Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán poslanec, ja mám takú otázku, že to snáď nemyslíte vážne? Ako vy hovoríte o tom, že vláda spadá pod kontrolnú právomoc Národnej rady, zároveň teda pravdepodobne s tým súhlasíte, že Národná rada môže kontrolovať, alebo teda musí kontrolovať činnosť vlády. Zároveň hovoríte, že ministri majú kontrolovať poslancov, to som teda zo žiadnych vašich citácií ústavy nenašiel, ani podľa toho, ako ja ústavu poznám, že by to malo byť opačne, a súhlasíte s tým, že poslanecký prieskum ako taký poznáme, a zároveň my vás upozorňujeme na to, že neexistujú žiadne pravidlá, jedno pravidlo zavádzame a to je, aby poslanec pri výkone svojho mandátu mohol na individuálnej báze požiadať o informácie, ktoré majú viesť k výkonu jeho mandátu. Ja súhlasím s tým, že poslanec nie je viac ako obyčajný človek alebo bežný občan, a nemal by byť, ale v jednom momente sa od neho delí, a to je jeho zákonodarná a ústavodarná právomoc. A keď má byť dobrý zákonodarca, dobrým zákonodarcom, tak potrebuje dostatočne relevantné informácie na to, aby tie pravidlá, ktoré zmenou zákonov chce nastaviť, mohol nastavovať tak, že skutočne sa nepomýli, tuná vám môžeme odcitovať mnohé príklady, že poslanec sa k informáciám nedostane, jeho, zmyslom jeho činnosti je nastavovanie pravidiel aj pravidiel pre vládu, Národná rada ako orgán nevie vykonať poslanecký prieskum, poslanecký prieskum aj ako orgány Národnej rady vykonávajú konkrétni poslanci. My hovoríme, že keď ho iniciujú, tak aby ho mohli iniciovať na individuálnej báze a aby orgány Národnej rady. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keďže tu nastal nejaký problém a ja si som si otvoril tú dôvodovú správu, pani poslankyňa, a nie je to pravda. Bohužiaľ, táto miera politikárčenia. Celá dôvodová správa je takáto veľká. A ja si myslím, že skutočne, pani kolegyňa, ak ste tak žiarlivá na to, že niekto otvoril tému pred vami v súčasnom volebnom období, tak ani raz, toto je na druhej schôdzi. Tento zákon sme presúvali z letnej schôdze sem, a ani raz ste neboli za mnou, že by vám to vadilo. Ja teraz hovorím o tom, že sme sa odvolávali na rokovací poriadok. Dôvodová správa, absolútne som nemal najmenšiu vedomosť o tom, aká vaša dôvodová správa bola predtým, a teraz som si ju otvoril. Skúsme sa teda pozrieť, a tým, že som ešte odvolal na to, že nie som prvý, tak si myslím, že som urobil viac ako dosť. Zároveň som sa mal za cieľ vám ospravedlniť, ale obvinenie z plagiátorstva ja proste nemôžem prijať. Snažili sme sa to urobiť tak, aby táto iniciatíva mohla prejsť a v akomkoľvek momente, keby vám bolo vadilo, tak by som bol tak, ako spomínal pán poslanec Novotný, pribral vás do tejto iniciatívy. Za celý čas, odkedy je na augustovú schôdzu, kedy bol tento návrh prijatý, a sme sa tu videli niekoľko stoviek krát, počas rokovania pléna ste za mnou neprišli a považujem absolútne za nekolegiálne, že ste ma ani raz neoslovili. Bol by som tento návrh možno stiahol a možno aj v záujme toho, že či som predkladal Creative Commons s ostatnými kolegami, tak som veľmi otvorený pri akomkoľvek predkladaní návrhu. Detto, pri tomto návrhu pravdepodobne budeme spolupracovať aj s pánom poslancom Chrenom a môžeme sa zamerať na individuálny poslanecký prieskum ako na dobrú vec, ktorá má naplniť kontrolné právomoci Národnej rady a výkon mandátu poslanca a tieto žabomyšie vojny vás poprosím, aby ste ma z nich vynechali. Moja dôvodová správa je dlhšia. Hovorí o obsolentnosti zákona 45/1989 Zb. a ďalej sa dotýka obsahu toho, čo navrhujeme my. Chcem povedať, že túto vec som, keďže je to veľmi úzko právna problematika, pripravoval s naším právnym tímom a absolútne akúkoľvek podobnosť s vašou dôvodovou správou som nenašiel, a ani som ju nehľadal. To, že táto téma v pléne Národnej rady je v šiestom období a bola rovnako v štvrtom som priznal, a zdá sa mi, ešte raz, veľmi úzkoprsé upriamovať pozornosť na toto. Ja som vám vašu iniciatívu v žiadnom prípade vziať nechcel a mal som za cieľ to, aby sme sa zamysleli nad možnosťou vykonávania individuálnych prieskumov. To, že ste mi toto museli oznámiť v rozprave pri mojom návrhu ja považujem za veľmi nekolegiálne. Mohli sme si to vydiskutovať aj predtým, a napriek tomu som otvorený tomu, aby sme sa nad touto témou bavili, i keď zmena rokovacieho poriadku a zákon o poslancoch sa pravdepodobne bude riešiť na fóre, ktoré zvolal predseda parlamentu. Keďže aj ambíciou vládnej strany je upraviť predmetný zákon o poslancoch tým, že bude vytvorený úplne nový.
Ďakujem.

Ďakujem. Úvodom by som sa chcel poďakovať za podporu, aj keď ten záver ma skutočne mrzí. Netušil som, že pani poslankyňa má záujem niekoho označovať za plagiátora. Myšlienka bola jasná, škoda, že ste, pani poslankyňa, za minulého vládneho obdobia s tým neprišli, ja som sa dotkol výkonu poslaneckého mandátu, prvýkrát teda som bol za minulého vládneho obdobia, kedy sme sa mohli zamyslieť nad tým, aby sme to upravili a možno aj mali na to väčšie predpoklady. Dovolil som si vás spomenúť aj pri úvodnej a v odôvodnení tohto môjho zámeru, že nie som autorom myšlienky individuálneho poslaneckého prieskumu, a mal som za to, že to, že som spomenul, že IV. volebného obdobia iniciatíva vaša na predkladanie tohto návrhu bola, a to teda úpravou zákona o poslancoch, ktorými spolu so súčasným spravodajcom sa snažíme zrušiť ako taký a upraviť to v rokovacom poriadku, je dostatočným naplnením možno vašich autorských práv na myšlienku osobného poslaneckého prieskumu. Individuálny poslanecký prieskum však nie je len úzkoprsá vojna medzi tým, kto je autorom myšlienky, ale ide o to, aby sme ako poslanci parlamentu mali možnosť naplniť kontrolnú právomoc ad jedna, Národnej rady a aj opozície do dôsledkov. Ak máte pocit, že sa treba ospravedlniť, ja sa vám ospravedlňujem.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami ako jedni z nových poslancov, síce druhé funkčné, ale veľmi krátko, ktorí sme strávili v parlamente sme mali problém s vykonateľnosťou a s niektorými parametrami poslaneckých prieskumov. Nie je tu kolega Huba, ale ten už má aj skúsenosť počas tohto, trvania tohto funkčného obdobia Národnej rady, že niektoré poslanecké prieskumy boli zamietnuté. Preto sme sa rozhodli pripraviť zákon alebo novelu, krátku novelu rokovacieho poriadku o poslaneckých prieskumoch, ktorú možno nazvať o tom, aby bol možný v prípadoch, ktoré sú odôvodnené, a podľa toho ako rozhodne, rozhodnú niektoré zainteresované orgány Národnej rady, aby bolo možno vykonať takzvaný individuálny poslanecký prieskum. Dôvodom predloženia tohto návrhu novely je fakt, že v platnej právnej úprave upravujúce podmienky, kompetencia, postavenie poslancov Národnej rady absentuje zákon a legitimácia, ktorá by umožnila výkon poslaneckého prieskumu bez poverenia výboru. Keďže vieme, že všetky výbory v súčasnej Národnej rade sú obsadené pomerne podľa výsledkov volieb, čiže v každom jednom výbore má väčšinu súčasne vládna strana aj v predchádzajúcom období to bolo tak, že vládna koalícia mala vo výboroch väčšinu. Je teda podľa mňa na mieste sa zamýšľať nad tým, aby mohla byť do dôsledkov upravená kontrolná právomoc Národnej rady pri výkone niektorých jej kompetencií, hlavne čo sa týka kontroly, aby mohli poslanci vykonať poslanecký prieskum pri vykonávaní svojho poslaneckého mandátu. Cieľom teda je formálne zakotvenie práv a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie individuálneho prieskumu poslanca a na vyžiadanie si správ od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov v ustanoveniach rokovacieho poriadku. Oprávnenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je požadovať informácie, vysvetlenia a podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie od členov vlády Slovenskej republiky, ako aj vedúcich ostatných ústredných orgánov a vedúcich štátnych organizácií a je to jedným zo základných práv poslanca zakotvených v ústave § 12 písm. g), h, a ch) zákona o poslancoch. Získavanie poznatkov od orgánov verejnej správy je možné z hľadiska obsahu činnosti zákonodarcu považovať za jeho takzvaný individuálny poslanecký prieskum, ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie rutinne vykonáva, a bez čoho by jeho činnosť postrádala zmysel. V súčasnosti sú poslanecké prieskumy, ako som spomínal, realizované kolektívne z výborov Národnej rady, táto iniciatíva reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, respektíve schválenia poslaneckého prieskumu výborom Národnej rady predstavuje častokrát neprekonateľnú prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu.
Poslanci, ktorí sa pre riadny výkon svojej poslaneckej funkcie rozhodnú uskutočniť poslanecký prieskum, sa stretávajú možno s neochotou vyšších štátnych funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum. Individuálny poslanecký prieskum pritom možno považovať za imanentnú súčasť výkonu funkcie poslanca. Kontrolná činnosť Národnej rady je vymedzená aj ústavou, je vymedzená rokovacím poriadkom Národnej rady a niektorými osobitnými predpismi. V zmysle rokovacieho poriadku sa pod ňou rozumie právo vyžadovať správy od príslušných subjektov, právo podať interpeláciu, práva realizované v rámci hodiny otázok a právo podávať podnety a pripomienky. K takýmto právam by teda malo patriť aj právo vykonať poslanecký prieskum, čo je právomoc, ktorú súčasné znenie rokovacieho poriadku priznáva nie poslancovi, ale iba orgánom Národnej rady, a to výborom, a preto si myslím, že by bolo dobré ustanoviť individuálny poslanecký prieskum. V súvislosti s pojmom prieskum zákon o poslancoch, ktorý je v mnohých bodoch obsolentný, tento zakotvuje v ustanovení § 12 písm. j) citované ustanovenie dáva poslancovi možnosť zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Národnej rady, ak sú na to poverení, avšak zabúda na skutočnosť, že základným právom poslanca je vykonávanie svojho vlastného mandátu, a teda aj individuálneho prístupu k jeho výkonu.
Rovnako právo požadovať správy od členov vlády vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov by malo byť súčasťou výkonu mandátu poslanca. Toto je obmedzené len na Národnú radu a jej výbory, hoci právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom spomínaný zákon o poslancoch. Informácie a vysvetlenia možno istotne získať aj prostredníctvom inštitútu interpelácie alebo hodiny otázok, získanie podkladov je však neraz možné len vyžiadaním si správy, ktoré takéto podklady obsahuje, alebo zistení určených skutočností vrátane získania podkladov priamo na mieste prieskumu subjektu, kde sa poslanec môže na poslanecký prieskum vydať práve formou individuálneho poslaneckého prieskumu. Myslím si, že vykonávanie individuálneho poslaneckého prieskumu je v zmysle zabezpečenia výkonu mandátu prínosom pre každého jedného poslanca, pretože získavať, či už z opozičných lavíc, ale možno aj z lavíc vládnej väčšiny, ktorá v parlamente je, by mohla byť určená upravená orgánmi Národnej rady, avšak bez toho, aby sa vo výboroch rozhodovalo podľa toho, kto má v tom-ktorom výbore väčšinu.
Je to tak trošička postavené na hlavu, keďže kontrolnú právomoc má mať poslanec parlamentu, a omnoho vyššiu poslanec opozície, je teda pre mňa až nepochopiteľným faktom, že neexistuje tento inštitút v úprave výkonu mandátu doteraz, zároveň, tak ako som bol upozornený, ako aj sám svojím vlastným pričinením, zaoberajúc sa touto témou som zistil, že neexistujú takmer žiadne pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na konkrétneho poslanca pri vykonávaní poslaneckého prieskumu. To, že táto otázka sa neriešila 23 rokov, neznamená, že nie je presne teraz čas na to, aby sme takúto právomoc poslancom parlamentu pri výkone ich mandátu dali. Myslím si, že jednak obsolentnosť zákona č. 45/1989, takzvaný zákon o poslancoch v znení neskorších predpisov, ktorý je ešte spred novembra '89, je jedným faktom, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom je poslanecký mandát vykonávaný, alebo mohol by, keďže ak by sme to povedali ľudskou a neprávnou rečou, tak tento zákon spred novembra '89 je v mnohých bodoch, alebo takmer všetkých bodoch okrem jedného, a týka sa, myslím, vydávania preukazov poslancom, neplatný, nedajú sa jeho ustanovenia použiť v tejto dobe. A upozorňujem ešte raz, je to tak stará norma, ktorá upravuje výkon poslaneckého mandátu ešte spred novembra '89.
Zachytil som v tejto iniciatíve, myslím, že to bola iniciatíva pani kolegyne Gibalovej zo 4. volebného obdobia, ktorá takisto upravovala na základe poslaneckého návrhu úpravou vtedy nie rokovacieho poriadku, ako to robíme my, ale zákona o poslancoch takisto výkon poslaneckého prieskumu, a to viac-menej v podobnom duchu ako sa snažíme upraviť my. Pani poslankyňa, ktorá je aj v súčasnosti členkou, alebo teda pani poslankyňou aj v tomto volebnom období, teda upravovala zákon o poslancoch. My sme sa rozhodli zákon o poslancoch ako taký zrušiť a upraviť možnosť poslaneckého prieskumu, alebo individuálneho poslaneckého prieskumu priamo v rokovacom poriadku. Myslím si, že prax, ako som spomínal, ukázala, že táto úprava je potrebná a že kontrolné právomoci, ad jedna, Národnej rady a ambícia, ktorá nie je nikým spochybňovaná, a ambícia opozície byť kontrolou vládnej moci by prijatím tohto návrhu, prijatím individuálneho poslaneckého prieskumu bola skutočne naplnená a nebolo by to iba formálne pretekanie sa pri hodine otázok, kedy vieme aj na základe posledných medializovaných informácií, akým spôsobom k hodine otázok pristupujú vládni poslanci, kde sa inštitút napríklad hodiny otázok stáva straníckym PR vládnej strany a jednotliví poslanci nemôžu svoj kontrolný, svoje kontrolné ambície, alebo ambíciu kontrolovať vládu naplniť, keďže všetky mechanizmy aj vykonávania poslaneckých prieskumov závisia od súčasnej vládnej väčšiny v tomto parlamente.
Prosím vás teda o podporu tohto návrhu a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. S týmito rannými úvodmi schôdzí bývajú problémy, ale ďakujem pánovi kolegovi, pánovi podpredsedovi výboru pre médiá a kultúru, že zobral spravodajcovstvo, takže môžeme začať.
Predkladám opäť zámer zmeny autorského zákona. Na tejto schôdzi sme sa autorským zákonom zaoberali z dôvodu problémov v kolektívnej správe autorských práv, ktorá nakoniec dospela až do toho štádia, že sme boli svedkami v nedávnom období až rezignácie jedného zo šéfov kolektívnej ochranky SOZA-y, alebo teda organizácie známej pod skratkou SOZA, Slovenského ochranného zväzu autorského, takže autorský zákon z roku 2003 má veľa problémov. Ja som sa rozhodol predložiť novelu autorského zákona, ktorá sa nevenuje priamo pôsobeniu kolektívnej ochrany autorských práv, ale upravuje niektoré iné aspekty, a dovolím si ctenú snemovňu požiadať o podporu tohto zámeru.
Úvodom, tak ako je napísané v dôvodovej správe tohto zámeru, by som sa chcel zamerať na cieľ návrhu, ktorým je jednoznačne vymedziť pojmy uvedené v autorskom zákone, ktoré odborná i laická verejnosť vnímajú nejasne, a z toho dôvodu sa následne stávajú predmetom sporov končiacich na súde, čo má sekundárne negatívny vplyv na nápad súdov, ako aj dĺžku súdneho konania v niektorých veciach. Napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky plánuje v súlade s jej programovým vyhlásením vypracovať nový autorský zákon, jeho prijatie sa predpokladá však až v období ku koncu roku 2014, možno 2015, pričom sa mi zdá, že je to dlhé obdobie na to, aby sa niektoré čiastkové otázky, napríklad formou aj opozičnej novelizácie platného autorského zákona, nedali vyriešiť tu a teraz. K takým otázkam, si myslím, že patrí aj úprava ustanovenia autorského zákona o kolektívnej správe, čo sa stalo minulý týždeň, a tak ako som sa snažil aj minulý týždeň predložiť v rámci tejto novely aj takzvanú úpravu verejných licencií, vychádzajúcich z autorského práva, čiže takzvaná otázka Creative Commons, ako aj určitých zjednodušených podmienok, ktoré sa v rámci autorskoprávnej agendy vyskytujú.
Myslím si, že jednoznačná, stanovenie jednoznačnosti zákona je výzvou pre každého jedného legislatívca, a preto aj otázka jednoznačného vymedzenia pojmov dielo a denné správy, ktorá je predmetom môjho, mojej malej novely a malej úpravy, ktorá má za cieľ hlavne jednoznačne vymedziť tieto pojmy, znesie pozornosť tejto snemovne, ako i to, aby mohlo, mohla byť podporená poslancami Národnej rady.
Iniciatíva bola vyvolaná názorovými nezhodami medzi subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú slobodu prejavu, napríklad vydavatelia novín, časopisov, rozhlasoví, televízni vysielatelia, a subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú šírenie informácie, najmä denných správ a ich sprostredkovanie širokej verejnosti formou poskytovania takzvaných derivátnych informačných služieb, alebo jednoducho povedané monitoring médií, napríklad Broadcast Monitor, monitoring rozhlasového a televízneho vysielania a Press clipping, čiže monitor tlače, ktoré sa neraz končia až spormi na súde o porušenie autorského práva a práv s ním súvisiacich, ak odhliadneme od potenciálnych aspektov možného narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže. Napríklad zneužívanie dominantného postavenia na trhu niektorým z týchto subjektov.
Ak by som sa mal zamerať presne k bodom, ktoré tento návrh rieši, jedná sa:
Po prvé, o definíciu minimálneho vkladu autora, ktorého dielo je jedinečným výsledkom jeho vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Táto úprava sa zameriava na to, že píšuci autori, píšuci novinári, mám za to, že sú autormi a pri svojej činnosti by mali byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Problematika, ktorá má za cieľ tento návrh novely upraviť, je v podstate veľmi nejasná definícia diela v zmysle autorstva. V definícii diela podľa § 7 súčasného znenia autorského zákona chýba zmienka o jeho jedinečnosti.
Predmetom autorského práva je literárne alebo iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, je súčasné znenie. Dielo má mať charakteristické znaky vlastnej tvorivej duševnej činnosti, pričom však nie je kladená podmienka na minimálny vklad autora. Táto definícia, ktorú chceme zaviesť a zjednodušiť možno posudzovanie, má teda za cieľ zjednodušiť posúdenie charakteru výtvorov, podľa čoho by bolo možné určiť ich zaradenie a mieru prislúchajúcej ochrany podľa autorského zákona. Snažíme sa tu o jasné rozlíšenie medzi úradným dielom a spravodajstvom informačného charakteru a dielom, ktorému dal autor pridanú hodnotu vkladom svojej vlastnej jedinečnej tvorivej duševnej činnosti, alebo teda svojej vlastnej autorskej licencie.
Musím sa tu zastaviť aj pri definícii pojmu denná správa. Ochrana podľa súčasného znenia autorského zákona sa nevzťahuje na takzvané denné správy. S touto problematikou sa stretávajú najmä spravodajské agentúry, u nás SITA, či TASR a jednotliví redaktori, ktorí tieto správy spracúvajú, a teda sú tvorcami ich pridanej hodnoty. Uvádzame, že je potrebné rozlišovať medzi pojmom informácia na jednej strane, ktorá je komunikáciou s obsahom kto, kde, kedy, ako a prečo, a pojmom správa, ktorý je výsledkom spracovania informácie s pridanou hodnotou autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti. Čiže je treba rozlišovať medzi informáciou a správou. Informácia podľa aj medzinárodných zmlúv, ktorého je Slovensko súčasťou, nemá autorskoprávnu ochranu, pričom správa by ju mala mať, a k tomu by malo slúžiť presné zadefinovanie jedinečnej činnosti autora, aby bolo presne jasné podľa autorského zákona, ktoré správy, alebo teda ktoré celky by mali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Stala sa taká chyba, možno to nazvať aj chyba anglickým pojmom označená lost in translation, alebo stratený v preklade, keďže denná správa v anglickom jazyku News of the day, pod ktorou sa rozumejú udalosti dňa ako ucelený žurnalistický celok, je u nás často interpretovaná ako správa dňa, pričom sa neprihliada na mieru tvorivosti jej autora. Tu narážame na spor vo výklade pojmu denná správa alebo udalosť dňa, podľa ktorého by bolo možné literárne útvary v novinách zaradiť a následne určiť, aká ochrana z hľadiska autorstva im podľa zákona prináleží. Teda ktoré majú a ktoré nemajú ochranu podľa autorského zákona. Navrhovanou úpravou chceme spresniť autorský zákon tak, aby uvedené pojmy boli jasne definované a v praxi identifikovateľné. Aby na jednej strane bol chránený autor a aby mu boli priznané práva, ktoré mu za jeho prínos prináležia. Spracovanie informácie rozdielnymi autormi totiž nikdy nebude rovnaké a stvárnenie danej informácie do literárnej podoby nemožno a stvárneniu informácie dennej informácie do literárnej podoby nemožno uprieť existujúci vklad autora. Na základe tohto príkladu môžeme vidieť rozdiel medzi informáciou a správou. Tvorcom denných správ, teda novinárom, ktorí spracujú informáciu do žurnalistického diela a u ktorých je zjavný prvok intelektuálnej tvorivosti, minimálnej miery originality, by nemali byť upierané autorské práva. Na strane druhej zachovávame na zreteli, alebo máme na zreteli verejný záujem, právo občanov na informácie, na základe ktorého denné správy nespadajú pod ochranu autorského zákona, keďže na informáciu nemožno mať vlastnícky nárok. Je treba jasne teda rozlíšiť informáciu a správu. Informácia bez autorskoprávnej ochrany z hľadiska verejného záujmu, a teda práva občanov na informácie, na druhej strane treba jasne rozlíšiť správu a intelektuálny duševný vklad autora, ktorý s danou informáciou pracuje a pridáva k nemu na základe autorskej, umeleckej, alebo akejkoľvek inej licencie nejakú pridanú hodnotu.
Návrh zákona si dáva za cieľ pozitívne prispieť k diskusii týkajúcej sa limitov a vzájomného ovplyvňovania sa dvoch základných práv a slobôd, a to práva na informácie garantovaného okrem medzinárodných dohovorov aj čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a slobody prejavu, rovnako garantovanej tak na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni tým istým článkom Ústavy Slovenskej republiky, ale aj širšie k diskusii o adekvátnosti súčasnej autorskoprávnej ochrany na Slovensku, ktorá sa odvíja predovšetkým od kvality jednotlivých ustanovení autorského zákona a ich vzájomnej previazanosti. Možno sa zamyslieť aj nad tým, či by nebolo vhodnejšie upraviť pojem denné správy v samostatnom ustanovení, napríklad v novom písmene v § 7 ods. 3 autorského zákona tak, ako to už dlhšiu dobu navrhuje odborná verejnosť, a to formulačne v intenciách tohto návrhu zákona. Pozitívnym dopadom takejto úpravy by bolo jednoznačné potvrdenie toho, že denné správy nemožno považovať za úradné diela, ako to, žiaľ, v minulosti bolo nesprávne interpretované aj Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo nie je v súlade ani so samotným Bernským dohovorom a jeho výkladom. Rovnako sa možno zamyslieť nad podnetmi odbornej verejnosti, ktoré požadujú spresnenie ustanovenia zakotvujúceho takzvanú spravodajskú licenciu § 33 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) v spojení s § 25 a treťou vetou, a to podľa vzoru českej právnej úpravy, ktorá je vnímaná nielen v domácom, ale aj v európskom kontexte veľmi pozitívne.
Chcel by som sa ešte v krátkosti dotknúť niektorých pojmov, keďže táto problematika je natoľko široká, aby sme sa nezamotali v nejakej jemnej pavučine autorskoprávnej ochrany, chcel by som spomínaný Bernský dohovor trošička, cteným kolegom objasniť. Pojem dielo, ktoré uvádza náš autorský zákon vymedzený v § 7 autorského zákona, vychádza z takzvaného Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. V platnom znení ďalej sa používa teda názov Bernský dohovor, ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom, na ktorý sa odkazuje dohovor WEPU a o autorskom zákone z roku 1996, ale aj všetky právne akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ či Európy. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky je zverejnený formou vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980. Bernský dohovor charakterizuje dielo ako výtvor, respektíve výsledok duševnej činnosti, a neobsahuje výslovne zmienku o originalite, respektíve jedinečnosti diela, hoci sa má za to, že takýto koncept originality jedinečnosti diela je obsiahnutý v tomto pojme od začiatku. Vnútroštátne právne poriadky jednotlivých štátov, v ktorých bol tento dohovor implementovaný, vrátane právneho poriadku Európskej únie však pojem dielo ďalej rozvíjajú a charakterizujú podrobnejšie a komplexnejšie, a to aj pod vplyvom judikatúry a právnej vedy, pričom výnimkou nie je ani koncept originality, čiže jedinečnosti diela, čo je aj mojím zámerom pri predkladaní tejto novely. Napríklad v nemeckom autorskom zákone sa hovorí o autorovej vlastnej tvorivej činnosti, pričom slovo vlastný sa interpretuje ako originálny. Slovo originálny je spomenuté aj v autorskom zákone Spojeného kráľovstva z roku 1988, takzvaný Copyright Designs and Patents Act z roku 1988, zatiaľ čo vo francúzskom autorskom zákone, ako aj autorských zákonov severských štátov Európy sa výslovne slovo originálny neuvádza. Spomína sa však výtvor tvorivej duševnej činnosti autora.
K bodu 1 môjho návrhu by som chcel poznamenať, že tak ako smernica EÚ z oblasti autorského práva sa spracováva s komplexnejším pojmom diela, ktorý používa aj slovenský autorský zákon, a to, ako z výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom aj v zahraničnej odbornej literatúre sa má za to, že takýto komplexný pojem je určitým kompromisom medzi právnou tradíciou kontinentálneho systému práva, čiže nášho, ktorý pracuje prevažne s pojmom tvorivá duševná činnosť a právnou tradíciou anglo-amerického systému práva Common Law System, ktorý pracuje s pojmom autorova vlastná činnosť, čo konkludentne predpokladá, že ide o originálny výsledok tvorivej činnosti. Napriek tomu, že smernice v normatívnom texte pojem originálny, jedinečný nepoužívajú, odkazujú na neho v odôvodneniach upravených v preambulách týchto smerníc. V tejto súvislosti možno uviesť napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov. Kodifikované znenie si môžete dohľadať z 5. 5. 2009, strana 16, ktorá v odôvodnení č. 8 hovorí o kritériách, ktoré je treba uplatniť s cieľom posúdiť, určiť, či počítačový program je, alebo nie je originálnym dielom, alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz. Mimoriadne vydanie, kapitola 13/zväzok 15 uvádza, že žiadne iné kritérium ako originalita v zmysle autorovej vlastnej duševnej činnosti, tvorivej činnosti, by sa nemalo uplatňovať pri určovaní, či databáza môže byť predmetom ochrany autorského práva. Koncept originality, teda jedinečnosti má dlhú právnu tradíciu tak v kontinentálnej Európe, ako aj na americkom kontinente a v anglosaskom právnom prostredí. V prípade kontinentálneho systému práva, do ktorého patrí aj naše slovenské právo, sa originalita vníma ako pečať autora zanechaná vo vytvorenom diele, takzvaná pečať originality. Takýto koncept možno nájsť aj v slovenskej právnej vede. V systéme anglo-amerického práva, osobitne v Spojených štátoch amerických, sa považuje v tomto smere za prelomový rozsudok Najvyššieho súdu USA vo veci Feist and Rural 499 US 340/1991, ktorý konštatoval, že ochrana autorského práva sa vzťahuje len na tie diela, ako výsledky tvorivej duševnej činnosti autora, ktoré vykazujú aspoň minimálne znaky originality, čiže jedinečnosti. Od roku 1991 je tak koncept originality pevnou a trvalou súčasťou pojmu diela chráneného autorským právom v USA v zmysle už spomínaného Bernského dohovoru. Napriek tomu, že koncept originality diela zabraňuje tomu, aby za diela boli považované napríklad aj plagiáty alebo kompiláty, tento koncept býva v súčasnosti spochybňovaný s odôvodnením použitia gramatického výkladu úvodnej vety § 7 ods. 1 s poukázaním na § 7 ods. 2 autorského zákona, na základe ktorého by malo byť aj usporiadanie obsahu ako výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora predmetom ochrany autorského práva. Keďže zo znenia zákona nie je jednoznačné, že aj v tomto prípade slová vlastná tvorivá činnosť autora možno vnímať ako kritérium originality, návrh zákona s cieľom vyriešiť túto nejasnosť dopĺňa slovko jedinečný do pojmu diela ako originálneho, to jest jedinečného výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podobnú formuláciu používa teda aj český autorský zákon, zákon č. 121/2000 Sb., ktorý v § 2 zakotvuje, že predmetom autorského práva je dielo, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora. Nakoniec aj Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitého rázu, závislého od individuálnych, osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol. Takže toľko k možným sporom a k možným odborným výtkam doplnenia slovka jedinečný. Celý čas sa tu bavíme v podstate o tomto slove, aby bolo presne a jasne rozlíšiteľné, čo autorskoprávnu ochranu má mať a čo autorskoprávnu ochranu mať nemá, na základe čoho by následne nemohli byť celky, ktoré autori vytvoria. A máme za to, že správy nie sú informácie. Ak niekto použije jedinečnú tvorivú činnosť, aby spadal pod autorsko-právnu ochranu aj podľa nášho právneho systému, alebo teda podľa nášho autorského zákona.
K bodu 2 stručne. Tu sa, ktorý následne prednesiem, tu sa zaoberáme pojmom takzvané denné správy alebo News of the day, ktoré nie sú považované za predmet ochrany autorského práva v zmysle čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Rovnako ako denné správy sú spod ochrany autorského práva v zmysle toho istého ustanovenia Bernského dohovoru vylúčené rôzne skutočnosti, a to na základe toho, že rôzne skutočnosti, ktoré majú povahu iba tlačových informácií, by teda z hľadiska verejného záujmu nemali spadať pod autorskoprávnu ochranu. Kvôli spresneniu § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona, ako aj obsahu pojmu denné správy, ktorý nie je v právnych dokumentoch definovaný, návrh zákona špecifikuje, že denné správy sa považujú aj, že za denné správy sa považujú aj tlačové správy. Takéto doplnenie je v súlade s čl. 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Hoci pojem denné správy Bernský dohovor ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje, má sa za to, že ide o súhrn informácií, myšlienok a udalostí bežného dňa vrátane tlačových správ, alebo mechanické pospájanie takýchto skutočností, ktorých cieľom je umožniť širokej verejnosti prístup k informáciám garantovaným tak medzinárodnými dohovormi, napríklad článok 11 Charty základných práv EÚ, ako aj vnútroštátnym právom, spomínaný článok 26 Ústavy. Článok 2 ods. 8 Bernského dohovoru je úzko spätý s jeho článkom 10, ktorý zakotvuje takzvanú spravodajskú licenciu, to jest výnimku, keď určité dielo nie je chránené autorským právom za predpokladu, že ich autor nevyjadrí takzvanú autorskú výhradu, a sú dodržané viaceré podmienky týkajúce sa citácie diela a jeho autora doslovne. Zákonodarstvám štátov únie sa vyhradzuje, aby dovolili rozmnožovať tlačou, vysielať rozhlasom, alebo televíziou, alebo prenášať po drôte na verejnosť články o aktuálnych, hospodárskych, politických, alebo náboženských otázkach uverejnených v novinách, alebo časopisoch, alebo diela tej istej povahy vysielané rozhlasom, televíziou, pokiaľ rozmnožovanie, vysielanie rozhlasom alebo televíziou nie je taký prenos, nie je výslovne, alebo taký prenos nie je výslovne vyhradený. Vždy však treba zreteľne uviesť prameň, právne následky porušenia tejto povinnosti určujú právne predpisy štátom, v ktorom sa uplatňuje nárok na ochranu. Takýmto spôsobom upravuje takzvanú spravodajskú licenciu aj smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2001/29 ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv. Na záver pre úplnosť treba uviesť aj ďalšiu výhradu, ktorú má, ktorú hovoríme v § 33 ods. 1 písm. d) a máme k dispozícii, a to súhlas autora sa nevyžaduje na verejné rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a až c) predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto nevyhradil. V praxi však neraz dochádza k prípadom, keď súčasťou denných správ sú napríklad články, ktoré spĺňajú všetky znaky diela a ako diela by aj mali používať autorskú právnu ochranu. Problematickým sa takéto posudzovanie stáva najmä vo vzťahu medzi vydavateľmi novín a časopisov a rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami na jednej strane a spoločnosťami, ktoré denné správy monitorujú na strane druhej. Vychádzajúc z vyhlásenia, ktoré je uvedené v správe hlavného výboru konferencie k otázkam práva duševného vlastníctva, ktorá sa konala v Štokholme v roku 1967, sa má vo všeobecnosti za to, že denné správy a udalosti nie sú v princípe predmetom ochrany autorského práva, ale články novinárov, alebo iné diela novinárov, ktoré prinášajú, obsahujú spravodajstvo. Predmetom takejto ochrany sú za predpokladu, že ich možno považovať za literárne alebo umelecké diela odvolávajúc sa na spomínaný Bernský dohovor. Preto platí, že v prípade každého jednotlivého článku treba zisťovať, či ide o autorské dielo v zmysle § 7 autorského zákona, alebo o dennú správu, ktorá nie je predmetom ochrany autorského práva. V tomto duchu sa nesie aj slovenská judikatúra, napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. konania 6 CO/314/2008-211. Zároveň platí, že nie každé uplatnenie autorskej výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a) za bodkočiarkou má automaticky za následok, že článok sa už nepovažuje za dennú správu, ale za dielo, pretože takto uplatnená autorská výhrada, hoci len je uplatnená riadne a včas pri článkoch, ktoré nie sú autorskými dielami, nemá žiaden právny význam. Opätovne možno uviesť už existujúcu judikatúru slovenských súdov. V tejto súvislosti možno uviesť aj kľúčové rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to rozhodnutie súdneho dvora vo veci CP/8 Infopacket International a tak ďalej, a tak ďalej. Súd v týchto prípadoch konštatoval, že aj články v novinách vrátane ich častí alebo jednotlivých viet sú predmetom ochrany autorského práva, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autorom, pričom posúdenie, či v konkrétnych prípadoch možno takýto článok považovať za dielo, je v právomoci vnútroštátneho súdu ako aj rozhodnutie súdneho dvora vo veci Infopacket International. Dánske Dank Bank Foreign z roku 2012, v ktorom súd konštatoval, že koncept oprávneného použitia v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. b ) smernice Európskeho parlamentu z roku 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti v platnom znení zahŕňa aj skenovaný článok z novín na komerčné účely a ich následné spracovanie do podoby prehľadu tlače bez toho, aby autor článku dal k tomu dal súhlas, pokiaľ to nezakazuje vnútroštátna legislatíva, keďže legislatíva EU to nezakazuje ako celok. Návrh zákona všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti zohľadňuje pri precizovaní pojmu denná správa, ktorý je uvedený v § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona s tým, že dennú správu, že za dennú správu sa nepovažuje nielen tá správa, ktorá je autorským dielom podľa § 7 ods. 1 a 2 autorského zákona, ale zároveň a kumulatívne takáto správa najčastejšie v podobe novinového článku len za predpokladu, že k nej bola vyjadrená autorská výhoda riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona § 33 ods. 1 písm. a) alebo d) v spojení s § 25 treťou vetou. Pri riadnom uplatňovaní nového znenia autorského zákona na základe prijatia môjho návrhu by aj na Slovensku nemalo dôjsť k obmedzovaniu súdnych sporov týkajúcich sa tejto problematiky a usporiadanie vzťahov medzi dotknutými subjektmi na relevantnom trhu na princípe primeraného použitia, takzvaného Fair Use a primeranej náhrady takzvanej Fair Compensation. Dovolil som si možno zoširšia uviesť problematiku vsunutia veľmi jednouchých pojmov, keďže autorskoprávna ochrana a celý problém je natoľko široký, že nie je ambíciou v súčasnom stave predkladať absolútny koncept a celý koncept autorskoprávnej ochrany, ktorý má v mnohých oblastiach obrovské problémy a týmto chcem dokumentovať aj to, že nielen kolektívna správa autorských práv na Slovensku mierne kríva, ale sú aj ďalšie ustanovenia autorského zákona, ktoré by v súčasnom stave zniesli úpravu. Chcem preto ešte raz požiadať ctených kolegov o podporu. Následne si dovolím predniesť v paragrafovom znení to, čo som sa snažil odôvodniť úvodom. Je to veľmi jednoduchý návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov, pričom, ja viem, ja chcem iba uviesť, že je to fakt veľmi jednoduchá úprava, ktorá napriek tomu dlhému úvodu by mohla nájsť podporu, a preto oba články, ktoré uvádzam, sa vlastne dajú zhrnúť do dvoch viet a to je to, že aby sme zadefinovali presne a jasne jedinečnosť autorského diela a aby sme zadefinovali presne a jasne, čo sú denné správy a čo denné správy nie sú, aby bolo na Slovensku súdom, autorom a používateľom jasné, na základe čoho jednotlivé celky používajú, alebo nepoužívajú autorskú právnu ochranu. Čiže prosím vás o podporu a dúfam, že toto nadobudne všeobecnú pozornosť a mohla by takáto úprava prejsť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Igor odišiel, ale to bola reakcia na... (Reakcia z pléna.) Prepáč. Spojené s povolaním bola reakcia presne na teba, pretože ty si to spájal s povolaním a s tým, že lekár môže byť pekárom, ale ťažko môže byť pekár lekárom, tak ja som sa snažil v tej istej rovine logickej upozorniť na to, že ak existuje slobodná voľba povolania, má existovať slobodná voľba partnera, bezpodmienečná slobodná voľba. Lebo podmienky, ktoré do toho dávate vy, odvolávajúc sa na prirodzenosť, odvodzujúc od množstva ľudí, tak ja môžem stanoviť kritérium prirodzenosti času úplne rovnako ako vy, a tým pádom keďže tisícročia vývoja ľudskej spoločnosti hovoria o tom, že existovali homosexuáli, tak pravdepodobne by som došiel k podobným záverom.
Som rád, že, Braňo, nakoniec a fakt som rád, málo sa usmievam aj pri tejto debate, lebo je pre mňa veľmi ťažká a vážna, že si zhodnotil to, že to nejakým spôsobom pomohlo, a tomu sa veľmi teším. A aj keď s Maťom Poliačikom sa vo veľa veciach rozchádzame, tak pri možných dlhých debatách na filozofické témy, tak to, že veríme v ľudstvo a veríme v pokrok toho, aby miera práv ľudí smerovala k jeho vyššej miere šťastia, je práve to, čo si myslím, že aj pri tejto téme nás spája.
Ďakujem.

Ďakujem. Práve som sa dozvedel od jednej kolegyne pani poslankyne, že je pod jej úroveň tu sedieť, keďže sa debatuje táto téma, a od iného kolegu o tom, že nechce byť tolerantný voči zlu a táto téma je ako keby zlo.
Nie je pod moju úroveň tu sedieť a chcem byť tolerantný. Je výzvou akejkoľvek doby, aby tolerancia, ktorá aj nás, súčasných volených zástupcov, priviedla do parlamentu, lebo bez tolerancie by sedliaci, buržoázny stav nikdy nemal možnosť participovať na moci, ale stále by sme boli pod jarmom možných netolerantných absolutistických vládcov, ktorí boli mnohokrát, a vyhýbam sa tomu slovu, ako môžem, ale tuná ho musím použiť, boli z Božej vôle králi.
Zdá sa mi, že bolo povedané mnoho, ale nebolo povedané všetko. Táto debata o miere možnej tolerancie, o tom, či sa tu bavíme o možnej alebo o skupine, o menšine a podobne, nie je uzavretá. Zaujíma ma od posunu medzi písomne prihlásenými a ústne prihlásenými. Takisto mám tu možnosť hovoriť na záver ústnej, ústne prihlásených poslancov, keďže sa tak situácia vyvinula, by som mal možno dve poznámky.
Prvá je výzva k tej tolerancii, výzva k tomu, aby sme mali otvorené uši, oči a srdcia na to, aby sa nikto necítil v tejto krajine ako menejcenný. Máme tu slobodnú voľbu povolania, slobodnú voľbu lekára, zubára, vzdelania, mnoho slobodných volieb, ktoré môžeme urobiť, a vedieme tu debatu nad tým, či bude aj slobodná voľba partnera. Slobodná voľba partnera len na základe - ako často tu bolo omieľané slovko - lásky a nejakej náklonnosti a bezpodmienečne. Čiže aj podmienka pohlavia by mala byť z tohoto vynechaná. To tu kričia ľudia, a tuná by som si dovolil byť osobný, keďže v predchádzajúcej časti som, alebo v prvom príspevku som oslovil len konkrétnu komunitu, ja poznám totižto konkrétnych ľudí. Mám ich tu teraz pred očami, je to konkrétny Július, barman z Archy, je to konkrétny Roman, je to konkrétny Marek, sú to ľudia, ktorí mi dlho rozprávali svoje príbehy, sú to ľudia, ktorí spoločnosti odovzdávajú všetky možné dobrá, ktoré spoločnosť od nich požaduje, a zároveň chcú docieliť svojho vlastného jednoduchého ľudského šťastia nato, aby táto spoločnosť tolerovala ich inakosť.
Neviem, či táto debata môže byť vyčerpaná na tomto fóre, ale sme politici a vyžadujú sa od nás rozhodnutia. Najväčšou cnosťou politika a najväčšou požiadavkou na neho je prijímať rozhodnutie. Mám pocit, že táto debata veľmi neovplyvnila, a asi to ani nebolo jej ambíciou, zmeniť rozhodnutia, prednastavenie ľudí, ktorí sa nachádzajú v poslaneckej sále, a ak bola jej ambícia iba to, že dva dni bude z parlamentu Slovenskej republiky zaznievať téma tolerancie inakosti, tak čiastočne účel naplnila.
Oznamoval som zlú správu pre LGBT komunitu, LGBTI komunitu a to je to, že zákon neprejde. Bolo to jasné pred touto debatou, čím ďalej viacej je to jasné aj po tejto debate. Spomínal som dekádu desať rokov, skoro jedenásť, kedy sa 2. 2. 2002 prvýkrát v tejto Národnej rade zákonodarci bavili o tom, či registrované partnerstvá bez adopcií, bez iných strašidelných scenárov, ktoré predpokladaná salámová metóda komunity tých, ktorí od nás v momentálnom stave požadujú, aby sme sa zamysleli nad, od nich podľa mňa oprávnených požiadaviek, zaznievala, tak stále tie argumenty sú tie isté.
Dúfam teda, že ak má zákonodarca v rukách, málokedy má zákonodarca v rukách to, že môže vyriešiť problém jednej komunity, ktorí žijú v jeho krajine, a že má možnosť odpovedať na ich požiadavky a má takúto moc a môže to urobiť jedným hlasovaním, že túto šancu v súčasnom stave nevyužijeme, pretože, tak ako hovoril Igor Hraško a mnohí pred ním, že sú iné problémy tejto spoločnosti, ktoré ďaleko viac pália ľudí, lebo ľudia chcú prácu, chcú lepšie cesty, školy, platy. A vieme, že my ako zákonodarci vieme nastaviť pravidlá, ale nevieme odtiaľto dať ľuďom prácu, nevieme jedným hlasovaním zlepšiť cesty, školy, nevieme v mnohých oblastiach odpovedať na otázky zvýšenia platu. Vieme nastavovať podmienky. Vieme nastaviť podmienky, aby ľudia mali viac práce, aby mali lepšie cesty, aby mali lepšie školy, aby mali lepšie platy, a vieme prijať normu, ktorá umožní párové spolunažívanie osôb rovnakého pohlavia. Vieme to urobiť jedným hlasovaním. A tuná si myslím, že je málokedy takáto, ak je jednoznačná požiadavka, jedným rozhodnutím pristúpiť k tomu.
Veľa a častokrát nás vystríhajú pred tým, že toto môže spôsobiť, teraz to hovoril Štefan Kuffa, ale predtým mnohí iní, spôsobiť zánik civilizácií. Sú iné interpretácie, prečo sa civilizácie striedajú, a vymieňať si príčinu za následok je veľmi nebezpečné pri interpretácii civilizačných celkov, a to, že vyčerpanosť niektorých civilizácií nesie aj znaky možno redefinície, možno úpadku hodnôt, by sme si museli tie hodnoty v prvom rade zadefinovať, ktoré hodnoty upadajú a ktoré hodnoty teda nadobúdajú zmysel.
Ja som tú hodnotu povedal a to je hodnota tolerancie, ktorú možno od čias osvietenstva máme, a to je, to je podľa mňa dosť veľký luxus, ktorý nám tu osvietenstvo nechalo, a je to to, že si môžme dovoliť povedať, že žijeme v kontinuite historického optimizmu, ktorý nám osvietenstvo darovalo, a to je to, že veci sa môžu uberať lepšou cestou, že človek môže svojím vlastným pričinením zlepšiť svoj vlastný osud.
Tolerancia a tolerančný patent, ktorý napríklad jeden z osvietenských panovníkov tu na našom území, Jozef II., zaviedol, je možno na začiatku tej cesty. A medzičasom sme sa dostali do vývoja, že nikto homosexuálov na Slovensku nezatvára, ale nikto na Slovensku alebo vo väčšinovej spoločnosti zatiaľ nechce vyslyšať prosby, protesty, organizovanie, to, aby tento, toto organizovanie pochodu a to všetko s jedným možným predpokladom, že si niekto všimne to, že títo ľudia majú právo zaujať spoločnosť a väčšinovú spoločnosť, keďže sa za ňu tuná kolegovia aj často skrývajú, a zaujať tým, že, áno, sme tu, žijeme medzi vami a chceme napĺňať svoju kvalitu života tak, aby sme boli minimálne tolerovaní v tom, že naše párové spolužitie je akceptované aj vami, kolegovia z väčšinovej spoločnosti.
Mám pocit, že na záver by som chcel možno položiť rečnícku otázku, ale tým, že je možné reagovať fakticky, tak nebude rečnícka, a je to tým, že zákonodarca má možnosť určovať pravidlá. Ja sa teda pýtam kolegov, ktorí kritizujú tento návrh, či vám vadia pravidlá. Častokrát som tu počul, že nech si žijú tam za dverami spálne, tam mimo verejného diskurzu a tam nám nevadia. A tuná prichádza navrhovateľ so zadefinovaním pravidiel partnerského spolunažívania osôb rovnakého pohlavia. Stanovuje pravidlá, za akých ľudia, ktorí sú možno odkázaní na to, že v tej spálni alebo možno tam na okraji spoločnosti, možno tak, aby ich nebolo veľmi vidieť, lebo niekoho uráža to, že týchto ľudí môže stretnúť na ulici, kde prezentujú svoju vlastnú náklonnosť a podobne. Tak tuná niekto prichádza so zadefinovaním pravidiel, ako budú títo ľudia vystupovať vo verejnom priestore, v priestore, kedy prichádzajú do styku so štátnymi orgánmi, kedy prichádzajú do styku s výkonom štátnej moci, kedy prichádzajú do styku so zákonmi a s dedením a podobne. Tieto pravidlá stanovuje daná norma, ktorá tu je a ktorá prijatím tuná nejakou vyššou akceptáciou by nespôsobovala iba to, čo vravíte vy, že ohrozuje morálne základy tejto spoločnosti, táto norma, tak ako všetky, určuje pravidlá. Určuje pravidlá, akým spôsobom budú nažívať partneri rovnakého pohlavia.
Ak by sme viedli túto diskusiu pri určovaní pravidiel, ktorá pri legislatívcoch je podstatná, tak by sme možno tu počuli, aj akým spôsobom sa dá táto norma zmeniť, aby teda väčšinovou spoločnosťou mohla byť akceptovaná. Ale ja som tu vnímal častokrát a od mnohých kritikov práve to, že túto normu je treba odmietnuť apriórne. Apriórne preto, že napáda základy spoločnosti, základy vekmi budovanej spoločnosti.
Ja som sa snažil povedať, že je mnoho a tisíce historických dokumentov, od Chammurapiho zákonníka začínajúc, po legislatívy mnohých krajín, končiac v súčasnom období, kedy hovoríme, že homosexuálni - a to je prvýkrát, kedy sa dostávam k tomuto pojmu, pretože mne vadí, že nie je preložený, lebo vzbudzuje významové nánosy -, takže homosexuálni ľudia, ľudia, ktorí žili v partnerstvách jedného pohlavia, tu boli odjakživa. Boli tu v dobe Chammurapiho, boli tu v dobe rímskej, boli tu v dobe gréckej, boli tu v dobe židovskej, boli tu v dobe stredovekej a boli a sú tu aj dnes. Sú tu a na základe toho, že naši predkovia vydobyli právo, že aj ten posledný z posledných sa môže stať poslancom parlamentu, sa tu bavíme nad témou, či aj, či vidíme aj tú ďalšiu menšinu, ktorá sa nám tu do parlamentu dostáva návrhom jednej politickej strany.
Myslím si, že vývoj spoločnosti a tým, že vyššia miera slobody sa dostáva a mala by sa dostávať do zákonodarstva krajín, je presne tá výzva, na ktorú by sme mali dnes sa zamerať. Myslím si a skúsim už len apelovať na to, že poslanec parlamentu, ktorý bol zvolený svojím voličom, by mal pozerať na to, že v krajine nežijú iba ľudia, ktorí zastávajú menšinový názor, pretože poslancom parlamentu sa stáva iba a na základe toho, že demokracia funguje tak, že musí byť uplatňovaná vôľa väčšiny, ale zároveň a úplne rovnako musia byť rešpektované práva menšiny. Je to iba z jedného prostého dôvodu, aby to, že práva menšiny budú môcť zaznievať, sa niekedy mohli stať a mohli byť vyjadrené aj vôľou väčšiny. To je celý zázrak demokracie.
Ak sa budeme počúvať s otvorenými ušami a vidieť s otvorenými očami, budeme mať otvorené mysle a srdcia, myslím si, že táto debata sa v nejakom horizonte posunie ďalej a aj slovenské zákonodarstvo bude a zákony budú môcť povedať, že sa posúvame k vyššej miere slobody, vyššej miere tolerancie a vyššej miere rešpektu medzi nami navzájom, aj čo sa týka osôb, ktoré chcú žiť v partnerstvách rovnakého pohlavia.
Ďakujem za pozornosť a dúfam teda, že táto rozprava padne na úrodnú pôdu.

Ďakujem. Ja by som si dovolil iba trošička tak poupraviť dve deklarácie. Jedna tá, ktorá bola smerovaná voči poslancom SMER-u, ktorí ako keby sa netešili, alebo mohli by sme si spôsobiť nejakým spôsobom ich nasrdenie na to, že sa hlásime do rozpravy. Ja si myslím presný opak. Poslanci SMER-u sa pravdepodobne tým, že hrajú mŕtveho chrobáka a veľmi sa do debaty nezapájajú, veľmi tešia tejto debate, pretože táto debata odpútava pozornosť od toho, čo súčasne vykonáva vláda, a poskytuje úžasný priestor na možnú zábavu obyvateľstva, ktorá sa deje.
Druhá, druhá oprava tvojho vystúpenia, tuná si Ježiša Krista nezobral do úst iba pán poslanec Poliačik, ale aj pán poslanec Mikloško, ktorý takisto presne vedel, ako by sa zachoval, a v tej rovine, že Poliačik by vedel, že by hlasoval za, a Mikloško, že by hlasoval proti. A ja vyzývam možných ďalších diskutujúcich, aby vynechali už túto osobu z ich vystúpení, pretože dehonestujeme trošičku rozpravu aj význam tejto osobnosti minimálne z pohľadu sekulárnych dejín ľudstva a pre mnohých, tak ako si správne poznamenal, Dodo, pre mnohých je táto osoba obrovským inšpirátorom a Bohom. Takže skúsme sa vyhnúť používaniu jeho mena v tejto debate.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za zhrnutie, alebo teda niektoré názory.
Dovolil by som si zareagovať na pána Mikloška, lebo ako sa hovorí, toto je "hluboké nedorozumění". Ja som hovoril o tom, že práve symbol, práve osobu Ježiša Krista by som do tejto rozpravy neťahal. A mýlite sa takisto, ako sa mýli pán poslanec Poliačik, že by vedel, ako bude hlasovať, tak sa mýlite rovnako aj vy. Ani vy, ani pán poslanec Poliačik by nemohol vedieť, ako táto historická postava a z mnohých pohľadov Boh by nevedel, a mám pocit, že vynechajme ho z tejto debaty, to bude asi najúprimnejšie a najlepšie, čo môžeme urobiť.
Pritom, ešte by som sa zastavil pri kolegovi Braňovi Škripekovi. To, že sa nevieme rozprávať, to, že hovoríme z iných uhlov pohľadu a že definujeme inak pojmy, je tvoj názor. Túto debatu my sme nerobili alebo neabsolvoval som ju s tebou raz, sú to možno už aj desiatky hodín a mám pocit, že presne tak by sa mala diať. Sú to debaty, ktoré boli medzi nami, sú to debaty, ktoré môžu a majú ambíciu posunúť môj pohľad na danú vec a tvoj pohľad na danú vec, pretože - a tu chcem skončiť a možno aj zareagovať na pána poslanca Zajaca a pána poslanca Matoviča Igora - LGBTI komunita hovorí, že to pre nich téma je. LGBT je komunita, je menšina, je to menšina na základe ich sexuálnej orientácie a toto je predpoklad otvorenia tej debaty, že toto uznáme a nech je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)