Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prejdem k zdravotníctvu od filmu. Budem sa snažiť hovoriť po slovensky.
Pán minister, vždycky som oceňoval vecnú diskusiu, v ktorej sme pri zdravotníckych zákonoch, vy ako v opozícii a ja ako vtedajší minister zdravotníctva, hovorili. A naozaj boli ste jeden z mála z tých, ktorí ste práve veľmi vecne o...
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prejdem k zdravotníctvu od filmu. Budem sa snažiť hovoriť po slovensky.
Pán minister, vždycky som oceňoval vecnú diskusiu, v ktorej sme pri zdravotníckych zákonoch, vy ako v opozícii a ja ako vtedajší minister zdravotníctva, hovorili. A naozaj boli ste jeden z mála z tých, ktorí ste práve veľmi vecne o zdravotníctve a, myslím si, veľmi triezvo diskutovali.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril teraz k návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo. A nedá mi nezačať vetou, že pre zdravotníctvo, teraz nehovorím o financiách alebo ministerstve financií, ale pre zdravotníctvo a zdravotníkov na Slovensku je to skutočne najhorší rozpočet, a to minimálne za posledných desať rokov. Prvá vláda aj druhá vláda Roberta Fica pripravili totiž zdravotníctvo naozaj o stovky miliónov eur. Následky týchto vlád a tejto politiky budú pociťovať pacienti ešte dlhé roky. A smutné je, že sa to ešte neskončilo. A podľa ohlasovaných zámerov ministerky zdravotníctva naozaj si myslím, že to najhoršie nás ešte len čaká.
Začnem aktuálnou témou, ktorá s rozpočtom úzko súvisí. Minulotýždňové rozhodnutie arbitrážneho súdu v Holandsku asi prekvapilo len stranu SMER, pretože zákaz zisku zdravotných poisťovní bol protiústavný aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky a arbitráž pravdepodobne nemohla dopadnúť inak ako prehrou Slovenska alebo výhrou súkromnej zdravotnej poisťovne Union. Spolu s nákladmi právnikov, možno ste si to prečítali v novinách, nás doteraz tento spor stál niečo viac ako 40 miliónov eur. Vieme, že strana SMER vyhrala voľby, vieme, že takmer miliónom voličov. A preto jej zo štátneho rozpočtu prislúcha suma zhruba 24 miliónov eur. No ak sa sponzori poskladajú dať, 40 miliónov eur by možno pre SMER nemalo byť problémom. Ak sa to nepodarí vládnej strane, treba otvorene povedať, že občania a pacienti sa budú musieť na toto poskladať za to, že sa porušili slovenské zákony a že sa porušili medzinárodné zmluvy.
Vláda Ivety Radičovej, pôjdem možno do takej krátkej minulosti, a ministerstvo zdravotníctva, ktoré som viedol, našťastie vtedajšiu chybu strany SMER opravilo. A upravili sme zákon tak, aby od 1. augusta v roku 2011 zdravotné poisťovne si mohli vyplatiť zisk len za prísne stanovených podmienok, dokonca tento zisk bol nezdanený. Čiže od 1. augusta 2011 si zdravotné poisťovne v prípade, keď majú vyplatený zisk, ho musia, samozrejme, zdaniť. Ak by sme to neurobili, Slovensko by možno neprehralo 22 miliónov, ale dvojnásobok.
Mám za to, že vládnej strane SMER, a opakovane sme to navrhovali aj ja, aj moji kolegovia, že skutočne teraz nič nebráni tomu, aby tento zákon bol ďalej sprísnený, aby sa sprísnili podmienky vyplácania zisku zdravotných poisťovní. A potom aj následné vyvlastnenie alebo teda následná suma, za ktorú štát by zaplatil za zdravotné poisťovne, bude, samozrejme, nižšia. Určite ako ja, tak aj mnoho mojich kolegov poslancov by takýto zákon o sprísnení zisku nemalo problém podporiť. Chápem však, že o toto pravdepodobne strane SMER nejde, pretože nepočul som vo vyjadreniach ministerky Zvolenskej ani žiadnych predstaviteľov strany SMER o zámere sprísnenia vyplácania zisku zdravotných poisťovní, pravdepodobne preto, že by nikto na tom nezarobil.
Ako lekár si dovolím povedať, že po prehratej arbitráži snaha o vyvlastnenie zdravotných poisťovní a vyplatenie akcionárov je, prepáčte mi to expresívne vyjadrenie, čisté šialenstvo, ktoré Slovensko bude musieť rozdýchavať niekoľko desaťročí. Skutočne nebudeme vedieť zvládnuť túto obrovskú sumu. V prípade vyvlastnenia a následnej arbitráže Slovensko neprehrá dvadsať miliónov eur, ale stovky miliónov eur. A z toho sa naši pacienti, prípadne občania nemusia dlhé roky spamätať.
Štátny rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2012 ma však vzhľadom na politiku strany SMER a ministerky zdravotníctva neprekvapil. V rozpočte nie je ani jedno euro naviac pre nemocnice či peniaze na platy zdravotníkov, lekárov. Práve, naopak, keď si pozriete čísla, a tie čísla sú v každom vašom počítači, uvidíte, že v rozpočte je menej peňazí za štát, pre poistencov štátu. Možno SMER a ministerka zdravotníctva robia všetko pre to, aby našli peniaze na vyplatenie akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, ale veľmi málo pre pacientov. V čase, keď som bol ministrom zdravotníctva, SMER sľuboval občanom odvod za poistencov štátu vo výške 5 %. Veľmi dobre si pamätáme tie protesty lekárov minulý rok, veľmi dobre si pamätáme aj tú mantru, ktorú lekári stále a zdravotníci opakovali, že len 5 % za poistencov štátu sa podarí zastaviť takýmto spôsobom zadlžovanie nemocníc. Súčasný návrh rozpočtu ale hovorí o percente 4,25 za poistencov štátu. Poviete si, je to viac ako 4 %, ktoré sú v zákone, je to viac, ako dávala vláda Ivety Radičovej za poistencov štátu, väčšie percento. No ale keď si lepšie pozriete rozpočet, tak uvidíte, že je to len preto, že SMER upravil počet poistencov štátu, to znamená, celkové číslo sa vydelilo menším počtom ľudí. Samozrejme, keďže sa celkové číslo vydelí menším počtom ľudí, tak percento je vyššie, ale keď sa vezme rozpočet a počet peňazí, ktoré štát vydáva na poistencov štátu, ide do slovenského zdravotníctva alebo je sem plánované na rok 2013 o takmer 70 miliónov eur menej, ako dala vláda Ivety Radičovej.
A aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že riziko rozpočtu je práve v zdravotníctve. Budem citovať jej vyjadrenie: „Z hľadiska sektorových politík sa vynárajú otázniky najmä v súvislosti s reálnosťou predpokladov v oblasti zdravotníctva.“
Rozpočet pre zdravotníctvo kritizujú lekári, sestry, lekárnici, odborové organizácie a ostatné sektory v oblasti zdravotníctva.
Už som to raz povedal a zopakujem to, že ministerka zdravotníctva by okrem ovce, plyšovej ovce, ktorú si jedno ráno zobrala na rokovanie vlády, mala nosiť na vládu aj čarovnú paličku, ktorou by presvedčila pána ministra financií a premiéra Roberta Fica, že pri takto nastavenom rozpočte môže naše zdravotníctvo skôr či neskôr skolabovať. Pacienti nebudú čakať na operácie mesiace, ale roky, sestry nebudú čakať na svoje platy do rozhodnutia Ústavného súdu, ale až dovtedy, kým nepríde možno niektorá budúca vláda.
Keď vieme, že tento parlament zvýšil firmám zdravotné odvody a dane zhruba o 4 %, kam idú tieto peniaze, keď je to zvýšenie zdravotných odvodov? Na jednej miske váh je suma, štát dáva menej na poistencov štátu o 70 miliónov, na druhej strane má alebo chce mať vyšší výber poistného zo zdravotných odvodov. Čiže kam idú tie peniaze, keď nejdú do zdravotníctva?
Potvrdilo sa aj to, že ministerka zdravotníctva nemá silné slovo vo vláde pri rokovaní o peniazoch, nedokázala presvedčiť ministra financií, aby dal zdravotníctvu viac. A preto som presvedčený, že takto nastavený rozpočet spolu s nerealizovanými opatreniami na prísne hospodárenie v štátnych nemocniciach ako ohlasované centrálne obstarávanie, ohlasované elektronické zdravotníctvo, prísne hospodárenie štátnych nemocníc, budú viesť k ďalšiemu zadlžovaniu, ktoré zaplatia opäť občania.
My vieme, takisto to bolo teraz v médiách, že to zadlžovanie štátnych nemocníc je trikrát rýchlejšie, ako bolo v minulosti. No je to naozaj tak, pretože tie prísne opatrenia, ktoré sme pripravovali, dobre, zákon o transformácii na akciové spoločnosti, dnes sme sa už ľahko toho dotkli, bol neschválený, čo rešpektujem. Ale prečo potom tie ohlasované prísne rozpočtové pravidlá, ktoré ohlásila ministerka zdravotníctva po svojom nástupe, tu zatiaľ za niekoľko mesiacov jej ministrovania nie sú. A dôsledky už môžeme vidieť teraz.
Z úst ministerky zdravotníctva často zaznieva fakt, že do zdravotníctva pôjde v absolútnej hodnote viacej peňazí na hlavu. Opakujem, treba povedať aj B, a to, že administratívne sa znížil počet poistencov štátu o 200 000 ľudí, väčšinou to sú pracujúci dôchodcovia, ľudí, ktorí si popri svojom nízkom dôchodku privyrábajú. A takouto matematikou môžeme očakávať, že ak napríklad štát prestane platiť za ženy na materskej dovolenke, pretože sú vlastne na dovolenke, podarí sa zvýšiť platbu a percento za poistencov štátu znova. Môžeme ako štát prestať platiť za deti, administratívne znížiť počet poistencov štátu, napríklad nezamestnaných, a percento nám vzrastie. Ale cítime, že toto asi nie je tá politika, ktorú by akákoľvek vláda alebo akýkoľvek štát mal, samozrejme, robiť.
Ale vy viete, mnohí z vás ste zdravotníci, mnohí z vás poznajú zdravotníctvo, či už ako zriaďovatelia, vidím tu županov, či už ako profesionálov v zdravotníctve, že faktúry v zdravotníctve sa neplatia percentami, že faktúry v zdravotníctve sa platia peniazmi, eurami.
A porovnajme si konkrétne čísla. Páni poslanci, skutočne, pozrite sa do prílohy, do tabuľky ministerstva financií, ktorá jasne hovorí, že v roku 2012 išlo za poistencov štátu 1,351 mld. eur, v roku 2013 je to 1,281. Je to o 70 miliónov eur menej. Spolu s opatreniami, ktoré sme tu minulý týždeň alebo sa tu minulý týždeň schválili, pretože opozícia za ne nezahlasovala, prípadne opatreniami, ktoré sa schválili v minulom období, myslím, že to bolo koncom leta, zrušenie koncových nemocníc alebo teda znovuzavedenie koncových nemocníc, zrušenie vernostného systému, kde poisťovne profitovali z tohto, z týchto systémov, zrušenie tej druhej najlacnejšej ceny v Európskej únii, budú to ďalšie peniaze, ktoré budú chýbať v zdravotníctve. Ja nehovorím, že to budú miliardy eur, ale každý milión eur v zdravotníctve, ktorý chýba, skutočne je veľmi cítiť. A veľmi to cítia hlavne pacienti, ktorí možno nečakajú tri-štyri mesiace, ale rok na svoju operáciu.
Čiže chcem sa opýtať pána ministra, prípadne pána spravodajcu, akým spôsobom chce vláda, aby sa zdravotníctvo konečne ozdravilo, keď dáva menej peňazí napriek tomu, že takto pred rokom poslanci strany SMER, vtedajšej opozičnej strany SMER, hovorili o tom, že nie je možné, aby štát dával menej, ako 5 % za poistencov štátu. Zrazu je situácia iná?
A tým, ktorí sa chystajú do faktickej poznámky s tým, že ani vláda Ivety Radičovej nedávala viac, ako 4 %, pripomínam jedno číslo. Spomeňte si, že vláda Ivety Radičovej v septembri v roku 2011 oddlžila zdravotníctvo sumou 300 miliónov eur. V prípade, že by ste pripočítali, lebo to bol tiež štát, ktorý dal svoje peniaze na oddlženie štátnych nemocníc, tieto peniaze k percentu poistencov štátu, vyšla by vám takmer suma alebo číslo takmer 5 %.
Ak by predsa niekto pochyboval, že na rok 2012 sme rozpočtovali menej, tak si pozrite opäť čísla ministerstva financií, ktoré sú publikované na jeho stránke, v roku 2012 očakávaná skutočnosť bola o 195 miliónov viac ako v roku 2011 a aj rozpočet bol v roku 2012 o 182 miliónov eur väčší alebo vyšší, to znamená, že ten výber poistného bol vyšší.
Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti je také slabé, aké naozaj nebolo ešte nikdy v histórii. Ešte nikdy sa nestalo, že by išlo do zdravotníctva menej peňazí ako v predchádzajúcom roku a zároveň by sa prijímali zákony, ktoré idú proti pacientom. Inak sa nedajú nazvať ani nedávne zákony alebo novely zákonov proti liekovej reforme. Práve na liekovej reforme, sa mi ministerka zdravotníctva priznala, šetrí štát asi 4 milióny eur mesačne. A tieto zákony ministerstvo zdravotníctva pod tlakom pravdepodobne farmaceutických firiem zrušilo, či zrušilo iné pozitívne nastavenia financií, ktoré plynuli do zdravotných poisťovní alebo šetrili zdravotným poisťovniam ďalšie prostriedky.
Ja chápem, pán minister, že máte veľmi ťažkú situáciu, a chápem to, že naozaj v súčasnej dobe udržať fiškálnu ako keby neutralitu alebo udržať dokonca rozpočet do 3 % je veľmi ťažké. No na druhej strane, prečo potom ministerke zdravotníctva schválite zákony, ktoré odoberajú peniaze poisťovniam? Ja tomuto nerozumiem. A keď si poviete, že schválite to preto, že odoberajú peniaze súkromným zdravotným poisťovniam, nechápem to aj tak, pretože je ohlásený zámer vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, štátnej. To znamená, tieto zákony budú v budúcom roku v prípade, že bude jedna zdravotná poisťovňa, odoberať peniaze štátnej poisťovni. Takže nerozumiem naozaj, prečo je to tak.
Pacient je pre ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne na poslednom mieste. Na predposlednom sú preň asi sestry a iba kúsok pred nimi lekári, pretože ako inak nazvať situáciu, keď poradca premiéra pre zdravotníctvo Milan Dragula napadol zákon o sestrách, ktoré tak nemôžu dostávať plat, na ktorý majú nárok. To naozaj cieľom vládnej strany SMER je to, aby 40 000 sestier zarábalo v priemere okolo 500 eur? SMER má všetky možnosti na to, aby sestry dostali to, čo si zaslúžia. V parlamente som však nevidel ani jeden návrh zákona, ktorý by bol v prospech sestier. Tento návrh štátneho rozpočtu je len ďalším klinčekom do ich pomyselnej rakvy. Z toho totiž, čo chcete do zdravotníctva poslať, nebude tento štát schopný garantovať ani tú starostlivosť, ktorú mal predtým, pretože ide naozaj zo štátneho rozpočtu na poistencov štátu oveľa menej peňazí. Takže pravdepodobne sa asi nemôžeme baviť o nejakom zvyšovaní platov alebo zlepšovaní podmienok pre zdravotníkov a pacientov. Nebudem prekvapený, a srdečne si to neprajem, pretože sám som zažil nie ľahké chvíle práve pri štrajku, ak si v priebehu roka vyskúšajú možno sestry alebo iní zdravotní pracovníci ostrý štrajk, aby tak ukázali, že bez nich zdravotníctvo fungovať nemôže.
Pochopil by som, ak by sa ministerka obhajovala tak, ako chcela. Ja nehovorím, že v programovom vyhlásení vlády alebo v jej zámeroch niečo, niektoré veci neboli dobré. Chcela zaviesť centrálne obstarávanie, ktoré bolo pripravené na ministerstve. Chcela dokončiť eHealth, chcela dokončiť DRG, chcela nastaviť prísne hospodárenie nemocníc. A dnes aká je situácia? Opakujem, zadlžujú sa oveľa rýchlejšie, ako to bolo v minulosti. Keby pripravila sériu zákonov, ktorými skutočne šetrí, tak aj opozícia alebo aj zdravotníci by tieto argumenty nemali a neobávali by sa takto budúcnosti, keďže zdravotnícky rozpočet alebo teda peniaze za poistencov štátu sú naozaj nižšie. Pravdepodobne má plnú hlavu starostí s tým, ako vyplatiť akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, ale ak sa nechce stať symbolom krachu teraz, myslím, ministerka zdravotníctva, slovenského zdravotníctva, tak by mala rýchlo prehodnotiť svoje priority.
Na záver mi dovoľte povedať jedno. Blíži sa koniec roka a ľudia si zvyknú okrem šťastných a veselých Vianoc, sviatkov priať aj zdravie. Zdravie je základ pre všetko ostatné. a je nám jasné, že ak nebudú učitelia zdraví, nebude mať kto učiť, ak nebudú stavbári zdraví, nebude mať kto stavať diaľnice alebo domy, ale ak nebudú lekári a zdravotníci zdraví, nebude mať kto liečiť.
Zdravie, vieme, stojí peniaze a je stále drahšie. Dožívame sa stále vyššieho veku, máme nové a moderné lieky, ktoré sú drahšie, máme nové moderné zdravotnícke prístroje, ktoré sú drahšie, a máme sestry, ktoré robia za 400 – 500 eur mesačne. Zdravotníctvo potrebuje viacej peňazí, väčšiu efektivitu, a nie menej a žiadne reformné zákony. Ste prvá vláda, ktorá chce dať do zdravotníctva menej peňazí, ako išlo na poistencov štátu minulý rok alebo v predchádzajúci rok. Chcem vás preto požiadať, aby ste prehodnotili rozpočet pre zdravotníctvo, lebo budúci rok budú občania Slovenska nielen nezamestnaní a nešťastní, ale aj chorí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis