Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v piatok sme končili rozpravu k zákonu o inteligentných dopravných systémoch a mám pocit, že sa tu zviedol dosť veľký zápas o to, čo vlastne účel tohto zákona predpokladá, čo by mal zaviesť, a boli položené podľa mňa tri také základné otázky.
Prvá otázka je, prečo sa vlastne v tejto dobe aj týmto zákonom zaoberáme. Vysvetlené to bolo niekoľkokrát, že jedná sa o takzvanú transpozíciu európskeho práva. Čiže by sme mohli jednoducho odpovedať, Európska únia má ambíciu zaviesť nejakú formu inteligentného dopravného systému.
Zároveň bola položená otázka, kedy by bolo dobré takýto inteligentný dopravný systém zavádzať a či v súčasnej dobe šetrenia verejných prostriedkov je debata o zavedení inteligentného dopravného systému v sume okolo 150 mil. eur, keď tá spoluúčasť nášho štátneho rozpočtu je okolo 30 mil. eur, či je súčasná doba vhodná na to, aby sme takýto inteligentný dopravný systém zavádzali. V tomto bode bolo povedané, že súčasný návrh zákona o štátnom rozpočte s takouto položkou nepočíta. Zároveň bolo však veľmi skepticky vyjadrené, kedy teda sa bude vláda zaoberať zavádzaním inteligentného dopravného systému a či prostriedky a verejné zdroje by nebolo v súčasnej dobe možné použiť na iné účely. Ja si preto dovolím, pán spravodajca, aj z toho dôvodu, že si nemyslím, že je tá doba, predložiť aj procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Myslím si, že ak by uznali poslanci vládnej strany, že nie je skutočne doba na to, aby sme sa bavili o takejto transpozícii, možno pán minister v záverečnej reči, ak sa na ňu podujme, vysvetlí, aké riziká z toho, že by sme tento zákon netransponovali alebo teda nezaviedli túto normu do nášho právneho systému, hrozia z hľadiska Európskej únie. Myslím si, že by sa možno dalo obhájiť na európskej úrovni to, že v súčasnej dobe nemáme sa kam hnať v tejto otázke. Ale ak by náhodou tento procedurálny návrh nebol úspešný, spolu s kolegom Richardom Vašečkom, ktorý mal podobný názor na riešenie problematiky predkladaného zákona, sme sa snažili o niektoré momenty. A to sú tie ďalšie, že prečo to zavádzame, kedy to zavádzame.
A posledná otázka je, akým spôsobom to zavádzame, čiže sme sa snažili vylepšiť pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predkladaný zákon, a to v piatich bodoch. Skúsim tak stručne hovoriť o každom jednom z nich.
Zavádzame režim, keď sme chceli, aby bolo presne špecifikované, čo sa myslí pod pojmom inteligentné dopravné systémy, čo je ich účelom a na ktorý účel slúžia. Slovenský zákon by teda nemal používať takzvaný demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť. Ak sa v budúcnosti ukáže, že je možné inteligentné dopravné systémy využiť aj širšie, tak takýto nový účel sa do zákona doplní formou novelizácie. Uvedený návrh zároveň vyvráti pochybnosti, že inteligentné dopravné systémy je už v zmysle tohto návrhu vládneho zákona možné použiť napríklad na zavedenie mýta pre osobné vozidlá, čo terajšie jeho znenie práve vďaka svojmu slovku „najmä“ nevylučuje. Čiže v § 2 ods. 1 chceme vypustiť slovko „najmä“, aby tam bolo presne stanovené, tak ako je to teraz, demonštratívne vyrátané, na čo budú dopravné inteligentné systémy slúžiť.
Zároveň keďže tá debata bola aj tuná na pôde Národnej rady veľmi ohnivá, chceli by sme, aby sa Národná rada aj do budúcna zaoberala možným zavedením inteligentného dopravného systému, a preto sa snažíme teda týmto pozmeňujúcim návrhom zaviesť režim, že vláda ak schváli ďalšie pokračovanie alebo naplnenie tohto zákona, tak bude do tridsiatich dní predložená správa Národnej rade. Čiže v § 2 ods. 5 pripájame slová „predkladá sa na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do tridsiatich dní po jej schválení“. Odôvodňujeme to tým, že čl. 5 ods. 1 smernice Európskej únie ponecháva výlučné v právomoci členských štátov Európskej únie otázku zavádzania aplikácie a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území, to znamená, tento zákon tvorí akýsi rámec. A konkrétne naplnenie toho, čo ale súčasným zákonom nezavádzame, necháva na úrovni národných štátov.
Návrh zákona ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravy podrobností týkajúcich sa systémov na vládu Slovenskej republiky a najmä ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Spomeniem námatkovo § 3 ods. 7, § 4 ods. 2, § 5 ods. 7, § 7 a ďalšie. V § 2 ods. 5 sa hovorí o koncepcii rozvoja inteligentných dopravných systémov, ktoré môžu vážne zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov najmä v oblasti ochrany osobných údajov, a preto sa nám zdá správne, ak o tejto koncepcii bude môcť parlament aj po prijatí tohto zákona diskutovať minimálne, tak ako sme zvyknutí, vo výboroch a v pléne, pričom ak by aj neprichádzalo k ďalšej právnej úprave, verejnosť by sa to dozvedela tým, že parlament by to minimálne mohol vziať na vedomie. Považujeme tento bod za veľmi dôležitý, pretože ak sa bude jednať o otázku základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov, je oprávnené, aby Národná rada o takejto ambícii vlády, respektíve ministerstva dopravy vedela, aj keď sa bude zaoberať tým bez ambície predkladať nejakú inú zákonnú úpravu. V ďalšej legislatívnotechnickej úprave, ktorou sledujeme to, aby bolo jednoznačne určené, ktorým subjektom má byť zákonom uložená povinnosť poskytnúť bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému centru, nahrádzame slovko „alebo“ slovkom „a“. Zatiaľ čo vládny návrh zákona ukladá túto povinnosť aj colnému úradu alebo Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nie je teda určené jednoznačne, ktorému subjektu to ukladá. My máme za to, že by bolo dobré zaviazať, ak už boli tieto úrady spomínané, tým oba tieto menované subjekty, a preto tam dávame skratku a spojku „a“.
Z piatkovej debaty bolo jasné, že niektorí kolegovia mali strach, možno oprávnený, možno neoprávnený, počul som niektoré vyjadrenia pána ministra, ktoré hovorili o tom, že inteligentný dopravný systém nevedie k zavádzaniu mýta pre automobily do tri a pol tony. Tak ako býva zvykom, myslím si, že verejnosť má dôveru voči politikom rôznu. A snažili sme sa preto v štvrtej úprave, ktorú táto predkladaná norma má, vyhnúť sa akýmkoľvek špekuláciám. A niežeby som neveril vášmu slovu, pán minister, ale dovolili sme si zapracovať do pozmeňujúceho návrhu nový odsek v § 5, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do tri a pol tony." Sledujeme tým hlavne to, aby toto nestálo na nejakej politickej možno vôli, keďže tento zákon prijímame. A hovoríme, môžu tu byť aj odôvodnené obavy. Chceli sme, aby to bolo čierne na bielom a v tejto norme, ktorú síce transpozícia nepredpokladá. A dúfam, že aj kolegovia z vládnej strany sa s týmto budú vedieť stotožniť. A zavádzame tu presné vymedzenie toho, že akékoľvek údaje, ktoré inteligentný dopravný systém poskytne Národnému dopravnému informačnému centru, v žiadnom momente nevedú k zavedeniu mýta. Dúfam, že všetky pochybnosti, ktoré ohľadom používania a merania vzdialeností, ktoré sú v predmetnom návrhu zákona vymedzené v oblasti ochrany ľudských práv, vyvracia návrh tým, že budeme sa zaoberať inteligentnými dopravnými systémami, a nie zavádzaním mýtneho systému.
Posledná úprava, ktorú do zákona máme ambíciu presadiť. Keďže z dôvodovej správy návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky, čo sa týka štátneho rozpočtu, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh zákona nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, tak vypúšťajú sa slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti“, čo znamená teda, že ministerstvo dopravy, ten orgán, ktorý sa zriadi na zber tých dát v surovej podobe z inteligentných dopravných systémov, bude v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a bude teda štátnym. Prevádzkou takéhoto centra, si myslíme, mal by byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že do Národného dopravného informačného centra budú poskytované údaje v podobe, ktorá bude pred spracovaním. A je žiaduce, aby takéto údaje mal štát pod kontrolou a nemal ich pod kontrolou súkromný subjekt. Máme za to, že ak tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do značnej miery odpovedá na možné riziká, ktorými sa trápi verejnosť, či teda táto ambícia ministerstva vedie k zavedeniu mýtneho systému. Takže, expressis verbis, je pomenované na základe tohto pozmeňujúceho návrhu, že to tak nie je. Zároveň sa snažíme aj o to, aby orgány, ktoré nakladajú s údajmi, boli a zostali v pôsobnosti štátu a dokázala byť do dôsledkov kontrola nad tým, akým spôsobom sa bude s údajmi, ktoré dopravné systémy nazbierajú v budúcnosti, keďže momentálne sa bavíme nie o tom, čo na území Slovenskej republiky funguje, ale čo fungovať by tu malo, nakladať.
Ďalej si myslím, že v rámci tej debaty, ktorá otvorila tri otázky, prečo, kedy a akým spôsobom to má byť, ja si dovolím na záver povedať aj krátku úvahu o tom, či tieto inteligentné dopravné systémy na Slovensku potrebujeme. Myslím si, že doba, ktorú teraz žijeme, je do značnej miery závislá od toho, aké informačné systémy nás stretávajú. A mali by v prvom rade situácie riešiť a pomáhať riešiť napríklad v tomto prípade dopravné situácie, ktoré na cestách, vozovkách a v celom systéme dopravy na Slovensku vzniknú. Otázka znie, či tento systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Ja zastávam skôr stanovisko, že nevyhneme sa v budúcnosti, keďže žijeme v 21. storočí, tomu, aby nejakým spôsobom informácie o tom, akým spôsobom sa doprava správa na našich cestách, monitorovali nejaké zariadenia.
Celkom oceňujem aj snahu, že ste túto normu nedali do nejakého iného zákona, ale spravili ste sólo zákon, ktorý hovorí o informačných dopravných systémoch. A je možná debata o ňom. Myslím si, že to, či na Slovensku inteligentný dopravný systém bude a či bude prepojený na riadenie dopravy, je otázka nie úplne najbližšej budúcnosti. A preto si myslím, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak je možnosť tento zákon v slovenskom právnom systéme používať.
A skúsim aj apelovať na kolegyne a kolegov z vládnej strany SMER, aby sa nad predloženým pozmeňujúcim návrhom zamysleli, a týmto aj žiadam a možno aj prosím o jeho podporu, pretože dôvody, ktoré som vymenoval predtým, podľa mňa sú také, aby tento pozmeňujúci návrh možno získal aj podporu celého politického spektra.
Oslovil by som aj poslancov opozície, ale okrem Martina Chrena sa tu žiaden nenachádza, a teda niektorých poslancov nášho klubu, takže dúfam, že po rozmnožení tohto sa to dostane aj do lavíc.
Následne by som pristúpil k predloženiu pozmeňujúceho návrhu, tak ako to káže rokovací poriadok.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona predpokladá návrh, ktorý ja mením takto:
Po prvé. V čl. I § 2 ods. 1 sa vypúšťa slovko „najmä“.
Odôvodnenie. Ide o riadnu transpozíciu smernice 2010/40/EÚ, ktorá v čl. IV ods. 1 presne špecifikuje, čo sa myslí pod pojmom „inteligentné dopravné systémy“, ako aj čo je účelom, na ktorý slúžia. Ani slovenský zákon by preto nemal používať demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť.
Po druhé. V čl. I § 2 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová „a predkladá na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do 30 dní po jej schválení“.
Odôvodnenie. Čl. V ods. 1 smernice EÚ 2010/40/EÚ ponecháva vo výlučnej právomoci členských štátov EÚ otázku zavádzania aplikácií a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území. Návrh zákon ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravu podrobností na vládu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Preto máme za to, aby o týchto skutočnostiach jednalo plénum Národnej rady a príslušné výbory.
Po tretie. V čl. I § 5 ods. 5 písm. g) sa slovo „alebo“ nahrádza slovom „a“.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, cieľom ktorej je jednoznačné určenie, ktoré subjekty majú mať zákonom uloženú povinnosť poskytovať bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému informačnému centru. Ako som spomínal, dávame túto povinnosť colnému úradu aj Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.
Po štvrté. V čl. I § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony.“ Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.
Odôvodnenie. S cieľom zamedziť špekuláciám, či dopravné informácie, ktoré má Národné dopravné informačné centrum k dispozícii a môže bezplatne na základe vzájomnosti alebo na základe zmluvy (odplatne alebo bezodplatne) poskytnúť iným subjektom, môže takýto subjekt následne v budúcnosti použiť na výber mýta pre osobné vozidlá do 3,5 tony, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa jednoznačne ustanovuje, že takéto použitie zo strany tretej osoby (subjektu, ktorému sú informácie, údaje a záznamy poskytnuté), bude a je zakázané.
A po piate. V čl. I § 7 písm. b) sa vypúšťajú slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti ministerstva“.
Odôvodňujeme to tým, že ani z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné dopravné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť spomínané nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu (resp. z prostriedkov EÚ vrátane Slovenska), hovorím nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale aj o „inej právnickej osobe“.
Prevádzkou takéhoto centra by mal byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, ako som už spomínal, aj z hľadiska údajov a skutočností, s ktorými Národné informačné dopravné centrum prichádza do styku.
Ďakujem týmto za pozornosť a dúfam, že či už procedurálny návrh alebo pozmeňujúci návrh, ak by procedurálny návrh neprešiel, nájdu podporu tohto pléna a zamedzíme niektorým špekuláciám a možno aj tomu, aby verejnosť zo strany ministerstva nebola zavádzaná, respektíve bolo jej vysvetlené, ako to so zákonom, čo sa týka mýta, skutočne je. Ďakujem za pozornosť.
