Videokanál poslanca

Na niekoľkých príkladoch si sa snažil dosť plasticky predostrieť, akým spôsobom sa hrá z môjho pohľadu rukojemnícka dráma. Voľným príkladom by sa to dalo opísať aj tým, že synátor by potreboval kúpiť tenisky, príde za otcom, aby mu kúpil tenisky. Idú do obchodu, za 30 eur ich kúpi, pretože ich potrebuje, no a následne 300 eur prepije v krčme. A keď príde domov a potrebuje to pred manželkou obhájiť, tak povie a ukáže synovi na nohy a povie, že ty si proti tomu, aby mal náš syn tenisky?
To je presne ten príklad, akým spôsobom sa dá päťnásobne, desaťnásobne predražiť potrebná vec. Takisto ako pri cétečku, takisto pri kompe je to jeden a ten istý scenár. Rukojemnícka dráma pre potrebné veci, ktoré má štát zaplatiť a kúpiť a občanom sprostredkovať, za predražené a následne ukradnuté peniaze. Takýmto spôsobom si ukázal, že sa to nedeje len v jednom jedinom prípade kompy, ale aj v iných rezortoch.

Ďakujem. Nečudujem sa hodinovému prejavu po vystúpení premiéra, ktorý sa asi chcel zastať svojho rezortného ministra, ale veľa práce si s tým nedal.
Vo vašom prípade tá kvantita narozprávaných vecí rozhodne neznamenala kvalitu, k čomu asi malo smerovať. Prečo? Čo sme sa teda dozvedeli, bolo, myslím, že 17 minút ste rozprávali o mediálnom monitore, čiže čo písali noviny. Ďalej ste nás odvolávali na vyhľadávače a prezeranie si nejakých mediálnych správ.
Myslím si, že zásadný fakt, ktorý pri tom, že by ste mali pána Lazára odvolať, ste sa ho nedotkli slovkom. Tu bolo jasne preukázané, že na základe dodatku alebo jednej vetičky, ktorá v tej zmluve je, môže tento štát prísť o 31 mil. eur v priebehu 15 rokov. Ja by som bol veľmi rád, keby ste túto tabuľku chytili a povedali, či to tak je, alebo nie. K tomu ste sa nedostali jedným slovom.
A preto si myslím, že kvalita vášho vystúpenia v zmysle obhajoby človeka, ktorého držíte vo funkcii, napriek absolútne zjavnej zlodejine, resp. nastavenia parametrov, aby štát prišiel o peniaze, ste nedotiahli do konca. Napriek tomu, že ste hodinu rozprávali.

Ďakujem. Vážený pán premiér, chcem vás informovať o prebiehajúcej rozprave, resp. o tom, že niekoľkí páni poslanci z opozície a dokonca vaši vlastní vás chceli podporiť, len, bohužiaľ, ste odišli a jeden zo základných politrukov tohto pléna zavelil: "Musíme to vydržať." "Musíme to vydržať a vydržíme," hovoril pán poslanec Jarjabek.
Pani Košútová tu, keďže nemá (reakcia z pléna), hovorím, oznamujem pánovi premiérovi a reagujem na to, že tu nie je, hovorí o tom, že tu "bzučal ovad". Toto sú tie argumenty, zásadné argumenty SMER-u na obhajobu svojho ministra. Takto sa presne má obhajovať minister, ktorý kryje zlodeja. Miliardu korún, chlapci, vážené dámy a páni, alobalom rozrezané žily tejto krajiny, ktorá krváca, vy budete takto obhajovať?! Čo balíte do alobalových balíčkov, čo?! Toto, čo tu Igor ukázal, to boli čísla a fakty! A vy na to reagujete, že bzučal ovad, toto je tá vaša diskusia? A mokré sny pána Blahu? (Potlesk.)

Chcem zaujať stanovisko k rozprave, pretože ja som sa zameral pri úvodnom slove hlavne na vysvetlenie dôvodov zrušenia cross-vlastníctva, kde som hovoril, že na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na džez, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne škodou na, spôsobuje škodu na základe plurality a v mnohom si myslím, že aj kvality mediálneho priestoru. Tento návrh je podľa mňa výrazne liberalizačný a podporil by vznik alternatívnych rádií, vytvorili by sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu. Tieto rádiá by mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru, informácie zamerané na daný typ diváka, čím sa zvýši rozmanitosť na trhu, ktorú aj pôvodne plánoval zákonodarca pri zákone 308/2000 a aj následne z digitalizačného momentu alebo s tlakom na digitalizáciu zákonom 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Zámer mať relevantné mediálne prostredie s vysokou mierou aj komerčných rádií a kvalitnými médiami verejnej služby však celkom nevyšiel. Mnohé nesporne veľmi zlé a negatívne parametre spomenul v rozprave aj kolega, takpovediac odborník na túto oblasť, Daniel Krajcer.
Myslím si, že tento model, ktorý by umožňoval udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe, funguje napríklad, nemusíme ďaleko chodiť, v Českej republike, kde, a to som zabudol povedať, funguje veľké množstvo tzv. regionálnych programových služieb, keďže jeden vlastník vie vlastniť a sformátovať programovú službu aj na konkrétny región. U nás sa to deje veľmi ťažko, tak Česká republika je doslova zaplavená možnosťou vysielania regionálnych rádií. Skúste si voľne, kolegovia a kolegyne, spomenúť, či máte doma, ak si v rôznych regiónoch Slovenska zapnete rádio, vôbec nejaké regionálne rádio, ktoré sa venuje vášmu regiónu. Je to ad hoc, ale títo ľudia získavajú pri takých istých podmienkach svoje licencie, ako majú takpovediac celoplošné rádiá. My v Trnave regionálne rádio v terestriáli nemáme. Takže je to odpoveď z jedného regiónu, ostatných nechám v polohe rečníckej otázky.
Daniel Krajcer v rozprave sa venoval najmä tej druhej časti, a to je, čo spôsobuje súčasné nastavenie zákona. A ja chcem povedať, že tento zákon je už tak bradatý, že akékoľvek programové vyhlásenie vlády vznikne po marci 2016, malo by obsahovať ambíciu zmeniť zákon 308 aj s tou 95/2000 a reflektovať, viac reflektovať ozajstnú reálnu situáciu v mediálnom prostredí. A malo by, už si ani nemyslím, že prísť k novelizácii týchto zákonov, ale vystavaní nového zákona o vysielaní a retransmisii, aby mohli vznikať publicistické relácie, aby mohla vznikať relevantná investigatíva, aby sme sa vrátili k programom, ktoré témy spoločenské, politické otvárať majú, vedia, a aby mohli byť pri ich otvorení aj ponúkané reálne riešenia. Komunikácia, diskusia a debata vedená aj cez mediálny priestor by nesporne tejto krajine reálne pomohla.
A úplne na záver chcem povedať, pretože život prináša rôzne situácie, ja som včera videl v rámci mediálneho priestoru, myslím, že to sprostredkoval jeden z týždenníkov, ktorý natáča aj vo svojej produkcii videá, že u nás je mediálne prostredie výrazne deformované. Odvolávam sa na video a chcem to nechať tiež ako dôvetok a rečnícku otázku, kde sa takpovediac hlas Slovenskej televízie dištancoval od toho, akým spôsobom je médium verejnej služby vťahované do politického zápasu, kde on musel podpísať to, že sa nebude v predvolebnom boji zapájať do takpovediac politického zápasu a tzv. tvár Slovenskej televízie, ktorá každý piatok zabáva celé Slovensko, hovorím o Martinovi Nikodýmovi, takýto záväzok nedostala. Je to ten človek, ktorý moderuje zasadnutia alebo snemy strany SMER, a som rád a chcel by som sa pánovi Kemkovi aj z tohto miesta poďakovať, že tvrdiac a obávajúc sa, že o to miesto ako hlas slovenskej verejnoprávnej inštitúcie príde a že bude z práce možno vyhodený, napriek tomu v štyri a pol minútovom priestore vyjadril zásadný protest, aby niekto záväzok nevystupovať v politických kampaniach musel prijať a niekto túto požiadavku ani nedostal.
Takže toto je obrazom slovenského mediálneho priestoru. A dúfam, že vyjdeme z kratšej cesty dolu a v miere objektivizácie a možnosti reálnej debaty o spoločenských a politických problémoch nebudeme vytvárať skupinu ľudí, ktorí musia dodržiavať zákony tejto krajiny, a skupinu ľudí, ktorí sú nad zákonmi. Toto je jeden zo symbolov, toto je niečo, čo neprospieva nášmu mediálnemu priestoru, a opäť ďalší človek, ktorý napriek strachu o to, že môže prísť o svoje pracovné miesto, s týmto vyšiel na svetlo sveta včera a chcem sa mu aj z tohto miesta za to poďakovať.
Ďakujem.

Vnímam tento diskusný príspevok, že padá na úrodnú pôdu. Dokonca ak Daniel Krajcer rozpráva o kríze médií, tak rozpráva z expertného pohľadu. Pretože ja sa môžem voľne opýtať, že kde sú tie časy, keď mohol redaktor aj v komerčnej televízii takpovediac variť vo vlastnej šťave politikov, ktorí sa týždeň čo týždeň museli verejnosti cez objektivizované pravidlá zodpovedať nepríjemným otázkam redaktorov v reláciách, ktoré často moderoval aj on sám. Toto, že nám vymizlo z mediálneho priestoru, a komerčné televízie aj z pohľadu riešenia svojej finančnej existencie absolútne vyradili a rezignovali na túto činnosť, je taký spôsob devalvácie mediálneho priestoru, že mnohí sa čudujeme, že vlastne ešte nejaká spoločenská debata na témy vôbec prebieha. Sme opozičným klubom a môžme vyhlásiť, že neexistuje relevantné pole, kde by mohli politické projekty otvárať, ponúkať riešenia, otvárať témy, ponúkať riešenia, a s týmto faktom sa stretávame všetci.
Veľmi správna poznámka je, že, nie, nemám ambíciu, že jeden legislatívny návrh vyrieši celý problém, ale je to otvorené. Ty si sa venoval tej druhej časti toho návrhu, viac-menej o stransparentnení. Ony áno, musia byť prijaté spolu, môj ráta aj s rušením cross-vlastníctva, aj so sprehľadnením vlastníckej štruktúry.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opakovane využiť možnosť legislatívnej iniciatívy a predložiť návrh zákona, ktorý sa z môjho osobného zamerania pre vecnosť a odbornú príslušnosť venuje médiám. A keďže je to jeden z posledných návrhov tohto funkčného obdobia, dovolím si uviesť, že keďže sa týka mediálneho prostredia, chcel by som vás výrazne a o to výraznejšie poprosiť o jeho podporu.
Týka sa hlavne dvoch vecí. Prvou a základnou vecou je, aby sme po regulačných zásahoch do mediálneho prostredia, či už zavedením kvóty na audiovíziu, tzv. on-demand, alebo videoték, ktoré sú jednotlivými operátormi poskytované pre potrebu ľudí, ktorí majú služby niektorých operátorov v televízii na tzv. požičiavanie filmov, kde sme zavádzali toto volebné obdobie na základe európskej trans, na základe transpozície európskej smernice 20-percentnú kvótu, zároveň sme zaregulovali aj oblasť rádiového vysielania a zaviedli sa aj na základe mojej osobnej iniciácie kvóty pre rádiá, tak tento návrh zákona smeruje takpovediac k uvoľneniu prostredia, ktoré by mohlo smerovať k výraznému nárastu tzv. monotypových rádiových alebo televíznych staníc. A to hlavne tým, že by sme uvoľnili ruky veľkým mediálnym operátorom, respektíve mohli by vzniknúť a združiť sa aj malí, pretože tzv. ochranný mechanizmus v našom mediálnom priestore, ako ho budem voľne nazývať lex Rusko, je už značne bradatý a starý.
Čiže chcem zmeniť tú časť našich, nášho zákona o vysielaní a retransmisii 308/2000 Z. z., že by sme mechanizmus zakázania tzv. cross-vlastníctva, alebo že by mohli viaceré, že by mohli jedna fyzická alebo právnická osoba vlastniť viaceré programové služby, odstránili z našej legislatívy.
Na druhej strane, pretože tuná pri, ak by sme pristúpili iba k tomuto kroku v tom, že naše mediálne prostredie je pod obrovským tlakom oligarchických záujmov, a či už printový svet alebo vysielanie pre rádiá, alebo televízny svet si mocní a vplyvní a hlavne finančne bohaté skupiny všimli a zistili, že spoločenská realita a verejná mienka sa dá najefektívnejšie formovať cez priame vlastníctvo printov, rozhlasových staníc alebo televízií, aby sme tomuto účinne bránili, tak predkladaná norma rieši aj tú druhú, alebo predkladaná zmena, novelizačná zmena rieši aj túto časť a chceli by sme zaviesť, aby sa zvýšila priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní, aby sme raz a navždy vedeli, kto za koho kope, takpovediac, a mali sme jasné pravidlá pri tom, kto akú televíznu, respektíve rozhlasovú službu naozaj vlastní a prevádzkuje ju.
Čiže ak na jednej strane by sme chceli mediálnemu svetu rozviazať ruky po tom, že sme tu mali minimálne dva veľké regulačné vstupy, tak či už rádiové kvóty alebo on-demand kvóty vzhľadom na európsku, tak by bolo vhodné rozviazať ruky našim vysielateľom, aby nám mohli vznikať džezové rádiá, hip-hopové, pôvodné, rádiá na vážnu hudbu nielen v pohľade na médiá verejnej služby a programové služby z média, ako je Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia, ale, ako sa ľudovo hovorí, aj z privátneho alebo komerčného sektora.
To, prečo sa veľké množstvo ľudí pýta na to, že nemáme rádiá pre džezovú hudbu, že nemáme rádiá pre vážnu hudbu, že nemáme rádiá, ktoré sa venujú napríklad spoločenskej diskusii a podobne, súvisí aj s tým, že ak právnická alebo fyzická osoba sformátuje takpovediac celoplošné mainstreamové rádio a na základe súčasného zákona má zakázané sformátovať akékoľvek iné, súvisí aj s tým, že naša celospoločenská debata, ktorá by mala možno priestor aj pri rádiách s menšinovým zámerom, súčasní prevádzkovatelia mainstreamových rádií urobiť nevedia. Preto by sme chceli toto zmeniť a kládli by sme na srdce to, aby sme ale hlavne vedeli, kto to chce spraviť, čo v súčasných parametroch nastavenia zákona 308/2000 Z. z. nie je celkom možné.
Čiže ak niekto chce vlastniť nejaké médium, stačí, že to môže byť aj cyperská služba, ktorá, cyperská firma, toto sa my snažíme do hlbokej majetkovej štruktúry jednotlivých právnických osôb, eseročiek alebo akcioviek zmeniť. A ak by nejaká tá povestná schránková firma žiadala o licenciu, nebolo by to viac-menej umožnené, aby sme vyčistili aj priestor, kto u nás ovláda mediálny priestor. Čiže ak by sme otvorili možnosť sformátovania tzv. menšinových alebo monotypových rádií, urobili by sme dobre jednak celkovému mediálnemu priestoru. Mohli by vzniknúť monotematické aj komerčné rádiá, ktoré by vysielali takpovediac iný typ programovej služby pre rádiá, ktoré vysielajú celoplošne, a médiami. Má to absolútnu logiku, pretože ak je tu nejaký silný dom, mediálny, ktorý dokáže a hlavne zarába peniaze na tom mainstreame a mal by ambíciu vyplniť mediálny priestor aj takýmto typom rádia, dokázal by vystavať zmysluplný aj komerčný model. V súčasnom stave toto nastavenie, alebo zákonné nastavenie toto neumožňuje.
To, že zakázanie cross-vlastníctva nie je efektívne, nám ukazuje pätnásťročná doba platnosti tohto zákona. Je to treba riešiť presne tak, ako navrhujeme, že neklásť prekážky tým, ktorí to robia dobre, ktorí majú záujem byť transparentní, efektívni, majú dobré biznis modely a chceli a vedeli by sformátovať aj rádiá napríklad na debatu, ktorá absolútne chýba nášmu mediálnemu priestoru, nech sa na mňa aj verejnoprávna televízia nehnevá. Na druhej strane otvorenie a uvoľnenie rúk by presne toto aj v komerčnom svete vedelo priniesť a možno aj sanovať oblasť aj pre menšinového poslucháča alebo diváka.
Chcem len povedať na záver, že nehovoríme čisto o hudbe, lebo to je jeden monotyp, ale aj rádiá, kde by mohli vznikať debaty na telefón, debaty o spoločenskom vývoji a možno aj politike. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a dúfam, že dôvody na novelu zákona o vysielaní a retransmisii som objasnil dostatočne.
Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku. Vidím, že naozaj na teba apel na rešpektovanie reality toho, čo v našej spoločnosti je, dosiahol až tak hlboko, keďže príklady priťahujú a exempla trahunt, tak síce predkladateľ sa tam veľmi usmieva a tvári sa, že urobil všetko pre to, aby zákon prešiel, ale má to svoje nedostatky. A dúfam, že tento nedostatok bude riešený následne. Neviem, či toto ho dostane v záverečnom slove, aby to skomentoval. A keďže viem, že je predvolebná kampaň, tak aj využitie toho, že pán poslanec Abrahan nabádal plénum, aby sa mohlo koštovať v pléne parlamentu, má svoj úžasný a čarovný náboj. Tak uvidíme, ako sa s tým vysporiada predkladateľ.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, myslím si, že býva takým dobrým zvykom, že ak je niekto priamo oslovený v úvodnom slove, tak by sa mohol vyskytnúť v rozprave. Vzhľadom aj na uvedenie veci na pravú mieru, ja tento návrh vítam, pretože ho rovnako vnímam ako mimo politický. A absolútne, podčiarkujem trojnásobne, ten hlavný dôvetok, a to je, že právny systém by mal svojou účinnosťou alebo tým, čo chce v tejto krajine robiť a zavádzať, by mal v nejakej miere reflektovať realitu. Pretože to, čo nás učili na práve, je, že právny systém má určovať to, čo má byť. Keďže de facto tento stav existuje a mnohých ľudí, z mnohých ľudí robí takpovediac kriminálnikov a pritom je to všeobecne akceptovateľný jav. Dokonca jeden fakt chcem trošku spomenúť, že môže existovať v tomto rozsahu aj také vybavovanie si účtov medzi susedmi v miere udavačstva a podobne, že to teda všetci susedia, všetci tí, ktorí v našich sídlach, dedinách a obciach žijú, môžu zneužívať. A preto by bolo dobré... Zneužívať na vybavovanie nejakých svojich susedských sporov a podobne. Preto je dobré, že ste sa podobne ako my zamysleli nad tým, že poďme do našej legislatívy, do nášho právneho systému zapracovať to, čo je dlhodobo ľudsky akceptovateľný fakt, a akurát náš právny systém týchto ľudí stavia mimo zákon, takpovediac. A keďže je to tak masová záležitosť, tak asi nechceme mať veľa ľudí mimo zákon postavených. Preto by bolo aj v duchu toho, že reflektujeme v rôznej miere naozaj realitu, stáť za to, aby sme tento návrh zákona podporili.
A nič iné sa k tejto téme viacej dodať nedá, iba tým, že problém môže byť uzavretý jeho vyriešením, a to vyriešenie príde dnes o piatej. Ak sa tak nestane, mám potom nielenže pocit, ale ukáže sa, že nie je vôľa, a predpokladám, že nebude problém vo vecnej stránke tohto zákona, ale bude problém s predkladateľom. A to asi nesvedčí veľmi o dobrom alebo v bona fidei spravovanom štáte a spravovanej a predkladanej legislatíve. Takže ja za seba hovorím, nemám problém s predkladateľom, ale nemám problém ani s vecnou stránkou tohto zákona. A mohli by sme tento problém vyriešiť tým, že prijmeme túto právnu úpravu, za čo sa prihováram.
Na záver. Ja nie som abstinent, to sme sa nepochopili. Ale je tu aj skupina, ktorá je, čo, ktorá alkoholu neholduje. Ale myslím si, že vzhľadom na vyčistenie priestoru, ako som spomínal, že mali by sme túto obrovskú skupinu ľudí dostať z mimozákonného postavenia do postavenia na základe zákona a zmazali by sme dlhodobo riešený problém, hlavne z oblasti poľnohospodárskej agendy, ktorú aj tu reprezentuje Maťo Fecko, a mali by sme to už raz a navždy uzavreté.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, tak ako som avizoval pri svojom prihlásení, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh.
A pred tým, než tak urobím, chcel by som povedať, keďže moje dva procedurálne návrhy za aktívnej účasti predsedu parlamentu boli viac-menej naplnené a tým pádom sa minister, ktorý, viem, že absolvoval jednu z formácií rád na európskej pôde, dostavil aj na toto nočné rokovanie a tým pádom by som sa veľmi rýchlo chcel venovať konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som avizoval niekoľkokrát, a myslím si, že by jeho prijatím sme docielili to, že zmeny, ktoré zamýšľa protiteroristický balíček, ako dostal nazvanie, by sme naozaj mohli zacieliť na boj proti terorizmu a nerozširovali by sme jeho pôsobnosť na veľmi podľa mňa nebezpečný a vágny pojem alebo zadefinovanie tzv. politického alebo náboženského extrémizmu atď. Keďže v odôvodnení som sa rozpísal trošku viacej, preto by som chcel pozmeňujúci návrh prečítať tak, ako je, a odôvodnenie povedať k nemu tak, ako je napísané.
Čiže predkladám pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1860). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. III bode 10 v § 16a ods. 1 sa vypúšťajú slová "politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia".
Odôvodňujem tento pozmeňujúci návrh nasledovne: Extrémizmom sa v odbornej literatúre zvyknú označovať vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú zo zákonných ústavných noriem a vyznačujú sa prvkami intolerancie a útoky proti základným a demokratickým princípom. Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované.
Vzhľadom na viacvrstvový charakter fenoménu extrémizmu je veľmi zložité presne vyšpecifikovať, kto je alebo nie je extrémistom, pretože hranice medzi radikalizmom, extrémizmom a tzv. normalitou sú zatiaľ veľmi tenké a nejasne formulované. Pojem extrémizmus teda nie je pevne stanovený a jeho definícia nie je jednoznačná. Napriek vyššie uvedenému je rozdiel medzi extrémizmom a terorizmom veľký a jednoducho rozlíšiteľný. Terorizmus nie je ideológia, ale zhluk násilných taktík, ktorý je ako trestný čin obsiahnutý aj v § 419 Trestného zákona. Hlavným rozdielom medzi extrémizmom a terorizmom je teda použitie násilia, hrozba násilia či šírenie strachu.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vládou navrhnuté opatrenia veľmi výrazne prekračujú mieru nevyhnutnú na zaistenie ochrany obyvateľstva. Neprimeranosť vládou navrhnutých opatrení je obzvlášť zjavná pri posilnení kompetencií najmä Slovenskej informačnej služby spočívajúcej v možnosti zamedzení prevádzky veľmi širokého spektra webových sídel. Možnosť zamedzenia prevádzky webového sídla okrem domén šíriacich myšlienky podporujúce terorizmus, čo by som chcel zachovať, sú alebo propagujúce terorizmus, a teda ide aj o webové sídla, ktorých obsah by mohol byť extenzívnym výkladom považovaný za politický alebo náboženský extrémizmus, a preto tento považujem za neakceptovateľný. Problém teda tiež spočíva v neexistencii právom zavedeného pojmu politický extrémizmus a náboženský extrémizmus. Bez definície politického extrémizmu a náboženského extrémizmu sa bude tento pojem vykladať v takom rozsahu a takým spôsobom, aký bude spravodajská služba pokladať za potrebný, a to je to najväčšie riziko. Inými slovami, spravodajská služba si tento pojem bude môcť vykladať podľa svojej ľubovôle.
Nadbytočnosť vládou navrhnutej úpravy je výrazná aj tým, že Slovenská informačná služba nezíska právomoc zamedziť prevádzku webového sídla či domény s inou príponou než príponou "sk". Zároveň vychádzajúc z evidencií zahraničných spravodajských služieb zameraných na identifikovanie a označenie teroristických webových stránok ani jedna z nich nemá príponu "sk". Ako som spomínal v prvom čítaní.
Možnosť zamedzenia prevádzky webového sídla na žiadosť SIS teda reálne nie je spôsobilá šíreniu teroristického obsahu v internetovom prostredí. Naopak, navrhovaná právna úprava je spôsobilá zamedziť šírenie iných politických či náboženských myšlienok.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto navrhuje vypustenie možnosti zamedzenia prevádzky webového sídla, ktorého obsah označí SIS za politicky či nábožensky extrémny.
Na záver chcem uviesť príklad, ktorý aj vyplýva z toho, čo som pred chvíľkou povedal, a to je, že ak by sme aj chceli niečo ohľadom zabránenia týchto myšlienok a nebezpečných myšlienok násilia a extrémizmu zamedziť pre potreby súčasného nastavenia internetového prostredia, museli by sme sa dohodnúť na európskej alebo globálnej úrovni. Tu sa snažíme, aby voľný príklad alebo metafora s Golfským prúdom, že sa dohodneme, tak ako prúdi Golfský prúd, že na 100 x 100 metrov odrazu prúdiť prestane. A dobre vieme, ak nepôjdeme metrológiou Číny alebo Kuby, že tak urobiť nemôžme.
Chcem, aby aj naše zákony rešpektovali to, že zatiaľ sloboda internetu je pre túto krajinu vysokou prioritou, a preto som veľmi nešťastný, že našej informačnej službe dávame pre doménu druhej úrovne, ktorou je doména "sk" takúto veľkú kompetenciu. Zavádzame tým parametre internetu, ktorý môže byť kontrolovaný a zneužívaný aj v politickom boji. To, že informačná služba webové sídla monitorovať môže, nemusí viesť priamo k vypnutiu, ale asi je pre každého jedného politicky činného človeka, ktorý môže tieto nadstavenia zneužiť, cenná informácia, odkiaľ sa rekrutujú IP adresy, čiže konkrétni ľudia, ktorí nejakú stranu, nejaký politický alebo náboženský smer podporujú a ktorí nie. Nie preto, že by mohli byť teroristi, ale preto, že niekomu sa zdá, že sú extrémni.
Aj pre mňa vystúpenie premiéra tejto krajiny v čiernej košeli mi voľne asociuje vystúpenie pána Mussoliniho a mohol by som pre potreby aj tejto debaty vyhlásiť jeho vystúpenia ako vystúpenia čiernokošeliara, čo je extrémny prejav.
Preto aj z hľadiska voľnosti a slobody internetu zíďme z kratšej cesty dolu a podporte, kolegovia, môj návrh, pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Skutočne čarovné, že iba dĺžkou debaty sa dá vynútiť prítomnosť rezortného ministra. Čiže ja oceňujem tvoj výkon, pretože trval dlho.
K dôvodom, kde bude smerovať aj môj pozmeňovací návrh, a to je, aby sme aspoň zúžili to, čo sa vládna strana v prípade zmeny Trestného zákona v čl. 3 v bode 10 § 16 a ods. 1 snaží urobiť, a to je dlho diskutovaná téma tzv. politického alebo náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom alebo škodlivých sektárskych zoskupení pre potreby sledovania webových sídiel, a dokonca až tak ďaleko, že môže prísť k vypnutiu webových sídiel na základe nie rozhodnutia Policajného zboru alebo nie pre účely pre Policajný zbor, ale pre účely tajných služieb. Veľmi dobre, a chcel by som to zvýrazniť, si ten daný problém označil, a to je, že existuje obrovské portfólio vecí, ako sa dá aj toto nejakým spôsobom obísť, a to, že niekoľkonásobne preukázateľné konanie, ak niekto mal záujem šíriť takéto myšlienky, môže využiť domény info, net, org, TV a tak ďalej.
To znamená, že nie, tento balíček nemôžeme podporiť a rozšíriť silu našich tajných služieb o to, aby mohli sledovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)