Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.4.2013 o 14:37 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 14:37 - 14:39 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Budem hovoriť aj v mene tých 33 tisícov ľudí, ktorí podpísali sa pod petíciu za vymenovanie pána Dr. Čentéša za generálneho prokurátora.
Vy ste položili, pani poslankyňa, otázku, prečo pán Fico nechce čakať na rozhodnutie teda Ústavného súdu? No nechce, pretože nechce, aby rozhodol Ústavný súd. Preto by predsa, veď by predsa počkal, keď už čakal tak dlho. A prečo tak dlho čakal? Veď výsledok aj zahraničné reakcie budú presne tie isté, ako by boli pred rokom, keby to bol urobil pred rokom. Všetci budú písať o Gauliederovi, všetci budú písať o mečiarizme, všetci budú písať, to už vieme všetci dopredu.
A vieme aj to, že SMER chce mať všetku moc. Veď nakoniec mnohí sú tam bývalí komunisti a sú na to zvyknutí, že mali všetku moc.
Vieme aj to, že by stačilo päť minút, aby pán prezident zobral pero a podpísal. Ale pán prezident je kandidátom SMER-u, SMER-u, a preto bude postupovať tak, ako mu majitelia SMER-u prikážu.
A prečo teda potrebuje mať SMER svojho generálneho prokurátora? K tomu existuje teória tehličiek. Stačí jednu tehličku z múru, prácne vybudovaného, vytiahnuť a múr sa začne rozpadať. Pán Dr. Čentéš je tou tehličkou, ktorú tam jednoducho majitelia SMER-u nechcú mať. To je všetko, čo sa dá o tomto povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 12:00 - 12:01 hod.

Magdaléna Vášáryová
... prejav Fica v Matici, pán minister, tento výnos budeme veľmi, veľmi potrebovať.
Dovoľte mi na záver poďakovať všetkým diplomatom. Prosím, odovzdajte moje poďakovanie za perfektnú prácu. Často som s nimi v spojení. Robia naozaj niekedy až nemožné veci, sú to ľudia na svojom mieste.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 11:40 - 12:00 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja by som sa nakrátko vrátila späť k materiálom, ktoré, o ktorých tu rokujeme, ak dovolíte.
Áno, tieto materiály sú známe tým, že sú suchými výpočtami a určitými suchými predpokladmi. A aj preto stále narážame na problém a ukazuje sa to aj v tejto debate, nakoľko suché majú byť tieto správy a zároveň dodržať tú diplomatickú hladkosť a nepovedať ani o slovo viac, ako je nutné, pretože tieto materiály sú, samozrejme, analyzované všetkými ambasádami, o nich idú telegramy do všetkých ústredí na celom svete. A v, aj tak, presne tak ako táto debata, lebo na tejto debate sa nezúčastňujú len tí, ktorí tu sedia, tento televízny postoj neplatí, na tejto debate sa zúčastňujú oveľa oveľa viacej ľudia a nielen v Slovenskej republike. A ale musím povedať, že čo sa týka zamerania, pán minister, pripadá mi, možno je to len môj súkromný názor, to zameranie ešte viacej suchšie, povedala by som úradníckejšie, než kedykoľvek predtým: splnili sme, pokračovali sme, aktívne sme sa podieľali, v kontexte... Rozumiem tomu, je to ten jazyk, ktorým sa zvykneme vyjadrovať, ale nájdeme tam aj také slovo ako pokračovanie, teda kontinuitu a mali by sme byť za túto kontinuitu v zahraničnej politike mimoriadne vďační a ja som za ňu vďačná po tých všelijakých peripetiách, ktoré sme zažili za posledných 20 rokov, čo sa týkali zahraničnej politiky, keď nespomeniem len moju milovanú politiku štyroch svetových strán pána Zalu. Tak za týmto obdobím už definitívne sme a ja som veľmi šťastná, že sme za týmto. Ale cez to všetko je pre mňa správa trochu chladná, povedala by som úradnícka a vlastne neviem, že či je to našťastie, alebo nie. Chcem si položiť niekoľko otázok v krátkosti. Máme ministerstvo zahraničných vecí - a v debate sme už na to narazili - a máme zároveň ministerstvo európskych záležitostí. Pre mňa, nemôžem si pomôcť, pán minister, ale stále mám pocit, že sa nám vkráda do tejto myšlienky, že európska politika je vlastne niečo, kde sú oni - a tuto sme my. A pritom európska politika - a to treba znovu zdôrazniť aj pre verejnosť, ktorá sa dostane k tejto debate - európska politika je naša vnútorná politika okrem, samozrejme, tých 3 % celej agendy, ktorú vedie lady Ashton. A to súvisí aj s tým, kde vlastne je koordinátor európskej politiky. V Nemecku, v Poľsku je to pri, priamo pri premiérovi. Tam, tam je tá koordinácia európskej politiky, niežeby som vám, pán minister, chcela zobrať kompetencie, ale myslím si, že táto systémová zmena má, bude mať aj dôsledky v systémovom vnímaní a riešení európskych problémov, teda našich vnútorných politických problémov. Na ministerstve zahraničných vecí sú mimoriadne kompetentní ľudia, sú to diplomati, skúsení ľudia, ale sú to diplomati, úradníci a koordinácia európskej politiky si vyžaduje politický prístup. Politický prístup politického orgánu vedľa pána premiéra, toto je moje presvedčenie, možno že sa mýlim, ale potrebovala som to povedať teraz. A, samozrejme, je krátky čas, aby sme po trištvrte roku hodnotili, ako táto systémová bude mať, aký budem mať dosah. Počkáme si na to, ako to bude vplývať na priority, projekty, ale aj na vnímanie verejnosti, kam vlastne európska politika patrí. Počkáme a uvidíme alebo ako naši ruskí priatelia hovoria - "padažďom, uvýdim". Takže to je jedna vec.
Druhá vec. Moja obľúbená téma, pán minister, ekonomická diplomacia. Zachytila som, že aj veľvyslanci by mali byť vlastne kovaní v ekonomickej politike. Ja sa nepamätám, a slúžila som 8 rokov ako veľvyslankyňa, že by niekedy ma neboli hodnotili podľa toho, aké výsledky z krajiny, z ktorej som bola, boli premietané do našej hospodárskej politiky. Vždy to tak bolo. Iná vec je, či si ľudia niektorí prečítali aspoň Samuelsona, aby vedeli, o čo ide. A ale znova sa vrátim k tejto téme. Naše veľvyslanectvá veľmi potrebujú ekonomických radcov. Vy ste o tom sa zmienili, pán minister. Povedali ste, že na to nemáme. Ale je obrovský rozdiel medzi obchodným zástupcom a ekonomickým radcom. To je, to sú nebe a dudy, ako hovoria naši českí priatelia. Títo ekonomickí radcovia nám v najdôležitejších štátoch a regiónoch, ktoré sú strategické pre nás, mimoriadne chýbajú. Ľudia, ktorí by domov posielali analýzy zmien energetického mixu u našich dôležitých partnerov, sledovali by politiku bánk a strategických podnikov vo svojich krajinách alebo v regiónoch, v ktorých pôsobia. Alebo napríklad presadzovali by účasť Slovenska na dôležitých ekonomických fórach vo svete. Povedzte mi slovenského politika, ktorý bol naposledy v Davose? Nenájdete. Povedzte mi. A tam vystúpil s niečím? Alebo na významných nemeckých veľtrhoch. Zachytila som, že posledný významný technologický veľtrh v Nemecku otváral premiér Poľska Tusk s kancelárkou Angelou Merkel. To sú tie veci, ktoré vlastne posúvajú tú ekonomickú diplomaciu krajiny dopredu. Ja rozumiem, že obchodní zástupcovia, ktorí sa vrátili, podľa mňa, pre mňa nepochopiteľne do krajín Európskej únie, s ktorou máme 93 % všetkej obchodnej výmeny, že sa vrátili, rozumiem tomu tak, čo moja veľvyslanecká prax mi potvrdzuje, že budú proste dohadzovať proste biznisy. Ak majú červený pas, bude s tým ako vždy veľký problém. Ale Slovensko by sa malo usilovať znovu sa stať tým tigrom, a keď už nie tigrom, tak aspoň tigríkom Európy. Samozrejme, že je veľmi dobré a veľmi oceňujem a bola to práca predošlej vlády, že sa obchodní zástupcovia dostali pod kontrolu veľvyslancov, ktorú doteraz nemali. To je mimoriadne dôležité a ušetríme si veľa nepríjemností, ale ekonomická diplomacia by nemala byť len o poriadaní malých regionálnych stretnutí v tom, že príde niekto a povie, prosím vás, pomôžte mi. Na to majú niektoré štáty vybudované obchodné oddelenia, ktorá nie sú diplomaticky kryté v krajinách, na ktorých im veľmi záleží, a tí robia túto drobnú prácu. Ale my sme v najužšom jadre európskej integrácie, ako sa to píše v materiáli. Áno, my sme dosiahli to, po čom túžia baltské štáty, Poľsko a celý Balkán, Ukrajina. My sme tam a naše ambície aj v ekonomickej diplomacii musia tomu zodpovedať, inak to bude zase len o tých drobných veciach, o ktorých viem dostatočne veľa.
A čiže v tejto ekonomickej diplomacii sa objavuje aj správa o jednotnej prezentácii Slovenska. Musím sa priznať, pán minister, ja viem, že vám to prisunuli, ale ja tomu nie celkom dobre rozumiem. Pretože o to sa - o jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí - sa pokúšali mnohí, a vždy to skončilo len pri vytvorení nejakého projektu. Teraz má ministerstvo projekt. Ja ho mám, preštudovala som si ho veľmi dobre a chcem oceniť, pán minister, že ste, že aj v zameraní hovoríte, že budete v tomto projekte pokračovať, že ešte ho budete vylepšovať, a tak ďalej, lebo praxou bolo, že síce sa na nejakom projekte pracovalo, ale potom sa vyhodil tento projekt spolu s tými ľuďmi, ktorí z ministerstva, ktorí to vypracovali. Vy ste teda urobili jednu polovicu práce. Vyhodili ste tých ľudí, ktorí to urobili, ale mienite teda v tom projekte pokračovať, takže nejaký pokrok v tom je. Len mne sa prieči to slovo jednotná prezentácia. Ja neviem, čo si mám pod tým predstavovať. Mám si pod tým predstavovať, že kto bude prezentovať Slovensko inak, takže čo, nebude pod to spadať? Alebo ako to bude vyzerať? Ja to taký jazyk, ktorému ja sa vyhýbam. A nerozumiem mu. Ale viem, ale ja vás predsa, pán minister, nepovažujem za neskúseného človeka a predpokladám, že vám nejde o prikázanú prezentáciu, ale o koordinovanú a nie kontrolovanú prezentáciu. Ja sa ešte trošku k tomu vrátim.
Ešte pár slov k energetickej bezpečnosti. Nič, nič dnes nie je nestabilnejšie ako plánovaný energetický mix, ktorý bol nastavený pred pár rokmi. To, čo platilo včera, dnes je považované nielen za nedostatočné, ale aj nepochopiteľné. Samozrejme, je veľmi dôležité budovanie siete prepojení energetických, ropovodných, ale hlavne plynárenských, ale ide o pomaly. Keby tak pomaly stavali Nemci s Rusmi Nord Stream dnes by sme mali plnšiu našu tranzitnú rúru cez naše územie. Keď k tomu pripojíme takú vec, ako je odchod zo 49 % v našom najväčšom plynárenskom gigante SPP Nemcov a Francúzov a vkročenie českého konzorcia, ktoré sa nikdy plynárenstvom nezaoberalo, pre mňa osobne s pánom Křetinským na čele, tam si musíme začať klásť množstvo otázok, ktoré sa naozaj bezprostredne týkajú našej energetickej bezpečnosti. A k tej bezpečnosti ešte Slovenska - spomínate tam veľmi v krátkosti projekty TEN - dopravná európska infraštruktúra. Len by som tu chcela uviesť, že bratislavský primátor zatavil definitívne projekt TEN-T 17 v hodnote 457 mil. eur, ktoré mal znamenať vybudovanie konečne modernej podzemnej železničnej stanice, tunela pod Dunaj a tak ďalej a tak ďalej. Miesto toho nakúpime nové električky a teraz sme zistili, že bez absolútnej rekonštrukcie teraz tie nové električky tak či tak nebudú môcť chodiť. Ešte si na to postavíme a v rámci tohto ešte mienime postaviť aj najodpornejší most nový, ktorý v Európe bude vybudovaný. Pozrite sa na to, ako vyzerá. Je to hanba. Za to nahlas začíname znovu uvažovať o širokorozchodnej železnici miesto toho, aby sme sa išli pozrieť do Katovíc, tam končí jedna vetva širokorozchodnej železnice, aby sme sa pozreli, čo vlastne, kam by sme speli, a čo to znamená, a poradili spoločne s tými všetkými, ktorým končí širokorozchodná na území, aké rozumné postoje by sme k tomuto mali zaujať. Ale ja registrujem, pán minister, že váš postoj je mimoriadne rozumný v tejto záležitosti. Len keď hovoríme o bezpečnosti a ja si spomínam na vyjadrenie pána premiéra Fica: "Radar americký? Nie, nikdy, nebudeme!" To sú veci, ktoré sa takto vysoko postaveným ľuďom asi nemajú stávať, ak naozaj chceme seriózne debatovať o bezpečnosti našej.
A ešte posledné. Pár slov ku kultúrnej diplomacii. Ako členke výboru pre kultúru a médiá mi to dokonca prináleží. Ono panuje všeobecná mienka, že kultúrna diplomacia je o umení. O tom, že sa niekde urobí výstava, našich šesť inštitútov - myslím, že ich ešte nemáme viacej - alebo sedem, osem - aha, prepáčte - urobí proste nejakú vec alebo nejaká putovná výstava pôjde potom. Chcela by som tu preto zdôrazniť, že, a citujem zo zamerania, že "kultúrna diplomacia", a teraz citujem: "neznamená", teraz citujem: "dôraz na prezentáciu moderného i tradičného slovenského umenia". To je mimoriadne zúženie tohto celého problému a tej možnosti kultúrnej diplomacie. Tento zúžený pohľad na kultúru nám zakrýva možnosti kultúrnej diplomacie. Nediskutujeme to, napríklad akým spôsobom táto kultúrna diplomacia môže súvisieť s verejnou diplomaciou, čo by vôbec na Slovensku bolo veľmi dobré. Ale zoberme si príklad. Taký Rok Chopina u našich susedov. To nebolo o výstavbách. To bola sústredná činnosť jeden celý rok, kde ako sa dneska smejú Francúzi, Poliakom sa podarilo presvedčiť, že Chopin bol vždy Poliakom, dokonca Slovanom a s Francúzmi mal spoločné len to, že sa mu zapáčila George Sand alebo George Sand sa zapáčil Chopin. Je to úsmevné. Myslím to ako vtip pre tých, ktorí by snáď na to chceli reagovať. Ale hovorím o tom, pretože to bol komplexný projekt. Komplexný projekt, ktorý ale nebol koordinovaný politikmi, nebol koordinovaný ministerstvom, mal špeciálny rozpočet, bol pripravovaný štyri roky dopredu a viedol ho inštitút, ktorý má v popise práce prezentáciu Poľska, nielen kultúry v zahraničí. Ale aby sme nehovorili len o Poľsku. Projekt Mozart, ktorý začali pred vyše 20 rokmi Rakúšania bol presne takto isto nastavený. A dnes už nepotrebujú robiť nejakú mozartovskú, mozartovský rok alebo niečo, pretože ten ide kontinuálne a prináša obchodné, ekonomické, strategické, imidžové, všetky možné výhody pre Rakúsko, aké si len viete predstaviť.
Čiže kultúrna diplomacia nie je o tom, že máme 8 inštitútov alebo nielen o nich, to je o niečom inom, ale obávam sa, že sme na to ešte neprišli a týka sa to aj 1150. výročia vierozvestcov, a tu mám niekoľko otázok, pán minister, na vás. Sme schopní sa dohovoriť s Čechmi? Pretože, ako viem, zatiaľ nie. Budeme mať rozličný termín a nie sme schopní sa dohovoriť, hoci to najdôležitejšie územie, my máme na tomto území dnes len ten najstarší kostolík, hej, v Kopčanoch. Ale jednoducho pokiaľ sa nedohovoríme s Čechmi, bude to len výstrely také tie regionálne, ktoré budeme mať a budeme oslavovať hlavne pre nás doma. Ani pápeža nevoláme spoločne, aby prišiel. Nevoláme spoločne. Česi svojou cestou, my svojou cestou. Pokiaľ mám dobré informácie, pán minister, tak pápež nepríde na Slovensko, teda nepríde ani tam, ani tam. Dokonca teda o tom hovoril aj hovorca konferencie biskupov pán Kováčik. Nevieme zatiaľ, koľko vlastne financií je na ten projekt, lebo to nie je len zo štátnych zdrojov, ale z ostatných verejných zdrojov a tak ďalej a tak ďalej. O tom nevieme a projekt, skutočný projekt, komplexný projekt som, bohužiaľ, nevidela. Možno niekde je. Takže keby ste mi poradili, rada sa na to pozriem.
Chcela by som nakoniec oceniť, že sa Slovenská republika vracia k národnému konventu. Chcem to zdôrazniť možno aj trošku sebecky preto, že som stála pri zrode Národného konventu v Slovenskej republike. A keď ho už teda tak úspešne vyvážame do Srbska, do Ukrajiny a do Moldavska, bolo by chyba, chybou, keby sme my sami tento projekt zaznávali priamo u nás doma. Škoda, že bol prerušený. Ja, samozrejme, ten projekt potrebuje modernizáciu, ale som rada, že sa k nemu znovu vrátime. A ešte posledné. S radosťou som si prečítala v zameraní, že považujete, pán minister, za potrebné prijať výnos, aby sme presadzovali pri udeľovaní dotácií na projekty z vášho ministerstva, a to citujem: "na podporu predchádzania foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie a ostatných prejavov intolerancie" - tu končí moje, moja citácia. Ale keď čítam kultúrne časopisy, keď čítam pána Machalu, tak pevne spojeného so SMER-om, a keď si pozriem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.3.2013 16:28 - 16:35 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Vážení priatelia, rýchle to prečítam, dobre, tak aby každý tomu rozumel.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslankyne..., mňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).
Prvý bod. V článku I body 2 až 4 znejú:
Bod 2. V § 1 odsek 3 znie: „Tento zákon sa nevzťahuje ani na podlimitnú zákazku, ktorej predmetom je a) činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na účely občianskeho súdneho konania, trestného konania vrátane prípravného konania, správneho konania, rozhodcovského konania alebo iného obdobného konania, odborná činnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby na účely trestného konania vrátane prípravného konania a odborná činnosť prizvanej osoby na účely kontrolnej činnosti alebo na účely správneho konania a odborná činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby na účely štátnej expertízy podľa osobitného predpisu6aa), b) nadobúdanie knižničných fondov, c) dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorú zadáva zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí alebo ktoré sú určené na oficiálnu rozvojovú pomoc, medzinárodnú humanitárnu pomoc alebo logistickú podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, d) dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorých odberateľom je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo b) a dodávateľom 1. Zbor väzenskej a justičnej stráže, ak ide o tovar, stavebné práce alebo služby zabezpečované zamestnávaním odsúdených a obvinených, alebo 2. stredná odborná škola, ak ide o tovar, stavebné práce alebo služby zabezpečované žiakmi strednej odbornej školy v rámci praktického vyučovania, e) dodanie tovaru alebo poskytnutie služby na zabezpečenie úhrady výdavkov na deti a mladých dospelých v profesionálnych rodinách a zabezpečenie potrieb detí a mladých dospelých z vyčleneného rozpočtu na stravovanie a hospodárenie v samostatných skupinách detského domova podľa osobitného predpisu6ab), f) výroba scénických a kostýmových výprav pre verejného obstarávateľa, ktorý je právnickou osobou podľa osobitného predpisu6ac), nadobúdanie hudobných nástrojov, poskytnutie umeleckého výkonu alebo použitie umeleckého výkonu a u divadelných umelcov alebo hudobných umelcov aj na uzavretie zmluvy podľa osobitného predpisu6ad), g) poskytnutie služby, ktorou je poštová služba v rozsahu univerzálnej služby podľa osobitného predpisu6ae), h) uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia než 200 000 eur, dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak na takéto dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby udelí výnimku vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) podľa odseku 5).“ Poznámky pod čiarou k odkazom 6ab až 6ae znejú: „6ab) § 52 ods. 1 a § 53 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 6ac) § 4 a 5 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., 6ad) „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, 6ae) § 3 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Bod 3. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Ak by postup podľa tohto zákona znemožnil alebo významne sťažil plnenie úloh verejného obstarávateľa podľa osobitných predpisov alebo viedol pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného obstarávateľa, verejný obstarávateľ môže požiadať o udelenie výnimky z tohto zákona pre podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia než 200 000 eur, na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby; na udelenie výnimky nie je právny nárok. Žiadosť predkladá verejný obstarávateľ, ktorý nie je ministerstvom, tomu ministerstvu, do vecnej, zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ktorého patrí, a ak takého ministerstva niet, tak Ministerstvu financií Slovenskej republiky, s uvedením dôvodov na udelenie výnimky podľa prvej vety. Ministerstvo, ktorému bola žiadosť predložená, môže vláde navrhnúť udeliť výnimku na základe žiadosti verejného obstarávateľa a najviac v jej rozsahu, ak má za preukázané, že by postup podľa tohto zákona znemožnil alebo význame sťažil plnenie úloh verejného obstarávateľa podľa osobitných predpisov, alebo viedol pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného obstarávateľa; ak je verejným obstarávateľom ministerstvo, predkladá návrh vláde priamo tento verejný obstarávateľ. Ak vláda výnimku udelí, uvedie v rozhodnutí o udelení výnimky identifikáciu verejného obstarávateľa a určenie rozsahu výnimky. Vláda zverejní rozhodnutie o udelení výnimky na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky a doručí ho verejnému obstarávateľovi a Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“); spolu so zverejnením rozhodnutia zverejní vláda aj odôvodnenie udelenia výnimky. Úrad rozhodnutie vlády bezodkladne zverejní vo Vestníku verejného obstarávania a v profile verejného obstarávateľa podľa § 113 ods. 3 (ďalej len „profil“). Ak ide o podlimitnú zákazku, na ktorú sa vzťahuje výnimka na základe rozhodnutia vlády, verejný obstarávateľ je povinný pri jej zadávaní postupovať podľa § 9 ods. 9.".“ Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.“
Bod 4. V § 1 ods. 7 sa slová „odsekov 2 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 5“.
Ďakujem pekne. Prečítala som to čo najrýchlejšie a poprosím, pán spravodajca, aby ste tento bod vyňali na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.3.2013 15:21 - 15:31 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán minister, pani predsedajúca, ja som vystupovala aj k prvému čítaniu. Toto je zákon, ku ktorému ľudia, ktorí sedia vo výbore pre kultúru a médiá, väčšinou nevystupujú. Ale hovorila som o tom, ako pred štyrmi či piatimi rokmi sme prijímali za prvej vlády Roberta Fica novelu zákona o verejnom obstarávaní, že aj do tohto zákona musíme zapracovať veľmi dôležité ustanovenie, že sa tento zákon, tak ako je nastavený, nebude týkať niektorých kultúrnych inštitúcií a umelcov a zmlúv s umelcami, ktorí budú pozývaní na niektoré umelecké produkcie. Uvádzala som príklad, napríklad keď chcete urobiť operu Barbier zo Sevilly a chcete, aby tam vystupovali nejakí zahraniční umelci, tak môžete urobiť verejné obstarávanie po celom svete, ale bolo by to mimoriadne smiešne. Zrejme by bolo aj dosť nenáležité, keby chcela Slovenská filharmónia kúpiť nejaký hudobný nástroj a presne vie, ktorý, aby robila po celom svete vo firmách v Düsseldorfe alebo neviem v ktorej nejaké verejné obstarávania. A preto som veľmi rada, že som sa podpísala nielen ja a naši kolegovia tu, ktorí sedia, pod novelu, ktorú budem teraz predkladať, ale aj všetky poslanecké kluby, takže predpokladám, že prejde. A myslím, si, že sa veľmi poteší šéf Slovenskej filharmónie aj šéf Opery Slovenského národného divadla aj v Košiciach, aj v Bystrici. A mnohí takíto riaditelia pred štyrmi či piatimi rokmi zúfalo telefonovali, prepánajána, čo budeme robiť s týmto zákonom. Takže som veľmi rada, že sa nakoniec ujalo ministerstvo kultúry tejto úlohy a pripravilo novelku. Ale, ako kážu dobré mravy, keďže som prišla s tou ideou, tak ju predkladám ja.
Dovoľte, aby som vám prečítala, tak ako káže organizačný poriadok, pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).
V článku I sa vkladajú nové body.
1. V § 1 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „a u divadelných umelcov alebo hudobných umelcov aj na uzavretie zmluvy podľa osobitného predpisu5b.)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie: „5b) Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."
Naše odôvodnenie. Verejní obstarávatelia, bohužiaľ, sa musím ospravedlniť, pán minister, lebo ministerstvo kultúry má problémy so slovenčinou, takže napísali ypsilon, hej, ale určite sa ponáhľali, takže im to odpustíme (Dobre?), v oblasti umenia a kultúry, ktorými sú napríklad Slovenské národné divadlo alebo Slovenská filharmónia, potrebujú v rámci svojej činnosti angažovať umelcov, umelecké zoskupenia, autorov umeleckých diel, pričom vzhľadom na výnimočnosť a špecifickosť ich činnosti nie je vhodné v tomto prípade realizovať postupy verejného obstarávania. Kritérium najnižšej ceny rovnako ani kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nie je možné aplikovať pri angažovaní divadelného alebo hudobného umelca, nakoľko ekonomické kritérium v tomto prípade neodráža jeho požadovanú kvalitu, schopnosti a skúsenosti. Primárnym a determinujúcim kritériom je v tomto prípade kvalita umeleckého výkonu angažovaného umelca.
Myslím si, že je to veľmi dobré zdôvodnenie a jasné asi pre všetkých.
2. V § 1 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, nadobúdanie individuálnych hudobných nástrojov na osobitné účely verejným obstarávateľom, ktorého zriaďovateľom je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) a výroba scénických a kostýmových výprav pre verejného obstarávateľa, ktorý je právnickou osobou podľa osobitného predpisu6ab)". Poznámka pod čiarou k odkazu 6ab znie: „6ab) § 4 a 5 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.“ Nasledujúce body v zákone sa prečíslujú.
K tomuto bodu č. 2 som už hovorila, že obstarávanie hudobných nástrojov je veľmi špecifická činnosť, je to pre orchester Slovenskej filharmónie, Štátnej filharmónie Košice, Štátnej opery v Banskej Bystrici, Lúčnicu, SĽUK, ktoré proste musia tiež obstarávať. A je to veľmi dôležité. A nemôžu sa riadiť cenou, ale musia sa riadiť tým, ktorý nástroj vlastne v tom momente potrebujú. Takže nemôže byť pre nich kritérium ani najnižšia cena, ani najvýhodnejšia ponuka, ale potrebujú vlastne ten-ktorý nástroj, to vy viete, pán poslanec, vy ste hudobník v oblasti folklórnej hudby, ale, ako ste zistili, týka sa to aj folklórnych súborov. Myslím, že budete v tomto prípade spokojný. Takže v tomto prípade zdôvodnenie požaduje nákup individuálnych hudobných nástrojov vyňať z procesu verejného obstarávania.
A čo sa týka kostýmov, to sa týka hlavne kostýmov pre Slovenské národné divadlo, Lúčnicu a SĽUK, pretože vyžadovanie tohto zákona v týchto súboroch by znamenalo veľké problémy z dôvodov plánovania , ale aj samotnej umeleckej prevádzky, pretože ide o prototypy a len ťažko možno definovať dopredu to tak, ako keby išlo o priemyselnú výrobu, ktorú robia viaceré firmy, ale ide o činnosť, kde sa nakladá s veľmi obmedzeným druhom tovarov. Takže, samozrejme, toto je veľmi dôležité.
A som rada, že celý výbor pre kultúru a médiá, ale nakoniec aj niektorí iní poslanci zo všetkých poslaneckých klubov podpísali tento návrh. A ja si dovolím ho odovzdať pánu spravodajcovi. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.3.2013 15:01 - 15:03 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nie je to až zase tak dávno, pán poslanec, keď nám tvrdili, či už z Generálnej prokuratúry, alebo aj politici strany SMER, že veď vlastne na Generálnej prokuratúre sa nič nedeje. Prokuratúra funguje, nič sa nedeje, no tak budeme mať generálneho prokurátora neskôr a tak ďalej atď.
Teraz sme boli svedkami toho, ako cez víkend apeloval pán premiér Fico na svojich voličov cez televíznu obrazovku, že Ústavný súd už musí rozhodnúť. Chce tým naznačiť, že môže ovplyvniť rozhodnutie Ústavného súdu? Alebo má nejaké páky, aby donútil predseda vlády našu najvyššiu ústavnú inštitúciu, aby rozhodovala? Čo to malo znamenať, tento apel?
Ja si myslím, že v pozadí tohto problému, najdôležitejšieho pre budúcnosť, je zodpovednosť. Zodpovednosť týchto 83 poslancov. Zodpovednosť predsedu vlády a zodpovednosť nášho prezidenta. My už dnes vieme, veľká väčšina z nás, čo tu sedíme, na koho tá zodpovednosť padne. Máme predsa precedensy za posledný vývoj, v poslednom vývoji Slovenskej republiky, ktoré jasne dokazujú, že sme mali pravdu, keď sme hovorili, že vylúčenie Gauliedera z parlamentu je čin, ktorý uľpie na tých poslancoch a tých predstaviteľoch HZDS, ktorí k tomu dopustili. My už dnes vieme, že to na nich padne. Problém je ten, že títo ľudia ďalej môžu v našej spoločnosti existovať a byť akceptovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.3.2013 13:18 - 13:20 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Začali ste svoj prejav, pani poslankyňa, citovaním výpovede jedného bývalého predsedu Ústavného súdu: "Pravda bez moci ti je nanič." Ale to potom je základ neprávneho štátu. Keď pravda bez toho, aby niekto ovládal moc, aby bol mocenským predstaviteľom, nemôže sa presadiť. Práve preto sme zorganizovali petíciu už hneď na začiatku pred vyše rokom zbierania podpisov, pred vyše dvoma rokmi, zbierania podpisov za vymenovanie pána Jozefa Čentéša na miesto generálneho prokurátora. Podpísalo to 30-tisíc ľudí. Ja neviem, či je to veľa, alebo málo. Ľudia veľmi každý deň nevnímajú funkciu generálneho prokurátora, ale ja si veľmi vážim tých 30-tisíc ľudí, ktorí už vtedy, skoro pred dvoma rokmi, pochopili, o čo ide v tomto zápase a o čo sa hrá.
Pamätám si ten moment, keď vyhadzovali poslanca Gauliedera z parlamentu. Vtedy tam sedel náš budúci pán prezident, na tom mieste, kde je pani predsedajúca, a všetci sa báječne zabávali na tom, keď opozícia upozorňovala, že to je proste cesta do pekla. To je cesta k neprávnemu štátu. Asi tak sa zabávali, ako sa zabávali naši kolegovia zo SMER-u. Ale táto cesta vedie tam, kde išiel aj pán Mečiar.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8.2.2013 10:35 - 10:40 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte len na záver to zhrnúť.
Prvé, čo musím povedať, je, že tento návrh zákona neruší fondy. Celá debata o tom, či fondy áno alebo nie, je mimo tohto zákona. Dovoľujem si upozorniť, že okrem Literárneho fondu, ktorý čerpá z dvojpercentnej dane okolo 49 %, všetky ostatné fondy z nej čerpajú medzi 7 až 17 %. Toto nijakým spôsobom neruší fondy. Znovu to opakujem. Ja rozumiem tomu politicky, že niekto potrebuje tomuto zákonu vsunúť to, že toto je rušenie fondov. Naopak, sú tam aj návrhy, akým spôsobom zabezpečiť ešte iné financovanie fondov.
A pri tejto príležitosti by som sa veľmi chcela poďakovať pánu predsedovi výboru pre kultúru a médiá, ktorý vo svojom vystúpení, asi predpokladám, kto ho napísal, podľa tej dikcie, jasne dokázal, pretože jeho prejav, to normálne ma prenieslo do roku 1976, že to bola presne tá biľakovská dikcia, presne to isté obviňovanie, to isté polarizovanie, triedny boj. Všetko ste tam našli. Tých pár ľudí, čo tu sedelo, bolo šokovaných. A potom som si na sociálnych sieťach pri ľuďoch, ktorí to pozorovali, to prečítala. A preto mu chcem poďakovať, pretože boli tak zdesení z tej dikcie. A to je to, na čo som chcela upozorniť, je to fosília. Je to relikt a pri svojej obrane síce nás robí mladšími, by som takúto omladzovaciu kúru celkom privítala, ale jednoducho nás znovu vracia do dikcie sedemdesiatych rokov. Po päťdesiatych rokoch je to druhé obdobie na Slovensku, ktoré zdecimovalo slovenskú kultúru práve aj týmto jazykom. Takže mu chcem poďakovať.
Ešte by som chcela povedať, tu sa stále hovorí, potrebujeme systémové zmeny, to sa nedá z tohto začínať. Ale na to tu máme ministerstvo kultúry. Snáď nie? Ono musí urobiť reformu. Pán kolega, ako opozičný poslanec chcete vypracovať pre ministerstvo reformu, ktorú vám tu 83 poslancov zmietne zo stola bez akejkoľvek debaty? Takto to v parlamentnej demokracii nefunguje, treba povedať. Čiže všetko to, čo ste povedali, a ja sa pod to podpisujem, musíme jednoducho posielať na ministerstvo kultúry. A tu je ďalší dôkaz toho, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky neprešlo reformami. A toto všetko sú relikty toho, že 22 rokov, skrátka, sme neprešli reformami v kultúrnom sektore. Niektoré z nich sa urobili. Je to napríklad odčlenenie Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej. No ale jej nová pani riaditeľka pravdepodobne význam tejto inštitúcie mieni teraz absolútne zlikvidovať. Čo sa týka Literárneho fondu, nepočujem, že by nejakým spôsobom vôbec niekto z tohto fondu sa týmto zaoberal.
A nakoniec jednu veľmi dôležitú vec musím povedať. A preto by som vás poprosila, aby sme sa na tomto spojili. Vo včerajšom prejave predsedu výboru pre kultúru a médiá veľmi dehonestujúcim spôsobom boli menovaní ľudia, ktorí žijú v dobrej viere a v presvedčení, že žijú v demokratickej krajine a je na ich slobodnom rozhodnutí, čo podpíšu a čo nepodpíšu. Menoval niekoľkých ľudí a spochybnil ich dobrý úmysel a spochybnil aj ich existenciu. Pán poslanec Hraško hneď reagoval na to, že jedného z tých ľudí pozná. Toto sa nikdy nesmie v parlamente stať, aby poslanec politik bez toho, aby si uvedomil alebo vôbec zistil, že títo ľudia existujú a že máme 22 rokov demokraciu a jednoducho majú právo vyjadriť svoj názor a podpísať to, čo považujú za správne, ich tu dehonestoval s tým, že ktovie, či existujú. Ale mimo politických vecí, mimo akéhokoľvek politického zápasu alebo dialógu toto sa nikdy nesmie v parlamente stať. A preto dovoľte mi, aby som, úprimne verím, že aj vaším menom, sa týmto ľuďom, ktorých existencia bola spochybnená, a bolo spochybnené ich právo vyjadriť svoj názor, sa im verejne za celý parlament ospravedlnila. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2013 10:14 - 10:16 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánu Viskupičovi za jeho vystúpenie. Je vidieť, že sa snaží vniknúť do tej hmlistej a veľmi netransparentnej situácie okolo fondov, na ktorú som upozornila. A som mu aj veľmi vďačná za to, že hovoril o tom, že vlastne sú tu občania tohto štátu, ktorí platia jednoducho viacej. Žiadne iné profesijné skupiny okrem umelcov tu nie sú, na ktoré by niekto tlačil, aby boli solidárne. A toto slovo sa zneužíva voči týmto ľudom. A hovoria: „Vy chcete zrušiť 2 %, vy nie ste solidárni.“ Uveďte mi ešte ďalšie skupiny profesijné občanov tohto štátu, pre ktorých majú byť rovnako nastavené podmienky, ktorým niekto vyčíta, že neplatia 2 % zo svojej hrubej mzdy a zo svojich hrubých honorárov, lebo majú byť solidárni. A to je ten princíp, na ktorý my poukazujeme.
Ale, pán kolega, ak hovoríte o populizme, prosím vás, pozrite sa do programu našej politickej strany. V každom takom programe nájdete zrušenie 2 % a aj dôvod, prečo sme ich chceli zrušiť. A okrem toho SDKÚ predsa je stranou, ktorá čistila daňový systém. A práve jedna z týchto reforiem, a síce vyčistenie daňového systému, priniesla nebývalý hospodársky rast Slovenska. Takže o akom populizme tu hovoríte? Ja vás nerozumiem. A predpokladám len, že ste predsa len mladší, nepamätáte si, čo bolo v deväťdesiatych rokoch, pretože ste boli mladý človek ešte. Tak o akom populizme tu hovoríte?
Ale druhá vec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2013 16:08 - 16:17 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Toto je rozprava o odstránení fosílie. V roku 1954 za najhroznejšieho komunistického režimu, ktorý smeroval proti všetkým intelektuálom a zabezpečoval si poslušnosť jednej vrstvy intelektuálov slovenských, a to je, slovenských spisovateľov, vznikol, vznikla povinnosť platiť z hrubej, z hrubého honoráru 2 % do fondu, ktorým sa umožňovalo, že v Budmericiach stál rum, keď to trošku zvulgárnim, desatinu ceny, ktorú stál v normálnej krčme. Čiže bavíme sa o roku 1954. Odvtedy táto povinnosť platí. Ďakujem pekne. (Reakcia vystupujúcej na stlmený ruch v sále.)
Cez to všetko chcem povedať, že chápem, že niektoré, niektoré zväzy sa ozvali, zväzy tvorivých pracovníkov sa ozvali a niektorí umelci mi zatelefonovali. A hlavne, samozrejme, pán riaditeľ Ladislav Serdahély, ktorého poznám, a tuším je vo funkcii vyše tridsať rokov, ak ma pamäť neklame. To bolo ešte vtedy, keď aj ja som zo všetkých mojich honorárov platila 2 percentá. Nikdy, samozrejme, som, som nepatrila medzi tých vyvolených, ktorí za to mohli čerpať nejaké benefity.
Aké majú argumenty? Ja si myslím, že o nich treba hovoriť. A treba aj povedať, že to chápem, pretože jednoducho zvykli sme si na to. Zvykli sme si, prispôsobili sme sa, to tak býva vždy, keď niečo tak veľmi dlho trvá a, bohužiaľ, ministerstvo kultúry nikdy nepristúpilo na zásadnú reformu financovania kultúry, a tým pádom táto fosília nás tu, vykopaná z roku ´54, stále straší. Medzi hlavné argumenty patrí: Ale veď my zanikneme, keď nebudú tí tvoriví platiť dve percentá! My nemáme inú materiálnu základňu, stály zdroj príjmov. Z čoho budeme my vlastne existovať ako fond?
Na to by som ja odpovedala veľmi jednoducho, že pokiaľ umelci potrebujú takúto podporu, veď to môže dávať priamo ministerstvo, nepotrebuje na to nejaký fond, ktorý má samozrejme svoje náklady. Treba povedať, že už niekoľko rokov sa usilujem, aby som zistila, aké vlastne sú prevádzkové náklady Literárneho fondu. Doteraz sa mi to nepodarilo zistiť. My nevieme ani, koľko majú plat zamestnanci fondu, my nevieme, akú časť. My dostávame len a stále dostávame len, toľkoto percent sme vyplatili, toľkoto peňazí sme vyplatili, ale vôbec nevieme, koľko potrebuje vlastne samotný fond na svoju činnosť. A to by pre tú transparentnosť, aby sme pochopili, o čo im ide, veľmi potrebovali.
Druhá taká výčitka je: veď to už teraz, doteraz dobre fungovalo, a keď to pre mňa dobre fungovalo, tak to nechajte. Ale podmienky sa zmenili, podmienky sa zmenili. Napríklad reforma, ktorú teraz uskutočnila druhá Ficova vláda, veľmi, veľmi sťažila podmienky, za ktorých umelci, ktorých väčšina je na voľnej nohe, ako sa to hovorí, mohla platiť svoje, svoje dane, svoje výdavky. Všetko sa pre nich zmenilo, všetko sa pre nich zvýšilo.
Po tretie, hovoria o princípe solidárnosti. Ja tomu rozumiem. Tí, ktorí sú úspešní, tí, ktorí sú tvorivejší, tí, ktorým viacej vychádzajú knihy, ktorí robia viacej, majú sa skladať na tých, ktorí nemajú toľko tvorivosti, ale patria medzi umelcov, alebo chcú patriť medzi umelcov. Ale potom by som čakala, že sa napríklad Literárny fond spýta najúspešnejšej slovenskej spisovateľky pani Keleovej-Vasilkovej, ktorá predala milión kníh a zo svojich honorárov platí 2-percentné dane a určite nikdy nedostala žiadne štipendium, určite nikdy nebola na žiadnom pobyte, určite nikdy nemala nič z tohto, že či je ochotná. Či je naozaj solidárna. Lebo ja nezatracujem princíp solidárnosti, sú knihy, ktoré vyjdú v päťstokusovom náklade, ale je veľmi dobre, je veľmi dobre, že vyjde Milan Hamada, a dúfam, že si to, drahí kolegovia, všimnete, jeho kritické glosy a eseje a fejtóny, ktoré písal, a články do novín. Teraz vyšla, mám ju na stole priamo. Áno, to nikdy nebudú čítať milióny ľudí, ale treba sa aspoň spýtať.
Keleová-Vasilková nikdy nedostane žiadnu cenu, pretože to je takzvaná ženská literatúra tohto typu, ktorá je zaznávaná. A choďte sa pozrieť do ktoréhokoľvek kníhkupectva. Keby ženy nekupovali knihy, prežili by tieto kníhkupectvá vôbec? Tak aspoň ďakujem, alebo aspoň nejaký, nejaké, aspoň nejaké gesto. To by som ocenila. Ináč, samozrejme, prečo by tí, čo sú úspešní, neudržiavali tých, čo sú menej úspešní?
A štvrtý argument je, veď tie peniaze, ktoré úspešní platia, sa vracajú do umenia, a preto to nemôže byť daň. Ale to je daň. To je daň. To sú dve percentá, ešte k tomu z hrubej mzdy, teda z hrubých honorárov. A z toho sú štipendiá, ceny, prémie. Len akosi, a prepáčte, ja som v tomto od roku 1966, od roku 1964, kedy som dostala prvý honorár, tiež som v tom, v týchto dvoch percentách bola, nikdy v živote som žiadnu zahraničnú cestu, žiadne štipendium, žiadnu cenu, žiadnu prémiu nedostala. A to už nehovorím o mojom mužovi a podobne. A ľuďoch, ktorých poznám okolo seba. Takže ja hovorím aj zo svojej osobnej skúsenosti. To znamená, že moja požiadavka je, aby fondy konečne začali byť transparentnejšie, aby sme vedeli, čo vlastne financujú s týmito dvoma percentami.
Aký bol náš hlavný argument, keď predkladáme s pánom Beblavým, pánom poslancom tento návrh? Pretože predsa úspešní lekári neplatia tých ostatných lekárov. Úspešní vedci neplatia tých ostatných. Ja neviem, učitelia úspešní, ktorým uverejňujú články v Učiteľských novinách, neplatia ostatných učiteľov. Toto sa to týka jedine a výlučne tvorivých ľudí, ktorí zarábajú na honorároch. Takže je to veľmi podivná  komunistická fosília a každý, kto ju obhajuje, si tohoto musí byť vedomý. Ale znovu hovorím, my sa stretávame s fosíliami v kultúrnom sektore práve preto, pretože rezort kultúry neprešiel žiadnou radikálnou zmenou v oblasti financovania, ale ani organizácie, ani ničoho iného.
Takže, vážení priatelia, zmene sa každý bráni. Je dokázané, ako sociológ vám to môžem povedať, že keď vyhlásite nejakú zmenu hlavne po, od roku 1954, ktorú navrhujete, 80 % ľudí sa postaví proti, pretože si na to zvykli. Ale teraz je už konečne čas, aby sme toto zlikvidovali a fosíliu vrátili do múzea, kam patrí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis