Videokanál poslanca

Ďakujem. Z môjho pohľadu to bola veľmi prekvapivá diskusia, ktorá nás dostala pred 18.00 hodinu, dovolím si iba pár záverečných slov povedať.
Odcitoval som na začiatku pri uvádzaní zákona dôvody, ktoré viedli pána kolegu Lebockého podať tento pozmeňujúci návrh. A v jednej časti odôvodnenia sa hovorilo o zabránení nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov a v ďalších častiach sa malo za to, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Viac-menej sme sa nedostali ďalej podľa mňa. Niekto to nazval absurdné, niekto to nazval, že toto je odborné. Dali si túto argumentáciu odborníci, tí, ktorí boli obviňovaní z politických nejakých príčin, že toto kritizujeme.
Pripájam sa k tej argumentácii, ktorú moji spolupredkladatelia spomínali. A to je to, aby sme sa chopili zdravého rozumu. Naozaj, nenechávajme v právnom systéme nezmyselné a nevykonateľné časti zákona. Podľa zákona o lesoch v tomto znení vytvárame to. Čo si tí ľudia o nás vôbec pomyslia? Že nemáme ani toľko zdravého rozumu a že budeme tu niečo zakazovať alebo nejakým spôsobom zneistíme ľudí, ktorí kráčajú, vezú sa alebo cválajú po lese, a on bude rozhodovať tam, či sa vezie po 1L-ke, 2L-ke alebo akej inej ceste, ktoré v lese máme.
Debata, kam to posunul aj Janko Mičovský. Všímal som si tu viaceré súhlasné prikyvovania, že áno, máme problém v lesoch, ale je niekde úplne mimo cyklistov a tých ľudí, ktorí sa vozia na koňoch v lesoch.
Napriek tomu, že viaceré hlasy zaznievali kritické k tomuto návrhu alebo k tomuto odstráneniu jednej nezmyselnej časti zo zákona, hlavne z vládnej strany SMER, preto som aj vyjadril počas faktických pripomienok značnú mieru skepse, či toto bude posunuté do druhého čítania alebo či vôbec príde k hlasovaniu, pretože tu padol od pána kolegu procedurálny návrh.
Chcel by som iba poukázať na to, že niekde tuná z predných lavíc zaznelo, že vyzerá to tak, ako keby sa bavil hluchý s hluchým. Nedokázali sme ani pri opätovnom predložení tohto zákona posunúť debatu od roku 2007 ďalej. A ja si myslím, že z hľadiska toho, čo z tejto siene zákonnosti, ako to nazýva Janko Mičovský, odznieva k ľuďom, budú ľudia pravdepodobne naďalej postrádať zdravý rozum v rozhodovaní poslancov a zastupiteľov v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som len chcel niečo doplniť počúvajúc túto už aj troška politologickú debatu o tom, čo sociálna demokracia má robiť. Jedna vec mi tam však chýba z hľadiska sociálnej demokracie, keďže sa tu strhla už druhýkrát, a to som tu relatívne krátko, debata nad tak jednoduchým návrhom zákona, ktorý skutočne sleduje to, aby sa ľudia na Slovensku mohli hýbať v lesoch viac voľne. Vy, pán poslanec, ste to povedali niekoľkokrát, že jedná sa tu o tému slobodného pohybu.
Veľa ľudí, ktorých som stretol počas tejto rozpravy, ktorá už značnú dobu trvá, hovorilo o tom, ako sa nám dobre na Slovensku žije, keď poslanci parlamentu sa dokážu takto dlho baviť o takto jednoduchom zákone a o tom, či bicykle do lesa patria alebo nepatria. Ja si myslím, že toto sme sa snažili vyriešiť kvázi jednoduchým zákonom, ktorý z môjho pohľadu od predkladateľov, medzi ktorými ste aj vy, pán župan, pán poslanec, bol jednoduchý. A zdalo sami, že tu môže prísť k nejakej dohode. Po tejto rozprave som skutočne skeptický a vôbec sa zamýšľam nad tým, či niekto aj z vás, páni z vládnej strany, sa zamyslel nad tým, že tu nejde naozaj o odbornú debatu, ale o elementárne veci, či ľuďom budeme zakazovať pohyb v lese na bicykloch alebo na koňoch. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za tú ponuku, že nám poskytnete nejaký materiál, ktorý ste si dali vypracovať a bol vám doručený po podaní vášho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň ja si dovolím zacitovať ešte raz možno z iného materiálu. A to bola vaša dôvodová správa, kde ste uvádzali vlastne tie dôvody. A aby to bolo teda jasné, poviem, čo ste hovorili, že vaša úprava zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni v jednom momente, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Neviem, dúfam, že dostatočnú odbornú rovinu napríklad poslanec Jano Mičovský bude mať. Sú to veci, ktoré vyrušujú laickú verejnosť. A hovoríme o tom všetci predrečníci aj predkladatelia, že mali by sme zabezpečiť to, aby sme vytvorili také prostredie, že ľudia budú tráviť slobodne voľný čas v lesoch, či už na bicykli alebo na koni alebo pešo.
K tomu, že sme spomínali dve roviny nezmyselnosti v udeľovaní zákazov aj v nevykonateľnosti tohto zákona. Musím sa priznať, že z fyziologických dôvodov som nebol na celom vašom vystúpení. Ale ja som tam nezachytil ani jednu zmienku o tom, že tento váš pozmeňujúci návrh bol nejakou mierou vykonateľný počas päťročnej doby platnosti. Ak disponujete iným štatistickým údajom, opravte ma. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, Janko, za tvoje vystúpenie. A skutočne sa mi zdá, že zhrnul si tú podstatu. Chcel som povedať jednu vec. Myslím, že to spomínal kolega Droba pri svojom príspevku do rozpravy. A to je ten moment, že v histórii sa nám vyskytujú zvláštne stavy. Volený zástupca ľudu zabraňuje cyklistom a ľuďom, ktorí sa vozia na koni, vstup do lesa, čo si nedovolil ani ten historický zemepán.
Argumentácia, ktorú tu mal aj pred tým pán kolega pred tebou, čo vystúpil, má jednu chybu. A to je v tom, že ohrozujete práve touto úpravou 40 000 kilometrov ciest a ich použitie a ich využitie vôbec cyklistami, keďže veľa ľudí si to vôbec rozmyslí, či budú do nejakého lesa na Slovensku vôbec vstupovať a radšej navštívia cyklopark kdesi v Ledniciach alebo niekde, kde ho ešte privítajú.
A lesné cesty na Slovensku sú jedna z mála vecí, ktoré ste nemuseli budovať ani vy, ani iná politická garnitúra. Ale je to vec, ktorá patrí všetkým ľuďom. To znamená obmedzovať pohyb a dávať niekomu do ruky nástroj, že tu nemá čo robiť, možno aj na základe toho, že nemá presne naštudovanú slovenskú technickú normu alebo si nepreštudoval to, čo vydáva Slovenský kartografický úrad, alebo nemá pri sebe meter a nevie, či ide po 1,5-metrovej ceste, to je presne tohto dôsledkom. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, pri všetkej úcte, presne to, čo ste teraz v rozprave povedali, je aj problémom, ktorý zákonom chceme riešiť. Vy chcete, aby na základe toho, že človek má chuť sa previezť bicyklom po lese, dopodrobna si naštudoval slovenské technické normy a tým, ako sa pohybuje po lese, zároveň dával pozor či náhodou niektorú z tejto slovenskej technickej normy neporušuje. Zároveň hovoríme, že je cestná štruktúra v lese, kde ste aj spomenuli orgán, že tak dopodrobna si bude plánovať trasu pri tom, že on sa chce ísť odviezť lesom. Ustanovenie, ktoré pozmeňujúcim návrhom z roku 2007 bolo do zákona dané, je v mnohých okamihoch čudné a zvláštne. Okrem toho sme hovorili, že je aj nevymožiteľné. A štatistiky za päť rokov, počas ktorých ho v platnosti máme, že neexistuje vlastne postihnuteľnosť tohto zákona, ste sa nedotkli. Napriek tomu robíte to isté, čo v predchádzajúcom volebnom období. A debatu o tomto zákone a vôbec umožnenie, aby plénum sa mohlo k tomu vyjadriť, zabíjate procedurálnym návrhom, aby sa o zákone ani nehlasovalo. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán prvý námestník, nepotešili ste ma. Ja som vám tú otázku položil zámerne. Nikto vás tu neobviňoval zo stavu toho, že nemáte „šéfa“.
Ste vymenovali rôzne oblasti, kde na Generálnej prokuratúre cítite deficit. Jeden je legislatívny, ktorý ste pomenovali, ďalšie sú ohľadom majetkových pomerov na Generálnej prokuratúre a vybavenosti kancelárií, a povedali, že teda nemáme si predstavovať, že sú tam nejaké mahagónové nábytky a klimatizácie.
Ďalší stav ste pomenovali ten, ako keby prokurátori všeobecne na základe toho, že sa tu striedajú vládne garnitúry, museli robiť vždy s novými ľuďmi. Máme to teraz veľmi aktuálne, lebo veď sme tu pol roka a to zemetrasenie aj v Policajnom zbore vždy po voľbách prichádza. A sám to pomenúvate, ale celý tento stav v globále má jednu základnú otázku. A to je možno aj zriadenie, čo skutočne chýba Generálnej prokuratúre okrem všetkých týchto negatív, ktoré pomenúvate vy, aj s tým, že ste museli prevziať pôvodne zamýšľanú funkciu, ktorú ste chceli vykonávať iba mesiac, na takmer rok alebo 1,5-ročné obdobie. Je to stav, ktorý sa nedá akceptovať, stav, ktorý musí ležať na srdci aj vám. A pravdepodobne ak by sme išli ďalej, to obvinenie z činnosti smerovalo na úplne nejaký iný úrad, nie na váš, to je to, že Generálna prokuratúra niekde zostala zachytená v ústavnoprávnom vákuu a nekonajú ústavné inštitúcie, ktoré by mali mať na srdci dozor nad zákonnosťou v tejto krajine. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, aj za ten možno smutno-smiešny úvod. Sama ste ho nazvali ako iróniu alebo až satiru, ktorá pomenováva súčasný stav toho, že nemáme generálneho prokurátora Slovenskej republiky vymenovaného do úradu.
Vyvolali ste úsmev aj na tvári zastupujúceho a v súčasnej funkcii predkladateľa tejto správy. A táto situácia je skôr vhodná na smiech cez slzy.
Tiež sa pýtam, komu tento stav vyhovuje, a možno aj v tom duchu troška odľahčenom sa pána predkladateľa možno spýtam, ako sa pracuje bez šéfa, ako sa pracuje bez človeka, ktorý má priamu a v tomto prípade aj politickú a vôbec zodpovednosť pred ľuďmi, ktorí nominovali a voľbami vyjadrili vôľu, aby v poslaneckej snemovni sedeli konkrétni ľudia a títo ľudia zvolili generálneho prokurátora. Aký iný režim by mal v demokratickej krajine fungovať? 79 poslancov vyjadrilo vôľu a legitímne zvolilo generálneho prokurátora, akým spôsobom sa teda pracuje na Generálnej prokuratúre a komu vyhovuje to, že obrovské kauzy a tuná sa spomínajú mimoriadne dovolania, sa dejú pod rúškom toho, že nikto nie je za ne zodpovedný. Váš úrad, pán zastupujúci generálny prokurátor, nevedie človek, ktorý by mal zodpovednosť. Ja sa pýtam, ako môžete do správy uviesť, že ho vlastne ani nepotrebujeme, lebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem aj za konkrétny príklad, ktorý si uviedol z tvojho pôsobenia ako primátora v meste Martin v prvej časti tvojho príspevku.
V druhej časti príspevku si však poukázal minimálne teda na veľmi závažný fakt, ktorý trápi legitímne zvolených poslancov, legitímne zvoleného generálneho prokurátora, doteraz nevymenovaného, a obrovskú časť verejnosti. Chcem upozorniť na to, že tak ako si spomínal v rozprave, bola obrovská miera nevôle s týmto faktom vyjadrená v protestoch. A podľa mojich informácií doteraz beží najdlhšie trvajúci protest na území Slovenskej republiky, mnohí ho poznajú pod názvom Okupovanie Generálnej prokuratúry. Ten stav aj celý vývoj, ktorý si pomenoval, od vzniku voľby, následných podaní na Ústavný súd až po nečinnosť prezidentského úradu a rozpor medzi exekutívnou a legislatívnou mocou a podobne je presne ten moment, ktorý pri predkladaní správy o Generálnej prokuratúre je asi jeden z najdôležitejších, na ktorý sa verejnosť pýta, kedy dohľad nad zákonnosťou v tejto krajine bude obsadený a bude do dôsledkov urobený tak, aby legitímne zvolený generálny prokurátor mohol zastávať svoj úrad. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona sme sa snažili predložiť aj v minulom volebnom období, keďže sme mali záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu nedomysleného zákona, ktorého súčasné znenie je dedičstvom z prvého vládnutia vládneho obdobia tzv. prvej Ficovej vlády z dielne ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu, vtedy z HZDS. Bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý znemožnil cyklistom pohybovať sa po lese. Predložil ho pán poslanec Tibor Lebocký ešte v roku 2007 a bol vtedy tesnou, ale predsa len väčšinou 75 poslancov schválený. Odvtedy tu máme zákon, ktorý zakazuje občanom vstup do lesa, a to navyše nezmyselným a nevykonateľným zákazom. Spomínaný pozmeňujúci návrh z dielne pána kolegu Lebockého odôvodňuje súčasný právny stav, a teda zákaz vstupu cyklistom a koňom tým, že, dovolím si zacitovať z pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov, nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni bez akéhokoľvek obmedzenia dostávajú do odľahlých častí lesov s vysokou koncentráciou zdravie a život ohrozujúcich prvkov, kde sú extrémne terénne podmienky, zvýšený výskyt veľkých šeliem, absencia schopnosti lokalizácie polohy v prípade mimoriadnej udalosti, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy.
Nezmyselnosť súčasného právneho stavu vidím v dvoch rovinách. Tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych. Zákon popiera zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode. Druhú rovinu nezmyselnosti vidím hlavne v nevykonateľnosti súčasného znenia. Podľa zákona o lesoch cyklisti nesmú jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej cesty, trasy. Nie je však možné rozlíšiť, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná, či ide o cestu alebo necestu. Podľa technickej normy sa uvádza, že dvojstopová je lesná cesta a jednostopový je len lesný chodník. Navyše nie je jednoznačne jasné, čo je to vyznačená trasa. Ide o dopravné značky alebo postačuje nejaké iné turistické značenie?
Súčasný právny stav od roku 2007 spustil diskusie práve na tieto otázky, ktoré v zákone nie sú zodpovedané. A jeho nedostatky nie sú doriešené. Tá diskusia nie je nová. A spomínal som, že sme sa tým zaoberali aj vo vládnom období v minulosti. Jeden zo spolupredkladateľov tu je pán predseda Frešo. Túto tému otváral aj na pôde parlamentu. Tieto nedoriešené otázky značenia cyklotrás v lesoch z hľadiska pohybu sú v súčasnom stave, ako to vidím. A vítam tu aj kolegu z nášho poslaneckého klubu, ktorý sa v lesoch vyzná, pána poslanca Janka Mičovského. Označovanie cyklotrás je v lesoch ojedinelé, ak vôbec existuje. A dnes nikto presne nevie, ktoré cesty sú tam prejazdu povolené a nepovolené.
Tu sa dostávame do stavu, keď je plošný zákaz s nejasným výkladom opakovane porušovaný. A tým aj vymožíteľnosť tejto právnej úpravy iba zneisťuje obyvateľstvo. A myslím si, že nastal čas na to, aby sme túto otázku vyriešili jednoduchou zmenou zákona.
O nevykonateľnosti zákazu svedčí aj štatistika udelených pokút za jeho porušenie. Bola dokopy za platnosti tohto zákona až jedna jediná pokuta ohľadom pohybu cyklistov alebo koní v lese. Človek pohybujúci sa v lese totiž vo väčšine prípadov nemá šancu vedieť, či zákaz porušuje alebo neporušuje, nakoľko značenie ciest nie je dostatočné a samotná definícia lesnej cesty neexistuje, lesná cesta či lesný chodník nie sú definované v zákone.
Táto právna norma vnáša do systému iba chaos, a to na strane občanov, ktorí sú vo voľnom čase, voľnom pohybe v lese obmedzovaní, ale nevedia presne kde kedy za čo by mohli byť pokutovaní alebo penalizovaní.
Bavíme sa tu o našich lesoch, štátnom majetku, kde zakazujeme ľuďom, rekreantom, cyklistom vstup do lesa, na čo majú plné právo. Nemyslím si, že je opodstatnené sa teraz oháňať argumentmi o ochrane životného prostredia, erózie pôdy a až bezpečnosti, keď na druhej strane sa s týmto štátnym majetkom šafári nielen s spôsobom, ktorý je netransparentný alebo hrubo narúšajúci ekosystém bez ohľadu na dôsledky. O tomto môže naozaj podať svedectvo pán kolega Janko Mičovský, ktorý na tento stav poukazoval aj v minulosti. Netvrdím, že medzi občanmi sa nenájdu aj takí, ktorí sa v lese nevedia správať a svojím arogantným prístupom k prírode jej vedia škodiť. Plošný zákaz vstupu cyklistov a koní do lesa sa mi však zdá nelogický a neopodstatnený, v ďalšom prípade nevykonateľný, ľudia ho aj tak nerešpektujú. A jediné, čo ním navrhovateľ, vládna strana SMER, v predchádzajúcom volebnom období dosiahol, je jeho opakované porušenie bez nádeje na uplatnenie vôbec nejakej sankcie.
Nesúhlas so zákonom podpisom prišlo pred prezidentský palác svojho času vyjadriť vyše 300 cyklistov v roku 2007. Na vrátenie tohto zákona vyzývali občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15 000 ľudí.
Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa je jedným z bodov aj nášho programu, hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorý sa stal aj obsahom minulého programového vyhlásenia vlády. Na apel občanov, cyklistov a ľudí so vzťahom k prírode, k lesnému prostrediu, ktorí si vážia slobodu pohybu, sme v predošlom volebnom období tento zákon podávali. Ale poslanecké návrhy boli neodôvodnené, posúvané naprieč celým politickým spektrom od júna 2011 až do februára 2012, keď prišla táto novela na rokovanie. A tak mohlo prebehnúť iba jeho prvé čítanie, keďže následne v marci boli voľby.
Chcel by som už iba na záver podotknúť, že tento návrh keď bol prerokovaný na schôdzi vo februári 2012, a to s tým, že sme vedeli, že bude môcť byť prerokovaný iba v prvom čítaní, bol na návrh poslanca strany SMER pána Ľuboša Martináka zastavený procedurálnym návrhom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.
Z toho, ako som uvádzal hlasovanie, chcem teda podotknúť fakt, pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel z dielne pána Lebockého, bolo vtedy prítomných na schôdzi 129 poslancov, za návrh hlasovalo iba 75 poslancov, proti návrhu ich bolo 42. Nedá sa tu hovoriť o niečom, že by tento návrh v rámci nášho právneho systému niečo vylepšoval, bráni voľnému pohybu ľudí v lese. A keby sme toto chceli upraviť, nerobme to spôsobom, aký zvolili naši predchodcovia, že urobili nevykonateľnú normu, ktorá nemá absolútne žiadne odôvodnenie, aby z hľadiska ochrany prírody alebo z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec, bola naďalej v platnosti v našom právnom systéme.
Preto si dovolím, kolegyne, kolegovia, vás poprosiť, požiadať teda o podporu tohto návrhu a možno aj s odporúčaním obrátiť sa na ľudí z výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo alebo na nejaký iný okruh, ktorý nad touto témou sa môže zvolať, a dohodnime sa nad nejakou možnou inou úpravou. Ďakujem za pozornosť.

Dobre, k delostrelcom a k hluchote skúsim ešte raz a veľmi pomaly. Si, pán poslanec Gál, poslancom parlamentu. V minulom volebnom období si, ako vravíš, dal svoju predstavu, následne pravdepodobne zozbieraním 30 podpisov ste urobili iniciatívu na Ústavnom súde a odvtedy prejudikujete ústavnosť alebo neústavnosť a s touto kategóriou robíte. Ja som povedal v rozprave iba to, že stále si a zostávaš poslancom Národnej rady. Je pol roka po voľbách a žiadnu aktivitu v tomto smere som nevidel.
Zároveň chcem spomenúť to, že toto je prvé čítanie, ak máš pocit, že pri tomto návrhu zákona, ktorý otvára možnosť rokovať o zlom zákone z prvej Ficovej vlády, môžeme v druhom čítaní, ak teda ho podporíte, sa zamyslieť nad tým, ktoré prvky sa zdajú vám ako odstrániteľné. Nerobiť nič v politike je to, čo vadí voličom. A ja som tu teraz počul minimálne dvoch ľudí z vášho klubu, ktorí hovorili o tom, že nerobiť nič je výsledkom toho, čo poslanec tuná v opozícii robiť môže. My sa s týmto nestotožňujeme. A všetku aktivitu sústredíme na to, aby občania Slovenskej republiky a v tomto prípade aj maďarskej národnosti a všetci, ktorí majú získavať iné štátne občianstvo, boli v režime takom, že presne budú mať zadefinované pravidlá, za akých ho získať môžu. V súčasnom právnom stave ho proste získať nemôžu za žiadnych okolností. Ďakujem.