Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctení, ctené kolegyne a kolegovia, máme na stole návrh, o ktorom si my v klube SaS myslíme, že pre budúce fungovanie v eurozóne je veľmi dôležitý. Dovoľte mi povedať najprv pár slov k situácii v eurozóne a potom by som rád vysvetlil, že v čom spočíva pointa a podstata tohto návrhu.
Ako možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý, na ktorom sa Slovensko nezúčastnilo, tak potom len tak, po ňom len tak fúklo. Druhý balíček, kde teda sme nemali platiť ani cent, tak sme už vystavili záruky za vyše jednej miliardy eur a tento balíček je tiež spotrebovaný. Mimochodom záruky, ktoré Slovensko vystavilo, medzičasom viac zvyšujú verejný dlh Slovenska ako samotný deficit, ktorý tu produkujeme. To je tiež veľmi povážlivá vec a treba sa nad tým zamyslieť.
Takisto Cyprus ohlásil, že bude potrebovať zachrániť. Otázka je, čo vlastne bude potrebovať zachrániť, lebo je zrejmé a známe, že v Cypre sa nachádzajú najmä vklady rôznych ruských podnikateľov, kvázi podnikateľov, chceli by byť podnikateľmi, milionárov a miliardárov, približne, aj politikov, nielen ruských, približne za 26 mld. eur. Cyperská vláda celkom účinne pomohla tieto peniaze preprať a teraz sú na tom Cypre. Vyzerá to tak, že z peňazí eurovalu medzi iným aj slovenskí daňovníci budú zachraňovať vklady nejakých, nejaké čierne peniaze nejakých bohvie odkiaľ milionárov a miliardárov, ale najmä ľudí pochybnej povesti.
No ale, toto všetko by nezdôvodňovalo náš návrh, to, že teraz tu naozaj kdekto natŕča ruku, Slovinsko že vraj bude tiež v poradí. Problém je Španielsko. Zadĺženosť Španielska je nepredstaviteľne veľká. Je španielsky, zahraničný španielsky dlh je druhý najvyšší na svete, hneď po USA s tým, že USA je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže v cudzine zadĺžiť svojou vlastnou menou, vo svojej vlastnej mene. To nedokáže žiadna iná krajina. A aby ste teda mali nejakú predstavu, tá kapacita trvalého eurovalu je 500, reálna efektívna kapacita je 500, ale peniaze len, ktoré budú potrebovať španielske banky sú 100, španielsky štát, sa hovorí, o ďalších 300. Vyzerá, že to nebude stačiť, lebo ten objem, tá realitná bublina Španielska je tak obrovská, že zrejme ešte napácha ďalšie škody.
No aby som to skrátil, tak je skrátka úplne reálna hrozba, reálne riziko, že peniaze trvalého eurovalu nebudú stačiť. Ten trvalý euroval, kvôli ktorému zasadal tri mesiace ústavný súd v Nemecku, kvôli ktorému toľko krajín robilo také ceremónie, no tak ten euroval zrazu sa môže stať, že bude vyčerpaný hneď po jednej krajine, keď teda Španielsko by malo dostať peniaze. Sú ešte nejaké peniaze v dočasnom eurovale, ale o tie sa zrejme postará Grécko.
No tak prišli nejakí chytrí ľudia v Bruseli na to, že veď nemusí predsa ten euroval ručiť za všetky dlhopisy, ktoré kúpi, za 100 % sumy, ale iba za časť. No a teraz sa dostávam k tomu pojmu, ktorý sa volá pákovanie. Predstavte si, že euroval teda má, ako som vravel, má tú sumu, tú kapacitu má 500, a keď teraz ten euroval nakúpi dlhopisy niektorých členských štátov, povedzme teda toho Španielska, Grécka a tak ďalej v hodnote 500, tak o celú túto sumu prídu tie krajiny, ktoré sa teda poskladali na ten euroval, predsa až vtedy, keď ten dlhopis, keď cena toho dlhopisu klesne na nulu. Čiže si to predstavte, dlhopis v hodnote 500, keď klesne na polovicu, tak zároveň aj tie krajiny stratili polovicu tej sumy, na ktorú sa vyskladali. A až keď klesne na úplnú nulu, by sme stratili všetko.
No ale to pákovanie, to je práve taká tá veľmi nebezpečná vec, lebo to pákovanie robí to, že zrazu nebudú sa nakupovať dlhopisy iba v objeme 500, nakúpia sa v objeme 2-tisíc. A to je, samozrejme, obrovská suma a poina je teraz v tom, že trvalý euroval bude ručiť za prvých 500. To znamená, že keď nejaký dlhopis klesne, povedzme dlhopis v nominálnej hodnote tisíc eur, v tom doteraz platnom modeli on by musel klesnúť, hodnota dlhopisu by musela klesnúť na nulu, aby sme prišli o celých tisíc eur. To je logické, hej? Keď ale to budeme pákovať krát štyri a kúpime 4 dlhopisy po tisíc eur, tak potom stačí predsa, že každý z tých štyroch dlhopisov klesne na 750 a takisto sme stratili tisícku.
Čiže pri tom pákovaní nejde o to, že Slovensko zvýši svoj vklad, ktorý je momentálne na úrovni, alebo tie záruky, kde sa Slovensko zaviazalo ich vystaviť, alebo v budúcnosti spraviť ten vklad do trvalého eurovalu na úrovni 5 miliárd 768 miliónov eur, mimochodom to je taká slušná polovica, viac než polovica všetkých daňových príjmov Slovenska behom jedného roka, takže my nejdeme teraz túto sumu zvyšovať, my len ideme ručiť za tých, namiesto 100 % sa bude touto sumou už len ručiť, už len za tých horných 30, možnože 25 %. To teda znamená, že keď dlhopisy klesnú, doteraz museli dlhopisy klesnúť na nula percent hodnoty, aby sme prišli o všetko, odteraz stačí, keď dlhopisy klesnú na 75 % hodnoty, možno, že na 70 a prídeme o celých tých 5 miliárd 768 miliónov eur.
Toto je veľmi nebezpečná vec a to pákovanie, samozrejme, výrazne zvyšuje riziko, že Slovensko príde o tie peniaze, čo sme boli dlho, dlho ubezpečovaní, že tu sa nemá čo stať, že to je len záruka, to, dúfam, že si ešte pamätáte na tie reči ešte aj z čias, keď SaS bola vo vláde, jak sme boli ubezpečovaní, že veď to sú len vystavené nejaké záruky, veď to k naplneniu aj tak nepríde a tak ďalej. Medzičasom sa už nebavíme o tom, že príde k naplneniu, medzičasom ideme pákovať. Už sa bavíme o tom, že stačí, aby dlhopis klesol o, alebo dlhopisy nejaké grécke, španielske klesli o štvrtinu svojej hodnoty a už prídeme o všetko. Toto je to veľké riziko pri pákovaní. Uvediem konkrétne čísla.
Grécke dlhopisy - teraz sa už trošičku zotavili, lebo pripravuje sa ten tretí balíček, tak špekulanti vedia, že už nemá zmysel špekulovať proti výpadku, úplnému výpadku tých dlhopisov, lebo veď Grécko bude zachránené; ale v najhorších časoch grécke dlhopisy klesli približne na 45 % hodnoty. Zo 100 na 45. Čiže vtedy, kto vlastnil grécky dlhopis za tisíc eur, no tak jedno, kedy by ho bol predal, ale dostal by najmenej 450, keby sa rozhodol ho predať a nie počkať. Teraz stačí, aby ten grécky dlhopis klesol z 1000 na 750 a už prichádzame o všetko. Toto výrazne vyššie riziko, štvornásobne, ono je ďaleko viac, ako štvornásobne, je cena za to, že už môžeme zakúpiť dlhopisy nie za 500, ale za 2000.
Toľkoto na vysvetlenie k tomu základnému vzťahu, že o čo tu ide a teraz, o čom je vlastne náš návrh. Tak my sme si vedomí, že tomuto šialenstvu nezabránime preto, lebo jednoducho poslanci SMER-u to dostali naordinované. By ma prekvapilo, keby dvaja z 80, no traja z 83 poslancov mali prečítanú zmluvu k trvalému eurovalu, pochybujem, že traja sa nájdu. Dostali skrátka naordinované, že musia hlasovať za, lebo veď my sme a oni najmä, sú dobrí Európania. Čiže my si uvedomujeme, že trvalý euroval bol schválený a keď v Bruseli sa rozhodne, že bude sa pákovať, že Slovensko s tým bude súhlasiť preto, lebo celá európska politika Slovenskej republiky spočíva v tom, že sa slepo držíme Nemcov. O tejto úbohosti som niekoľkokrát písal, nechcem to ďalej rozoberať.
V našom návrhu ide o to, že keď príde k tomu pákovaniu, tak má o tom rozhodnúť táto Národná rada, preto, lebo je to tzv. kráľovské právo Národnej rady, že rozhoduje o verejných peniazoch, konkrétne o štátnom rozpočte. Tým nechcem povedať, že Národná rada musí rozhodnúť o každom jednom cente, ktorý minie vláda. To, samozrejme, že by nemalo žiaden zmysel, ale tá suma, o ktorej sa bavíme, je taká obrovská, že preniesť to rozhodovanie do Národnej rady, je namieste.
Ešte raz pre ilustráciu, budúci rok bude mať vláda, samotná vláda výdavky na úrovni 17 mld. eur, príjmy bude mať na úrovni 13 mld. eur, čiže deficit sú 4 a z tých trinástich, čo sú príjmy, tak tri sú peniaze z eurofondov naplánované, dva celá niečo, a ten zvyšok, tých desať celá niečo sú dane. A tu sa bavíme o sume 5 miliárd 768 miliónov, čiže viac ako polovica celoročných daňových príjmov Slovenskej republiky. Žiadna iná položka v štátnom rozpočte, žiadna, žiaden rozpočet nejakého rezortu nie je takto veľký. Najväčšie rezorty na Slovensku, povedzme ministerstvo sociálnych vecí je alebo školstva je okolo dvoch miliárd eur, možnože 2,2. Tu je to takmer trojnásobok tejto sumy. Jedná inštitúcia, ktorá ma na Slovensku porovnateľný rozpočet, je Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca vyše jednému miliónu dôchodcov dôchodky medziiným. A teraz sa ideme baviť o sume na úrovni rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo je vôbec najväčšia organizácia na Slovensku. Ani najväčšia firma nemá taký obrat, ako má rozpočet Sociálna poisťovňa.
Preto my navrhujeme, aby sme o takomto závažnom bode rozhodovali v Národnej rade a za týmto účelom sme získali 30 podpisov. Juraj Miškov teda týchto 30 mien prečítal. Ja sa im chcem ešte raz, tým, ktorí boli práve menovaní, poďakovať, špeciálne teda klubu OĽaNO, ktorý, jak poviem teraz, bez výnimky alebo v úplnej zostave tento návrh podpísal, a prekvapuje ma ale postoj opozičných strán, ktoré sa spojili do tej ľudovej koalície, ktoré odmietli, najprv teda to bolo tak, že povedali, že podpíšu tento návrh, lebo veď je rozumný, a preto, lebo aj sa ho dožadovali niektoré z opozičných strán, potom zrazu bolo, že nepodpíšu a potom sa stalo, že na výbore hlasovali za takýto návrh. Tak ťažko sa takéto správanie dá opísať bez toho, aby človek použil slovo schizofrénia. No ale dúfajme, že keď dôjde na hlasovanie o tomto návrhu, že opozícia bude hlasovať za, lebo nejde tu, ešte raz, nejde tu o odmietnutie alebo prijatie eurovalu, ani ničoho podobného, ide o to, že keď dôjde na pákovanie eurovalu, bude o tom rozhodovať táto Národná rada, samozrejme, pod dohľadom médií, pod dohľadom verejnosti a nie, že si to v tichosti či už sám minister financií, alebo vláda, ktorá je jednofarebná, upečie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, toľkoto z mojej strany na odôvodnenie tohto návrhu a dúfam, že tento návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
