Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2015 o 9:51 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 9:51 - 9:53 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, tu hovoríme o veciach kultúry a ja som za to, aby sme zabudli, že už sa začala volebná kampaň, aby sme prestali sa obviňovať, kto má rád slovenskú hudbu a vtískať druhým ľuďom, že: „Vy nemáte radi slovenskú hudbu.“ Prenechajme to SNS-ákom do kampane. Dobre? Kolegovia, toto navrhujem. Je to podpásové a nie je to hodné takejto debaty, pretože táto novela obsahuje aj iné veci, ako sú len kvóty hrania slovenskej hudby pre súkromné rádiá.

Mám otázku, pán minister, ale na vás: Ste vystúpili, hovorili ste o tom aj s kolegami Vyšehradskej štvorky? My totižto vôbec nehráme už skoro vôbec v našich rozhlasoch, no tu už ani nehovorím o televíziách, produkciu našich susedov. A to má svoje kultúrne, ale aj politické dôsledky. Dnes nepočujete poľskú hudbu, maďarskú hudbu a oni majú tiež dobrú nielen pop-music, ale aj všetky ostatné hudby. Ja nehovorím o verejnoprávnych médiách, lebo, kolegovia, musíme si uvedomiť, že verejnoprávne médiá ďaleko presahujú všetky kvóty, o ktorých sa tu teraz hovorí. A proti tomu, ako zaútočil pán minister na Slovenský rozhlas, ja zásadne protestujem, pretože Slovenský rozhlas hrá slovenskú hudbu a ja to počúvam, nielen v aute, ale nepočujeme ani Ukrajincov, nepočujeme Srbov, nepočujeme Chorvátov. Moja otázka je: Hovorili ste o tom niekedy s kolegami z Vyšehradskej štvorky, pán minister? Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 25.6.2015 16:49 - 16:51 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Dúfam, že mi odpustíte, že vás nebudem zabávať desiatky minút tým, že čo som zažila, kde som zažila, čo som videla, ale prečítam jednoducho interpeláciu na pána ministra. Považujem to za úctu voči kolegom, tu sediacim.
Vážený pán minister kultúry, interpelujem vás, aby ste informovali verejnosť o stave rekonštrukčných a reštaurátorských prác na najväčšej románskej rotunde na Slovensku a dokonca v celej strednej Európe, ktorá stojí nad malou obcou Šivetice v okrese Revúca, šesť kilometrov od Jelšavy. Šivetická rotunda, tento starobylý kostolík s kruhovým pôdorysom, je historicko-kultúrnym skvostom z prvej polovice 13. storočia. Vnútorné múry tejto pamiatky zdobia románske fresky zobrazujúce život kresťanskej mučenice svätej Margity Antiochijskej, ktorej je rotunda zasvätená. Podotýkam, že tejto svätici, ktorá potom, potom sa na ňu zabudlo, je zasvätený aj kostolík v Kopčanoch. Tieto fresky sú najstaršími nástennými maľbami na Gemeri a zároveň najstarším maľovaným hagiografickým príbehom na našom území. Aj pre toto všetko je obrovským kultúrnym zločinom, že na toto miesto už dávno neprúdia davy veriacich i kultúrnych turistov, ktorí by obdivovali toto naše historické dedičstvo a toto naše kultúrne bohatstvo.
Šivetice a ich okolie je veľmi neprosperujúca časť Slovenska a aj pre toto vás interpelujem. Dnes, ak tam nejakí ľudia zablúdia, neveriacky krútia hlavami, ako je možné, že sme pamiatky takéhoto významu a hodnoty nechali roky len tak ležať a chátrať. A hlavne nedokončili sme reštaurátorské práce, ktoré skončili v roku 2010. Posledná finančná injekcia je práve z tohto roku 2010. Teda románska freska a celé vnútro kostola zostali niekoľko rokov napospas.
Žiadam vás preto, pán minister, aby ste ma informovali, prečo v čase vášho druhého ministrovania od roku 2012 dodnes zostáva táto kultúrna pamiatka mimo pozornosti ministerstva kultúry.
Ďakujem vám a ďakujem v mene všetkých Gemerčanov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.6.2015 13:10 - 13:11 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis

12.

Ďakujem. Pán predseda, ja by som žiadala, aby ste zaradili na toto rokovanie, alebo aspoň povedali, kedy zaradíte na rokovanie mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov, ktorá bola doručená parlamentu ombudsmankou ešte v auguste 2013 a doteraz ju plénum ignorovalo. Takže chcela som len upozorniť, že máte niekde v šuplíkoch takúto správu a bolo by dobré, keby sme ju prerokovali. Je čím ďalej, tým viacej aktuálna.

A druhá, znovu by som chcela požiadať, aby na nasledujúcu schôdzu prišiel pán minister kultúry a predložil správu o Matici slovenskej. Keď som to žiadala minule, poslanci SMER-u hlasovali proti tomu, ale medzitým musí Matica vrátiť 150-tis. eur kvôli spackanej digi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

21.5.2015 18:54 - 18:56 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Počúvam túto debatu veľmi pozorne, ale, pán poslanec, musím vás upozorniť, nebuďte taký naivný. Tu niekto už povedal, že si predsa ryby nevypustia svoje vlastné akvárium, pre kristapána. A uvedomte si, že toto sú metódy, a ja som bola toho svedkom, ktoré používalo HZDS. To je presne to isté. My sme stále v tomto a stále teraz sa znovu so všetkými dôsledkami vraciame ku kultúre HZDS. Presne toho napríklad, že náš výbor pre kultúru a médiá, ktorý mal rokovať o tom, že vláda sa rozhodla, že niektorým novinárom nebude odpovedať na otázku, je zvolaný na 19.00 len preto, lebo vtedy už neprídu žiadni novinári. To jednoducho, to treba vidieť. Ale treba si aj povedať, že ako to končí. A končí to jasne a všetci to vieme, ako to skončí. Len kedy? To je jediná otázka, ktorú si treba klásť.
Ja veľmi oceňujem tú prácu, ktorú si dávajú poslanci niektorí proste, aby sme donútili ľudí priznať majetky. Ale uvedomte si, že všade vo svete túto funkciu robia daňové úrady. Jednoducho príde daňový úrad a je to jedno, či to je prezident veľkej spoločnosti alebo nejaký tam poľnohospodár, a jednoducho, keď nemá doklady, ide do lochu. A pokiaľ nebudeme mať takéto daňové úrady, akékoľvek takéto priznania pod takýmto politickým tlakom sú jednoducho bezzubé.
Skryt prepis
 

7.5.2015 14:32 - 14:34 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister, oceňujem, že ste si naštudovali nejaké veci. Áno, tá knižnica má 100-tisíc zväzkov a ten archív je kompletovaný od stredoveku. Tu ide o to, že vlastne vaši pracovníci vôbec nebrali do úvahy uznesenie Vedeckej archívnej rady, napríklad. Vôbec to nerešpektovali. To znamená, my sme sa dostali so zákonom, ktorý bez náhrady má zrušiť Archív mesta Bratislavy. Uznajte, že tam sme museli začať reagovať.
Poznám ten pozmeňovací návrh z 30. apríla, ktorý teda tiež vznikol asi pod určitým tlakom, ktorý sme urobili, ale čo to znamená, keby teda to zostalo tak. Ináč vítam to, že teda by sa o tom hlasovalo až v septembri, keď sa mesto rozhodne. Ja som za to, aby sa konečne mesto rozhodlo, pretože nechcem, aby Bratislava bola jediné hlavné mesto Európskej únie, ktoré nebude mať svoj archív. A pritom my ho máme 900-ročný. No tak už o čom?
Iná vec je, samozrejme, poznám tú škôlku, mám vždy problém ju nájsť, bola som tam aj teraz znovu, poznám to, je to nedôstojné, je to dehonestujúce, je to absolútny obraz nášho vzťahu k tomu.
Ale moja doplňujúca otázka teda je, že budete teda čakať na rozhodnutie mesta do septembra, áno, aby ste, chcem to potvrdiť, hej, aby sa mesto rozhodlo, či si zoberie. Chcem pripomenúť, pán minister, že v roku 2007 som sa snažila pripraviť zákon, ktorý by tie historické časti archívov minimálne prehlásil za kultúrnu hodnotu a prešli by pod ministerstvo kultúry, lebo tak by to asi malo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 9:32 - 9:34 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Samozrejme, pán minister, ja nič inšie som neočakávala. Veď predsa v SMER-e nikdy neprijímate alebo veľmi zriedka naše dobré návrhy a potom o pol roka prídu ukradnuté pod vás, pod egidou SMER-u.
Ale bezbrehý dovoz a vývoz, že sme neprotestovali?! To nebola pravda. To nie je pravda, pán minister! Vy viete veľmi dobre, že každý takýto dokument musel byť schválený vládou, nielen ministerstvom, ale podľa zákona vládou. A teraz vláda nie, len ministerstvo? To znamená, na vás ide tá zodpovednosť, pán minister, len na vás. Vy viete veľmi dobre, že sme zastavili vývoz do Leipzigu pred pár rokmi, že to bolo pripravené a že sme to zastavili.
Ale mne ide o to, že sme mali peniaze na to, aby sme to postavili tu, aby sme to postavili tu. A ja sa pýtam, kde sú tie peniaze a na čo sa použili. Na to musíte odpovedať, pán minister, keď už teda ma oberáte o česť a dobré úmysly.
Áno, ide o to digitalizovanie. A o to digitalizovanie a špeciálne v Slovenskej národnej knižnici. Vy predsa viete, že bol znížený počet digitalizovaných predmetov. Vy predsa musíte vedieť, že sú digitalizované nereštaurované, nereštaurované dokumenty. Veď ja nie som zo včerajška, teda z dneška, že som sa začala tým zaoberať. Ja to sledujem stále a kontinuálne a viem, čo sa tam deje.
Samozrejme, ak si to znovu prečítate, to nie je nijakým spôsobom obmedzenie, že by sme sa mali zúčastňovať nejakých výstav alebo čohokoľvek. Tam ide, mne ide o reštaurátorské a deacifikačné procesy. Nič viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2015 9:03 - 9:25 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, dobré ráno, pani podpredsedníčka, pán minister, dobré ráno, pán spravodajca.
Vzhľadom na to, že v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý budem podávať v tomto druhom čítaní, chcem zabrániť vyvezeniu vzácnych slovacík a historických dokumentov na reštaurovanie a deacifi..., deacidifikáciu; prepáčte, je skoro ráno (reakcia navrhovateľa), odkysľovanie, hej, ale učila som sa to, pán minister; deacidifikáciu mimo územia nielen Slovenskej republiky, ale mimo územia, colného územia Európskej únie.
Treba uviesť na začiatku, že všetky veľké knižnice majú ako povinnosť svoju konzervačnú funkciu, pretože získavajú povinný výtlačok podľa zákona 212/1997 Z. z., ale táto prax je deklaratórna a prax je nedostatočná. To treba hneď na začiatku povedať. Naše knižnice sú podfinancované, poddimenzované, personálne zle obsadené a jednoducho, hoci už máme dvadsať rokov, vyše dvadsať rokov samostatnú Slovenskú republiku, nie sme schopní doceniť význam knižníc ako stánkov kultúry a toho, čo po nás zostáva.
Áno, postavili sme nové asi tri knižnice. Z toho najnovšie v Ružomberku univerzitnú knižnicu, sú krásne. Knižnica univerzity v Nitre, krásna, ale stále nemáme vyriešené zásadné problémy okolo knižníc. Keď vidíme u našich susedov, akým spôsobom knižnice dnes fungujú, čím sa stali, ako je prehodnocovaná ich funkcia, musí si človek začať sypať popol na hlavu a nielen ministri, ale aj my, čo sedíme vo výbore, aj všetci ostatní a celá kultúrna verejnosť.
Tento zákon je najmä o Slovenskej národnej knižnici. Treba pripomenúť, že Slovenská národná knižnica získala z OPIS-u dva 49 mil. eur na to, aby nadrobila tieto veci, tieto mankamenty, ktoré máme, a ďalších 24 mil. eur malo ísť na vybudovanie infraštruktúry a technológie, sterilizácie a deacidifikácie 700-tisíc knižničných jednotiek zo Slovenskej národnej knižnice. Ešte raz opakujem tie sumy, aby ste si uvedomili, mali sme tu cétečká, mali sme tu mnoho vecí, mali sme tu Váhostav, ale tu ide o 49 mil. a 24 mil. eur.
Absencia naštartovania tohto programu spôsobuje každoročnú stratu písomného dedičstva, ktoré sa rozpadá. Tu treba vysvetliť pre tých pár kolegov, ktorí tu sú a ešte by ma počúvali, že je problém od určitého veku v 19. storočí, keď sa začal tlačiť papier, keď sa začal vyrábať, teda prepáčte, papier, ktorý jednoducho podlieha veľmi rýchlo okysličovaniu, okysľovaniu a rozpadá sa. Všetky tie staré predtým papiere vydržia, tie nové tiež vydržia, a toto je jedno obdobie, ktoré vlastne zožiera, by sa dalo priamo povedať, naše kultúrne dedičstvo písomné.
Citujem teda z prílohy projektu DIKDA, tzv. dikda, počet dokumentov v knižnici je asi 3 a pol mil., cena jedného dokumentu, ktorý je tam uložený, je asi okolo 75 eur, čiže celková cena dokumentov je 262 mil. 500-tisíc, hrubá, eur, a ročné straty sa počítajú okolo 4,66 %, čo predstavuje sumu, ako som si vypočítala, 12 232 500 eur. Toto sú ročné straty, prosím pekne, 12 mil. eur, o ktoré prichádza Slovensko tým, že vlastne nezačalo svoju vlastnú poriadnu konzerváciu a deacidifikáciu týchto dokumentov. Už mi to ide, pán minister. Dvanásť miliónov.
Dnes by sme teda mali tu diskutovať, ak by bolo s kým, o príčinách nedostatočného a aj nekvalitného využitia európskych fondov na záchranu nášho písomného dedičstva a o tom by sme tu mali teraz diskutovať, a nie teraz o tom, o čom musíme diskutovať, že budeme podozrievať, že niekto chce bez kontroly našich kurátorov vyviezť na deacidifikáciu a reštaurovanie dokumenty dokonca mimo colného územia Európskej únie. To je to, o čom by sme tu hlavne mali diskutovať, ale musíme diskutovať teraz o tomto podozrení.
To súvisí aj s tým, na čo som upozorňovala v prvom čítaní, že žiaden zákon nám nezabezpečí, aby sa o naše kultúrne dedičstvo, písomné kultúrne dedičstvo starali odborníci. Včera pán poslanec Abrhan jasne uviedol, že medzi 1 300 a pár zamestnancov našich knižníc je naozaj ani nie polovica, ani nie vlastne pätina vysokoškolsky vzdelaných, hoci naše vysoké školy produkujú takýchto študentov, už sú dobre pripravení. Máme stredoškolákov, ktorí sú dobre pripravení, a neustále stretávam ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, hoci tieto špeciálne špecializácie teda na písomné dedičstvo skončia, napr. v archíve mesta Bratislava, kde jednoducho nemáme peniaze na to, aby sme robili výskum, a máme tam fantastické dokumenty. Nikto si neuvedomuje, že tí, ktorí pracujú s týmto písomným dedičstvom, musia ovládať latinu, musia ovládať švabach, musia ovládať proste reči a sú to teda špeciálne a fantasticky vzdelaní ľudia; nevieme ich zaplatiť.
Ďalšou vecou, ktorú treba pripomenúť pri tejto príležitosti, je, že stále nemáme vyriešený základný problém, a síce, či je Slovenská národná knižnica v Martine celoštátnou alebo tou bude Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá plní úlohu celoštátnej, a Slovenská národná knižnica bude len Národná knižnica v Martine. Takže urputne sa tým zaoberáme a nehýbeme sa v tomto zmysle z miesta.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
1. V čl. I sa § 24 dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
(7) Slovacikálny dokument a historický knižničný dokument z konzervačného fondu nie je možné vyviezť z územia Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: V záujme zvýšenej ochrany týchto dokumentov uchovávaných v konzervačných fondoch, ktorých zákonnou povinnosťou je knižničné dokumenty nielen zhromažďovať, teda skladovať, ale ich aj konzervovať, čím sa, samozrejme, rozumie ich čistenie, sterilizácia, deacidifikácia a reštaurovanie, je potrebné zakázať vývoz týchto dokumentov z územia Slovenskej republiky.
2. V čl. I § 24 odsek 3 sa vypúšťajú slová "reštaurátorský a konzervátorský účel".
Hoci ja, musím sa priznať, budem hlasovať aj za ten pozmeňovací návrh, ktorý podal pán Abrhan, ktorý dokonca vyňal z tohto zákona aj tie študijné a výskumné účely, pretože súhlasím s ním, že my ich máme tak málo, lebo po tých rabovačkách v 19. storočí, po vývoze nekontrolovanom, kedy ľudia proste rabovávali a odchádzali na Západ a tam to predávali, máme tak málo týchto dokumentov, že jednoducho ak chce to niekto v originále študovať, nech sa páči, nech príde na Slovensko a my mu môžeme poskytnúť do zahraničia nakoniec kópie.
Odôvodnenie: Slovacikálne dokumenty a historické knižničné dokumenty sa nachádzajú v konzervačných fondoch vo veľmi malom počte (1-2 exempláre) a ak by sa tieto dokumenty mali prevážať do zahraničia, môžu vzniknúť nezvratné straty, poškodenie alebo strata počas prepravy, vysoké náklady na poistenie, problémy, ktoré môžu vzniknúť neodborným alebo chybným konzervačným alebo reštaurátorským zásahom v zahraničí a tak ďalej. Hodnota týchto dokumentov sa nedá vyčísliť a musíme maximálne eliminovať všetky riziká a ochrániť týmto zákonom najcennejšie doklady nášho malého písomného dedičstva.
Pretože som, a to veľmi oceňujem, diskutovala aj so zamestnancami ministerstva kultúry o tomto mojom návrhu, poskytla som ho, zmenila som tam len "konzervačná knižnica" na "konzervačný fond". V tejto diskusii vyplynulo niekoľko nedorozumení, preto by som si dovolila prečítať vymedzenie základných pojmov aj z tohto zákona.
§ 2
"Slovacikálny dokument je knižničný dokument, ktorý sa podľa autorstva, jazyka, miesta vydania alebo obsahu týka Slovenska alebo Slovákov."
Ale v § 1 (predmet úpravy) v ods. 2 je písané, v ods. 2b:
Tento zákon sa vzťahuje na "vlastníka alebo správcu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu alebo vzácneho rukopisu, starej a vzácnej tlače a významného slovacikálného dokumentu bez časového ohraničenia, ktoré okrem archívnych dokumentov upravených osobitným predpisom možno pre ich jedinečnú hodnotu vyhlásiť za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond."
Teda to, čo vyplynulo z tých mojich diskusií s ministerstvom kultúry, žiaden argument, že ja chcem zabrániť, aby vyviezli, ja neviem, knihy z Evity alebo z Keleovej-Vasilkovej alebo ja neviem čo, nemajú miesta, tu je to jasne definované, o čo ide. Tento zákon sa vzťahuje na, to znamená, že žiadny argument, že keď prijmete túto moju, tento návrh novely, tak že nebudeme si môcť zobrať hociktorú knižku, ktorá vychádza v dvojtisícovom náklade, k moru, aby sme si ju prečítali. Nemajú miesta. To sú hlúpe argumenty. Na to sa tento zákon nevzťahuje.
Ďalej pokračujem, to je zo zákona, ktorý obsahuje jasné vymedzenie, čo to je historický knižničný dokument a historický knižničný fond: "Historický knižničný dokument je samostatný dokument a historický knižničný fond je súbor dokumentov vyhlásených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond podľa § 21, okrem archívnych dokumentov upravených osobitným predpisom. Historický knižničný dokument a historický knižničný fond nemusí byť súčasťou knižničného fondu", dokonca.
Potom v § 21 je vyhlasovanie historického knižničného dokumentu a tam je pod a) "osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu majú tieto dokumenty" a je to najmä, a teraz sa vymenuváva: "vzácny rukopis, stará a vzácna tlač do roku 1830, slovacikálny dokument alebo fond do roku 1918 a významný slovacikálny dokument alebo fond bez časového ohraničenia".
A ešte ďalej vymedzenie ďalšie: "Konzervačný fond je súbor všetkých knižničných dokumentov získaných a trvalo uchovávaných knižnicou."
A zároveň na tú diskusiu, ktorú som mala, čo si veľmi vážim.
§ 17 Medziknižničná výpožičná služba a medzinárodná medziknižničná výpožičná služba
Bod 1: "Knižnice sú povinné v rámci medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby vypožičať požadovaný knižničný dokument alebo jeho časť alebo poskytnúť informácie, kde sa požadovaný knižničný dokument nachádza v snahe zabezpečiť všeobecnú dostupnosť publikácií. Poskytnutie knižničného dokumentu môže knižnica obmedziť pri knižničnom dokumente, ktorý je súčasťou konzervačného fondu."
Čiže obviňovanie, že som si nie vedomá toho, že nebudete môcť požičiavať, nie je zase namieste, nie je namieste. My môžeme dokonca podľa § 17 obmedziť tieto výpožičky pri knižničnom dokumente, ktorý je súčasťou konzervačného fondu.
Takže toto je len na tú diskusiu, ktorú som mala, a hovorím, veľmi si ju vážim, pretože takto asi by mali poslanci s ministerstvami pracovať, keď sa snažia presadiť nejaké svoje návrhy.
A teraz ešte pár slov, prečo teda o to tak zarputilo bojujem. Vývoz na reštaurátorský a konzervátorský účel je podľa mňa neštandardný, neštandardný a riskantný. Ja viem, že Američania, z diskusie, včera som o tom diskutovala, že nám poskytli a poslali výtlačky časopisov Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sme to my tu skonzervovali. Áno, pretože my na rozdiel od Američanov máme zrejme lepší vzťah k tomu a máme aj lepšie metódy. Ale, materiál sa, samozrejme, môže stratiť, zničiť, môže byť poškodený a na účel vedy a výskumu sa môžu používať kópie.
My sme mali vybudovať vlastnú potrebnú infraštruktúru, lebo v našich pamäťových a fondových inštitúciách na Slovensku je; a teraz počúvajte, prosím, tých pár kolegov, ktorí tu sú; 3 mil. 652-tisíc dokumentov. To nie sú všetky, ktoré tam máme. Ale 3 mil. 652-tisíc si vyžaduje konzervovanie. To znamená, sú z obdobia, kedy jednoducho ich treba konzervovať. A to ešte uvádzam, že tento počet je bez archívnych materiálov, ktorých je možno až 150 km, keby sme ich postavili vedľa seba. Ako teda tieto materiály budeme konzervovať? Ako ich budeme reštaurovať? Ale aj keby sa to týkalo len niekoľkých dokumentov, taký dokument musí byť špeciálne zabalený v prítomnosti odborníkov, musí ho sprevádzať kuriér a mali by sme trvať na tom, že aj náš odborník aby bol neustále pri tom. Koľko státisícov eur to bude stáť?
V dodatku tohto zákona je napísané, že to nebude stáť financie Slovenskej republiky nič. Ja sa pýtam, ako je to možné. To bude mať dopad na štátne financie. Potom pozmeňme zákon o Slovenskej národnej knižnici, ktorá, citujem, "má byť špecializovaným konzervačným a reštaurátorským pracoviskom pre naše písomné dedičstvo".
A tu treba znovu zdôrazniť, že aj ministerstvo kultúry je zodpovedné za komplexnú ochranu v zmysle uznesenia vlády z roku 2010, a toto uznesenie vlády nepredpokladá vývoz, ale toto uznesenie vlády predpokladá vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku za tie milióny, o ktorých som hovorila.
Nakoniec § 24 ods. 5, kde sa, citujem: "Vlastník dokumentu je povinný neodkladne preveriť pri spätnom dovoze..., či nedošlo k poškodeniu alebo znehodnoteniu pri konzervácii a reštaurovaní." To sa týka, že by sme požičali tieto materiály na nejaké výstavy. A čo nám to bude platné, čo nám to bude platné, keď tie najdôležitejšie dokumenty máme dokonca mimo colného územia EÚ vyviesť podľa tohto zákona? Čo nám to bude platné? A už len na smiech je, že potom to vraj treba do 30 dní oznámiť ministerstvu kultúry. No tak keď to bude takto poškodené alebo neodborne reštaurované, tak už potom nám zostanú len oči pre plač.
Môžete mi hovoriť, že nie, to bude úžasné. Ale je mojou povinnosťou ako opozičnej poslankyne na toto upozorňovať, a preto o to tak úporne bojujem, aby som aspoň tým pár kolegom, ktorí tu sú, vysvetlila, prečo o to tak úporne bojujem. Ja, samozrejme, tuším, o čo ide. A dokonca by som to tu mohla v parlamente aj povedať, pretože tu môžem povedať veľa vecí. Ja viem, prečo toto je, ja viem, prečo to v tomto zákone je. Snažila som sa to naznačiť. A budem sa pozerať, ako o tom budú moji kolegovia, najmä z kultúrneho výboru, hlasovať. Pretože to, že nevystupujú na výbore, že sa nezapájajú do žiadnej debaty, že my vlastne nevieme, okrem predsedu výboru a dvoch ešte, pána Senku a tak, my vlastne nevieme, naši kolegovia zo SMER-u čo si o tom myslia, pretože zásadne nediskutujú. Ja chápem, že ako vládni poslanci sa nemôžu postaviť proti tomu, čo robí ministerstvo. Ale aspoň by to mali obhajovať, pán minister. Aspoň by mali vedieť obhajovať. Alebo koho ste to poslali do toho kultúrneho výboru?
Takže toto som asi chcela povedať, pán minister. A v tom pozmeňujúcom návrhu podľa toho, ako je to rozdané v laviciach, je všade tam, kde je "konzervačná knižnica", je napísané "konzervačný fond".
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán minister.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2015 18:35 - 18:37 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste otvorili ešte zase ďalšie témy, ktoré súvisia s týmto Autorským zákonom.
Je veľmi dôležité, aby sme hovorili o autoroch, o autoroch, pretože napríklad autori platia ďalšie 2 % z daní viacej ako všetci ostatní občania Slovenskej republiky. To znamená, že všetci tí, ktorí vlastne sú tvoriví, ešte sú zdaňovaní 2 %. (Povedané so smiechom.) O tom vieme. Čiže to je jedna vec, ktorú tu treba spomenúť.
Treba aj spomenúť, že tento zákon bude východiskom pre mnohé iniciatívy. Jednu už vieme a to je zvýšenie hrania určitej muziky v médiách, v komerčných médiách, pretože jednoducho ide o tie autorské, samozrejme. A potom ešte tá tvrdosť zákona. Pretože zákon, ktorý nemá kto kontrolovať dostatočne a jasne, je, samozrejme, bezzubý. Zákon, ktorý je, ktorý spolieha na to, že niekto niekoho udá, že niečo používa, asi nie je dobre nastavený zákon.
Takže budeme musieť zmeniť aj atmosféru v spoločnosti smerom k autorom, ale aj taká určitá povinnosť u tých poriadateľov, že jednoducho vedia, že toto treba urobiť a autorské treba platiť. Tam ešte bude treba urobiť veľmi veľa práce.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2015 17:38 - 17:40 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja som nepovedala, že je horší, ja som len povedala, že na to, čo sme očakávali, to mohlo byť horšie, to je niečo iného. (Povedané so smiechom.) Pán minister, tomu určite rozumiete.
No deti určite nemajú nárok na autorské práva na svoje výtvory, ale to znamená, detský jazyk určite nie. Práve preto, že je ten Autorský zákon vlastne tak zložitý, je v niektorých krajinách vôbec nie je v gescii ministerstva kultúry, to určite viete, pán minister, to majú v gescii iné ministerstvá, niekedy ministerstvo spravodlivosti alebo ministerstvo hospodárstva, alebo niečo takého. Takže uvedomujem si, že ten zákon musí byť komplikovaný, a práve preto som vás prosila, že pre autorov, pre ktorých je to kľúčový zákon, samozrejme, by bolo treba, aby vaši právnici, ktorí ten zákon pripravovali, ho určitým spôsobom vyložili, a nielen tie organizácie kolektívnej správy. To je podľa mňa dôležité.
A znovu opakujem, je to mimoriadne komplikovaný zákon, ale som šťastná, že ho máme, pretože my predsa nie sme v Číne alebo v Rusku, kde kolektívne práva od buka do buka alebo vôbec neplatia. Samozrejme, my sme kultivovaná európska zem a musíme mať čo najlepší Autorský zákon, pretože ľudia, ktorí tu robia tvorivú prácu, si zaslúžia za svoju tvorivú prácu aj nejakú finančnú odmenu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.5.2015 17:32 - 17:34 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán predseda výboru, ja som sa snažila to uvádzať len ako príklady, pretože som si, samozrejme, vedomá, že toto je prvé čítanie, a preto som sa hlavne venovala autorom, teda tým, pre ktorých tento zákon vznikol.
Ja som len chcela upozorniť, a preto som si vybrala ako príklady niektoré veci. Je tam toho, samozrejme, oveľa viacej, ale ja sa nechcem tu hrať na právničku, ktorá celý život robí len to, že sa zaoberá Autorským zákonom, to nie. Ja som si zbierala informácie o tom a všetci sme v rovnakej situácii, to znamená aj vo výbore budeme vlastne v tej situácii, že budeme musieť vychádzať z tých odborníkov, a tých sa dá spočítať na prstoch jednej ruky na Slovensku, ktorí tomu rozumejú. Takže preto som sa prihovárala aj o tom, že predsa len, aj keď máme organizácie kolektívnej správy, s ktorými tí autori podpisujú tie zmluvy, tak predsa len nemôžeme nechať tých autorov len tak napospas tým právnikom, ktorí to tam jediní vedia vysvetliť a vykladať hlavne.
Takže snažila som sa veľmi zmierlivo, snažila som sa dokázať, že naozaj som sa snažila tomu porozumieť, vítam to, veď niekoľkokrát som tu hovorila, že čakáme na ten veľký Autorský zákon, som veľmi rada, že ho tu máme, len upozornila som na to, že vlastne ma aj tí niektorí odborníci upozornili na to, z tých organizácií kolektívnych správ, že sa im, aj im zdajú, že tie samotné práva samotných autorov sú trošku podcenené.
Skryt prepis