Videokanál poslanca

No, nadviažem, a keď bude odchádzať U. S. Steel z Košíc, tak ja dúfam, že ju budete smerovať, vážení kolegovia, ale kam a s kým?
Pán poslanec Mikuš hovoril o malých a stredných podnikateľoch, ale musíme si uvedomiť, že zamestnanosť na Slovensku aj vďaka komunistickému dedičstvu ešte stále držia veľké firmy. Vrátila som sa teraz z Bruselu, prečítala som si veľmi negatívne správy, čo sa týka veľkých investícií v našej časti strednej Európy.
Takže keď už teda sa tu budeme hrať o číselká a podobné veci, skúste sa zamyslieť na geopolitickom, strategickom a bezpečnostnom kontexte toho, kam budete smerovať Slovenskú republiku. To je totiž to kľúčové. A postihne to hlavne tých ľudí, ktorí tam teraz sedia, pretože aj oni a vo zvýšenej miere na to doplatia.
Takže toto nebezpečenstvo postkomunistického myslenia, ktorého sme teraz svedkami, ja to nezazlievam tým mladým ľuďom, ktorí tu medzi vami sedia, oni nemajú žiadne životné skúsenosti, ešte ich život neprefackal, to ešte príde všetko. Ale to presvedčenie, že víťaz berie všetko, čiže idea, ktorá bola už kritizovaná a zmenená v polovici 19. storočia, vy teraz tu budete dokazovať, že proti všetkým logickým argumentom, keďže ste víťazi, tak budete robiť všetky iracionálne kroky? To snáď nie je pravda.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Pán Jarjabek, ja vám to potom vysvetlím. Dobre?
Ale chcela by som pokračovať v tom, čo povedal pán Štefanec. Všetkým nám ide o to, aby sme mali verejnoprávne médiá. Na tom sme sa pri prvom čítaní tohto zákona zhodli. Niekomu to ešte nedošlo, ale to si potom vyriešime. Všetkým nám záleží na tom, aby sme mali verejnoprávne médiá, snažíme sa nastaviť fungovanie a financovanie verejnoprávnych médií. Je v tom jedna z kľúčových otázok. Nikdy sme doteraz nemali dlhšie obdobie nezávislých naozaj verejnoprávnych médií. Pokiaľ sme boli v komunistickom režime, to snáď nechcete tvrdiť, že sme mali nezávislé médiá v roku 1989, sme sa snažili vždy o to, rok či dva roky. Hľadáme stále ten model. Aj my sme hľadali model. A ja som za jeden z tých modelov hlasovala. Ale treba povedať, že tento návrat nerieši nič. Vraciame sa. Preto som skončila moje vystúpenie, pán minister, že čakám na tú reformu, ktorú chcete vy urobiť. A budem ju pozorne sledovať a analyzovať. A môžem jedine teraz vám držať palce, aby sa vám to podarilo lepšie ako ten zástrčkový zákon. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja som už, keď som vystupovala v prvom čítaní, povedala, že vlastne aj teraz strácame čas, keď tu o tom diskutujeme, pretože tu nejde o nič, tu ide vlastne len o návrat k tomu, aby to bolo tak, ako to bolo doteraz. Táto novielka nič nerieši ani neposúva nič ďalej. Jednoducho len anuluje zákon, ktorý prijala minulá koalícia.
Chcela by som sa ale zastaviť pri troch bodoch, o ktorých som v prvom čítaní nehovorila.
Často sme počuli výčitku, že pokiaľ by verejnoprávne médiá boli financované zo štátneho rozpočtu určitým percentom, tak že to znamená politické ovládnutie RTVS. Chcela by som adresovať všetkým tým, ktorí nad týmto nariekali, čo asi budú hovoriť teraz, keď je jasné, že výber dane za RTVS, lebo to je daň, nepokryje ani tie najzákladnejšie potreby verejnoprávnych médií. To znamená, pán minister Maďarič, urobil to po prijatí zástrčkového zákona, potrebuje dofinancovať verejné právne médiá. A dofincovával ich systémom zmluvy so štátom. Teraz na prevádzku RTVS budeme potrebovať oveľa väčšie peniaze zo štátneho rozpočtu na zmluvu so štátom. A tieto peniaze pôjdu hlavne na tvorbu. Hlavne v Slovenskej televízii bude tvorba vlastne ovplyvňovaná ministerstvom kultúry a nielen to, ak bude platiť to, čo platilo pre zmluvu so štátom pre Slovenskú televíziu v predošlom období počas ministrovania pána ministra, to znamená, že ministerstvo kultúry malo právo nezaplatiť za už vyrobený program v rámci zmluvy so štátom, ak došlo k názoru, že tento program nezodpovedá cieľu, ktorý si určilo ministerstvo kultúry, to znamená, že Slovenská televízia vtedy pod pánom Nižňanským sa dostávala do situácie, že ministerstvo síce prisľúbilo peniaze, ale nemuselo za tento program zaplatiť, tak budeme musieť veľmi sledovať, akým spôsobom bude nastavená zmluva so štátom. Samozrejme, v Slovenskom rozhlase to takto nastavené nebolo celkom, pretože Slovenský rozhlas sa ubránil v tomto slova zmysle. Takže netvrdím tu, pán minister, že chcete kontrolovať tvorbu Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, ale tvrdím, že tí, ktorí tak plakali, že financovanie zo štátneho rozpočtu je vlastne politická kontrola verejnoprávnych médiá, teraz sú dajako ticho, budú vidieť, že skoro tretina rozpočtu RTVS bude musieť byť krytá zmluvou zo štátom.
Ale, a tu je ten druhý bod, má to ďalšie dôsledky. To znamená, že verejnoprávne médiá nikdy nebudú vedieť dopredu, koľko vlastne financií budú mať, pretože od rozpočtu k rozpočtu vlastne budeme vidieť, koľko bude potrebovať RTVS na zmluvu so štátom, a bude na hlave pána ministra, v tomto mu nezávidím, koľko peňazí sa mu podarí z rozpočtu Slovenskej republiky na tieto účely priniesť. To znamená, že to, čo sme napríklad odstránili v štátnom rozpočte pre všetky štátne organizácie financované zo štátneho rozpočtu, to znamená, že máme trojročné financovanie, neplatí. A ak sa teda má RTVS venovať kultúre, vieme, že robiť program len podľa toho, aký je rozpočet na jeden rok, je veľmi obtiažne.
Pozorne som sledovala diskusiu v novinách o tom, prípadne také tie balóniky boli vysielané, že sa zvýši zástrčková daň. To znamená, že ľudia by neplatili 55,68 eura ročne. Ja práve preto nehovorím o 4,64, ale o 55,68 eura, aby sme si boli vedomí, že je to pomerne slušná sumička pre niektorých ľudí, ale aby sme si uvedomili, čoho sme svedkami dnes. Sme svedkami balónikov, že sa táto daň bude zvyšovať. Samozrejme, pán minister, a to som počúvala pozorne, povedal, že to bude, až keď si RTVS vydobyje znovu, alebo teda ešte nikdy nemajúca ten imidž naozaj verejnoprávneho médiá, ktorý budú všetci chváliť, no vzhľadom na to, že aj z našich súkromných životov vieme, že budovať si imidž je dlhodobá záležitosť a stratiť ho môžete behom jednej minúty, ale znovu si ho vybudovať zase trvá dlho, obávam sa, že bude veľmi dlho trvať, kým RTVS bude môcť počítať so zvýšenou daňou na svoje fungovanie, ak, samozrejme, ako povedal minule pán Hlina, nedochádza k takticko-strategickým manévrom. A to znamená, že teraz všetci budeme strážiť morálny profil našich televízií, škoda, že nie aj novín, pretože v novinách vychádzajú nahé ženy stále. Ale možnože to bude tá zásterka, ktorá zakryje celú tú debatu o tom, aby sa zvýšila zástrčková daň. Ale cez to všetko vlastne celý čas čakáme a budeme čakať, pán minister, na skutočnú reformu RTVS. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ak ma pamäť neklame, to hovoril svätý Augustín, že kde je vôľa, tam je cesta. V Biblii je to. Však je to tak?
Len viete, táto novela zákona vznikla ako reakcia na skutočnú situáciu. Ja si viem predstaviť, že by sme pripravili skutočne možno pätnásťstranový zákon, ktorý by naozaj riešil všetky tieto možnosti, len upozorňujem, a znovu to zopakujem, my čakáme už od roku 2006 na veľký zákon o galériách a múzeách, ktorý by toto riešil. A veľmi to potrebujeme,
Takže ja súhlasím, aby sme to vylepšili trochu v druhom čítaní, len myslím si, že čím ďalej pôjdeme, tým budeme objavovať ďalšie a ďalšie, ďalšie možnosti, ktoré by tam mohli byť. A tie už potom musia, nehnevajte sa, byť vo veľkom zákone.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, spolupodpísala som už pred časom túto malú novelu zákona. Myslím si, že pán poslanec Viskupič už pomerne podrobne zdôvodnil, čo nás viedlo k tomu, aby sme pripravili takúto novelu.
Ten príklad, ktorý uvádzal, to znamená ten problém, ktorý vlastne ešte stále nie je celkom doriešený, ale už nie je taký dramatický ako v dobe, keď sme pripravovali túto novelu, nie je jediný.
Pripomenula by som ešte jeden prípad, keď vlastne Lichtenštajnsko zablokovalo niekoľko vzácnych exemplárov a obrazov na výstave v Nemecku, pretože jednoducho stále nie je doriešený spor o reštitúciu lichtenštajnskej rodiny na južnej Morave a podobne, a podobne.
Nie je to teda vymyslený problém. Toto je malá novela. Samozrejme, všetci čakáme a dúfame, že sa konečne naplní to, čo bolo v pláne už pána ministra Maďariča v roku 2006, že budeme mať veľký zákon o múzeách a galériách, ktorý bude obsahovať to, čo nám stále veľmi chýba. A síce, za akých podmienok, ako poistené budú vyvážené na výstavy diela zo Slovenskej republiky.
Pretože, nepochybne, my sa potrebujeme v zahraničí prezentovať, ale potrebujeme, aby to bolo aj právne ošetrené a, samozrejme, aby to spĺňalo všetky náležitosti. Táto novela nemá za cieľ, aby sme vlastne zastavili akýkoľvek vývoz našich národných kultúrnych pamiatok alebo obrazov, sôch a podobne za účelom toho, aby náhodou, keby náhodou k niečomu došlo. To rozhodne nie.
Takže chcela by som poprosiť, aby ste potom v hlasovaní podporili túto malú novelu, pretože sa obávam, že tak skoro nový zákon o galériách a múzeách mať nebudeme, ktorý by toto všetko potom komplexne vyriešil.
A medzitým sa môžeme dostať do nejakých ťažkostí, čo by nás mohlo nielenže mrzieť, ale mohlo by to aj našu republiku stáť veľké peniaze, čo teraz vlastne je problém v Českej republike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Teraz ste, pán poslanec, udreli klinec po hlavičke, pretože tu v Bratislave nejde o nič iné. SMER sľúbil pánu Budajovi, že bude zástupca primátora, pravicovo ovládané zastupiteľstvo ho dvakrát nezvolilo, no a tak jediná možnosť je zmeniť zákon 83 poslancami. O nič inšie nejde, pretože jednoducho jeden z mecenášov SMER-u potrebuje, aby tam bol pán Budaj, nič viac a nič menej, o nič inšie nejde. Ja neviem, či pán Kondrót to tuší, keď to predkladá, ale o toto ide.
Ale tu ste načrtli ešte aj niektoré iné možnosti. Viete, keď volíme priamo primátora a priamo zastupiteľstvo, tak jednoducho voliči určujú, či to bude primátor, ktorý bude mať svoje politické väčšinové zastupiteľstvo, alebo to bude kontra. V Bratislave jednoducho zvíťazil primátor SMER-u a s pravicovým zastupiteľstvom. A tu meníme zákon len preto, aby sa prevážili váhy rozhodnutia voličov. Nič viac a nič menej.

Ďakujem pekne. Chcem podporiť to, čo tu zaznelo dnes v parlamente, a som veľmi hrdá, že sme dnes tak veľmi skoro po bieloruských voľbách, že dostávame takéto uznesenie. Keď som vystupovala k hodnoteniu zahraničnej politiky, zdôraznila som, že si myslím, že na rozdiel od všetkých ostatných parlamentov krajín Európskej únie tu, na našej pôde, sa o zahraničnej politike nášho štátu debatuje veľmi málo. A je to veľmi na škodu. Na jednej strane to robí dojem, že sa zaoberáme len sami sebou, a na druhej strane, my nie sme krajina, ktorá by bola neviditeľná. Slovensko sa vždy angažovalo. Spomeniem len Biely pozdrav Bielorusku. Veľký program, ktorý urobil veľmi dobré meno a, samozrejme, ďalšie a ďalšie iniciatívy mimovládnych organizácií v Bielorusku. Tým, čo sme si prežili za 40 rokov komunizmu, my sme povinní pomáhať bez ohľadu na to, aká je terajšia situácia v Bielorusku. Sme povinní pomáhať všetkým slušným ľuďom, ktorí žijú na východ od nás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Áno, my sme tu teraz čím ďalej, tým viacej, panie poslankyne, konfrontovaní tým, že máme síce priamo ľudom voleného prezidenta, ale priamo ľud nemôže konať, ak pán prezident koná svojvoľne. A to ešte sme svedkami začínajúceho rozhovoru o rozšírení právomocí prezidenta. Kde sme sa to ocitli, keď nie sme schopní prinútiť ani pána prezidenta, aby si vykonal svoje ústavné právomoci a ešte budeme diskutovať o tom, že by mal ešte viacej mať právomocí, aby mohol viacej pohŕdať Ústavou Slovenskej republiky?
Pán zastupujúci generálny prokurátor sa veľmi pobavil, keď ste navrhli, aby sme nemali generálneho prokurátora. Dúfam, že, samozrejme predpokladám, ste to mysleli ako humor, ale viem si predstaviť, že by sa mnohí veľmi potešili, pretože im zrejme tento stav vyhovuje.
Ja sa teda pýtam: Kto čoho sa tak bojí, ak by pán docent Čentéš nastúpil do funkcie generálneho prokurátora? Kto sa tak veľmi bojí, ak by sa dostal na toto miesto? Čo tam môže nájsť? Aké spojenia môže rozrušiť? Možnože nebude toľko mimoriadnych dovolaní alebo mnohých iných rozhodnutí, nebude to také jednoduché a ľahké, ako o tom hovoril dnes primátor Martina.
Takže ďakujem veľmi pekne aj všetkým tým, ako vidieť, v strane SMER táto debata nenašla žiadny záujem, sedí tu z nich naozaj minimum ľudí, zrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám, pán poslanec, pán primátor, za vaše vystúpenie v obidvoch tých kauzách, o ktorých ste hovorili. Áno, táto kauza začína byť porovnateľná svojím rozsahom, významom a protizákonnosťou s odvolaním alebo zbavením poslaneckého mandátu poslanca Gauliedera, s tým, čo sme zažili v deväťdesiatych rokoch. Toto nie je prvýkrát, keď máme problém s prezidentským úradom, bez ohľadu na to, kým bol obsadený. Preto som členkou petičného výboru, pretože ja toto považujem za najzávažnejší prípad porušovania právnej istoty nielen občanov, ale aj Slovenska ako právneho štátu.
Ste sa pýtali, ako je možné, že niektoré kauzy, niektoré veci, niektoré dovolania sú riešené behom pár hodín, že jednoducho pár hodín trvá, kým dostanete vyrozumenie Najvyššieho súdu, než zareaguje pán prezident. Týmto sa treba zaoberať, ako je možné, že tu sa asi dvíhajú telefóny a niekto určuje.
My všetci veľmi dobre vieme, že pokiaľ by bolo v záujme politickej strany SMER, aby bol právoplatne zvolený prokurátor vymenovaný, tak táto strana má páky, táto strana podporila a veľmi vehementne podporila druhé zvolenie prezidenta Gašparoviča. Zrejme to nie je v záujme politickej strany SMER. A práve preto máme pri priamo volenom prezidentovi jedinú možnosť, a to pýtať sa občanov, či sú spokojní s takýmto stavom.

Pán poslanec, pán spravodajca, verte, že som veľmi zvažovala, čo hovorím. A dvadsaťdva rokov mojej práce pre zahraničnú politiku ma k tomu vyzýva. Ale potrebujem reagovať na vás v jednej veci, a to je to, čo je tu hydrou. A to je rezortizmus.
Roky som presadzovala, že energetická politika nie je len otázka ministerstva hospodárstva, ale aj otázka ministerstva zahraničných vecí. Roky. A keď sa mi to konečne podarilo presadiť a energetická politika je súčasťou správ z ministerstva zahraničných vecí, vy mi toto poviete? Veď to je, veď to sa vraciame k tomu rezortizmu. Toto je naše. Áno, s tým som sa stretávala v polovici deväťdesiatich rokov. Áno. Ale toto už je dávno preč.
A čo sa týka práce diplomatov. Pán poslanec, existuje Viedenská konvencia. Podpísaná, čo diplomati môžu robiť a čo nesmú. Upozorňujem vás, že to, čo vy hovoríte, diplomati nesmú robiť. Na základe Viedenskej konvencie. Dobre?
Takže ja sa nechcem robiť akože tým, že som roky pracovala v diplomacii, že mám predsa len nejaké skúsenosti, ale chcem upozorniť na to, že na toto narážame. Nemôžete si krytí diplomatickým pasom ktokoľvek robiť čokoľvek. Na to je Viedenská konvencia, pán poslanec. Ale ináč ďakujem veľmi pekne, že ste ma počúvali.
Ďakujem.