Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, pani podpredsedníčka, by som vás chcela poprosiť v prvom rade, poprosím kolegov poslancov, nech tu z toho nerobia frašku. Ja vás poprosím, riadite schôdzu a takéto chovanie k ministrovi, ako som teraz videla, som už dávno nevidela. Smiech, výkriky, chytanie sa za brucho. No ja vám poviem, že tí sociálni pracovníci sa vám poďakujú, ak vidia, že čo vy tu z toho robíte a, samozrejme, najlepšie je zdehonestovať sociálnych pracovníkov. A keďže robí biznis pán Kaník pravidelne od poisťovní až po dôchodcov, až po týchto, ktorým odobrali palice a všetko, čo vie, takisto pán Novotný, o chvíľočku sa vrátim k tej komore.
Tak, samozrejme, okamžite, čo, aby sme hľadali nejaký spoločné východisko alebo stanovisko, ako povedal pán minister, že dvadsať rokov tu nebolo hovorené o statuse sociálneho pracovníka, že dvadsať rokov proste tu nemáme nejaký zákon k tomuto a teraz chceme niečo urobiť. Tak ako sme chceli urobiť v sociálnych službách, ako ste nemali odvahu, lebo ja som tu sedela - a som to stále opakovala a budem to opakovať -, keď tu bola pani Sabolová a povedala, že my sa ani neopovážime pustiť do zákona o sociálnych služieb, lebo sa to dotýka žúp, miest a obcí, lebo si neviem predstaviť, čo by tí župani s nami narobili, tí primátori, starostovia a všetci. Nemali ste odvahu! A teraz veľkodušne sa tu chytáte za bruchá, pretože ste si zmysleli, že tento zákon je opäť nejaký biznis. Pretože viete, to staré porekadlo slovenské platí, podľa teba súdim seba. Alebo takto, tak to asi tak nejako funguje. Tak skúsme sa a ja som veľmi prekvapená ako v dobrom. A nie prekvapená, ale - som použila teraz zlé slovo -, že pán minister povedal, že je otvorené druhé čítanie a že je prístupný, aj keď si myslím, že sociálne poistenie aj anuita, pán Kaník, toto je biznis! Aj tam sme sa dokázali dohodnúť a chceli sme urobiť io, čo je správna cesta k občanovi. Toto je biznis, pán Kaník! Aj tam pán minister dokázal s vami komunikovať. Aj keď možno na jednej strane bol biznis a na druhej strane boli občania. A toto nie je biznis. A možno, ak má niekto záujem, že možno tie odborné skupiny, ktoré boli prizvané k tomuto zákonu, by možno chceli mať nejaké výhody, pretože naozaj sociálna služba a sociálna práca nemôže byť biznis, ale chceli by mať nejaké výhody, lebo vždy sa stane, že keď tvoríme zákon, niekto chce mať nejaké výhody. Veď od toho sme ľudia. Povedzme si pravdu. Tak sa potom normálne spolu porozprávajme, sadnime si a povedzme, že tieto výhody tam nebudú, ale že to bude naozaj urobené niečo pre sociálneho pracovníka a pre ľudí, ktorí túto službu chcú ľuďom robiť. A nie sa tu chytáte hen za bruchá a vykrikujete ako päťročné deti v škôlke a búchate sa po pupkoch tu, že kto lepšiu somarinu povedal. No nehnevajte sa na mňa, kolegovia, a ešte vám to kolegyňa predsedajúca toleruje. Tak toto už, toto som už dávno nezažila v parlamente. Tak vás prosím pekne, poďme spolu nejako normálne komunikovať a ja som si pozrela - musím si zobrať okuliare - ja som si pozrela, aké je členstvo v komore. Samozrejme, to, čo bude.
A k pánu Novotnému som chcela povedať. Pán Novotný tu rozprával a bude rozprávať o poplatkoch, aký on je chudáčik v komore lekárov. No, pán Novotný, no však keď musíte platiť 86 euro, tak ste tam nanič člen. Tak stamade choďte preč, lebo znamená, že sa v tej komore neviete zastať lekárov. Načo ste tam v tom, keď teraz tuná plačete, koľko vy musíte platiť členské?! Tak zrušte komory, však ste zákonodarca, vystúpte z tej komory a nerobte tu chudáčika. Veď my vás ľutovať nebudeme. Potom ste tam nanič člen pre tých lekárov, pretože sa ich neviete zastať v tej komore a pretože súhlasíte s tým, koľko musíte platiť. A teraz tu sa idete sťažovať, že koľko budú platiť sociálni pracovníci. No keď budú mať takých nanič členov, ako ste vy, že tam len budú sedieť a platiť poplatky, tak je to o tom. Však existuje predsa, je tu nejaká demokracia a existuje, že všetci nejakým spôsobom v nejakej organizácii sa navzájom riadime, v parlamente navzájom hlasujeme. A vy mi tu teraz rozprávate, aký ste chudáčik. No, nepoľutujeme vás. Len vám povieme, že ste nanič člen. Komora združuje členov komory, § 16, členstvo v komore je dobrovoľné okrem člena fyzickej osoby. To znamená, že každý môže vstúpiť dobrovoľne okrem fyzickej osoby. Treba - aj tu možno polemizovať - a možno treba vysvetliť, prečo je to tak. Ale nehovorme už dopredu, či budú musieť vstúpiť, nebudú musieť vstúpiť a tak ďalej, lebo naozaj, ako povedal pán minister, nie sme tu od toho, aby my sme predpovedali, čo sa udeje.
A takisto som si prečítala, že naozaj tí psychológovia, pedagógovia budú robiť tú nadstavbovú činnosť. Takisto je tam prechodné ustanovenie do roku 2016 a takisto do roku 2005 všetci si museli sociálni pracovníci, lebo by nemohli pracovať v administratíve doplniť vysokoškolské vzdelanie. Veď to tu už bolo. A nikto nehovorí, keď hovoríte o tom, že nebudú môcť robiť garantov, tak je to o garantoch. Že garanta môže robiť len človek, ktorý má sociálnu prácu, má tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Ale to sú garanti, ktorí budú garantovať tieto všetky veci a vzdelávania. A ak je nejaký problém pri tom vzdelávaní, tak treba povedať. Ale nehovorme tu hneď o biznise a nehovorme tu hneď, pretože sme si na to zvykli, že akýkoľvek zákon predložíme, inak vynikajúce slovo je biznis, potom je to ten koktail, či čo to rozprávate, nebezpečný. To sú také tie mediálne slová, ktoré jednoducho poviete, aby si ich národ zapamätal, lebo to máte od svojich mediálnych poradcov napísané. Takže poďme naozaj seriózne sa rozprávať o tom, že tento zákon je ozaj krokom vpred pre sociálnych pracovníkov. Poďme urobiť to, čo je dobré. A my veríme, že my to chceme urobiť dobre a robíme to a predkladáme to. A čo bude potrebné zmeniť, zmeňme. Ale prosím vás pekne, nerobme tu z toho divadlo a skúsme, skúsme sa počúvať a nevykrikovať na pána ministra.
Prepáčte, pani kolegyňa, že vám zasahujem do vedenia schôdzí, ale toto som už dávno nezažila. Takže buďte taká láskavá, aby sa to viacej neopakovalo. Ďakujem pekne.
