Videokanál poslanca

Zo srdca všetkým ďakujem, ktorí sa prihlásili, naozaj si to veľmi, veľmi vážim, či už z jedného, alebo z druhého tábora. Ďakujem veľmi pekne.
K tým takým kritickým poznámkam, lebo nebudem sa vyjadrovať k pochvalným.
K pánovi Hlinovi len to, že skúsim robiť aj malé veci, aby to malo nejaký zmysel.
K pánovi Lipšicovi to, že som chcel len upozorniť na to, že proste to nebola pravda. To je všetko, nemám k tomu čo viac povedať.
A že čo sa týka riaditeľov v parlamente, naštudujem to, verte tomu, skúsim to a nabudúce vám dám správu.
Chcem ale povedať, že ja som bol už aj námestník riaditeľa v nemocnici, takže som nešiel tam len tak ako úplne holý a bosý.
A k pánovi Galkovi, no, nemohol som sa vyjadrovať k odvolaniu, k dôvodom odvolania pána ministra, pretože z úprimného srdca si myslím, že sú falošné, že nemajú s ním nič spoločné. Tak čo tu budem rozprávať to, čo sa tu udialo od Márie Terézie, no proste to nie je pravda. Ale načrtol som víziu, ktorú má, ktorú mám ja, a keď som čítal jeho materiál, tak myslím si, že je to aj vízia ministerstva, ktoré identifikovalo problémy a chcelo by ich, aspoň ja pevne verím, že chcelo by ich napraviť.
Ďakujem, a ešte raz, všetkým.

Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené dámy a páni, je už dosť neskoro, sedíme tu od rána. Skúsim dať dokopy nejak pár nejakých myšlienok.
To, že sa rozprávame o zdravotníctve, je dobré. To je naozaj potrebná záležitosť. Súhlasím s tým. Ale že sa o ňom rozprávame v situácii, keď chceme odvolávať ministra, ktorý je tri a pol mesiaca vo funkcii, dehonestuje celú tú debatu, dostáva ju na úroveň malicherností, politikárčenia a nedostáva ju na úroveň dosiahnutia nejakých naozaj reálnych výsledkov. Ja dúfam, že sa na výbore pre zdravotníctvo ešte dostaneme naspäť k tejto téme a s ľuďmi, ktorí majú k tomu niečo, čo povedať. Ale naozaj, pani poslankyňa, nemyslím si, že sú to len lekári. Budeme hľadať niektoré východiská.
Zdravotníctvo má naozaj pred sebou niekoľko vážnych tém. Skúsim len pár z nich.
Spomenutý vnútorný dlh v zdravotníckych zariadeniach v zdravotníctve: 3,94 mld. euro. Nech už akokoľvek ten odhad urobíme, je to obrovský peniaz. To je to, čo je pred nami, to je guľa, ktorú tlačíme od roku 1989. Je to neuveriteľná záležitosť a naši pacienti, pracovníci v zdravotníctve budú musieť stále chodiť do tých nemocníc, ktoré vyzerajú tak, ako tu kolegovia ukazovali. Bez toho to jednoducho nejde.
Ďalším obrovským problémom v zdravotníctve je obrovská deregulácia v zdravotníctve, ktorá sa stala v roku 2002, resp. 2005. Miesto toho, aby sme si uvedomili, že zdravie je určitý príklad verejného blaha, o ktoré sa musíme všetci starať, sme ho poskytli na trh ako voľne pohodenú korisť, ktorej sa, samozrejme, všetci zúčastnení veľmi ľahko zmocnili. A teraz budeme rozprávať, že ako to vlastne je? Tak prosím vás, uvedomme si, že o čom sa rozprávame. Kde sa stala tá chyba?
Nie som zástanca absolútnej regulácie, ale určitý stupeň regulácie predsa v zdravotníctve musí byť. Spravujeme predsa verejné peniaze, o tých tu má každý, každý z vás plné ústa slov, ale, bohužiaľ, bez naznačenia naozaj reálnych skutkov.
A poslednú vec, ktorú by som ešte chcel zdôrazniť, ktorá nás očakáva do budúcnosti, je ďalšia vec, ktorá sa stala niekedy medzi rokmi 2002 a 2005, a to je absolútne zničenie stavu sestier a pôrodných asistentiek. Teraz začíname pociťovať tú hroznú krízu, čo sme urobili. Zničili sme naše dobré stredné zdravotnícke školstvo. Naše sestry sa mohli uchádzať o prácu v akejkoľvek krajine Európskej únie a boli veľmi žiadané. (Potlesk.) Zničili sme ho absolútne. Narobili sme plno vysokých škôl, z ktorých nám vychádzajú bakalárky, magistry, ale pri pacientovi nemá kto stáť. Katastrofa. Katastrofa pre každého ministra, pre každého človeka, ktorý chce riadiť zdravotníctvo v budúcnosti. Starne nám personál hlavne zdravotníckych sestier a pôrodných asistentiek a nové neprichádzajú.
V parlamente a v spoločnosti sa vytvára dojem, akoby v zdravotníctve neexistovalo nič dobré. Tu pani poslankyňa pred chvíľkou povedala, že sa to ide zrútiť, že tu je chaos... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia pod balkónom, keby ste mohli trošku tichšie, aby pán poslanec mohol predniesť svoje vystúpenie.

Baláž, Vladimír, poslanec NR SR
My poslanci SMER-u sme napádaní a znevažovaní argumentami, ktoré majú pochybný základ. Opozícia, resp. niektorí jej členovia sa podobnými pokusmi, ako je tento, snažia situáciu v zdravotníctve, sa nesnažia ju pomôcť, ale dehonestovať. Žiaľ, podobne sa správajú aj mnohé médiá. Situácia v zdravotníctve sa pre nich stáva nepriateľská. Podnecujú nepriateľstvo medzi pacientami a zdravotníckymi pracovníkmi. Podnecujú nepriateľstvo medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi. Naozaj takto chceme zostať?! Tak ako povedal poslanec Kuffa, kde to pôjde ďalej? Naozaj nemáme žiadny pocit zodpovednosti?!
Prezentovať úspechy slovenského zdravotníctva v médiách, na verejnosti je prakticky nemožné. Prakticky nemožné. Dám vám príklad z našej nemocnice.
Urobili sme stú úspešnú transplantáciu pečene, a kto sa len troška vyzná do zdravotníctva, vie, že transplantovať pečeň je vrcholom medicíny, pretože potrebuje množstvo odborností, ktoré musia byť na vysokej úrovni. Koho to, preboha, zaujímalo?! Koho? Nikoho. Z vás nikoho, z médií nikoho. Prišli sem pracovníci z Európy, z Európskej únie, špecialistov, chirurgov. Prišiel niekto? Urobil z toho nejakú správu, nejaký rešerš? Nikto!
Skúste nevyšetriť nejakého pacienta polhodinu na to, ako príde na urgent s tým, že má dva týždne trvajúce problémy pri močení. Na druhý deň môžte byť v televízii a rozprávať o tom, ako transplantujete obličku. Nikoho to nebude zaujímať.
Dovoľte mi aj trošku osobný pohľad z nemocnice, kde som mal tú česť byť dva a pol roka riaditeľom. Áno, pokazili sme tender na stravovanie. Ale nie v zmysle toho, že sme vytendrovali zlú cenu, ako tu bola spomínaná. Ale v tom, že sme tento tender nedali posúdiť na vládu. A vzhľadom na to som prijal osobnú zodpovednosť a ministrovi som ponúkol svoju rezignáciu, ktorú on prijal. Nehanbím sa za tento tender, pretože pacienti a zdravotníci v našej nemocnici budú môcť po rokoch, po rokoch sa konečne slušne najesť.
Bolo tu, už som to spomínal, že som sa predral na nejaké námestnícke miesto poradcu. Pán poslanec Lipšic povedal, že to z medializovaných nejakých vecí. Mám ja povedať, čo ja mám z medializovaných vecí na pána Lipšica? To takto sa robí politika? Takto to môže existovať?! (Potlesk.)
Keď som prišiel do nemocnice, dlh, mesačné zadlžovanie Rooseveltovej nemocnice bolo na úrovni 1,3 mil. euro. Keď som odchádzal, bolo mesačné zadlženie na úrovni 0,3 mil. euro. Kradol som? Zle som spravoval tú nemocnicu?
Ja v tej nemocnici praxujem od roku 1983 a dúfam, že mi Boh dovolí, aby som tam aj zomrel. Ja sa tým ľuďom musím stále pozerať do očí. Čo si vy myslíte, že to je len také jednoduché?! (Potlesk.)
Nemocnica mala v minulom roku EBIDTU už takmer rovnú nule. Plán, ktorý sme prijali, keď som sa stal riaditeľom, vyslovil presvedčenie, že za štyri roky, ktoré tam budeme, dosiahneme vyrovnaný rozpočet. Ja dúfam, a všetko to tak vyzerá, že v tomto roku sa to stane. Začali sme si plniť všetky pohľadávky voči Sociálnej poisťovni. To je zlé manažovanie v zdravotníctve? To je nehospodárne využívanie zdrojov? Nemyslím si, že to tak je.
Napriek tomu, že sme urobili dobrý hospodársky výsledok a nemocnica našťastie v tom ďalej pokračuje, neopomenuli sme rozvoj liečebno-preventívneho systému a starostlivosti. Pokračujeme v transplantačnom programe, kde stvoríme špičku na Slovensku. Sme oceňovaní kolegami z V4. Môžeme hocikde prísť a rozprávať o tom, aké výsledky sme dosiahli.
Máme enormne dobré výsledky v minimálnej invazívnej a robotickej chirurgii. Robíme wake up operácie v neurochirurgii a milión iných vecí, ktoré by som tu mohol hovoriť. Na to všetko bolo treba nájsť zdroje a - to je hlavné - motivovať ľudí. Pred tých ľudí, pred tých lekárov a sestry a ostatný personál sa musíte postaviť a musíte im dať víziu. Musíte ich motivovať. Nie s takými plagátmi a s takými sprostosťami, čo sa tu robí. Musíte pred nimi vyjsť s tým, aby vám uverili. A uverili a urobili.
V nemocnici na základe Operačného programu Zdravotníctvo sa investovalo 27 mil. euro plus-mínus na rekonštrukciu operačných sálov, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie. Celý program začal ešte v roku 2000, teda myslím za prvej vlády Roberta Fica, pokračoval za vlády Ivety Radičovej, za ministra Uhliarika a skončil za pani ministerky Zvolenskej.
Len ako vtip vám poviem, že rámcovú zmluvu o rekonštrukcii všetkých tých vecí, ktoré som spomenul, s Váhostavom podpísal pán minister Uhliarik. Ale ja musím povedať, že Váhostav odviedol dobrú prácu. Vraveli ste, že nesplnil niektoré faktúry, nevyplatil ľudí. Bohužiaľ, ani, my sme boli platcami, lebo my sme boli príjemcovia, ani jeden z tých malých veriteľov počas mojej kariéry za nami nikdy neprišiel.
V súčasnosti sa nemocnica pripravuje v pilotnom programe ako Otvorená nemocnica. V programe, ktorý spomenul minister Čislák. Budeme hrdí, ak budeme prví, nemocnica prvá, na ktorú sa môžte pozrieť, do ktorej môžete vojsť a rozumieť všetkému, čo sa tam deje. Tam predsa nikto sa za nič nesmie hanbiť. Ani my sa za nič nehanbíme.
Preto ešte raz chcem povedať. Debata o zdravotníctve je potrebná, ale zaplniť ňou dieru, keď už v apríli nemala byť schôdza, je smutné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec Osuský, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave alebo Mickiewiczova štátna nemocnica boli tiež mojou alma mater. Strávil som tam krásne roky, naozaj sa na ne úplne super spomína, ale predstava, že by sa z Mickiewiczovej dalo urobiť Charité, tak dúfam, že to bol len taký príklad. To proste nie je možné. Sám som v Charité bol, som tam stážoval dva týždne, takže je to naozaj absolútny rozdiel.
A je to ešte v tom, čo som spomenul v tom príspevku predtým. Ten vnútorný dlh, ktorý máme v zdravotníctve, to je ten najväčší problém, tomu by sme sa mali všetci začať venovať. A ten vnútorný dlh je na tých budovách napríklad.
No, dlh štátnej nemocnice podľa mňa je, nebol som teraz už dlho, ale podľa mňa je presne v takom stave, ako bola, keď som tam stade v ´83. odišiel. Takže, viete, to teraz hneď všetko napraviť je obrovský problém.
Ale chcel by som ešte jednu vec povedať a to je tá vec, že ja dúfam, že by sme mohli nájsť nejaký konsenzus, že v Bratislave, preboha, treba nejaká nemocnica. Pozrite sa, ja to vravím ako profesionál, z môjho pohľadu, čo sa stalo so zdravotníctvom a medicínou v Bratislave? Prepánaboha, výspa slovenského zdravotníctva! Ako pôjdu ďalej? Ten čas sa nebude dať nahradiť len tak ľahko, kedy nemajú kde pracovať, nemajú dostatočné technické vybavenie, priestorové vybavenie, všetko ostatné, preboha, tak na tomto by sme sa hádam mohli zhodnúť, že treba tu konať.
A tu keď niekto niečo urobí, tak sa nájde milión ľudí, to je také slovenské, že povedať, tak je blbosť, toto nie, to nie, mám iný nápad, to inakšie by sme mali urobiť. Uchádzajte sa o to, skúste to urobiť inakšie, budem vám držať palce z celých svojich síl.

104.
Ďakujem za prejav, pán poslanec Kuffa. Prejav plný milosrdenstva, ktoré robíš celý svoj život a ktorým si to aj ukázal na rozdiel od prejavu, ktorý ani neviem pomenovať slušným slovom, ktorý tu zaznel. Ďakujem ti za to naozaj veľmi pekne.
A taká reálna naozaj z reálneho života. Naozaj, tá jedna poisťovňa, ktorú si ju teraz spomenul, nechala všetko na bedrách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Platíš, neplatíš. To sú ich klienti tí, pre ňu sú to klienti, ale necháva to absolútne na takých ľuďoch, ako si ty, ako sú iné zdravotnícke zariadenia, ktoré, bohužiaľ, aj keď tí nešťastní nemôžu niekedy platiť, sa musia o nich postarať, ale im to potom tieto poisťovne, hlavne táto poisťovňa, nenahradí. Tak to je, som rád, že si spomenul tento fakt.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Hlina, berte to s kúskom vtipu. Pripomenulo mi toto vaše vystúpenie vás, keď ste na vystúpení, myslím, že pána poslanca Chrena vystúpili s tým, že si mohol odpustiť svoje vystúpenie, keďže nerozumie veci a že vyzerá ako chrobák Truhlík. Ďakujem.

Ďakujem za vystúpenie, bolo korektné, troška divergentné, ale dobre. Ja by som chcel zareagovať iba na dve veci, prvá je, že ste povedali, že pán prezident povedal, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva veľa, viac alebo najviac, neviem, čo bolo povedané, na súkromné zdravotnícke zariadenia, a povedali ste, že nikto na to nereagoval. Reagoval na to generálny riaditeľ Forai, ktorý to vysvetlil, skúste si to stiahnuť, je to na téme dňa, pozrite si to ešte, tie čísla sú úplne jasné.
A potom som ešte sa chcel vyjadriť k tomu, že ako je seniorom zle a že si musia nájsť nejakých známych na to, aby sa niekde o nich starali alebo čo. Ja by som chcel povedať, že mne ako lekárovi naozaj je smutno z toho, že sú tu kauzy úplatkov v zdravotníctve za lekárske výkony, naozaj, necítim sa s tým dobre, nie som s tým stotožnený. Ale máte naozaj tú predstavu, že lekár, ktorý je dobrý odborník a je vyhľadávaný, operuje inakšie alebo stará sa inakšie o pacienta, ktorého mu niekto poslal, vybavil, zavolal, dal mu peniaze alebo nie? To neexistuje. Tak lekár nevie pristupovať, stará sa, ak je dobrý lekár, stará sa o každého pacienta úplne rovnako.
Ďakujem.

68.
Predražené nákupy sú problémom tu už dlhé roky. A na ten výpočet, bol celkom zaujímavý, ale čo to má spoločné s ministrom Čislákom, teda neviem, pravdupovediac.
Minister Čislák pri svojom nástupe do funkcie povedal, že bude benchmarkovať ceny a tak ďalej atď., môžme ho potom, sa o tom rozprávať, keď prejde určitý čas. No proste teraz toto tu spomínať, to je proste, to je len zlé.
Vrátim sa ešte k tým jednotlivým cenám prístrojov, lebo to je extrémne jednoduché hádzať tu rôzne ceny len tak, že to je ten istý prístroj, tak isto, to sme si zistili atď. Bohužiaľ, aj pri všetkej tvojej poctivosti musím povedať, že podľa mňa neni sú to face to face porovnania. My nevieme, čo vlastne porovnávame. Za to, že sa niekde napíše 64-riadkové alebo 128-riadkové CT, to neznamená, že sú to rovnaké cétečká, preboha živého!
Ďalej. Aké DPH sú v Čechách a aké sú u nás, aké sú DPH alebo aké je DPH v Čechách na softvérové vybavenie, alebo bolo, a na hardvérové vybavenie. Ako v Čechách, samozrejme, keďže na softvér bolo nižšie DPH, sa snažili pretláčať celú tú cenu do tejto, do tejto roviny, aký je tam, aký je tam, aké je tam, sú tam stavebné úpravy a tak ďalej atď. Keď sme to my ešte, keď som riaditeľoval v nemocnici, sa snažili porovnávať, aby sme sa dostali k týmto informáciám, presne sme prechádzali celé verejné obstarávanie, ktoré bolo urobené aj v Havlíčkovom Brode, aj v Uhorskom Hradišti, a k týmto jednotlivým, bohužiaľ, a k týmto veciam sa nedá dostať z ich stránky.
Ďalej. Aká je technická kvalifikácia, to som povedal.
Aké sú kvalitné podmienky toho jednotlivého uchádzača alebo toho, kto chce nakupovať? Je predsa absolútny rozdiel, keď kúpite nejaký prístroj s tým, že platíte cash, a je úplne iný rozdiel, keď platíte bez akontácie 4 roky. To sú proste, niekde sa tie peniaze musia zohnať.

No ja môžem povedať iba, že, uff, to je sila teda! Ja pánovi Matovičovi v zásade aj rozumiem. Sledujem to, že čo sa tu deje, tak viem, aký má, ako vystupuje, ako to cíti on, ale aj poslanec Vašečka. Ty kokso, to je neuveriteľné! (Reakcia z pléna.) Budem reagovať na vás, klid.
Vnútorné zadlženie slovenského zdravotníctva a nemocníc je na úrovni 3,94 mld. euro od roku 1989. Všetci, všetci sme za to určitým spôsobom zodpovední. Priemerný vek nemocníc viac ako 40 rokov. Je veľa, čo pracovať. Žiaľ, vy nemáte žiadnu vôľu ani túžbu zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Robíte len bulvár toho najnižšieho možného stupňa. To je teda strašne smutné.
Budem sa venovať ešte tomu mladému mužovi, ktorého som videl, a čo ma vlastne donútilo, aby som vystúpil. To je človek, ktorý má Von Hippel-Lindauov syndróm. Viem to preto, lebo som sa vo svojej profesionálnej kariére venoval týmto ľuďom. Robil som všetko pre to, aby sa mali lepšie. Sú to ľudia, ktorí majú hemangiómy v zásade skoro všade v orgánoch, v mozgu, v mieche, v obličkách, v pankrease, samozrejme, aj na sietnici. Je to genetické ochorenie. Je tam porucha génu, ktorý sa volá 3P, na 25. a 26. chromozóme. Venovali sme sa týmto ľuďom so všetkou svojou silou, túžbou im pomôcť. Venoval som sa, samozrejme, obličkovým nádorom, ktoré majú títo ľudia a majú ich niekedy tak, že ich majú na jednej obličke väčšie množstvo. Mal som rekord, keď som vybral z jednej obličky sedem nádorov. A tí ľudia žijú. Chodili k nám pacienti zo širokého okolia, dokonca z Moravy.
Na tomto človeku chcete niečo povedať?! Stratili ste akúkoľvek úctu v mojich očiach.
Ďakujem. (Potlesk.)

30.
Dovoľte, pán poslanec Lipšic, v zásade som bol priamo nejakým spôsobom vami označený, alebo ako to mám povedať slušne.
Tender na stravovaciu prevádzku v Rooseveltovej nemocnici začal v roku 2011 za bývalého vedenia a za bývalej vlády, bývalého ministra a začal preto, pretože stravovacia prevádzka a služby stravovacie boli v tejto nemocnici na katastrofálnej úrovni. Katastrofálnej úrovni. Nedalo sa ísť takto ďalej. Bola by ohrozená prevádzka nemocnice, pretože by ju boli zatvorili, Úrad pre verejné zdravotníctvo.
Analýza pred týmto verejným obstarávaním, aj po ňom, a dokonca nezávislá analýza, audit po obstarávaní neukázal žiadne predraženie tendra a ukázal na výhodnosť tohto procesu. Ešte raz, na výhodnosť tohto procesu. A ja to teraz vravím výhradne z pozície riaditeľa, bývalého, nemocnice.
Ďalej ste v odvolávaní napísali, že "bývalý riaditeľ banskobystrickej nemocnice Vladimír Baláž bol najskôr námestníkom pre stratégiu a rozvoj a následne sa stal poradcom novej riaditeľky". Ak na takýchto faktoch stojí celý tento pamflet, tak sa čudujem kolegom hlavne z KDH, že sa podpísali pod to.
Ďakujem.

Pán poslanec Uhliarik, je dobrá téma efektivita v zdravotníctve. Je to naozaj veľmi zaujímavá, podnetná, aj do budúcnosti dôležitá úloha pre zdravotníctvo. Skúsim sa mierne vrátiť do minulosti.
V roku 2012 OECD vydalo takú veľkú štúdiu Health at a Glance, kde hodnotili vlastne aj všetky štáty OECD, tým pádom aj Slovenskú republiku, a na základe toho hodnotenia a efektivity zdravotníctva v jednotlivých štátoch vznikla aj taká celkom zaujímavá polemika medzi Inštitútom finančnej politiky, ktorú vedie pán Filko, a napríklad HP inštitútom o efektivite v slovenskom zdravotníctve.
Keď sa dívame na graf efektivity v slovenskom zdravotníctve, ktorú meriame očakávanou strednou dĺžkou života, až do roku 2002 je vidieť, že v zásade sme úplne v priemere Európskej únie alebo štátov OECD, a od roku 2002 postupne sa prepadáva naša efektivita z toho priemeru do podpriemeru a stávame sa takou čiernou dierou európskeho zdravotníctva, čo sa dá dať do súvislosti so zákonmi pána ministra Zajaca a s výraznou dereguláciou v slovenskom zdravotníctve, ktorá viedla k neefektívnemu míňaniu zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Je na to dobrá polemika a ja, samozrejme, nemám patent na rozum, je to ale veľmi zaujímavé.
Chcem sa ešte dotknúť, čo sa týka hospodárenia. Budem sa vyjadrovať ešte aj v svojom vystúpení. Len taký malý pohľad, ak to ešte stihnem, ale už nestihnem, takže ďalej a viac v mojom vystúpení.
Ďakujem.