Vážená pani predsedajúca, dve kolegyne zo SMER-u, dvaja kolegovia zo SMER-u, osem, deväť ľudí z OĽaNO a dvaja poslanci - jeden za SDKÚ a jeden zo SaS, a práve, dvaja zo SaS. Chcel by som zaujať ľudský, občianský, rodičovský postoj k predmetnému návrhu zákona alebo teda k zamýšľanej zmene dvoch zákonov v našom právnom poriadku. Veľmi ma tento návrh nepotešil. Skúsim z inej cesty, aby, z inej strany, aby som nebol obvinený možno z nejakých prehnaných ambícií, že niekto patent na rozum má a niekto nie, tuná môj kolega z klubu hovoril o amerických dejinách a tam ten boj, tak ako hovoril Maťo Chren, bol vybojovaný a on bol víťazný v prospech slobody slova a v prospech slobody šírenia toho slova - a tam ten spor, on je známy, on je sfilmovaný, je to veľmi známy spor a volá sa Ľud verzus Larry Flynt. Larry Flynt bol vydavateľ pornočasopisov a napriek tomu, že to bolo tak, on ten spor nakoniec vyhral a tá vyššia mravná hodnota, a to je sloboda slova a sloboda jeho šírenia, je, bolo urobené v Amerike zadosť, pretože dlhé dejiny, ktoré si niekedy v rámci boja za slobodu museli tam v Amerike vybojovať, im boli viac ako to, že vznikne a otvorí sa Pandorina skrinka a niekto začne nejakým spôsobom slobodu slova spochybňovať. Ja preto hovorím, že keď niekto víta túto debatu, ja chcem iba upozorniť na možné otvorenie Pandorinej skrinky a napriek tomu, že táto téma pravdepodobne z môjho pohľadu na Slovensku veľa bodov neprinesie a skôr bude 90 percent ľudí naklonených tomu, že nejakým spôsobom môžeme obmedziť slobodu slova, v tomto prípade možno slobodu nejakého iného zobrazenia.
Ja sa pýtam, kde sú vyčíslené náklady? Viete, ako ďaleko táto téma siaha, vieme si vôbec tuná my predstaviť, do akej obrovskej témy sa púšťame, keď my sami tuná nám sloboda slova bola ako keby garantovaná? Iné národy, iní ľudia bojovali a zomierali často za to, aby slovo šíriť a niečo povedať mohlo byť obsahom ústav v mnohých štátoch. Naša ústava, tak ako tu citoval Igor Matovič, hovorí v článku 26 o slobode prejavu a na právne informácie, a tá je zaručená.
"Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátov. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať" iba na licencie, to nám uzákoňuje duálny systém, podmienky sú ustanovené zákonom o retransmisii. "Cenzúra sa zakazuje". V čl. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných ľudí, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." A tak sa teda pozrieme, čo je to tá mravnosť. "Mravnosť je súhrn zmýšľaní, resp. súvisiacich správaní slobodného a rozumného človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám, korešpondujú s mravným zákonom." Definícia teda znie, že "mravnosť je súbor mravných pravidiel a noriem subjektívnej povahy a človeka, ktoré ovplyvnia jeho konanie. Mravnosť je hlavný predmet skúmania etiky." V predchádzajúcom týždni tu niekto sa snažil jedného kresťanského etika nejakým spôsobom dokázať a prišiel pre mňa k prekvapenému záveru, aj som ho za to kritizoval, a spomínal tu jednu božskú osobu, ja si toto už na tomto mieste som sa zaviazal sám pred sebou napriek tomu, že som ho kritizoval a používal jeho meno, že už to viacej neurobím, a preto chcem apelovať pri tom, ako som si tento zákon a jeho dôvodovú správu čítal, že nevydávame sa dobrou cestou. Nevydávame sa dobrou cestou preto, že nám sloboda slova, jeho šírenie, zobrazovanie bolo darované. Iní bojovali za to, aby my sme si mohli povedať, zobraziť a určiť to, akým spôsobom naša spoločnosť bude spravovaná, a to sme si dali aj do ústavy. Otvoriť Pandorinu skrinku a hovoriť o tom, že zavedieme nejakým spôsobom - a ja sa ho skúsim teda z toho návrhu zákona, aby som nebol obvinený, že som ho nečítal, jednu citáciu si dovolím a to je, že v odseku 3, ktorý znie, sa dopĺňa, § 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Ohrozením mravnosti sa rozumie pre účely tohto zákona zverejnenie alebo sprístupnenie takého výtvoru vo veci, ktorého jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie alebo obscénnym alebo vulgárnym spôsobom odkrývať a zdôrazňovať intimitu ľudského tela alebo pohlavného života a ktorého následkom môže byť narušenie ľudskej dôstojnosti alebo vytvorenie zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia."
Ja nebudem obhajovať tieto fotky, či mravné sú, alebo nie sú, keďže je to subjektívna kategória, tak z pohľadu veľa ľudí, mne sa mnohé z nich takisto nepáčia a myslím si, že v zdravej spoločnosti existuje dostatočné množstvo mechanizmov na to, aby sme ochránili tie často spomínané deti, ktoré tu často beriete. Viete o tom, že aj alkohol je nebezpečenstvom, a preto my budeme zakazovať predávať alkohol v Tescách, alebo pôjdeme teda touto cestou ďalej a ďalej, a ďalej. Nechodia vaše deti, ja mám deti na rozdiel od poslanca Chrena, ale v Tescu sa alkohol predáva, je to metla ľudstva, ohrozuje mravnosť, ale nebudeme sa predsa vydávať cestou zákazov a príkazov v tak citlivej kategórie, ako sloboda slova je. Páni poslanci a kolegovia, ja vás iba upozorňujem na to, že otvárame Pandorinu skrinku, boj za slobodu slova nevybojovali Slováci, je to dejinná linka obrovských obetí na životoch a obrovských perzekúciách príkladov, na ktoré tu nie je teraz miesto a čas, aby sa stalo systémom v demokratických krajinách, že môže si ten, kto má nejakým spôsobom názor, ho prezentovať slovom, písmom, tlačou, obrazom, ako, ako do tej miery, dokiaľ nenarúša nejakú slobodu a nevstupuje do slobody niekoho iného. Tento návrh zákona tým, že sa tu subsumujú, a ja teda pozerám na to, že či obrázok, ktorý má dehonestovať nejakého človeka, za možné, alebo obžalovávať ho verejne za jeho možné vystúpenia, ktoré sa použili aj v dennej tlači, možno dávať do toho, že vyvoláva sexuálne vzrušenie alebo teda odkrýva a zdôrazňuje intimitu ľudského tela. Branislav, ja som tým, ako sme sa vracali z Mestského zastupiteľstva v Trnave, počúval tvoj príspevok v rozprave a ja som tam narazil dokonca aj v tvojich slovách pri tom, ako si vystupoval, ja to teda skúsim nájsť a odcitovať, že si rozdelil teda denné obdobia na to, kedy je vhodné sa sexualite venovať a kedy nie a tým, že teda Slovensko je zamorené všadeprítomným zobrazovaním nahoty a sexuality, bilbordmi, internetom, tlačovinami a kdekade sú vystavené obrázky, plagáty čokoľvek a toto reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie. Na obed sa sexuálne správať, to nie je obdobie, kedy sa chceme sexuálne prejavovať, to je rezervované pre večer, voľný čas, víkend alebo posteľ, ja citujem, "s tým je predsa spojený prejav lásky, ktorého cieľom je plodnosť". Tuná sa pripájam k tomu, že naozaj nechajme ľudí sa sexuálne vybíjať proste v dennú hodinu, kedy oni to uznajú za vhodné, ja neviem, či to je zrovna teda obed, ale pre niekoho áno, pre niekoho nie. Fakt nie sme tak múdri svetom zákonodarcom tým, že máme zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, že skutočne vieme. Viem, že si dávate stále do úst tie deti, ale deti sú pre mňa tuná tak, ako som vyčítal strane SaS, že LGBT komunita sú rukojemníkom, tak vy stále hovoríte o deťoch, ktoré sú vystríhané, ktoré sú konfrontované s inými nástrahami ľudského života a ja hovorím, že vy tu siahate na element, ktorý nie je dobré nejakým spôsobom otvárať Pandorinu skrinku. Ja vám poviem aj teda konkrétny príklad, tuná niektorí poslanci používajú expresnejšie slová, takisto to nabúrava deti, takisto to dieťa má prístup na to, čo ja teraz rozprávam a teraz ja budem chcieť, aby nejaký regulačný orgán, ktorý reguluje médiá alebo internet, aby slovo, ktoré tu bolo použité a je často citované v novinách, tak zakázalo to, že nemôže byť zobrazovaný človek, ktorý používa slová napr., nechcem ho vysloviť, ale je dosť populárne, čo sa týka Igora Matoviča napr. A to hovorím, že vydávame sa na cestu, vydávame sa na cestu tú, že niekto, nejaký regulačný orgán, nejakým upravením zákona budeme môcť obmedzovať to, že napr. toto kazí mládež. Ja teda furt deti, viete, kto v histórii bol za kazenie mládeže odsúdený a musel vypiť fľašu bolehlavu? Bol to Sokrates. Sokrates, ktorý sa premával po Agore, namiesto toho, aby robil vo vinohrade, Xantipa ho za to nemala rada a veľmi ho bila, ale koniec-koncov tí múdri grécki vtedajší jeho ho odsúdili za to, že kazí mládež, to bol dôvod. Tento dôvod si môžeme zobrať úplne všetci, ja mám na srdci budúcnosť svojich detí úplne rovnako, páni poslanci a panie poslankyne, ako vy a myslím si, že keď tu sme v 21. storočí a bavíme sa o možnom, možných rizikách obmedzenia slobody slova a máme tu krajiny, ktoré nám dávajú príklad, že ak sa na tú cestu vydali, tak potom veľmi rýchlo sa vracali späť a ochránili to, že prejav ľudskej bytosti - slovom, tlačou, písmom - má mať všeobecnú a nikým nespochybniteľnú ochranu. Prekvapuje ma, že sa môže niekto nazvať liberálom aj v tejto snemovni a nenapadajú ho možné riziká. Ja chcem povedať záverom tohto vystúpenia, že ak existujú teda podpisy, že mnohí ľudia chcú zmeniť tento súčasný právny stav, viem, že dokážeme nazbierať aj podpisy pod to napr., aby vulgárne vyjadrujúci sa poslanci sa nedostali do tlače, vieme nazbierať podpisy pod hocičo, len treba dávať pozor, ako sa nakladá s verejnou mienkou, a pre mňa to nie je argument.
Jeden argument si tu používal a mal si tu, že teda nech ti niekto prinesie dopisy o tom, či existuje reálny dopyt po tomto. V dobe, elektronickej dobe sa reálny dopyt nemeria doručenými dopismi poslancovi Národnej rady, ale meria sa, napr. pri elektronických médiách sa to volá peoplemetre. Samozrejme, že médiá, a to by sme si mali, ja o tom niečo viem, uzrejmiť, médiá v mnohých okamihoch svojej pôsobnosti v trhovom prostredí vôbec nerešpektujú to, že by chceli v prvom rade informovať, ale otázku dopytu nemôžeme riešiť takto jednoducho. Dopyt si odmerajú v peoplemetroch a to znamená, a ja garantujem z tohto miesta, že ak sa objaví možno nevhodným spôsobom a na to my už mechanizmy máme, aby ten nevhodný spôsob a veľmi s vami súhlasím pri zavádzaní tzv. druhej opony, kedy viem že pri elektronických médiách a jeho dosahu toho, aby obsahy, ktoré sme sa zhodli, že majú byť šírené po ôsmej, desiatej hodine alebo nie sú vhodné, aby prichádzali do styku s deťmi, ktoré prichádzajú domov o druhej alebo tretej hodine, tak tu my mechanizmus zavedený máme, len toto, čo sa snažíme urobiť úpravou v zákone o mravnosti, to je jeden, ktorý upravujete, a druhý o šírení tlačovín, má všetky prvky cenzúry, ktoré vieme odhaliť. To znamená, že vstupujete do toho, akým spôsobom má vydavateľ riešiť obsah toho, čo vydáva. Zákonodarca vstupuje, akým spôsobom má šíriť to, čo on vydá, do tohto vstupuje zákonodarca. Pri našich debatách som hovoril, že toto dokážu riešiť úplne iné mechanizmy v spoločnosti, ktoré, ak je tá spoločnosť zdravá, sa s týmto problémom vysporiada nie cestou betónovania a zákonodarstvom, ktorý nepozná potom už, kam sa ďalej vydať, lebo keď raz povieme, že nejakej časti spoločnosti vadia obrázky, inému vulgarizmy a niekto si povie, že mládež kazím ja alebo ty. A potom budeme sa baviť o tom, že on má desaťtisíc podpisov pod tým, že Branislav Škripek proste kazí mládež. Toto naozaj nie je dobrá cesta, alebo stotisíc. My sa musíme zamyslieť nad tým, že prijímame, bolo to tu aj povedané a pri mravnosti je to možno aj spomenuté, odvoláva sa to na tzv. mravný imperatív, ktorý sformuloval Immanuel Kant, a ten hovoril o tom, že mám sa správať tak, aby sa maxima môjho konania mohli stať princípmi všeobecného zákonodarstva. Ja upozorňujem, že ak by sa stalo to, že budeme nejakým spôsobom obmedzovať pri dosť vágnych formuláciách o tom, čo mravnosť je, a odvolávať sa na tým pádom subjektívnu kategóriu, že sa vydáme tak zlou cestou, že toto môže byť, páni, veľmi škaredo zneužité akýmkoľvek režimom, ktorý tuná v našej krajine môže prísť a má to všetky prvky toho, čo som sa snažil vysvetliť predtým.
Čiže v záujme zachovania slobody slova, ktoré je garantované ústavou, a tým, že toto je podľa mňa vysoký princíp, ktorý by sme si mali pri našej rodiacej sa a budujúcej demokracii, kedy si zvykáme na jednotlivé inštitúty demokratického spolužitia, tak nemali by sme do slobody slova vstupovať neuvážene alebo necitlivo, aby sme mohli vyvolávať obvinenia z cenzúry a obmedzovanie práva vydavateľov na to, akým spôsobom slobodu slova jednak prezentujú a jednak šíria. Je to, v ústave je to, (Reakcia z pléna), myslím si, že sa mýliš, ale máš veľmi ambíciu diskutovať a teraz musím za pultom povedať, čo mám na srdci.
Takže toto je môj postoj. Ja sa pri vašej iniciatíve budem mať ambíciu zdržať a možnože spolu na klube nájdeme aj riešenie, ktoré by išlo možno takou cestou, aby sme dosiahli vami proklamovanú možnú ochranu mládeže, ale zároveň, aby sme nezasahovali do šírenia tlače na Slovensku a aby sme neboli možno obvinení z toho, že skutočne sa vydávame na cestu cenzúry, čo z nás asi nikto nechce. Ďakujem za pozornosť.