Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.9.2014 o 17:13 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 18:27 - 18:29 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Áno, nie je úplne márny návrh na spoločný postup a uvidíme, ako sa zachovajú štandardné, tradičné politické strany. Ale jedna poznámka ma zaujala v tom tvojom príhovore, a to je, že aj mňa prekvapuje, že sociálnodemokratická vláda, ktorá v časti svojich predvolebných a hlavne opozičných vystúpení používala taký nástroj, alebo myslím, že to robil sám pán súčasný premiér, keď bol v opozícii, a veľmi rád chodil tak mesačne s nákupným košíkom a porovnával teda roky, že koľko si ľudia mohli dovoliť za, nakúpiť za sto, dvesto korún a koľko si môžu kúpiť za vtedajšej, vtedajšej vlády a kam to teda sa dostalo.
Ja by som, možnože to stojí za to, aby sme urobili niečo podobné a nastavili 500-eurový nákup za prvej vlády Roberta Fica a 20-eurový nákup za súčasnej vlády a čo by s tým napríklad urobilo toto zníženie, 10-percentné zníženie dépéháčky. Bol to niekedy využívaný marketingový trik, ale odkedy sú sociálni demokrati vo vláde, tak sa k tomuto návrhu nejako nemajú a potraviny zostávajú v 20-percentnej dépéháčke, dokonca od 1. 1. 2015 si kľudne návrhom jedného z poslancov, ani vládny návrh to nebol, dovolili zachovanie 20-percentnej dépéháčky úplne na všetko. Čiže neklesá na 19 %, ako klesnúť mala. Takže pridávam sa k tomuto a dúfam, že príde k všeobecnej dohode.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 17:44 - 17:46 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Dve poznámky. Neviem, či rečnícke alebo, alebo reálne. Ste sa pýtali na vyjadrenia záujmov Európskej únie, či idú v príkrom alebo koľajnicovej paralele so záujmami USA, alebo máme nejaké iné, a teda že nikto to tu nespomínal. Ja som si dovolil kritiku možnej chiméry jednotnosti zahraničnej politiky Európskej únie, pretože nič také neexistuje a sme rozsypaní v bilaterálnych vzťahoch, pri krízových scenároch je to vidieť a ten vypuklý moment je vidieť omnoho a omnoho viacej, pretože či už si budú tie hrozienka vyťahovať Rakúšania, Nemci, Francúzi, Poliaci, proste máme Európsku úniu napriek snahe zjednotiť a možno aj personálnou nomináciou na vysoký post komisárky v minulom období, ktorý má vytvárať nejaký dojem jednotnosti zahraničnej politiky a tým pádom aj nejakých geozáujmov, tak sa bavíme skôr o chimére ako o niečom reálnom. Takže áno, pýtal som sa na to a nemyslím si, že by sme mali ísť v nejakej paralelnej línii a mali by byť definované, doktrinálne definované záujmy Európskeho spoločenstva, ktoré rovnako ako vy neviem celkom odhadnúť. Navyše tomu bilaterálne vzťahy nie veľmi prospievajú.
Druhá poznámka je, keď ste sa pýtali na to alebo konštatovali ste, že sme nedodržali slovo alebo nedodržali postoj voči Ukrajine. Čo ste mali na mysli? Kto sa baví o vstupe Ukrajiny, na akom fóre kto kedy povedal, že chce Ukrajinu do NATO? Áno, dodržali sme a do dôsledkov. My sa tu bavíme o asociačnej dohode. Nie o vstupe do NATO a NATO nemá záujem, aby Ukrajina do tohoto bezpečnostného alebo obranného paktu nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 17:13 - 17:15 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Viete, pán poslanec, ja som sa pýtal asi trikrát na to, že či existuje oficiálne fórum, kde by Spojené štáty americké nejakým spôsobom vstupovali do možného, možného riešenia, lebo môžme ho stanovovať len zo základných parametrov, ktoré my by sme mali mať na srdci. Pýtal som sa dokonca aj dosť konkrétne, či vo Vilniuse, Minsku, v Kyjeve existuje fórum, kde by sme naozaj naším vyhlásením mali upozorňovať na to, že Ukrajina, no, no, no, takto, takto nie, vy keď sa budete stretávať na bilaterálnych rokovaniach s americkou úniou, tak Slovenská republika má na srdci to, že toto eskaluje konflikt. Ja si myslím, že nie. To, s kým sa stretáva ukrajinský premiér, nechajme na ukrajinskom premiérovi, ja si myslím, že stranou sporu, tomu, čo sa bránil aj prezident Putin pri vyjadreniach v Minsku, bolo, aby sa ruská strana do toho neťahala, že pre nás je omnoho dôležitejšie to, že či sú ruskí vojaci naozaj na dovolenke vo východných oblastiach Ukrajiny, a toto je ten podstatný fakt, ktorý nikto nespochybňuje, že táto strana konfliktu ako keby tam bola. Amerického vojaka, základňu NATO som ja na Ukrajine nezaznamenal, a preto je podľa mňa zbytočné ho v tomto texte spomínať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2014 16:42 - 17:12 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa za neskorší príchod, ale v debate s pánom kolegom Čížom sme boli vzadu a neuvedomili sme si, že rozprava pokročila až do fázy, kedy sme na rade.
Chcel by som povedať pár poznámok k tejto nesporne zaujímavej debate, ktorá sa rozvinula pri dvoch témach a snažil by som sa dotknúť oboch z nich. Jednak k parlamentnému vyhláseniu a aj k samostatnému bodu, a to je schválenie asociačnej dohody s Ukrajinou. Myslím si, že daná téma debatu o situácii, či už sa budeme pozerať z úzkeho a parciálneho záujmu Slovenskej republiky, alebo budeme mať na srdci záujem Európskej únie, a, samozrejme, a tu by som upriamil aj pozornosť, aby sme nestrácali zo zreteľa samostatnú entitu, ktorou je Ukrajina, o ktorej sa bazálne bavíme, je záujmom a predpokladám, že je naozaj dobromyseľným záujmom každého jedného člena tejto poslaneckej snemovne, ak teda v tomto prípade aj exekutívy, keďže tento bod prinášal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a máme tu teda aj príslušnú vládu.
Pár poznámok k vyhláseniu, keďže vyhlásenie ako keby sa dostalo do fázy, napriek tomu, že sme mali niekoľko zasadnutí európskeho výboru a nakoniec v dvoch dňoch zase spoločné zasadnutie zahraničného výboru a európskeho výboru, kde za prítomnosti ministra a poslancov, ako aj verejnosti sme sa snažili plénu predložiť dohodu alebo nejaký konsenzus, ktorý by viedol k možnému vyhláseniu, a to teda s ambíciou, aby ho mohla podporiť 150-členná poslanecká snemovňa, pretože naozaj konsenzus v tejto otázke, ktorý by odišiel po tvorení, teda uznesením aj pléna z Národnej rady, je dôležitý, myslím si, že pre všetky tri subjekty, ktoré som spomínal, čiže v prvom rade občanov Slovenskej republiky, občanov Ukrajiny, ako aj Európsku úniu. Je pre mňa preto trošku sklamaním a cítim smútok nad tým do, že sme sa dostali – a dalo sa to predpokladať už počas zasadnutí spoločného zasadnutia oboch výborov, že k tomuto konsenzu pravdepodobne nepríde, a mám pocit, že ak nepríde k čiastočným úpravám textu, nebude 150-členný súhlas s týmto vyhlásením.
Je mi ľúto, že sa nevieme dohodnúť na tej základnej téze, že je dôležité vydať signál európskym inštitúciám, je dôležité vydať signál susedovi a je dôležité vydať signál občanom Slovenskej republiky. Ja by som sa zastavil a pri vyhlásení mám asi tri okruhy, ktoré som chcel spomenúť. A prvým okruhom je ocenenie toho, že počas zasadnutia výboru som navrhol text, ktorý v rámci uznesenia nakoniec bol jednomyseľne prijatý, a to iba s tým úmyslom, že by sme mohli vo vyhlásení upriamiť pozornosť na občanov Ukrajiny tam, kde by mal byť ten hlavný dôraz, a to tým spôsobom, že máme na srdci, že 26., myslím, októbra v Ukrajine prebehnú voľby. Volebný proces na Ukrajine bude dôležitý z niekoľkých rovín a ak trošička, odhliadnuc od toho možno najširšieho možného kontextu, ktorý často spomínali moji predrečníci, je pre mňa a, samozrejme, aj pre Ukrajincov, aj pre nás ako suseda dôležité, ako tieto voľby dopadnú. A predtým je dôležitá ich kredibilita, resp. legitimita.
Vieme, že mandát tohoto parlamentu ukrajinského, ktorý po turbulentných časoch Majdanu, spochybňovania legitímnosti moci a medzinárodno-právne zaviazané následne, že tento parlament teda dovládne až do usporiadania volieb, mal, bolo v tom vyhlásení záväzok a tento parlament mal záväzok prijať nový volebný zákon. Asi vieme, že už do 26. októbra sa tak nestane a ukrajinské voľby sa budú diať podľa starého a stávajúceho volebného zákona. Napriek tomu sme ubezpečení, že aj tento volebný zákon umožní spravodlivo, spravodlivú a demokratickú súťaž. Čiže by som chcel oceniť aj hlasovanie kolegov z vládnej strany, aj kolegov z opozície, že sme upriamili pozornosť na to, že je záujmom Slovenskej republiky, aby v októbri prebehli nerušené spravodlivé a demokratické voľby, aby naozaj mohli mať Ukrajinci, dokonca sme tam dali poznámku po dohode s podpredsedom zahraničného výboru pánom Blanárom, že by to malo byť záujmom zúčastnených strán a celého územia Ukrajiny, čiže aj problémových častí Luhanskej alebo Doneckej oblasti, aby bolo jasné, že v novom ukrajinskom parlamente sa zídu tí reprezentanti, ktorí dokážu legitímne a s celým demokratickým mandátom sa prihlásiť k smerovaniu krajiny, a my dúfame, že to bude v mierovej atmosfére a že konflikt, ktorý bol čiastočne pribrzdený dohodou z Minska, nakoniec bude zastavený možnými rokovaniami, myslím, že vo Viedni a príde k mierovému riešeniu tohoto konfliktu.
Na iných miestach tohoto vyhlásenia, ktoré máte na stole, a tu by som chcel, než sa pohnem k druhej časti môjho vystúpenia, je dôležité poznamenať, že na viacerých miestach, a ja sa k tomu hlásim, hovoríme o diplomatickom a mierovom riešení. Nemyslím si, napriek debate, ktorá tu doteraz bola, že je tu jeden jediný zástupca, volený zástupca Slovenskej republiky, ktorý by mal na srdci inú alternatívu, a je mi naozaj alebo veľmi zle sa mi počúvajú vyjadrenia, ktoré sú podľa mňa až na hrane, o vojnových štváčoch, o porušeniach alebo skutkových podstatách, nabádaniu k vojne, pretože snaha o docielenie čo najlepšieho kompromisu aj s možnými výhradami či na jednej, alebo druhej strane by nemali viesť k tomu, že sa tu budeme navzájom obviňovať z vojnového štváčstva alebo na druhej strane z ideologického štváčstva.
Dôležité teda je, že k tomuto vyhláseniu sa hlásim a mám ambíciu to podporiť, ale dve, dve konfliktné alebo dve poznámky alebo dve vyjadrenia, ktoré v tomto vyhlásení sú, naozaj vzbudzuje otázku a pre mňa je dôležitá tá jedna, kde spomíname Spojené štáty americké. Predrečníci tu rozprávali z rôznych uhlov pohľadu, prečo spomínať v konflikte, ktorý na Ukrajine vznikol, Spojené štáty americké je scestné, a ja sa možno rečnícky pýtam na to, že kde, na akom fóre európskom, minskom alebo ruskom alebo nejakom inom sú Spojené štáty americké, a preto sa k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý by Spojené štáty americké dostal z tohoto vyhlásenia, chcem prihlásiť. Chcem povedať, že by tam tieto štáty z rôznych dôvodov, jeden tu bol, jeden tu bol spomínaný, ten, logicky, a nie preto, že to chce od nás Únia, a nie preto alebo že uniálny text alebo text ministerstva zahraničných vecí navrhuje čosi iné, ale preto, že to má základnú elementárnu logiku, lebo neexistuje ani vilniuské fórum, ani minské fórum s tým, že by Spojené štáty americké, ak chceme zostať naozaj striktne na pôde vyhlásenia a nabádania k mierovým riešeniam, neťahať do tohoto sporu ďalšieho hegemóna.
Myslím si, že Európska únia, a som dlhodobým kritikom toho, že neexistuje jednotná politika Európskej únie. Je to chiméra. Často tu spomíname a bolo tu spomínané napríklad otázka Kosova a myslím si a dovoľte mi to, že napríklad aj Kosovo a napríklad aj vilniuské podpisovanie alebo snaha o podpísanie asociačnej dohody sú jednoznačné príklady zlyhávania jednotnosti európskej zahraničnej politiky, a to, čo sa následne dialo v Kyjeve, podľa mňa a podľa mnohých komentátorov odzrkadľuje len nemohúcnosť toho, čo chceme navonok deklarovať, a to je možná zahraničná, zahranično-politická jednota v Európskej únii. Únia ústami mnohých komentátorov sa vydala na možnú geopolitickú hru a či už, či už dohoda z, chýbala tá banálna dohoda s Ruskom alebo nechýbala alebo tie alebo rozbehla rokovania s Ukrajinou až do bodu podpisu asociačnej dohody, ktorú symbolicky; a ja som sa pýtal aj ministra Lajčáka, či máme vôbec príklad, kedy sa stalo že symbolickým potvrdením na fóre, ako bolo vo Vilniuse, či sa niekedy v diplomacii stalo, že tam prišlo k stiahnutiu podpisu, či máme niekedy v diplomacii precedens, že na, už pri symbolickom podpisovaní nejakej dohody príde k takémuto kroku jednej zo zainteresovaných strán a či naozaj príprava na tento proces nevykazovala chybu a tú chybu deklarujú rôzne, a to je, že kde bolo pri tej dohode Rusko. Zároveň ale sa pýtam, kde bolo Rusko počas tých rokovaní, pretože ten systém nefunguje ako jednosmerka, ale je otvorený a deklarovanie a predvídateľnosť asociačného procesu aj s Ukrajinou predsa sa nediala, nedeje za zatvorenými dverami, či už fóra Európskej únie v Bruseli, alebo zasadnutia, formácie Európskej rady, kde posielame aj našich ministrov zahraničných vecí, predsa nespadol z neba, predsa Vilnius a ten symbolický akt potvrdenia tejto ukrajinskej snahy nejaké rokovania predchádzali a ak hovoríme o predvídateľnosti, alebo chceme v medzinárodných vzťahoch hovoriť o predvídateľnosti, tak Európska únia rozbehnutím asociačného procesu s Ukrajinou predvídateľná predsa bola.
To, čo sa dialo následne, a s tým súhlasím a tu som kritický, ak mal, ak mala protistrana, alebo sa cítila v tomto spore ruská strana nejakým spôsobom obchádzaná, alebo že neexistovala pôda, kde by mohli, mohla svoje výhrady k asociačnému procesu povedať, s týmto súhlasiť celkom nemôžem, a preto aj následné kroky, ktoré ruská strana podnikla a sú všeobecne známe, to je nepriznanie, pôvodne nepriznávanie sa k vojenskej, vojenskému obsadeniu, kde možno 30-tisícová armáda bez výsostných insígnií Ruskej federácie obsadila Krym a následne sa diala z môjho pohľadu anexia Krymu a mám pocit, že to je ako keby všeobecný konsenzus, že áno, je to bazálne porušenie medzinárodného práva a nemôžeme Krym oddeľovať od celkovej situácie v Ukrajine. Nemôžeme ho oddeľovať aj preto, to som tu v debate nezachytil, pretože územná celistvosť Ukrajiny je aj záväzkom Ruskej federácie, spomínané budapeštianske memorandum, kde výmenou za odsun jadrového arzenálu z ukrajinského územia sa Ruská federácia v ´94. roku zaviazala chrániť územnú celistvosť Ukrajiny.
Ja sa v tomto kontexte chcem spýtať, že či si vie niekto vôbec na svete predstaviť to, že niekto, kto vyvíja atómovú zbraň, alebo by sme chceli hovoriť o možnom odzbrojení, čo sme nechali alebo čo nechávame, alebo čo zostáva za týmto symbolom, keďže územná celistvosť Ukrajiny zachovaná nebola, a chcel by som vidieť jednu jedinú krajinu, ktorá by vôbec uvažovala nad tým, že sa, že odzbrojí, že nebude alebo zníži svoj jadrový arzenál, alebo ho nebude ďalej vyvíjať. Pretože to, čo zostalo, potom to je, že akonáhle z Ukrajiny jadrová veľmoc nie je, tak iná mocnosť v jej tesnom susedstve môže trhať jej územie, ako sa jej zapáči, a medzinárodné spoločenstvo sa zmôže na podľa mňa veľmi platonickú kritiku. A to nehovorím, aby sme tam posielali tanky, ale ukrajinská kríza má v sebe obsiahnutú tému Krymu a chcem iba upozorniť, že Krym bol súčasťou ukrajinského územia trikrát dlhšie, ako existuje Slovenská republika.
Začul som na zahraničnom výbore aj poznámky o tom, že, myslím, že to bola kolegyňa Gabániová zo SMER-u, že Ukrajina bola predsa iba medzinárodnoprávnym konštruktom, ktorý nikdy v tých hraniciach, v ktorých Ukrajina je, nefungoval, a preto, čo sa teda deje, a Krym vždycky patril a patrí Rusku. Ja chcem iba upozorniť možno malou poznámkou, že južná hranica Slovenska je len medzinárodnoprávnym konštruktom a vôbec celý vznik Československa stál na medzinárodných a stojí dodnes na medzinárodných dohodách a aby sme nezabúdali na ten jeden a jediný fakt, že veľmoci a hegemóni majú tanky, zbrane a silu, my menšie štáty máme medzinárodné právo, a preto je dôležité dbať o to, aby parametre medzinárodných dohôd a medzinárodného práva boli dodržiavané do dôsledkov.
Dokonca sa mi veľmi zle počúvajú vyjadrenia o tom, že medzinárodné právo, OSN ako inštitúcia, sú v troskách a situácia v medzinárodnom kontexte sa nie že podobá situácii zlyhania Spojených národov v medzivojnovom období, ale dokonca sú isté historické paralely s tým obdobím, ktoré sme tu mali presne pred storočím aj v kontexte teda vypuknutia prvej svetovej vojny, kde bezmocnosť, liknavosť veľmocí viedla ku konfliktu, a preto aj hlasy o tom, že či hrozí, začína, alebo bude konflikt rozmerov tretej svetovej vojny je treba brať s veľkou vážnosťou, a preto aj rozhodovanie o vyhlásení k situácii na Ukrajine je dôležité.
Tretia poznámka k tomu, tomu vyhláseniu sa týka toho posledného odseku. Po dlhom rozmýšľaní si myslím, že ak by, ak by sme expressis verbis netrvali na tom poslednom odseku, to prijatie bez, prijatie tohoto vyhlásenia bez spomienky Spojených štátov amerických... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti. Nech sa páči.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... by sa dalo akceptovať, a súhlasím, že v tom texte sa viackrát spomína presný odkaz na všetky strany konfliktu, takže ak ctení kolegovia neuznajú to, že tento text, ktorý bol pripravený ministerstvom zahraničných vecí, má byť bez tohoto posledného odseku, myslím si, že ak sa mám odosobniť, tak to v rámci toho textu nič nedelí a nenásobí a dal by sa konzistentne prijať.
Čo sa týka samotného procesu, a tu by som skončil k tomu vyhláseniu, čiže dúfam, že pri pozmeňovacom návrhu, ktorý predkladal, nie som si istý, či pán poslanec Šebej, alebo nejaký iný kolega, aby sa vyňala, vyňali Spojené štáty americké, som ochotný a podporím tento návrh a zároveň by sme ten text mali omnoho viacej vyčerpávajúci a konzistentný.
Chcel by som sa opýtať, keďže som členom európskeho výboru a záverom môjho vystúpenia by som chcel upozorniť aj vedenie výboru, že nie preto, že je to reprezentatívna funkcia, často tu kolegovia hovoria o tom, že niekedy je lepšie dvakrát merať a predtým, než sa strihá, aby aj z pozície vedenia výboru sme mali trošička na mysli to, že čo je naozaj záujmom Slovenskej republiky, a že záujem Slovenskej republiky je vyjadrovaný hlasovaním a nie formálnym hlasovaním, aj keď schválime týmto plénom asociačnú dohodu, nikdy som nemal ambíciu skákať proste od radosti, je to procesuálny, ale nie celkom formálny krok. Tento krok je veľmi dôležitý a je to veľmi dôležitý odkaz tým Ukrajincom, ktorí sa prihlásili, že chcú patriť k civilizačnému okruhu, ktorý, a tu aj predseda výboru spomínal vo svojom prejave Huntingtona, ktorý nie je delený ani, ani samotným týmto autorom, pretože si myslím, že otázka príslušnosti Ukrajiny a rozhodnutie Ukrajincov by malo byť vážené aj týmto plénom.
Myslím si, že našou snahou by malo byť to, že náš sused má ambíciu stať sa alebo približovať sa k prostrediu, ktoré, ktorého my sme súčasťou, a preto si chcem a kladiem otázku, že ako sa vníma, ako vníma Ukrajinec vyjadrenia, ktoré niekedy z tejto poslaneckej snemovne zaznievajú a niekedy aj ústami vedenia európskeho výboru.
Nechcel by som byť v situácii, keď si voľne spomeniem, ako historikovi mi dovoľte kúsok analógie s osemdesiatym deviatym, kedy nebolo nič jasné, takisto bolo využité z hľadiska režimu len ius resistendy alebo právo odporu, nemali sme nič legitimizované a napriek tomu sme zvládli tzv. sametovú alebo Nežnú revolúciu, ale asi by sa nám veľmi ťažko počúvalo z ukrajinských, nemeckých alebo iných štátov vtedy západnej Európy, ak by niekto hovoril o tom, že náš zápas tu na uliciach, naše štrnganie kľúčmi je geopolitický zápas a my sami do toho veľmi sme neni podstatní, naše vystúpenie alebo odvaha ľudí, ktorí vystupovali na námestiach, sú nejakí pučisti, ktorí idú proti vtedy, vtedajším režimom.
Myslím si, že tu je treba naozaj vážiť slová, a či už budeme nazerať na to, že Strana slobody je súčasťou vlády, že pravý sektor bol na Majdane, ale ako keby jednotný hlas Ukrajincov hovoril, že toto, toto je propagandistická vec, a prihováram sa za to, aby sme sa odosobnili od toho, že nikto nechce nasilu vyvážať demokratizačné a humanistické a neviem aké ciele zo Západu, ale takisto propaganda o tom, že ruský vojak chodí na dovolenku na východ Ukrajiny, pretože chce brániť Ukrajincov proti fašistickému režimu, ktorý je na Ukrajine, je rovnaká demagógia, ako znie z druhej strany.
A na záver sa teda chcem spýtať, keďže vystúpením predsedu výboru sme tu mali postavené ako keby dve konštrukcie, jedna idealistická a jedna realistická, a to aj smerom na našu exekutívu, že teda čo je výrazom, ak chceme byť realisti a nechceme hovoriť o idealizme a nechceme otvárať alebo reinkarnovať bremeno bieleho muža aj pri Ukrajine, čo je výrazom slovenského realizmu? Ak je jeho výrazom to, že inak hlasujem na europôde a inak to interpretujem v domácom prostredí, tak toto nie je realistické, toto je klamlivé. Ak bolo výrazom európskej, proeurópskej politiky a výrazom slovenského realizmu, tak by som sa, ak by tu sedel minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, opýtal, akú hru tu hrá iný náš sused, a to je Rakúsko, ktoré na neskorú jar podpísalo South Stream, čo ide v príkrom rozpore, a využívať situáciu, ktorá sa na Ukrajine deje a politické nastavenie v Rusku a podpíšu možnú dohodu napriek všetkým legislatívnym a v celej sile Európskej únie, kde Bulharsko sa nevydalo touto cestou a podpísali dohodu o South Streame, toto ide v príkrom rozpore s domácimi záujmami Slovenskej republiky. A ak má skončiť tento proces, po ktorom sa vydali Rakúšania, ktorí neležia na zemi ako Ukrajinci, a kde by sme mali naozaj, viacero ľudí to tu spomínalo, Ukrajincom pomôcť, tak tento bilaterálny rozmer nášho západného suseda voči Ruskej federácii je pre mňa ako keby západnou, ako keby našou diplomaciou obchádzaný, a ja by som sa teda pýtal, či máme skončiť tým, že nakoniec reverz skončí takým spôsobom, že keďže Ukrajina je nestabilný partner, tak Eustream bude odpojený a my budeme tou krajinou, ktorá bude dostávať reverzný plyn, v tomto prípade z Rakúska.
Ak má byť naozaj nejaký dôraz na vyjadrenie slovenského realizmu a slovenskej diplomacie, tak tuto by som súčasne zameral pozornosť, aby sme naozaj neprišli v tomto, či už na to budeme pozerať ako geopolitický spor alebo aj to, že my v tomto spore, kde by sme mali mať hlavne ako vždy na mysli aj záujmy Slovenskej republiky, pri tomto momente neprišli skrátka.
Druhý význam, ktorý som ja nabádal aj ministerstvo zahraničných vecí, malo pre mňa to, že my máme dlhú tradíciu a Slovák a Slovenská republika mohlo využiť, podobne ako sa hlásili Estónci, podobne ako sa hlásil český prezident Zeman, a nakoniec sa stalo to, že to rokovanie možné o mieri bude vo Viedni možno aj v duchu toho, že South Stream nakoniec pri dvojhodinovej návšteve prezidenta Putina bol podpísaný, že toto rokovanie bude vo Viedni. Bratislava je päťdesiat kilometrov a tým, že poznáme a môžme povedať, že rozumieme ruskej duši, mohli sme zahrať politiku našu vlastnú a byť tým mediátorom toho sporu a ponúknuť fóra aj v historickej tradícii Bratislavy – mesta mieru, hovoril som to ministrovi na dvoch zasadnutiach výboru, aby sa stretli možno sporiace sa strany na území, ktoré nemôže byť obvinené z veľmocenských ambícií, ktoré dokáže aj z historického kontextu rozumieť aj geopolohou východnému aj západnému, keďže sme súčasťou toho západného okruhu, a tieto rokovania kľudne aspoň v rovine ponuky mohli prebehnúť. Myslím si, že nech sa budeme dívať na situáciu na Ukrajine z akéhokoľvek pohľadu, je teda dôležité apelovať tak, ako sa apeluje vo vyhlásení na mierové riešenie. Všetky ostatné falošné tóny, ktoré zaznievajú z akejkoľvek strany propagandy, skôr konflikt môžu eskalovať a nie ukľudniť, a preto toto vyhlásenie podporím napriek tomu, že mám mierne výhrady k dikcii textu v dvoch stranách, ktoré som hovoril.
Toľko. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 11:25 - 11:27 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. S konštruktom idealizmus verzus realizmus som sa u teba, pán predseda, stretol už niekoľkokrát a priznám sa, že som z toho trištvrtehodinového púšťania teplého vzduchu čakal tú pointu a tá pointa je, že ako teda budeš hlasovať, či podporíš jednak vyhlásenie a čo s asociačnou dohodou. No a dozvedel som sa, že výrazom toho slovenského realizmu a la Ľuboš Blaha je, že formálne to podporuješ, ale teda nebudeš tlieskať. A potom zaznelo podľa mňa veľmi nekonzistentné, a budem expresívnejší tak ako ty, a veľmi hlúpe púšťanie síry, pretože reinkarnovať v tomto prejave nejaké bremeno bieleho muža a podobne je pre mňa dosť neakceptovateľné v tejto napätej a krízovej dobe. Ja by som chcel povedať, že výrazom zahraničnej politiky Slovenska by mohol byť nejaký naozaj aj kritický názor, ale nesmie sa to diať tak, že sa odkývu sankcie v Bruseli a doma výrazom realizmu bude to, že zaznie silný hlas z Lehoty pod Vtáčnikom od nášho premiéra, ktorý tieto sankcie následne kritizuje.
Čiže ak sa tu niekto baví o nejakej aspoň bazálnej alebo takej tej základnej konzistencii, no tak vy máte celé inštrumentárium vlády tejto krajiny a dokonca aj v rámci formácie Rady EÚ, v rámci bruselského priestoru na to, ak máte niečo proti sankciám, treba to otvárať na fórach, nie v Lehote pod Vtáčnikom, ale na fórach, ktoré sú tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2014 18:43 - 18:47 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som pre potreby, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád by som k tejto téme, ktorá je štandardne vyárendovaná alebo poskytnutá hlavne ekonómom, priniesol možno taký pohľad, ktorý sa dotýka aj oblasti kultúry. Viem, že pán minister síce rezortne zodpovedajúci za oblasť financií má ku kultúre vzťah. A spolu s kolegom z kultúrneho a mediálneho výboru s Mariánom Kvasničkom máme na srdci jednu vec, ktorú pre druhé čítanie sa budeme snažiť do zákona vsunúť, urobiť aj po rozhovoroch s ministrom kultúry, kde sme hlasovali alebo mali sme ochotu podporiť aj novovznikajúci zákon o kultúrnom fonde, ktorý otvára sám v sebe debatu o takzvanom motivovanom donorstve alebo motivovanom sponzoringu. A kde inde sa dá tá motivácia nájsť ako priamo pri vytvorených nejakých predpokladoch oslobodenia od daní, daňových úľav a podobne? Možnože práve teda pre potreby prvého čítania, keď sa bavíme o filozofii aj takto zložitého návrhu, a vidím, že je tu množstvo kritiky aj mojich opozičných kolegov, by som možno len tak predostrel ten pozmeňujúci návrh, historicky možno pán minister, sa usmieva, asi vie, že nám kultúrne zariadenia alebo kultúrne inštitúcie vypadli svojho času, myslím, že to bolo pri zavádzaní rovnej dane z možnej podpory alebo kultúry ako takej, ak teda podnikateľské subjekty budú mať na mysli nejaké donorstvo. (Reakcia navrhovateľa.) Ja nie, ja som nezavádzal rovnú daň. A možnože sociálnemu demokratovi a človeku, ktorý je ku kultúre má blízko, nebudem teraz hovoriť o sadzbách, bude to proste aj na vás. Čiže ja ho tu mám vypracovaný, možno ho len odovzdám a možnože sa zamyslíte tak, že rok 2014 sa zapíše do podpory kultúrnych inštitúcií tak, že sa vrátime k tej praxi, aby tradícia donorstva a sponzoringu aj daňovými úľavami mohla byť možno aj na Slovensku.
Čiže náš cieľ je zvýšenie podpory kultúry v Slovenskej republike a navrhuje sa alebo chcel by som navrhnúť, aby sa rozšíril okruh príjmov oslobodených od dane, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, o hradenú účasť na kultúrnych podujatiach. Takýto zamestnanecký benefit je spôsobilý dlhodobo pozitívne vplývať na ďalší rozvoj kultúry. Nehovorím, že je to podmienené podporou, ale myslím si, že aj z tejto časti, keďže či už pán kolega Kvasnička alebo ja sme aj ako poslanci, ktorí sa venujú vlastne týmto témam, preto som si dovolil aj v tejto výhradnej ekonomickej téme pri tomto zákone dať tento komentár z dvoch teda motivačných rovín. A to je jednak to, že kultúrne prostredie je dlhodobo, a tu máme zhodu aj s ministrom kultúry, poddimenzované. A tuto tá snaha by mohla byť celkom bezbolestná, mohla by nás vrátiť na aj štandardnú cestu, ktorá je v Európskej únii viac-menej štandardná, a budovanie systémov donorstva, úľav, pozitívnych motivácií ľudí, ktorí sa chcú tejto oblasti venovať, respektíve chcú navštevovať tieto zariadenie alebo možno aj intenzívnejšie navštevovať kultúrne podujatia. Kultúrne zariadenia by tu možno boli na debatu. A dalo by sa to schváliť v tomto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2014 14:57 - 14:59 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja celkom súhlasím s filozofiou, ktorú si, pán minister, spomenul o tom, že môže byť zdobrovoľnený 80-percentný odpis z nejakého spotrebného tovaru. Len mi presne vadí to isté, čo predrečníkom, že kategorizujeme ako keby dve kategórie ľudí zamestnancov a staviame ich proti podnikateľom pri práve tomto prejave, pretože otázka 1,6 mil. ľudí, ktorí sa živia prácou, a podnikateľov, ktorí svojimi vlastnými eseročkami tvoria hodnoty, je jedna vec. Druhou vecou sú, samozrejme, v tých eseročkách tie výhody. Ja by som sa chcel tak možno rečnícky opýtať, v koľkých rodinách na Slovensku neexistuje niekto, kto má firmu, ktorá vie odpisovať DPH, či existuje štatistika, kde autá, počítače a podobne nie sú pre manželky, deti a neviem čo, ale je to široko, kde v spoločnosti na rozdiel od vašej interpretácie existuje úzka dohoda, že títo ľudia si navzájom pomáhajú a pomáhajú si nie veľmi z pohľadu štátu v bohumilej činnosti, čo je, že podnikateľ im umožní, že kúpi sa auto na firmu, ktorá pochádza buď z rodinného, alebo priateľského prostredia, podobné je to s počítačom, alebo sa posúvajú tie bločky. A nemyslím si, že tejto atmosfére pomáha vaša interpretácia stavania ich proti sebe, lebo oni to vnímajú trošička inak, pretože asi sa zhodneme na tom, že je národným športom, ak sa bavíme o tej kultúre švajčiarskej a slovenskej, čo najviac optimalizovať či už rodinné alebo aj firemné výdavky. Stavať ich proti sebe je krátkozraké, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2014 18:07 - 18:18 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia. Súhlasím s tým, ako predostrel v úvodnom slove pán minister, že dlho očakávaný návrh zákona na zriadenie kultúrneho fondu, a je dobrou správou, že tento návrh zákona máme na stole, že sme v druhom čítaní a dokonca prišlo – či už na výbore, alebo teraz priamo v pléne – k niektorým vylepšeniam tohoto zákona. Toto, ak som dobre pochopil, hovorí o tom, že miera subjektov, ktoré sa môžu zúčastniť, nebude mať limit sto členov, ale, ak to poviem možno všeobecne, akákoľvek inštitúcia, ktorá sa má ambíciu uchádzať, sa môže zúčastniť, čo, čo vítam. Zároveň, zároveň, ako bolo predoslaté v úvodnom slove, aj špecifikácia pôsobnosti riaditeľa, ktorý bude podľa pozmeňujúceho návrhu predneseného na výbore, ktorý bude viazaný, riaditeľ budúci, ktorý bude viazaný rozhodnutím správnej rady, je to, čo by som; komisiou, pardon; je to, čo by som privítal.
Mám však dve otázky. Priznám, že chcel by som vidieť pôsobenie tohoto fondu a možno tie dve otázky budú súvisieť s ambíciami do budúcnosti. Prvá hovorí o tom, že to, že kultúrne, kultúrne prostredie na Slovensku je finančne poddimenzované, na tom sa asi zhodneme, ale nechcem to brať tak všeobecne, lebo peňazí je vždycky málo, ale to, že chýbajú nejaké pravidlá donorstva alebo zákon o sponzoringu a podobne, možno nespôsobí to, že budeme mať v tomto spor. Áno, zákon o sponzoringu by pre potreby slovenského kultúrneho prostredia možno bol vhodný. A tu je tá otázka, že či by sa ministerstvo nezamyslelo nad tým, že priamo takáto inštitúcia, ktorá – a opravte ma, ak sa mýlim – je z 50 % zamýšľaných 20 miliónov viazaná na kapitolu ministerstva kultúry a druhých 50 % je fakultatívne viazané na možný odvod z hazardných hier, otázka smeruje v tom, že či by ministerstvo v kroku otvoriť tak, ako zamýšľa, teda otvoriť ten donorský alebo prakticky neexistujúci model mecenášstva podpore kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov nemohlo urobiť taký medzikrok, čo by teda znamenalo, že ak by inštitúcia zo súkromného sektora mala ambíciu podporovať kultúrne podujatia priamo cez tento fond, či by po konzultáciách s ministerstvom financií a podobne nemohla toto za cenu nejakých daňových úľav urobiť tým, že by sa napriamo naviazalo, nie všeobecne, že by teda podporovali akcie, ktoré si tieto súkromnosektorové organizácie vyberú, a z tohoto by mali daňové úľavy, to sa často dnes obchádza cez nejaké reklamné účely a podobne, ale by priamo podporovalo tento fond. Tam by som potom naozaj súhlasil s tým, že zakladáme alebo trošička pootvárame dvere mecenášstvu a podpore kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov, pretože by ten súkromný sektor vedel na nejakých parametroch odpustenia alebo zníženia daňového zaťaženia, ak by podporil tento fond.
Čo by tým vzniklo? Neotvárali by sme ten priestor úplne navoľno, to znamená, že by sme nemohli predpokladať, že sa nám všetky súkromné spoločnosti začnú pro forma venovať kultúre, a mala by to v rukách inštitúcia, ktorá by dokázala potom narábať s finančnými zdrojmi aj zo súkromného sektora s možným nárastom, ktorý priamo my teraz, ja som to teda v zákone nenašiel, by priamo mohla vzniknúť vlastne zdrojovosť a trošička by sme donorov, mecenášov odbremenili od daňového zaťaženia a táto inštitúcia a jej finančná kapacita by narástla a naozaj by sme mohli hovoriť o adekvátnom viaczdrojovom financovaní, pretože nemyslím si, že každý jeden donor by sa toho chcel zúčastniť, ale určite sú súkromné spoločnosti, hlavne tie veľké, ktoré vo svojich vlastných donorských programoch niektoré sa venujú environmentálnej agende, niektoré sa venujú iným aktivitám, ale sú aj také, ktoré by vedeli podporovať priamo kultúru, pretože to majú zapísané vo svojom VNA, a týmto, že by sme im umožnili pri podpore fondu nejaké relevantné daňové úľavy, by mohla kapacita a aj viac zdrojov z tohoto fondu narásť. Toto je tá prvá otázka, či s týmto ministerstvo kultúry uvažuje, do akej miery. A myslím si, že toto je ten správny kompromis, ktorý ako keby vynechával tú debatu, že ak by sme to pustili úplne navoľno, tak by sa nám naozaj súkromný sektor mohol možno aj podvodným spôsobom alebo využívajúc tento inštitút, rozbehnúť tak, že by si vytváral svoje vlastné súkromné kultúrne akcie, kade by mohli unikať potom daňové príjmy štátneho rozpočtu. Preto ja aj tento návrh vítam, pretože vytvára sa ako keby inštitút, ktorý, do ktorého priamo štát nezasahuje, pretože tak ako to vnímam a ak sa to uchopí naozaj dobromyseľne, a teda že orgány od riaditeľa začínajúce, teda ďalšie, ktoré zákon predpokladá, budú navolené odborne a ľuďom, a takými ľuďmi, ktorí budú mať naozaj na srdci kultúru, rozvoj a jej financovanie, tak by to mohlo vyjsť. Chcem veriť, že tento úmysel dobromyseľný bol aj pri chystaní tohoto návrhu zákona.
Druhá otázka súvisí s – možno to len na osvetlenie – priamo so zdrojovosťou tohoto fondu. Ja som sa to tak snažil v tom prvom vstupe, čiže, tých 10 miliónov eur, ktoré sú v kapitole ministerstva kultúry, bude pre rok 2015, môžme ešte vnímať tak, že sú tam tie administratívne náklady 200, respektíve rátame na 410-tisíc eur, čiže predpokladám, že tá, tie výdavky s administráciou a tak budú súvisieť s vybavením a proste so všetkou tou administratívou okolo zriadenia tohoto fondu, a nasledujúce roky 2016, 2017 hovoria a predpokladajú o 20-miliónovej účasti, kde 10 miliónov je z kapitoly ministerstva kultúry, myslí sa navýšenie kapitoly ministerstva kultúry, alebo sa myslí to, že zostáva zhruba ten 170-miliónový budget ministerstva kultúry a z neho tých 10 miliónov. To som ani v tej dôvodovej, ani v tej tabuľke vplyvov veľmi neodhalil, možnože to neviem dobre čítať, čiže ak by to bolo o navýšení kapitoly ministerstva kultúry, či je to takto myslené, alebo je to myslené spôsobom, že s tým, čo ministerstvo doteraz disponuje, bude v rámci toho budgetu, ako bol rátaný na dvetisícštrnásty, dvetisícpätnásty a potom následne šestnásty, čiže ako keby bol ponížený a odovzdaný na účely teda fondu. Verím tomu, že ten odvod, ktorý má ísť z odvodu hazardných hier, tam sa podarí naplniť, a teda tá kapacita 10 miliónov, ktorá je rátaná, aby bolo 20 miliónov kapacita tohoto fondu, bude teda naplnená. Čiže ak sa naozaj teda bavíme o 20 miliónov na financovanie tohoto kultúrneho fondu, do akej miery ráta rozpočet ministerstva kultúry alebo kapitoly ministerstva kultúry s navýšením o 10 miliónov, respektíve s navýšením o 10 miliónov, respektíve teda či zostáva alebo ten predpoklad je, že zostane rovnaký a ministerstvo kultúry bude musieť na rok 2016 chystať rozpočet zhruba v tých parametroch, ako je chystaný aj na rok 2015, a z neho bude odčlenené na fond?
To sú tie dve otázky a dúfam, že po schválení tejto právnej normy vznikne nezávislá inštitúcia, ktorá v rámci kultúrneho sveta prinesie aspoň to základné minimum a nejaké otvorenie alebo nadýchnutie, finančné nadýchnutie mnohých inštitúcií, ktoré v kultúrnom svete pôsobia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2014 18:24 - 18:26 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Je možno za škodu veci, že tretím sektorom ocenený človek, ktorý sa hrdí titulom biela vrana, čiže bojovníka proti korupcii, ktorý zastavil jednu obrovskú lesnícku kauzu, keď sa rozhodovala. Ten príbeh poznám, či do toho ísť alebo neísť, si zbalil svojich päť švestiek a poslal list. Je to Ján Mičovský a možno práve tým, že podával trikrát návrh zákona, ktorý má za cieľ bojovať proti korupcii a odmeňovať ľudí, ktorí s ňou bojujú, nebol povšimnutý exekutívou, možno ľuďmi, ktorí pracujú a predkladajú vládne návrhy. Ale koniec koncov sa tam dozvedel, že je tam veľa styčných bodov, a tým pádom možno z inšpirácie to na koniec padlo na úrodnú pôdu.
Janko, chcem ťa len podporiť v tom, že aj projekt Spájame statočných, kde, či už spomínaš učiteľa Žarnaya, kontrolórku Lapinovú alebo aj MUDr. Pechočiakovú, alebo Vandu Tuchyňovú, sú ľudia, ktorí dostali ocenenie Ďurka Langsfelda, a myslím si, že naozaj ten apel aj na predkladateľa zákona, aby aj spoločensky tento zákon pôsobil, by mohol padnúť na úrodnú pôdu, keď do tej miery, ktorú si hovoril, sa inšpirovali tvojím návrhom zákona.
Zároveň ma veľmi teší, že smerácky kolega, ktorý niekedy sem príde a veľmi ohnivo, rečník, a nazval tvoju snahu o predkladanie tohoto zákona, že predkladáš zákon o udavačoch, nakoniec vyústil do toho, že prišiel minister a sám predkladá tento zákon, pretože predpokladám, že sám vie, že to nie je zákon o udavačoch, ale zákon, ktorý môže Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2014 16:17 - 16:19 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za obe poznámky. Viete, pán predseda výboru, tuná ako keby sa stretávali dva svety. Ja si vyhradzujem právo, aby keď počas dní sviatkov a pracovného pokoja sem prišla návšteva, aby tak, ako bol doteraz zavádzaný režim, že musia strpieť kontrolu, musia dostať vizitku "návšteva", prejdú bezpečnostnými zariadeniami a tým pádom sa stávajú mojou osobnou návštevou. Toto bol ten režim, ktorý ste akceptovali dlhodobo aj vy, aj ja, ale aby medzi toto vstupoval v nejakom predčasnom ohlásení kancelár, je nad rámec. A neviem, či ste o tej smernici vedeli. Ja som to aj na základe teda tej komunikácie, že sme sa to dozvedeli, že od apríla tento režim funguje. To, čo sa dialo 1. 9. okrem toho, čo spomínal kolega Mičovský, to, že nemôže ísť asistent do objektu budovy, je takisto podľa mňa za rámec a vtedy sa do budovy nedostali ani naši asistenti. Toto nebol štandardný prípad a mám pocit, že naozaj ten scenár pokračuje aj tým, že opozícia nemá právo prerokovať vtedy, kedy položila a riadne predložila návrhy na túto schôdzu. Takže dívate sa na to z akého uhla pohľadu, niečo divné sa naozaj deje.
Ďakujem.
Skryt prepis