Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.12.2013 o 16:16 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.12.2013 16:16 - 16:18 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len pár slov. Vážené priateľky, milí priatelia, ja som zásadne proti tomu, aby sme sa teraz začali znovu obviňovať, že kto je väčší vlastenec a kto menej vlastenec. Toto sme tu už predsa niekoľko rokov zažívali.
Ja si myslím, že najväčším vlastencom by napríklad podľa môjho merania mohol byť ten, kto číta a kupuje si slovenskú literatúru. A to, keby sme začali takúto debatu, tak by som sa vás spýtala, kedy ste si kúpili posledne slovenskú knižku. Pretože tým podporujete slovenskú kultúru. A samozrejme, že prejavy, také tie vonkajšie prejavy vlastenectva patria k politike. Franz Jozef Strauss nosil kožené gate, náš prezident fujaru. Áno, samozrejme, ja tomu rozumiem, ja to chápem, ja, možnože keby sme prijímali menej zákonov, aby sme nemali jednovetové zákony, ale robili by sme to ako v Bundestaagu alebo niekde v nejakom väčšom parlamente, kde nemôže ktokoľvek vystúpiť kedykoľvek, tak by sme mohli aj po každom zákone, lebo ten zákon sa pripravuje a debatuje sa o ňom dva, tri mesiace, môžme hrať hymnu. To áno, to by sme mohli.
Ale, priatelia, keď už teda hovoríme o tom vlastenectve a všetci sa bijete do pŕs, tak prestaňte hovoriť, že vám niečo vadí. Lebo vadiť sa je jedine v slovenčine, že sa pohádate. Ak vám niečo prekáža, tak tomu rozumiem. Takže nepoužívajte tieto čechizmy a už vôbec nehovorte dneska.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

16.12.2013 16:02 - 16:07 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu pána poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy, kratučká, obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj informáciu o súlade s právom Európskej únie, pretože sa toho práva netýka. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje aj odôvodnenie ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle znovu § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. septembra 2013 navrhujem, aby návrh zákona, pokiaľ prejde v prvom čítaní, prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od podania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2013 11:36 - 11:37 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Len v krátkosti, vážení kolegovia, ako človek, ktorý písal ten text.
Hovoríme v Čechách, hovoríme všade. Ja som po tom dlho pátrala, prečo sa hovorí na Slovensku a na Ukrajine. Podľa všetkých vyjadrení, ktoré som získala, je to preto, pretože ani Slováci, ani Ukrajinci nemali svoj štát predtým. Preto sa hovorilo "na" a nie "v". Preto som tam dala "v Ukrajine". Ale keď to chcete zmeniť "na Ukrajine", nech sa páči, je to úzus. Ale vysvetľovala som to už pánu predsedovi. Ako myslíte, ja s tým budem súhlasiť. Ale je to, takéto vysvetlenie je za tým.
Mali by sme sa naučiť, že na záhrade, na niečom, je vždy na niečom hore v slovenčine. Pokiaľ nechceme používať bohemizmy a mali by sme si začať všímať, ako o tom hovoríme a mali by sme hovoriť "v Ukrajine" a nie "na Ukrajine".
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.12.2013 16:20 - 16:25 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Nemôžem nevystúpiť, vážení kolegovia, pokúsim sa byť krátka a vecná.
Interpelovala som pána predsedu vlády a pýtala som sa ho, prečo na rozdiel od našich susedných krajín, nemáme už vytvorený vládny výbor pre spomienku na sto rokov od výbuchu 1. svetovej vojny? Keď som to interpelovala, tak ešte som nemala všetky informácie o tom, ako k tomu pristupujú naše susedné krajiny. Teraz už mám zase ďalšie informácie a preto nemôžem byť spokojná s odpoveďou pána predsedu vlády, ktorý ma odkázal na to, že Vojenský historický ústav a ministerstvo zahraničných vecí chce propagovať knižku o pánu Jurkovičovi a tým skončíme, tvá Máňo.
Myslím si, že to je nedôstojné tomu, pretože som si zistila, že v 1. svetovej vojne zahynulo najviac Slovákov, najviac. A preto, že som mala tú príležitosť a hovorila som so synom pána Čaploviča, ktorý je šéfom Vojenského historického ústavu, presvedčila som sa, že ani Vojenský historický ústav dokonca nemá ani zmapované, kde na všetkých frontoch Slováci bojovali. My vieme tak nanajvýš Pijavu a potom Boku Kotorskú a tým končíme to, a tým končíme. Je to nedôstojné. Zahynuli tisíce Slovákov a keby len zahynuli. Trpeli v zákopoch spôsobom a v horách. Oni boli v Taliansku na fronte, ktorí boli mesiace a mesiace vo výške 1 800 až 2 400 m bez potravín, bez vody.
Myslím si, že to nie je dôstojné, že sa Slovenská republika takýmto spôsobom ne-pri-po-jí k svojim susedným krajinám a preto nehovorím len o Dušanovi Jarkovičovi a jeho úžasných cintorínoch drevených, toť, za našimi severnými hranicami pri Gorliciach.
Takže nie som spokojná, pán predseda vlády, s vašou odpoveďou, pretože nech už máme akékoľvek problémy, sto rokov od výbuchu prvej veľkej svetovej kataklizmy, to by sme nemali obísť len tak. V každej slovenskej dedine je dnes veľký pomník, kde sú vytesané mená. Mená tých ľudí, tých chlapcov, mužov, synov, otcov, ktorí stratili život a to nehovorím o tých ženách, ktoré viedli celý čas domácnosť a vychovávali svoje deti a nakoniec, veď stačí si prečítať Červené víno, hej? Takže nie som spokojná s týmto, pán premiér, a mali by ste s tým niečo urobiť sediac prípadne v lietadle s tými dvoma chlapcami z Iránu.
Druhá moja odpoveď a teda vyjadrenie nespokojnosti, to je naša, naša stála téma. Interpelovala som pána ministra kultúry, ktorého som chcela požiadať, aby mi odpovedal na niektoré otázky ohľadne digitalizácie nášho národného kultúrneho dedičstva. Dostala som tentoraz, pán minister si zrejme povedal, že treba ma zamestnať, takže som dostala mnoho stranovú odpoveď. Bohužiaľ, v tejto mnoho stranovej odpovedi, ktorou vás nebudem unavovať, to je zbytočné, sú odpovede na otázky, ktoré som nekládla. Nekládla. Upozorňujem všetkých poslancov a pani poslankyne a pánov poslancov, že stále rokujeme pri digitalizácii o 217 mil. eur, ktoré budeme môcť, musieť vracať, ak Európska komisia vyhodnotí do troch rokov, že sme ich použili neoprávnene. Myslím si, že je to v našom, psou povinnosťou, aby sme jednoducho kontrolovali ich použitie. Ako som už povedala včera, predvčerom, prešla som si teraz tie digitalizačné pracoviská, vyjadrujem veľký obdiv a poďakovanie generálnym riaditeľom našich kultúrnych inštitúcií, ktoré dohliadajú na kvalitu týchto digitálnych výstupov, firmy TMG, ale ešte stále nám zostáva obrovské množstvo nezodpovedaných otázok a ministerstvo kultúry sa tým musí zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.12.2013 15:13 - 15:13 hod.

Magdaléna Vášáryová
Vážený pán predseda, na základe zhody všetkých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky vás žiadam, aby ste krátko zvolali po tomto hlasovaní grémium predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby sa, aby odsúhlasili text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Ukrajine tak, aby sa to mohlo dostať do programu, aby sme o tom mohli hlasovať. Text majú všetky kluby k dispozícii. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 12.12.2013 14:55 - 14:57 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, položila som vám tú otázku preto, pretože som s tým vystúpila už, pamätáte sa, a vtedy som vám položila túto otázku. Nedostala som písomne od vás nijakú odpoveď, ani sme sa nestretli, preto som rada, že sa vylosovala táto otázka. O čo mne ide?
Mne ide o to, že túto hlasitú reklamu začali zavádzať súkromné televízne spoločnosti na našom trhu bez ohľadu na to, že viem, že je to európsky trend atď., atď. Ale vlastne všetky tieto vybavenia na merania hlasitosti musíme zaplatiť z daní občanov, teda zo štátneho rozpočtu a ešte mi je viacej ľúto, že vlastne z rozpočtu ministerstva kultúry. Takže, o to je mi to viac ľúto. A okrem toho, pán minister, veď predsa Rada pre vysielanie a retransmisiu dostane na budúci rok o 20 % menej financií ako dostala tento rok a ešte okrem toho ste jej predpísali, že musí vybrať o polovicu viacej, o 100 % viacej na pokutách. Takže keď ich budeme dobre merať, pán minister, a oni neprekročia hlasitosť, neviem si predstaviť, ako vyberú tých ďalších 170 tis. eur, ktoré ste im predpísali. Ale ďakujem veľmi pekne, beriem na vedomie, že vlastne nedokážeme povedať našim občanom, koľko presne už museli sme zobrať zo štátneho rozpočtu, aby sme, aby sme kontrolovali súkromné televízne spoločnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2013 10:57 - 10:58 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nie je to prvý raz, čo svojím spôsobom sa snažíme vyvolať diskusiu o daňovej suverenite tu v parlamente, o veľmi dôležitej téme, časti európskej politiky. A preto je mi ľúto, že vlastne nepoznáme názor poslancov, 83 poslancov na druhej strane, ako sedíme tu, v pléne, pretože by sme to potrebovali vedieť, ale zrejme ešte nedostali inštrukcie, ako budú hlasovať. A je mi to aj ľúto preto, lebo sme o tomto mohli debatovať dnes ráno o deviatej, keď sme mali debatovať o našej zahraničnej a európskej politike na rok 2014. Určite by bolo dobré za tejto situácie otvoriť túto tému, ale, bohužiaľ, sme sa k tomu nedostali. Vraj sa k tomu dostaneme až v januári. Je to škoda, lebo sme mohli hovoriť aj o situácii v Ukrajine, pretože naša vláda mlčí, nevieme, aké má stanovisko, ako sa pozerá na situáciu na Ukrajine, pretože ak zostane slovenská pozícia len v tom, že ako povedal náš pán premiér, že, citujem: "Treba sa pozrieť na to, kto dal akú ponuku.", tak to predsa nemôžeme takýmto spôsobom zostať s naším komentárom o situácii v našej susednej krajine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2013 18:36 - 18:37 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán Viskupič, že ste pripomenuli mnohé veci. A dovoľte, aby som tu využila tento priestor a povedala vám o pár článkoch z tých časopisov, o ktorých som vám hovorila. September, Literárny týždenník, článok pána Machalu o Kaleckom. Spomínate si na to meno, pán Machala? "Pán Janík, Štúr sa postrelil, Dubčeka odstavili Havlove machinácie." Literárny týždenník, ďalší týždeň. Imrich Fuhl, článok Ako sú Maďari proti Slovákom: "Jánek sa pýta Liptáka, čo hovoríte na to, že v roku 2400 zomrie posledný Slovák?" Ďalej časopis Kultúra, Ivan Štencler: "Slovenský štát bol zo všetkých štátov najlepší a na deštrukciu v Slovenskom štáte, kde bola úplná sloboda prejavu a legálnej činnosti, sa len vyhovárame." Celá strana v č. 16 z 3. 10. venovaná obrázkom bývalého prezidenta slovenského štátu Tisa. "SNP bolo záležitosťou niekoľkých dôstojníkov čechoslováckeho zamerania."
Priatelia, na toto všetko dáva ministerstvo kultúry peniaze. Uvedomíme si to už konečne?! Alebo nie?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2013 18:10 - 18:34 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pár slov k rozpočtu kultúry. Teda myslela som si, že budem prvá, ale som tretia. Pokúsim sa doplniť ten obraz, ktorý teraz pred vami vznikol. Vládou SMER-u často spomínaná konsolidácia verejných financií, a mnohí to tu zdôraznili, že to je taký jednorazový švindeľ, sa v roku 2014 zreteľne prejaví aj v rozpočte pre kultúru Slovenskej republiky. Môžeme sa dnes len dohadovať, aké budú náklady chýb, ktoré teraz robíme. V kultúre chyby sa prejavia niekedy hneď a niekedy až o 15, 20 rokov, a tie chyby vo vzdelaní, v kultúrnom správaní sa, schopnosti kultivovať naše prostredie v Slovenskej republike. Len aby sme sa nedožili prekvapení, ktoré sa na nás dnes valia, a my sa zbytočne čudujeme.
Z balíka verejných financií teda získava kultúra sumu približne 182 mil. eur. Ide o pokles, ako už moji kolegovia povedali, o 4,77 mil. eur. Je pravda, že v súčasnej dobe ministerstvo kultúry pripravuje novú stratégiu kultúry pre obdobie rokov 2014 - 2020. Ale zostáva otázkou, nakoľko je za daných finančných okolností možné naplniť aspoň niektoré ciele uvedenej stratégie?
Lebo tak ako sme si už pri vládach Roberta Fica zvykli, trojročný rozpočet je už len fiktívny. Sú to len opisované figúry, teda čísla na druhý a tretí rok. My nevieme, na čo sa majú naše kultúrne inštitúcie a kultúra na Slovensku pripraviť. Snažiť sa z toho vydedukovať, ako sa bude rozpočet vyvíjať v rokoch 2015 a 2016, na to by sme potrebovali krištáľovú guľu, ale na to má tu monopol niekto iný než ja.
Stratégia kultúry, ktorá je zatiaľ teda v procese tvorby, rozhodne nechcem ju, ako negatívne o nej hovoriť, a predstavuje súbor ambicióznych a odvážnych myšlienok ľudí z našich kultúrnych inštitúcií, ktorí nám sa snažia predstaviť kultúru ako niečo, čím je presiaknutý celý náš život a od čoho jasne závisí osud Slovenska a jeho budúcnosť. Kreativita sa nám dnes zdá nevyčerpateľným zdrojom, ale bez dobre nastaveného systému podpory kultúry a umenia a osobností v nich musíme počítať s tým, že špičkové kreatívne osobnosti tak, ako vždy odchádzali zo Slovenska, zo Slovenska odchádzať budú. Situácia, kedy dochádza rok od roka k znižovaniu počtu zamestnancov kultúrnych inštitúcií, ako hovoril pán poslanec Viskupič, ktoré sú v gescii ministerstva kultúry, nulová valorizácia ich platov, ich znižovanie, nie je ďalej strategicky udržateľná. V súčasnosti je totiž priemerná mzda v sektore kultúry, a teraz citujem jeden materiál, nižšia o 88 eur ako priemerná mzda zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky.
Pán minister, toto nie je dobrá situácia. Nemotivačný odmeňovací systém v rozpočtových a príspevkových organizáciách, rovnako ako nízke finančné ohodnotenie naprieč sektorom, nás pripravuje o možnosť zamestnávať, udržať si a kultivovať kvalitných ľudí. Prvou strategickou témou pripravovanej vízie na ministerstve kultúry je formovanie kultúrnych potrieb a dopytu po kultúre. Ide hlavne o akcent potreby vzdelávania a aktívnej participácie občanov na kultúre. V rozpočte napríklad zaznamenávame navýšenie transferu o 500 000 eur pre Audiovizuálny fond, ktorému sa zrazu kladie za úlohu nie vyrábanie audiovizuálnych diel, teda podpora výroby audiovizuálnych diel, ale vzdelávanie a audiovizuálna výchova. Audiovizuálny fond toto nikdy nerobil a čiastkové stratégie vzdelávania nachádzame aj medzi ďalšími zámermi kapitoly. V rozpočte ale nenachádzame žiadnu podporu pre inštitúcie, ktoré priamo zabezpečujú výchovu a vzdelávanie v rámci svojich poslaní. Čo to teda znamená? Tých 500 000 eur je len taká zásterka ako zvýšiť rozpočet Audiovizuálneho fondu. Mám však problém vysvetliť si napríklad takzvané strategické tvrdenia typu a, prosím, počúvajte aspoň tí, čo ste tu, ja tomu nerozumiem, "podpora funkčných prvkov v systéme vzdelávania ku kultúre na všetkých úrovniach a všetkými formami". To je vraj stratégia. Ja tomu nerozumiem. Nezabúdajme, že predsa okresali sme na maximálnu možnú mieru výchovu, či už hudobnej výchovy, kreslenia a tak ďalej a tak ďalej. Nedostatočne podporujeme čítanie, gramotnosť, porozumenie textu. Nečudujme sa predsa, že v týchto ukazovateľoch je Slovensko na posledných miestach medzi krajinami OECD podľa hodnotenia PISA. Napriek tomu, že aj samosprávy predsa vynakladajú nemalé množstvo prostriedkov na aktivity, ktoré spadajú pod kultúru, v rozpočte nenájdeme jedinú zmienku o tom, akým spôsobom by ministerstvo kultúry spolupracovalo s týmito samosprávnymi rozpočtami s cieľom docieliť synergický efekt. Lebo peňazí vždy v kultúre bude málo. O tom niečo vieme. Stratégia hovorí o zavedení akéhosi systémového opatrenia, takzvané zavedenie percentuálneho spodného limitu na jedného obyvateľa z verejných samosprávnych rozpočtov. Ale toto nie je systémové opatrenie. Štát sa opäť nespráva motivačne, len sa zbavuje zodpovednosti a prenáša ju ďalej pod rúškom liberálnej fiškálnej decentralizácie na iných. Namiesto participatívneho spolufinancovania, ktoré by bolo pre vybrané regióny a pre vybrané témy veľmi motivujúce, sa zrieka akejkoľvek strategickej objednávky a je mu jedno, či z toho jedného percenta kultúre v danom regióne bude znamenať zorganizovanie dedinskej zábavy alebo realizáciu naozaj umelecky kvalitného podujatia. Kým štát neprevezme časť zodpovednosti a neuvedomí si, že je kompetentný zaručiť pre svojich občanov za ich peniaze kvalitnú kultúru, žiadna stratégia nebude realizovaná, ani tá pripravovaná.
Ďalej čo vzniká, je Fond pre umenie. O tomto pripravovanom fonde viem dosť veľa, dokonca som tajne niečo pripomienkovala, a ten by mal predstavovať systematickú podporu pôvodnej umeleckej tvorby, sa okrem iného hovorí, že zabezpečí širokú prezentáciu pôvodnej tvorby vo vybraných oblastiach umenia. Are lungs principal, teda systém grantovej podpory, v krátkosti povedané, kultúry a umenia cez akúsi agentúru, ako je to v mnohých európskych krajinách, je veľmi dobrá myšlienka. Presadzujem ju už tretie volebné obdobie. Ale jeho koncipovanie za podmienky, že grantový systém bude mať menej peňazí ako minulý rok, zase môže skončiť len v tej bežnej strašnej praxi, kedy sa 20 mil. eur rozdelí medzi obrovské množstvo žiadateľov systémom každému trochu a nikomu dostatočne. Skrátka, každému trochu, aby bol každý spokojný, ale každý dostane len na veľmi nízky let.
To sa týka aj podpory kultúrnych aktivít v zahraničí. Nájdete v koncepcii ministerstva kultúry, ktorú predstavuje aj tento rozpočet, nejakú prioritu? Takú, ktorá by bola podporená aj zásadným rozpočtom, a nielen skutočnosť, že do zahraničia vycestuje, nie štyri súbory, ale päť? A opäť systém každému trochu. To naozaj nie je zásadný prelom prezentovania súčasnej slovenskej kultúry v zahraničí. A aj keď sa hovorí o jednotnom brandingu a spolupráci s kultúrnymi inštitútmi v zahraničí, dokonca dnes už ako samostatnej téme, pokiaľ ministerstvo kultúry neurčí priority na každý rok a nevyznačí v rozpočte financie na tento bod svojej stratégie, skončíme zase pri podujatiach, ktoré neznamenajú žiaden prelom v prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí. A to už nespomínam koncepciu brandingu Slovenskej republiky v zahraničí, ktorá stále leží na stole pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ale nemá ju kto realizovať, lebo tím, ktorý ju vytvoril, bol rozprášený z politických dôvodov.
Ucelená realistická koncepcia a atraktívny branding, teda synergické prepojenie uvedených procesov je predsa jediným predpokladom pre to, aby sa značne zvýšila efektívnosť vynaložených prostriedkov.
Pár slov o kapitálových výdavkoch. Už moji predrečníci mnohokrát tu v niekoľkohodinových prejavoch pomenovali rozpočet na rok 2014 ako rozpočet prezidentský, teda ľúbivý, s tým, že čo bude potom, nás zatiaľ nezaujíma. To až na budúci rok. Je to rozpočet v tomto prípade nezodpovedný, lebo keď si predáme chladničku alebo určitú budovu, skoro som sa preriekla, pán minister, vylepšíme si jednorázovo rozpočet, ale na budúci rok si chladničku budeme musieť kúpiť, alebo budeme žiť bez nej. Kapitálové výdavky sú neporovnateľne nižšie a predstavujú 1,5 mil. eur, ale aj táto suma je viazaná len pre RTVS. Čiže limit kapitálových výdavkov nula.
Rozpočet nám hlási: nič sa nebude rozvíjať, ak pominiem nekonečne sa tiahnucu story rekonštrukcie Národnej galérie. A pritom problém RTVS nám zostáva. Zle vypočítaný prechod na daň zo zástrčky, deficit plátaný zo štátneho rozpočtu pod pláštikom zmluvy so štátom. Veď my, čo chodíme občas na Radu RTVS, vieme, že rozpočet je vo veľkej kríze. Mnohým oddeleniam hrozí kolaps. A pán smerácky generálny riaditeľ bije na poplach. Výnos z úhrady za služby verejnosti, teda daň zástrčková, bude mať podľa prognóz klesajúcu tendenciu každý rok. Každý rok bude treba vynaložiť viacej peňazí na to, aby sa RTVS udržalo aspoň v akom-takom chode. V rozpočte sa samozrejme opäť stretávame aj s odpredajom prebytočného majetku. Ale o tom už hovoril môj kolega pán Viskupič a dobre sme sa na tom zasmiali. A ak ministerstvo ďalej odvážne hlási vo svojej pripravovanej stratégii obnovu infraštruktúry a investovanie, ďalšie do obnovy kultúrneho dedičstva, prepáčte, v tomto rozpočte sa dá povedať celkom otvorene, že je to blá-blá-blá.
Kto sa nám všetko sťažuje na rozpočet? Pán poslanec Viskupič už hovoril o Rade pre vysielanie a retransmisiu. Mínus 18 percent. Navýšenie pokút zo 170 000 na 340 000. Policajná záležitosť. ÚPN, Ústav pamäti národa, pokles o 73 000 eur. Ale sú aj takí, ktorí sú veľmi šťastní z tohto rozpočtu. TASR, čiže nevedno, ako že vraj verejnoprávna inštitúcia, TASR dostane o 35,7 % viac. A teraz mi povedzte, vážené kolegyne a kolegovia, čo také robí TASR, ktorá je zároveň aj na trhu? Funguje na trhu a zarába. Čo také robí, že dostane o 35,7 % viac? V čom to spočíva? My sme sa na výbore pýtali na to, ale nie a nie dostať nejakú normálnu odpoveď.
Ani Matica slovenská nepríde skrátka. Dostane svojich obvyklých 1,5 mil. eur. Ale, priatelia, ona z toho financuje Slovenské pohľady a Slovenské národné noviny, ktoré sú dnes, bohužiaľ, tréningovým táborom profašistických a antieurópskych stanovísk, ja neviem, či to čítate, spolu s časopisom Kultúra, ktorý má teraz v rozpočte 14 000 eur. A s niektorými článkami v kultúrnom týždenníku, v Literárnom týždenníku podporujeme noviny, ktoré sú tréningovým táborom toho, čo nás tak desí v Banskej Bystrici u pána Kotlebu. Ale veď tam si to skúšajú!
Povedzme si, pripomeňme si, čo povedal premiér Fico na oslavách Matice. "Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Československu rozvinúť všetky svoje schopnosti a talenty." A komentár na tento prejav na stránkach Slovenských národných novín? "Jeho slová v nasledujúcich dňoch vyvolali nevôľu a hystériu medzi neoliberálmi, kozmopolitmi a neprajníkmi." Kto používa takýto slovník? Položte si tú otázku, prosím. (Reakcia z pléna.) Odpovedali ste, pán poslanec, áno.
A pritom jedna vec, priatelia. Viete, koľko dostalo slovenské Múzeum Slovenského národného povstania, aby zorganizovali oslavy, okrúhle oslavy Slovenského národného povstania? Dvadsaťpäťtisíc eur. Koľko dostala Matica slovenská na oslavy svojho okrúhleho výročia, pri ktorom sa prezentovali aj tieto neofašistické sily? Dvestopäťdesiat tisíc eur. Desať násobne viacej! Čudujete sa? Čudujete sa, že narastá extrémizmus?! Ja sa vôbec nečudujem. Je to logický krok, keď sa štát takýmto spôsobom, či už cez Úrad vlády alebo ministerstvo kultúry, správa. Takže prestaňme sa čudovať.
Pár slov k digitalizácii. Ja viem, že digitalizácia, pretože je platená z európskych peňazí, nie je súčasťou rozpočtu, ale ona bude súčasťou rozpočtu, pretože, keď dôjdu európske peniaze, my sme zaviazaní, aby sme v tom ďalej pokračovali. My musíme dať koncepciu, čo budeme s týmito digitalizovanými národnými našimi klenotmi, čo budeme s nimi ďalej robiť. Akým spôsobom budú digitalizované tieto klenoty? Ako budú uskladnené? Ako k nim bude prístup? A tak ďalej a tak ďalej. Vidíte to v tomto rozpočte? No ani náhodou, ani náhodou. Ja sa roky snažím, aby tých 217 mil. eur nepretieklo ako riečicou a aby sme z toho naozaj mali, z toho výnimočného daru pre slovenskú kultúru, aký už nikdy v živote nedostaneme. Ja už som sa aj, nezmierila som sa, s tým sa nikdy nezmierim, ale už, už nemôžem stále len napádať tie predražené zmluvy s firmou TMG. Prešla som si v týchto týždňoch všetky, skoro všetky tie digitalizačné pracoviská. Sú tam neuveriteľné, zlé podmienky, pretože až teraz začínajú navážať nábytok. Tí ľudia digitalizujú naše národné dedičstvo a majú veci položené na, na takých doskách, pretože ešte zatiaľ... Na paletách, áno. Určite ste tam boli tiež. Ja som si to bola prezrieť. Na paletách. Teraz, teraz im prichádza nábytok, aby vôbec mohli tam proste normálne existovať. Oneskorene dostávajú techniku. A tak ďalej a tak ďalej. Ale robia, robia všetko, čo môžu. Riaditelia našich kultúrnych inštitúcií vracajú nedobre urobené veci. Bola som toho sama svedkom. Je to neuveriteľná práca a treba oceniť všetkých, ktorí sa na tej digitalizácií zúčastňujú, a hlavne tých šéfov, ktorí strážia, aby tá kvalita bola a vracajú to tým, TMG, aj šesťkrát, kým to nie je dokonalé. Jediní, ktorí nevracajú, je Slovenská národná knižnica. Tá, ktorá robí 70 % obsahu našej digitalizácie. A to padne na hlavu pána ministra kultúry, nie na vašu, pán minister financií. A to len na okraj rozpočtu, že nemáme v tomto rozpočte na rok 2014 žiadne výhľady, čo ďalej bude s digitalizáciou.
Mohla by som tu dlho hovoriť o myšlienke nákupu slovacík, a veľmi dobrá myšlienka. V rozpočte? Nič v podstate. Rozvoj múzeí a galérií, roky čakáme na zákon, ktorý by bol konečne kompatibilný s nejakými európskymi podmienkami. Nemáme. Už od roku 2006 naň čakáme. Naopak, pán minister zrušil ďalšie legislatívne úlohy. Napríklad zákon o divadelnej činnosti, čo by mohlo zaujímať nášho predsedu výboru, pretože ten, tento zákon mohol riešiť mnohé veci, na ktoré sa dnes sťažoval. A netrpezlivo čakáme na autorský zákon. Ak si niekto myslí, že debata o autorskom zákone bude jeden a pol roka, tak je na veľkom omyle. To znamená, ak ho nemáme ešte ani k nahliadnutiu, na čom bude spočívať moderný autorský zákon, no tak budeme na tom teda veľmi zle. Roboty ako na kostole. Ale zdá sa mi, keď sa pozriete, čo dostávame na výbor pre kultúru a média, tak musíme konštatovať, že ministerstvo kultúry sladko spí.
Vzhľadom na to, a to je moja posledná, posledné, čo chcem k tomuto rozpočtu povedať, že úradníci ministerstva kultúry práve na základe tejto novej stratégie, ktorá sa chystá, budú mať nové a veľmi dôležité právomoci, ja samozrejme ako stredopravá politička musím protestovať proti tomu, aby úradníci dostávali takéto veľké kompetencie. Ale tak je to v stratégii. Všetky dôležité úlohy z novej stratégie sú určené pre úradníkov, keďže nie sú zriadené žiadne odborné skupiny zložené z expertov. Je to škoda preto, že z rozpočtu vôbec nemôžeme analyzovať mzdové výdavky týchto všemocných úradníkov na ministerstve kultúry, a bolo by načim, ako hovorili naši predkovia.
A posledné slová. Chcela by som sa opýtať, ako sa z tohto rozpočtu môžeme dozvedieť, koľko dávame vlastne na rozvoj súčasnej kultúry a umenia a koľko dávame na reštaurovanie, udržiavanie a obnovu toho, čo nám zanechali bývalé generácie? Tento pomer sa nedá z rozpočtu analyzovať a on by nám ukázal, nakoľko nám v skutočnosti záleží na dnešných našich talentoch a osobnostiach týchto nových generácií, ktoré nastupujú, a koľko venujeme na tie, hlavne komunistickým režimom trestuhodne zničené pamiatky. Tento počet by nám ukázal, akým smerom sa slovenská kultúra uberá.
A len jedna poznámka. V Pisztoryho paláci, o ktorý sa starám teraz jeden a pol roka, bola výstava v rámci of photography, ktorá sa volala Stratená generácia Y. Najprv som sa rozčúlila, aká môže byť dnešná generácia 20 a 28 stratená? Stratená generácia sme boli my, ktorým, keď sme mali 20, padla znovu železná opona pred nosom. Ale keď som si pozrela tú výstavu druhý-, tretíkrát, pochopila som, že táto generácia sa cíti byť stratená. Škoda, že ste tú výstavu nevideli. Oni fotografujú len sami seba, sami seba. Oni len seba, ako stoja, ako sa vyčítavo na nás dívajú, nemajú žiaden vzťah, keď vidíte tie fotografie, ani k prírode, ani k zvieratám, ani k rodine, ani k deťom, veciam, nič. Možno toto je výraz tej mladej generácie, že jednoducho tá kultúra, ako keby sme zostali stáť na mieste, prešľapujeme, osobnosti niektoré sa vyšmyknú, odídu radšej, nechcem menovať. S týmto treba niečo urobiť, lebo budeme sa stále čudovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 17:41 - 17:42 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Dovoľte pár slov k tomu problému, ktorý otvoril pán poslanec. Poukázal na prípade Koniarkovej galérie, že vyvstáva tu potreba, aby ministerstvo kultúry alebo vláda Slovenskej republiky stanovili kritériá, akým spôsobom a kto môže viesť takúto inštitúciu, čo to znamená viesť takúto inštitúciu. Ja rozumiem, že pán župan už dnes znovuzvolený Mikuš potreboval voličské hlasy tých amatérskych maliarov, ktorí tam chceli vystavovať, keď to bola európsky známa galéria, minimálne stredoeurópsky známa galéria. Keďže tam vystavujú, tak spôsobili len jednu vec, že to je proste galéria, ktorá nemá žiaden význam. Síce v nej vystavujú, ale ona už nemá žiaden význam. Ale je to veľká škoda, je to veľká škoda, pretože táto galéria bola naozaj výnimočná. Ale to isté sa týka odvolania pani Vrbanovej v Banskej Bystrici svojho času a tak ďalej a tak ďalej. Mohli by sme pokračovať, ja nechcem, aby sme zase centralizovali a riadili všetky galérie z ministerstva kultúry, ale ministerstvo kultúry, už keď máme ďalšiu novelu zákona, by malo aspoň spresniť podmienky, aby šofér alebo známy šoféra, ako sa to stalo v Trnave, neriadil galériu, ktorá mala nejaký význam.
Skryt prepis