Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.9.2014 o 10:08 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 10:08 - 10:09 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi by som sa vystrašila, keby sa vám to páčilo, pán Číž. Skutočne. A to, že ste smutný, to je váš problém, nie môj.
Chcela by som znovu zopakovať, v roku 1968 nás neobsadili Američania. Nie, obsadili nás Sovieti na 20 rokov. EÚ neposiela vojakov, pán Kuffa, ani pán Petrák. My neposielame vojakov na Ukrajinu. Ja neviem, že by tam bol nejaký slovenský vojak okrem tých jednotlivcov, ktorí sa pridali k ruským separatistom. Ja neviem, či tam vidíte nejakých európskych vojakov. Ja tam nevidím a sledujem tú situáciu denne, prosím vás, toto nie je pravda. Toto je, sú vaše nejaké urojené fantázie alebo čo. Európska únia tam nemá vojakov, prosím vás!
A čo sa týka vyhlásenia, tej rezolúcie, ktorú tu máme prijať, uvedomte si, že tento text, ten pôvodný text vypracovalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. To znamená, že vaše ministerstvo zahraničných vecí má iný názor, ako máte vy ako poslanci strany SMER.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2014 9:33 - 10:00 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, ja naozaj si myslím, že tu nemusíte sedieť. Ja viem, že si pracujete na svojom, a ja ani od vás nevyžadujem, aby ste to počúvali. To nie je niečo, čím sa vy zaoberáte, môžete pokojne odísť. Tak ako som povedala. (Reakcia ministra.) Dobre. Ale že môžete odísť, mne to naozaj neprekáža.
Povedzme si jednu zásadnú vec. Keby v inom parlamente ako v slovenskom niekto povedal, že sa nerozumie do zahraničnej politiky, pretože sa tým nezaujíma, tak sa diskredituje na celý život. O zahraničnú politiku sa musí zaujímať každý poslanec. Každý. Pretože zahraničná politika nie je výsadou pár diplomatov alebo pár ľudí, ktorí mali niekedy nejakú funkciu v zahraničnej politike alebo sedia ako predsedovia výborov nejakých zahraničnopolitických, ale preto, že je to zásadná vec, ktorá určuje aj vnútorné pomery v našej krajine. A to, že tu za SMER sedia štyria ľudia, je pre mňa  jasným signálom, že vládna strana sa nikdy a ani teraz o zahraničnú politiku nezaujíma. Je mi to jasné a je to pochopiteľné. Zahraničnopolitickými témami, okrem pár výnimiek, sa na Slovensku voľby nevyhrávajú. Voľby sa tým nevyhrávajú, čo je teda dosť veľký rozdiel s inými krajinami hlavne na západ od nás.
Ale vráťme sa k tomu, čo teda tu hovoríme, o čom by sme mali diskutovať. Najprv diskutujee o rezolúcii, ktorú má prijať Národná rada. Takže najprv sa pozrime, ako je na tom Národná rada so slovenčinou, pretože tu máme predloženú rezolúciu, ktorá teda – medzi nami – jej hodnoty slovenské, v slovenskej reči sú mizivé. Prečítam vám: "Dohoda o prímerí však nie je dostatočná na dosiahnutie udržateľného prímeria." Toto čo je? Toto nie je ani slovenčina, však to nemá žiadnu logiku. Povedala by som, že dohoda o prímerí však nie je dostatočná na dosiahnutie udržateľného stavu alebo mieru, alebo niečoho takého, ale nie prímeria.
"Apelujeme na všetkých účastníkov konfliktu, aby rešpektovali minskú dohodu o prímerí a aby svojím neuváženým konaním nespôsobili obnovenie bojov." Nespôsobili? Ako my môžeme spôsobiť obnovenie bojov? Prosím vás pekne, pán spravodajca, toto slovo (povedané so smiechom) treba zmeniť. To je proste smiešne.
Ďalšie, "my sme presvedčení, že na ceste na dosiahnutie trvalého mierového"; na ceste na dosiahnutie, to je skutočne proti všetkým zásadám slovenčiny. V posledných napríklad, je tu toho viacej, ale budeme "podporovať európsku orientáciu Ukrajiny a je pripravená jej poskytnúť expertnú pomoc". Tam treba zmeniť proste poradie slov alebo niečo podobného, takže ak chcete, tak môžeme trošku na tom pracovať, aby to malo aspoň, aspoň akú-takú štábnu kultúru, toto naše vyjadrenie.
Ale pozrime sa na rezolúciu, ktorú pred dvoma týždňami prijalo, prijali Poliaci, Slováci, teda ja som za to tiež hlasovala, na medzinárodnej konferencii, tzv. Východnom Davose, v Krynici. Dovoľte, nemám to preložené, ale prečítam to po poľsky, ale myslím si, že poľštine veľa z nás rozumie, takže to nebude. V tejto deklarácii, ktorá nie je prijatá nejakým parlamentom, ktorý je najvyšším zákonodarným zborom nejakej krajiny alebo čo, toto bolo len zhromaždenie ľudí, ktorých, ktorí proste sa zaoberajú situáciou a nie sú, nie sú pasívni a nečakajú, že niekto iný to urobí. Tak prečítam len dva odstavce:
"Aneksja i okupacja Krymu oraz wkroczenie wojsk rosyjskich na terytorium Ukrainy wschodniej są złamaniem podstawowych zasad prawa międzynarodowego, podważają zasadę integralności terytorialnej i suwerenności państwowej, które są fundamentami pokojowego ładu w relacjach między państwami." To je prvá.
A ďalej: "Dlatego tez uczestnicy Konferencji Europa Karpat zebrani w Krynicy w dniu 3. września"; to je september; "2014 roku zdecydowanie potępiają politykę rosyjskiej agresji, która destabilizuje Europe Wschodnią i wzywają państwa wspólnoty transatlantyckiej do konsekwentnej i adekwatnej reakcji na to zagrożenie, mimo innego poprzez poszerzenie zdolności obronnych państw sojuszniczych z Europy środkowej i wschodniej."
A my tu diskutujeme, že tu nesmieme mať v slovenskom parlamente spomenuté, že Rusi, lebo – ako tvrdí pán predseda – oni však vždycky chcú mier. Tak posielajú cez humanitárnu pomoc nejaké zbrane, ale však to všetko je len pre mier. Nie? Ja len aby ste vedeli, ako veľmi sme sa vzdialili od našich susedov, ako veľmi sme sa vzdialili od normálneho európskeho vnímania tohto problému.
A teraz poďme k diskusii o Ukrajine. Niektoré vystúpenia už to naznačili, že vlastne táto diskusia, ktorú predseda parlamentu odkladal na... (povedané so smiechom), ako sa len dalo, a vôbec to, že v tomto parlamente diskutujeme na tieto zásadné problémy okolo nás, minimálne je dôkazom toho, že my nechceme vedieť, čo to vypovedá o nás. Lebo táto kríza, kríza na východnej Ukrajine vypovedá najmä o nás. A tak si povedzme, čo to vypovedá o nás.
Keď som 25. júna 2014 o pol siedmej večer za podobného záujmu zo strany SMER vystupovala k zahraničnej politike, domáhali sme sa, aby sme mohli naďalej diskutovať pravidelne o našom vzťahu k situácii na Ukrajine. Spomínam to preto, lebo som bola vtedy niektorými kolegami označovaná za človeka, ktorý si vymýšľa nejaké problémy na Ukrajine. Ako hovoril jeden náš kolega a citujem ho: „Čert namaľovaný na stenu predstavuje najstaršiu známu fresku.“ Dnes zisťujeme, že som nemaľovala vtedy čerta na stenu, bohužiaľ. Našťastie, nemali by sme byť dnes bezmocní. Len ako hovorí Petr Pithart, sme stále, máme, stále sa cítime nedôverčiví. Nedôverčiví. Miesto debát na úrovni, debát aktívnych poslancov a občanov vedieme takéto bezradné debaty s takými argumentami, za ktoré sa budú o dva-tri roky tí ľudia aj hanbiť, dúfam.
Prebuďme konečne našu zahraničnú politiku, hovorme otvorene o jej politickej a bezpečnostnej dimenzii. Nadviažme na kontinuitu tých aktívnych rokov, ktoré vyniesli Slovensko do pozície člena eurozóny, to znamená "core" Európskej únie a toho tatranského tigra. Reagujme na tie hlboké zmeny, ktoré sa dejú okolo nás. Ony sa dejú a to, že o nich nehovoríme, nás oslabuje, zásadne oslabuje. Nedržme sa stále tých starých istôt, ktoré už neexistujú, a debatujme o tom, ako v tomto zmenenom svete, svete ďalších konfliktov aj na európskom kontinente po tom, čo sme prežili vojny na Balkáne, ako v tom obstáť. Buď obstojíme, ako vlastne sa s tým vysporiadame a ako posilnení alebo oslabení z tohto vyjdeme. Dnes sme svedkom toho, že Slovensko sa posúva na pozíciu, ktorú som vtedy v júni nazvala európskou perifériou.
Nebezpečenstvo je, číslo jedna. My tu vnútri na Slovensku čelíme dvojakému konformizmu. Obidva sú prítomné v našom verejnom priestore. Prvý je ten banálny, taký ten normálny konformizmus, ako taký primitívny, sebecký záujem, my teda predsa nemôžeme utrpieť, my, naše bruško je pre nás dôležitejšie, aké tam hodnoty, vykašlime sa na to; je to nedostatok prezieravosti a historického vzdelania, ako sa tu už teraz dnes aj ukázalo. Vtedy naše, riadime sa stále tým naším známym provinčným, však dáko bude a my to neovplyvníme. To je nehodný konformizmus členskej krajiny EÚ a NATO.
Druhý konformizmus, ktorého sme dnes svedkom ako určujúcej politiky Slovenska, je ten ideologický. Ako som už raz povedala, to sú tí kunderovskí tanečníci, ak ste niekedy čítali Kunderu, tanečníci tancujú v kruhu, dívajú a usmievajú sa na seba, vyhadzujú nožičkami, dupkajú a svet mimo toho kruhu, mimo nich vôbec neexistuje. Máme pocit, že keď sme my v kruhu, vidíme sami seba teraz a že toto je celý svet. V tomto našom kruhu.
Tieto dva konformizmy, tak viditeľné dnes v našom verejnom živote a v politike, sú dôkazom absolútnej nepripravenosti Slovenska na rýchly vývoj hoci aj za našimi východnými hranicami, ale aj sebauspokojenia z toho, že sme nakoniec dosiahli métu členskej krajiny NATO a EÚ, čo je náš konečný cieľ a teraz už môžeme trepať, čo sa nám zapáči. Ale to nie je tak. Mnohí prepadli istote, že odteraz sa bude od nás vyžadovať len "dolce far niente". Všetky historické udalosti v strednej Európe za posledných 200 rokov sú dôkazom, že takéto úvahy vždy vedú do pekla. Predstava, že naše postavenie a bezpečnosť sú ireverzibilné, je uspokojením ľudí, ktorí nepoznajú naše dejiny.
Nebezpečenstvo číslo dva. Stratili sme konsenzus v zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. A hovorím o tom už opakovane. Dosiahli sme ho začiatkom 90. rokov za cenu mnohých hodín, dní a týždňov diskusií, presvedčovaní. Veď si len spomeňme, že na začiatku nášho prístupového procesu do NATO bolo za náš vstup 19 až 25 % ľudí, nikdy nie viac. Ktovie, ako by dopadol pri všetkých vyjadreniach premiéra Fica, keby sa dnes niekto našich občanov spýtal, ako sa dívame na tento bezpečnostný dáždnik, ktorý teraz je roztvorený nad Slovenskom. O čom to svedčí? Že sme sa nestarali o to, aby sme ľuďom neustále a kontinuálne vysvetľovali, čo znamená bezpečnosť a čo znamená „article five“ zmluvy o prístupe do NATO. Tým sa veľmi líšime nielen od Poliakov, ale aj od Litovcov, Estóncov, Lotyšov. Veľmi sa od nich líšime, ale aj od Rumunov. To si musíme uvedomiť.
Nebezpečenstvo číslo tri je nebezpečenstvo deštrukcie. V situácii, keď naše demokratické inštitúcie sú stále slabšie a slabšie, niektoré dokonca neobsadené, klesá ich podpora zo strany občanov, vzniká voľný priestor, ktorý sa vždy vyplní. Voľný priestor vo verejnom priestore neexistuje. Vyplní sa deštrukčnými elementami. Či sú to už skupiny ľudí, ktoré nevedia, čo činia, lebo to sa tiež stáva v tomto priestore, alebo siete bývalých agentov, alebo siete nových agentov, alebo manipulované médiá. Odtiaľ je už len krok k deštrukcii štátu, ktorý, nehnevajte sa, priatelia, ale má len 20 rokov.
Prečo o tom všetkom hovorím, ak máme diskutovať o Ukrajine? Pretože ak sa Slovensko nachádza v tomto stave, čo môžeme ponúknuť medzinárodnému spoločenstvu, čo môžeme ponúknuť našim bezprostredným východným susedom?
A nehnevajte sa, dnešná situácia mi pripomína presne situáciu za Mečiarovej vlády. Mečiar sa vrátil z Moskvy, mnohí pamätníci, ktorí predsa len niečo čítali, si pamätajú, že došiel so 100-tisíc pracovnými miestami, spoločnou rusko-slovenskou silnou bankou, básnil o tom, ako naši vojaci sa budú cvičiť v Rusku a všetko možné, a asi po jeden a pol hodine jeho týchto výlevov, o ktorých dnes hovoria novinári, že to sú tárajstvá, ale ešte niektorí kolegovia, ktorých tu dokonca vidím, to Mečiarovi, keď tu stál, ešte do roku 2010 tlieskali na tie jeho tárajstvá. Úžasne sa im to páčilo. Jeden člen vlády sa odvážil podotknúť, že prepáčte, ale, pán premiér, však my nemáme spoločnú hranicu s Ruskom. Mečiar sa rozčúlil: Akože nemáme, akože nemáme spoločnú hranicu? Museli doniesť mapu. Mapu museli doniesť. Veľmi sa začudoval, že nemáme spoločnú hranicu s Ruskom. A dnes sme v tej istej situácii. My máme spoločnú hranicu s Ukrajinou, ale ako keby mnohí ľudia zabudli, že za tou spoločnou hranicou, za tou hranicou nie je Rusko, ale 50-miliónová Ukrajina.
Takže povedzme si jasne. „Mečiarovština“, ktorú tak dobre poznáme z týchto 90. rokov, predstavovala pre Slovensko zahraničnopolitické smrteľné nebezpečenstvo. To poznáte a už to teraz znovu máme. V Bruseli hlasujeme "za" a doma na našom vlastnom dvore hovoríme "nie" a "proti". Preto pán prezident sa stretáva, ja sa vôbec nečudujem, že sa ho pýtajú, počúvajte, ale však to čo je? Toto predsa sme už prežili. Toto som si myslela, že už máme za sebou. V Bruseli mlčky sedíme alebo všetko nechávame na diplomatov a doma chodíme po dvoroch a rozprávame sprostosti. A tak ako v časoch Mečiara potom uteká minister zahraničných vecí do Kyjeva, aby im povedal, nech to neberú vážne, čo hovorí premiér, pretože idú komunálne voľby a že stojíme na ich strane. To len ako odpoveď na to, prečo náš pán minister tam uteká, a verte, že po ôsmich rokoch ako veľvyslankyňa viem veľmi presne, ako to chodí.
Akú hodnotu má ale takéto ubezpečovanie zo strán ministra, ktorý nie je ani členom vládnej strany? Ak som voľakedy nazvala pána Kubiša, môjho bývalého veľmi dobrého kolegu, a nechcela som spochybniť jeho kompetenciu, ako "zásterku", tak potom robíme z nášho vlastného ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí „služaščije". "Služaščije".
Ako v tejto situácii sa môžeme pripojiť k Poľsku a účinne vystupovať na pôde EÚ alebo NATO? Stratili sme váhu aj kredibilitu. A to si musíme povedať jasne do očí. Žiadne diplomatické rečičky a všelijaké sprostosti, čo tu budeme hovoriť, nám nepomôžu. Naopak, musíme si povedať, že postoj nášho premiéra dnes povzbudzuje tie najhoršie sily na Slovensku, ktoré sa roky sýtia napríklad aj z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, keďže sa prezentujú týmto prázdnym slavianofilstvom, primitívnym antiamerikanizmom komunistického typu a nebezpečným novým antieurópanstvom, napríklad v časopisoch, ktoré ministerstvo kultúry podporuje finančne. To je jeden z najhorších záverov, aký sme si mohli pred 2 - 3 rokmi predstaviť.
My totižto, priatelia, my nemáme na aktívnu pomoc. Ešte aj ten reverzný plyn, ktorým sa teraz rýchlo chválime, urýchlene vznikol nie preto, že by to bol program vládnej strany, ktorá si je vedomá jeho významu, veď sme počuli tie nariekania z vlády a pána premiéra, koľko nás to bude stáť, a všetci sa čudovali, lebo však nakoniec my na tom reverznom plyne, však ten plyn nie je náš, dokonca trochu zarábame, ale vznikol až po ročnom tlaku, veľmi tvrdom tlaku zo Spojených štátov a z Európskej únie. Táto „mečiarovština“ naďalej kvitne. A to je ďalší z najhorších možných záverov, ku ktorým spejeme. A pritom sme tak ťažko všetci občania pracovali na tom, aby sme získali v Európe rovnocenné miesto za rokovacím stolom. Bolo by veľkou národnou tragédiou, keby sme sa teraz zmenili na obyčajnú európsku perifériu a tých, ktorí sa len vezú. Aby som citovala niektoré reči na pôde NATO.
Ale, priatelia, aspoň tí v SMER-e, ktorí ste boli v SDĽ, cez všetku vašu komunistickú minulosť som si vás vážila kvôli jasnému antifašistickému postoju. Toto nie je odkaz Slovenského národného povstania. Toto teda nie.
Nebezpečenstvom číslo štyri je, že čelíme rozpadu Vyšehradskej štvorky. A pritom Vyšehradská štvorka je jednou z priorít našej zahraničnej politiky. To, že sa Poľsko so svojím chápaním krízy na Ukrajine a porušovania medzinárodného práva Ruskou federáciou musí obracať na baltické krajiny a Švédsko, a nie na svojich najbližších partnerov v EÚ a Vyšehradskej štvorke, je veľké nebezpečenstvo pre toto zoskupenie, ktoré má už vybudovaný imidž a má už za sebou veľké výsledky svojej práce. Som stále presvedčená, že Vyšehradská štvorka má kľúčový význam najmä pre Slovensko ako najmenšieho člena Vyšehradskej štvorky. A bola som toho niekoľkokrát svedkom. Strata Poľska v týchto dôležitých diskusiách znamená v mnohých otázkach stratu dôležitého, veľkého suseda na našich severných hraniciach. Mnohokrát som zdôrazňovala, že, samozrejme, Poľsko má aj iné ambície, napríklad vo Weimarskej trojke. Ale predstava, že sa znovu podarí obnoviť dôveru v tak dôležitej téme pre Poľsko ako jeho vzťahy s Ukrajinou, je veľmi naivná. Takéto veci, ako keď stratíte dôveru vo svojej rodine, takéto veci sa obnovujú roky, roky. Komunálne voľby prejdú. Ale my roky budeme obnovovať túto dôveru. Zahmlievanie, že vlastne o nič nejde a diplomatické obchádzanie tohto problému dnes nemá už zmysel, priatelia! V roku 2016 totiž budeme predsedať Európskej únii. To, že V4 bude v dôležitých otázkach rozdelená, nepochopiteľná a nevypočítateľná vo svojich krokoch, nám môže len škodiť. Spojenie na tejto jednej téme s českou vládou a akési spojenie na tejto téme s Viktorom Orbánom nie je nič, na čom by sme mohli v budúcnosti stavať. Samozrejme, môžeme sa pozrieť aj na ďalšieho nášho suseda, Rakúsko. Ale bol to rakúsky prezident Fischer, ktorý už v časoch ostrakizácie Vladimíra Putina ho pozval na oficiálnu návštevu. Pripomeňme si, že Rakúsko s nami nekonzultuje strategické veci. Strategické veci, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, napr. v energetickej oblasti. 50 % obchodnej časti Baumgarten – to je, pre tých, kto sa tým nezaoberajú, to je najväčšie úložisko plynu, teda magazín, no, úložište plynu v strednej Európe – predalo Gazpromu bez toho, aby nám povedalo čo len slovo predtým, atď., atď. Vychádza z toho jediné, my vidíme nábeh na možnú ďalšiu tragédiu stredoeurópskeho priestoru. Málo sme ich tu zažili? Kde vznikli v podstate dve svetové vojny? Tu, tu na tomto stredoeurópskom priestore. A ja sa hanbím dnes, že sa pridávame k tejto hazardnej politike.
Nebezpečenstvo číslo päť je oblasť energetiky. Možno ste si pred pár dňami stihli prečítať článok Karola Hirmana v SME. Je tam jedna dôležitá veta, ktorú opakuje už niekoľko rokov tento jeden z našich najlepších odborníkov na strategické otázky našej energetiky. Tá veta znie: "Gazprom je nástrojom zahraničnej politiky Ruskej federácie." Ja to tu už opakujem ako papagáj niekoľko rokov, ale snáď konečne teraz niektorým ľuďom dôjde, že to je pravda. Akékoľvek spomaľovanie alebo bránenie diverzifikácie zdrojov, zmlúv alebo prenosových trás energetických surovín je hrubým politickým a hospodárskym a strategickým omylom, na ktorý doplatíme. Áno, my sme spomalení v diverzifikácii aj kvôli postoju – treba povedať – Francúzov, vtedy Gaz de France SPP, v minulosti. Lebo na tlak ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky urýchliť diverzifikáciu znela odpoveď francúzskeho riaditeľa, ruské dodávky sú stabilné, načo vyhadzovať peniaze na diverzifikáciu? Ale Česi ju robili, je síce pravda, že minister Dlouhý na to doplatil politicky, ale dnes tú diverzifikáciu majú a mnohí dnes tu sediaci vplyvní poslanci pokračujú v tejto hroznej argumentácii, ale cez to všetko dnes už sme v lepšej pozícii, pretože dnes už máme predsa len na výber, pretože miesto toho, aby sme milostivo čakali, že či pán Putin zavrie kohútiky, nezavrie kohútiky, máme reverzný tok plynu a čiže môžeme dostať zo západnej Európy plyn. Vyzerá to tak, že cena plynu v najbližších parlamentných voľbách by mala byť pre spindoktorov SMER-u hlavnou témou budúcoročnej kampane a v mene tohto znovu krátkodobého politického cieľa jednej politickej strany prídeme o pozíciu Slovenska v Európe, v NATO a staneme sa predpolím ruskej politiky v strednej Európe. Toto máme brať ako argument? To vyzerá, ako keby v roku 1968 nás obsadili Američania, zdá sa. Čo to znamená, že Putin zašiel tak ďaleko, že vypustil z úst hrozbu, že vojensky napadne štáty NATO. Zachytili ste to?
"Do dvoch dní som v Kyjeve a do dvoch týždňov vo Varšave alebo v Bukurešti." Máme to brať vážne? Za povšimnutie stojí, že nemenoval Slovensko a Maďarsko. Je si istý, že ho sem niekto pozve? Alebo že ho tu už čaká niekto s vlajkami a s antiamerickými frázami? Nebolo by to prvýkrát v našej histórii Slovenska, že nezodpovední politici a manipulátori verejnou mienkou smerujú Slovensko na jednosmernú cestu, z ktorej niet úniku. A keď hovoríme o Maďarsku, čo im ponúkol Putin na Zakarpatskej Ukrajine? Ponúka snáď niečo nám, priatelia? A tak si položme zásadnú otázku. Ako vyzeráme na pozadí tejto situácie pri týchto manipuláciách s informáciami a pri tomto rozpútavaní vojenského konfliktu na Ukrajine? Nuž, biedne vyzeráme, priatelia! Biedne vyzeráme.
Začala som svoje vystúpenie známym aforizmom o tom, že maľovanie čerta na stenu je najstaršou freskou v dejinách a chcem skončiť ďalším aforizmom, takým, ktorý, myslím, odzrkadľuje našu dnešnú situáciu: "Človeče, nekrič hop, ak robíš iba poskoka."
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2014 13:55 - 13:57 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda zahraničného výboru, my by sme mali položiť otázku pánu ministrovi zahraničných vecí a podpredsedovi vlády, pretože tu vystupujú poslanci za vládnu stranu, ktorí idú proti vlastne vyhláseniu vlády ohľadne zahraničnej politiky. My sa vraciame do mečiarizmu, my sa vraciame, my sme stratili konsenzus, základný konsenzus v zahraničnopolitickom smerovaní. Ľudia, ktorí v roku 1998 zmĺkli, tu vyliezajú teraz zrazu ako zombie z kanálov so svojimi primitívnymi antiamerikanizmami a rusofilmi a tak ďalej a tak ďalej, argumentujú niečím - ako to bude náš minister zahraničných vecí obhajovať v Európskej únii? Vy si myslíte, že sa toto nikto nedozvie? Veď tu sedia diplomati, ktorí všetko, čo poviete ako zástupcova SMER-u, notujú. Ja neviem, či si to uvedomujete. A už som minule, už včera som upozorňovala na to, že všetko, čo tu hovoríte, je zaznamenávané a vyhodnocované. Veď my sa blížime takýmto spôsobom k otázke, na čom bude postavená naša bezpečnosť?
Pán Šebej, my by sme sa mali spýtať nášho pána ministra, čo bude hovoriť. Bude utekať do Kyjeva, ako utekal, a povedať, že, viete, budeme mať voľby, takže niečo iné sa hovorí doma, ako sa hovorí vonku? Áno, to bolo za Mečiara, pamätáme si to veľmi dobre. A je to nebezpečné. Je to nebezpečné, či už v histórii Slovenska, alebo dnes.
A ďakujem za tú historickú exkurziu, pretože som presvedčená, že tí traja ľudia, čo tu sedia zo SMER-u... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 18.9.2014 16:32 - 16:36 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, budem krátka, aby aj ostatní sa dostali k tomu.
Ja som interpelovala pána ministra školstva - ale odpovedal mi už nový pán minister školstva pán Pellegrini - ohľadom situácie zmeny, zmeny zamerania alebo štatútu, ani nie štatútu, ale zmeny možnosti byť skutočne elitným matematickým gymnáziom a týka sa to "Gamči" na Grösslingovej ulici, ktorej, mimochodom, som ja tiež absolventom.
Pán minister, vy ste mi odpovedali, že to je otázka VÚC-ky. Áno, do určitej miery, ale to, že deti nemôžu robiť talentové skúšky na toto gymnázium na matematiku, to je otázkou centrálneho rozhodnutia ministerstva školstva. Talentové skúšky minulý rok sa konali na matematiku, teraz sa nemôžu konať, pretože sú vedení ako 7902, je gymnázium. A v tomto školskom vzdelávacom programe matematika síce stále zastáva popredné miesto, ale žiaci s mimoriadnym nadaním na matematiku nemôžu mať vytvorené také podmienky, aby mohli rozvíjať svoj talent. My sme o tom už hovorili, pán minister, takže ja znovu, samozrejme, nesúhlasím teda s vašou interpeláciou, ale buďte taký láskavý, je to jedno naozaj z elitných matematických gymnázií a pri tom všetkom, koľko nepotrebných vlastne obsahom vzdelávaní vyprodukujú niektoré naše školy, toto gymnázium naozaj produkuje ľudí, ktorí dokážu logicky myslieť, a to niekedy, aj ako sa ukazuje v našom parlamente, je veľký problém. Takže toto je moja odpoveď.
Ja som interpelovala aj pána ministra kultúry, ten tu nie je. Ale on si ma nájde. Takže... Aspoň teda vždy mi tvrdí, že áno. Takže v nie som vôbec spokojná s vašou odpoveďou, pán minister kultúry, na moju interpeláciu, že naša národná knižnica kvôli tomu, že rekonštruuje z 11 poschodí 3, v podstate prestala poskytovať akékoľvek služby alebo len veľmi obmedzené. Ja rozumiem, pán minister, proces digitalizácie národnej knižnice sa dostáva skutočne do obrovských problémov a nielen počtom digitalizovaných predmetov, ale aj kvalitou digitalizácie, pretože ste jednoducho nechali odborne, ľudsky, personálne vytunelovať túto národnú inštitúciu, ktorá sídli v Martine. Ja rozumiem, 70 % digitalizácie ide, v objemoch digitalizácie za európske peniaze, ide cez Slovenskú národnú knižnicu. Ja rozumiem, že mnoho ľudí aj tu v parlamente tam v živote neboli, ale je to jedna z najdôležitejších národných inštitúcií. A peniaze, európske peniaze na digitalizácie sú veľmi lákavé, ale snažiť sa zatvoriť Slovenskú národnú knižnicu, aby sa nikto nemohol tam dostať, aby nikto nemohol pátrať, len preto, aby sa neprišlo.
Pán minister, príde sa na to, príde sa na to, vždy sa na to prišlo, padne to na vašu hlavu, ja nerozumiem tomuto vášmu postoju a zásadne nesúhlasím s vašou alibistickou odpoveďou. Budem hlasovať proti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2014 16:36 - 16:37 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vrelo s vami súhlasím, pán predseda, znovu. Áno, my si budeme musieť položiť otázku, či rada má pracovať koncepčne, alebo či má sa zaoberať každým malým médiom. Ja chápem, že v momente, keď sa, dajme tomu, neofašistické myšlienky šíria Slovenskom, že je asi veľmi dôležité, aby bolo, aby boli médiá, aj také regionálne médiá sledované, ale myslím si, že by bolo treba, aby sme sa aj na výbore pozreli na tie kompetencie, všetky rozširujúce sa kompetencie, ako vravíte, rady a začali debatu možno aj s pánom predsedom a jeho pracovníkmi, čo by z tejto kompetencie malo odísť, aby mohli plniť skutočne úlohu, pre ktorú Rada pre vysielanie a retransmisiu vznikla.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2014 16:22 - 16:35 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, pani predsedajúca, ja by som len chcela kolegov upozorniť, že všetko, čo tu hovoríte, si budú môcť aj o päťdesiat rokov ľudia prezrieť. Takže prosím, v záujme vašich detí a vnukov vážte slová.
Čo sa týka pri, no, ja dokonca začínam súhlasiť s pánom Jarjabkom a to už naozaj. (Smiech.) To už sa dostávam do situácie, aj kedy mám pocit, že sme tu dvaja jediní, ktorí chcú rozprávať k téme.
Prienik televízií. Pri tom všetkom, čo ste o tom povedali, prosím vás, uvedomme si, že keby nebol prienik rakúskej televízie za komunizmu, mali by sme oveľa väčšie ťažkosti porozumieť aspoň tu v západnom Slovensku, ako funguje demokratický režim. Neviem, ako mnohí z vás, ste tu oveľa mladší niektorí, ale mne Hohes Haus alebo rakúski komentátori Lendvayom počínajúc, dali veľkú školu demokracie. Takže prienik televízie nemusí znamenať len, len negatívum a spomeňme si na to.
Ja len krátku poznámku k alkoholizmu a k takým tým romantickým predstavám, že alkoholizmus tu nebol. Prosím vás, čítajte trošku starú slovenskú literatúru alebo dejiny. Veď sme mali spolky triezvosti a tak ďalej. Akurát, že dnes klesá spotreba alkoholu a ľudia prestávajú piť tvrdý alkohol a začínajú piť víno a pivo, čo je teda oveľa lepšie. A okrem toho, keď už teda také reči tu o alkoholizme, tak pritvrďme trošku. Uvedomte si, že kresťanskí Slováci vyhnali Židov a nahnali ich do dobytčích vagónov aj preto, lebo že vraj predávali alkohol. Spomeňte si na to, keď takéto reči tuto vedieme, že predtým alkoholizmus nebol alebo niečo takého. Alkoholizmus je našou metlou, je našou kultúrnou metlou. To si musíme uvedomiť a televízie, televízie majú len veľmi obmedzený dosah na šírenie alkoholu. Alkohol sa šíri v rodinách, pretože rodičia, rodičia pijú. A deti to vidia. Všetci sociologické a všetky psychologické výskumy súhlasia s tým, že alkoholizmus, spôsob, ako držíte vidličku a ako nazeráte na verejný priestor, teda aj na spravovanie verejného priestoru ako politike, dedíte v rodinách. Takže to len k tomu, že nie televízia, ale rodiny sú zodpovedné za tento vývoj.
Povedzme si, povedzme si, prečítajme si, čo je vlastne poslaním rady. Myslím si, že to teraz by bolo veľmi aktuálne. Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, nielen verejnoprávnych, ktorí vysielajú na základe zákona, teda verejnoprávnych a na základe licencie podľa tohto zákona.
Nezávislosť. Už tu o tom padlo veľa. Ale priatelia, uvedomme si, pokiaľ je naša, našou politickou kultúrou, že pani Agócs, bývalá nespochybniteľná predsedníčka rady, o ktorej kompetencii nikto nikdy nepochyboval, varovala, že v rade, ak nemajú byť aj zástupcovia opozície, nemôžeme vôbec myslieť na to, že teda nie z radov opozície, ale ako návrhy opozície, nemôžeme uvažovať o tom, že by rada bola nezávislá, alebo že by nemohla, že by odolala tlakom, tak by som povedala, odolala tlakom politických kruhov a hlavne pred voľbami. Takže o tom, že či rada bude nezávislá, či už táto rada alebo iné rady, o tom rozhoduje naša politická kultúra, naša politická kultúra a do tej je zahrnuté aj to, že opozičné zákony zásadne nie. Rada teda nie je o napĺňaní štátneho rozpočtu, ale my tu vlastne diskutujeme o správe, ktorá je už dostatočne neaktuálna, lebo sme o tomto mali diskutovať ešte pred prázdninami v lete a toto vlastne, ja sa tu cítim trošku ako nenáležite, keď o tom hovoríme teraz, ale musíme to prerokovať.
Vráťme sa teda k rozpočtu, pán predseda. Máte navýšené príjmy o dvojnásobok z pokút, z pokút a ja dodatočne neaktuálne protestujem proti tomu, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu bola na to, aby sa napĺňala nejaká malá diera v štátnom rozpočte. Predsa príjmy, ktoré prevažne pochádzajú z pokút, sa nedajú predvídať. Má z toho vyplývať, že rada, aby splnila tento socialistický plán, bude dávať pokuty mimo zákona? To predsa nie je možné. Na to predsa rada nevznikla.
Dúfam, že zvyšovanie pokút nemá súvislosť aj s príkladom, ktorý vám teraz uvediem. Rada musí vychádzať zo schválených postupov a prihliadať pri pokutovaní aj na predošlé prešľapy televízií alebo iných médií. Takže dnešný generálny riaditeľ nejakej televízie má vyššie pokuty za nejaký prešľap, pretože jeho predošlí riaditelia, na ktorých nemal a nemá žiadny dosah, urobili nejaké chyby. Pretože neexistuje výmaz chýb predošlých riaditeľov a predošlých zle odhadnutých programových postupov. Takže súčasní riaditelia zodpovedajú za činnosť organizácie od doby, kedy rada vznikla, teda aj v minulosti bez toho, aby na to mali dosah.
Nehnevajte sa, ale takto vyzerá činnosť rady ako výlučne represívneho orgánu, niečo medzi políciou a prokuratúrou. Bola by som oveľa radšej, aby hlavne pre verejno-právne médiá sa presadzovali záujmy verejnosti. Pretože, nehnevajte sa, verejno-právna televízia platí pokuty z našich daní, z našich peňazí. Píše sa tu o poslaní RTVS a tak ďalej. A mala by viac pracovať rada potom koncepčne s vysielateľmi a s médiami. A tu sa dostávame k tomu, že stále robíme z rady čím ďalej, tým viacej toho policajta a prokurátora miesto toho, aby sme jej vytvárali priestor na to, aby pracovala naozaj koncepčne, teda aspoň tak koncepčne, ako ste tu niektorí chceli, zaznievalo to aj síce trošku insitne, ale v niektorých prejavoch.
Takže chcem, predsa chceme, aby rada bola naozaj regulačným orgánom štátnej správy, ktorý určuje a pracuje na zvyšovaní kvality vysielania na Slovensku a nie na udeľovaní pokút a vychytávanie proste všetkých možných vecí. V tomto prípade mám na vás jednu otázku, pán riaditeľ, pretože veď na to tu sedíte. Zatiaľ vám nikto žiadnu otázku nepoložil, čo je teda, to by nemalo byť.
RTVS pokutovala, teda Rada pre vysielanie a retransmisiu pokutovala RTVS za vysielanie Večerníčka v češtine. Išlo o teda Špejbla a Hurvínka. Ja chápem, že podnet vyšiel od fyzickej osoby, rada začala správne konanie, ako musí začať, má na to zákon, ktorý prijala táto, táto snemovňa. Ale naozaj, naozaj my, ktorí ešte sa hrdíme, že teda vieme po česky na rozdiel od Čechov, ktorí už prestávajú rozumieť slovenčine, chce, budeme dabovať Špejbla a Hurvínka do slovenčiny? Ja viem, že vy sa musíte riadiť zákonom, ale chcela by som sa opýtať, ako si myslíte, že by sa takéto výnimočné kultúrne prípady, lebo však Špejbl a Hurvínek je kultúrny fenomén, český, akým spôsobom by sa to dalo riešiť? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď na túto otázku.
My sme na výbore pre kultúru a médiá aj so súčinnosťou s pánom Jarjabkom, s ktorým sme sa tiež zhodli, prijali uznesenie, že, o vysokých, o dvoch vysokých nájmoch úradu ombudsmanky a vášho úradu. Ja keď som s vami osobne, keď som vás navštívila a hovorila o, presviedčali ste ma, že nájom, ktorý je podpísaný, je, a zmluva, ktorá je podpísaná, je tak podpísaná, že sa nedá ešte najbližšie dva roky akosi vypovedať bez toho, aby ste platili veľké penále. Je to teda tak, a to by som vás poprosila, túto odpoveď na túto otázku, pretože ten nájom, ktorý platíte, je skutočne, aby som tak povedala, nekresťanský a zrejme aj tá zmluva je tak napísaná.
Takže ďalšia otázka, ktorú mám na vás, pán predseda, ja som hovorila, že o tom, akú úlohu v budúcnosti bude hrať Rada pre vysielanie a retransmisiu, rozhoduje kvalita právneho vedomia našich občanov, našich poslancov a celej, proste celá právna atmosféra na Slovensku. Uvidíme, či dve ženy, ktoré sa posadili na najvyššie miesta našej justície, niečo zmenia na niekoľko mesiacov alebo rok. Ale moja veta sa netýka len individuálnych sťažovateľov alebo nejakých mimovládnych skupín alebo politikov, ktorí posielajú sťažnosti k vám. Kvalita nášho právneho vedomia sa ukáže aj pri úvahách o konvergenciách alebo zlučovaní jednotlivých úradov a rád telekomunikačného trhu. A preto sa vás chcem spýtať, ako vyzerá teda tá, tá uvažovaná možnosť zlúčenia Telekomunikačného úradu a Rady pre vysielanie a retransmisiu, pretože to je idea, ktorá sa objavuje veľmi často. Už pani Agócs, ako vaša predchodkyňa, pred ňou veľmi varovala, pretože predstava, že by sa podarilo udržať aspoň akú takú nezávislosť vášho úradu po zlúčení s Telekomunikačným úradom, táto idea, táto naivná, je pre mňa naivná. Takže chcela by som vás poprosiť, že ako asi vyzerá, pretože ja som odkázaná do určitej miery na médiá a nepočula som a nečítala som v poslednej dobe, ako sa táto iniciatíva v rámci ESO vyvíja z určovania úradu, hoci si myslím, že už naozaj pre, pre zachovanie istej nezávislosti, aj keď niekedy iba formálnej, tohto úradu, nejaké úspory jedného, jednej sekretárky a jedného auta so šoférom asi nemajú zmysel.
Takže toto je asi to všetko, čo som chcela, pán predseda, a prepáčte, nebudem hovoriť ani o svojich emóciách, ani o svojich pocitoch, ani kde som bola včera.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2014 15:25 - 15:26 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja som dlho rozmýšľala, že kedy začne zneužívanie moci a prejav arogancie, o ktorom nakoniec hovoril aj sám Robert Fico, kedy začne sa prejavovať ešte výraznejšie v Národnej rade. A myslím si, že teraz sa tento valec, ktorý má jasného predchodcu v časoch Vladimíra Mečiara, začína zrýchľovať. A aj to, čo dnes zažívame, je presne dôkazom toho, o čom hovorím. Ale čo mi najviac prekáža dnes, že všetky tieto návrhy, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s demokratickou atmosférou, s demokratickým štátom, úcty k právu a úcty k parlamentnej demokracii, predkladá žena. To mi ako predsedkyni Živeny prekáža najviac. A teraz som pochopila, prečo musia byť ženy podpredsedníčky parlamentu. Aby boli poslušné, aby boli poslušné, tak ako za časov Mečiara tieto ženy plnili takéto úlohy, aby to, aby to jednoducho zobrali na seba.
Všimnite si, že žiaden muž, ženy prebrali na seba túto hnusnú, špinavú úlohu. Ako predsedníčka Živeny musím povedať, že ma to mimoriadne, mimoriadne bolí, že ženy znovu, znovu, tak ako za časov Slotu a za časov Mečiara, sú ochotné plniť tieto špinavé úlohy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.7.2014 10:49 - 10:51 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Každý rok tu sedíme a počúvame tieto správy za pomerne, v takej nudnej atmosfére, ale my napríklad sme mali včera veľmi búrlivú atmosféru na mimoriadnom výbore pre kultúru a médiá, pretože sme hovorili o katastrofálnom stave v Matici, v Matici slovenskej. Moja otázka by bola na vás, pán riaditeľ, kedy ste naposledy robili kontrolu v Matici? Matica dostáva v posledných rokoch veľké štátne peniaze. A ja viem, že ľudia sa najviac zaujímajú o sociálne veci, zamestnanosť a podobne, ale toto je naša najstaršia kultúrna inštitúcia, a ona už nieže je na zemi, ale už je zahrabaná niekde v bahne. A ja som nevidela v posledných rokoch správu o kontrole o strate národného pokladu, o mnohých a mnohých veciach, ktoré sú absolútne bulverzujúce.
Keď hovoríme o tejto správe a tak ďalej, musíme si ju uvedomiť, že sme, že sme zodpovední tu, koľkí tu sedíme, za slabosť našich inštitúcií, na slabosť našich štátnych inštitúcií a inštitúcií, ktoré tvoria chrbtovú kosť štátu. A preto by som chcela povedať, pán Jasovský, my sa poznáme veľmi dávno, pretože ešte keď som bola viceministerkou, vy už ste boli na čele úradu a ja som musela vašim spolupracovníkom vysvetľovať, že nemôže náš veľvyslanec v Kábule najazdiť viac ako 4-tisíc kilometrov a preto musí mať auto, pretože tam nemôže chodiť proste električkou, ani taxíkom. Ale vy ste mohli pomôcť v tejto situácii, prepáčte, že vám to hovorím, vy ste sa tej funkcie mohli vzdať. A tým pádom donútiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.7.2014 16:10 - 16:14 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Mám dve interpelácie, budem určite kratšia ako hodinu. Vážený pán minister, je interpelácia na síce dnes už odstúpeného ministra školstva, ale je to proste na ministerstvo školstva, interpelujem vás ohľadne zmien, ktoré vaše ministerstvo urobilo s gymnáziom na Grösslingovej ulici č. 18, s tzv. Gamčou.
Ako absolventka tohto gymnázia v matematicko-fyzikálnej triede protestujem proti tomu, aby ministerstvo školstva odobralo Gamči štatút matematického gymnázia. Päťdesiat rokov toto gymnázium vychovávalo ľudí nielen nadaných na matematiku, ale v konečnom dôsledku aj ľudí logicky rozmýšľajúcich, ktorí boli perfektne vybavení aj na štúdium iných, dokonca humanitných smerov na vysokých školách, ako napríklad sociológia, kde je veľa matematiky.
Je zaujímavé, že naďalej máme športové gymnázia, lebo predpokladáme, že na šport treba mať talent. To, že aj na matematiku a exaktné vety treba mať talent, svojím návrhom popierate. A pritom Gamča vychováva aj mnohé mimoriadne nadané deti na matematiku. A ide tu aj o tradíciu, tradíciu výnimočných učiteľov matematiky, fyziky, deskriptívnej geometrie, informatiky a tak ďalej, ktorí nachádzali v Gamči útočisko pred nezodpovednými a populistickými rozhodnutiami o oslabovaní matematiky v školských osnovách. Nečudo, že výsledky našich žiakov v medzinárodnom porovnávaní vzbudzujú oprávnené obavy. Aj predstava, že riaditeľ môže zostať vo funkcii len dve volebné obdobia ako prezident, indikuje, že ľudia, ktorí pripravujú tieto zmeny, sú vedení inými motiváciami ako o dobrom školstve. Veď presadenie každej zmeny na školách trvá minimálne 8 rokov. To znamená, že reformátori školstva budú okamžite vymieňaní za neambicióznych udržiavateľov starých poriadkov a istôt, a to je nezodpovedné voči budúcim generáciám.
Žiadam vás, pán minister, aby ste prehodnotili tieto, predpokladám, aj vaše názory a vrátili Gamči štatút matematického gymnázia. Nejde o fazuľky, ale o budúcu elitu Slovenska.
Druhá interpelácia na ministra kultúry.
Vážený pán minister, protestujem proti zatvoreniu Slovenskej národnej knižnice v Martine na rok, od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2015, kedy sa zastavuje akákoľvek výpožičná služba, služba. Slovenská národná knižnica ako základný prvok národného knižničného systému a súčasť toho medzinárodného sa má zatvoriť kvôli modernizácii a rekonštrukcii troch zo 14 poschodí. Pritom sa rekonštrukcia netýka celej budovy, ide len o výmenu okien, inštalácie klimatizácie, teda interiéru týchto troch poschodí. To znamená, pán minister, že keď sa bude rekonštruovať druhé až štvrté a ôsme až štrnáste poschodie, tak Slovenská národná knižnica bude zatvorená roky? To je predsa nemožné. Rozumiem, že tieto tri poschodia, piate až siedme, majú byť modernizované z financií európskych fondov, teda nie z našich slovenských peňazí. Je to súčasť digitalizácie Slovenskej národnej knižnice, a tak som presvedčená, že zatvorenie SNK na rok pre všetkých záujemcov zo Slovenska a zahraničia má len zatvoriť oči a ústa pre nezvládnutú digitalizáciu Slovenskej národnej knižnice, na ktorú už upozorňujem roky.
Môžete mi odpovedať vo vašom štýle, samozrejme, že digitálny obsah aj tak bude sprístupňovať Národné osvetové centrum, ako ste ma posledne poučili, a som zvedavá, ako to Národné osvetové centrum zvládne, aby zastúpilo nielen SNK, ale aj všetky ostatné kultúrne inštitúcie, ktorých obsah má sprostredkovávať. Táto slovenská inovácia narábania s digitálnym obsahom, to je ďalšia téma, ktorá ma znepokojuje.
Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste aj pred verejnosťou osobne zdôvodnili fakt, že Slovenská národná knižnica kvôli vnútornej rekonštrukcie ani nie štvrtiny svojich miestností má zostať na rok pre verejnosť zatvorená.
Ďakujem za odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2014 10:48 - 10:50 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, o čom začal hovoriť pán Hlina. Ja som zdúpnela a zdúpnela som aj preto, že tu niektorí ľudia, ktorí sú vraj v socialistickej strane, tomu zatlieskali.
Pán Jarjabek povedal vo svojej definícii národa, vo svojej takej voluntaristickej definícii národa, že to sú ľudia, ktorí sú geneticky spojení. Prosím vás, ja vás nepodozrievam, že ste národní nacio..., že ste národní socialisti typu Nemecka. Ale prosím vás pekne, a zásadne protestujem, zásadne protestujem v mene všetkých normálnych, inteligentných a vzdelaných ľudí, toto tu v tomto parlamente nesmie už nikdy zaznieť! Národ nie je genetická skupina ľudí. To sme tu mali a skončilo to masovým vyvražďovaním. Genetika nie!
Okrem toho, keď sa dnes robia DNA testy, tak sa ukazuje, že celá Európa je minimálne neuveriteľne rôznorodá geneticky. Takže, prosím vás, všetci tí, ktorí ste tlieskali tomuto prejavu, uvedomte si, že ste tlieskali, prehliadli ste to, prepočuli ste to. Ale to je niečo, za čo by sa, za čo by mal niekto vyletieť z tohto parlamentu. Genetika nikdy viacej nesmie určovať, kto kam patrí. (Potlesk.)
Skryt prepis