde na jednej strane je rozumná, jasná, pragmatická vec, ľahko vykonateľná, bez nejakých, bez nejakých veľkých nákladov a na druhej strane je tu tá, tá viera, to liberálne učenie a tie nejaké zásady a treba sa rozhodnúť. Je to aj príklad toho, že nie vždy sa dá ísť len tvrdo podľa toho, čo je napísané v knižke ako liberálne a toho sa budeme držať.
V tomto prípade si myslím, že prevažuje ten pragmatický prístup, a to, že pomerne malým zásahom vie byť odstránený nejaký dosť veľký nedostatok, resp. žmýkanie tých ľudí, ktorí majú hypotekárny úver a preto SaS tento návrh podporí napriek teda tomu, že berieme na vedomie, že predkladateľ je v konflikte záujmov. (Smiech.) Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Kuffa, pozrite, mne sa tiež nepáči, keď na, povedzme, titulnej strane denníku, ktorý má sto alebo 200-tisíc náklad, sú nejaké obscénne nechutnosti, dokonca, kde neviem, kto s kým si to tam rozdáva a podobne. Myslím si, že v tomto sa zhodujeme a tiež by som uvítal, keby tá mravná úroveň v našej tlači bola vyššia.
Nemyslím si, že máme príliš rozdielny názor na ten, na cieľ, v cieli sa zhodujeme. Vidím ale problém v nástrojoch. Vy si myslíte, že vy to dokážete zariadiť zákonom, aby stúpla určitá mravnosť. Len, bohužiaľ, to je asi taký istý pokus bez šance, ako zakázať infláciu v ústave. Jednoducho, toto fungovať nebude. Vy neviete zákonom prikázať morálku, česť a ani mravnosť. Nazvete to tu teraz nejakou erotickou tlačou, v poriadku. Obídu to, budú tam, skrátka, jednoducho takto to fungovať nebude a navyše možnože z desiatich možných alebo z piatich možných kanálov vy sa sústreďujete na jeden, ale napríklad internet nezakážete vôbec. Tak tie deti, ktoré to chcú vidieť, nebudú si kupovať, nebudú pozerať Nový čas, pôjdu si na amatéri.sk a majú to vybavené a to nezakážete nijako.
A preto ja si myslím, že riešenie je výchova, dobrá výchova detí. Na to sú tu v prvom rade rodičia, aby mali dostatok rozumu a svoje deti ochránili. Zákonom, jednoducho, obávam sa, že tento cieľ nedosiahnete. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Oceňujem veľmi zmierlivé slová nielen pána poslanca Fronca, ale najmä rečníka, na ktorého chcem reagovať, pána Mičovského a toto je tá úroveň diskusie, ktorá nás prinesie ďalej, a nie vzájomné osočovanie a nadávky. Počuli sme tu dnes, už tu padlo slovo blázon na adresu Martina Poliačika, potom neskôr ešte niečo oveľa horšie.
Ale ja si myslím, práve tento štýl diskusie dokáže nás posunúť ďalej a rád by som ešte zaujal pozíciu k dvom veciam. Prvá je teda, že toto je politický boj. Áno, je, nakoniec len parlament, len Národná rada a len formou zákona dokážeme prispieť k zlepšeniu situácie, aspoň teda my, čo tvrdíme, že LGBT komunita je diskriminovaná a chceme pre ňu tie isté práva ako pre ostatných. Určite nechceme žiadne práva navyše. Chceme len tie, čo majú ostatní.
No a posledná vec je k tej, k tej láske. Tak, no tak ja si myslím, že je množstvo heterosexuálnych vzťahov, kde teda o láske ani chýru, ani slychu. A teraz povedať, že tie heterosexuálne majú, obsahujú v priemere viac lásky ako homosexuálne, si myslím, je skôr nejaký predsudok.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Škripek, vy žijete v zlej dobe. Vám by tak 400 rokov dozadu bolo asi ďaleko lepšie žiť ako nejaký hlavný inkvizítor. Veď otázka je, kto tu znásilňuje koho. Veď my nerobíme nikomu nič, keď myslí si pán Kuffa alebo pán Škripek, že musia žiť tak alebo onak, nech sa páči, je to vaše sväté právo, my len vravíme nediskriminujme iných ľudí a neprikazujme iným ľuďom, keď chcú žiť inak. Určite, páni, poznáte Katechizmus. Ja ako ateista ho až tak dobre nepoznám, ale všimol som si tam článok 2358, ktorý hovorí: „Nie zanedbateľný počet mužov a žien je homosexuálne založený. Nesmie sa k nim pristupovať nespravodlivo, aj títo ľudia sú povolaní v ich živote plniť vôľu Boha,“ keď sú kresťania, samozrejme. (Reakcia z pléna.) Tak som to tak čítal, ale predpokladám, Paľo, že ovládaš naspamäť ten Katechizmus, ja som si to musel prečítať.
Pán Škripek, z vášho hrozne dlhého prejavu ma zaujala jedna veta, ktorá skutočne je perlička, že mnohí ľudia si myslia, že musia byť šťastní podľa svojich vlastných predstáv. To si teda naozaj dovolili. To je skutočne vrchol dekadencie.
A ešte hovoríte, že manželia majú žiť spolu, byť si verní. Veď nechajte to na tých manželov, či chcú žiť spolu a či si chcú byť verní. V žiadnom prípade by som si v živote nedovolil pán Škripek po vás chcieť, aby ste boli neverný, ale nechajte tým ľuďom to, čo oni chcú. A opäť je teda otázka, kto znásilňuje koho. Veď dajte tým ľuďom pokoj. My vám nič nerobíme.

Ďakujem pekne. No, Paľo, tiež som teda dúfal, že bude trochu viac nejakých argumentov a niečo, o čo by sa dalo teda oprieť, ale bola to len a len ideológia, na ktorú, samozrejme, máte plné právo. A je to úplne legitímne.
Ja by som tiež chcel povedať, že si myslím, že len žena a muž alebo teda muž a žena môžu vytvoriť rodinu, plne s týmto súhlasím. Otázka je, či kvôli tomuto faktu musíme diskriminovať homosexuálov, alebo otázka je, či je obava, že keď zavedieme registrované partnerstvá, či zrazu sa nejaká veľká časť obyvateľstva stane homosexuálnou, či zrazu oni prestanú mať vzťahy so ženami, lebo veď už je možné nejaké registrované partnerstvo, máme tu v parlamente kolegov, ktorí by mladších kolegov po zadku radi cápali a podobne.
No, Paľo, povedal si, že my sa pokúšame zmeniť tvár tejto krajiny na liberálnu formu života. Áno, je to tak. My sme strana, ktorej najvyššia hodnota je sloboda jednotlivca. S tým je spojená tolerancia, tolerancia voči iným, iným formám, iným ľuďom, voči odlišným vzťahom.
A pokiaľ to teda nikoho nič nestojí, pokiaľ tým neohrozíme napríklad rodinu, tak toto je možnože tá podstatná otázka: Registrované partnerstvá ohrozia rodinu? O tom by sme možnože mohli diskutovať a potom mohli by sme sa snažiť zistiť, či napríklad v iných krajinách, kde už registrované partnerstvá roky existujú, k takémuto ohrozeniu došlo.
Takisto teda si nás obvinil, že my chceme pre nich rovnaké práva a povinnosti, ako sú vo vzťahu muža a ženy. No, áno, myslíme si, že mali by mať rovnaké práva a povinnosti, ale to neznamená, že budeme podporovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Igor, odmyslím si tie nejaké tvoje technické výhrady, že ako je to s tým súhlasom a neviem čím, ktoré by sa určite teda dali napraviť, až naozaj sú tie výhrady oprávnené, ale nemyslím si, že sú nejako zásadné.
Ale chcem prejsť k podstate, k tej tvojej hlavnej výhrade, ako to vnímam. Vravíš teda, že Lucia Nicholsonová nepochopila podstatu, a to tú, že rómske ženy, ktoré nemajú deti, sú menejhodnotné, menejcenné, neviem, ako to nazvať. Ale veď my nechceme v žiadnom prípade teraz tie ženy nútiť, aby stratili svoju plodnosť, ako to nazývaš, my im dávame jednu možnosť navyše. Netvrdíme, že to je jediné riešenie a že len toto riešenie vyrieši celú rómsku problematiku. Vravíme, že dávame možnosť takúto navyše, aj keď v rómskej komunite môže byť vnímaná žena, ktorá teda stratila plodnosť, ako menejcenná. Ale ty tiež nevieš zaručiť, že určite všetky ženy v rómskej komunite toto nebudú chcieť. Čiže je to možnosť navyše. A kto chce, ten ju využije, a kto chce, ten ju nevyužije. Ja si myslím, že na tom nič nie je.
A súhlasím s tým, že riešenie, ktoré Lucia predkladá, je jednoduché, ale nie je jediné. Máme ďalších niekoľko desiatok, máte aj vy nejakých niekoľko desiatok riešení, respektíve budete ich mať. A len takto dokopy sa to dá riešiť, a nie týmto jedným jediným riešením, aby tu nebola možnosť navyše.
A posledná veta. Áno, možno niektorí ľudia zo svojho presvedčenia nechcú zo svojich daní prispievať na sterilizáciu, to môže byť, ale títo ľudia si musia uvedomiť, že dnes prispievajú rádovo viac práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Vašečka, obviňujete kolegyňu Nicholsonovú, že chýbala jej pokora, ja by som to ocenil, keby ste povedali konkrétne, čo povedala také, že vás to pobúrilo, kde bola osobná a kde útočila, tak možnože vo vašej reakcii na moju faktickú poznámku by ste to mohli povedať.
Ďalej, povedali ste doslova, že ideme problém riešiť konfrontačne. Aj tu by som vás chcel poprosiť vysvetliť, v čom spočíva tá konfrontácia, keď my vravíme, že matka, ktorá má veľa detí a nemá možnosť si sterilizáciu zaplatiť, tak má ju dostať zadarmo, resp. na náklady spoločnosti. V čom s kým podľa vás spočíva tá konfrontácia?
No a, viete, tak nás obviňujete z nejakého ideologického prístupu. A vy dôjdete s tým, že chceme zaobchádzať s ľuďmi ako so zvieratkami. No ešte stále veď tá matka si má o tom rozhodnúť, veď my nechceme za ňu rozhodovať, my nechceme jej povedať: „Ty musíš, ty nesmieš to podstúpiť.“ My vravíme, nech sa ona rozhodne. A to, si myslím, je korektný prístup.
Chcel by som ešte jedno povedať. Často sa argumentuje tak, že, pán Škripek to vravel, urobilo sa veľa, rómsky pastor vyriešil veľa problémov. Áno, ale to je asi ako keď ja poviem, že fajčenie škodí zdraviu a vy poviete, nie, neškodí lebo váš dedo má 90 rokov a fajčí štyri krabičky denne. Čiže jednotlivé prípady môžu kľudne predstavovať aj výnimky. Ja to nechcem nijako spochybňovať u toho pastora, len problém je v tom, že ako celok je, skrátka, fakt, že v stovkách osád chodia, behajú deti nezaopatrené. Ďakujem pekne.