Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.3.2015 o 18:04 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.3.2015 18:04 - 18:04 hod.

Magdaléna Vášáryová
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, len som vám chcela povedať, že môžete byť úplne bez problémov, pretože keď si pozriete rozpočty našich kultúrnych inštitúcií, to je jedno, či štátnych, či regionálnych, tak uvidíte, že obrovskú časť svojho rozpočtu spotrebujú na svoje platy, odvody a tak ďalej, takže na nákup im v podstate nezostáva vôbec nič. Môžete byť úplne pokojný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.3.2015 17:33 - 17:43 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán minister. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Nový knižničný zákon obsahuje preformulované definície činnosti vzhľadom aj na autorský zákon. Ide o licenčné dojednania o výpožičkách, osirelé a obchodne nezastúpené miesta, ktoré sa dostali do tej novelizácie, ktorú sme schvaľovali tu, ale aj všetky odporúčania medzinárodných knihovníckych organizácií. Naozaj aktualizuje definície pojmov a činností vzhľadom na modernizáciu knižnično-informačnej infraštruktúry a nových technológií. Má presah na viaceré sektory, okrem knižníc aj na múzeá a galérie. A vzhľadom na rôznorodosť zbierok a príbuznosť foriem prezentácia je v týchto, v týchto sektoroch, dopĺňa teda medzi, dopĺňa aj pre národné múzejné a galerijné inštitúcie. Zavádza mechanizmus štátneho odborného dohľadu, ako povedal pán minister, v rámci ktorého je určená povinnosť v súčinnosti zriaďovateľov s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.
Celkovo teda ide o, nehovorím, že nepotrebné, ale o čisto administratívne a terminologické zmeny, v tomto prípade, čo sa týka stavu našich knižníc, nevýznamného charakteru bez finančného dopadu. Takže si musíme položiť otázku, prečo tu máme túto novelu teraz, okrem toho, že samozrejme, bolo to v pláne legislatívnych úloh vlády pre ministerstvo kultúry. V návrhu sú aj definované jednotlivé typy knižníc a postavenie odborného zamestnanca knižnice. Ale čo v tom návrhu zákona nie je, nie je tam presnejšie definovanie kvalifikačných predpokladov pre riadiacich pracovníkov knižníc konkrétne tak, aby bolo aj legislatívne podložené úsilie o využitie personálneho potenciálu absolventov s knihovníckym vzdelaním. My totižto už máme skúsenosti v oblasti kultúry, keď sa basketbalista stal zrazu šéfom Východoslovenskej galérie. Možno preto, lebo takému vysokému človeku sa ľahšie vešajú obrazy, alebo niečo podobného. Bolo to, samozrejme, politické prianie. Vôbec máme problém ustrážiť obsadzovanie kultúrnych inštitúcií v regiónoch ľuďmi, ktorí majú na to nielen vzdelanostné, ale aj osobnostné predpoklady. A táto novela ale nevyužíva možnosť - a chcela by som sa spýtať prečo - aspoň legislatívne zabrániť takýmto excesom v oblasti knihovníctva, ktoré sa snáď vyskytujú na ostrove Curacao, ale tu by sa, v strede Európy vyskytovať nemali.
Citujem zo zákona: "Financovanie knižníc by v súlade s odporúčaniami Rady Európy malo byť všeobecnou verejnou povinnosťou. Rozpočet knižnice by mal reflektovať rastúce ceny kníh, elektronických informačných zdrojov a vplyv nových technológií." Mali sme už, a ja sedím v Národnej rade desať rokov, ale "mal by" a "malo byť" v zákone, my by sme mali mať zákon, ktorý jasne určí, čo s tým treba urobiť.
Znovu a opakovane teda narážame na problém, že nemáme redefinovanú moderne úlohu knihy v kultúrnom a spoločenskom živote Slovenska, tak ako nemáme aktualizovanú a konkretizovanú definíciu kultúry v našom živote. Máme len všeobecné vety, ktoré každý pozná a ktoré si napíšeme, pod ktorú sa môžeme všetci podpísať, ale nemáme tie priority na tých pár nasledujúcich rokov, ktoré by mohol priniesť napríklad taký zákon o knihe, ktorý by mal dosah aj na regionálne a obecné knižnice.
Priamo by som sa chcela spýtať pána ministra, v § 2 ods. 6 je veľmi správne definovaný slovacikálny dokument a v ods. 10 definovaný veľmi dobre konzervačný fond. Slovacikálne dokumenty predstavujú totižto najdôležitejšiu a nenahraditeľnú časť písomného dedičstva Slovenska a ako také musia byť chránené a aj sú chránené aj prostredníctvom tohto zákona. V minulosti sa totiž nezákonne vyvážali z územia dnešného Slovenska z politických alebo zo zištných dôvodov. Napríklad taký Fond Matice slovenskej po jej zrušení v roku 1875 prišiel o veľkú časť svojho archívu, ktorá skončila v Maďarsku, nekontrolované vývozy a presuny slovacikálnych historických knižničných dokumentov a fondov zo zabraných území po Viedenskej arbitráži, ale aj po II. svetovej vojne, keď nedostatočná legislatíva a nezáujem štátu o historické knižničné fondy a dokumenty napríklad zo šľachtických knižníc, z knižných cirkví, cirkevných rádov, náboženských spoločností, z knižníc významných vzdelancov a podobne neboli ošetrované.
Teda v záujme zvýšenej ochrany slovacikálnych dokumentov uchovávaných v konzervačných knižniciach, ktorých zákonnou povinnosťou je knižničné dokumenty nielen zhromažďovať, teda skladovať, ale ich aj, a to zdôrazňujem, konzervovať, čím sa rozumie ich čistenie, sterilizácia, deacidifikácia a reštaurovanie. Ale keď si potom prečítate § 24 ods. 2, dozviete sa, že, citujem: "Historický knižničný dokument a historický knižničný fond je možné dočasne vyviesť", tu upozorňujem na chybu, pán minister, preklep je tam "s", malo by byť "z", hej, ale to je maličkosť, "z colného územia Európskej únie podľa osobitného predpisu s predchádzajúcim súhlasom ministerstva." A tento vývoz by mal podľa ods. 3 trvať najviac dva roky od vydania súhlasu.
Moja otázka na vás, pán minister, znie: kto chce vyviezť tieto vzácne dokumenty? Kam? Do Číny? Do Japonska? Mimo colnej únie Európskej únie? Alebo do Švajčiarska? Švajčiari, vyvezieme tam ten jeden, dva, lebo v tých konzervačných knižniciach nie je veľa tých dokumentov, jeden, dva, možno tri. Naložíme ich nejako? Kto ich poistí? Kto ich vyvezie do toho Švajčiarska? Ja sa nebojím, že sa nevrátia, ale prečo ich nereštaurujeme tu? Prečo by sme ich mali vyvážať do Švajčiarska?
Tak ako som, pán minister, protestovala proti tomu pred pár rokmi, aby sme vyvážali na deacidifikáciu dokumenty do Lipska, tak pripravím do druhého čítania novelu, teda opravu tohto zákona, aby tieto, týchto pár dokumentov, ktoré nám ešte zostali v našich archívoch, aby nikdy nesmeli opustiť územie Slovenska. A prosím vás, aby ste toto podporili.
My by sme to mali reštaurovať. Už dávno vo Vrútkach, ak by bol ten plán pokračoval tak, ako bolo určené. Ja rozhodne proti tomu protestujem, pán minister, a budem teda navrhovať zmenu v tomto paragrafe.
Slovacikálne dokumenty - ako som povedala - a tieto historické knižničné dokumenty sa nachádzajú v týchto konzervačných knižniciach naozaj vo veľmi malom počte, 1-2 exempláre, a vývozom do zahraničia môžu nastať, pretože to sú krehké dokumenty. Neviem, či ste niekedy nejaký taký dokument videli. Môžu vzniknúť nezvratné straty, poškodenie alebo strata počas prepravy, vysoké náklady na poistenie, problémy, ktoré môžu vzniknúť aj neodborným alebo chybným konzervačným alebo reštaurátorským zásahom v zahraničí bez dozoru našich kurátorov. Hodnota týchto, spýtate sa ma, aká je hodnota týchto dokumentov? Ona je nevyčísliteľná a maximálne musíme eliminovať všetky riziká a ochrániť tie najcennejšie doklady nášho písomného dedičstva. Nakoniec aj zo zákona Slovenská národná knižnica je špecializovaným konzervačným a reštaurátorským pracoviskom pre písomné kultúrne dedičstvo.
Účinnosť tejto novely zákona je už 1. júla 2015. A ja sa pýtam, pán minister, kto sa to tak ponáhľa? Lebo niekto sa veľmi ponáhľa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 16:20 - 16:22 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Navrhujem, aby sme sa od osobných útokov vrátili znovu k téme, o ktorej diskutujeme.
Pán poslanec, ono by stačilo, aby sme napríklad vedeli niečo viacej o Zakarpatskej Ukrajine, keby sa viacej čítala literatúra. Stačilo by si prečítať jednu knihu, napríklad Nikola Šuhaj lúpežník a hneď by tam bolo všetko jasnejšie. To, že monarchia, monarchia bola súčasťou Západu, to je ťažko tu dnes dokazovať, pretože nikto z nás si monarchiu nepamätá a tie historické fakty sú už zabudnuté a tak ďalej. Ale rakúska monarchia patrila k Západu, bol to jasný, stabilný prvok v strede Európy, jedna z najväčších krajín Európy, latinská kultúra, príslušnosť k Rímu, nie k Moskve, a tak ďalej a tak ďalej. Ale mnohým to, bohužiaľ, zatiaľ dnes už nič nehovorí.
Keď hovoríme, že kto by chcel, kto chcel, aby sme boli v NATO. Dovoľte, aby som vám pripomenula, že to boli Maďari, Česi a hlavne Poliaci, ktorí chceli, aby potom výprasku v ´97. v Madride na summite v NATO, aby sme my patrili k NATO. Predsa to bol poľský národný záujem. Zrejme tam boli všetci idioti, že chceli, aby sme boli v NATO. Pretože, a ešte spomeňme Rand Corporation, to musíme tiež pre fakty zdôrazniť, ináč by sme dnes boli podľa Primakovho plánu prinajlepšom v pozícii Bieloruska.
Takže zdá sa mi, že základnou otázkou dnešnej debaty teraz, ako sa už zapojili aj iní, ďalší kolegovia, je: prekristapána, odkiaľ sa vzali tie tanky v tom Luhansku a v Donecku?! Zrejme ich tam nejaké sily priniesli, ale Rusi to určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 14:23 - 14:25 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
No, hovorili ste, pán poslanec, že predtým existovala tá zhoda, konsenzus v zahraničnej politike. Hej, ale nikdy neexistovala zhoda s HZDS a Slovenskou národnou stranou. To boli dva politické subjekty, s ktorými sa nikdy nedalo dohodnúť o zahraničnej politike. Ak som hovorila o dosiahnutom konsenze, tak som hovorila vtedy o vtedajšej podobe strany SDĽ, ktorú viedol Peter Weiss, zodpovedný ľavicový politik, a hovorila som o KDH, ktoré vtedy viedol pán Čarnogurský, ktorý síce osobne bol proti nášmu vstupu do NATO, ale KDH sa zúčastnilo tvorby tohto konsenzu a terajší pán podpredseda parlamentu je toho svedkom, ako často sme v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku o tom diskutovali.
Ale tu treba potom ešte k tomu konsenzu jedno povedať. Nikdy by sme dnes neboli tam, kde sme, nikdy, keby nebol jasný postoj vtedajšieho, SMK, ktorá ešte nebola rozdelená. Tento jasný postoj maďarskej menšiny a ľudí, ktorí, aj Slováci, ktorí volili vtedy SMK a pána Bugára, vtedy prispeli rozhodujúcou mierou, pretože HZDS a SNS boli na opačnej strane. Chápem, že tí dnes, tie politické sily, ktoré majú voličskú základňu HZDS a SNS, majú potom so zahraničnou politikou zásadný problém.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 12:07 - 12:09 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja len krátko, znovu sa to, objavila tá nedemokratická myšlienka práve z úst predsedu európskeho výboru, že keďže nás je viacej, tak sa Poľsko má prispôsobiť, bez ohľadu na to, kde je pravda, kde je budúcnosť, kde je európskosť, kde sú európske hodnoty. Nás je viacej, tak vy sa prispôsobte. To čo je? Toto je demokratický postoj demokratického politika? Povedzme si to už raz a navždy: tu nejde o to, aby väčšina vládla menšine, alebo menšina určovala väčšine, alebo podobne. Tu ide o to, že tu má platiť ústava a vláda práva a medzinárodného práva a dobrej vôle a dobrých mravov a dobrej výchovy.
A, pani Mezenská, len k vám ešte. No, viete, ja viem, všetci chceme mier, lenže niekedy treba zdvihnúť hlas a povedať, ako to je. Chcieť mier je veľmi málo v takejto situácii, akej čelíme dnes.
A pán veľvyslanec, teda pán bývalý veľvyslanec, môj bývalý kolega, pán Mikloško, my sme mali rakety na našom území, dokonca mali aj atómové hlavice. Ja som sa bála proti tomu protestovať, keď to po šesťdesiatom ôsmom na našej západnej československej hranici Ruská federácia, teda, pardon, Sovietsky zväz inštaloval, namierené. To, čo by malo byť na slovenskom území, sú obranné rakety, aby chránili naše obyvateľstvo. Naozaj ste proti tomu? Naozaj chcete, aby tie rakety voľne dopadali na naše územie? To snáď nemyslíte vážne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.2.2015 11:21 - 12:00 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda parlamentu. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ako každý rok, dovoľujem si pred vás vystúpiť s mojím stanoviskom k zameraniu našej zahraničnej politiky.
Ako sa zmenila atmosféra proti tomu, keď sme tu stáli pred rokom a hovorili sme o zahraničnej politike. Dnes musíme konštatovať, že aj Slovenská republika je ohrozená tým, čomu sa hovorí hybridná vojna, a ktorá ide, ktorá zmenila absolútne atmosféru v celom svete. A tu nejde len o to, že sme ohrození, ale táto debata by mala byť o tom, ako tomu čelíme.
Ale na začiatku dovoľte mi, aspoň tým, ktorí sú ochotní počúvať, aby som vás poprosila, nie aby sme vstali a pomysleli si, ale aby sme si každý v duchu položili otázku, ako by sme sa správali, keby sme my boli v situácii pani Savčenko, ktorá možno práve v týchto chvíľach umiera v ruskom väzení, táto Ukrajinka, pretože drží už vyše 50 dní hladovku, pretože sa cíti byť nespravodlivo osočená len v mene nejakej propagandy. Takže, prosím, skúste sa nad tým zamyslieť, ako tento konflikt vplýva nielen na bezpečnosť našej krajiny, ale aj na osud mnohých jednotlivcov.
Vo vystúpení 2. júna 2014, keď sme vtedy tak oneskorene debatovali o zameraní našej zahraničnej politiky na rok 2014, som povedala a budem sa citovať: "Čo sa stane, keď po olympijských hrách v Soči jedna z armád zaútočí?" Som povedala. Dokonca sa to ešte aj rýmuje. "A to je reálna možnosť," pán minister, povedala som vtedy. Keď som si to teraz pri príprave môjho vystúpenia prečítala, zamrazilo ma. Veď už vtedy sme tušili o možnom scenári ďalšieho vývoja na našej východnej hranici, ale pri diskusii tu v parlamente, a sedelo nás tu len pár, to vzbudilo pramálo pozornosti.
Prečo to spomínam? Chcem, aby sme si uvedomili znovu svoju zodpovednosť tu v parlamente, a nielen za stav sociálnej a zdravotnej politiky, za nastavenie nášho vzdelávacieho systému, ale aj tú zahranično-politickú bázu, ktorá je betónovými základmi našej bezpečnosti a strategického ukotvenia, bez ktorého sa ani tá najlepšia sociálna a zdravotná politika nedá presadzovať a nebude dobre fungovať. Bohužiaľ, musím konštatovať tu znovu, že ani 25 rokov, ani 20 rokov samotnej existencie Slovenskej republiky nevzbudilo dostatočný záujem verejnosti, ani poslancov Národnej rady, aby sme sa viacej na tejto pôde venovali diskusiám o našom zahranično-politickom ukotvení a smerovaní, aby sme o tom hovorili častejšie a dôkladnejšie, aby aj niektorí ľudia, ktorí trepú, aby si uvedomili, akú majú zodpovednosť, keď vystupujú na pôde zákonodarného zboru. Väčšinou totiž máme túto možnosť naozaj debatovať o týchto zásadných strategických otázkach, len keď sa nám do ruky dostane materiál o zameraní našej zahraničnej politiky.
K samotnému materiálu a jeho vetám, tomu sa budem venovať, len pár slov, pretože je štandardne nezaujímavý, frázovitý a svojím spôsobom neaktuálny vzhľadom na ten prekotný vývoj okolo nás. Tým nechcem povedať, že sa diplomati ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí tomu nevenovali. Nie, nie, nie, oni si robili štandardnú svoju prácu.
Ale oceňujem teda tú prvú stranu, ktorú ste dodali, pán minister. Je prehľadná aj pre tých, ktorí ďalej nečítajú, ale pre všetkých, ktorí potom obrátia tú prvú stránku a čítajú ďalej a ponoria sa do textu, treba priznať, že je tam jedna zásadná zmena. Zásadná zmena, o ktorej tu už niektorí moji kolegovia hovorili. Ministerstvo konečne priznalo, že sme na Slovensku stratili konsenzus hlavných politických síl v našom zahranično-politickom a strategickom priestore, a táto debata dnes doobeda tu to jasne potvrdzuje. Možno si mnohí poviete: no a čo, tak stratili sme konsenzus. Ale ten konsenzus, ktorého budovania v tých 90. rokoch som sa osobne zúčastnila, to nie je len tak. To nie je len pár slov, to je základný konsenzus, na ktorom stojí naša stabilita. Tento konsenzus bol veľmi dôležitý v roku 1998, priam kľúčový. A bol to konsenzus z vôle voličov, teda potvrdený vôľou voličov, kedy vlády Slovenska otočili a urýchlili proeurópsky, prozápadný rozvoj Slovenska smerom k štandardnému, demokratickému a európskemu štátu. Dnes, po sedemnástich rokoch od tohto jasného prejavu konsenzu, ministerstvo priznáva vlastne, že je ťažké presadzovať v zahraničí predstavy našich dobre kvalifikovaných diplomatov, ak nemajú doma oporu v domácej štandardnej zahraničnej politike.
Ako sa to prejavuje pre tých, ktorí sa s pojmom kompromis, konsenzus ešte nestretli, alebo to dokonca považujú za neslušné slová? Poviem pár príkladov.
Prvý príklad. Ako štát, ktorý nesieme, v strednej Európe jediní sme členom eurozóny, nesieme oveľa väčšiu zodpovednosť za vývoj v Európskej únii ako naši susedia. To si musíme povedať. Ale akú váhu majú naši predstavitelia pri stole a naši diplomati pri príprave týchto zasadnutí našich politických predstaviteľov, keď v Bruseli sa v mene Slovenskej republiky hovorí niečo úplne iné a doma úplne niečo iné? Odborne, ako to už tu bolo povedané, sa tomu hovorí schizofrénia, a schizofrénia pre každého jednotlivca, ale aj pre politiku štátu má nedozierne následky. Na európskej pôde stratu kredibility a nakoniec stratu kredibility aj pre celú zahraničnú službu a pre celý štát. A pritom zároveň chceme, aby tu bolo viacej investícií zo zahraničia, aby sem chodilo viacej turistov zo zahraničia, hlavne zo západu a tak ďalej a tak ďalej. Ako? Ako, keď strácame tú základnú, základnú dôveru?
Zároveň doma tým, že doma na dvore hovoríme niečo iného, nebezpečne posilňujeme naivné konšpiračné mýty a predsudky. Veď výsledky sú už aj na Slovensku viditeľné. Je to vzrastajúca sila antieurópskych síl a ich nejasná podpora obyvateľstvom a hlavne nejasné financovanie týchto síl na Slovensku. Antiglobalisti, zelení, nejakí ľavičiari, teraz budú zase proti TTIP a proti všetkému. Kto ich financuje? Z akých peňazí sú tie bilbordy? Z akých peňazí sú tie kampane? Toto je otázka, ktorú si musíme jasne položiť.
Druhý príklad. Pri predsedníctve Slovenska vo Vyšehradskej štvorke, ako o tom hovoril pán minister, jasný rozpad pozície Vyšehradskej štvorky v Európskej únii. A pritom my, my na Slovensku potrebujeme Vyšehradskú štvorku najviac. My sme v jej strede, my sme susedmi so všetkými týmito štátmi a sme aj v tomto zmysle najmenší. My to potrebujeme, tú Vyšehradskú štvorku, možno viacej ako všetci ostatní. A strata Poľska, ako o tom hovorili moji predrečníci, vo Vyšehradskej štvorke znamená oslabenie pozície Slovenska v niektorých závažných, historicky zaťažených otázkach, v ktorých Poľsko stálo vždy na našej strane. Kto to nevidí, nechápe tieto súvislosti, je nebezpečný, pokiaľ sa môže, dokonca má funkciu, že sa môže oficiálne vyjadrovať.
Tretí príklad. Vzrastanie antinatovských nálad v našej spoločnosti. Áno, Slovensko na rozdiel od Poľska nikdy nebolo veľkým prívržencom vstupu krajiny do NATO. Niečo o tom viem. Najprv to bolo 25 %, po masívnom chodení po celom Slovensku nakoniec sme to dotiahli na 52 percent. Ako je to možné, že dedina na severe Slovenska, vzdialená 3,5 kilometra od poľskej dediny na druhej strane, táto dedina na Slovensku jasne protinatovská, a dedina o 3 kilometre ďalej cez hranicu 83 % podpora NATO? Všetky tie rečičky, že my budeme neutrálni, ktoré sme viedli na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a pozývali sme tých ľudí, ktorí sa to snažili presadzovať, zistili sme, že oni vôbec neuvažujú o tom, že neutralitu niekto musí garantovať, tak ako garantovali medzinárodnú zmluvu o územnej celistvosti Ukrajiny. Nájde sa tu ešte nejaký dobrodruh, ktorý bude presadzovať neutralitu Slovenska? Vystúpenie z NATO? Po tom, čo dnes Ruská federácia roztrhala takúto zmluvu a urobila z nej smiešne franforce? Veď nemôžete byť neutrálni len preto, že sa vyhlásite za neutrálneho. Na to potrebujete garantov a tí garanti musia si za tou neutralitou stáť.
Takže my sme sa s odretými ušami dostali pod bezpečnostný dáždnik NATO a unikli sme bieloruskému osudu. Aj toto by si ľudia mali na Slovensku uvedomiť. A my, ktorí sme v NATO, aj tu sme to dnes počuli, my sme NATO, tu niekto povie: ale my nemôžeme mať natovské vojská. Ale veď my sme NATO. Priatelia, prestaňte už s tou schizofréniou! Veď to je normálna diagnóza. Veď my sme NATO, my sme súčasťou NATO. To je smiešne hovoriť, že my tu NATO nechceme. A však to je normálne na diagnózu psychiatrickú, nič inšie, aby som teda tak jasne povedala.
Pri takomto nezodpovednom prístupe sa nakoniec, možno, časom dozvieme, že v roku 1968 sem naklusali Američania a nie sovietske vojská s tankami, podporované armádami Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, lebo Rumunsko sa toho nezúčastnilo. Teda tí Rumuni, ktorí nás v štyridsiatom piatom oslobodzovali, veľkú časť Slovenska.
Podčiarknuté a podpísané, ešte jedna vec. Keď si prečítam, ako dnes ráno, že univerzitný učiteľ, dokonca rektor vysokej školy, pán Eduard Chmelár povie, že vpád Ruska do Ukrajiny je presne také isté ako akcia Trvalá sloboda v Afganistane, kde vpadli vraj USA! On asi sa nikdy v živote nedozvedel, že to bola koalícia síl. A kde je Británia, kde sú všetci ostatní? To ešte zatiaľ do jeho faktografického manuálu sa ešte nedostalo. To sú nebezpečné... A my sme tam boli tiež, samozrejme. Veď ja som bola pri tom vo Varšave, keď sa tvorila tá velikánska, ako, samozrejme, ako diplomat, nie ako politička, keď sa tvorila tá veľká koalícia. To sú nielenže hlúpe, ale to sú aj nebezpečné reči.
Takže veta z materiálu, "pre SR nie je, pre Slovenskú republiku nie je akceptovateľné porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska", ja túto vetu v tomto materiáli vítam, pretože v minuloročnom materiáli som kritizovala, že Ruská federácia je naším strategickým partnerom, ale náš bezprostredný sused Ukrajina nie. Je to veľmi veľký posun proti minuloročnej debate. Keď vtedy sme kritizovali vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý povedal: no čo, Ukrajina pôjde tam, kto dá viac. Vtedy som tento, tento kupecký postoj veľmi kritizovala ako nebezpečný a nezodpovedný.
Dokonca oceňujeme a treba to oceniť, že ministerstvo, naše ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré je denne konfrontované s našimi susedmi a spojencami, nepodľahlo čoraz viac rozšírenejšej kampani, ktorú podporovali v istom zmysle aj niektorí predstavitelia našej vlády a ktoré znelo: nech si Rusko a USA vyriešia svoje problémy, my si budeme robiť, tu buchty piecť na našom dvore. V celom materiáli, a ja ďakujem ministerstvu a diplomatom, je možné vidieť ten výrazný odklon od týchto exotických a vrcholne nezodpovedných vyjadrení, ktoré, a na to upozorňujem, pretože chodím po Slovensku, sa čoraz viacej usídľujú v hlavách ľudí, ktorí sa normálne zahraničnou politikou – a prečo by aj? – nezaoberajú.
Kto – a to je moja otázka – kto a kedy sa pokúsi o znovuvytvorenie zásadného zahranično-politického konsenzu v Slovensku medzi relevantnými politickými silami? Kto to urobí? Voľakedy to robilo SFPA na tej mimovládnej pôde a niektoré politické sily, kde sa zlúčilo v tejto otázke aj SDĽ a KDH. To treba povedať. Ani po prebehnutom referende nie je naša situácia ružová v tomto ohľade, pretože tieto kampane rozčesli Slovensko viac než predtým, a sily, ktoré presadzujú odklon od Charty ľudských práv, sily, ktoré sa zdráhajú predložiť v parlamente konvenciu proti domácemu násiliu, ktorú sme podpísali už pred niekoľkými rokmi v Rade Európy, tendujú k obhajovaniu dobrodružnej medzinárodnej politiky, ktorá rozbíja doterajší medzinárodný právny a zvyklostný systém.
Druhá oblasť, ktorej by som sa chcela chvíľu venovať, je energetická politika v európskom priestore. V odseku, ktorý sa venuje vzťahom s Ruskou federáciou v tomto materiáli, sa hovorí, že pre SR má, citujem, "osobitný význam politický dialóg a spolupráca v oblasti energetiky s efektívnym využitím potenciálu Slovenska ako tranzitnej krajiny". No teda po posledných vyhláseniach predstaviteľov vlády Ruskej federácie a Gazpromu vrátane Vladimíra Vladimiroviča o tom, že Rusko sa bude usilovať o to, aby Ukrajina prestala byť tranzitnou krajinou pre ruské suroviny, vyznieva toto naše nadšenie trochu naivne. Nakoniec dnes som videla mapu, ktorú zverejnila ruská vláda, ako bude vyzerať tranzit do Turecka, nový tranzit. Načo akože, z čoho to bude financovať a podobné technické otázky, to by sme tu mohli, tu o tom dlho hovoriť, ale v každom prípade mapa je zverejnená.
Pripadá mi to, ako keby sme, ako za Mečiarovej vlády, zabudli, že my nemáme hranice s Ruskou federáciou. Vtedy pán Mečiar zabudol a vymýšľal všelijaké projekty, až mu niekto musel doniesť mapu a ukázať, že my nehraničíme s Ruskou federáciou, ale s Ukrajinou. Ak Ukrajina prestane byť tranzitnou krajinou, my ňou prestaneme byť automaticky, teda v tom smere, z ruských nálezísk na Slovensko. My sme priamo závislí od situácií na Ukrajine. Preto by som, preto som chápala aj situáciu nového vlastníka 49-percentného podielu v SPP EPH, kde teraz pôsobí aj bývalý premiér Českej republiky pán Topolánek, rýchlo vymyslieť a prípadne s európskou pomocou postaviť rúry smerom na juh, aby Slovensko nevypadlo z tejto pozície najdôležitejšej tranzitnej krajiny, európskej, pre suroviny energetické. Ale my sme stále tranzitom a stále na tom zarábame, lenže v opačnom smere. Plyn, ktorý prechádza Nord Streamom z Ruska cez Baltické more do Nemecka, je z veľkej časti tlačený reverzným chodom cez Slovensko do Ukrajiny a pán minister dokonca tu povedal, že miesto 11 mld. metrov kubických budeme posielať, ak si dobre pamätám, až 14,5. Dokonca aj na energetickej konferencii za prítomnosti vysokých predstaviteľov NAFTOGAZ-u ukrajinského si pamätám, že dokonca hovorili niečo o tom, že to môže byť aj 30 miliárd. My sme rozhodujúcou krajinou pre to, či Ukrajina prežije alebo nie, aj vďaka tomuto reverznému plynu. O to väčšia je schizofrénia, o to väčšia je tá chorobná nejaká, nejaká myšlienka, ktorá aj tu rezonuje, že vlastne my musíme tie vzťahy s Ruskom pestovať, a tá Ukrajina, no tak, nech si pomôžu, ako sa dá. My dávame ruky od toho preč.
Čiže dnes je Ukrajina závislá od Slovenska, ale hlavne je závislá od toho, kto vládne v Nemecku. A náš tranzit je závislý od toho, kto vládne v Nemecku a aký je postoj nemeckej vlády k nášmu reverznému tranzitu na Ukrajinu. A to je bez ohľadu na to, či sme ochotní flexibilne prispôsobovať svoju politiku, zase citujem, "v otázke sankcií voči Ruskej federácii", čo citujem z tohto materiálu. Ja oceňujem a znovu to zdôrazňujem, že v tomto materiáli sa už nehovorí o strategickom partnerstve s Ruskou federáciou, ale táto správa je oveľa lepším zrkadlom našej skutočnej pozície v strede Európy. Ale privítala by som, keby okrem neustáleho zdôrazňovania takého toho provinčného na vlastnom dvore, toho zdôrazňovania bezpečnosti a stability dodávok energií, naša zahraničná politika získavala širší priestor pre vytváranie európskeho konsenzu pre aspoň čiastkovú spoločnú európsku energetickú politiku, o ktorej tak jasne sníval už Lamone pred 50-mi rokmi.
Ani tá medzirezortná analyticko-koordinačná komisia pre energetickú bezpečnosť medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí sa určite nebude, dúfam, venovať len problému púhej stability dodávok. Kto iný, ak nie tento parlament a ministerstvo zahraničných vecí by mali byť motorom snáh hľadať spojencov, keď nota bene, ako spomenul pán minister, bývalý člen nášho diplomatického zboru pán Šefčovič je poverený vedením energetickej problematiky v novej Európskej komisii?
Ale keď sme už pri Vyšehradskej štvorke, mám na vás zásadnú otázku, pán minister. Samozrejme, v tomto materiáli, ktorý vznikal oveľa skôr, nie je ani slovo o Slavkovskej deklarácii z 29. januára 2014. Komu sme chceli tým vyjsť v ústrety? Máme ju chápať ako učičíkanie niektorých snáh českého prezidenta, ktoré mal vždy, čo ho poznám 25 rokov? Alebo vydávame a podpisujeme deklarácie s Rakúskom, lebo nechceme povedať aj im do očí, ako to v skutočnosti je? A začať s Rakúskom skutočný strategický dialóg. S Rakúskom, ktorá predala bez nášho vedomia, bez akéhokoľvek nášho informovania 50 percent najväčších plynových zásobníkov v Baumgarte, ktoré priamo súvisia s našimi zásobníkmi v Gbeloch, Gazpromu. Ktorá bez toho, aby s nami konzultovala, do poslednej chvíle podporovala South Stream, až teda na to doplatila? Budeme viesť konečne s Rakúskom jasný tvrdý dialóg? Mne sa tá Slavkovská deklarácia, pravdu poviem, nepáči, pán minister.
A predposledná téma, ktorej sa chcem venovať, je kultúrna diplomacia, prísluší mi to ako členke výboru pre kultúru. K ekonomickej diplomacii som sa vyjadrovala minulý rok a úsmevne som o tom hovorila už niekoľkokrát, takže si to dnes odpustím. Ale všetko, čo som o ekonomickej diplomacii a kedy povedala v minulosti, bohužiaľ, alebo našťastie, stále platí aj pre kultúrnu. Hovoriť tu dnes o tom, že nemáme efektívnu a skutočnú kultúrnu diplomaciu, že máme na našich kultúrnych inštitútoch, alebo našich veľvyslancov alebo niektorých, Bohom osvietených, diplomatov vonku, tých ľudí kompetentných a inteligentných, ktorí sa idú pretrhnúť, aby nás prezentovali aj ako európsku kultúrnu krajinu, hovoriť o tom je už naozaj liatím vody do studne, ktorá preteká.
Ani po siedmich rokoch vlády SMER-u a kompetentného, zase nemôžem povedať, že nekompetentného ministra kultúry, máme kompetentného ministra kultúry, sme sa nedopracovali aspoň k trom prioritám kultúrnej diplomacie, ktoré by boli jasne formulované.
Napríklad tých 200 rokov narodenia Ľudovíta Štúra. A tu chcem aj na tejto pôde povedať pre všetkých tých, ktorí ste pri tom neboli, že pri otvorení výstavy Ľudovíta Štúra mal minister Marek Maďarič mimoriadne hodnotný prejav, ktorý je treba, aby si to, ak je to niekde písomne, pretože on to hovoril z hlavy, bez fráz i jasne, bez toho romantického nánosu na Štúrovi, ktorí mnohí z nás majú, musím povedať, že toto bol prejav skutočne hodný ministra kultúry.
Ale čo ďalej? Pán minister, koľko financií je uvoľnených pre zahraničné aktivity pri tomto výročí? Akým spôsobom spolupracujeme s nemeckou, teda s federálnou republikou Nemecko pri tomto výročí? Alebo si nie sme vedomí, že Štúr svoje najdôležitejšie knihy napísal v nemčine? Ako v tých časoch pre neho najkultúrnejšom jazyku, ktorý ovládal? Alebo budeme pchať hlavu do piesku pred faktom, že to bol hlavne on, ktorý priniesol herderovské myšlienky, ktoré tu dodnes krúžia a ktorých výsledkom je aj samostatná Slovenská republika, priniesol z Nemecka? On to bol a v tom slova zmysle vlastne ovplyvnil celú slovenskú kultúru. Čo sa bude konať v nemecky hovoriacich krajinách, pri tomto 200. výročí narodenia Ľudovíta Štúra? Aké knihy bude financovať ministerstvo, alebo ktoré už financuje, dúfam, ktoré sa vývojom a šírením herderovských myšlienok cez štúrovcov na Slovensku zaoberajú? Alebo to len skončí ako obvykle? Nejaká výstava so šiestimi panelmi putovná, ktorú niekde vystavíme, tam príde tá Holubova letka, ktorí vždy chodia, keď sa niekde podáva víno, a tým to skončí? Kedy budeme mať zase nejaké výročie, ktoré by nás priblížilo a ukázalo jasne, ako sme napojení na nemecký spôsob vzdelávania a na jeho jazyk a na jeho kultúru?
Pominúc fakt, že Štúrov závet je v nemčine písaný, Slaventum, hej, je v nemčine. A SFPA sa postaralo o to, aby sme ho preložili do slovenčiny, aby ste si mohli prečítať, ako vo svojom závere, zdrtený a depresívny Štúr nám odporúča v nemčine, aby sme sa stali Rusmi. Nemusíme Štúra propagovať veľmi v Londýne, ani v Paríži, ale v Berlíne, v Mníchove, vo Frankfurte, ale aj v Drážďanoch by to naozaj stálo za pokus.
Čo je teda hlavnou prioritou zahraničnej politiky našej dnes? Zoprieť a nájsť všetky naše sily, schopnosti a zdroje, ako ste o tom hovorili, pán minister, a ja vám som vďačná za to, a pomôcť Ukrajine. Lebo keď sa Ukrajina nestane naším susedom na európsku mieru, nebude sa rozvíjať ani východné Slovensko a naša 100-kilometrová hranica s týmto susedom nás bude stáť ešte veľa peňazí, veľa úsilia a najmä bude železná. Kto si pamätá, ako vyzerala Tote Winkel v Rakúsku bezprostredne na našej hranici z tej druhej rakúskej strany? Tak bude vyzerať naše východné Slovensko.
V tomto duchu by sme si ale mali, pán minister, viacej všímať, čo sa deje v tej časti územia, ktorú voláme Zakarpatská Ukrajina dnes, alebo Karpatská Rus voľakedy, a tak ďalej. Mne musí doniesť dejiny tohto ťažko skúšaného územia ten profesor histórie dejín, stredoškolský, ktorý tu sedáva raz do roka, a priniesol nám obrovskú hrubú knihu dejín Zakarpatskej Ukrajiny. To nám musí priniesť stredoškolský učiteľ z Chebu? Pritom je veľmi dobré a veľmi zaujímavé pozrieť si na internete zopár máp o tom, ako toto naše bezprostredné, teda naše susedné územie na Ukrajine volilo a volí v niektorých zásadných voľbách na Ukrajine a prečo v mnohých prípadoch volí úplne inak ako centrálna časť Ukrajiny. Mali by sme sa o toto územie zaujímať, mali by sme chápať, čo sa v tejto bývalej časti československého územia deje. Dozvieme sa v tomto materiáli niečo o tom? Nie. Z Bratislavy do Užhorodu je zrejme ďalej, ako z Bratislavy do Kyjeva. A pritom naše sily by na to stačili a naši európski spojenci by to určite ocenili, keby my sme vedeli o tomto území viacej a podporili tie demokratické a európske sily v Užhorode, Mukačeve, atď., a tak ďalej. Nielen preto, že môj otec začal svoju učiteľskú dráhu v Mukačeve, pretože to bolo vtedy naše územie, a nielen preto, že tam žije pomerne konsolidovaná slovenská menšina, ale preto, že toto územie hlasuje mnohokrát úplne inak. A to môže byť bezpečnostná hrozba pre Slovenskú republiku. Som veľmi rada, že to podporili Nóri a Nóri teraz poskytli Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku grant, aby táto mimovládna organizácia, kde sedím v správnej rade ešte stále, vytvorila materiál, aby sme mohli ponúknuť túto informáciu našim európskym spojencom.
Oceňujem, že do ešte stále vzdialeného roku 2020 by sme mali na našu vlastnú bezpečnosť a obranu konečne vynakladať 1,6 % nášho HDP. Toto je veľmi dobrá správa, ktorú môže parlamentná delegácia Národnej rady opakovať v Bruseli, v centrále NATO, ale na obnovenie dôveryhodnosti a vymazanie dojmu, že patríme len medzi tých, ktorí sa vezú pod týmto dáždnikom bezpečnostným NATO a nie sú pripravení podieľať sa na spoločnej bezpečnosti a spojeneckom úsilí NATO, je to pramálo. Najmä, keď všetky nákupy ministerstva obrany, povedzme to jasne, pod vedením Mečiarovho privatizéra vzbudzujú, mierne povedané, nedôveru, čo sa týka efektivity a skutočného cieľa. Ministerstvo ako súčasť vlády sa nemôže vyhnúť zodpovednosti za totálnu absenciu informovania slovenskej verejnosti, čo to znamená, že sme sa v roku 2004 dostali pod bezpečnostný dáždnik NATO a aké výhody vďaka tomu pre Slovensko plynú. Platí totiž priama úmera, nemôžeme predstierať v Bruseli, Paríži, Londýne alebo vo Washingtone, že sme spojenci, ak rozhodujúce politické sily robia všetko pre to, aby sme sa stali nedôveryhodným partnerom.
Po tretie, materiál sa nevenuje príprave slovenského predsedníctva. Viem, bola o tom konferencia, bohužiaľ, som sa toho nemohla zúčastniť. A na jednej strane chápem, že pri tom búrlivom vývoji je ťažké napísať niečo, čo by už dnes mohli citovať veľvyslanectvá na našom území, a potom sa spovedať, keď situácia zrazu bude vyzerať inak. Ale pár dôležitých odkazov, o ktorých by sme tu napríklad dnes mohli hovoriť, by v materiáli mohlo byť. Už vzhľadom na tie silnejúce, veľmi dobrodružné antieurópske aktivity, z ktorých niektoré priamo vychádzajú z vedenia európskeho výboru Národnej rady a za ktoré je vláda Slovenskej republiky priamo zodpovedná. Predsedníctvo, naše predsedníctvo Európskej únie bude potrebné využiť aj pro domo a možno to bude potom to najdôležitejšie. Pretože hoci Slovensko patrí podľa prieskumov medzi najeurópskejšie krajiny, treba počúvať týchto konšpirátorov a uvedomiť si, že tak ako o demokraciu, tak aj o európske smerovanie Slovenska sa musíme starať dnes a denne. A odpustím si teraz už ironické slová na adresu tzv. konventu, ktorý sme my tu na Slovensku v pôvodnej podobe zaškrtili a vyvážame ho s úspechom v pôvodnej funkcii do zahraničia.
Materiál, o ktorom dnes rokujeme, okrem toho by mal profilovať politikov aj tu poslancov Národnej rady, ktorí majú schopnosti a výdrž venovať sa zahraničnej politike a nekručí im v bruchu, ako niektorým, ktorí práve odchádzajú na obed. Tak by nám tieto vystúpenia mali prinášať myšlienky aj pre naše médiá. Pretože naše médiá, ako podfinancované, nemajú kapacitu a možno niekedy ani kompetencie venovať sa zahraničnej politike, a preto zhusta sa, na ich stránkach nachádzame len správy vyfabrikované niekde inde.
V spojitosti s týmto sa na rozdiel od zameraní zahraničných politík iných štátov tento materiál nevenuje spolupráci s našimi susedmi pri boji, už dnes možno povedať, proti pôsobeniu veľkej antieurópskej a anti-NATO kampani, ktorá sa na nás cez internetový priestor rinie z Ruska. Kým predtým to ešte bolo v zlej slovenčine a oslovovalo to len pár trolov, dnes táto dobre cielená kampaň zasahuje široké vrstvy obyvateľstva celej strednej Európy. Postaviť sa jasne a dôrazne proti tomuto trendu, proti tým obrovským peniazom, ktoré idú do propagandy týchto rozmerov, si bude vyžadovať ani nie také veľké finančné prostriedky na slovenskej strane, ako to, čomu sa hovorí chochmes. A lídrom tejto protikampane, kto má byť? Musí to byť ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, ako dlho?

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Tri vety mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Áno, nech sa páči.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ktoré iné ministerstvo dokáže odhadnúť medzinárodné účinky takýchto kampaní? Len naši diplomati, skúsení ľudia, ktorí sa pohybujú v zahraničí. Lebo len naivní ľudia môžu v tejto situácii strkať hlavu do piesku.
Takže vítam, pán minister, túto upravenú a aktualizovanú pozíciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 10:16 - 10:18 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ja sa tiež budem venovať v mojej faktickej poznámke Vyšehradskej štvorke. Bolo by to úžasné, keby sa stredná Európa, ktorá je dnes najviac reprezentovaná Vyšehradskou štvorkou, konečne vymanila z toho pohodlného pocitu, že my sme stále obeťou niekoho iného a za nič my nemôžeme niesť zodpovednosť. Sme malí, bezvýznamní, nič neznamenáme a tak ďalej. Keby sme sa konečne odpútali od večného nariekania, že nám niekto iný niečo nedopraje a konečne využili tie priaznivé okolnosti, o ktorých ste, pán poslanec Dzurinda, hovorili, že máme nad sebou zriedkavý dáždnik NATO, ktorý nás chráni. A akú máme reakciu? V Čechách, v Maďarsku, na Slovensku provinčnú reakciu. Provinčnú provinčných politikov, ktorých zaujíma len to, čo sa deje teraz, práve dnes na našom dvore. Zaoberáme sa prázdnymi slovami.
Bude to stále tá nebezpečná, prekliata stredná Európa, v rámci ktorej vznikli dve svetové vojny? My nie sme tie biele holúbky, konečne si to uvedomme! My sme nebezpečná časť Európy, a to, že nie sme schopní prevziať dnes zodpovednosť a že sme neboli schopní, tak ako ste vy povedali, jasným hlasom vystúpiť, to môže byť aj naďalej prekliatím tohto územia, na ktorom žijeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2015 9:39 - 9:39 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
No od trepaníc poďme zase k prejavu pána Bugára. Pán poslanec, vy ste zdôraznili jednu veľmi dôležitú vec, a to je bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. Ako možno tí ľudia, ktorých pár je informovaných, vedia, Česká republika debatovala nad opravenou alebo zaktualizovanou bezpečnostnou stratégiou. Ešte ju nemáme celkom k dispozícii, ale istá vec je, že je, je tu v parlamente. A ukazuje sa to potom aj na výstupoch nejakých proste nováčikov, veľmi málo diskutujeme o skutočných problémoch zahraničnej politiky, stratégie Slovenskej republiky a našej bezpečnosti.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste to spomenuli tak dôrazne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.1.2015 15:27 - 15:29 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Stále sa tu otierame, ako už niekoľkokrát, o tú zásadnú debatu, čo má vlastne škola robiť. Má vychovať naše deti, ktoré majú dostať tú základnú výchovu do šiestich rokov v rodine? Na čo ich má, na čo má škola pripraviť deti? Ja som presvedčená, že škola, nech už je to akákoľvek, musí dať v prvom rade civilizačnú, kultúrnu orientáciu ľudí, lebo bez nej si ľudia nevedia vybrať, ľudia sa cítia dezorientovaní a v chaose. Potom by mala poskytnúť všeobecné platné poznatky, bez ktorých sa nedá porozumieť svetu. Pretože môžete ich vychovať ako stolárov, ale pokiaľ nerozumejú tomu svetu, budú sa zase cítiť zle, dezorientovaní a budú mať negatívny pocit voči spoločnosti. Ako keby sme sa stále nezbavili toho rigidného postavenia školstva a aj tohto odborného školstva v tej, v komunistickom systéme pri výrobe robotníckej triedy. Ale, bohužiaľ, sa nevieme zbaviť ani toho rigidného latiníckeho memorovania a potom tej tradície 19. storočia nemeckých škôl so dvojím drilom. Toto všetko sú tie nánosy, ktorých nie a nie sa zbaviť, a stále si ich, stále chceme určovať, že čo tí ľudia majú už potom 50 rokov robiť s drevom alebo s kovom. Čo je nebezpečné a vlastne sa to nedá urobiť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.12.2014 18:39 - 18:44 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Až som sa zdesila, jak je tu prázdno, ale však nakoniec teda internet funguje a bude to pre budúce generácie.
Predkladám takú malú novelu zákona o vysielaní a retransmisii, zákon č. 308/2000 Z. z., pretože si kladiem otázku a kládla som si ju aj pri niektorých mojich vystúpeniach, na čo potrebujeme a k čomu chceme, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu slúžila. Toto je základná otázka, ktorú si kladiem. Či to má byť policajná stanica, ktorá, ako policajti u nás dobrým zvykom býva, že dostanú, dostanú sumu, ktorú musia vybrať za každú cenu, alebo či chceme, aby sme mali Radu pre vysielania a retransmisiu ako subjekt, ktorý bude kreovať naše mediálne prostredie. Zdá sa mi, že v posledných rokoch postupujeme skôr týmto prvým, prvou cestou. To znamená, že sa snažíme, aby rada vybrala čo najviac na pokutách, ale tým pádom vlastne naozaj stráca tú možnosť mať tú druhú funkciu, to znamená naozaj koncepčne a programovo kreovať naše mediálne prostredie. Veľmi by sme to potrebovali, hlavne teraz pri koncentrácii médií. Potrebovali by sme, aby rada naozaj mala komfort a aby cítila aj zo strany parlamentu, že je tu určitý tlak, aby skôr bola tu na tú druhú funkciu, ako len na výber pokút. A tohto sa vlastne týka aj moja, môj návrh, ktorý som hovorila a už som povedala, že z čoho vychádzam.
Jedná sa o to, že riaditelia, napríklad RTVS, dodnes vlastne trpia za veci, pre ktoré bola RTVS sankcionovaná pred ôsmimi alebo desiatimi rokmi. Ja to nepovažujem za správne. Ja viem, že niektorí naši kolegovia budú argumentovať tým, že vlastne prečo by sme mali prísť o peniaze, ktoré zaplatia komerčné televízie. Ale mne v tomto rade ide skutočne o verejnoprávnu televíziu, pretože verejnoprávna televízia má veľmi málo finančných prostriedkov, ktoré nestačia ani na jej normálne fungovanie, preto musí ministerstvo kultúry vykrývať nedostatky zmluvou so štátom. So zmluvou so štátom je samozrejme ďalší problém, že tam tie peniaze nemôže použiť na to, čo by práve teraz ona potrebovala. Musí dochádzať k všelijakým akosi kreatívnym postupom, aby sa k tomu dostali, takže toto je jediný účel, pre ktorý ja túto malú novelu predkladám a dúfam, že to teda pochopíte, vážení kolegovia. Buď teda budeme mať organizáciu, ktorá bude kultivovať mediálne prostredie, alebo budeme mať vlastne dodatočný zdroj, ale zase nie veľmi veľkých príjmov. Keby tie príjmy išli do RTVS, ale oni idú len do štátneho rozpočtu a na to, čo predstavujú, je to naozaj príliš málo, hoci teda aj vláda Roberta Fica neustále zvyšuje hladinu financií, ktoré má rada vybrať, čo považujem už ale úplne za scestné.
Ďakujem veľmi pekne. Skončila som.
Skryt prepis