Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja by som sa nakrátko vrátila späť k materiálom, ktoré, o ktorých tu rokujeme, ak dovolíte.
Áno, tieto materiály sú známe tým, že sú suchými výpočtami a určitými suchými predpokladmi. A aj preto stále narážame na problém a ukazuje sa to aj v tejto debate, nakoľko suché majú byť tieto správy a zároveň dodržať tú diplomatickú hladkosť a nepovedať ani o slovo viac, ako je nutné, pretože tieto materiály sú, samozrejme, analyzované všetkými ambasádami, o nich idú telegramy do všetkých ústredí na celom svete. A v, aj tak, presne tak ako táto debata, lebo na tejto debate sa nezúčastňujú len tí, ktorí tu sedia, tento televízny postoj neplatí, na tejto debate sa zúčastňujú oveľa oveľa viacej ľudia a nielen v Slovenskej republike. A ale musím povedať, že čo sa týka zamerania, pán minister, pripadá mi, možno je to len môj súkromný názor, to zameranie ešte viacej suchšie, povedala by som úradníckejšie, než kedykoľvek predtým: splnili sme, pokračovali sme, aktívne sme sa podieľali, v kontexte... Rozumiem tomu, je to ten jazyk, ktorým sa zvykneme vyjadrovať, ale nájdeme tam aj také slovo ako pokračovanie, teda kontinuitu a mali by sme byť za túto kontinuitu v zahraničnej politike mimoriadne vďační a ja som za ňu vďačná po tých všelijakých peripetiách, ktoré sme zažili za posledných 20 rokov, čo sa týkali zahraničnej politiky, keď nespomeniem len moju milovanú politiku štyroch svetových strán pána Zalu. Tak za týmto obdobím už definitívne sme a ja som veľmi šťastná, že sme za týmto. Ale cez to všetko je pre mňa správa trochu chladná, povedala by som úradnícka a vlastne neviem, že či je to našťastie, alebo nie. Chcem si položiť niekoľko otázok v krátkosti. Máme ministerstvo zahraničných vecí - a v debate sme už na to narazili - a máme zároveň ministerstvo európskych záležitostí. Pre mňa, nemôžem si pomôcť, pán minister, ale stále mám pocit, že sa nám vkráda do tejto myšlienky, že európska politika je vlastne niečo, kde sú oni - a tuto sme my. A pritom európska politika - a to treba znovu zdôrazniť aj pre verejnosť, ktorá sa dostane k tejto debate - európska politika je naša vnútorná politika okrem, samozrejme, tých 3 % celej agendy, ktorú vedie lady Ashton. A to súvisí aj s tým, kde vlastne je koordinátor európskej politiky. V Nemecku, v Poľsku je to pri, priamo pri premiérovi. Tam, tam je tá koordinácia európskej politiky, niežeby som vám, pán minister, chcela zobrať kompetencie, ale myslím si, že táto systémová zmena má, bude mať aj dôsledky v systémovom vnímaní a riešení európskych problémov, teda našich vnútorných politických problémov. Na ministerstve zahraničných vecí sú mimoriadne kompetentní ľudia, sú to diplomati, skúsení ľudia, ale sú to diplomati, úradníci a koordinácia európskej politiky si vyžaduje politický prístup. Politický prístup politického orgánu vedľa pána premiéra, toto je moje presvedčenie, možno že sa mýlim, ale potrebovala som to povedať teraz. A, samozrejme, je krátky čas, aby sme po trištvrte roku hodnotili, ako táto systémová bude mať, aký budem mať dosah. Počkáme si na to, ako to bude vplývať na priority, projekty, ale aj na vnímanie verejnosti, kam vlastne európska politika patrí. Počkáme a uvidíme alebo ako naši ruskí priatelia hovoria - "padažďom, uvýdim". Takže to je jedna vec.
Druhá vec. Moja obľúbená téma, pán minister, ekonomická diplomacia. Zachytila som, že aj veľvyslanci by mali byť vlastne kovaní v ekonomickej politike. Ja sa nepamätám, a slúžila som 8 rokov ako veľvyslankyňa, že by niekedy ma neboli hodnotili podľa toho, aké výsledky z krajiny, z ktorej som bola, boli premietané do našej hospodárskej politiky. Vždy to tak bolo. Iná vec je, či si ľudia niektorí prečítali aspoň Samuelsona, aby vedeli, o čo ide. A ale znova sa vrátim k tejto téme. Naše veľvyslanectvá veľmi potrebujú ekonomických radcov. Vy ste o tom sa zmienili, pán minister. Povedali ste, že na to nemáme. Ale je obrovský rozdiel medzi obchodným zástupcom a ekonomickým radcom. To je, to sú nebe a dudy, ako hovoria naši českí priatelia. Títo ekonomickí radcovia nám v najdôležitejších štátoch a regiónoch, ktoré sú strategické pre nás, mimoriadne chýbajú. Ľudia, ktorí by domov posielali analýzy zmien energetického mixu u našich dôležitých partnerov, sledovali by politiku bánk a strategických podnikov vo svojich krajinách alebo v regiónoch, v ktorých pôsobia. Alebo napríklad presadzovali by účasť Slovenska na dôležitých ekonomických fórach vo svete. Povedzte mi slovenského politika, ktorý bol naposledy v Davose? Nenájdete. Povedzte mi. A tam vystúpil s niečím? Alebo na významných nemeckých veľtrhoch. Zachytila som, že posledný významný technologický veľtrh v Nemecku otváral premiér Poľska Tusk s kancelárkou Angelou Merkel. To sú tie veci, ktoré vlastne posúvajú tú ekonomickú diplomaciu krajiny dopredu. Ja rozumiem, že obchodní zástupcovia, ktorí sa vrátili, podľa mňa, pre mňa nepochopiteľne do krajín Európskej únie, s ktorou máme 93 % všetkej obchodnej výmeny, že sa vrátili, rozumiem tomu tak, čo moja veľvyslanecká prax mi potvrdzuje, že budú proste dohadzovať proste biznisy. Ak majú červený pas, bude s tým ako vždy veľký problém. Ale Slovensko by sa malo usilovať znovu sa stať tým tigrom, a keď už nie tigrom, tak aspoň tigríkom Európy. Samozrejme, že je veľmi dobré a veľmi oceňujem a bola to práca predošlej vlády, že sa obchodní zástupcovia dostali pod kontrolu veľvyslancov, ktorú doteraz nemali. To je mimoriadne dôležité a ušetríme si veľa nepríjemností, ale ekonomická diplomacia by nemala byť len o poriadaní malých regionálnych stretnutí v tom, že príde niekto a povie, prosím vás, pomôžte mi. Na to majú niektoré štáty vybudované obchodné oddelenia, ktorá nie sú diplomaticky kryté v krajinách, na ktorých im veľmi záleží, a tí robia túto drobnú prácu. Ale my sme v najužšom jadre európskej integrácie, ako sa to píše v materiáli. Áno, my sme dosiahli to, po čom túžia baltské štáty, Poľsko a celý Balkán, Ukrajina. My sme tam a naše ambície aj v ekonomickej diplomacii musia tomu zodpovedať, inak to bude zase len o tých drobných veciach, o ktorých viem dostatočne veľa.
A čiže v tejto ekonomickej diplomacii sa objavuje aj správa o jednotnej prezentácii Slovenska. Musím sa priznať, pán minister, ja viem, že vám to prisunuli, ale ja tomu nie celkom dobre rozumiem. Pretože o to sa - o jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí - sa pokúšali mnohí, a vždy to skončilo len pri vytvorení nejakého projektu. Teraz má ministerstvo projekt. Ja ho mám, preštudovala som si ho veľmi dobre a chcem oceniť, pán minister, že ste, že aj v zameraní hovoríte, že budete v tomto projekte pokračovať, že ešte ho budete vylepšovať, a tak ďalej, lebo praxou bolo, že síce sa na nejakom projekte pracovalo, ale potom sa vyhodil tento projekt spolu s tými ľuďmi, ktorí z ministerstva, ktorí to vypracovali. Vy ste teda urobili jednu polovicu práce. Vyhodili ste tých ľudí, ktorí to urobili, ale mienite teda v tom projekte pokračovať, takže nejaký pokrok v tom je. Len mne sa prieči to slovo jednotná prezentácia. Ja neviem, čo si mám pod tým predstavovať. Mám si pod tým predstavovať, že kto bude prezentovať Slovensko inak, takže čo, nebude pod to spadať? Alebo ako to bude vyzerať? Ja to taký jazyk, ktorému ja sa vyhýbam. A nerozumiem mu. Ale viem, ale ja vás predsa, pán minister, nepovažujem za neskúseného človeka a predpokladám, že vám nejde o prikázanú prezentáciu, ale o koordinovanú a nie kontrolovanú prezentáciu. Ja sa ešte trošku k tomu vrátim.
Ešte pár slov k energetickej bezpečnosti. Nič, nič dnes nie je nestabilnejšie ako plánovaný energetický mix, ktorý bol nastavený pred pár rokmi. To, čo platilo včera, dnes je považované nielen za nedostatočné, ale aj nepochopiteľné. Samozrejme, je veľmi dôležité budovanie siete prepojení energetických, ropovodných, ale hlavne plynárenských, ale ide o pomaly. Keby tak pomaly stavali Nemci s Rusmi Nord Stream dnes by sme mali plnšiu našu tranzitnú rúru cez naše územie. Keď k tomu pripojíme takú vec, ako je odchod zo 49 % v našom najväčšom plynárenskom gigante SPP Nemcov a Francúzov a vkročenie českého konzorcia, ktoré sa nikdy plynárenstvom nezaoberalo, pre mňa osobne s pánom Křetinským na čele, tam si musíme začať klásť množstvo otázok, ktoré sa naozaj bezprostredne týkajú našej energetickej bezpečnosti. A k tej bezpečnosti ešte Slovenska - spomínate tam veľmi v krátkosti projekty TEN - dopravná európska infraštruktúra. Len by som tu chcela uviesť, že bratislavský primátor zatavil definitívne projekt TEN-T 17 v hodnote 457 mil. eur, ktoré mal znamenať vybudovanie konečne modernej podzemnej železničnej stanice, tunela pod Dunaj a tak ďalej a tak ďalej. Miesto toho nakúpime nové električky a teraz sme zistili, že bez absolútnej rekonštrukcie teraz tie nové električky tak či tak nebudú môcť chodiť. Ešte si na to postavíme a v rámci tohto ešte mienime postaviť aj najodpornejší most nový, ktorý v Európe bude vybudovaný. Pozrite sa na to, ako vyzerá. Je to hanba. Za to nahlas začíname znovu uvažovať o širokorozchodnej železnici miesto toho, aby sme sa išli pozrieť do Katovíc, tam končí jedna vetva širokorozchodnej železnice, aby sme sa pozreli, čo vlastne, kam by sme speli, a čo to znamená, a poradili spoločne s tými všetkými, ktorým končí širokorozchodná na území, aké rozumné postoje by sme k tomuto mali zaujať. Ale ja registrujem, pán minister, že váš postoj je mimoriadne rozumný v tejto záležitosti. Len keď hovoríme o bezpečnosti a ja si spomínam na vyjadrenie pána premiéra Fica: "Radar americký? Nie, nikdy, nebudeme!" To sú veci, ktoré sa takto vysoko postaveným ľuďom asi nemajú stávať, ak naozaj chceme seriózne debatovať o bezpečnosti našej.
A ešte posledné. Pár slov ku kultúrnej diplomacii. Ako členke výboru pre kultúru a médiá mi to dokonca prináleží. Ono panuje všeobecná mienka, že kultúrna diplomacia je o umení. O tom, že sa niekde urobí výstava, našich šesť inštitútov - myslím, že ich ešte nemáme viacej - alebo sedem, osem - aha, prepáčte - urobí proste nejakú vec alebo nejaká putovná výstava pôjde potom. Chcela by som tu preto zdôrazniť, že, a citujem zo zamerania, že "kultúrna diplomacia", a teraz citujem: "neznamená", teraz citujem: "dôraz na prezentáciu moderného i tradičného slovenského umenia". To je mimoriadne zúženie tohto celého problému a tej možnosti kultúrnej diplomacie. Tento zúžený pohľad na kultúru nám zakrýva možnosti kultúrnej diplomacie. Nediskutujeme to, napríklad akým spôsobom táto kultúrna diplomacia môže súvisieť s verejnou diplomaciou, čo by vôbec na Slovensku bolo veľmi dobré. Ale zoberme si príklad. Taký Rok Chopina u našich susedov. To nebolo o výstavbách. To bola sústredná činnosť jeden celý rok, kde ako sa dneska smejú Francúzi, Poliakom sa podarilo presvedčiť, že Chopin bol vždy Poliakom, dokonca Slovanom a s Francúzmi mal spoločné len to, že sa mu zapáčila George Sand alebo George Sand sa zapáčil Chopin. Je to úsmevné. Myslím to ako vtip pre tých, ktorí by snáď na to chceli reagovať. Ale hovorím o tom, pretože to bol komplexný projekt. Komplexný projekt, ktorý ale nebol koordinovaný politikmi, nebol koordinovaný ministerstvom, mal špeciálny rozpočet, bol pripravovaný štyri roky dopredu a viedol ho inštitút, ktorý má v popise práce prezentáciu Poľska, nielen kultúry v zahraničí. Ale aby sme nehovorili len o Poľsku. Projekt Mozart, ktorý začali pred vyše 20 rokmi Rakúšania bol presne takto isto nastavený. A dnes už nepotrebujú robiť nejakú mozartovskú, mozartovský rok alebo niečo, pretože ten ide kontinuálne a prináša obchodné, ekonomické, strategické, imidžové, všetky možné výhody pre Rakúsko, aké si len viete predstaviť.
Čiže kultúrna diplomacia nie je o tom, že máme 8 inštitútov alebo nielen o nich, to je o niečom inom, ale obávam sa, že sme na to ešte neprišli a týka sa to aj 1150. výročia vierozvestcov, a tu mám niekoľko otázok, pán minister, na vás. Sme schopní sa dohovoriť s Čechmi? Pretože, ako viem, zatiaľ nie. Budeme mať rozličný termín a nie sme schopní sa dohovoriť, hoci to najdôležitejšie územie, my máme na tomto území dnes len ten najstarší kostolík, hej, v Kopčanoch. Ale jednoducho pokiaľ sa nedohovoríme s Čechmi, bude to len výstrely také tie regionálne, ktoré budeme mať a budeme oslavovať hlavne pre nás doma. Ani pápeža nevoláme spoločne, aby prišiel. Nevoláme spoločne. Česi svojou cestou, my svojou cestou. Pokiaľ mám dobré informácie, pán minister, tak pápež nepríde na Slovensko, teda nepríde ani tam, ani tam. Dokonca teda o tom hovoril aj hovorca konferencie biskupov pán Kováčik. Nevieme zatiaľ, koľko vlastne financií je na ten projekt, lebo to nie je len zo štátnych zdrojov, ale z ostatných verejných zdrojov a tak ďalej a tak ďalej. O tom nevieme a projekt, skutočný projekt, komplexný projekt som, bohužiaľ, nevidela. Možno niekde je. Takže keby ste mi poradili, rada sa na to pozriem.
Chcela by som nakoniec oceniť, že sa Slovenská republika vracia k národnému konventu. Chcem to zdôrazniť možno aj trošku sebecky preto, že som stála pri zrode Národného konventu v Slovenskej republike. A keď ho už teda tak úspešne vyvážame do Srbska, do Ukrajiny a do Moldavska, bolo by chyba, chybou, keby sme my sami tento projekt zaznávali priamo u nás doma. Škoda, že bol prerušený. Ja, samozrejme, ten projekt potrebuje modernizáciu, ale som rada, že sa k nemu znovu vrátime. A ešte posledné. S radosťou som si prečítala v zameraní, že považujete, pán minister, za potrebné prijať výnos, aby sme presadzovali pri udeľovaní dotácií na projekty z vášho ministerstva, a to citujem: "na podporu predchádzania foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie a ostatných prejavov intolerancie" - tu končí moje, moja citácia. Ale keď čítam kultúrne časopisy, keď čítam pána Machalu, tak pevne spojeného so SMER-om, a keď si pozriem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
