Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2012 o 11:03 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.9.2012 9:12 - 9:24 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v piatok sme končili rozpravu k zákonu o inteligentných dopravných systémoch a mám pocit, že sa tu zviedol dosť veľký zápas o to, čo vlastne účel tohto zákona predpokladá, čo by mal zaviesť, a boli položené podľa mňa tri také základné otázky.
Prvá otázka je, prečo sa vlastne v tejto dobe aj týmto zákonom zaoberáme. Vysvetlené to bolo niekoľkokrát, že jedná sa o takzvanú transpozíciu európskeho práva. Čiže by sme mohli jednoducho odpovedať, Európska únia má ambíciu zaviesť nejakú formu inteligentného dopravného systému.
Zároveň bola položená otázka, kedy by bolo dobré takýto inteligentný dopravný systém zavádzať a či v súčasnej dobe šetrenia verejných prostriedkov je debata o zavedení inteligentného dopravného systému v sume okolo 150 mil. eur, keď tá spoluúčasť nášho štátneho rozpočtu je okolo 30 mil. eur, či je súčasná doba vhodná na to, aby sme takýto inteligentný dopravný systém zavádzali. V tomto bode bolo povedané, že súčasný návrh zákona o štátnom rozpočte s takouto položkou nepočíta. Zároveň bolo však veľmi skepticky vyjadrené, kedy teda sa bude vláda zaoberať zavádzaním inteligentného dopravného systému a či prostriedky a verejné zdroje by nebolo v súčasnej dobe možné použiť na iné účely. Ja si preto dovolím, pán spravodajca, aj z toho dôvodu, že si nemyslím, že je tá doba, predložiť aj procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Myslím si, že ak by uznali poslanci vládnej strany, že nie je skutočne doba na to, aby sme sa bavili o takejto transpozícii, možno pán minister v záverečnej reči, ak sa na ňu podujme, vysvetlí, aké riziká z toho, že by sme tento zákon netransponovali alebo teda nezaviedli túto normu do nášho právneho systému, hrozia z hľadiska Európskej únie. Myslím si, že by sa možno dalo obhájiť na európskej úrovni to, že v súčasnej dobe nemáme sa kam hnať v tejto otázke. Ale ak by náhodou tento procedurálny návrh nebol úspešný, spolu s kolegom Richardom Vašečkom, ktorý mal podobný názor na riešenie problematiky predkladaného zákona, sme sa snažili o niektoré momenty. A to sú tie ďalšie, že prečo to zavádzame, kedy to zavádzame.
A posledná otázka je, akým spôsobom to zavádzame, čiže sme sa snažili vylepšiť pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predkladaný zákon, a to v piatich bodoch. Skúsim tak stručne hovoriť o každom jednom z nich.
Zavádzame režim, keď sme chceli, aby bolo presne špecifikované, čo sa myslí pod pojmom inteligentné dopravné systémy, čo je ich účelom a na ktorý účel slúžia. Slovenský zákon by teda nemal používať takzvaný demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť. Ak sa v budúcnosti ukáže, že je možné inteligentné dopravné systémy využiť aj širšie, tak takýto nový účel sa do zákona doplní formou novelizácie. Uvedený návrh zároveň vyvráti pochybnosti, že inteligentné dopravné systémy je už v zmysle tohto návrhu vládneho zákona možné použiť napríklad na zavedenie mýta pre osobné vozidlá, čo terajšie jeho znenie práve vďaka svojmu slovku „najmä“ nevylučuje. Čiže v § 2 ods. 1 chceme vypustiť slovko „najmä“, aby tam bolo presne stanovené, tak ako je to teraz, demonštratívne vyrátané, na čo budú dopravné inteligentné systémy slúžiť.
Zároveň keďže tá debata bola aj tuná na pôde Národnej rady veľmi ohnivá, chceli by sme, aby sa Národná rada aj do budúcna zaoberala možným zavedením inteligentného dopravného systému, a preto sa snažíme teda týmto pozmeňujúcim návrhom zaviesť režim, že vláda ak schváli ďalšie pokračovanie alebo naplnenie tohto zákona, tak bude do tridsiatich dní predložená správa Národnej rade. Čiže v § 2 ods. 5 pripájame slová „predkladá sa na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do tridsiatich dní po jej schválení“. Odôvodňujeme to tým, že čl. 5 ods. 1 smernice Európskej únie ponecháva výlučné v právomoci členských štátov Európskej únie otázku zavádzania aplikácie a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území, to znamená, tento zákon tvorí akýsi rámec. A konkrétne naplnenie toho, čo ale súčasným zákonom nezavádzame, necháva na úrovni národných štátov.
Návrh zákona ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravy podrobností týkajúcich sa systémov na vládu Slovenskej republiky a najmä ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Spomeniem námatkovo § 3 ods. 7, § 4 ods. 2, § 5 ods. 7, § 7 a ďalšie. V § 2 ods. 5 sa hovorí o koncepcii rozvoja inteligentných dopravných systémov, ktoré môžu vážne zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov najmä v oblasti ochrany osobných údajov, a preto sa nám zdá správne, ak o tejto koncepcii bude môcť parlament aj po prijatí tohto zákona diskutovať minimálne, tak ako sme zvyknutí, vo výboroch a v pléne, pričom ak by aj neprichádzalo k ďalšej právnej úprave, verejnosť by sa to dozvedela tým, že parlament by to minimálne mohol vziať na vedomie. Považujeme tento bod za veľmi dôležitý, pretože ak sa bude jednať o otázku základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov, je oprávnené, aby Národná rada o takejto ambícii vlády, respektíve ministerstva dopravy vedela, aj keď sa bude zaoberať tým bez ambície predkladať nejakú inú zákonnú úpravu. V ďalšej legislatívnotechnickej úprave, ktorou sledujeme to, aby bolo jednoznačne určené, ktorým subjektom má byť zákonom uložená povinnosť poskytnúť bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému centru, nahrádzame slovko „alebo“ slovkom „a“. Zatiaľ čo vládny návrh zákona ukladá túto povinnosť aj colnému úradu alebo Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nie je teda určené jednoznačne, ktorému subjektu to ukladá. My máme za to, že by bolo dobré zaviazať, ak už boli tieto úrady spomínané, tým oba tieto menované subjekty, a preto tam dávame skratku a spojku „a“.
Z piatkovej debaty bolo jasné, že niektorí kolegovia mali strach, možno oprávnený, možno neoprávnený, počul som niektoré vyjadrenia pána ministra, ktoré hovorili o tom, že inteligentný dopravný systém nevedie k zavádzaniu mýta pre automobily do tri a pol tony. Tak ako býva zvykom, myslím si, že verejnosť má dôveru voči politikom rôznu. A snažili sme sa preto v štvrtej úprave, ktorú táto predkladaná norma má, vyhnúť sa akýmkoľvek špekuláciám. A niežeby som neveril vášmu slovu, pán minister, ale dovolili sme si zapracovať do pozmeňujúceho návrhu nový odsek v § 5, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do tri a pol tony." Sledujeme tým hlavne to, aby toto nestálo na nejakej politickej možno vôli, keďže tento zákon prijímame. A hovoríme, môžu tu byť aj odôvodnené obavy. Chceli sme, aby to bolo čierne na bielom a v tejto norme, ktorú síce transpozícia nepredpokladá. A dúfam, že aj kolegovia z vládnej strany sa s týmto budú vedieť stotožniť. A zavádzame tu presné vymedzenie toho, že akékoľvek údaje, ktoré inteligentný dopravný systém poskytne Národnému dopravnému informačnému centru, v žiadnom momente nevedú k zavedeniu mýta. Dúfam, že všetky pochybnosti, ktoré ohľadom používania a merania vzdialeností, ktoré sú v predmetnom návrhu zákona vymedzené v oblasti ochrany ľudských práv, vyvracia návrh tým, že budeme sa zaoberať inteligentnými dopravnými systémami, a nie zavádzaním mýtneho systému.
Posledná úprava, ktorú do zákona máme ambíciu presadiť. Keďže z dôvodovej správy návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky, čo sa týka štátneho rozpočtu, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh zákona nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, tak vypúšťajú sa slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti“, čo znamená teda, že ministerstvo dopravy, ten orgán, ktorý sa zriadi na zber tých dát v surovej podobe z inteligentných dopravných systémov, bude v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a bude teda štátnym. Prevádzkou takéhoto centra, si myslíme, mal by byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že do Národného dopravného informačného centra budú poskytované údaje v podobe, ktorá bude pred spracovaním. A je žiaduce, aby takéto údaje mal štát pod kontrolou a nemal ich pod kontrolou súkromný subjekt. Máme za to, že ak tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do značnej miery odpovedá na možné riziká, ktorými sa trápi verejnosť, či teda táto ambícia ministerstva vedie k zavedeniu mýtneho systému. Takže, expressis verbis, je pomenované na základe tohto pozmeňujúceho návrhu, že to tak nie je. Zároveň sa snažíme aj o to, aby orgány, ktoré nakladajú s údajmi, boli a zostali v pôsobnosti štátu a dokázala byť do dôsledkov kontrola nad tým, akým spôsobom sa bude s údajmi, ktoré dopravné systémy nazbierajú v budúcnosti, keďže momentálne sa bavíme nie o tom, čo na území Slovenskej republiky funguje, ale čo fungovať by tu malo, nakladať.
Ďalej si myslím, že v rámci tej debaty, ktorá otvorila tri otázky, prečo, kedy a akým spôsobom to má byť, ja si dovolím na záver povedať aj krátku úvahu o tom, či tieto inteligentné dopravné systémy na Slovensku potrebujeme. Myslím si, že doba, ktorú teraz žijeme, je do značnej miery závislá od toho, aké informačné systémy nás stretávajú. A mali by v prvom rade situácie riešiť a pomáhať riešiť napríklad v tomto prípade dopravné situácie, ktoré na cestách, vozovkách a v celom systéme dopravy na Slovensku vzniknú. Otázka znie, či tento systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Ja zastávam skôr stanovisko, že nevyhneme sa v budúcnosti, keďže žijeme v 21. storočí, tomu, aby nejakým spôsobom informácie o tom, akým spôsobom sa doprava správa na našich cestách, monitorovali nejaké zariadenia.
Celkom oceňujem aj snahu, že ste túto normu nedali do nejakého iného zákona, ale spravili ste sólo zákon, ktorý hovorí o informačných dopravných systémoch. A je možná debata o ňom. Myslím si, že to, či na Slovensku inteligentný dopravný systém bude a či bude prepojený na riadenie dopravy, je otázka nie úplne najbližšej budúcnosti. A preto si myslím, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak je možnosť tento zákon v slovenskom právnom systéme používať.
A skúsim aj apelovať na kolegyne a kolegov z vládnej strany SMER, aby sa nad predloženým pozmeňujúcim návrhom zamysleli, a týmto aj žiadam a možno aj prosím o jeho podporu, pretože dôvody, ktoré som vymenoval predtým, podľa mňa sú také, aby tento pozmeňujúci návrh možno získal aj podporu celého politického spektra.
Oslovil by som aj poslancov opozície, ale okrem Martina Chrena sa tu žiaden nenachádza, a teda niektorých poslancov nášho klubu, takže dúfam, že po rozmnožení tohto sa to dostane aj do lavíc.
Následne by som pristúpil k predloženiu pozmeňujúceho návrhu, tak ako to káže rokovací poriadok.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona predpokladá návrh, ktorý ja mením takto:
Po prvé. V čl. I § 2 ods. 1 sa vypúšťa slovko „najmä“.
Odôvodnenie. Ide o riadnu transpozíciu smernice 2010/40/EÚ, ktorá v čl. IV ods. 1 presne špecifikuje, čo sa myslí pod pojmom „inteligentné dopravné systémy“, ako aj čo je účelom, na ktorý slúžia. Ani slovenský zákon by preto nemal používať demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť.
Po druhé. V čl. I § 2 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová „a predkladá na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do 30 dní po jej schválení“.
Odôvodnenie. Čl. V ods. 1 smernice EÚ 2010/40/EÚ ponecháva vo výlučnej právomoci členských štátov EÚ otázku zavádzania aplikácií a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území. Návrh zákon ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravu podrobností na vládu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Preto máme za to, aby o týchto skutočnostiach jednalo plénum Národnej rady a príslušné výbory.
Po tretie. V čl. I § 5 ods. 5 písm. g) sa slovo „alebo“ nahrádza slovom „a“.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, cieľom ktorej je jednoznačné určenie, ktoré subjekty majú mať zákonom uloženú povinnosť poskytovať bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému informačnému centru. Ako som spomínal, dávame túto povinnosť colnému úradu aj Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.
Po štvrté. V čl. I § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony.“ Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.
Odôvodnenie. S cieľom zamedziť špekuláciám, či dopravné informácie, ktoré má Národné dopravné informačné centrum k dispozícii a môže bezplatne na základe vzájomnosti alebo na základe zmluvy (odplatne alebo bezodplatne) poskytnúť iným subjektom, môže takýto subjekt následne v budúcnosti použiť na výber mýta pre osobné vozidlá do 3,5 tony, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa jednoznačne ustanovuje, že takéto použitie zo strany tretej osoby (subjektu, ktorému sú informácie, údaje a záznamy poskytnuté), bude a je zakázané.
A po piate. V čl. I § 7 písm. b) sa vypúšťajú slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti ministerstva“.
Odôvodňujeme to tým, že ani z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné dopravné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť spomínané nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu (resp. z prostriedkov EÚ vrátane Slovenska), hovorím nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale aj o „inej právnickej osobe“.
Prevádzkou takéhoto centra by mal byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, ako som už spomínal, aj z hľadiska údajov a skutočností, s ktorými Národné informačné dopravné centrum prichádza do styku.
Ďakujem týmto za pozornosť a dúfam, že či už procedurálny návrh alebo pozmeňujúci návrh, ak by procedurálny návrh neprešiel, nájdu podporu tohto pléna a zamedzíme niektorým špekuláciám a možno aj tomu, aby verejnosť zo strany ministerstva nebola zavádzaná, respektíve bolo jej vysvetlené, ako to so zákonom, čo sa týka mýta, skutočne je. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2012 14:00 - 14:02 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja oceňujem, že pán minister vystúpil a zodpovedal z tých pálčivých alebo z tých horúcich otázok aspoň tie najdôležitejšie. Nepáči sa mi ten prístup, kolega to nazval, že teda vtipné. Možnože to bolo tak troška za hranicu zosmiešnenia protivníka, ale nechám to tak.
Skutočne súhlasím s tým, pán minister, že doba sa pohla, čipy nosíme so sebou dobrovoľne, SIM karta je čip, takisto každá kreditka má v sebe čip a pravdepodobne tá situácia pôjde ďalej.
Ja mám s týmto zákonom iný problém, viac-menej ste ho vysvetlili, že transpozičný deficit prichádza, čaro nechceného, to, čo sme ukazovali tými prštekmi a si nás na to upozornil, znamenalo, že tvoj predchodca sedí o dva rady vyššie, takže možnože aj tam by, ja som čakal, že či sa náhodou pán predsedajúci neprihlási, že ako to teda s tou transpozíciou je a kde sa presne nachádzame. A prečo by sme teraz vo veľkom chvate sa o inteligentných systémoch alebo zákon, na ktorý predchádza ich zavedenie, museli baviť tu a na tejto schôdzi a v situácii, kedy potom možno aj neoprávnene vznikajú otázky, že učitelia teda majú malé platy a my tu debatujeme o systéme, ktorý výhľadovo alebo v budúcnosti môže stáť 150 mil. eur. To je celé.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2012 13:25 - 13:26 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, mám za to, že nakoniec sa ti predsa len podaril taký, nazvem to, good point, že nazval si, obidve tieto vystúpenia si rozdelil do dvoch fáz. Jedno je o účasti poslancov v pléne a druhé je o návrhu. Skúsim aj ja veľmi stručne. Nakoniec si dosiahol to, že tie body, ktoré boli pred týmto návrhom, išli takzvane ako po masle, a tým, že si vystúpil a upozornil, tak si rozprúdil celkom slušnú debatu. To, že to trošička, mierne povedané, preháňaš s tým, kto v tej budove je a dokážeš. Neskĺzavajme do nejakých vyhrážaní. Ale veľmi oceňujem aj to, že si ten procedurálny návrh nakoniec dal, keďže to bola aj moja ambícia.
Ďalej by som chcel povedať k tým číslam. Ja som sa dopracoval k číslam, že celkovo ten systém má stáť okolo 150 mil. eur, 30 mil. má byť financované zo štátneho rozpočtu a 120 mil. teda z fondov Európskej únie. Možnože to upresní, keďže sa už pán minister prihlásil, vo svojom vystúpení. Pán minister, a tie dve otázky, ktoré si zhrnul a ktoré ťa zaujímajú, a to je tá komparatívna, to porovnanie vlastne s inými štátmi, zaujíma aj mňa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2012 13:10 - 13:12 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Vzhľadom na to, že tu pracujeme s nejakou mierou určite paranoje, ktorú si niekoľkokrát spomenul v tvojom prejave, a zároveň s tým, ako písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina viackrát spomenul, si myslím, že táto ad jedna, táto téma by potrebovala možno väčšiu kampaň alebo väčšiu vysvetľovaciu kampaň o tom, čo sa vlastne ide urobiť. Možnože pre potreby pléna parlamentu nám pán minister vysvetlí.
A zároveň, čo by som chcel potom aj následne v rozprave povedať, to je presne, čo si možno sa snažil naznačiť, kategória tzv. transpozičného deficitu alebo toho, čo častokrát až otrocky preberáme pod hrozbou pokút do nášho právneho systému. Nestalo sa tak prvýkrát na tejto schôdzi, preto veľmi kvitujem tú otázku, ktorú si pánovi predkladateľovi položil, a to je, aby sa skutočne vyjadril k potrebe zavádzať tento integrovaný, alebo inteligentný systém, keďže možno existujú aj iné formy, ako ducha transpozície, alebo v rámci teda transpozície naplniť. Takže dúfam, že k tej odpovedi nakoniec príde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2012 13:00 - 13:01 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pôvodne, keď som sa prihlasoval do faktickej, tak som mal na mysli presne túto vec, lebo padlo niekoľko otázok, takže k otázkam sa pripájam, aj keď nie to bytostné presvedčenie a tá zápalistá reč má svoje grády, ale aby sme nezneisťovali obyvateľov. Ak je niečo na tom pravdy, tak dúfam, že v záverečnom slove, alebo možno aj prihlásením do rozpravy pán minister by toto mohol vysvetliť.
A k vystúpeniu toľko, že zvažoval som, že či teda nakoniec podáš ten procedurálny návrh vrátenia ministerstvu na dopracovanie, ale teda bol aspoň ten procedurálny návrh, aby sme zastavili o tomto bode rokovanie, dúfam, že to bolo tak myslené, že dúfam, že bol podaný a pán spravodajca zaznamenal procedurálny návrh na vrátenie alebo zastavenie o tomto bode rokovania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2012 18:05 - 18:07 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Janko, vydal si sa po takej metaforickej ceste ohľadom Potemkina, potemkinovských dedín, som čakal, čo z toho vypadne. Skutočne som mal pocit, že si ale nakoniec trafil tak troška klinec po hlavičke, pretože sa mi zdá aj pri predkladaní tohoto zákona to, že sa to deje, nazvem to v úvodzovkách po slovensky, že najprv premaľovávame tabule a robíme také tie kozmetické úpravy, ktoré väčšinou sa robia až po odrobenej robote. Napriek tomu si myslím, ja úprimne verím v snahu predkladateľa - ministra, že má na srdci verejnú správu, výkon štátnej moci a celý ten úradnícky aparát, ktorý nemá dobré meno, a v tej dlhej vývojovej časti 20-23 rokov, ktoré sa od revolúcie dejú, prebehli rôzne reformy, takže ak tento zákon hovorí o štarte reformy, napriek výhradám, ktoré spomínal aj pán poslanec Beblavý, aj ďalší predrečníci, chcem veriť v úprimnú snahu niečo zmeniť a štart reformy pritom by mohol byť svetlým okamihom, že niečo sa s úradníkmi na Slovensku stane. Nakoniec by som chcel povedať aj to, že ty si to nazval úradná definitíva alebo stabilita špecializovanej správy alebo špeciálnych odborníkov, ktorí by mali mať istotu pri rozhodovaní, aby ad jedna mali motiváciu do tejto služby vstupovať a ad dva mohli svoje rozhodnutia robiť s celou váhou a nebyť pod vplyvom politikov, je dlhá agenda, ktorú hovorím a dúfam, že padne na úrodnú pôdu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2012 11:03 - 11:05 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Mal som pocit teraz, že tvoje vystúpenie zaujíma strašne veľa poslancov, ale je jedenásta hodina, takže ide hlasovanie. Jeden moment z vystúpenia. Mňa tak isto pri návrhu tohto zákona prekvapilo to, že tento zákon predkladá sociálnodemokratická vláda, ktorá často hovorí o ochrane pracujúcich a tých, čo ťahajú za kratší koniec. Vieme, že prax týchto koncipientov býva, tak ako si spomínal vo vystúpení, často buď v poddanskom, alebo nevoľníckom vzťahu a ja by som teda v tomto duchu nabádal aj pána ministra, či by sa v duchu sociálnodemokratických tradícií nezamyslel nad tým, aby bola aj do zákona zapracovaná, zapracovaný štatút o tom, koľko ten koncipient by mal mať minimálnu mzdu. Štatút minimálnej mzdy v nasledujúcich bodoch programu v Zákonníku práce budeme preberať a tuná, tak ako si spomínal vo vystúpení, sa mi zdá, že odrazu má čosi riešiť ten nenávidený trh, ten, ktorý nevie vyriešiť nič, myslím si, že koncipienti ťahajú za kratší koniec, z tvojho pohľadu sú uvaľovaní do nevoľníctva, takže nabádam aj pána ministra týmto, aby neuvaľoval budúcich možno kolegov do nevoľníckeho vzťahu na 5 rokov, ale ochránil ich napríklad tým, že bude stanovená ich minimálna mzda na nejakej úrovni. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2012 18:30 - 18:32 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, a nie v záverečnom slove. Ja si dovolím povedať, to som vravel, že ja aj oceňujem tú snahu, že viac-menej prišlo k stretnutiam jednak so zástupcami tretieho sektora, a mám pocit, že bolo aj deklarované, že nebude vlastne pustený do žiadneho režimu, alebo spochybnený vôbec režim na základe dvestojedenástky, ktorý funguje, takže ako keby aj na základe nejakej vašej deklarácie dúfam, že k tomu príde.
Ja som sa snažil v rozprave povedať to, že takisto sme boli v minulom období, nechcem to nazvať slovami strašení, ale vystríhaní pred problémami, že hrozia obrovské sankcie. A uplynulo trinásť mesiacov odvtedy, takže keby sme sa boli mali možnosť zamerať nad tým, že či, ak ministerstvo bolo teda pritlačené do nejakej časovej tiesne z hľadiska hrozby sankcií vyplývajúcej z transpozičného deficitu, tak či neexistovala nejaká časová kapacita, a to bola tá otázka na to, aby sme to upravili sólo v zákone.
A keďže sa k tomu nedostalo, preto som, alebo ministerstvo vyhodnotilo, že nie je, ja som si dovolil ten procedurálny návrh dať, aby možno tá časová kapacita vznikla, pretože legislatívne to vieme rátať na týždne, a nemám pocit, že pri prijatí kvalitnej normy by sme mali byť tlačení nie strašením, ale minimálne teda výzvami, že nám hrozia obrovské sankcie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2012 18:25 - 18:27 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem obom kolegom z klubu, ktorí viac-menej potvrdili eleganciu súčasnej právnej úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
K pánovi poslancovi Briximu, ja som spomínal ten časový deficit, ktorý v zmysle úpravy o opätovnom použití informácií máme, je to od roku 2004. Nechcel som sa celkom venovať až úplne tej histórii, ako to bolo, pretože malo sa za to, že táto transpozícia do zákona č. 211/2000 Z. z. patrí, a od roku 2005 mám pocit, sa malo za to, že viac-menej túto otázku nemusíme riešiť, keďže máme sólo normu o informáciách.
Následne sa ale pristúpilo k tomu, že norma bude musieť byť prijatá, a tak ako som spomínal, aj za čias predchádzajúcej vlády, myslím, že to bolo práve letné obdobie roku 2011, prišlo k tomu, aby sme túto vec transponovali. Odvtedy uplynulo trinásť mesiacov a myslím si, že keďže sme to nespravili vtedy a nespravilo sa to tak, že spravíme dve sólo právne úpravy, ktoré budú mať jeden režim o slobodnom prístupe k informáciám, druhý o opätovnom použití informácií, tak nie je celkom namieste otázka, alebo teda tá výtka, že musíme a hneď a ihneď.
Máme možnosť sa nad tým zamyslieť. A tým, že je tak veľký časový posun, neexistuje podľa mňa teraz. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2012 18:05 - 18:19 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vidíme sa druhýkrát, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že kolegovia neprejavili záujem k predmetnému návrhu vystúpiť a pravdepodobne vystúpim sám, dovolil by som si povedať niekoľko, asi päť bodov k predkladanému návrhu. Mám za to, že predmetný návrh má nejakú históriu. Takisto tým, že ministerstvo pristúpilo k jeho predloženiu, tak pristúpilo k riešeniu transpozičného deficitu, ktorý vzhľadom na opakované informácie v našom právnom systéme, alebo teda naša republika voči Európskej únii má. Viem a akceptujem aj to, že z hľadiska toho vývoja, ktorý pri tej transpozičnej snahe bol, tak aj za predchádzajúcej vlády sa pani ministerka Žitňanská snažila viac-menej predložiť do parlamentu, či už tak ako súčasný pán predkladateľ, v režime, ktorý obsahuje zákon, alebo teda mechanizmus opätovného používania informácie v zákone 211 alebo úplne sólo normu, ktorá by sa venovala používaniu opakovaných informácií v inom a v zákone mimo zákonu 211.
Myslím si, a z tohto miesta chcem povedať, že ten režim a takisto som bol za to, aby bol predložený zákon mimo zákon 211, pretože vieme, že z hľadiska otvárania zákona o slobodnom prístupe k informáciám vzniká ad 1) obrovské politikum okolo a mnohé otázky, ktoré by s tým súviseli, že dvestojedenástka funguje relatívne dobre a nie sú s jej uplatňovaním problémy. Je to veľmi elegantná norma, takže pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám si myslím, že táto snaha bola dobrá. Viem na základe svojich informácií, že prebehlo dosť mohutné komentovanie aj tretím sektorom alebo NGO-čkami, kde chcem oceniť aj snahu ministerstva, že sa teda s predmetnými a dotknutými NGO-čkami stretli a snažili sa, podľa mojich informácií, presvedčiť ministerstvo, že napriek transpozičnému deficitu existuje nejaká časová možnosť, ktorá by možno dokázala na ministerstve vytvoriť takú atmosféru, že by prišlo k vytvoreniu nového zákona a nemusel sa vkladať režim opätovného použitia informácií do zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Napriek tomu sa tak nestalo, čiže na základe legislatívnej činnosti vlády sme dostali návrh na túto schôdzu, aby sme sa v prvom čítaní zaoberali zákonom, alebo rozšírením zákona 211, a to v miere ad 1) teda dostaniu a odstráneniu toho transpozičného deficitu, a aby režim opakovaných informácií v slovenskom právnom systéme bol zapracovaný.
Napriek tomu si dovolím dať z tohto miesta procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie, pretože si myslím, že tej snahe, ktorú sme mali aj za minulej vlády aj za tejto, aby ministerstvo predsa len pristúpilo k vypracovaniu sólo normy, normy, ktorá sa bude čisto venovať celej oblasti takzvaných open data, kde aj zákon o opätovnom používaní databáz a všetkého, čo štátna správa vytvorí, mala sólo úpravu a nebol vkladaný do zákona č. 211. K tomu, ak by náhodu tento procedurálny návrh neprešiel, tak by som možno potom k tomu smeroval aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by sanovali to, aby v dvestojedenástke tento režim upravený bol.
Zároveň si dovolím troška vecne k predloženému návrhu, keďže sa mi podarilo preštudovať verziu nového zákona o prístupe, alebo zákona 211, tak si myslím, že je nejaká možnosť porovnávania proti predchádzajúcej snahe ministerstva spravodlivosti, a to, čo máme my predložené. Ak som porovnal tie verzie, bol to dosť náročný proces, pretože ako som čakal a ako som spomínal, jedná sa tu o transpozičnú snahu vlády, čiže to, čo z únie musíme urobiť. Našiel som zhodu zhruba na 80 percent, ale myslím si, že právna úprava, ktorá bola predložená predtým, bola omnoho jasnejšia. Mám za to, že sa mi dosť ťažko porovnávali veci, keďže by som to tak možno ľudovo označil, celé sa mi to zdalo čiastočne poprehadzované a strácal som nejakú vnútornú logiku. Čo si myslím, že bude aj chybou nového zákona 211, a to je to, že stratí tú eleganciu a tú prehľadnosť a nebude to aj z pohľadu jeho používania do budúcna prispievať k právnej istote. A vieme, že dvestojedenástka sa používa často vtedy, keď či už tretí sektor, alebo organizácie, ktoré pôsobia, niekedy stoja v boji proti štátnej a verejnej správe, potrebovali jasnú normu. Týmto pádom si myslím, že sa implementovaním týchto prvkov opakovaných informácií sa tá prehľadnosť stráca.
Ak by som mal vo všeobecnosti zhodnotiť návrhy predchádzajúcej vlády a tejto vlády, myslím si, nazvem ho návrh pani poslankyne teraz, Žitňanskej, alebo vtedy ministerky, bol viacej user frendly a bol robený optikou žiadateľa o informácie, teda aj ustanovenia novely zákona boli viac o tom, čo môže žiadateľ a aké má ďalšie práva, zatiaľ čo terajší vládny návrh je robený optikou povinnej osoby, úradu a úradníkov, a teda skôr z pohľadu, aké má právomoci povinná osoba a čo nemusí takáto osoba robiť. Predchádzajúci návrh bol systém v systéme a nebol dobre zakomponovaný do zákona ako celku, preto ho, okrem iného, asi aj následne vypracovali ako samostatný zákon. Čiže už sme mali vypracovaný vládny návrh zákona v tomto smere. Ten vládny návrh, ktorý bol podaný ako samostatný zákon, som vnímal ako prepracovanejší a viac vnútorne konzistentný. Zároveň zákon o slobodnom prístupe k informáciám riešil jeden režim a zákon o prístupe k opakovaným informáciám riešil, alebo opakovanom použití informácií riešil režim opakovaného použitia informácií. Preto si myslím, že tieto dve normy by mali byť od seba.
Predchádzajúci návrh zákona, ďalej, sa mi zdal výrazne prehľadnejší. Uvediem jeden taký príklad. Možno ľudský, ale malo by to tu čím ďalej, viac v parlamente zaznievať, keďže každý paragraf bol uvedený nadpisom, v celom návrhu sa ľahko orientovalo a presne bolo jasné, čo má ktorý zákonodarca, na mysli. Vládny návrh zákona v súčasnom znení neuvádza túto techniku a z toho pohľadu sa mi zdá až ťažkopádny.
Štvrtý okruh, ktorý by som vymenoval, pôvodný vládny návrh zákona vychádzal zo systému, že informácie na opakované použitie môžu byť sprístupnené bez podmienok, s podmienkami len na základe licencie, pričom v prípade licencie bol vypracovaný osobitný paragraf s osobitným postupom. Vládny návrh zákona teraz pojem licencií nepozná, pozná iba sprístupňovanie bez podmienok, alebo s podmienkami. Smernica síce hovorí o licenciách, ale relatívne všeobecne, čiže dá sa to podradiť aj pod režim sprístupnenia s určením podmienok. V každom prípade, predchádzajúci návrh sa mi zdal v mnohých bodoch ako prehľadnejší.
Posledné, alebo na záver v poslednej takej poznámke k tomu by som chcel povedať, že návrh v prípade úhrad, ten pôvodný návrh, bol postavený tak, že ak ide o spresnenie s podmienkami, alebo bez podmienok, platí sa úhrada, alebo úhrada môže byť odpustená. V prípade licencií ten režim súčasný návrh nepozná, bola úhrada plus desať percent príplatok. Vládny návrh zákona pozná len úhradu s 10-percentným príplatkom ako štandard, pričom desaťpercentný príplatok môže byť v určitých prípadoch odpustený, v zásade tých, keď podľa pôvodného návrhu ministerstva z predchádzajúceho obdobia mohla byť odpustená celá úhrada, nielen ten zvýšený poplatok o desať percent. Z toho pohľadu sa mi zdá pôvodný návrh pre bežných žiadateľov prijateľnejší a zároveň aj určite finančne menej náročný.
Chcel by som sa teda pozastaviť nad tým, že mám pripravených niekoľko pozmeňovacích návrhov, možno rešpektujúc aj tú snahu, ktorá bola predstavená pri pripomienkovom konaní. Zároveň by som chcel, či by ten transpozičný deficit, o ktorom som hovoril, nebol nakoniec odložený v zmysle toho, aby sme do slovenského právneho systému nezavádzali, keďže už taká dlhá doba uplynula. Mám pocit, že od roku 2004, kedy táto smernica bola vydaná, uplynul dostatočný, alebo teda dosť dlhý čas, a myslím, že aj na základe mojich informácií, ktorými disponuje určite aj pán minister, chystá sa úplne nová úprava, ktorá už na úrovni parlamentu Európskej únie je. Čiže ak by sme pristúpili k tomu, že odložíme a vypracujeme sólo režim, pretože ak príde nová transpozícia, alebo teda nový tlak na transpozíciu, nová smernica, tak budeme znova musieť otvárať zákon 2011 a s tým zase absolvovať debatu zavádzania dvoch režimov (Pozn. red.: správne má byť "211".). A myslím si, že tu sa dotýkame databáz informačných systémov a ich použitia, a vieme, že od roku 2004 nastal značný posun, takže už samotná snaha implementovať tento zákon je, alebo zaradiť to do legislatívneho procesu, si myslím, že by sa mohla mierne teda dostať k nejakému odloženiu a pristúpiť naozaj k sólo norme, ktorá by sa venovala zákonu opakovaným použitím informácií.
Neviem, možno na záver len otázka, keďže ja disponujem tým návrhom zákona, ktorý bol vypracovaný ako sólo zákon, či sa ministerstvo, ak teda by sa pán minister vyjadril, zaoberalo aj tou variantou, a prečo sa nakoniec do parlamentu dostal v režime spojenia týchto dvoch noriem, keďže tie výhrady, ktoré som spomínal, skutočne považujem za zásadné. A myslím si, že by sme mohli odložiť proces prijatia implementácie tejto smernice do zákonu č. 211/2000 Z. z..
Ďakujem. To je všetko.
Skryt prepis