Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystupoval som aj v prvej, v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona a už vtedy som mal problém so šírkou záberu, lebo pán minister teda prišiel s jednou transpozičnou iniciatívou a otvoril dve filozofické témy, ktoré sú teda, myslím si, že pri takom štandardnejšom postupe každé zvlášť na diskusiu. Aby možno pre záznam bolo jasné, momentálnym stavom sa k tomuto cez jeden z výborov pridala štvrtá téma, ktorá, ak by sme zostali na tej filozofickej rovine, ktorá ide v príkrom rozpore s inými ustanoveniami alebo zámermi ministerstva. Ak ministerstvo spravodlivosti sa vydalo cestou úpravy Trestného práva, myslím si, že je legitímnou súčasťou, aby tá najväčšia zákonodarná iniciatíva, ktorá ide priamo z vlády, a poslanci niekedy menia, niekedy komentujú a možno vstupujú pozmeňujúcimi návrhmi, je legitímne, že sa takto ten proces deje, a myslím si, že tá legislatívna iniciatíva vlády je niekde cez 90 %, toto teraz spochybňovať veľmi nechcem.
Čo sa nám ale stalo procesom z prechodu z prvého do druhého čítania? Tá téma sa rozšírila o tému, opozícia ju vidí z pohľadu negatívneho vývoja a z pohľadu kriminalizácie jednej profesnej skupiny, v tomto prípade lekárov, vidia ju, alebo vidíme ju v opozícii z pohľadu toho, že za to, že sa tu niekto ozval v spoločnosti a využil účinný nástroj, ako v situácii bezmoci primeť možno - a vtedy to nebola táto vláda, ale iná - prinútiť vládu k tomu, že máme oprávnené požiadavky, že naozaj situácia je vážna a musíme pristupovať možno k neštandardným krokom, ktoré, myslím si, že použili nástroj, možno ho vidieť aj v rovine štrajku, nástroj podávania hromadných výpovedí a docielili nejakých spôsobom svoje. Pre mňa je paradoxná situácia, že kontinuálna vláda, vláda sociálnej demokracie obmedzuje právo na štrajk riešením v Trestnom zákone.
Čo sa nám ale deje z pohľadu celého, z celej konštrukcie tohto návrhu zákona? Tak na jednej strane - v oblasti drogovej problematiky - hovoríme, že náš trestný poriadok by mal rešpektovať možnosti nejakej dohody, možnosti zainteresovania rodičov, rodiny a neísť striktne po represii, na druhej strane však pritom, že vládny poslanec zo zdravotného výboru pán doktor Valocka predloží pozmeňovací návrh, Valocký, pardon, a tu ideme po podľa mňa veľmi ťažko obhájiteľnej miere represie voči skupine obyvateľstva, voči profesnej skupine, ktorá sa dokázala ozvať, ozvala sa a čiastočne si presadila nejaké svoje záujmy a vyzerá to teraz, že za spôsob, akým sa ozvali, a že proti - a teraz je jedno, či bývalá vláda, alebo aj táto vláda, lebo idú v kontinuite - za to, že sa ozvali, dostávajú adekvátny trest. Prečo zavádzame do, alebo chceme zaviesť, alebo poslanci z výboru zdravotníckeho chcú zaviesť dve nové skutkové podstaty, ktoré ako keby, a môžme povedať, chcú kriminalizovať jednu časť obyvateľstva a v širšom kontexte dostávajú trest za to, že v situácii bezmoci, v situácii, kedy arogancia moci dosiahla tak veľké rozmery, že si nevedeli pomôcť a upozorňovali podľa mňa na oprávnené záujmy svoje - týkali sa stavu zdravotníctva, týkali sa ich platových podmienok, týkali sa poskytovania zdravotných služieb, týkali sa pacientov - prečo teda sa dostal do spoločnej správy tento neoprávnený trest? Je preto aj legitímne sa pýtať, kto bude ďalší.
Ja si pamätám veľmi plamennú diskusiu z predchádzajúceho volebného obdobia na eurovýbore, kde súčasný štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš sa v téme štrajku a spôsobu a metód štrajku zastával lekárov a hovoril, že môžu použiť akúkoľvek metódu na to, aby v situácii, kedy sa mu zdalo, že ministerstvo zdravotníctva pristupuje veľmi arogantne k tejto téme a teda schyľuje sa vlastne k voľbám, je dobré túto sociálnu skupinu podporiť. A právo na štrajk, právo na štrajk je neobmedzené, nedotknuteľné, majú všetky, majú možnosť využiť všetky nástroje na to, aby mohli presadiť svoje. Čo sa stalo, kde je teraz pán štátny tajomník, že táto skupina ľudí, ktorí využili jednu z metód, ako moc dostať do úzkych, aby počúvala ich požiadavky, čo sa teraz deje, že jeho kolega z vládnej strany cez pozmeňujúci návrh cez výbor, to aby obišiel štandardné procesy, ktoré si ministerstvo, ktoré musí ministerstvo absolvovať, to je medzirezortné pripomienkové konanie, to je široká odborná diskusia, to je zacielenie verejnosti na to, že nejaká skupina obyvateľov dostane pre seba desaťnásobne vyššie tresty ako, ako iná skupina obyvateľstva. Ja sa teda prihováram za to, aby sme, nie preto, že iné ustanovenia zákonov, či už tá transpozičná snaha ministerstva bola nejakým spôsobom zadržaná, ale prihováram sa, dávam aj procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto bode, pretože zmiešali sa nám štyri roviny, štyri sólo legislatívne návrhy, ktoré, každý by si zaslúžil svoju debatu, svoj časový priestor. Je možno príkladom aj toho, že je neobvykle veľká diskusia o týchto štyroch návrhoch zákona.
Nespájajme predsa užívateľov drog, nespájajme lekárov, nespájajme skupiny obyvateľstva, ktoré môžu dostať zvýšenú trestnú sadzbu za to, že použijú nejaké hanlivé výroky a majú, majú teda nejaký osobitný motív, do jedného návrhu zákona, pretože toto sa v jednej rozprave ani veľmi nedá obsiahnuť. Sú tu rôzni odborníci, ja sa aj pre túto chvíľu pýtam, kde je, naozaj, kde je predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu, či mu stačí fórum výborové na to, aby vysvetlil svoje motívy, a plénum, možnože aj samotný pán minister mu nestoja za to, aby prišiel vysvetliť motiváciu zavedenia dvoch skutkových podstát, ktoré môžu trestať a kriminalizovať lekárov za to, že sa ozvali. Je naozaj dôležité, či toto má byť odkaz iným sociálnym skupinám, iným nespokojným, či už to budú nižší súdni úradníci, či už to budú štrajkujúci učitelia, ktorí, kde sa vymyslí, ako účinne obmedziť ich právo na štrajk, ich právo ozvať sa a nepôjdeme po legitímnej rovine možno zmeny práva na štrajk a zadefinovanie iných mechanizmov, ale rovno otvoríme Trestný zákon a rovno zadefinujeme skutkové podstaty na to, aby sme ich veľmi dobre vystrašili, aby nabudúce účinný nástroj, ak moc bude arogantná a ak sa bude arogantne správať, aby použili to, že bude musieť začať načúvať a bude musieť korigovať svoje rozhodnutia alebo zámery, aby tieto sociálne skupiny alebo profesné skupiny, ako ich nazveme, boli vypočuté.
Pre mňa aj teraz od tohto pultu je veľmi ťažké naozaj, keď tu máme takto obrovskú agendu, ktorú možno, možno ste sa aj v tejto situácii ocitli aj nevinne, chcem tomu veriť, nachystali vám poslanci z výboru nezávideniahodnú situáciu: obhajovať aj poslanecký návrh, ktorý tu prichádza a chce kriminalizovať lekárov. A možno pri uvoľňovaní podmienok na to, aby sa obete dílerov - a nech si tu hovoria zástancovia represií, čo chcú - je to uvoľňovanie podmienok preto, aby ak sa niekto stane obeťou dílera, neskončil, aby sme tu zainteresovali viacej rodičov a mali možnosť pri upozornení na ten fakt, že niekto, dieťa alebo adolescenta dostali do styku s drogou, aby mohol nastúpiť ten účinný mechanizmus, a to je rodinné prostredie a nie väzenské prostredie, kde túto iniciatívu, tak ako som hovoril aj v prvom čítaní, veľmi vítam. Či už, keďže sa tu sporíme o represii a represívnejšom možnom a zákazoch a uvádzaní ľudí do väzenia, myslím, že táto zložitejšia cesta, na ktorú sa vydávate, je predsa len legitímna. Len ako o tejto otázke hovoriť skutočne, aby spoločnosť mohla byť upozornená na to, že nie je to čierno-biele a je to zložitá vec, zložitá vec aj z hľadiska odborníkov, ktorí musia definovať nejaké chemické záležitosti. Počuli sme tu aj bývalého ministra spravodlivosti, ktorý v podstate, v jeho reči zaznelo to, že no tak my sme sa na túto cestu nevydali. Ako nevydali sme sa, čiže pán Lipšic povedal iba, že nechajme veci proste pre túto chvíľu radšej tak, ako sú, lebo je to zložitá téma. Myslím si, že všetky zložité témy potrebujú nejakým spôsobom riešenia a bolo by veľmi dobré, aby sme sa na pôde druhého čítania bavili o tejto konkrétnej veci a nemuseli ju tu umelo zmiešavať pozmeňujúcim návrhom, ktorý, kde fakt nechápem, aj z vecného myslím, že Janko Mičovský to tu hovoril, že ja vám tú situáciu takisto nezávidím. Ako dávať absolútne nesúvisiaci prvok do aj tak zložitého a myslím si, že filozoficky zložitého okamihu dvoch vecí, ktoré ste si sám zadefinovali tým, že ste toto ako vládny návrh priniesli do parlamentu, je neakceptovateľné, nie je to dobré, spoločnosť môže byť zmätená. Jediné, čo sa môžem domnievať, je, že aby táto téma prešla potichu, aby bola prekrytá teda rôznymi inými témami a vzhľadom na moje vzdelanie, ktoré sa viacej venovalo mediálnemu diskurzu a marketérstvu, tak je to urobené teda veľmi obratne. Pretože tam platí, ak sa povie sedemkrát jedna správa spoločnosti, zostane nula. Ak sa povedia trikrát tri správy, tak možno zostane jedna. Čiže ak si povieme, ak si toto zadefinujeme, že toto malo byť účelom a pre toto vládni poslanci cez pozmeňujúci návrh cez výbor, kedy tá diskusia je omnoho obmedzenejšia a skutočne nemôže sa zapojiť odborná verejnosť, nemôže sa zapojiť verejnosť, pripomienkové konanie nulové. Mne už pri tomto napadá, či pozmeňujúce návrhy, ktoré často sem prinášajú, veľmi kvalitne prinášajú lobisti a podobne, by sme sa nemali začať zamýšľať pre budúcnosť, že toto je pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z pléna alebo výboru, by nemal mať trošička iný režim, ktorý by mal byť podrobený nejakému širšiemu spoločenskému diskurzu. Pretože zostáva len na toto plénum, kde ani samotný predkladateľ, ja ho tu teda stále nevidím, nepríde a nemá ani úctu možno ku kolegom, k pánovi ministrovi a ostatným, aby vysvetlil svoje zámery, čo to teda má znamenať.
Ja teda rozdelím to a chcem povedať, že ak prístup k drogovej tematike má ísť spôsobom tým, že bude vťahovaná viacej rodina, viacej apelované na zodpovednosť, viacej o tom, že si priznáme, že takýto jav tu máme a nevyriešime ho tým, že ľudí budeme zatvárať do väzenia a vytesňovať ich zo spoločnosti, ale reálne sa zameriame na to, že tento problém tu hrozí a nebudeme to hlavne vidieť v optike 01 alebo v optike čierno-bielej, tak tejto téme omnoho viacej pomôžeme, ako keď tu budeme hřímat, ako hovoria Česi, alebo plamenne nadávať aj od tohto pultu.
Druhá vec, ktorá sa týka, moji kolegovia z klubu predkladali návrh, aby problematika toho osobitného štatútu pri, aby nebola tak úzko špecifikovaná iba na LGBTI komunitu alebo teda aby sa tam, kde to vidí verejnosť, nevzťahovala sa len na sexuálne, sexuálne motivované činy, aby sa to, keď už sa vydávame po tejto ceste, aby sa to rozšírilo možno aj na iné. Pretože týmto osobitným štatútom nemusí byť iba to, že ak niekto niekoho udrie a povie mu pritom ty homosexuál, ale môže mu kľudne povedať aj ty socka a podobne. A z tohto, ak sa ten motív teda dokáže, aby toto nevypadávalo, a či už to pôjde cez tému sociálnej skupiny, alebo užšej špecifikácie jednotlivých sociálnych skupín. Prihováram sa za to, i keď viem, že vôľa, vôľa asi nebude, aby sme to rozšírili aj o ten nenávistný spôsob vôbec, ktorý v spoločnosti teda nie je dobrý.
Tieto dve veci, ak sa ministerstvo spravodlivosti vydalo takouto cestou, z môjho pohľadu sú na diskusiu. Ale tá diskusia môže prebehnúť vo vecnej rovine, ak ale, a to by ma zaujímalo, pán minister, teda, či nebude vôľa skôr odkázať vládnym poslancom zo zdravotného výboru, aby otvorili, aby kontaktovali predmetné ministerstvo a prišlo sa s nejakým relevantným návrhom cez aspoň odborné zdanie tejto témy. Lebo ak doktor chce meniť trestný zákonník, tak si myslím, že sme mimo témy. A veľmi by som sa prihováral za to, aby sme ukľudnili spoločnosť, ukľudnili dotknutú stavovskú sociálnu skupinu profesnú a možno nevydávali signál ľuďom, že bojte sa viac, lebo nabudúce, keď budete štrajkovať vy, alebo zvolíte nejakú metódu štrajku, ktorá bude účinná voči moci, príde znova k nejakej účelovej zmene cez výbor k sprísneniu. A zadefinujeme aj desať ďalších skutkových podstát na to, aby sme vás umlčali a aby ste mali ďalej strach. K tomuto teda ak sa dostane - či už v rozprave, alebo v záverečnej reči - by som rád počul stanovisko a apelujem na to, aby sme touto cestou ďalej nekráčali.
Ďakujem.
