Videokanál poslanca

Ďakujem. Necítim sa dobre v debate, ktoré, z východiska má v sebe obsiahnuté prvky osobné alebo možné ad hominem, čiže keď uplatňujeme personálnu právomoc, personálno-nominačnú právomoc tohto parlamentu, a úplne zle sa cítim, ak túto personálnu právomoc pléna parlamentu uplatňujeme proti vlastným kolegom, ktorí tu sedia.
Tým, čo si rozprával, predpokladám, že bola absolútna snaha sa držať témy, a jedna z tých tém bola osvetlenie tej historickej, politickej pamäti a mňa to zarazilo, pretože ’96. rok, ktorý sa analogicky dá porovnať s tým, čo tu máme teraz, je ohľadom nominácie ľudí z jedného politického spektra, je jeden fakt, druhý je, že momentálnou z hľadiska toho ideologického a politického zápasu sa aj pri týchto faktických poznámkach v podstate rozpráva kolega s kolegom v rámci politického boja, čo sa po tejto voľbe zmení, a ty ako advokát sa, predpokladám, budeš do budúcna baviť z inej mocenskej štruktúry a to bude sudca Ústavného súdu.
Myslím si, že nie je to dobré, je úplne jedno, ako sa cítime v tejto debate, a myslím si, že mohlo by zaznieť, že toto nezohráva a nesvedčí o celkom tom najtransparentnejšom možnom systéme, ktorý by mal klásť predpoklady na vykonanie personálnych nominácií z pléna parlamentu a ľudí pochádzajúcich z politiky.

Ďakujem. Otvoril si mohutnú tému trojdelenia moci. Ty hovoríš o štáte v štáte. Tak to je proste aj pre potreby našej parlamentnej republiky nastavené. A čakal som ten tvoj príbeh, ktorý ti dlho leží na srdci a absolvovali sme to spolu s 12 kolegami spolu na súde, kde sme boli upozornení na to, že to konanie, ktoré sme videli my, už bolo pod tlakom toho, že sa mohli robiť aspoň nahrávky. Čiže ja som nezažil presne to, čo opisuješ ty, to urážanie, ako to je možné len kdesi na východe a podobne. A pod tlakom možného zhotovovania zvukového záznamu na súde, ktorý spomínaš, to prebehlo viac-menej korektne.
Čo sa týka toho, čo máme dnes na stole, ja si myslím, že prepojenie legislatívnej moci, resp. toho straníckeho angažovania sa a ambícií stať sa ústavným sudcom, tomu my už z opozície nezabránime. Čiže ten tvoj apel, nazvem ho tak, že volal si po charizme, aby títo ľudia vyžarovali, ten vnímam.
Zároveň chcem povedať, že napriek možno z môjho pohľadu nedobrej a nedobrému stavu alebo nedobrej ambícii koniec koncov hľadajme aj to dobré v tom, čo, kde budeme musieť hlasovať nejakým spôsobom, a to je, že tie prepojenia nebudeme musieť hľadať niekde v skrytých zákulisiach možnej politickej podpory, ale je to teda absolútne jasné. A asi tá kritika alebo tá možná skepsa z tvojho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Asi je na čo reagovať, pán kolega, lebo si nespomenul, že to bolo aktuálne. A to, že tebe zo Slobody a Solidarity nie je svätá sloboda internetu, mi je síce divné, ale prečítam si ten článok a uvidíme to potom. A ja som hovoril o ambícii zachovať slobodu internetu. Takže nabudúce buď viac solidárny a možno si budeš potom čítať, naopak, články a počúvať to, čo sa deje v pléne.

Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom na ambíciu ušetriť čas, som sa pripravil do rozpravy už skôr. Chcel by som povedať jeden moment, ktorý mňa aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a následne na dokument, o ktorom sa budeme baviť v prvom čítaní, vyrušil asi najviac, a to aj z ambície, že nechcem rozprávať to, čo už bolo povedané.

Myslím, že za náš klub Daniel Lipšic rozobral z troch kategórií možné výhrady, ale aj to, čo stojí za podporu, pretože tvárou v tvár možnej kríze a možnému ohrozeniu z hľadiska terorizmu, by sme, ak vládna strana to nemá na mysli celkom a neotvorila rokovania, tak do debaty chceli prispieť tým, že tu nie je všetko čierno-biele a v návrhoch sú veci hodné podpory a v návrhoch sú veci, ktoré sú minimálne diskutabilné a ak by bolo fórum otvorené, mohli sme si ich prediskutovať mimo tohto pléna a baviť sa už len o tom, či konkrétne návrhy získajú alebo nezískajú podporu.
Je pre mňa celkom prekvapivé, keďže návrh na skrátené legislatívne konanie má takých deväť rozvitých viet, keď to dobre rátam, a celkom slušnú a vyčerpávajúcu a dlhú debatu mal iba samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, ak z neho vyjdem, v jednej časti sa spomínajú teda príčiny, prečo pristupuje vláda k tomuto kroku, hlavne tie externé dopady, keďže zatiaľ teroristické ohrozenie priamo sa nedotýka územia Slovenska a stupeň teroristickej hrozby je skôr, ako sa spomína v samotnom názve, vo Francúzsku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, Austrálii a Belgicku, a zároveň spomína ešte aj krajiny ako Sýria a Irak kriticky, hovorí o operácii v Afrike v rokoch 2013 až 2015, s týmto by sme mohli polemizovať, ale vzhľadom na to, že pre skrátené legislatívne konanie to vláda pripravila takto, môžeme s tým súhlasiť.
S čím však nemôžem súhlasiť, a je to pre mňa najväčšia výhrada, príčina možnej nepodpory, je, že vláda podmieňuje úspešnosť boja proti terorizmu väčšou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, s tým by sa dalo súhlasiť, terorizmus úzko súvisí s radikalizáciou, najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií, ak by sme teda s touto podmienkou súhlasili, ale skutočne si myslím z hľadiska oblasti, ktorej sa ja venujem, a to je oblasť internetu, IT, hlavne keďže sme sa tu všeobecne bavili o tom, na úkor bezpečnosti by nemali ísť slobody, tak nemôžem súhlasiť s čl. III predmetného návrhu, o ktorom sa budeme baviť, § 16a, kde sa tajným službám, resp. menovite civilnej tajnej službe, informačnej službe dáva nasledujúca právomoc: „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje webové sídlo alebo poskytuje doménové meno, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku takéhoto sídla alebo obmedziť prístup na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto webového sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus...“ Ak by tu bola bodka, môžeme sa o tom baviť, či je to správne, a otvoriť tú obrovskú debatu, ktorá ide cez celú Európsku úniu, dokonca globálne cez celý svet, akým spôsobom sa má uchovať tzv. slobodný internet, resp. sloboda informácií na internete, kde možno nastaviť tú tenkú červenú čiaru. Lenže v tom § 16a sa ide ďalej. A je tam uvedené, že sa to vzťahuje okrem myšlienok podporujúcich a propagujúcich terorizmus aj na politický a náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.

V samotnom návrhu na skrátené legislatívne konanie, ak si pamätáte, ako som ho zacitoval, nie je o ambícii sledovať webové sídla politických alebo náboženských extrémistov, extrémistov prejavujúcich sa násilným spôsobom alebo škodlivých sektárskych zoskupení uvedené ani slovo, ale následne, to sa teda stáva, my pod rúškom zavádzania protiteroristického boja zavádzame svojím spôsobom cenzúru teraz, a to je ďalší paradox, na z môjho pohľadu domény, ktoré voláme .sk, alebo domény druhej úrovne slovenského významu. Ja by som teda odporučil, a tuto vidím obrovské riziko, aby sa naše tajné služby zaoberali tým. Ja som si len voľne pre túto debatu našiel vysokú paľbu tzv. stránok alebo aj organizácií a inštitúcií, ktoré sa dlhodobo venujú otázkam terorizmu na internete, je to napríklad Peace Worldwide Organization (peaceworldwide.org) alebo terroristwebsites.info, alebo netsofterror.com, alebo infotoday updatované na dennej báze, s tým, aké stránky sa venujú či z blogovej sféry, z webového zobrazovania alebo priamo informované o dianí v krajinách, ktoré sa aj spomínajú v predmetnom návrhu na skrátené legislatívne konanie. A preto, keď si voľne pozrieme len terroristwebsites.info, tak sa môžeme dozvedieť, že organizácia typu CIA alebo niektoré iné zahraničné tajné služby k dátumu 25. 9. Evidujú 729 teroristických webových stránok, chcem upozorniť, že z nich ani jedna nie je s doménou .sk, 3 289 terroristsubfileshare stránok, tam, kde si môžu sťahovať nejaké informácie, pričom bude to pravdepodobne šírené medzi nimi sociálnymi sieťami (teroristické blogové stránky 8 890 a viac, 16 023 stránok zaoberajúcich sa terorizmom v nejakých svojich podskupinách a podobne), kde chcem upozorniť, že napríklad táto stránka neeviduje ani jednu jedinú doménu .sk.

Prečo sa teda pýtam na to vlády, keď sú to stránky ako .com, .info .tv, všetko mimo ingerenciu našej tajnej služby, ktorá by naozaj mohla vykonať alebo minimálne sledovať, i keď troška spochybňujem túto možnosť či už personálnej alebo vôbec inštitucionálnej kapacity, aby takto mohutný webový priestor dokázala naša tajná služba monitorovať, prečo sa teda zameriavame v návrhu § 16a na to, že budeme zavádzať pre doménu .sk riešenie tohto problému takým spôsobom, že na návrh informačnej služby budeme zaväzovať súdy k tomu, aby nemohli zobrazovať nielen content, ktorý podporuje alebo propaguje terorizmus, čomu by som rozumel, lebo tu predstavuje veľké riziko politický alebo náboženský extrémizmus. Snažil som sa dopátrať toho, možno pán minister alebo odborníci na trestné právo to budú vedieť lepšie, či existuje terminus technicus na to, akým spôsobom sa dá politicky alebo náboženský extrémizmus zobrazený na webových stránkach presne definovať, pretože tu už sme podľa mňa za tou povestnou červenou linkou a predpokladám, že sa to môže veľmi dobre zneužiť aj pre účely politického boja.
Čiže ak teda máme za to, že skrátené legislatívne konanie vedie k tomu, že ideme prijať legislatívnu smršť alebo balík zákonov, ktoré majú vyriešiť boj proti terorizmu, pre účely druhého čítania následne by som pravdepodobne plánoval predložiť aj pozmeňujúci návrh, aby sme podľa mňa inštitúciám, ktoré u nás pôsobia v oblasti tajných služieb a nepožívajú veľkú dôveru, a skôr sme boli aj tu pre účely politického boja atakovaní ich nemohúcnosťou, resp. rozohrávaním spravodajských hier, nedávali právomoc, aby mohli žiadať súdy, aby tieto zakázali niektoré stránky z môjho pohľadu, ak ten návrh zákona dobre čítam, pri obmedzovaní domén druhej úrovne alebo národných domén, ľudovo nazvaných v miere .sk. Ak by sa ale naše súdy vydali tou ťažšou cestou a chceli by pre IP pools na Slovensku zobraziteľných webových domén a webových sídiel zakazovať zobrazenie akýchkoľvek stránok, možno aj tých 16 023, čo tam bolo spomínané, neviem si to celkom technicky predstaviť, či následne sa prijme legislatíva alebo bude ambícia prijať legislatívu takú, že to budeme niekde v PR centrách montovať. Čiže mám pocit, že internet môžeme prirovnať voľne k prúdu nejakému, ak to zo zemepisu si požičiam príklad. Ak by sme chceli zamedziť prúdu Golfského prúdu, tak veľmi ťažko nám pomôže, ak si v ňom vyárendujeme sto krát sto metrov a tam povieme, že tam ten Golfský prúd prúdiť nebude. Čiže nielenže je to podľa mňa veľmi účelovo navrhnutý zákon s možným zneužitím pre politický boj, má to aj v samotných ustanoveniach, i keď sa zakrýva nejakým extrémizmom, často aj v rámci tohto politického boja navzájom sa tu obviňujeme z nejakého druhu extrémizmu.Čiže ja by som zišiel minimálne v tejto miere okrem toho, čo spomínali moji predrečníci, z kratšej cesty dolu a nehovoril, že ideme bojovať proti terorizmu, ak túto právomoc z hľadiska mohutnej debaty v rámci celého sveta o slobode internetu u nás ideme riešiť skráteným legislatívnym konaním s ambíciou prijať podľa mňa ustanovenia, ktoré narušia slobodný internet domény, a môže toto ustanovenie byť zneužité, ak existuje reálna politická vôľa na to, aby sme síce v parametroch skráteného legislatívneho konania niektorým neblahým účinkom možnej bezpečnostnej ambície zabránili, resp. predišli im a neustanovovali niečo, čo by potrebovalo širšiu debatu, a myslím si, že pre účely protiteroristického balíčka toto nie je tá absolútne najpodstatnejšia vec, tak by to mohlo vypadnúť odtiaľ. Ak sa tak nestane, potom mám za to, že si myslím, že je úplne iná ambícia nastaviť niektoré parametre webových sídiel alebo internetu pre účely politického boja. A tomuto by som ja teda nechcel napomáhať. Ak príde pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ktorý sa bude snažiť upraviť aj toto predmetné ustanovenie okrem iných ustanovení, ktoré som ja počul hlavne vo vystúpení Daniela Lipšica ohľadom trestného konania a podobne, takisto spochybnenie, resp. s vysokými otáznikmi ústavnú zmenu, nie som za to, aby sme posúvali ambíciu rokovať o týchto parametroch v skrátenom legislatívnom konaní a prihováram sa za to, čo hovorilo viacero kolegov, aby sme otvorili aj rokovanie v januári alebo vo februári a vyčistili predmetné návrhy do tej podoby, že naozaj legislatívnou zmenou chceme bojovať proti terorizmu, a nie iným javom v spoločnosti. Ďakujem.

Ono vyzerá to tak, že tá debata sa točí v zásade v kruhu. A tie obvinenia z marketingu alebo predvolebnej kampane ak nechám bokom, mňa zaráža, a dvakrát som to už spomenul, úplne iný fakt. A to je, že ak by bola aj naozaj reálna potreba, ktorá bola vytvorená faktormi externými, našťastie, externými z pohľadu Slovenska, a to je hrozba terorizmu, nejaká účinnej metódy, ako zabrániť hrozbám, tak ako sa píše v návrhu, hlavne v identifikácii možných zdrojov konfliktov alebo identifikácii možných ľudí, ktorí sa radikalizujú, treba potom zabezpečiť flexibilnejšiu komunikáciu medzi zložkami a podobne. Asi nikto z nás by nemal problém s týmto ani so skráteným legislatívnym konaním. Totižto toto všetko sa dotýka jednej zodpovednosti. A to je zodpovednosť ľudí, ktorí sú zodpovední za políciu, armádu, súdy, tajné služby. A tá zodpovednosť v súčasnom nastavení je na vládnej strane.
No a podľa mňa ak sa bavíme o tej možnej marketingovej stratégii, tak nejaký veľmi múdry marketér vymyslel, akým spôsobom sa dá do tohto vtiahnuť opozíciu a akým spôsobom sa dá z tohto urobiť predvolebný boj. A to je tá predmetná novela ústavy, pretože či už z odborného alebo aj z politického hľadiska treba niekomu z marketingových dôvodov dať nálepku. A tá nálepka má byť taká, že niekto je v boji proti terorizmu chladnejší alebo niečo chce blokovať alebo nejakým spôsobom sa nedostatočne zúčastňuje ochrany Slovenska. A toto sa mi zdá, tak ako si to aj ty pomenoval, obludné, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Tá rovnica, ktorú si riešil, sa štandardne volá nepriama úmera. A rozumiem tomu. A myslím si, že ani jedna prítomná poslankyňa alebo ani jeden prítomný poslanec nebude dávať do nepriamej úmery, že množstvo obmedzenej slobody zvyšuje bezpečnosť alebo že je to naopak. Na druhej strane si sám pomenoval asi v ľudskej reči pomenované právo na konfrontáciu so svedkom, ktorý ma obviňuje, alebo zákaz toho nekontradiktórneho spôsobu, kde sa jednoznačne sloboda alebo právo obmedzuje.Ďalšia vec, ktorú si spomínal, je, že nieže problém riešime, ale ďalší problém vytvárame a vytvárame ho tým, že jedná sa o marketingové účely pre potreby predvolebného boja vyvolať zdanie, že legislatívnou aktivitou, respektíve legislatívnou smršťou, otvorením šestnástich návrhov zákonov, jedného z nich ústavného vyriešime problém s terorizmom. Myslím si, že tu si z hľadiska toho popisu to bolo asi v najautentickejšej polohe, čo znamená, že už dlho neplatí to, že dá sa zmenou zákona vyriešiť celospoločenský, v tomto prípade bezpečnostný problém, pretože problém máme úplne inde. A to je dlhodobé zlyhávanie inštitucionálneho nastavenia a v tomto prípade nie dobré fungovanie bezpečnostných služieb, respektíve absolútna nedôvera v ich fungovanie, a preto ich rozširovanie právomocí otvára veľké množstvo otáznikov. Je už len na zamyslenie, prečo tento mohutný legislatívny proces nebol prebratý s opozíciou, keď je v tomto prípade aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega, obe časti vystúpenia aj to obvinenie zneužívania pléna parlamentu legislatívneho procesu a prijímania protiteroristickej legislatívy pre marketingové účely kampane beriem. Ale musím povedať, že omnoho viac sa obávam toho druhého, z tej druhej časti vystúpenia dôvodov, ktoré ste uviedli. A ak sa pozerám na ten balík zákonov zhora či zdola, tak mi napadá obrovské množstvo historických paralel, keď pod akýmkoľvek rúškom alebo zástavou ochrany, obrany, možno niekedy a veľmi často aj pod rúškom slobody a zachovania niektorých výhod sa zmenili zákony a zmenilo nastavenie inštitúcií tak, že nakoniec veľa ľudí na to doplatilo. Ja mám pocit, že nielen o skrátenom legislatívnom konaní kvôli jeho procesu, ale vôbec o týchto témach sa má baviť plénum parlamentu hĺbkovo. Treba sa o nich baviť s absolútnou prípravou, pretože v jednej časti sme si prácu neodrobili. A to je to, že inštitúcie, ktorým teraz zvyšujeme právomoci, dlhodobo požívajú asi najmenšiu dôveru v našej spoločnosti. Dokonca spravodajské hry až do tej miery, že premaľovávajú politické siločiary aj v tomto senzitívnom období predvolebného času, sú zdvihnutým prstom a obrovským mementom toho, že niekto vytvoril vnútorného nepriateľa, snaží sa zasiať to semienko pochybnosti a ešte na to aj mení veľmi účelovo legislatívu. Veď si nekopme svoj vlastný hrob.

Chcem sa len poďakovať, pán podpredseda parlamentu a predseda kresťanských demokratov, za to, že aj po vystúpení pani kolegyne Janky Šipošovej nastala zmrazujúca a na kosť otvárajúca atmosféra toho, že niečo nie je vyrovnané, niečo nie je dotiahnuté do stavu nastolenia spravodlivého konania.
Myslím si, že aj v duchu toho, že 17. november nie je tak ďaleko a jeho 26. výročie od nás, kedy mnohé parametre hovorili o tom, že v 89. bola nastolená demokracia a prichádza k nejakej dezilúzii z toho, a z tých všetkých debát okolo 17. novembra chcem spomenúť možno dve základné vety.
Prvá je o tom, že demokracia sa nenastoľuje, nastoliť sa nedá, pretože demokraciu sa musíme naučiť používať, pretože demokracia sa stavia, kultivuje, učí sa a zároveň nás musí učiť.
To je jedna veta a druhá je presne s odkazom na pamäť, akýkoľvek národ, ktorý zabudne na svoju vlastnú pamäť alebo ju stratí, je odsúdený svoju históriu si prežiť znova. A tým, že existujú rezíduá tej minulej moci až dodnes, je presne nevyrovnanie sa s jedným momentom, že tí, ktorí mučili a týrali, sú na tom lepšie ako tí, ktorí boli mučení a týraní. Podporou návrhu tohto zákona vieme túto spravodlivosť nastoliť tak, ako to demokracia vyžaduje.
Ďakujem.

Ďakujem. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť do zákona, Trestného zákona č. 308/2005 Z. z. tzv. novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa vytvorí prvýkrát skutočná trestnoprávna ochrana pre malých živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im často nevyplácali faktúry za ich vykonanú prácu, keďže z titulu malých podnikateľov majú veľmi obmedzené možnosti, ako sa pri vymáhaní svojich peňazí, nezaplatených faktúr súdnou cestou účinne brániť. Myslím si, že aj na druhej strane sme svedkami a boli sme opakovane svedkami toho, že veľké firmy dokonca vo svojich priamo nákladových položkách s tým, že malým živnostníkom a malým dodávateľom nezaplatia, s čím vlastne vopred rátali.
Návrhom zákona teda chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore, a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich existenčná alebo finančná likvidácia. V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým podnikateľom alebo subdodávateľom, ako ich často voláme, nebudú nijako postihnuteľní. Tento návrh ide cestou možného trestného postihnutia.
V súčasnosti v Trestnom zákone majú právnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci tzv. nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry aspoň v rozsahu ceny práce nemajú. Novelou § 340a a 340b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v neskorších predpisoch sa síce ustanovili lehoty na splatnosť peňažného záväzku, avšak toto nerieši podstatu problému, a to podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr už za odvedenú prácu alebo dodanú službu.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto budúceho trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti svojej vlastnej ako podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Ide teda o sanovanie obrovského a mohutného problému nášho živnostníckeho sveta, ktorý sa opakovane dostáva často aj na rokovanie tohto pléna. Kauzy ako TSS Grade, Váhostav a Doprastav by mohli byť raz a navždy sanované aj tým, že by konanie, ktoré voči malým živnostníkom a podnikateľom uplatňujú veľkí hráči, boli pod trestnoprávnou sankciou.
Ďakujem.

Áno, moment vyvodzovania politickej zodpovednosti nabral v rámci debaty ako termín taký nános, že je to skôr politická nezodpovednosť, a preto jej vyvodenie často ľudia vnímajú ako slovnú vatu v rámci vyjadrení mnohých zodpovedných ľudí, pretože na konci dňa, ak niekoho berieme na zodpovednosť a chce sa zakryť niečím, tak povie, že na konci dňa prichádza politická zodpovednosť.
Okrem preventívneho účinku toho, čo ustanovujeme v rámci zákona, si myslím, že on je aj ochranný pre verejného funkcionára, pretože z druhej strany, ak sa na to pozrieme, že príde nejaký skupinový, lobistický alebo individuálny záujem nejakého lobistu a tá zodpovedná osoba mu povie, ja si kvôli tvojmu návrhu, ktorý my teraz dávaš a ktorý by som mal urobiť a ide v príkrom rozpore s verejným záujmom, sadnúť nepôjdem alebo nepôjdem do väzenia, tak okrem preventívneho účinku a účinku odstrašujúcemu je to aj ochranný prvok tej osoby proti možným skupinovým záujmom a proti tomu, že by mohol v tej argumentácii, ak vykonáva nejakú verejnú funkciu, použiť to, že nemôže konať proti verejnému záujmu nielen z dôvodov svojho presvedčenia a svedomia, ale aj z dôvodu toho, že mu hrozí osobný trest.
Čiže pridávam k tvojim dôvodom okrem odstrašujúcej úlohy trestu a prevencie aj ochrannú funkciu verejného funkcionára, ak by naša právna úprava bola prijatá.
Ďakujem.