Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Mali by sme si uvedomiť, keď tu tak málo hovoríme o športe na pôde parlamentu, a pritom je to významný fenomén, lebo keď sa spýtate dnes obyvateľov, na čo sú hrdí ako Slováci, občania Slovenskej republiky, tak si 25 % ľudí spomenie len na športovcov a potom asi 7 % na nejakého spisovateľa. Koniec, hotovo. Takže vítam, že ste vystúpili, pán poslanec, a povedali ste pár múdrych slov o sociálnej patológii.
A ja by som to trochu s mojím sociologicko-psychologickým vzdelaním rozšírila na to, že to, čo vidíme na našich športových podujatiach, súvisí aj s celkovou atmosférou v štáte. Čo je dovolené, čo nie je dovolené, ako sa vytvára atmosféra spoločenskej nenávisti voči tým, čo sú iní, čo sú druhí, čo nie sú s nami, a ako sa vytvára obraz nepriateľa a podobne. A ľudia, ktorí sú mediálne veľmi sledovaní - a medzi nich patria aj poslanci, aj politici, aj herci a tak ďalej a tak ďalej - tí určujú, čo je ešte v norme slušnej spoločnosti a čo už nie je. A, bohužiaľ, musím povedať jednu vec, že nestačia policajné represie. Nehovoriac o tom, že predvčerom som navštívila na celý deň Banskú Bystricu a dozvedela som sa jednu nepríjemnú správu. Policajti volili človeka, ktorý má fašizoidné tendencie. A to si myslím, že keď nevychytáme sociopatov medzi policajtami a medzi ľuďmi, ktorí ich vedú, budeme mať v spoločnosti - a nielen na štadiónoch - veľký problém.

Ďakujem pekne. Nakoniec som to stihla. Hovoríme tu stále o dehonestácii parlamentu. Ale nehnevajte sa, každý z nás tu sedí preto, pretože ho sem poslali voliči. A ak tí voliči nehodnotia, či ten človek je ožran, alebo nie, ja, nehnevajte sa, ja nie som moralizátor, ktorý by sa vyvyšoval nad ostatných a posudzovala by som, kto tu môže byť a kto nie. Nakoniec naši dejatelia ešte v sedemnástom, osemnástom storočí sa nás snažili odučiť alkoholizmu, zakladali spolky triezvosti. Ale ako vidíte, veľmi sa im to nepodarilo. Hlavne tu moralizujú tí, ktorí tu neboli predtým, keď tu sedel pán poslanec Slota, ktorý bol stále opitý. A stále mal osem percent a stále mal voličov. Tak prosím vás, nevychovávajte tých voličov. Jednoducho, tí voliči toto neberú do úvahy.
A keď hovoríme o dehonestácii parlamentu, ja si myslím, že by sme si mali dať pozor na iný typ dehonestácie. Aby sme tu nehovorili len tak do vetra, aby sme sa držali témy, aby sme vystupovali pripravení, aby sme len tak neťahali čas, aby sme sa tu len neprezentovali a hodiny a hodiny rozprávali o ničom. To je tiež dehonestácia parlamentu. Všimnite si, že keď máme nejakú zásadnú debatu, vždy vystúpi niekto, kto tú debatu zvráti a znehodnotí ju. Na to by sme si mali dať pozor, lebo to je podľa mňa tiež dehonestácia parlamentu. Ale vychovávať dospelých ľudí? Ja neviem. Ja myslím si, že vychovávať deti. Ale dospelých ľudí? Ja si myslím, že občania Slovenskej republiky sú dostatočne príčetní, aby volili toho, koho v parlamente chcú vidieť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám dve interpelácie. Prvá je interpelácia na predsedu vlády a znie:
"Vo všetkých okolitých krajinách už niekoľko mesiacov funguje výbor na prípravu podujatí k 100. výročiu prvej svetovej vojny, ktorý pripravuje na vládnej úrovni zhodnotenie, účasť svojej krajiny a pripomenutie si pamiatky vypuknutia tejto svetovej kataklizmy. Slovenská vláda podľa mojich vedomostí žiaden takýto výbor nemá. Podľa odhadov slovenských historikov stála prvá svetová vojna život približne medzi 70 až 100-tisíc občanov, teda Slovákov a nemáme to dodnes vlastne spočítané. V každej slovenskej dedinke ale existuje menší alebo väčší pamätník s menami otcov, mužov či bratov, ktorí obetovali svoje životy.
Žiadam vás preto, aby ste ma informovali a prostredníctvom mňa aj parlament a celú slovenskú verejnosť, prečo nenasledujete príklad ostatných európskych krajín, a akým spôsobom sa slovenská vláda pripravuje na spomienky na rok 1914? Zaujíma ma to aj preto, lebo náš rodák Dušan Jurkovič bol tým architektom, ktorý ako prvý zaviedol nebývalú úctu k padlým všetkých národov na jednom cintoríne..." (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, na chvíľku, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, lebo naozaj...

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
"... aj protivníkov tým, že vytvoril krásne architektonicky mimoriadne zaujímavé a hodnotné vojenské cintoríny niekoľko kilometrov za našou severnou hranicou pri Gorliciach. Slovenská republika by mala aj prostredníctvom svojej vlády rokovať s poľskými partnermi o svojom podiele na udržiavaní tohto architektonického skvostu." Toto je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia ministra kultúry:
"Vážený pán minister, napriek vašej odpovedi na moju interpeláciu z mája 2013, v ktorej ste ma ubezpečovali, že ministerstvo kultúry zverejňuje každú uzatvorenú zmluvu a každý uzatvorený dodatok k zmluve v súlade so zákonom a že všetky tieto náležitosti sú riadne uverejnené v centrálnom registri zmlúv, musím znova dôrazne apelovať, že tak dôležitá príloha k rámcovej zmluve medzi ministerstvom kultúry a firmou TMG, akou je cenník dodávaných služieb na webovej stránke ministerstva kultúry, jednoducho chýba. Hoci cenník má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v dokumente zmluvy jasne vidieť, že príloha č. 5, ktorou mal byť cenník, je odstránená. Rovnako je nedostupný a začiernený cenník pri dopytovom projekte pre Slovenskú národnú galériu.
Žiadam vás, aby ste umožnili verejnosti kontrolu čerpania prostriedkov z fondov v Európskej únii, malo by to byť samozrejmosťou. Predpokladám, že dôvodom, prečo spomínaný cenník v zmluve nefiguruje, je neporovnateľne vyššia cena dodávaných služieb za digitalizáciu ako v ostatných európskych štátoch, a to aj napriek tomu, že zmluva medzi ministerstvom kultúry a TMG nie je zmluvou na celkovú digitalizáciu, ako sa to rozumie v odborných a medzinárodných dokumentoch, keďže sa týka iba služieb zameraných na skenovanie a postprocesing. Napriek týmto faktom je cena za digitalizáciu umeleckého diela na Slovensku podstatne vyššia, keďže ceny v Európe sa pohybujú od 25 euro do 139 euro, zatiaľ čo cena na Slovensku predstavuje 262,9 euro za objekt, čo je minimálne o 126 euro viac, ako je najvyššia cena najkvalitnejšej digitalizácie v Európe. Konkrétne je v dopytovom projekte Slovenskej národnej galérie určených na digitalizáciu 18 300 objektov, väčšina výtvarných diel a určená suma 4 812 697 eur, takže to vychádza na 262,9 eur.
V ďalšom dopytovom projekte pre Maticu slovenskú, do ktorého je s veľkou pravdepodobnosťou zainteresovaný vami preferovaný dodávateľ, sa má za 2 780 177 eur digitalizovať 364 802 objektov archívnych a knižničných dokumentov Matice slovenskej. V podstate ide o texty a minimálny počet 3D predmetov. V tomto projekte sa má podľa súťažných podkladov digitalizovať asi 800-tisíc strán archívnych materiálov a asi 150 kníh. V Európe sa obvykle ceny za takéto skenovanie pohybujú od 8 do 50 centov za jednu stranu. Avšak v projekte Matice slovenskej je cena za jednu stranu okolo 3,40 eur. Opakujem, v Európe je to medzi 8 až 50 centov.
Žiadam vás a budem v tom pokračovať, aby ste verejne zdôvodnili, prečo je cena čiastočnej digitalizácie na Slovensku predražená spôsobom, ktorý zakladá, že po vyhodnotení celého procesu digitalizácie a záchrany nášho národného dedičstva bude musieť časť alebo dokonca celú sumu získaných európskych prostriedkov Slovenská republika vracať. Vaša odpoveď mi bude ilustrovať, či ste si tejto zodpovednosti vedomý." Môj podpis. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa vrátim k tomu hodnoteniu, pán minister.
Sú dve možnosti hodnotiť na základe kvantitatívnych kritérií, ktoré sú spočítateľné, alebo na základe nejakých kvalitatívnych. Ale jediné hodnotenie kvalitatívne je možné dosiahnuť od nezávislého subjektu.
Vy hovoríte o tom, že by to hodnotenie mohlo prísť od Audiovizuálneho fondu, ale v tomto zmysle Audiovizuálny fond nie je nezávislý subjekt, v hodnotení týchto filmov, pretože fond presadzuje svoje projekty. Čiže v tomto zmysle nie je nezávislý, na to chcem upozorniť. A nie je nezávislý aj preto, pán minister, pretože ten fond nie je postavený tak, ako sme napríklad počuli v Trenčianskych Tepliciach, je postavený napr. fínsky alebo írsky kinematografický fond. Tam sú konkurujúce si skupiny dramaturgov a každý ten dramaturg si zodpovedá za svoj projekt. Čiže tá zodpovednosť za to je jasne daná a tí druhí to môžu hodnotiť ako nezávislí. Takže už tým, že fond je postavený tak mono-, mono-, nie konkurencieschopnosti viacerých subjektov vo vnútri toho fondu, tým pádom nám vzniká problém, kto by mal hodnotiť racionálne použitie peňazí. Na základe tohto hodnotenia by bolo ale možné potom zlepšovať veľmi automaticky a na základe kritickej analýzy prácu toho fondu. A o to mne išlo, pán minister.

Pán minister, pán spravodajca, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, je nás tu pár, ja len pár vecí. Už v prvom čítaní som podporila snahu pána ministra vyrovnať sa našim susedom po niekoľkých rokoch a prijímať niektoré zásady, aby sme mali nejaký úžitok z toho, že tu budú realizované niektoré kinematografické produkcie.
Som rada, že keď sme upozornili na tie problémy, objavil sa ministerský návrh, veľký ministerský pozmeňovací návrh. Ja to oceňujem, pretože to znamená, že pán minister nás počúval, a nakoniec mala som pocit, že aj v tej prvej, v prvom čítaní tá debata sa niesla vo veľmi pozitívnom duchu a veľmi sme si svojím spôsobom rozumeli, ale chcem povedať, že nemám rada túto prax. Kládla som si otázku, čo bolo vlastne obsahom potom pripomienkového konania? Tie veci, ktoré sme my kritizovali, predsa boli dosť závažné a smerovali, samozrejme, k vylepšeniu tohto zákona. Preto sa pripájam k môjmu kolegovi pánu Viskupičovi, keďže nás netlačí čas, aby sa nám vrátil zákon do poslaneckej snemovne prepracovaný aj s týmto veľkým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vypracovalo ministerstvo. Snáď sa moji kolegovia nebudú tváriť, že tieto veci vypracovávajú sami, no tak už ale prestaňme si klamať do očí. Veď to je normálne, takže vládni poslanci prinášajú potom zmeny, ktoré vypracováva ministerstvo.
Takže ja by som sa prihovárala za to a som pripravená za to zahlasovať, pretože takto za to nemôžeme celkom zahlasovať, pretože vlastne nevieme. Ja rozumiem, pán minister, že v snahe, aby ste to doniesli do druhého čítania, tam píšete, že teda všetko to bude urobené vyhláškou. Musím sa priznať, že nie som proti vyhláške. Vyhláška má, je legitímna záležitosť a znamená, že pri akejkoľvek zmene nemusíte chodiť do parlamentu, čo ja považujem za pozitívne. Len ide o to, že či sa my dostaneme napríklad k takejto vyhláške a že či budeme môcť vôbec diskutovať s vami o tejto vyhláške, pretože, ako vidíte, naozaj sa seriózne tým zaoberáme a je našou, všetkých, myslím si, našou snahou, aby rozvoj kinematografie tu nastal. On aj nastáva našou domácou kinematografiou, len ešte stále nám chýba evaluácia. To znamená zhodnotenie vynaloženia peňazí.
A to by bola moja otázka aj na vás, pán minister, či počítate s tým, pretože ani v zákone, ani v praxi, v podstate, celej praxi aj grantového systému ministerstva kultúry sa ešte stále nezaoberáme evaluáciou, to znamená zhodnotením racionality vynaloženia peňazí. Takže či pripravujete niečo v rámci tej vyhlášky, akým spôsobom by sa dajme tomu po 2-3 rokoch zhodnotilo vlastne vynaloženie peňazí, lebo ako upozornil môjho kolega pán Viskupič, toto nie je zákon, ktorý predpokladá, nepredpokladá žiadne výdavky štátneho rozpočtu, naopak, predpokladá, a takže je našou psou povinnosťou, aby sme sa starali o to, aby sme aj takto vynaložené peniaze vyhodnotili.
Takže ja by som sa prikláňala za to, aby sme vrátili tento návrh zákona na dopracovanie, doplnenie možno ešte niektorých vecí, ako je napr. tá evaluácia, a potom bez problémov za to zahlasovali. Je to v rámci, je to, myslím, v mene dobrého zákona a to sme povinní predložiť našim občanom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dobrý deň, ja len v krátkosti. Nereagovala som tu na tieto predošlé vystúpenia.
Ja už som povedala raz, že pokiaľ bude Nový čas vychádzať ako pornografické noviny, v každej domácnosti, kupujú ich všetky tetky, ktoré chodia do kostola, darmo sa tu pán Škripek rozčuľujete. Okrem toho, ja neviem, možno zakážete čítať Starý zákon, tam je, tam je toho... (Povedané so smiechom.) Takže ja by som trošku menej moralizátorstva a trochu viacej akosi reality do toho. Ale ešte tu nebolo spomenuté vlastne, prečo tu stojíme a prečo vlastne o tomto vôbec hovoríme, pretože sa snažíme vyhnúť možnému konaniu pred Európskou komisiou. To si uvedomme, že čelíme obvineniu, možnému obvineniu z porušenia práva Európskej únie. Takže toto je ten základ, prečo tu vlastne dnes sme a prečo ministerstvo pripravilo túto vlastne implementáciu európskej normy, pretože s tým meškáme, pretože sme to neurobili, neurobili sme to dobre a tak ďalej. A niektorí sa tu už vyjadrili o tom, že vlastne čo nám na tom vadí a prečo to odkladáme ako horúci zemiak.
Ale keďže už aj mnohí budú o tom vystupovať, tak ja sa tomu vyhnem, ak dovolíte. Ja len pripomeniem tú hlasitosť. Bola som vtedy už členkou výboru pre kultúru a médiá, keď pani Malíková, pán Senko si to určite pamätá, prišla s pozmeňovacím návrhom, že teda oravské tetky, keď sa vždycky zobudia na hlasnú reklamu, vtedy sme sa z toho smiali. Dnes je pravda, že je to európsky trend. Diskutuje sa o tom vo Francúzsku, Rakúšania niečo zavádzajú a tak ďalej, čiže zjednotiť zvuk. Ale ja mám na vás, pán minister, otázku, lebo to by malo byť dnes vlastne, aby ste mohli aj odpovedať prípadne aj priamo v diskusii. Máte už jasne vyčíslené, koľko to doteraz stálo, táto schopnosť, táto ako, táto snaha implementovať kontrolu hlasitosti? Alebo teda vyrovnania hlasitosti televíznych vysielaní? Pretože si pamätám, že keď sme prijali túto normu, ktorú predložila pani Malíková, všetci teda z tejto strany spektra za to hlasovali vtedy, nakoniec zistila rada, že nemá na to peniaze, že nemá na to ľudí, že to vyžaduje, hoci vtedy to bolo uvedené, že to nemá žiaden, žiaden nárok na financie z rozpočtu. Nakoniec sa ukázalo, na čo sme upozorňovali, že to má obrovský dopad. To sú obrovské peniaze, aby sa to všetko jednoducho, nakúpenie nových strojov, ktoré by všetky tieto vysielania kontrolovali, ľudí, ktorí to obsluhujú, a tak ďalej.
Takže, pán minister, ja som nikde nenašla, musím sa priznať, koľko vlastne to už doteraz stálo a koľko to bude naďalej stáť. Myslím si, že to je jedna z vecí, ktorú tu musí v parlamente prediskutovať. Ja, samozrejme, musím sa priznať, pán minister, že ja stále som trochu, trochu skeptická, čo sa týka teda účinnosti a možnosti toho kontroly, pretože jednoducho tak ako v kriminalite, tí, čo (povedané so smiechom), čo vysielajú sú vždycky o krok pred nami, ktorí to chceme kontrolovať.
A druhá vec, ktorú som chcela povedať, že by sme si uvedomili, že implementácie európskych noriem sú a boli vždy a od roku 1998, kedy sme teda začali intenzívne prijímať tieto európske normy, boli závanom modernity, závanom nového myslenia, nastavenia nových systémov, nových postupov. A zdá sa mi, že terajšie implementácie vlastne akoby strácali tento moment, ktorý tieto európske normy prinášajú. Zrazu to je len tak akože nepríjemná povinnosť alebo nevieme, čo s tým. Je to také celulitické, prepáčte, má to také hrbolce, krv tam neprúdi dobre, nie je to tým jasným bodom, ktorý by naštartoval nejaké procesy. A táto európska norma mala, mala tento náboj, pretože jednoducho otvárala možnosť, aby ľudia počúvali v iných jazykoch, aby jednoducho sme sa stávali tým európskym priestorom, a pomaly, ale isto si uvedomovali, že sme tým európskym kultúrnym priestorom.
Takže to som len chcela povedať, pán minister, že túto šancu sme aj touto, takýmto spôsobom prijímanou pod nátlakom a pod hrozbou vlastne konania proti Slovenskej republike túto šancu takéhoto, takéhoto východiskového bodu plného energie, to už sme stratili. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ďakujem, už som. Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa ospravedlňujem, že ste to museli prečítať, ale viete, moja otázka bola o voze a tá odpoveď bola o koze. Takže ďakujem, vy s tým nemáte nič spoločného, ale pán minister veľmi dobre vie, na čo som sa pýtala. A ja sa budem pýtať ďalej a budem žiadať vysvetlenie od pána ministra.
Ďakujem vám pekne.

Tento zákon, ktorý tu predkladá pán minister Počiatek, je absolútne základným princípom, s ktorým sa neustále stretávame, keď dostávame podobné typy zákonov. My totižto nemáme a nikdy sme sa nezhodli na tom, čo chceme, aby Slovensko v oblasti turizmu predstavovalo, lebo buď budeme lákať bohatých Rusov, ktorí pre J&T by mohli byť zdrojom nejakých netušených peňazí, alebo budeme chcieť, aby do týchto hotelov chodili Česi, Maďari, Poliaci. Mňa sa pýtali ľudia pred rokom už z turistickej organizácie, prečo tam prestali Poliaci chodiť. No ak tam budú chodiť ruskí turisti, tak stredná trieda Poliaci ako turisti nebudú tam prichádzať. To si jednoducho treba uvedomiť, prepánajána. Ja rozumiem, že keď niekomu tečie do topánok a je tu vláda, na ktorú môžu pritlačiť, a ona im dá peniaze, dva milióny, dvadsať miliónov, to je jedno, veď predsa tých peňazí na Slovensku je dosť, tak to urobia, pretože my máme nezodpovedných ľudí a okrem toho nemáme jasnú víziu, kde ten turizmus chceme dostať. Stále argumentujeme, že chceme byť ako Rakúšania. Ale Rakúšania sa dohodli, kde bude to a kde bude to. A žiadne takéto rozdávanie dvoch miliónov a neviem koľko miliónov nikdy v Rakúsku nebolo.

Pani poslankyňa, hovorili ste o strategickom podniku, o strategických rozhodnutiach. Tak si poďme povedať, sme asi 1,5 mesiaca od veľmi dôležitej udalosti.
Vo Vilniuse v novembri sa bude rozhodovať, či Európska únia a my ako súčasť Európske únie podpíšeme Asociačnú dohodu s Ukrajinskou republikou. Pozrite sa, ako už dnes začala Ruská federácia a Gazprom obchodné vojny a iné vojny napríklad s Poľskom alebo s Ukrajinou.
Kto bude robiť v oblasti plynu strategické rozhodnutia, keď nás smršť Gazpromu zachytí? Už sme zabudli na rok 2009, už sme zabudli, ako trápne išiel minister, premiér Fico do Kyjeva? Nič nevybavil. Potom išiel, až štyri minúty hovoril s Putinom v Moskve a ten mu povedal, aby sa išiel spýtať, že či mu Ukrajina nedá plyn. Poslal ho s výsmechom preč. Kto bude robiť tie strategické rozhodnutia, Křetínský alebo Petr Kellner, ktorý má svoje najväčšie obchodné záujmy v Rusku? Človek, ktorého vôbec nepoznáme, ktorého 15 rokov fotografiu nikto nevidel? Toto budú ľudia, ktorí budú rozhodovať o tom strategickom, ochrane strategickej pri podpise Asociačnej dohody s Ukrajinskou republikou?
Pre človeka, ktorý sa nevyzná do zahraničnej politiky, je to možno taká blbosť, ale počkajte si na ten termín v novembri z Vilniusu.