Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja súhlasím s referendom, súhlasím s tým, aby sme tieto herne nezakazovali nejako plošne, ale hovoril som o tom, aby sme spravili nejaké jasné pravidlo. No tak ho otočme teda naopak, ako si ho nastavil tuná, a spravme referendá o povolení. Nastavme to takým spôsobom. Myslím si, že ústavne by s tým nebol problém. A nech teda miestne referendá rozhodnú o tom, kto súhlasí s prevádzkovaním automatov v krčmách a či budú teda úspešné referendá na územiach samospráv o tom, že bude nastavené pravidlo, ktorá samospráva povolí na svojom území prevádzkovanie takýchto herní. Tým pádom by sme boli presne veľmi úprimní v tej snahe, že nechceme nič zakazovať, chceme, aby ľudia, ktorí majú záujem o tieto hry a majú záujem takto tráviť svoj voľný čas, mohli v referende na základe kampane, ktorú oni sami urobia, zabezpečiť si povolenie, ak teda 50 % ľudí sa zúčastní referenda, z ktorých sa viac ako polovica vyjadrí, že budú chcieť hrať tieto hry v krčmách, kde žijú. Čiže súhlasím s tým, aby to mohla robiť samospráva. Len nastavme to pravidlo tak, že to budeme povoľovať, a nie zakazovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Myslím, že najsprávnejšia poznámka alebo myšlienka v tomto tvojom prejave, Igor, bola, aby sme išli skutočne zaviesť jednotné pravidlo, ktorým by sme sa touto otázkou zaoberali.
Bolo tu ďalšími rečníkmi spomínaných množstvo úskalí, ktoré vedú k boju proti tomu, aby sa u nás gambling a používanie hazardných hier zneužívalo. Sú vypuklé problémy, ktoré si spomínal. Myslím si, že existuje len jedna zodpovednosť štátu, a to uviesť jasné pravidlo.
To, čo je v tomto návrhu nebezpečné, dokonca je, že môže vzniknúť niekoľko „právnych režimov“, ktoré budú musieť byť ešte odobrované referendom. Ak aj by prišlo k tomu, že ministerstvo financií by si chcelo nejakým spôsobom odobriť to, že zavádza, myslím si, v počte dva počítače, výherné automaty na území samospráv, ktoré môžu byť odobrené alebo nemusia byť odobrené referendom, toto nie je správny prístup. Tuná by mal niekto odrobiť si robotu trošička poriadnejšie a zamyslieť sa nad tým, aký je záujem štátu v tejto oblasti.
Takisto bol spomínaný spôsob, že existuje možný gambling aj cez internet. Je to jedno z najviac rastúcich odvetví vôbec, ktoré na internete je. A neexistuje na to súčasná žiadna právna úprava cez celú Európu. Snažili sa v tejto veci urobiť niečo vo Francúzsku, niečo v Taliansku. A keďže sa tomuto nevenujeme na globálnejšej, možno európskej alebo celosvetovej úrovni, tak ani on line sa nedá urobiť. Tak skúsme zamyslieť sa nad tým, aby aspoň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, čo dodať? Myslím si, že v tejto situácii je veľmi málo toho, čo tuná z týchto pravých lavíc tejto scény, tejto sály zákonnosti, ako vravieva Janko Mičovský, môžeme urobiť.
Zazneli tu argumenty, označenia o volebnom podvode, o tom, že mali by sme si zobrať aj na paškál skupinu, ktorá signál nemá a predsa tie poplatky platí.
Hovoríme o tom, že znovu zavádzame alebo obnovujeme platnosť a účinnosť nechvalne známeho zástrčkového zákona. Myslím si, že u opozičných asi nedokážeme zmariť snahu o to, aby ľudia naďalej platili sumu 4,64 eur každomesačne. A podľa súčasného generálneho riaditeľa a možno aj podľa medializovaných informácií od pána ministra sumu okolo 6 eur budeme do budúcna po schválení tohto zákona platiť všetci tí, ktorí máme doma zástrčky.
Myslím si, že bolo dostatočne objasnené to, akým spôsobom sme chceli a prečo sme zaviedli platenie za službu a za médiá, verejné služby zo štátneho rozpočtu. Percento z HDP presne fixované, zavesené na to, akým spôsobom bude HDP rásť, tak bude tak rásť aj suma, ktorá bude odvádzaná zo štátneho rozpočtu tomuto médiu, je presne to, čo zabezpečuje nezávislosť. Myslím si, že ak by sme si toto priblížili z nejakej inej oblasti, napr. takej, že ak niekomu dáme dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby si vedel zabezpečiť svoje vlastné financovanie v danom roku, aby vedel plánovať to, akým spôsobom bude firmu, médium v tomto prípade, riadiť do budúcnosti a mal teda nejakú minimálne finančnú istotu alebo istotu finančného plánu do budúcnosti, tak týmto spôsobom zabezpečujeme tú aj vami spomínanú nezávislosť, ak to necháme v tomto stave, keď je vždy závislá z roka na rok ad hoc dohoda ministra kultúry s ministrom financií od toho, či bude dostatočné množstvo finančných prostriedkov, závislá aj od toho, či bude vybraté dostatočné množstvo finančných prostriedkov od občanov a či cez tzv. nástroj zmluvy so štátom, ktorý je inak čím ďalej, tým viacej zapeklitý, budú médiá dotované, a z roka na rok sa budeme zaoberať tým, v akej výške to bude, tak vtedy si myslím, že strácajú médiá nezávislosť. Strácajú ju preto, že tam nedokáže manažment, nedokáže rada sa zamerať na to, akým spôsobom sa budú médiá vyvíjať, pretože nevedia, akú presnú sumu na ministerstve financií vymôžu, čo teda minister financií dokáže poskytnúť v tejto rovine médiu verejnej služby.
Raz som tu zažil také prirovnanie. Myslím si, že to bol pán poslanec Poliačik, ktorý hovoril, vtedy si pomohol takým príkladom zo zvieracej ríše. A hovoril o psovi, kedy je pes nezávislý alebo nezávislejší, či vtedy, ak mu dá plnú misku majiteľ ráno a tým pádom si môže ten psík pobehovať voľne celý deň, alebo ho nedostatočne nakŕmi a potom za pamlsok urobí v každý moment, keď potrebuje, to, čo od neho ten majiteľ vyžaduje. Myslím si, že mali by sme zostať pri tom, aby boli médiá verejnej služby financované na základe toho, že je stanovená pevná suma percentom z HDP, ktorá je závislá od rastu percenta, od rastu HDP. Čiže ak sa krajine lepšie darí, darí sa aj médiám verejnej služby. A myslím si, že nemali by byť zaťažovaní v súčasnej dobe občania tejto krajiny ďalším poplatkom, ktorý by od 1. 1. 2013 platiť nemuseli. Tu neobstojí argument, že nič sme vlastne nie znovu zaviedli, alebo vy teda znovu nie zavádzate, pretože inak už o pár týždňov by všetky domácnosti, ktoré si platia elektrickú energiu a takisto aj právnické osoby nemuseli odvádzať poplatok za službu verejnosti, niekým tu volané koncesie na základe zákona, ktorý znovu obnovíte.
Na záver by som sa chcel opýtať pána ministra, či by v záverečnom slove vedel vyjadriť, keďže môj predrečník tuná, myslím, pán poslanec Hudacký presne vyčíslil tie obce, že ich je 265, či má vedomosť o tom, akým spôsobom sa určuje podľa zmluvy s Towercomom to, kto ten signál chytá a kto ho nechytá. Podľa mojich informácií je to určené nie na základe toho, že sa nameria nejaký signál dostupnosti, ale podľa toho, ako to určí softvér, ktorý je vybavený na to, že takéto pokrytie na Slovensku existuje. A to, či niekto nameria, že tam ten signál skutočne je alebo nie je, nie je relevantné, lebo relevantné je to, či softvér určujúci výkonnosť príslušných vysielačov zabezpečuje dostatočný signál do jednotlivých domácnosti, 265 obcí na Slovensku nemá uvedený signál a platí za službu, ktorú nevie dostať, ktorej sa nemôže zúčastniť.
To, že táto daň je nesociálna, bolo takisto obsahom vystúpení mojich predrečníkov. Keďže by som chcel vyhovieť požiadavke, že dnes už o 17.00 hodine sa o tom hlasovať bude, chcel by som aj svojím hlasovaním vyjadriť to, že som proti znovuzavedeniu od 1. 1. 2013 koncesionárskych poplatkov. A bolo dostatočne dosť už povedané ohľadom tém, prečo by k tomuto nemalo byť pristúpené.
Svoje vystúpenie ukončím možno výzvou k tomu, aby nielen poslanci opozície, ale hlavne poslanci vládnej strany nezahlasovali za znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov a naplnili tak svoj sociálnodemokratický odkaz, ktorý vo voľbách sľubovali. A ak zahlasujú za tento zámer, myslím si, že ho porušia. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, sme sa dostali do druhého čítania o spomínanej a predkladateľom predstavenej zmene zákona alebo doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. A hovorili sme takisto ako v prvom čítaní o tom, že sa jedná o transpozíciu z európskeho práva, a to v dvoch bodoch, o liekoch a o tom, aby boli upravené pravidlá pri kvótach diel, ktoré sú dávané, tzv. on demand, aby sme určili dvadsaťpercentnú kvótu pri dielach európskej proveniencie alebo pôvodu. K tomuto som sa vlastne vyjadroval aj v prvom čítaní, že táto snaha ad jedna z Európskej únie a možno aj ten náš pohľad na to, keďže v rôznych štátoch Európskej únie, spomínal som Českú republiku, ktorá má napríklad v tomto duchu nastavenú inú, desaťpercentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť percento z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbe európskych diel alebo nadobudnutie práve európskych diel a podobne, je to v podstate chvályhodný čin. Možno som iba poznamenal, či by sme sa nezaoberali alebo neotvorili túto otázku aj pri dielach čisto slovenských. Zároveň som aj pri prvom čítaní hovoril o tom, že mohla by byť snaha, keďže sa otvára tento zákon, aj v trošička inej oblasti. A nechcel by som byť obvinený z toho, že otváram otázku, ktorá ide nad rámec povinností, pravdepodobne sa tomu nevyhnem. Ale zvažoval som presne v tomto bode, či sa oplatí otvárať predmetný zákon sólo vlastnou novelou. Ale sú niektorí poslanci, ktorí na predchádzajúcej schôdzi toto urobili. A neboli úspešní. A ich snaha neprešla ani prvým čítaním. Tak si dovoľujem následne vo vystúpení predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby sme vyrovnali práva vysielateľov a práva tých, ktorí signál šíria na Slovensku, na jednu úroveň a aby mohli byť šírené v našich káblových rozvodoch diela alebo programy našich vysielateľov na základe toho, že sa vyrovná vzťah vysielateľa a tzv. retransmittera alebo broadcastera, alebo toho, čo tento signál šíri, aby sa to dialo v súkromnoprávnej rovine a aby do toho zbytočne nezasahoval štát.
Keďže mám vypracovanú analýzu k tomuto bodu, chcel by som možno veľmi krátko opísať, čo som týmto sledoval.
Chcel by som ešte upozorniť, že s touto snahou neprichádzam prvýkrát. Už raz výbor pre médiá a kultúru za bývalej vlády tento zámer schválil. A na základe toho, že bol daný prísľub, že sa danej téme povenujeme v širších súvislostiach v rámci komplexného otvorenia spomínaného zákona č. 308/2000 Z. z., o tomto návrhu v pléne sa nehlasovalo.
K podstate toho, k tejto mojej iniciatíve. Ide o to, aby sa vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie, keďže ide o vzťah čisto súkromnoprávnej povahy, narovnal. Tento vzťah je regulovaný a mal by byť regulovaný vzájomnou dohodou vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie a autorským zákonom. Sledujem touto zmenou vypustenie požiadavky predkladania vyhlásenia pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby. A týmto pádom si myslím, že do tohto vzťahu zavedieme menšiu mieru regulácie a uvoľnenie vzťahu medzi vysielateľom a šíriteľom retransmisie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu medzi prevádzkovateľmi retransmisie a vysielateľom by mal byť, si myslím, prehodnotený z pohľadu nevyhnutnosti a proporcionality. Vysielanie je činnosť, ktorá si vyžaduje nielen dostatok finančných prostriedkov, ale aj potrebné know-how a znalosť práva pre oblasť práv súvisiacich s autorským zákonom čiže vysielacích práv. Je preto odôvodnené očakávať, že vysielateľ bude schopný samostatne uchrániť svoje záujmy dotýkajúce sa ochrany jeho vysielania. Preto nie je dôvod, aby bol suplovaný nejakým verejnoprávnym orgánom. Týmto zámerom by som chcel odstrániť duplicitu súhlasu vysielateľa, nakoľko súhlas vysielateľa s použitím jeho vysielania je výlučne majetkovým právom, ktoré je vyjadrené jednak v legislatívnych aktoch (smernica z roku 2006/115/ES), v medzinárodných dohodách, medzinárodných dohovoroch o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielateľov (tzv. Rímsky dohovor), ako aj vo vnútroštátnej právnej norme u nás (autorský zákon). Udelenie súhlasu na použitie alebo zákaz použitia vysielania je teda aktom spadajúcim do súkromnoprávnej roviny, vzťahu medzi vysielateľom na jednej strane a prevádzkovateľom retransmisie na strane druhej. V prípade ak by k poskytovaniu retransmisie dochádzalo v rozpore s právnym poriadkom, existuje dostatok možností, ako tento stav napraviť aj prostriedkami súkromnoprávnej povahy.
Chcel by som možno uviesť veľmi krátko, čo tento stav, ktorý teraz máme, spôsobuje, keďže predkladanie súhlasu pôvodného vysielateľa spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch a napríklad v Českej republike sa táto podmienka, ktorú my máme, nevyskytuje vôbec. Keď chystali v Českej republike úpravu, jej predkladatelia upustili od podobného prístupu úplne, pretože skúsim spomenúť niektoré príklady z praxe, čo sa deje, ak táto podmienka platí. Vyžadovanie podmienky o registráciu sa stalo predmetom aj odbornej, aj laickej verejnosti, pretože plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služieb retransmisie na našom území. Táto skutočnosť negatívne ovplyvňuje tu usadených a registrovaných prevádzkovateľov a narušuje podmienky hospodárskej súťaže, má negatívny dopad na hospodárstvo, ako aj príjmy Audiovizuálneho fondu, ktorému prevádzkovatelia retransmisie registrovaných v Slovenskej republike odovzdávajú časť svojich príjmov. A tí, ktorí síce retransmisiu na Slovensku prevádzajú, ale sú registrovaní v iných krajinách, tento odvod neodvádzajú do Audiovizuálneho fondu. Zároveň keďže pretrváva ten stav, odchod prevádzkovateľov satelitnej retransmisie a registrácia ich aktivít mimo územia Slovenska, hoci služba satelitnej retransmisie stále poskytovaná na území Slovenskej republiky má výrazný dopad na plnenie odvodových povinností týchto subjektov, vyžadovanie registrácie aj od prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb satelitnej retransmisie má za následok vznik odvodovej povinnosti voči Audiovizuálnemu fondu, ako som spomínal, za poskytovanie tejto služby. Podľa § 27 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákonov v platnom znení prevádzkovateľ retransmisie je povinný platiť príspevok do fondu. Toľko zákonná úprava v tomto bode.
Základom pre výpočet pri príspevku podľa tohto zákona sú celkové príjmy prevádzkovateľa retransmisie za poskytovanie retransmisie, ako aj obsahovej služby koncovému užívateľovi za posledný kalendárny rok, výška príspevku je určená na jedno percento zo základu. Preto môžeme, keďže tá zákonná úprava je v tomto bode presná, hovoriť o tom, že za posledné obdobie sú známe dva prípady, pri ktorých došlo k zmene poskytovateľa služby retransmisie, UPC a Towercom, pričom prinajmenšom jeden z nich, Towercom, je priamym dôsledkom rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, z ktorého vyplynula povinnosť registrácie retransmisie poskytovanej prostredníctvom DVD-S. Dôsledkom tohto prístupu je aj obchádzanie povinnosti platiť odvod do Audiovizuálneho fondu. V prípade služby Skylink (satelitná retransmisia) túto pôvodne poskytovala spoločnosť Towercom, dnes ju poskytuje spoločnosť Trade Tec registrovaná v Českej republike. Odhadovaná suma odvodu do Audiovizuálneho fondu v prípade tejto konkrétnej služby vychádza z predpokladaného obratu za poskytovanie služieb na úrovni 1,6 mil. až 12 mil. eur za rok 2010, čo by znamenalo odvod vo výške 116 000 až 120 000 eur.
Nechcem ísť k ďalším číslam. Ako som spomínal, ak sa predkladateľovi bude zdať, že táto zmena ide nad rámec zamýšľanej, keďže ide o transpozíciu, zamýšľanej právnej úpravy, budem s ním súhlasiť, napriek tomu si myslím, že aj pri tom, ako sú tieto podmienky nastavené a že finančné prostriedky takýmto spôsobom odchádzajú z územia Slovenskej republiky, by sme mohli prikročiť k tomu, že pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, by mohol byť podporený. A by sme tým ad jedna ochránili Audiovizuálny fond a ad dve vyrovnali vzťah medzi vysielateľom a retransmitterom a nechali to na ich vlastnej dohode. Dovolím si teda, tak ako mi povinnosť káže, predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča takto:
Po prvé. V článku I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 17 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c)." Doterajšie písmená d) až h) sa označujú ako písmená c) až g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V skratke odôvodnenie. Vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie je vzťahom čisto súkromnoprávnej povahy. Tento vzťah je regulovaný ich vzájomnou dohodou a zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom.
Po druhé. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 57 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d)." Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h).
Odôvodnenie. Predkladanie súhlasu spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch, napr. v Českej republike sa takáto
podmienka nevyžaduje vôbec. Vyžadovanie tejto podmienky je navyše v poslednom čase predmetom diskusie odbornej aj laickej verejnosti. Plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služby retransmisie na území Slovenskej republiky.
Po tretie. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 60 ods. 9 sa slová „§ 57 ods. 2 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 57 ods. 2 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.
Po štvrté. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 63 ods. 1 písm. d) sa slová „§ 17 ods. 1 písm. c) a e)“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 1 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takisto ide o legislatívnotechnickú úpravu, bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.
Po piate. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: “V § 67 ods. 1 písmeno a) znie: „a) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až c) a g )“.“
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takisto sa jedná o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.
Záverom by som chcel ešte raz požiadať o podporu ako predkladateľa, tak i vás, kolegyne a kolegovia, aby sme mohli v tomto bode pristúpiť k úprave a aby sme to, čo prevádzkovatelia retransmisie robia aj tak, buď sa teda sťahujú do iných krajín a vyhýbajú sa odvodovej povinnosti a odvodom do Audiovizuálneho fondu, alebo to robia spôsobom takým, že programy ako Prima a Nova sa vyskytujú v službách programových ako testovacie prevádzky, ktoré trvajú aj niekoľko rokov, a tým pádom i tak sa objavujú u našich retransmitterov, alebo poskytovateľov retransmisie, tento právny stav narovnali a získali finančné prostriedky ktoré nám týmto unikajú. Ďakujem.

Ďakujem, Martin (Fecko), za tvoj príspevok, ktorý ja zase výrazne chápem na rozdiel od predrečníka. Myslím si, že odbornosť, ktorú máš a ktorá často aj na výbore, v ktorom sedíš, zaznieva, má právo zaznieť aj v pléne parlamentu. A záver tvojho vystúpenia, ktorý si zameral presne na to isté, čo v predchádzajúcom príspevku mal aj môj predrečník, pán poslanec Gál, je presne problémom, ktorý štátna správa má vo všeobecnej rovine.
Navrhol si jeden spôsob, ktorý si naznačil ako možno úradnú alebo štátnu definitívu. A to je presne ten spôsob, nad ktorým by sme sa mohli zamyslieť aj pri reforme štátnej správy. Je to spôsob, keďže vieme, že štátna správa nedokáže vygenerovať toľko finančných prostriedkov, aby zaplatila možno odbornosť a odborníkov tak ako súkromný sektor, tak má jednu možnú výhodu. A to je to, že pri niektorých ľuďoch, pri ktorých sa dohodneme, že majú byť ochránení pri výkone svojej práce odborne pred politickým vplyvom spôsobom tým, že im bude určená nejaká definitíva, myslím si, že toto tu hovoríme už viacerí a že aj pri tak úžasnom mandáte, ktorý získala súčasná vládna strana, by mohlo byť prikročené k tomu, aby sme nakreslili hrubú čiaru medzi politickými nomináciami a tým, ako špecializovaná štátna správa má fungovať do budúcna. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Z dôvodu niektorých procesných vecí si dovoľujem dať procedurálny návrh na návrh poslaneckých klubov SMER - SD, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, KDH aj SaS, a to, aby body, alebo tlače číslo 205, 207, 208, 209, 210, 211 a 212 boli zaradené ako vyradené z tejto schôdze a zaradené na nasledujúcu schôdzu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za skutočne vecný prístup a ocenenie toho ideového zámeru zvýšenia ochrany nášho kultúrneho dedičstva a vlastne tej, posilnenie istoty štátu. Samozrejme, debata nad posunom, alebo vycizelovaním detailov tohto zákona aj z toho pohľadu, že pán poslanec Krajcer z postu ministra pravdepodobne sa tej tematike venoval dopodrobna, vítam. A ak teda bude vôľa posunúť a zvýšiť ochranu národného kultúrneho dedičstva a garantovať recipročnú ochranu kultúrnych diel a posunie sa tento zákon do druhého čítania, tak vieme sa potom pozrieť na konkrétne veci, ktoré pán exminister, poslanec Krajcer, vyčítal.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som uviesť cieľ tohto návrhu, ktorým prioritne sledujeme dve veci. Prvá je zvýšenie ochrany nášho národného kultúrneho dedičstva a posilnenie istoty štátu, že neprídeme o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Návrh sa zameriava na prípadnú situáciu, kedy by v rámci kultúrnej spolupráce zapožičaním predmetov pamätného a kultúrneho významu za hranice Slovenska mohlo hroziť ich zabavenie prijímajúcim štátom.
Druhá rovina. Jedná sa o garanciu recipročnej ochrany zapožičaných kultúrnych diel. Rovnako ustanovenie v návrhu novely deklaruje ochranu kultúrnych pamiatok zapožičaných iným štátom zo Slovenskej republiky, že tieto nebudú podliehať výkonu exekúcie, alebo predbežného opatrenia, ktoré by bránilo ich návratu do miesta pôvodu, respektíve toho, kto pamiatku zapožičal, čiže v tomto prípade nášho štátu, Slovenskej republiky. Navrhuje sa obmedzený vývoz a presun diel zaradených medzi kultúrne pamiatky. Návrhom zákona zakazujeme dočasný vývoz vecí pamiatkovej hodnoty vyhlásených za kultúrne pamiatky do tých štátov, ktoré neposkytnú záruku ich ochrany pred výkonom rozhodnutia, respektíve do tých štátov, ktoré neposkytnú garancie ich ochrany pred exekúciou a vo svojich právnych predpisoch nemajú ustanovenia zabraňujúce exekúcii zahraničných kultúrnych pamiatok, prípadne do tých štátov, ktorých spoločnosti, podniky a lebo firmy majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať prostredníctvom výkonu rozhodnutia, respektíve nariadením predbežného opatrenia, čím by sa bránilo navráteniu kultúrnej pamiatky, alebo jej súčasti na územie Slovenskej republiky.
Obmedzenie by sa teda týkalo vývozu do krajín, ktoré vo svojich zákonoch nemajú ustanovenia zakazujúce exekúcie zahraničných umeleckých diel, prípadne do štátov, ktorých firmy majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať exekúciami. Účelom tohto zákona, alebo jeho zmeny je zabrániť vzniku situácie, kedy by sa kultúrna pamiatka stala rukojemníkom v prípade sporu so subjektom iného štátu.
Ak by som sa mal dotknúť toho, čo za národnú kultúrnu pamiatku, respektíve za kultúrnu pamiatku v zmysle § 2 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu rozumieme, je to hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou každého chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje ešte vyššia miera ochrany kultúrnych pamiatok a posilňuje sa istota štátu, že nepríde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Zároveň si myslím a máme za to, že Slovensko by malo zaviesť akúsi reciprocitu. Tento návrh má zvýšiť právnu ochranu nášho kultúrneho dedičstva a recipročne garantovať ochranu zapožičaným kultúrnym dielam iných štátov a v prípade ich presunu mimo domovskej krajiny. Takáto vzájomná garancia je predpokladom jednoduchšej a bezproblémovej kultúrnej spolupráce a kultúrnej výmeny.
Týmto môžeme predpokladať pozitívny dopad zmien a obohatenie kultúrnej stránky našej spoločnosti. Slovenská republika si dlhodobo buduje imidž modernej krajiny, ktorá je otvorená spoločnosti, kultúrnym impulzom a spolupráci zo zahraničia, a v tomto prípade právny základ, ktorý garantuje bezpečné zapožičiavanie diel z našej krajiny von a iným krajinám u nás, či pamiatkovej hodnoty, si myslím, že by v našom právnom systéme malo byť zakotvené.
Prijatím návrhu zákona sa Slovenská republika stane bezpečnou krajinou pre organizovanie a realizáciu mimoriadnych výstavných projektov a pre zapožičiavanie významných kultúrnych pamiatok pre potreby výstav na Slovensku, čím sa zvýšia šance Slovenskej republiky vytvárať, prehlbovať či rozvíjať medzištátne vzťahy v oblasti kultúry a prispievať k vytváraniu priaznivého obrazu v zahraničí. Dá sa predpokladať, že táto právna úprava napomôže k zvýšeniu návštevnosti múzeí, galérií a výstav či veľtrhov umenia, kde si ľudia budú môcť pozrieť svetové unikáty a diela zahraničných umelcov bez toho, aby museli cestovať do Viedne, Prahy alebo iných destinácií.
Návrh zákona nemá za cieľ brániť sporom o vlastníctvo kultúrnych pamiatok, ktorých krajinou pôvodu je Slovenská republika, no v priebehu rokov sa ocitli na území iných štátov alebo opačne. Zámerom návrhu zákona je, naopak, zaistiť, aby sa obdobné situácie, poprípade obchodné spory, záujmy jednotlivcov či skupín nestali prekážkou zapožičiavania kultúrnych pamiatok alebo vecí pamiatkovej hodnoty na výstavy.
Krátko spomeniem výstrahu, možnože kolegovia rozvedú, prípad z Českej republiky, ktorá vedie so spoločnosťou Diag Human arbitrážny spor. Firma nechala zabaviť niekoľko českých obrazov vo Viedni, aby Českú republiku donútila zaplatiť dlh vo výške 10 mld. českých korún za zmarený obchod s krvnou plazmou.
Viedenský súd síce rozhodol o zrušení exekúcie, pretože dospel k záveru, že obrazy sú výsostne kultúrnym majetkom, ktorý nie je určený na predaj. Firma sa však odvolala a požiadala súd, aby obrazy až do rozhodnutia o odvolaní zostali v Rakúsku.
To je ten spomínaný prípad, kedy sa kultúrne diela vysokej hodnoty, ktoré sú obsahom národného kultúrneho dedičstva, stali rukojemníkom sporov, ktoré sú mimo štátu, kde tento spor sa vedie voči konkrétnej súkromnej firme.
V súvislosti s touto skúsenosťou začala Česká republika sťahovať svoje zapožičané diela zo zahraničia a vydávať záporné stanoviská k žiadostiam o zapožičanie diel, napríklad aj do siení Tate Modern v Londýne a v Centre Pompidou v Paríži. Týmto dochádza k značným stratám, či už finančným, alebo aj nevyčísliteľným kultúrnym.
Preto si myslím, že predložený návrh by bol prínosom k rozvoju kultúrnej spolupráce medzi štátmi a kultúrneho povedomia v rozmedzí podmienok definovaných podloženej touto právnou úpravou, ktorú predkladáme, a týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu, aby sme, ad jedna, zvýšili ochranu nášho národného kultúrneho dedičstva, a ad dva, zabezpečili garanciu recipročnej ochrany zapožičaných kultúrnych diel.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, z dôvodu možno vyčistenia týchto námietok, aj keď páni poslanci nerešpektujú dohody z poslaneckého grémia, kde to bolo oznámené, tak by som si dovolil dať procedurálny návrh na žiadosť troch poslaneckých klubov, SaS, MOST - HÍD a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, aby zákony s tlačou 205, s tlačou 209 a s tlačou 212 boli zaradené ako body schôdze nasledujúcej schôdze. Pre poriadok to zopakujem, 205, 209. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR
Ale aj 210 potom, 211 a 212.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
210, 211 sme doobeda posunuli všeobecným súhlasom, ale ak by to malo byť, tak aj tlač 210, 211 a 212.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Tak ako bolo spomínané, bola aj z nášho poslaneckého klubu na poslaneckom grémiu podaná výhrada, a to v tej miere, že nemáme problém na základe džentlmenskej dohody, ktorou po voľbách sa na prvom poslaneckom grémiu dohodlo, že predseda parlamentu môže zaraďovať body aj mimo návrhu troch poslaneckých klubov, ale zároveň bola dohodnutá aj teda zásada, že nebude tieto body vyraďovať. Podobne tak ako tu spomínala pani predkladateľka obmedzovanie rozpravy, ktoré bolo podľa súčasného znenia na základe dvoch poslaneckých klubov, ja tento návrh z hľadiska aj prijatej džentlmenskej dohody vítam, aby to nestálo na nejakých dohodách, ale teda prichádza k úprave zákona.
Vieme sa stotožniť s tou mierou rozšírenia právomocí, ktoré sú takzvané extenzívne alebo nejakým spôsobom vedenie schôdze a schôdzu o nejaké body obohacujú alebo rozširujú. Teda vnímam teda ten sľub, ktorý takisto bol na poslaneckom grémiu.
A momentálne aj pani podpredsedníčka parlamentu Laššáková povedala, že v druhom čítaní príde k úprave v tej miere, že do rozpravy pán predseda parlamentu ako prvý medzi rovnými vstupovať nebude tým spôsobom, že ju bude nejakým spôsobom skracovať, ale ten režim zostane rovnaký a príde k tomu pozmeňujúci návrh, kde možno ponúkame aj teda cez politické spektrum, aspoň teda za náš klub, nejakú možnú spoluprácu. Navyše sme si stanovili, že týmito otázkami sa bude zaoberať aj grémiom vytvorená skupina poslancov. Tak si vieme predstaviť, že uvedenie tej situácie, že máme tu jeden veľký silný poslanecký klub jednej vládnej strany, aby toto bolo zachytené v rokovacom poriadku, a teda zákonnou úpravou, vieme podporiť. A v druhom čítaní možno aj v spolupráci predložíme teda ten pozmeňujúci návrh a zahlasujeme zaň. Chceme veriť teda dobrému úmyslu. Ďakujem.