Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.5.2015 o 17:17 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.5.2015 17:17 - 17:32 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Vážení priatelia, ktorí chcete počuť niečo o novom Autorskom zákone, nech sa páči, znovu, pán minister, spolupracovníci z ministerstva kultúry, vítame.
Je to ťažká debata, pán minister, ja som už, aby ste neprekrútili moje slová, ja som už poďakovala všetkým tým, ktorí pracovali na tom zákone, a som veľmi rada, že po rokoch volania po novom zákone tu máme teraz originál nový zákon, teda nielen niečo, nejakú vec, dodatok, ktorý sa potom predstiera ako nový zákon. Takže je tu nový zákon. Keď som si ho porovnávala so starým zákonom, udrelo mi do hlavy, že je omnoho, omnoho komplikovanejší, je väčší, kým starý mal 90 paragrafov, tento má 193 paragrafov. To znamená, ten nárast je obrovský. Keď by som odpočítala tých 70 paragrafov, ktoré sa venujú viac-menej tej kolektívnej správe, tak ešte máme stále 33 paragrafov, ktoré sú navyše od toho starého zákona, a tento nárast by som považovala, pán minister, za vhodné, keby ste ho zdôvodnil. Je to, myslím, k prospechu veci, pretože nie vždycky veľké veci sú tie najlepšie alebo tie komplikovanejšie nie sú vždy najlepšie ako tie menšie a zrozumiteľnejšie. A ja viem, že sa stretávala, dokonca niekoľkokrát do týždňa tá Dočasná pracovná skupina pre rekodifikáciu Autorského zákona na ministerstve kultúry, že preberala niekoľkokrát pripomienky a všetky pripomienky k paragrafovému zneniu. Postupovala od paragrafu k paragrafu. To je veľmi v poriadku. Ja si myslím, že takto by zákony mali vznikať, a ako som už povedala pred prerušením, ide o najdôležitejší zákon za celých 8 rokov vášho ministrovania, pán minister.
Musím oceniť, že okrem stretnutí tej dočasnej pracovnej skupiny sa uskutočňovali aj osobitné stretnutia zainteresovaných strán, aby sa oslabili tie trecie plochy, ktoré, samozrejme, vznikali, a vyjasňovali si odlišné stanoviská. Dôkazom toho je, že to takto bolo, je, že znenie, ktoré bolo predložené do parlamentu, sa značne odlišuje od toho textu, ktoré sme dostali do ruky, keď, ešte pred pripomienkovým konaním. To znamená, že v tomto zmysle naozaj sa v zákone pracovalo a hľadal sa konsenzus medzi mnohými záujmami.
A to, o čom musíme dnes v rozprave k prvému čítaniu tohto zákona hovoriť, je, či tento Autorský zákon posunie Slovensko medzi krajiny s modernou autorskoprávnou úpravou vhodnou pre nové podmienky, pre nové digitálne prostredie alebo budeme konštatovať, že sme predsa len zmeškali vlak. Takže jedna z mojich prvých otázok alebo batérie otázok je, komu to slúži. Komu bude pomáhať tento zákon? Ako som už povedala, návrh tohto Autorského zákona je výsledkom spoločenskej dohody zainteresovaných strán, to znamená používatelia, producenti, vydavatelia, koneční spotrebitelia (reakcia z pléna), teda konzumenti predmetov ochrany. Ale moja otázka je, ako sú na tom nositelia práv, autori, bez ktorých tento zákon predsa nemá vôbec zmysel. Autorský zákon je len preto, lebo máme autorov, ktorí musia za svoju autorskú prácu dostávať nejaké peniaze, keď sa využívajú ich diela. Veď predsa organizácie kolektívnej správy, ak by autori nič neprodukovali, čo by chceli užívatelia, čiže ľudia tu na Slovensku vidieť, vedieť, čítať, skrátka užívať, nemá to zmysel.
Lenže, pán minister, pokiaľ si autori nenechajú urobiť nejakú právnu analýzu, sami autori nemôžu si prečítať ten zákon. Nie sú právnikmi a nikto, kto nie je naozaj odborným špecialistom v oblasti autorského práva, tomu nemôže rozumieť. Ja som si urobila malý sociologický prieskum medzi ľuďmi, ktorí sa tým zaoberajú, a medzi niektorými autormi, ktorých som požiadala, aby si tie strany, to obrovské množstvo strán prečítali. Nikto z nich to nedočítal, pretože sa v tom stratil. To znamená, že špecialisti od autorského práva v organizáciách kolektívnych správ budú tí, ktorí budú tento zákon vykladať. Ale oni, tieto organizácie sú len sprostredkovatelia. To nie sú samotní autori. To sú len organizácie, s ktorými autori podpisujú určité zmluvy. Samozrejme, na základe tej zmluvy v dobrej viere si hovoria, že tieto organizácie ten zákon budú vykladať v ich prospech, ale keď si samotní autori nemôžu prečítať ten zákon, no neviem. Možnože by bolo naozaj treba, aby vaši špecialisti dali, publikovali nejakú knižku, kde by normálnym ľudským jazykom autorom vysvetlili, o čo v niektorých tých paragrafoch ide. To by možno bolo veľmi dobré. To znamená, že ak budú hlavne všetci autori absolútne závisieť od toho, ako si bude vykladať zákon, ktorá, ktorá organizácia kolektívnej správy, tak načo potrebujeme autorov súhlas s týmto zákonom. To je moja základná otázka. A pri tejto príležitosti by som sa chcela spýtať, že okrem organizácií kolektívnej správy pri týchto rokovaniach kto zastupoval autorov, kto zastupoval ten hlas tých ľudí, ktorí nie sú právnikmi a nezaoberajú sa každý deň týmto, niečím podobným.
Ak dnes - a ja som hovorila s niekoľkými špecialistami organizácie kolektívnych správ a oni ticho priznávajú, bohužiaľ, pán minister, že zákon, ktorý sme ešte ani neschválili, by v budúcnosti a v krátkej budúcnosti potreboval novelizáciu, ktorá bude priaznivejšia pre nositeľov autorských práv, teda pre autorov, napríklad, napríklad posilnenie postavenia autora pri uzatváraní zmluvy alebo napríklad stanovenie nezrieknuteľného, nezrieknuteľného práva na odmenu za niektoré použitie diel. My nemôžeme pristupovať k tomuto zákonu, že bude vyhovovať pár špecialistom, ktorí ho budú rozumieť a ktorí ho budú vykladať, my musíme k nemu pristupovať tak, že tento, tento zákon je pre autorov. A my sme o tom hovorili teraz, než som začala hovoriť, pán minister, že my, tento zákon bude musieť byť veľmi v krátkej dobe znovu otvorený, pretože budeme musieť transponovať pripravované európske autorskoprávne predpisy, napríklad v súčasnosti na európskej pôde diskutovaná a pripravovaná novela smernice o informačnej spoločnosti aj ďalšie súvisiace s veľkou reformou celkovou európskeho práva.
Tým nechcem povedať, pán minister, že by som povedala, že tento zákon ste urobili zbytočne, aby ste ma zase nedezinterpretovali, tým ani nechcem povedať, že ste tento zákon nemali urobiť, len upozorňujem, že tie autorské práva a tá debata o autorských právach aj na pôde Európskej únie je tak intenzívna, že musíme počítať s tým, že zákon bude otvorený veľmi pomerne v krátkom čase. Ja dúfam, že dovtedy by sa podarilo pripraviť naozaj aj nejaké, paragraf, ktorý posilní vlastne postavenie tých, o ktorých tento Autorský zákon musí byť, a to je posilnenie postavenia autorov. Pretože, ak by bol pripravený v prospech len úradníkov organizácií kolektívnej správy, ktorí ho budú vykladať, to by bolo nonsens. A mnohí sa ma pýtali, keď si do polovice prečítali ten zákon a ničomu nerozumeli, že či je to zákon, ktorý je hlavne pre producentov. Ja som si nebola istá, pán minister, či teda uprednostňuje producentov, po diskusiách s niektorými, s niektorými odborníkmi som došla k názoru, že nie je ani veľmi pre producentov. Ale moja otázka je, viem, pán minister, že teraz nemôžete na to odpovedať, lebo to je strašne komplikovaný zákon.
Ale napríklad § 31. Pravdu vám poviem, prečítala som ho desaťkrát, diskutovala som trikrát o tom paragrafe 31 a každý z tých odborníkov mi povedal niečo iného. Takže kto dostane peniaze, kto dá autorovi, jak to bude, nebolo nám to nikomu jasné a každý si to vykladal inak.
Po tretie. Hovorila som o tom, že ten zákon je komplexnejší, je oveľa, oveľa väčší a je veľmi zložitý a je plný tých komplikovaných jazykových zvratov a nemožnosťou zistiť, autorov, či naozaj budú mať nárok na autorské. A napríklad dám ako príklady dva paragrafy, a síce § 25 - verejné vystavenie originálu alebo rozmnoženiny diela a 26 - verejné vykonanie diela. Čítajúc ten zákon, som si položila otázku. Keď bude v galérii použitý film, ktorý niekto autorsky urobil, ktorá je len pri otvorení tej výstavy živým prenosom, je to vystavenie alebo vykonanie? Toto mi nie je jasné a určite nechcem od vás teraz, pán minister, aby ste mi to vysvetľovali, ale možno vaši spolupracovníci si dajú tú námahu a trošku nás poučia. Ja totižto pre tú, pre tú jazykovú komplikovanosť by som citovala z toho jedného § 25 len tri riadky. "Pri audio diele je verejným vystavením umiestnenie rozmnoženiny osobitne vyňatého obrazu audio diela bez akejkoľvek následnosti na verejnosti." Rozumiete tomu? Následnosť na verejnosti. To čo je za slovenčina? Ak niekto vie tu dnes, čo to po slovensky znamená, následnosť na verejnosti, nech sa teraz prihlási, a ja si posypem popol na hlavu. Ale následnosť na verejnosti?
Po štvrté a naposledy, zdá sa mi, že ten zákon je určite konzervatívnejší ako ten predošlý. Neviem, či to je dobré, alebo nie, pán minister, to sa priznám. Obsahuje, samozrejme, implementáciu európskych smerníc a určite ten zákon, ktorý sme tak očakávali a tak sme ho ako avizovali už toľkokrát, mohol byť aj horší, ako je, ale ja naozaj dodnes nepoznám nikoho, koho by sa týkal, kto by to dočítal do konca. Ale stále sa nakoniec môžeme vyhovárať na tie európske smernice, že sú tak komplikované, že ako sme to mali implementovať, ale prihováram sa, pán minister, ak by niekto z vašich spolupracovníkov, kto naozaj rozumie všetkých 193 paragrafov, aby si sadol a ľudským jazykom prepísal niektoré veci, ktoré pre tých autorov budú veľmi potrebné. Ďakujem veľmi pekne.
Ale znovu zdôrazňujem, aby ste ma náhodou nedezinterpretovali, ja veľmi vítam tento zákon, pán minister. Takže, prosím, nedezinterpretujte ma.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.5.2015 16:54 - 16:58 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade tým, že, pán minister, nedovolíte, aby sme s vami naozaj diskutovali, a diskusia, to je parlamentná kultúra a vy ste minister kultúry, ja si myslím, že ako minister kultúry, by ste sa nemali dostávať do situácie, že tu osobne napádate ľudí a oni na vás vôbec nemôžu reagovať. Ja si myslím, že máte na to, či už ako pán poslanec verejne, že ste v Spolku spisovateľov a máte na to ako autor a máte na to ako dlhoročný minister kultúry predsa, aby ste mohol s nami diskutovať. To znamená, chcem tu zverejniť, že ten satelitný účet sa dostal do tej stratégie kvôli tomu, že ho navrhol Inštitút pre kultúrnu politiku. Len aby sme si boli jasní. Samozrejme, navrhovali sme aj iné veci, tie tam nezostali, ale snažili sme sa aj my vylepšiť túto stratégiu. A nie je ani pravda, že vy jediný a prvý ste začali rozmýšľať o stratégií.
Pán minister, 25 rokov sa striedajú ministri a viac-menej skoro všetci okrem možno pána Hudeca sa zaoberali tým, akým spôsobom určiť a kam tú kultúru posunúť. Niektorí urobili celkom dobré analýzy, niektorí vlastne urobili dokonca veľmi dobré veci a tak ďalej a myslím si, že začínate niečo, čo tu nebolo. Nie, pán minister, bolo by dobré, keby ste pokračovali v tom, čo bolo urobené, a nie si mysleli, že začínate všetko odznova.
Ale dovoľte, aby som teda vystúpila k Autorskému zákonu. V prvom rade... Aha, ešte jednu vec som chcela povedať. Vy ste ma obvinili, že som proti, proti ľudom, ktorí pracujú v osvetových centrách. Kedy som to povedala, pán minister? Ja viem, že sa schyľuje k voľbám, ale takéto veci si, prosím, nedovoľujte, to rozhodne nie. Ja som hovorila o niečom inom.
A teraz k Autorskému zákonu. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ale budem mať viac ako 4 minúty.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Budete mať viac ako 4 minúty?

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ale asi takých 10.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Takže dáme prestávku?

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Tak začnem a môžem, potom budem pokračovať. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Začnite a potom budete pokračovať. Ale, páni poslanci, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť pani poslankyni.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Na začiatku by som povedala, že sme, že, že to veľmi oceňujem a sama som bola svedkom a moji spolupracovníci tiež v Inštitúte pre kultúrnu politiku, sledovali sme to, akým spôsobom sa tvoril tento nový Autorský zákon. Pán minister, aby ste ma zase neobviňovali, ja som si aj absolútne vedomá, že to je highlight vašej činnosti ako ministra kultúry. Že je toto najkomplikovanejšie, najzložitejšie, naj-, naj-, najpríšernejšie, čo ste museli na ministerstve kultúry robiť, a preto chcem poďakovať naozaj všetkým – aby som zabránila v tej demagógii pánovi ministrovi –, ktorí na tom mesiace a mesiace pracovali. A... (Reakcia z pléna.)
Ale keď sme v prvom čítaní, takže chcela by som sa venovať 4 bodom. Prvý bod je o komplikovanosti tohto zákona. Druhý bod bude odpoveď na otázku, komu je hlavne určený tento zákon. Po tretie. (Ruch v sále.) Poviem pár príkladov komplikovanosti tohto zákona a ja viem, pán minister, že nie ste ani právnik, ani možno odborník na autorské právo, ale pre vašich spolupracovníkov, ktorí hore sedia, možno budú vedieť vám povedať, ako máte odpovedať na niektoré moje otázky, a o tom, že čo je implementácia európskych smerníc. Týmto štyrom témam sa budem v mojom vystúpení po našom hlasovaní venovať, pán minister.
Ďakujem pekne. (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcej.) Budem pokračovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.5.2015 15:28 - 15:41 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dobrý deň.
Osvetová činnosť. Niečo na..., čo bolo lajtmotívom mnohých našich veľkých dejateľov, v našich nielen kultúrnych, ale aj politických dejinách. Niektoré krajiny, ktoré pod vplyvom, samozrejme, komunistickej ideológie a ústavy Sovietskeho zväzu boli nútené urobiť tieto osvetové centrá, ktoré vlastne slúžili na kontrolu, absolútnu kontrolu, ideologickú kontrolu toho, čo sa robí v tej neprofesionálnej sfére, osvetu zrušili. Česká republika ju zrušila čiastočne, niekde ešte osvetové besedy existujú, ale v podstate všetky sa už transformujú na niečo iného.
Pán poslanec Kvasnička tu už začal kratučko jednu vec, ktorá nemôže, pokiaľ necháme osvetu osvetou, nemôže z osvetových centier vypadnúť, a to je vzdelávanie. Nemôže. Aj keď ja chápem, že ste tam priložili "osveto-kultúrne", ale pokiaľ je to osveta, osvietenie, to znamená vzdelávanie, to znamená šírenie informácií a podobne, nedá sa to. Ja som o tom, pán minister, hlboko presvedčená. Keby to boli kultúrne centrá, nepoviem ani slovo. Ale pokiaľ sú to osvetovo-kultúrne centrá, nemôžu sa vzdať svojej vzdelávacej funkcie.
Samozrejme, dnes nepotrebujeme to, čo robili, ja neviem, Alica Masaryková pri vzniku Československa, že v rámci osvetovej činnosti prichádzali na Kysuce alebo Oravu anglické sestričky zdravotnícke a učili naše ženy, ako, ako proste hygienicky, ako, ako dodržovať hygienu, aby znížili detskú úmrtnosť alebo niečo podobného. Samozrejme, tým nemyslím ani to, že by osvetové centrá dnes mali učiť ľudí, ako bojovať s ohňom a podobne, podobné veci, ktoré v tejto osvetovej činnosti boli v tej dvestoročnej histórii dajme tomu, ktorú teda ako osvetu, ako to slovo osveta máme v našich dejinách.
Ale osvetová činnosť znamená aj to, že by ľudia mali sa vzdelávať v tom, čo je to demokracia. To je jednou zo základných činností osvetových centier alebo takýchto centier v susedných štátoch, ktoré, samozrejme, to nevolajú osveta, ale inak, nejak inak. Vláda práva, platenie daní a podobne. To sú tie centrá, ktoré by mali vychovávať našich občanov k občianstvu aj pomocou kultúry, kultúrnych podujatí a tak ďalej, ale to je tá hlavná činnosť osvetových centier.
Takže v tomto zmysle také účelové len pridanie tej kultúry k tým osvetám sa mi zdá trošku schizofrenické. A ako človek kultúry, a ktorý pracuje so slovom, viete veľmi dobre, že na začiatku je to slovo. A pokiaľ to slovo nemáme zadefinované a pokiaľ nevieme, čo všetko obsahuje, budeme, tá činnosť bude rozbredlá.
Keď som zakladala prvú mimovládnu organizáciu a prišli ľudia z rôznych kútov západnej Európy alebo zo Spojených štátov a učili nás, ako založiť fungujúce mimovládne organizácie, bazírovali na jednom a my sme tomu nerozumeli v roku ’93. Bazírovali na jednej veci a to je, aby sme dokázali jednou vetou charakterizovať, čo táto organizácia má robiť, aby sme si vyjasnili to naše myslenie. A toto mne tu chýba. Tu chýba jasná vaša veta, pán minister, a vašich spolupracovníkov, čo to kultúrne osvetové zariadenie je. Pretože inak sa stane to, čo mnohým aj mimovládnym organizáciám, ktoré neboli takýmto spôsobom vlastne inštruované a trénované, že potom sa tá činnosť proste venuje všetkému možnému a odchádza vlastne od toho hlavného cieľa, ktorý má. A tá osveta má v sebe toto vzdelávanie.
Samozrejme, my sme už o tom hovorili na výbore, pán minister, ja som to trochu spomínala, že to, že sa ministerstvo kultúry úplne vzdalo, ale úplne vzdalo v snahe byť tým najmenším ministerstvom vo vláde, úplne vzdalo akejkoľvek vzdelávacej funkcie. Ja som vtedy u vás na výbore spomenula ZUŠ-ky, ale tu sú aj ďalšie. Tu som, spomínala som napríklad to, že archívy, spomínala som deväťstoročný bratislavský archív, ktorý pán minister vnútra si teraz zmyslel, že rozpustí viny v Štátnom archíve. Deväťsto rokov to vydržalo, ale teraz to treba rozpustiť. Práve preto, že neprešiel môj zákon v 2007. roku, ktorý som pripravovala, aby proste tá historická časť archívov prešla do kultúry, pretože tam patrí. Aj ako, aj ako zdroj informácií. Takže mám s tým problém. Mám problém s tým nedostatočným vysvetlením, čo vlastne pod tou osvetovou činnosťou myslíte.
Druhá vec, ktorú som chcela otvoriť, štatistiky. Ja veľmi kvitujem, pán minister, a dúfam, že je to aj kvôli tomu, že čítate Kultúrny kyslík, my keď sme pripravovali Rukoväť 1 a snažili sme sa nájsť všetky možné informácie o tom, koľko z deklarovaných peňazí na kultúru ide na tú súčasnú živú kultúru, aby sme vedeli vlastne, čo po nás zostane, narazili sme na neriešiteľný problém - chaos v štatistikách. Každá VÚC-ka, každá samospráva to, jedni to dávajú spolu so športom, jedni to dávajú so sociálnou politikou, jedni tak, druhí to tak inak volajú. Dnes vlastne nemôžeme jasne povedať, koľko peňazí ide na, na súčasnú živú kultúru.
Samozrejme, tu ani nehovorím o tom, že, ja sa proste bránim tomu, aby som varenie halušiek a podobné spôsoby trávenia voľného času považovala za kultúrne podujatia. Ak ste čítali ten Kultúrny kyslík, je tam tá Rukoväť 1, to znamená, že viete, že zo všetkých peňazí deklarovaných na kultúru v takých tých makročíslach, ktoré sa nám podarilo získať, ide na súčasnú kultúru niečo medzi 4 až 7 %. To je to, čo po nás zostane. Ja určite ako rodáčka zo Štiavnice nehodlám tu kritizovať, že dávame veľmi veľa peňazí na reštaurovanie proste dedičstva kultúrneho a tak ďalej, to rozhodne nie, prosím, takto ma nechápte, ale je to strašne málo. Lenže toto číslo je veľmi nepresné, pretože my nemáme vôbec definovaného mecenáša, my nemáme zachytené súkromné zdroje financií do kultúry, my nemáme zákon o sponzorstve. Nemáme nič z tohto, pán minister, takže aj tie štatistiky, ktoré pripravujete, a ja som si to veľmi podrobne preštudovala, čo pripravujete, aj pre NOC-ku, tie štatistiky zákonite budú veľmi nepresné. Nebudú dávať ten skutočný, skutočný rozmer tých financií pre kultúru, z ktorého by sme potom mohli jasne deklarovať, že toľkoto a toľkoto percent ide na tú živú súčasnú kultúru. Takže to som chcela povedať k tým štatistikám. Je mi veľmi ľúto, a my sme o tom, pán minister, hovorili už aj vo výbore, že jednoducho otvoríte si európske štatistiky z kultúry a Slovensko sa tam viac... (reakcia z pléna), no tak Albánsko a Slovensko, asi v takomto poradí sa nachádzame. Alebo Slovensko, Albánsko. Takže veľmi kvitujem, že by teda mali to robiť štatistici, ale či v NOC-ke, ja neviem, pán minister.
Nebudem, samozrejme, tu citovať niektoré stránky textu, ktoré pán poslanec Kvasnička citoval, ale myslím si, že o tomto bolo treba hovoriť. Samozrejme, že chápem, že tento zákon je urobený hlavne preto, aby bolo vlastne Národný register kultúrneho dedičstva ako centrálna evidencia údajov a informácia o kultúrnom dedičstve.
Chcem sa spýtať, NOC-ka ešte stále, aspoň mala som také informácie, má akože sídlo virtuálne v Piešťanoch? Alebo to už neplatí? Lebo nevieme sa k tomu dostať na stránke, na stránke www. Je tam len korešpondenčná adresa. Tak sa pýtam vlastne, kde je tá adresa tej NOC-ky skutočne. A potrebovali by sme, pán minister, v tom prvom čítaní vyjasnenie, čo to znamená ten centrálny register, a prečo NOC-ka, a akým spôsobom zabezpečíte, že to bude jednoducho aj medzinárodne prístupné centrum, pretože upozorňujem a hovorila som to už v prvom, hovorila som o tom a je to aj v tom, ktorý pán poslanec citoval, že Centrum pre autorské práva s vyše 220-miliónovými akronymami na webových stránkach NOC-ky má stále len dve strany. Buď teda tá NOC-ka začne nejakým spôsobom fungovať, ale na to by ju bolo treba jasne definovať, čo v kultúrnej, medzi tými kultúrnymi inštitúciami, v tej kultúrnej infraštruktúre Slovenska, čo NOC-ka bude v budúcnosti znamenať. Lebo to, že proste nejaký súbor niekde niečo bude si robiť alebo len tak si zaspievajú a majú vyplniť ten evidenčný lístok, na to je to málo. Aj na tie peniaze, ktoré pre nich chystáte, pán minister. Takže toto je to, čo som ja k tomu chcela povedať.
Vrátim sa ešte poslednou vetou k tomu, k tej osvete. Myslím si, pán minister, že týmto sme premeškali jednu dôležitú etapu. Ja viem, že je toho veľmi veľa, teraz sa z ministerstva valia na nás všetky tie stratégie a všetky tie implementácie z tých stratégií a tak ďalej, ale tu sme mohli definovať, čo vlastne, kde tá amatérska, Centrum pre autorské práva, to digitálne centrum, evidencia a tak ďalej, jak to všetko spolu súvisí v tej NOC-ke. A ja to tu nemám, pán minister, a je mi to skutočne veľmi ľúto.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2015 15:25 - 15:26 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec, veľmi som sa potešila, že ste ďalším z čitateľov orgánu Inštitútu pre kultúrnu politiku Kultúrneho kyslíka, pretože ste prečítali tu článok, ktorý bol venovaný vlastne hodnoteniu tohto zákona. My si to kladieme za povinnosť. Samozrejme, jazyk tohto článku je prispôsobený internetovému prostrediu, v ktorom tento, tento Kultúrny kyslík vychádza, a ak ste si mysleli, že nevystúpim, lebo toto tu prečítate, tak nie, ja vystúpim, samozrejme, a budem hovoriť trošku iným jazykom. Ale ďakujem veľmi pekne.
Čo sa týka Ľudovíta Štúra, ja chápem, že by sme sa mali vracať k jeho odkazu niekde. Len to, z čoho ste vy citovali, treba si uvedomiť, že ten odkaz Ľudovíta Štúra - a ja som sa pričinila o to, aby bol preložený z nemčiny, to Slovanstvo a svet budúcnosti - nám odporúčal, aby sme prestali byť Slovákmi. Takže aj v tomto zmysle Štúrove slová po prehranej revolúcii v 1848 - ’49 treba trošku prehodnocovať z modernejších pozícií.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2015 18:39 - 18:40 hod.

Magdaléna Vášáryová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2015 17:56 - 17:57 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán predseda parlamentu Slovenskej republiky, vy ste druhý najvyšší ústavný činiteľ tohto štátu. Ja som netušila, že ste vrátnik (hluk a výkriky z pléna), že ste vrátnik. A okrem toho a okrem toho netušila som, že ste môj zamestnávateľ. Ja som netušila, že vy ma zamestnávate a že vy chodíte do roboty. To keby sme povedali, skúste si to povedať po anglicky alebo po francúzsky. My sme poslanci. Ja nemám s vami žiadnu pracovnú zmluvu. Vy mi nevyplácate nejaké peniaze na obedy, ani mi nevyplácate, ani mi neurčujete dovolenku. Vy nie ste, vy ste presne taký istý poslanec, ako som ja. A to si musíte uvedomiť pri všetkej tej arogancii, ktorá sa vás už teraz zmocňuje.
A teda očakávam, že podpíšete, podpíšete výzvu, aby Generálna prokuratúra zastavila možnosť odplyvu veľkých miliónov peňazí zo Slovenskej republiky do schránkových firiem. Očakávam to, pretože ste druhý najvyšší ústavný činiteľ a nie vrátnik.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2015 17:39 - 17:40 hod.

Magdaléna Vášáryová
Pozorne som si vás vypočula, pán poslanec Kaník, a nadobudla som dojem, že ste znalec tých veriteľov Váhostavu. A preto mám na vás jednu zásadnú otázku. Ktorá z tých firiem v Novom Zélande, kde-kade, ktorá z nich rokovala s predsedom našej vlády Robertom Ficom na tom rokovaní na vláde? Ktorá z nich, z týchto schránkových firiem bola tá, ktorá s nim rokovala? Buďte taký láskavý a zodpovedzte mi túto otázku. Som veľmi zvedavá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 17:40 - 17:55 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Chcela som sa vám poďakovať, pani poslankyňa, pretože aj nám, ktorí nie sme odborníci na Obchodný zákonník alebo nezaoberáme sa týmito témami, niečím iným, ste jasne, presne, bez zbytočných slov vysvetlili vlastne, o čo tu ide. A skutočne ja som vám chcela položiť otázku, či si myslíte, že ten pán, ten advokát, ktorý sedí dnes na poste ministra, vôbec rozumie tomu, o čom vy ako špičková odborníčka na obchodný zákon rozprávate.
A ďakujem vám veľmi pekne, že ste to konečne odhalili, toto sa snáď stalo v parlamente slovenskom úplne prvýkrát, to sa ani za Mečiara a Slotu nestalo, že rokujeme o zákone, ktorého dikciu a paragrafové znenie v podstate ešte nepoznáme. To skutočne je niečo neuveriteľné.
A okrem toho keď navrhujú, že súkromná firma keď urobí zisk, tak potom jej z toho zisku štát vezme, aby vyplatil veriteľov, už poznáte takú súkromnú firmu, ktorá by priznala zisk, aby jej ho potom štát zobral? No ja teda takú nepoznám, v slovenských pomeroch už absolútne nie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 14:40 - 14:56 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Myslím si, že treba teda po tomto, čo povedal pán podpredseda, zdôrazniť, že ste začali svoju reč s tým, že ste vlastne sa smiali z toho, že je toto skrátené konanie, pretože sme mali sobotu, mali sme nedeľu, mali sme pondelok, teraz sme mali aj dokonca pauzu. Aké skrátené konanie potrebujeme, čo potrebujeme niečo skracovať? Potrebovali ste to riešiť pod tlakom verejnej mienky jednoducho, pretože ste navrhli niečo, čo bolo škandalózne. A treba spomenúť toto, tlak verejnej mienky, nič inšie.
Ale ja som chcela pripomenúť jednu vec. Ja si pamätám, keď vytunelovali pôvodný Váhostav, Váhostav Žilina. Kto ho vytuneloval? Kto ho vytuneloval, to predsa vieme. A vieme aj, kto si rozdelil tie peniaze, s veľkou pravdepodobnosťou to vieme. A mám taký pocit, že terajšia situácia je len sofistikovanejšie tunelovanie Váhostavu, bodka, SK, nič viac a nič menej nie je. Je to podvod v inej kvalite, zlodejina v inej kvalite, pretože už sa pri tom používajú schránkové firmy. Keď sa tuneloval Váhostav Žilina, kde nezostal ani klinec, ani klinec, tak to ešte boli veľmi naivní títo páni všetci. Takže musíme naozaj to pripomenúť. Nejde o nič nového. Ide len o sofistikovanejší projekt rozkrádania verejných financií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2015 11:17 - 11:27 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, sú tu, hej, páni, dnes máme možnosť celkovo hodnotiť prácu našej ombudsmanky a konečne znovu to konštatovať, ako sme konštatovali minulý rok, ale dnes máme na to oveľa viacej dôkazov, konečne máme ochrankyňu verejných práv, ktorá je skutočnou ochrankyňou verejných práv občanov Slovenska. Rozumie tomu, čo robí, vie, čo má robiť, má všetky predpoklady a dnes môžeme konštatovať, že si aj získala rešpekt nielen občanov, ale aj niektorých inštitúcií.
V správe ako takej, je naozaj veľmi obsiahla, ja gratulujem a obdivujem, že aj s takým malým tímom dokážete toľkoto vecí sledovať, konečne nemáme správu o tom, koľko listov ste dostali a koľko ste ich odoslali inštitúciám, čo sme tu mávali bežne s vaším predchodcom.
Konštatujem, že nejde o klasickú, úradnícku prácu, kde by sa len prepísali dátumy a našlo sa v počítači to, čo sa písalo minulý rok, a len sa zmenilo pár slov. Je písaná vyslovene osobným jazykom a je písaná v prvej osobe. To znamená, zdôrazňuje osobnú angažovanosť a aktivitu samotnej verejnej ochrankyne práv, čo evokuje ďalej jej zainteresovanosť, osobný záujem veci meniť a rozhýbať.
Časť, ktorá sa venuje podnetom od sťažovateľov proti konaniu orgánov verejnej správy, je veľmi precízne a veľmi podrobne rozpracovaná a pozornosť je venovaná tým sťažovateľom alebo tým podnetom, čo si vyžadujú systémové zmeny. Jasne poskytne prehľad o podnetoch. A cítiť z toho tú poriadnu prácu a schopnosť venovať sa systémovým zmenám, čo veľmi, veľmi oceňujem. Zo správy je toto jasné.
A hlavne je zaujímavá tá časť, kde podáva fundované odporúčania a návrhy na zmeny, hoci teda, ešte raz zdôrazňujem, ten rozsah sťažností a sťažovateľov je naozaj široký.
Ale, ako povedala vo svojej úvodnej reči pani ombudsmanka, úrad má slabé personálne a finančné zabezpečenie. Je mi veľmi ľúto, že ani po rokoch nemáme regionálne kancelárie ombudsmanky, to znamená: „Východ Slovenska, stred Slovenska, nás nezaujímate,“ takýto signál vysielame my, „nás nezaujímate, keď niečo chcete, príďte do Bratislavy.“ Toto je ten odkaz, ktorý posielame občanom. A nie som za Národnú radu preto veľmi hrdá. Je toto náš vzťah k funkcii, ktorá obraňuje občanov pred svojvôľou štátnych inštitúcií?
Chcela by som sa venovať pár bodom v správe, asi siedmim.
Navrhujete, aby sa legislatívnou zmenou docielilo, aby ste mali samostatnú rozpočtovú kapitolu. Pani ombudsmanka sľubujem vám, že sa pokúsim takúto krátku novelu vypracovať a predložím ju parlamentu, lebo to nepridelenie potrebných prostriedkov na činnosť sa dokonca pre mňa javí ako účelové s cieľom obmedziť verejnej ochrankyni práv možnosť plniť si svoje úlohy a v úplnosti vykonávať jej zverenú pôsobnosť, ktorá spočíva v preskúmavaní postojov orgánov verejnej moci.
Pri predchádzajúcich správach, ku ktorým som tiež vystupovala, sme si prevažne vždy čítali o nečinnosti úradov alebo orgánov verejnej správy, ktoré pochybili a nie sú ochotné prijať nápravu, neprikladali vyjadreniam verejnej ochrankyne práv takú váhu, nepovažovali za dôležité riadiť sa jej odporúčaniami, naopak, ju kritizovali, ale v tejto správe, čo musím s veľkou radosťou konštatovať, cítim už posun. Zdá sa, že mnoho orgánov štátnej správy, ale aj samospráv urobilo nápravu na základe odporúčaní a návrhov alebo po kontrole verejnej ochrankyne práv alebo začalo aspoň pracovať na odstránení nedostatkov. To znamená nielen to, že si úrad verejnej ochrankyne práv získal rešpekt, že má slovo, ale že naozaj začínajú počúvať a to je prvý možný krok k zmene. A chcem priznať naozaj osobnú zásluhu pani Dubovcovej, ktorá aj v mnohých televíznych debatách preukázala, že jej nejde o politikárčenie, ale ide jej o ochranu naozaj práv všetkých občanov.
Pre mňa ako predsedníčku Živeny, nášho najstaršieho ženského spolku, sú dôležité najmä tri skupiny, ktorým sa venujete. A to sú práva detí, práva žien matiek a práva seniorov. A chcem veľmi oceniť, to je ďalší bod, že sa verejná ochrankyňa práv bez toho, aby sme ju vyzývali, začala venovať tomu, akým spôsobom vlastne ochraňujeme ďalšiu veľmi širokú vrstvu našich občanov, ktorá je mnohokrát vystavená neprávostiam, šikanovaniu či už zo strany proste samospráv, alebo orgánov verejnej správy, alebo štátnej správy, alebo dokonca aj v rodinách.
A pri tejto príležitosti je mi veľmi ľúto, že sme my, Národná rada Slovenskej republiky, dodnes neratifikovali tzv. Istanbulský dohovor, prijatý v Istanbule v roku 2010, Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a až kauza násilníka v našich radoch, ktorá sa prevalila mediálne, zrazu všetkých prebudila a zrazu všetci chcú prijímať zákony, samozrejme, upozorňujem, že práca kvapná je málo platná a určite zase budeme toho svedkom, ale napriek tomu pozitívnemu posunu vo vzťahu medzi úradom ombudsmanky a orgánmi verejnej správy, ktoré začínajú byť súčinné s úradom verejnej ochrankyne práv, my, poslankyne a poslanci, Národná rada, by sme mali byť prví nápomocní a ísť ostatným orgánom príkladom. Ako povedala pani ombudsmanka na začiatku svojho vystúpenia, my by sme mali byť tie oči a uši, oči a uši jej úradu. A pritom my nekonáme, naopak, sme ľahostajní a sťažujeme jej prácu, pretože Národná rada žiadne z odporúčaní, ktoré boli za rok 2012 pani ombudsmankou vznesené a adresované Národnej rade, sme doteraz neprijali. Mňa osobne, pani ombudsmanka, hanba fackuje, musím sa vám priznať.
Doteraz nebola prerokovaná ani mimoriadna správa z augusta 2013, ktorá riešila podozrenie segregácie rómskych detí na školách. A zrejme ani pán Pollák o tom nič nevie, pretože ani teraz tu nie je.
O senioroch som hovorila.
Chcem znovu poďakovať tejto žene, matke veľa detí, bývalej sudkyni, že sa ujala tohto úradu, kde jej predchodca nevedel, čo má robiť. Som veľmi šťastná, že voľba Národnej rady, jej voľba do tohto úradu sa ukázala ako základná, základná, ktorá posunula tento úrad. Nikto, kto príde po nej prípadne, už sa nebude môcť tváriť, že nevie, o čom tento úrad je. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis