Ďakujem, pani predsedajúca. Odložím na chvíľku zopár bodov, ktoré som mal pripravené, pretože toto sa nám stáva sem-tam, že sa bavíme o predloženom uznesení pri konci rozpravy. Možnože pre prax, keďže si vo vašom uznesení vyzývate politické strany kandidujúce vo voľbách Národnej rady na to, tak ja by som aj z tohto miesta chcel vyzvať tiež politické strany, ktoré kandidujú vo voľbách, hlavne tú vašu stranu, aby ste si osvojili prax, že je vhodné alebo bolo by vhodné, aby sme sa takto neprekvapovali záverom debaty, ale aby možnože niekedy medzi písomne prihlásenými ste prišli s tým, aby poslanci, ktorí majú záujem sa zúčastniť debaty o vašom uznesení, sa mohli prísť prihlásiť ústne do rozpravy. Myslím si, že je úplne evidentné, kde je rozdiel medzi tými oboma uzneseniami. Dokonca ten bod pán spravodajca Petrák teraz tak neviem sa snažil zdehonestovať. Piaty bod nášho uznesenia to je. A siedmy bod uznesenia B je tu takmer totožný, keďže my žiadame vládu Slovenskej republiky, aby predložila legislatívny návrh, ktorého obsahom bude záväzok ministerstva školstva každoročne vypracovať a zverejňovať výročnú správu o stave školstva. A vy žiadate politické strany kandidujúce vo voľbách, aby urobili de facto to isté. Tak je to podľa mňa vidieť, v akých siločiarach sa pohybujeme. A neviem, čo mal byť ten presne záver tej vašej faktickej poznámky, pán spravodajca, za čo ste dostali ten potlesk, pretože ja si myslím, že Národná rada má v prvom rade zaväzovať k niečomu vládu, ktorá je najmohutnejším predkladateľom legislatívnych aktov do pléna, čiže má legislatívnu alebo zákonodarnú iniciatívu, a mne sa zdá zasahovanie do politického zápasu v predvolebnej kampani tým, že si Národná rada končiaca šieste volebné obdobie v bode B dovoľuje vyzývať politické strany kandidujúce vo voľbách na niečo, neviem, možno mi to politológovia vysvetlia, nie správne, pretože vy by ste mali v prvom rade ako poslanci zaväzovať niečím vládu alebo žiadať vládu o niečo alebo predkladať vláde niečo. V tom vašom uznesení nie je voči vláde napísané vôbec nič. Ak je vláda tým exekutívnym orgánom, ktorý niečo realizuje, a zároveň je najmohutnejším predkladateľom návrhov zákonov pre toto plénum, tak by asi bolo vhodné, ak by aspoň zmienka o vláde v tom vašom návrhu uznesenia bola. To, čo konštatujete, aj to, koho a na čo vyzývate, tento moment neobsahuje.
Myslím si, že debata, ktorá tu uplynula, sa mimo takého toho, tej politickej vaty dostala k zásadným momentom. A ja som si dovolil možno vybrať z toho dva alebo tri momenty.
Podľa mňa sme sa dostali do situácie, keď jedna časť politického spektra sa snaží hovoriť, že problém tu neexistuje. Používa na to rôzne štatistické čísla a používa z titulu výkonu moci svoj priestor na to, aby minimalizovala to, čo sa v spoločnosti deje. Ja som na výbore pre školstvo, kde bolo umožnené, chcem korektne povedať, viacerým poslancom bez hlasovania vystúpiť, hovoril o jednom zásadnom fakte. Najviac, čo mi počas celého obdobia od toho ohlásenia cez priebeh toho až do dnešných dní vadilo, bolo, že rezortný minister, ako aj premiér sa postavili do polohy, že žiadny problém tu neexistuje. Myslím, že budem veľmi blízko citácii, ak to tak nebude, tak mi to odpustite. Bude to parafráza. Keď premiér krajiny povie, že štrajk učiteľov je mediálnym štrajkom, zdá sa mi, že nie je celkom schopný vnímať realitu. Zároveň aj tu v tejto sále, minister školstva rozprával o takzvanom štrajku učiteľov. Myslím si, že je veľmi zarážajúci fakt, ak politik stratí schopnosť reflexie, hlavne keď stratí schopnosť spoločenskej reflexie. Hovoril som na výbore, že ak by bola zavretá jedna škola alebo dve alebo tri školy, tak by sa z toho stal spoločenský problém. A pri spoločenských problémoch funguje zdravý mediálny svet tak, že bude o tom informovať. Čiže aj keby boli zavreté dve školy alebo tri školy, redaktori a redaktorky by prišli a pýtali by sa na príčiny toho a snažili by sa priniesť riešenie, snažili by sa pýtať zodpovedných, v tomto prípade vlády a možno aj následne poslancov, na to, akým spôsobom sa tento stav stal a čo je vhodné na jeho riešenie. Používať pri dehonestácii aktivít občianskeho sektora, v tomto prípade profesijného sektora čísla typu 2,6 %, argumenty, že je to nejaká časť, nevieme, je ich veľmi málo a podobne, je odkláňanie pozornosti od skutočného reálneho problému. Ja som zachytil číslo na výbore, kde zástupcovia učiteľov hovorili, že v súhrne sa štrajku zúčastnilo štrnásťtisíc učiteľov. A nalejme si teda naozaj čistého vína, je to spoločenský problém, ktorý sa dotýkal jednej profesie a snažil sa, predpokladám, svojím tlakom donútiť zodpovedných, aby konali. Zodpovední sa postavili k tomu tak, že snažili sa vytvoriť obraz, že toto sa nie veľmi slovenskej spoločnosti dotýka a dehonestácia, myslím si, jednej profesijnej skupiny neprospela nikomu, a to aj vzhľadom na to, čo píšete v tom návrhu uznesenia, pretože si myslím, že postavenie pedagógov na Slovensku by si zaslúžilo minimálne pozornosť, a nie čakať, vyčkávať a snažiť sa od problému odchádzať.
Ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť, je, že uchopenie tohto problému sa za celý ten čas od výzvy týchto učiteľov dostalo do nie veľmi šťastných pomerov, pretože tu existoval absolútne obrovský priestor na reakciu či už vedenia parlamentu alebo vlády, pretože ak by nebol predseda parlamentu vystúpil s obvinením nejakého politického subjektu, predpokladám, teda nášho, s tým, že máme niekoľko učiteľov, a predpokladám, to má viacej strán na kandidátke, na našej kandidátke, tak tú politizáciu ako keby z úst najvyšších ústavných činiteľov ste chceli tejto iniciatíve nalepiť. Myslím si, že bolo absolútne evidentné, že používanie opozičných nástrojov na to, aby byť mohla mimoriadna schôdza, sa udialo až po tom, keď sa vyčerpali všetky nástroje, ktoré podľa mňa mala a mohla použiť na to vláda alebo vládna väčšina. Vláda si mohla s učiteľmi sadnúť omnoho skôr. Parlament potom mohol byť zvolaný skôr pod vašou gesciou, pretože mnohí z nás očakávali, že tie skutočné riešenia, ktoré by mohli viesť nie k prijímaniu uznesení, ktoré zaväzujú k niečomu vládu, ale k prijímaniu reálnych návrhov zákona, boli veľmi dôležité. Bolo veľmi dôležité, aby bol umožnený proces, že to, čo my uznesením sa snažíme žiadať alebo žiadame, alebo zaväzujeme ním na niečo vládu, aby s tým vláda prišla sama, aby sme si osvetlili ten problém, ak opozícia zvoláva tento typ schôdze, vie prijať len uznesenie. My sme čakali takmer mesiac, že s tým príde vláda, príde v skrátenom legislatívnom konaní s tým a budeme môcť, samozrejme, aj vládni poslanci budú môcť prijať príslušné reálne legislatívne riešenia. To, bohužiaľ, pod momentom zvolania schôdze opozíciou možné nie je, pretože inak tým, že ste túto možnosť nevyužili, podľa mňa trestuhodne a možno aj na to, aby ste zvolali mimoriadnu schôdzu v termíne, keď bol pôvodne ohlásený aj čas na konanie riadnej schôdze, sme sa mohli dostať do toho, o čom tu všetci hovoríme, že riešenie v školstve potrebuje dohodu cez politické spektrum. A s tým ja hlboko súhlasím. Myslím si, že bol vytvorený priestor na to, aby ste mohli riešenie tohto problému uchopiť tak, že prídete s oddiskutovaným riešením aj s učiteľmi. Strácal som túto vieru po rokovaní predmetného výboru, pretože priamo pri procese vypočutia či už odborárov, či už zástupcov štrajkujúcich učiteľov alebo opozičných poslancov som dospel k záveru, že musíme si tu nejakým spôsobom odtrpieť to, že sú tu zástupcovia, ktorým chceme dať slovo, ale ten návrh na uznesenie je pripravený dávno vopred. Ja sa pýtam aj pre formu konania schôdze, prečo sme neumožnili sa vyjadriť výboru a možno aj tomuto plénu k tým trom podstatným otázkam učiteľov združených, ako sa hovorí alebo ako je známe, je to na isu.sk o tejto iniciatíve, prečo sa aj na výbore, aj tu v pléne bránilo vôbec priechodnosti toho, aby tí učitelia mohli svoje požiadavky všetky tri predniesť, zároveň vysvetliť dôvody, prečo ich prednášajú, pričom my by sme sa zaoberali podstatou tých troch požiadaviek. Na školskom výbore bola možnosť tá, že ich teda aspoň zástupca učiteľov prednesie, kde si žiadosť tejto profesijnej skupiny osvojil, myslím, pán poslanec Poliačik. Tá nakoniec do toho uznesenia nebolo zapracovaná.
Zdá sa mi teda, že opäť prichádza už teraz aj formálne k tomu, že nielen minimalizovanie a snaha o dehonestáciu, ale aj absolútna ignorancia sprevádza celú tú debatu. A tam hľadáte vy najväčšie ospravedlnenie, pretože sa deje predvolebný politický zápas. Snažím sa povedať to, že mohli ste byť riešiteľom tejto situácie. A postavili ste sa do polohy, že keďže túto situáciu absolútne nevnímate a vnímate ako mediálny štrajk alebo tzv. štrajk, dostali ste aj zástupcov opozície do polohy, chcem spomenúť, aby sa to dostatočne dokumentovalo, tu sú, myslím, traja, štyria, piati poslanci, ktorí s nabrúsenými mečmi chceli vybehnúť okamžite s tým, že treba mimoriadnu schôdzu okamžite zvolať a použiť všetky nástroje a celé inštrumentárium opozície na to, aby bola okamžite táto téma vyhlásená za politickú, tá zodpovednejšia časť opozície počkala, snažila sa otvoriť hlavne priestor na príslušnú reakciu vlády a vládnej väčšiny. A myslím si, že čas, keď sa teraz o tomto probléme rozprávame, je ten najvhodnejší čas, lebo už absolútne každému bolo jasné, že táto téma je vám len predvolebne nepríjemná. A preto treba podporiť túto schôdzu. Ale vy s tým riešením v skrátenom legislatívnom konaní jednoducho neprídete. Je falošné rozprávať, že nechcete robiť záväzky, ktoré by zaväzovali legislatívnymi zmenami budúcu vládu. Každý jeden zákon, ktorý prijímate, predpokladám, prijímate s tým, že nebude platiť iba a len počas vášho funkčného obdobia, ale že bude tak dobrý, že vydrží platiť niekoľko následných funkčných období. Legislatíva, ktorú vás žiadame opraviť a by ste prijali vy a bola by oddiskutovaná a kvalitná, by vedela platiť aj cez akýkoľvek mandát vlády alebo akejkoľvek vlády, ktorá vznikne po ďalších voľbách. Ani raz, a to je opäť unikum, ktoré zavádzate, toto plénum nikdy nehovorilo o tom, že nemôže prijímať návrhy zákonov, lebo že by inak tým viazala nasledujúce vlády na niečo. Každý jeden zákon, ktorý prijíma toto plénum, je podľa mňa prijímaný preto, aby mal v sebe otázku alebo podmienku takej kvality, že ho nemusíme v jednom kuse novelizovať. Čo je toto za argument?
Ďalší falošný argument počas tej debaty sa mne zdal absolútne nepochopiteľný. A to je to, že mám pocit, že niekedy od augusta sme sa s tým začali stretávať. A to je legislatívne obdobie tohto parlamentu. To je kde uvedené? Je to uvedené v ústave, v rokovacom poriadku, to niekto povedal. A zadefinoval to tak. A potom následne opakoval predseda parlamentu, premiér krajiny, dokonca minister školstva, že legislatívne obdobie tohto parlamentu sa skončilo. Čím sa skončilo? Vy ste si vymysleli ten termín a zadefinovali ste si ho s tým, že už nebudeme teda ďalej rokovať v Národnej rade, ktorá z ústavy zasadá nepretržite a ktorej funkčne obodrie platí až do konca volieb? Tak vy ste si vymysleli terminus technicus, čím ste kŕmili médiá a následne verejnosť, že je niečo také, že Národná rada sa už nebude uznášať a nemôžete teda prerokovať návrhy učiteľov. Myslím si, že tento argumentačný moment bol veľmi, veľmi falošný v tom, že ste chceli zakryť to, že nemáte vôľu to riešiť, lebo neexistuje nič, čo by obsahovala ústava, rokovací poriadok alebo zákony pri momente legislatívneho obdobia Národnej rady alebo toho, že by niečo také sa mohlo skončiť. Nemôže sa to takto skončiť, lebo nič také neexistuje.
Posledná poznámka je, keďže sme tu boli viackrát vyzvaní na debatu, ktorá by z toho mohla niečo vyriešiť. A ja by som napriek tomu, že viem, ako fungujú politické siločiary, chcel vyzvať aj vás, aby sme predsa len sa pokúsili v troch bodoch, ktoré sú v návrhu uznesenia, zaviazať vládu, aby sme urobili zadosť celému tomu procesu. A chcem poprosiť poslancov, aby si skutočne porovnali tie dve uznesenia, o ktorých sa tu hovorilo, pričom žiadam o podporu uznesenia, ktoré sme predložili my, pretože je komplexnejšie a je v bodoch, kde zaväzujeme vládu absolútne konkrétne to riešiť. Dokonca menovite spomína sa tam, prečo sme tu. a to je žiadosť pre vládu, aby bezodkladne rokovala so zástupcami uvedenej iniciatívy a preverila projekt financovania projektov v rezorte školstva. Pokiaľ ide o tie legislatívne zmeny, si myslím, že nič také strašné by sa nestalo poslancom, ak by žiadali vládu, že na základe požiadaviek Iniciatívy štrajkujúcich učiteľov prijme konkrétne legislatívne úpravy, menovite aby sa opätovne zaviedla možnosť získať kredity overovaním kompetencií, zrušila sa sedemročná obmedzená platnosť kreditov, obnovila sa možnosť získať kredity za rozširujúce štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity a úprava, ktorá by ministra školstva zaviazala vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve. V tom vašom bode 5 vy len zaväzujete politické strany kandidujúce vo voľbách niečo k tomu prijať. A tuná sa žiada vláda, aby predložila legislatívny návrh, ktorého obsahom bude záväzok ministerstva školstva, ktorý by mohol platiť aj cez volebné obdobie, na to, aby bola každoročne vypracovaná, zverejňovaná výročná správa o stave školstva, ktorá by bola predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže nie sú to nejaké zázraky. Ja dokonca si spomínam, aj na tom výbore že to, čo predkladal svojím spôsobom MOST – HÍD na tom výbore, bola snaha zaviazať takisto vládu, aby niečo k tomu prijala. Tiež to nebol nejaký vysoký legislatívny výkon v zmysle jeho zložitosti. Bol to jednoduchý návrh zákona. Pán poslanec Érsek ho na tom výbore predkladal. A preto si myslím, že by sme mohli k tým riešeniam veľmi konštruktívne pristúpiť. Ale keďže tie poznámky vnímam tak, túto vieru nielenže strácam, ale priznávam, že ju nemám. Myslím, si že už som ju stratil.
Chcel by som povedať ešte posledný dôvetok. A to je, že keďže je pri téme učiteľov skloňované práve slovo učiteľ, pri celej debate o výchovno-vzdelávacom procese by sme vedeli pre potreby tohto pléna otvoriť odborne problémy pre primárne, sekundárne aj ďalšie typy vzdelávania. Veľa sa tu hovorilo o možných prijatých pozmeňujúcich návrhoch, riešeniach, ktoré priniesla vláda, ale vzhľadom na odpočet vlády pri konci funkčného obdobia sa dostávame k momentu, keď naozaj 14-tisíc učiteľov je v uliciach. A podľa mňa to prispieva k tomu, že ten odpočet sa dá urobiť veľmi jednoducho. Myslíme si my v hnutí OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, že kvalitný učiteľ je najdôležitejším prvkom alebo kľúčovým prvkom, a hovorili o tom viacej kolegovia, v systéme vzdelávania. Myslíme si, že ak sa zameriame na ten najväčší možný kapitál, ktorý máme na Slovensku, a to je ľudský kapitál, tak by sme sa mohli aj v tomto rezortnom výseku pozrieť na to, aké je jeho postavenie, čo presne učitelia žiadajú, prečo sa investičné a legislatívne zmeny v rámci rezortu školstva orientujú viac na vybavenie, počítače, technológie, digitálne tabule, digitálne učivo, ale je menej alebo vôbec málo finančných zdrojov nasmerovaných do rozvoja toho ľudského kapitálu. Nejde iba o tzv. takpovediac platové podmienky, ale práve celkové nastavenie ohľadom postavenia učiteľov, skvalitňovanie toho ľudského kapitálu a ľudských zdrojov. Sa mne zdá, že aj za posledné 4 roky boli tieto zdroje výrazne v závoze. Myslím si, že dlhodobým podpriemerným financovaním aj regionálneho školstva v porovnaní s príslušným priemerom EÚ bezprostredne súvisí nízky spoločensky status učiteľov a atraktivita učiteľskej profesie i kvalita poskytovaného vzdelávania. Nechcem hovoriť dlho a dal som si záväzok, že do 25 minút to, čo chcem povedať, povedať stihnem. Čiže tie dlhodobo skloňované štatistiky, ich porovnávanie v rámci krajín OECD a podobne sú obžalobou toho, kam sme sa dostali pri budovaní tohto sektora za posledných 25 rokov, a preto opätovne žiadam, aby sme prijali konkrétne záväzky na konkrétne výzvy voči vláde a aby sme sa nezaštíťovali s tým, že tento parlament nechce zaväzovať vládu a prijímať legislatívne opatrenia, ktoré budú platiť cez hranicu volebného cyklu. Dúfam, že je jasné, že tá argumentácia je falošná, pretože každý jeden zákon, ktorý tu prijímame, má ambíciu platiť cez volebný cyklus.
