Vážení priatelia, ktorí chcete počuť niečo o novom Autorskom zákone, nech sa páči, znovu, pán minister, spolupracovníci z ministerstva kultúry, vítame.
Je to ťažká debata, pán minister, ja som už, aby ste neprekrútili moje slová, ja som už poďakovala všetkým tým, ktorí pracovali na tom zákone, a som veľmi rada, že po rokoch volania po novom zákone tu máme teraz originál nový zákon, teda nielen niečo, nejakú vec, dodatok, ktorý sa potom predstiera ako nový zákon. Takže je tu nový zákon. Keď som si ho porovnávala so starým zákonom, udrelo mi do hlavy, že je omnoho, omnoho komplikovanejší, je väčší, kým starý mal 90 paragrafov, tento má 193 paragrafov. To znamená, ten nárast je obrovský. Keď by som odpočítala tých 70 paragrafov, ktoré sa venujú viac-menej tej kolektívnej správe, tak ešte máme stále 33 paragrafov, ktoré sú navyše od toho starého zákona, a tento nárast by som považovala, pán minister, za vhodné, keby ste ho zdôvodnil. Je to, myslím, k prospechu veci, pretože nie vždycky veľké veci sú tie najlepšie alebo tie komplikovanejšie nie sú vždy najlepšie ako tie menšie a zrozumiteľnejšie. A ja viem, že sa stretávala, dokonca niekoľkokrát do týždňa tá Dočasná pracovná skupina pre rekodifikáciu Autorského zákona na ministerstve kultúry, že preberala niekoľkokrát pripomienky a všetky pripomienky k paragrafovému zneniu. Postupovala od paragrafu k paragrafu. To je veľmi v poriadku. Ja si myslím, že takto by zákony mali vznikať, a ako som už povedala pred prerušením, ide o najdôležitejší zákon za celých 8 rokov vášho ministrovania, pán minister.
Musím oceniť, že okrem stretnutí tej dočasnej pracovnej skupiny sa uskutočňovali aj osobitné stretnutia zainteresovaných strán, aby sa oslabili tie trecie plochy, ktoré, samozrejme, vznikali, a vyjasňovali si odlišné stanoviská. Dôkazom toho je, že to takto bolo, je, že znenie, ktoré bolo predložené do parlamentu, sa značne odlišuje od toho textu, ktoré sme dostali do ruky, keď, ešte pred pripomienkovým konaním. To znamená, že v tomto zmysle naozaj sa v zákone pracovalo a hľadal sa konsenzus medzi mnohými záujmami.
A to, o čom musíme dnes v rozprave k prvému čítaniu tohto zákona hovoriť, je, či tento Autorský zákon posunie Slovensko medzi krajiny s modernou autorskoprávnou úpravou vhodnou pre nové podmienky, pre nové digitálne prostredie alebo budeme konštatovať, že sme predsa len zmeškali vlak. Takže jedna z mojich prvých otázok alebo batérie otázok je, komu to slúži. Komu bude pomáhať tento zákon? Ako som už povedala, návrh tohto Autorského zákona je výsledkom spoločenskej dohody zainteresovaných strán, to znamená používatelia, producenti, vydavatelia, koneční spotrebitelia (reakcia z pléna), teda konzumenti predmetov ochrany. Ale moja otázka je, ako sú na tom nositelia práv, autori, bez ktorých tento zákon predsa nemá vôbec zmysel. Autorský zákon je len preto, lebo máme autorov, ktorí musia za svoju autorskú prácu dostávať nejaké peniaze, keď sa využívajú ich diela. Veď predsa organizácie kolektívnej správy, ak by autori nič neprodukovali, čo by chceli užívatelia, čiže ľudia tu na Slovensku vidieť, vedieť, čítať, skrátka užívať, nemá to zmysel.
Lenže, pán minister, pokiaľ si autori nenechajú urobiť nejakú právnu analýzu, sami autori nemôžu si prečítať ten zákon. Nie sú právnikmi a nikto, kto nie je naozaj odborným špecialistom v oblasti autorského práva, tomu nemôže rozumieť. Ja som si urobila malý sociologický prieskum medzi ľuďmi, ktorí sa tým zaoberajú, a medzi niektorými autormi, ktorých som požiadala, aby si tie strany, to obrovské množstvo strán prečítali. Nikto z nich to nedočítal, pretože sa v tom stratil. To znamená, že špecialisti od autorského práva v organizáciách kolektívnych správ budú tí, ktorí budú tento zákon vykladať. Ale oni, tieto organizácie sú len sprostredkovatelia. To nie sú samotní autori. To sú len organizácie, s ktorými autori podpisujú určité zmluvy. Samozrejme, na základe tej zmluvy v dobrej viere si hovoria, že tieto organizácie ten zákon budú vykladať v ich prospech, ale keď si samotní autori nemôžu prečítať ten zákon, no neviem. Možnože by bolo naozaj treba, aby vaši špecialisti dali, publikovali nejakú knižku, kde by normálnym ľudským jazykom autorom vysvetlili, o čo v niektorých tých paragrafoch ide. To by možno bolo veľmi dobré. To znamená, že ak budú hlavne všetci autori absolútne závisieť od toho, ako si bude vykladať zákon, ktorá, ktorá organizácia kolektívnej správy, tak načo potrebujeme autorov súhlas s týmto zákonom. To je moja základná otázka. A pri tejto príležitosti by som sa chcela spýtať, že okrem organizácií kolektívnej správy pri týchto rokovaniach kto zastupoval autorov, kto zastupoval ten hlas tých ľudí, ktorí nie sú právnikmi a nezaoberajú sa každý deň týmto, niečím podobným.
Ak dnes - a ja som hovorila s niekoľkými špecialistami organizácie kolektívnych správ a oni ticho priznávajú, bohužiaľ, pán minister, že zákon, ktorý sme ešte ani neschválili, by v budúcnosti a v krátkej budúcnosti potreboval novelizáciu, ktorá bude priaznivejšia pre nositeľov autorských práv, teda pre autorov, napríklad, napríklad posilnenie postavenia autora pri uzatváraní zmluvy alebo napríklad stanovenie nezrieknuteľného, nezrieknuteľného práva na odmenu za niektoré použitie diel. My nemôžeme pristupovať k tomuto zákonu, že bude vyhovovať pár špecialistom, ktorí ho budú rozumieť a ktorí ho budú vykladať, my musíme k nemu pristupovať tak, že tento, tento zákon je pre autorov. A my sme o tom hovorili teraz, než som začala hovoriť, pán minister, že my, tento zákon bude musieť byť veľmi v krátkej dobe znovu otvorený, pretože budeme musieť transponovať pripravované európske autorskoprávne predpisy, napríklad v súčasnosti na európskej pôde diskutovaná a pripravovaná novela smernice o informačnej spoločnosti aj ďalšie súvisiace s veľkou reformou celkovou európskeho práva.
Tým nechcem povedať, pán minister, že by som povedala, že tento zákon ste urobili zbytočne, aby ste ma zase nedezinterpretovali, tým ani nechcem povedať, že ste tento zákon nemali urobiť, len upozorňujem, že tie autorské práva a tá debata o autorských právach aj na pôde Európskej únie je tak intenzívna, že musíme počítať s tým, že zákon bude otvorený veľmi pomerne v krátkom čase. Ja dúfam, že dovtedy by sa podarilo pripraviť naozaj aj nejaké, paragraf, ktorý posilní vlastne postavenie tých, o ktorých tento Autorský zákon musí byť, a to je posilnenie postavenia autorov. Pretože, ak by bol pripravený v prospech len úradníkov organizácií kolektívnej správy, ktorí ho budú vykladať, to by bolo nonsens. A mnohí sa ma pýtali, keď si do polovice prečítali ten zákon a ničomu nerozumeli, že či je to zákon, ktorý je hlavne pre producentov. Ja som si nebola istá, pán minister, či teda uprednostňuje producentov, po diskusiách s niektorými, s niektorými odborníkmi som došla k názoru, že nie je ani veľmi pre producentov. Ale moja otázka je, viem, pán minister, že teraz nemôžete na to odpovedať, lebo to je strašne komplikovaný zákon.
Ale napríklad § 31. Pravdu vám poviem, prečítala som ho desaťkrát, diskutovala som trikrát o tom paragrafe 31 a každý z tých odborníkov mi povedal niečo iného. Takže kto dostane peniaze, kto dá autorovi, jak to bude, nebolo nám to nikomu jasné a každý si to vykladal inak.
Po tretie. Hovorila som o tom, že ten zákon je komplexnejší, je oveľa, oveľa väčší a je veľmi zložitý a je plný tých komplikovaných jazykových zvratov a nemožnosťou zistiť, autorov, či naozaj budú mať nárok na autorské. A napríklad dám ako príklady dva paragrafy, a síce § 25 - verejné vystavenie originálu alebo rozmnoženiny diela a 26 - verejné vykonanie diela. Čítajúc ten zákon, som si položila otázku. Keď bude v galérii použitý film, ktorý niekto autorsky urobil, ktorá je len pri otvorení tej výstavy živým prenosom, je to vystavenie alebo vykonanie? Toto mi nie je jasné a určite nechcem od vás teraz, pán minister, aby ste mi to vysvetľovali, ale možno vaši spolupracovníci si dajú tú námahu a trošku nás poučia. Ja totižto pre tú, pre tú jazykovú komplikovanosť by som citovala z toho jedného § 25 len tri riadky. "Pri audio diele je verejným vystavením umiestnenie rozmnoženiny osobitne vyňatého obrazu audio diela bez akejkoľvek následnosti na verejnosti." Rozumiete tomu? Následnosť na verejnosti. To čo je za slovenčina? Ak niekto vie tu dnes, čo to po slovensky znamená, následnosť na verejnosti, nech sa teraz prihlási, a ja si posypem popol na hlavu. Ale následnosť na verejnosti?
Po štvrté a naposledy, zdá sa mi, že ten zákon je určite konzervatívnejší ako ten predošlý. Neviem, či to je dobré, alebo nie, pán minister, to sa priznám. Obsahuje, samozrejme, implementáciu európskych smerníc a určite ten zákon, ktorý sme tak očakávali a tak sme ho ako avizovali už toľkokrát, mohol byť aj horší, ako je, ale ja naozaj dodnes nepoznám nikoho, koho by sa týkal, kto by to dočítal do konca. Ale stále sa nakoniec môžeme vyhovárať na tie európske smernice, že sú tak komplikované, že ako sme to mali implementovať, ale prihováram sa, pán minister, ak by niekto z vašich spolupracovníkov, kto naozaj rozumie všetkých 193 paragrafov, aby si sadol a ľudským jazykom prepísal niektoré veci, ktoré pre tých autorov budú veľmi potrebné. Ďakujem veľmi pekne.
Ale znovu zdôrazňujem, aby ste ma náhodou nedezinterpretovali, ja veľmi vítam tento zákon, pán minister. Takže, prosím, nedezinterpretujte ma.
Ďakujem pekne.
