Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len krátko. Chcem predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona. A to je skutočnosť, že častokrát sú lesné cesty zapadané, zapadané stromami po víchrici. Aj teraz, keď je víchrica, tak určite veľa stromov napadá na lesné cesty. A takisto sú aj pozdĺžne a priečne odvodňovacie systémy, ktoré takéto buď kalamity alebo povodne poškodzujú. A stáva sa, že vlastne obhospodarovateľ lesa ich nevie sprejazdňovať z toho dôvodu, že na každú takúto cestu alebo po každom takomto vetre by potreboval robiť výberové konanie. A kto vlastne to môže odstrániť z tej cesty? No a keď takýmto spôsobom sa mnohé svahnice nachádzajú v takomto stave, tak si myslím, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia povedzme turistov, ktorým sa čosi môže prihodiť v lese, a ak by sa dostali k nim záchranné systémy a záchranné zložky, tak dovtedy môže byť neskoro.
To isté sa môže stať pri požiari a iných náhodných udalostiach. Preto si myslím, že by bolo treba, aby sa udržovali tieto cesty a odvodňovacie systémy v takom stave, aby boli kedykoľvek prístupné pre integrovaný záchranný systém.
Tak dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. v znení zákona o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I 46 bod znie:
" 46. V § 25 ods. 2 znie:
"(2) Vlastníci a správcovia sú povinní lesné cesty udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, odkaz na bod 36) a zabezpečiť funkčnosť pozdĺžnych a priečnych odvodňovacích zariadení. Pri vzniku mimoriadnych situácií v lesoch sú povinní bezodkladne zabezpečiť prejazdnosť lesných ciest, najmä pre potreby zložiek integrovaného záchranného systému. Na zabezpečenie tejto povinnosti možno použiť postup podľa osobitného predpisu, odkaz na 36a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 36a) znie:
"36a) § 58 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z v znení zákona neskorších predpisov.".".
Odôvodnenie: V prípadoch mimoriadnych a nepredvídaných udalostí, ako sú živelné pohromy, havárie alebo situácie, ktoré bezprostredne ohrozujú životy, zdravie ľudí alebo životné prostredie, je nutné lesné cesty zabezpečiť tak, aby mohli byť v prípade časovej tiesne permanentne využívané pre zložky integrovaného záchranného systému.
To je pozmeňujúci návrh. Len chcem upozorniť, ten, ktorý bol rozdaný v laviciach, bol tam preklep, kde miesto 46 bola 41. Takže len upozorňujem na to. Ale je to bod 46.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Hlina, nemyslím si, že je možné robiť z legislatívy absolútny chaos. Ja ti rozumiem, tvojej pohnútke, že chceš, aby ten, čo nadobudne pôdu za hodnotu väčšiu ako milión euro, si žiadal potvrdenie z finančnej správy. Ale to ťa netrápi, keď niekto nadobudne jachtu za milión euro alebo si kúpi luxusnú vilu alebo si postaví za milión euro alebo si kúpi čosi iné za milión euro?
Čiže ak chceš riešiť, aby niekto pri nákupe nad milión euro, nielen pri pôde, ale pri všetkých nákupoch nad milión euro, by mal potom mať potvrdenie finančnej správy, že má legálne zdroje, tak potom hľadaj riešenie systémové. A povedzme si, že každý, kto bude robiť obchod nad milión euro vrátane zahraničných korporácií, vrátane zahraničného nákupu firiem, atď., musí mať potvrdenie finančnej správy, že to má z legálnych zdrojov, a potom je vlastne možné hovoriť o systémovom opatrení. Ale nie to, že hovoríme v zákone o nadobúdaní pôdy, tak milión euro musí ísť na finančnú správu, ale jachta za milión euro, to je v poriadku.
Takže ja len preto, tento pozmeňovák, sme sa zdržali, keď nás napádaš, že sme za všetkých tých zlodejov z nekalých zdrojov, ktorí mali prostriedky, a tak ďalej. Prosím ťa, buď korektný. A ak sa na to pozrieš, tak ak to budeš robiť systémovo, tak určite si viem predstaviť takéto riešenie. Ja s tým problém absolútne žiadny nemám. Ale robiť to len tak, vytrhávanie z kontextu, že jeden bod áno a druhý bod nie, tak to sa mi celkom nepáči.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Ja chcem poďakovať ešte raz všetkým tým, ktorí korektne pristúpili k tomuto zákonu, predložili veľmi korektné pozmeňujúce návrhy. Je vidno, že s tým zákonom pracovali a že venovali mu veľa času, pretože ten zákon je dôležitý.
Som presvedčený o tom, že tento zákon pomôže slovenským poľnohospodárom a poľnohospodárom všeobecne, pomôže aj vlastníkom pôdy, tým pádom pomôže Slovensku, a preto chcem všetkých poprosiť o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť krátky, lebo prvé čítanie bolo dosť rozsiahle.
V prvom rade chcem oceniť vecnosť konštrukcie dnešnej diskusie. Ako prebehla dneska diskusia, keby prebiehala ku každému zákonu a keby sme si odmysleli politické nezmyselné ataky a včerajšiu demagógiu, ktorá tu odznela najmä z pravej časti spektra, ktorá sa dneska do diskusie nezapojila, tak asi preto zostal vecný tón tej diskusie a vlastne sa dali riešenia a diskutujeme o zákone vecne, tak si myslím, že takto by to malo prebiehať. A chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili, že sa neuchýlili k politikárčeniu, ale skôr hľadali vecné riešenia, akým spôsobom zákon vylepšiť.
Pár poznámok k vystupujúcim.
Kolega Simon sa obáva, že jemu Občiansky zákonník hovorí, že to môže darovať, komu chce. Už tu odznelo párkrát, rozšírili sme na výbore možnosť to darovať nielen osobe blízkej, ale aj osobe príbuznej, to znamená, že ten zákon sa nebude vzťahovať na akýkoľvek ten prevod či predaj, to darovanie osobám, ktoré sú nejakým spôsobom v rodine previazané, či bratranec na bratranca alebo strýko na synovca. Čiže nie je to len ten prvý príbuzenský rad, blízky rad, ale príbuzenský rad, ktorý znamená, že tu nie sú vlastne rodinní príslušníci nejakým spôsobom postihnutí. A ak by sme nechali voľne, že chce darovať pán Simon napríklad pánovi Hlinovi nejakú pôdu, tak treba sa opýtať, prečo by to robil. Možno by to robil preto, že mu oficiálne daruje pôdu a pod stolom idú peniaze. Takže ak by sme to tam nechali, tak by sa vytvoril len priestor na to, že by sa na Slovensku pôda len darovala a bola by financovaná z nejakých iných zdrojov. Ak má to na mysli, vedia všetci, že nakupuje veľa pôdy, tak možnože by to chcel riešiť cez darovacie zmluvy. Ale myslím si, že ak chceme umožniť transparentný predaj pôdy pre poľnohospodárov, v prvom rade uprednostniť poľnohospodárov, tak tam nemôže byť nechaná diera plošného darovania.
Pán kolega Mikuš predložil jeden vecný pozmeňujúci návrh, sa zaň prihováram, aby sme zaň hlasovali, kde vynecháva vlastne inzeráty. A má pravdu, že veľakrát by ten inzerát mohol byť drahší, ako je samotná cena pozemku, že stačí, keď to bude na portáli ministerstva pôdohospodárstva a bude to zverejnené na tabuli v obci, čo je vlastne bezplatné. Tak tým pádom nie je potrebné dávať to do celoštátneho alebo regionálneho denníka. Takže tento pozmeňujúci návrh je úplne konštruktívny a myslím si, že je dobré ho zapracovať do zákona.
Hovorí, že tento zákon nezabráni cudzincom v nákupe pôdy. Tento zákon nie je určený na to, aby zabránil cudzincom v nákupe pôdy. Znovu zopakujem, je na to, aby uprednostnil domácich poľnohospodárov v jej nákupe za tých istých podmienok a až potom môžu nasledovať iní, ktorí chcú kúpiť pôdu a na nej budú hospodáriť alebo ju kúpiť iba ako investíciu.
Kolega Muránsky sa obáva, že tento zákon je postavený na tom, aby to nakupovali poľnohospodári za čo najlacnejších podmienok, opačne, chcem uistiť vlastníkov pôdy, že týmto zákonom práve tým, že bude súťaž z hľadiska predaja pôdy, tak cena pôdy bude rásť. A myslím si, že tento fenomén začína sa aj prejavovať napriek tomu, že zákon ešte neplatí a nie je v praxi. Takže tento zákon nie je namierený proti ľuďom, ale práve, opačne, je v prospech vlastníka pozemku a je na rozhodnutí vlastníka, či túto pôdu chce predať alebo nechce predať.
Kolega Fecko hovorí, že máme jedno z najnižších nájomných, to je pravda, ale musíme vychádzať z ekonomických relácií v poľnohospodárstve, máme aj jedny z najnižších výkupných cien poľnohospodárskych produktov. Čiže ak zoberieme mlieko, tak sme asi tretí v Európskej únii odspodu, ak zoberieme všetky obiloviny alebo iné komodity, tak sú rádovo o 40, 50 až 80 eur za tonu lacnejšie, ako to je, povedzme, vo Francúzsku, v Nemecku alebo v Rakúsku. Tak z toho sa odvíja potom aj výška nájmu a aj hodnoty vlastne podľa toho, čo tá pôda je schopná vyprodukovať. A, bohužiaľ, obávam sa, že tento fenomén nízkych výkupných cien na Slovensku ešte dlho bude. A je to spôsobené aj vplyvom príslušných reťazcov a všetkých tých aspektov, ktoré sme tu dovolili, aby nejakým spôsobom sa rozšírili a tlačili hlavne na cenu a aj na kvalitu potravín.
Otázka, akým spôsobom sa kontroluje kvalita a zvyšovanie úrodnosti, kto vlastne kontroluje v pôde, či tam je fosfor, dusík, draslík a tak ďalej, tak ťa chcem ubezpečiť, že každých 5 rokov ÚKSÚP vykonáva kontroly na všetkých pôdach v horizonte alebo v cykle piatich rokov, kde sa monitoruje pH, fosfor, draslík a horčík, vápnik je pH, kde poľnohospodári majú informáciu o tom. A my, samozrejme, aj ÚKSÚP, samozrejme, má informáciu o tom, v akej kondícii sa pôdy nachádzajú. Pri odvolávaní sa vo svojom pozmeňujúcom návrhu na tých 10 rokov tých 10 rokov bolo daných v prvom pozmeňujúcom návrhu na výbore, ale v druhom pozmeňujúcom návrhu táto časť vypadla, takže nie je možné pozmeňujúcim návrhom túto časť meniť.
No a ak sa bojíš diskriminácií, som ti odpovedal, že SHR je zapojený, ale jeho rodinní príslušníci pracujú pre toho súkromníka, tak nepochopil som, v akom režime pracujú. Pracujú, evidovaní sú na úrade práce a pracujú na tzv. rodinnej farme, ktorú nemáme zadefinovanú v našej legislatíve, to je čierna práca alebo akým spôsobom by to malo byť zadefinované? Totiž ak legálne pracujú, tak sú registrovaní ako zamestnanci u súkromníka, lebo takisto môže mať SHR-kár svojich zamestnancov. A mal by ich mať aj evidovaných v sociálnej, zdravotnej poisťovni. A robia buď na dohodu, alebo podľa pracovnoprávneho vzťahu. A tým pádom aj im prax beží tak, že pracujú v poľnohospodárstve. Ale ak to má byť čierna práca, tak si myslím, že to nie je záujem tohto zákona.
Takisto si spomenul v druhom pozmeňujúcom návrhu právo obce a štátu nakupovať pôdu. S týmto pozmeňujúcim návrhom sme sa stotožnili. A aj som sa podeň podpísal aj s kolegom Bublavým. Ste ho predložili. V ňom ak sa prednosť poľnohospodárov vyčerpá, že sa nenájdu žiadni poľnohospodári regionálni, kde je záujem v prvom rade podporiť regionálnych poľnohospodárov, aby za tých istých podmienok mohli kúpiť pôdu a aby sa nevytláčali z regiónov domáci poľnohospodári a neskupovali to silní poľnohospodári z iných lokalít, čo má za následok likvidáciu poľnohospodárskej, najmä špeciálnej výroby v tých regiónoch, ktorá má za následok znižovanie zamestnanosti. Tak preto je potrebné uprednostniť v prvom rade za tých istých podmienok domácich, regionálnych poľnohospodárov, aby tie regióny zvyšovali zamestnanosť, lebo ak to necháme otvorené, že budú silní hráči v rámci celého Slovenska kupovať voľne pôdu, tak sa stane to, čoho sme dneska svedkami, že sa regióny vyľudnia a sú regióny, kde už poľnohospodárstvo a hlavne špeciálna výroba takmer neexistuje. Takže toto je cesta k tomu, aby to prednostne nakupovali domáci poľnohospodári za tých istých podmienok, pochopiteľne, za akých to ponúkajú iní farmári z celého Slovenska. Tak by to mohlo zvyšovať zamestnanosť. No a potom keď sa vyčerpajú tie možnosti, tak potom bude daná možnosť pozmeňujúcim návrhom tvojím aj kolegu Bublavého, že štát, povedzme, Slovenský pozemkový fond ak má peniaze alebo má záujem na tej pôde, aby ju kúpil, alebo má obec záujem, aby tú pôdu kúpila, tak tento pozmeňujúci návrh to umožní.
Pánovi poslancovi Hubovi som odpovedal, že tak ako bol predložený ten pozmeňujúci návrh, vlastne ten návrh by znegoval celý tento zákon, bolo by treba pre tých nadšencov, ktorí chcú pracovať pre ochranu životného prostredia, nejakým spôsobom nakupovať pôdu, to nejakým spôsobom inak mať urobené.
Pán kolega Mičovský, veľmi sa mi páčila tvoja definícia vzťahu k pôde a pôdy ako takej. Plne s ňou súhlasím.
Čo sa týka lesnej pôdy, môžeme o tom sa baviť, či tu ide alebo nejde o lesnú pôdu. Ale si dovolím povedať, že určite nie je taký tlak na lesnú pôdu, ako je tlak na poľnohospodársku pôdu. Výsledkom toho je, že za 9 rokov ubudlo 67 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, kde sa kupuje pôda z rôznych iných dôvodov, nielen poľnohospodárskych dôvodov, som o tom včera hovoril.
No a lesy. Ak hovoríme o zjazdovkách, hoteloch a podobných investíciách, tak to je investícia iná, kde už podlieha to režimu vynímania z poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, kde sú dané poplatky za tieto zábery a kde vlastne prebieha schvaľovací proces, ktorý nie je len o tom, že ktosi kúpi pôdu a postaví si tam hotel. To nie je možné. A sám to veľmi dobre viete. Takže toto ohrozenie tam nie je.
Pán kolega Kuffa, k tým päťdesiatročným a starším, ktorí chcú podnikať v poľnohospodárstve. Nie je problém začínať na prenajatej pôde, aby takí začali podnikať. Je tam priestor pre tých, ktorí majú skúsenosť v poľnohospodárstve. Tak nie je problém, aby pôdu aj nadobúdali a kupovali si ju do vlastníctva alebo začínali na svojej pôde hospodáriť. Ale chcem povedať, že v mnohých krajinách majú povinnosť mať aj nejaké primerané vzdelanie. A my hovoríme, kto chce na pôde robiť, Slovensko na pôde vyrástlo, na hrude vyrástlo, tak môže hospodáriť a nepožadujeme od neho, že musí mať učňovskú alebo strednú, alebo vysokú školu poľnohospodársku, čo mnohé krajiny požadujú, lebo tam ide o bezpečnosť a kvalitu potravín a hlavne o bezpečnosť potravín, aby ten človek, ktorý narába s chémiou v poľnohospodárstve, bol primerane kvalifikovaný. Takže ak hovoríme, že musí mať minimálne tri roky praxe v poľnohospodárstve, tak je to z toho dôvodu, aby bola bezpečnosť potravín ako-tak zachovaná, lebo skutočne na každom kroku sa stretávame v poľnohospodárstve s chémiou. A ak to dostanú do rúk amatéri, učni, ktorí začínajú robiť, tak môžu spôsobiť obrovské škody na zdraví a životoch. Takže preto je tam minimálne táto trojročná hranica, ktorá musí byť. A myslím, že to je minimum z hľadiska kvalifikácie toho, že ktosi pracuje v poľnohospodárstve.
Strach, že odoberáme ľudí o vlastnícke práva, je absolútne scestný, každý vlastník pôdy sa slobodne, dobrovoľne rozhodne, či pôdu chce alebo nechce predať. A aj sa rozhodne za akých podmienok ju chce predať, nič tento zákon mu neprikazuje, len ak sa rozhodne pôdu predať, tak potom hovorí, že za podmienok, ktoré si stanovíš, najprv ju predaj domácim poľnohospodárom. Toto hovorí ten zákon. A hovorí to v dvadsiatich krajinách Európskej únie v podobných formách rôznych, ako to je tam stanovené. Takže tým určite neoberáme nikoho o nič. A ja uisťujem všetkých ľudí, že tento zákon nikoho neoberie o pôdu, nikoho neožobráči, nikoho neokradne. Ale dáva im jednu jedinú podmienku, za podmienok ak sa rozhodnú predať pôdu, za stanovených ich vlastných podmienok, za čo ju chcú predať, ju musia najprv dať domácim, potom regionálnym a potom slovenským poľnohospodárom, potom je tam štát, obec a potom sú tam tí všetci ostatní, ktorí chcú do pôdy investovať.
Prečo zanikli malé farmy, to je len malá krátka otázka. Na Slovensku sme mali štyridsať rokov komunizmu, kde sa to všetko scelilo. A ja aj moji starí rodičia obidvaja hospodárili, boli gazdovia a takisto prišli o pôdu a takisto im ju zobrali do družstva. A musím povedať, že tá forma hospodárenia asi mnohým by dneska nešla, aj keď mnohí chcú takto hospodáriť. Takže Slovensko má iný potenciál a ja hovorím, na krivde a krvi päťdesiatych rokov vznikol potenciál Slovenska, ktorý, bohužiaľ, nejakým spôsobom strácame a púšťame k vode. Preto strácame sebestačnosť aj úroveň potravín, aj zamestnanosť na vidieku.
Veľmi krátko ešte. Kolega Csicsai hovorí, že bude kupovať na vrátnika pôdu, tiež robí v poľnohospodárstve. No neviem si predstaviť, či by investoval do pôdy na vrátnika, aby kúpil nejakú pôdu. Takže to sú také scestné vízie, ktoré sa tu predkladajú, proste ktoré nemajú žiadne rácio. Na jednej strane veľmi dobre pomenoval, čo všetko pôda znamená pre Slovensko. Takže myslím si, že toto je úplne nepravdivá informácia.
A ešte poslednú poznámku k jeho vystúpeniu mám. Povedal, že tento zákon upravuje 1 až 2 % pôdy, kde sa predávajú v jednej jednine. Musím povedať, že 90 % vlastníkov, spoluvlastníkov podielov nekupuje pôdu. Čiže aj keď ponúknu svoj podiel na predaj, tak 90 % vlastníkov, môj odhad je, jednoducho nemá záujem tú pôdu kúpiť a nakoniec dôjde ona na voľný trh. Čiže tá pôda sa kupuje aj predáva v podieloch, tak si dovolím povedať, že sa týka poľnohospodárskej pôdy na predaj tých 90 %, nie 1 až 2 %.
To je zhruba v krátkosti všetko.
Na dolepšenie zákona ešte chcem predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý má iba vylepšiť znenia zákonov.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po prvé. V čl. I § 4 ods. 6 sa slovo „zverejniť" nahrádza slovom „rozšíriť".
To je otázka ponuky, ak ju zverejnia na webovom portáli, neprihlási sa v prvom kole nikto, aby sa nemusela znovu dávať ponuka, tak vlastne sa len rozšíri predávajúci svoju ponuku na ďalší okruh záujemcov.
Odôvodnenie. Objasňuje sa postup, kedy predávajúci svoju ponuku zverejňuje širšiemu okruhu potenciálnych nadobúdateľov podľa ods. 4. písm. b).
Po druhé. V čl. I § 5 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie. Ustanovenie sa vypúšťa, keďže z hľadiska systematiky práva a vzťahu k Občianskemu zákonníku je nadbytočné.
To je k môjmu vystúpeniu všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len na upresnenie poviem, pán kolega, keby sme tento pozmeňujúci návrh prijali, tak vlastne znegujeme tento zákon. Týmto zákonom v bode 3 dávate prednosť developerom vlastniacim poľnohospodársky pozemok pred poľnohospodármi v rámci Slovenskej republiky, lebo hovoríte, že pôda sa buď vlastní, alebo obhospodaruje. Ten, kto ju obhospodaruje, tak má prednosť pred tými, ktorí pôdu neobhospodarujú, ostatnými, to znamená, že otázka, či niekto hospodári v tej obci alebo susednej obci, alebo v rámci Slovenska, má v rôznych kategóriách prednosť pred tými, ktorú pôdu neobhospodarujú alebo na nej nepracujú, čiže netýka sa to tých, ktorí pôdu iba vlastnia, ale na pôde nepracujú, a nemôžeme im dávať prednosť pred tými, ktorí na pôde pracujú. A tento zákon práve má za cieľ uprednostniť poľnohospodárov, ktorí na pôde pracujú. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Fecko, ja zareagujem len na upresnenie tej obavy, že SHR je z toho vylúčená a že je diskriminovaná. Tak nie je to tak, lebo § 4 ods. 4 jasne definuje, ktorá osoba je oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku. A tu je napísané, že je to osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej 10 rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Tuná je zahrnutá aj osoba SHR, lebo sa to netýka len právnických osôb alebo iných spoločností, ale aj SHR, aj keď nie podľa živnostenského zákona a podľa Obchodného zákona, je evidovaná na obci ako podnikateľ. Na tej pôde podniká. Keďže poľnohospodárstvo nie je živnosť, je o tom len oznámenie na obecnom úrade, že ide podnikať v poľnohospodárstve. Ale tým pádom on musí byť registrovaný na daňovom úrade a tak ďalej. Čiže on je vedený ako podnikateľ. A jeho sa týka § 4 ods. 4. Čiže nie je diskriminovaný. Je to osoba, ktorá je oprávnená nadobúdať poľnohospodárske pozemky. A ten bod 9, ktorý je v tomto paragrafe, len rozširuje okruh osôb, ktoré môžu nadobúdať pôdu. Čiže nie sú to len poľnohospodári, ale sú to aj pracovníci, ktorí pracujú v poľnohospodárskych podnikoch. Tento zákon nedáva, aké kvalifikačné predpoklady musí mať osoba, ktorá pôdu chce nadobudnúť, čo mnohé krajiny majú, a aké vzdelanie musí mať, aby mohla v poľnohospodárstve podnikať a mohla nadobúdať pôdu. Ale hovoríme, že aj osoba, ktorá pracuje v poľnohospodárstve alebo je v obdobnom pomere, ja neviem živnostenskom alebo inom, a preukáže, že má určitú skúsenosť s podnikaním, môže pôdu nadobudnúť. Čiže je to široký okruh ľudí, ktorí v poľnohospodárstve pracujú alebo okolo poľnohospodárstva robia v nejakej forme. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1134 zo 14. mája 2014 pridelila vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku).
Obidva výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy, s odporúčaniami gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne, o bodoch spoločnej správy 1 až 6, 9, 10, 12 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 7, 8 a 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 256 zo 14. mája 2014.
V citovanom uznesení gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak jak povedal pán minister, diskusia bola veľmi dlhá a nekonečná a odznelo tu strašne veľa poloprávd, neprávd a rôznych názorov od strašenia až cez vytvárania hystérie, čo sa okolo pôdy deje a čo sa s ňou ide diať, ale pravda je tá, že ak sa chceme pozrieť na celý návrh zákona, ktorý má skutočne za cieľ dať pôdu prednostne, umožniť nakúpiť pôdu poľnohospodárom, ktorí na nej hospodária a chcú hospodáriť. To znamená, že tu nie je ani tak primárne cieľ zamedziť zahraničným investorom vstupovať na slovenský trh, aby mohli hospodáriť, ale primárne je za cieľ zamedziť finančným skupinám a developerom a investorom, ktorí chcú na pôde špekulovať a zarobiť na úkor toho, aby poľnohospodári mohli vyrábať, a na úkor toho, aby likvidovali poľnohospodárske podniky v prospech buď energetiky, alebo v prospech investovania obrovských súm peňazí, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov. To znamená, toto je zmyslom a musím povedať, že v mnohých rozpravách to odznelo, že Slovensko 10, minimálne 10 rokov od vstupu do Európskej únie nepripravilo dobrú legislatívu na to, aby sme týmto fenoménom zabránili. Ja som už včera povedal, že kto sú tí hlavní investori do pôdy, zahraničné finančné skupiny, ktoré majú na investíciu, sú to zahraničné finančné skupiny, ktoré investujú do poľnohospodárstva, domáce finančné skupiny, ktoré investujú na investíciu, a domáce finančné skupiny, ktoré investujú do energetiky. Toto sú hlavné skupiny, ktoré skupujú pozemky, a musím povedať, že do veľkej miery likvidujú slovenských poľnohospodárov obrovskou agresívnou, agresívnym vstupom a tým, že pri vstupe do Európskej únie sme neurobili primeranú legislatívu ako mnohé iné krajiny, a ktoré aj využili prechodné obdobie podstatne lepšie, ak hovoríme, Česká republika má otvorený trh tak ako Holandsko, tak Česká republika počas tých 7 rokov urobila obrovskú kampaň a obrovský predaj pôdy - aj štátnej pôdy - pre poľnohospodárov. Vytvorili presné pravidlá a obrovské množstvo štátnej pôdy získali poľnohospodári, ktorí na pôde hospodária, a tam boli presné mechanizmy, kto môže nadobudnúť, ako môže nadobudnúť, ako sa robili dražby proste tej pôdy a tak ďalej. Keďže na Slovensku je tej štátnej pôdy oveľa menej a nestíha pokryť ani reštitúcie, tak štátna pôda sa nemôže dať nakupovať poľnohospodárom, aby stabilizovali svoje podniky. A presne to je ten problém, ktorý tu je, že podniky, ktoré sú ohrozené na svojej pôde, sú nestabilné a nemajú istotu, že budú môcť vyrábať, a aj tie investície, ktoré išli do tých podnikov, čo sa týka fariem alebo ovocinárstva, zeleninárstva, kde boli urobené obrovské investície aj za pomoci Európskej únie, aj za pomoci zdrojov z dotácií, tak stratia svoju hodnotu, stratia svoj zmysel a jednoducho budú nútení poľnohospodári ju odovzdať týmto developerom za smiešne ceny. Čiže toto je to riziko, ktoré je vážne riziko úpadku slovenského poľnohospodárstva, a preto tento zákon tu mal byť dávno. A keď som povedal včera, že nie je ten problém toho mesiaca preklenutia, že končí prechodné obdobie a teraz sa čosi udeje, ako nejaká apokalypsa nastane, že sa vykúpi slovenská pôda, toto nie je pravda. Aj obzvlášť ak hovorí kolega Hlina, že platí devízový zákon, áno, ten stále platí, čiže recipročne nemôžme nakupovať investori z iných krajín ako Európskej únie pôdu, ale čo je smutné, je to, keď za prvej Dzurindovej vlády sa prijal devízový zákon, kde sa urobili veľmi mäkké podmienky pre občanov Európskej únie napriek tomu, že sme si vyrokovali 7-ročné prechodné obdobie plus 3 roky sme ho mohli predĺžiť, čo aj Slovensko využilo, kde vlastne stačilo občanom Európskej únie, aby mali prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a 3 roky hospodárili na pôde, mohli nadobúdať pôdu do svojho vlastníctva. Ale najväčší problém bol ten, že sa nezabránilo nakupovať právnickým osobám. Toto bol základný problém, kedy sme mohli regulovať nákupy pôdy cez developerov a cez rôzne skupiny, lebo to všetko išlo v drvivej väčšine cez právnické osoby, a aj občania Európskej únie, ktorí u nás investujú pôdu, tak investujú ju cez právnické osoby. Takže tento fenomén je a musím povedať, že tým, že obidve Dzurindove vlády odignorovali poľnohospodárstvo ako parazit spoločnosti, tak preto sa dostalo poľnohospodárstvo do toho stavu, a preto aj nastal tento boom ohľadne pôdy. Ale vrátim sa k jednotlivým kolegom poslancom, poslankyniam, v rámci diskusie, čo tu odznelo.
Pán kolega Mikuš hovorí, že do poľnohospodárstva je potrebné priviesť konkurenciu. Áno, to s tým súhlasím. Konkurenciu treba priviesť, ale nemyslím si, že práve tieto finančné skupiny robia konkurenciu v poľnohospodárstve. Tieto finančné skupiny spôsobujú likvidáciu existujúcich poľnohospodárskych podnikov a komplikujú vlastne ich existenciu. Čiže toto nie je konkurencia, ktorú potrebujeme, ale potrebujeme poľnohospodársku konkurenciu, ktorá, si myslím, že je nutná, a tá súťaž musí prebiehať aj v rámci poľnohospodárstva tak, ako to je v iných, v iných sektoroch. Hovoril o nízkom nájomnom. Je pravda, že niektoré podniky platia stále nízke nájomné, ale práve dobrí poľnohospodári a veľkí poľnohospodári platia veľmi veľké nájomné. Dneska sa pohybuje nájomné od 100 do 140 euro, na juhu Slovenska to je niekde už okolo 200 euro plus dane, okolo 30 euro sa pohybujú dane. A keď hovorí, že platia nízke dane, tak chcem podotknúť a myslím, že to povedal kolega Fecko, ktorý povedal, že Slovensko je jedna z mála, ak nie jediná krajina, kde sa platí z poľnohospodárskej pôdy daň. Je to základný výrobný prostriedok pre poľnohospodárov a Slováci jediní platia daň z poľnohospodárskej pôdy. Iné krajiny túto záťaž, iní poľnohospodári túto záťaž nemajú. To znamená, že nájomné ide stále hore, už vlastníci si uvedomujú význam svojej pôdy, ale je tu aj taký iný fenomén. Ja poznám prípady, keď poľnohospodári ponúkli vlastníkom oveľa vyššie nájomné, ako dostávajú od súčasných užívateľov, ale tí vlastníci tú pôdu neprenajmú novým vlastníkom. Napriek tomu, že sú to dobrí poľnohospodári, dlhodobí poľnohospodári, že majú vynikajúce výsledky, že o nich to všetci vedia, tak napriek tomu nechajú svoju pôdu v družstve v svojej dedine, lebo jednoducho stále sú zžití s tým, že to je ich družstvo, a aj za oveľa nižšie nájomné, ktoré im splácajú povedzme dva roky dozadu, častokrát meškajú ešte viacej rokov, tak tú pôdu nechávajú v tých podnikoch a myslím si, že to je oprávnené rozhodnutie vlastníka, komu tú pôdu chce nechať. Tam, myslím si, že nie je možné robiť tlak na vlastníka pôdy, aby on musel dávať pôdu len za najvyššie nájomné. Je to jeho rozhodnutie. Ak chce z tej svojej pôdy a zo svojho majetku vyťažiť viacej, tak ponúkne tú pôdu alebo dá tú pôdu do prenájmu tomu, kto mu ponúka najvyššie nájomné, alebo sa rozhodne a povie si, áno, ja to nechám v mojej dedine, lebo to je naše družstvo, a budem dostávať 20 euro za ha pôdy a je mi jedno, že platia za dva alebo 3 roky nájomné, že raz mi ho zaplatia. Čiže toto je skutočne fenomén, ktorý sa na Slovensku deje, a tento fenomén nie je ojedinelý. V mnohých, mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa platí nízke nájomné, a aj keď je ponúknuté vyššie nájomné vlastníkom pôdy, tak veľakrát nereflektujú na vyššie nájomné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, máte zhodnotiť vystúpenie, nie, vystupujete ako v rozprave.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pani podpredsedajúca, hovorím, hovorím o názoroch pána poslanca Mikuša, ktorý hovorí, že platíme nízke nájomné a poľnohospodári platia nízke nájomné a dane. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Takisto pán kolega Mikuš hovoril o tom, že okresný úrad ak nevydá rozhodnutie, tak sa má za to, že nesúhlasí, ja chcem len povedať, že v tomto pripravujem pozmeňovací návrh a urobíme to opačne, ak okresný úrad nevydá rozhodnutie, má sa za to, že ho vydal. To znamená, že s tým súhlasí.
Pán poslanec Novotný povedal, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. No ja mu chcem odkázať, že pôda nie je obyčajný výrobný prostriedok. Pôda je jedinečný výrobný prostriedok, a to nielen ako výrobný prostriedok. Ak odmyslíme si národnú hrdosť, ak si odmyslíme tú rodnú hrudu, ktorá tu existuje, ak si odmyslíme tú históriu Slovenska, akým spôsobom naši predkovia prikupovali brázdu k brázde miesto svojich pôžitkov, radšej investovali tie peniaze do pôdy, aby prikúpili brázdu ku svojej malej roličke, tak ak takto dneska, dneska zadefinuje, že toto je obyčajný výrobný prostriedok, tak uráža našu históriu. Uráža slovenskú históriu, uráža našich predkov, ktorí v pote tváre dorábali, dorábali chlieb a kupovali brázdu za brázdou, aby mohli na pôde hospodáriť. Myslím si, že pán kolega Kuffa povedal, že ak chceš na pôde hospodáriť, musíš ju vlastniť. Ja si to nemyslím, že ju musí vlastniť, ale musí byť stabilné prostredie. To znamená, dlhodobé nájmy dokážu poľnohospodárom zabezpečiť lepšie prostredie, ako je vlastnenie pôdy. Vlastníctvo pôdy spôsobuje obrovské finančné investície, ktoré sú umŕtvené. Pre toho poľnohospodára sú tie peniaze umŕtvené v pôde. Má síce majetok, ale ten majetok jednoducho mu dáva len stabilitu. On tam musí zainvestovať obrovské peniaze preto, aby mal stabilitu, ale keby mal stabilitu z hľadiska nájmu, tak z hľadiska ekonomického hospodárenia je pre ten podnik lepšie mať pôdu v nájme. Len to, čo sa udialo na Slovensku za posledných 5 rokov, bohužiaľ, tlačí poľnohospodárov k tomu, že musia investovať viac peňazí do pôdy, ako ich dávať do rozvoja technológií a do zvyšovania produktivity práce cez technológie.
Takže, pán kolega Novotný, s vami absolútne nesúhlasím, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. Je to jedinečný výrobný prostriedok, ktorého nikdy nebude viacej. Za roky od 2003 do 2012 na Slovensku ubudlo 67 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, a ak sa pozriem na Trnavskú tabuľu, tak to je dôsledok pohľadu na to, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. Najúrodnejšiu pôdu na Slovensku zastavujeme logistickými centrami a rôznymi fabrikami a šedé parky, šedé zóny zostávajú, zostávajú zaburinené.
Odznelo tu veľa, že chceme ohroziť dva milióny, ožobráčiť dva milióny vlastníkov pôdy tým, že hovoríme, komu majú prednostne predať pôdu. Myslím si, že nie je obmedzené vlastnícke právo v tom, aby pôdu predal a za akúkoľvek cenu tú pôdu mohol predať. A myslím si, že neohrozujeme a nechceme ožobráčiť dva milióny vlastníkov, ale opačne. Tým, že sa vytvára konkurenčný trh pre pôdu a sa zverejňujú tie veci, že sa ide pôda predávať a že je možné, aby sa prihlásili viacerí uchádzači o tú pôdu, či už v rámci obce, či už v rámci susedných obcí, alebo v rámci Slovenska, tak to má za cieľ zvyšovanie ceny pôdy.
Ctené kolegyne, kolegovia, už sa to deje. Akonáhle začala diskusia o pôde, akonáhle začali prenikať rôzne v médiách informácie o tom, že sa na Slovensku niečo s pôdou deje, okamžite cena pôdy išla hore alebo sa zastavil predaj a čaká sa na to, akým spôsobom sa vygeneruje aj tento zákon, a ja mám, ja som o tom stopercentne presvedčený, že na tomto vlastníci pôdy zarobia, ale v mnohých vystúpeniach odzneli protichodné názory. Na jednej strane plač nad tým, že mladí farmári sa nedostanú k pôde. Na druhej strane plač nad tým, že vlastníci predávajú za nízke ceny. To k sebe nejde.
Ak chceme pomôcť mladým farmárom, tak tí nemajú peniaze na to, aby kupovali za vysoké ceny pôdu. Ak hovoríme o tom, že chceme zamedziť nepoľnohospodárom, investorom a vylúčiť ich zo súťaže, to znamená, že chceme vytvoriť normálne prostredie pre poľnohospodárov, lebo nie je možné cenovo konkurovať finančným skupinám, ktoré majú nekontrolované množstvo peňazí. Čiže, čiže ak chceme hovoriť o mladých farmároch a nájsť cestu, ako môžu nadobudnúť pôdu, tak musíme im to umožniť a im to umožnené a na druhej strane všetky tie tlaky na to, že ale musíme hovoriť o tom, že koľko musí byť minimálna cena pôdy a tak ďalej, je v rukách vlastníka a toto je protichodné s tým, čo sa týka mladých poľnohospodárov, ale každopádne dva milióny vlastníkov príde k lepším cenám pôdy, ako dostávali doteraz.
Pán kolega Simon hovoril o dĺžke nájmu. Jednu vetu, už som to spomenul, pre farmárov je dôležitá stabilita, to znamená, že päťročný nájom nie je žiadna stabilita z hľadiska hospodárenia na pôde. Ja si myslím, že každý rozumný vlastník má snahu prenajať poľnohospodárom na dlhšie obdobie, aby mal istotu, že do jeho pôdy budú robené dlhodobé investície. Pôda vyžaduje dlhodobé investície, minimálna doba nájmu by mala byť aspoň 15 rokov a maximálna doba nájmu je štandardná vo vyspelých krajinách 25, 30, 40 rokov, včera tu odznelo, že v Číne 70 rokov, čo dáva tú stabilitu, a potom nemusíte pôdu kupovať, stačí ju vlastne jednoducho užívať a máte garanciu, plus navyše býva tam minimálne päť- až desaťročné obdobie výpovednej doby. Poľnohospodár musí mať čas pripraviť sa na to, že o svoj výrobný prostriedok príde, a akonáhle je tam iba ročná výpovedná doba, to je tak malá doba, že jednoducho nie je schopný nahradiť ten výrobný prostriedok iným výrobným prostriedkom niekde inde proste, a ak stratí pôdu, stratí šancu hospodáriť na farme alebo v sade alebo kdekoľvek. Jednoducho je to absolútne ohrozenie nielen výroby na tom podniku, všetky tie investície, ktoré tam boli urobené, ale je to ohrozenie obrovského množstva pracovných miest. To znamená, že v tejto oblasti, ak kolega Simon kričí, že dvadsaťpäťročné nájomné je vlastne akoby predaj, dvadsaťpäťročné nájomné, ak sa rozhodne, tak vlastní, lebo je to jeho rozhodnutie, tak dáva stabilitu aj vlastníkovi, aj farmárovi a myslím si, že to je tá správna cesta, ktorou by sme mali ísť.
Pán kolega Novotný hovorí, že ho trápi, že mladí ľudia sú bez práce a že vidí, že ako štyritisíc hektárov - trávny porast - obrába pár ľudí. Bohužiaľ, mne je ľúto, že ho to trápi teraz, že ho to netrápilo počas ôsmich rokov neoliberálnej vlády SDKÚ, keď zlikvidovali slovenské poľnohospodárstvo, keď vytvorili systém, ktorý zaviedol podporu ničoho. Kolega Simon je autorom podpory ničoho, kde začal podporovať poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú, ktorí majú len hektáre pôdy, ktorí nikoho nezamestnávajú, ktorí nešli do pridanej hodnoty. A toto je tragédia slovenského poľnohospodárstva. To znamená, že dneska, dneska pochváľme pána ministra Jahnátka za to, že ako nepoľnohospodár pochopil to, že poľnohospodárov treba podporovať v intenzívnej výrobe, a tak vytvára pracovné miesta na vidieku. Toto je šanca a obrat na šancu v slovenskom poľnohospodárstve. Ja viem, že kolega Přidal by chcel skončiť alebo sa mu nedobre počúva, že aj KDH má svoj podiel neúspechu v poľnohospodárstve a pán predseda vyjednal podmienky, aké vyjednal, ale čo už narobíme.
Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktorý veľmi dobre pochopil, čo je pôda. Pôda nie je tovar. Pôda je strategická záležitosť každej jednej krajiny a pôda nedáva len dostatok potravín, ale dáva osídlenie vidieka. Ak nebudeme rozumne hospodáriť na pôde, ak nebudeme umožňovať regionálnym poľnohospodárom na pôde robiť, nebudú regióny zamestnávať ľudí. V každej jednej vyspelej krajine poľnohospodárstvo zabezpečuje dostatok pracovných miest na vidieku, ale vidíme, kde je vysoká nezamestnanosť, tam poľnohospodárstvo nefunguje. Tam sú práve tí tzv. poľnohospodári, ktorí mulčujú pozemky vďaka systému, ktorý vytvoril pán Simon, a vďaka tomu, že sa zlikvidovala intenzívna výroba, živočíšna výroba neexistuje, rozkradnuté sú farmy, sady neexistujú. Ak cestujete po svete, vidíte, že pri každom jednom veľkom mieste sú obrovské plantáže, obrovské skleníky, obrovské sady. Čo je okolo Bratislavy? Čo je okolo Žiliny, Trnavy, Košíc? Nič. A to je ten problém, kde majú ľudia pracovať, tam majú ľudia pracovať a, bohužiaľ, my radšej dovážame potraviny, lebo filozofia neoliberálnych vlád bola, je lacnejšie doviezť, ako doma vyrobiť. Je to najdrahší dovoz, aký mohol existovať.
Pán kolega Csicsai ako poľnohospodár hovorí, že nie je podstatné, kto pôdu vlastní, ale kto na nej môže robiť. V tomto kontexte, čo hovorí, môžem súhlasiť vtedy, ak budú mať farmári dlhodobú stabilitu nájmu pôdy. Vtedy je jedno, kto pôdu vlastní, lebo poľnohospodár nemusí vlastniť pôdu, poľnohospodár musí mať stabilitu, že na pôde môže robiť, a strašiť, že cirkev a že pôda stratí hodnotu a že príde aj cirkev o svoje pozemky a o svoj majetok, je absolútne scestná, absolútne scestná a, pán kolega Chren, je to jeho názor a mňa až dojíma ako, ako liberála, že práve jeho trápi cirkevný majetok. (Krátka pauza.)
Ešte sa vrátim pár poznámkami iba ku kolegovi Chrenovi, ktorý uviedol sedem, deväť dôvodov, prečo zákon nie je dobrý. Nezabrániť predaj cudzincom - nie je dôvod brániť predaju pôdy cudzincom, zákon má za cieľ zvýhodniť domácich poľnohospodárov, regionálnych poľnohospodárov a potom v mieste a slovenských poľnohospodárov. Toto má zákon za cieľ, nemá zákon za cieľ zabrániť zahraničným poľnohospodárom vstupovať na náš trh, ale má za cieľ uprednostniť domácich poľnohospodárov za rovnakých podmienok. Toto je zmyslom zákona. To znamená, že prvá jeho téza je neplatná.
Skupovanie pôdy zahraničnými - nie je problém. Samozrejme, je, keď dostanú prednosť domáci poľnohospodári, môžu kupovať zahraniční.
Je tu, dvakrát odznela jedna zaujímavá myšlienka. Dôležité je, aby sa na pôde robilo a dať tam desaťročnú povinnosť na pôde hospodáriť. Som si osvojil túto myšlienku a do pozmeňovacieho návrhu zapracujeme to, aby ten, kto kupuje poľnohospodársku pôdu, sa zaviazal, že bude na nej desať rokov hospodáriť. Bude to jedna z povinných ustanovení v zmluve, kde zoberie kupujúci na seba záväzok, že bude na pôde desať rokov hospodáriť, aby pôdu dostali tí, ktorí skutočne chcú na pôde hospodáriť, a aby nedochádzalo k špekuláciám. Ak hovoríme, že prečo mladí farmári tri roky majú povinnosť na tej pôde hospodáriť, nuž preto, aby sa predišlo špekuláciám, aby sme cez mladých farmárov neskupovali pôdu, aby developeri nevyužili mladých farmárov, tzv. mladých začínajúcich farmárov, na skupovanie pozemkov, preto je tam tá podmienka troch rokov hospodáriť a nie je tam podmienka pre nich, že musia mať trojročnú prax, ktorú zatiaľ nemohli mať.
O tých dvoch miliónoch ľudí ožobráčených som hovoril.
Podpory veľkopodnikateľov - to absolútne nie je pravda. Podporí to všetkých tých, ktorí chcú na pôde hospodáriť a ktorí chcú do pôdy investovať. Toto je skutočná pravda. Hlavný motív je monopol na poľnohospodárske dotácie. Bohužiaľ, pôda sa stala fenoménom dotácií vtedy, keď zaviedol kolega Simon podporu ničoho. Vtedy bolo výhodné pôdu vlastniť, a vtedy bolo výhodné ju jednoducho mať a dostávať dotácie. A tento fenomén dneska kritizuje pán kolega Chren, ktorý sa takisto zúčastnil na vláde a nič s tým neurobil. Prečo sa nezmenil systém podpory ničoho, prečo nenastavil systém podpory aktívnych poľnohospodárov, ktorí farmárčia, reálne na pôde hospodária, o štvrtej ráno vstávajú do maštale, tak jak hovorí kolega Kuffa, a o štvrtej sa idú starať o svoj dobytok, o svoje ovce, ale jednoducho je výhodné podporiť tých, ktorí nakúpia pozemky alebo prenajmú veľké pozemky, dostanú veľké dotácie a sú spokojní. Pán minister Jahnátek urobil obrat v novej koncepcii poľnohospodárstva práve, kde zvýhodňuje aktívnych poľnohospodárov a kde na hektár pôdy, ktorá sa bude iba mulčovať, budú v podstate nižšie dotácie, ktoré sú minimálne, čo Brusel prikazuje, že musia na hektár pôdy ísť. Tým pádom budú znevýhodnení len tí poľnohospodári, ktorí len mulčujú pozemky, a budú zvýhodnení tí, ktorí aktívne hospodária, zamestnávajú ľudí, tvoria krajinotvorbu a vytvárajú pracovné miesta.
Priestor na korupciu okresných úradov, som povedal, urobíme tam pozmeňujúci návrh, obrátime to garde opačne. (Odmlčanie sa rečníka.)
Že ide v rozpore so strategickými materiálmi, to absolútne nie je pravda.
Čiže, čiže ak sa pozrieme na týchto pár poznámok, ktoré tu odzneli, snáď ešte jedna poznámka k petícii. Myslím si, že táto petícia sa skôr využila na politické ciele ako na reálnu, ako vyplývajúcu z reálnej obavy, že Slovensku hrozí nejaká apokalypsa z jedného mesačného obdobia, keď jednoducho nie je prechodné obdobie a nový zákon. Tento zákon mal byť desať rokov, desať rokov tu mal byť a boli by sme úplne inde, ako sme dneska, ale, pochopiteľne, politická strana Obyčajných ľudí to využila ako politický ťah, vytvorila sa v médiách istá hystéria, kde neinformovaní ľudia si myslia, že hrozí absolútna katastrofa a že Slovensko príde o pôdu a že Číňania vykúpia slovenské pozemky alebo nejakí iní Číňania, ktorí prídu. Toto všetko nebolo založené na pravde aj tých 40-tisíc podpisov dáva za pravdu to, že ľudia majú vzťah k slovenskej pôde, obávajú sa o slovenskú pôdu, a nie je šťastné, ak s fenoménom slovenskej pôdy hazardujeme na politické ciele. Toľko v krátkosti k zhodnoteniu diskusie. Myslím si, že v druhom čítaní bude dosť času na to, aby sme mohli o tom ešte hovoriť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na záver máme málo času, ale pokúsim sa aspoň čosi a možno budeme pokračovať ráno.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Zajtrajší deň je pred nami.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Zajtrajší deň je pred nami, určite áno a tá téma si asi vyžaduje k tomu povedať pár viet. Ale skôr, než začnem hovoriť vo svojom vystúpení, pán kolega Hraško, nebudem reagovať vo faktickej, ale poviem vám to priamo odtiaľto: devízový zákon platí a vy si mýlite nariadenie Európskej komisie a smernicu Európskej únie. Kým nariadenie tej Komisie platí ako prameň práva Slovenskej republiky a má prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky, tak smernica Európskej komisie musí byť implementovaná do nášho zákona a vtedy platí. Ak ste tento zákon študovali, tak v čl. 3 je § 19a, ktorý presne mení devízový zákon, to znamená, ak tento zákon prijmeme, tak sa zmení devízový zákon, a pokiaľ by sme ho neboli zmenili, ten devízový zákon, tak môže Európska komisia začať voči Slovenskej republike infringement. Čiže takýto je legislatívny proces, čiže ak nám odporúčate naštudovať to s právnikmi, tak takto by to malo byť a ak si to vykonzultujete s právnikmi, tak vám to takto povedia.
Čiže, ctené kolegyne, kolegovia, mám nejakých 9 minút, ale predsa len, pôda na Slovensku je rodná hruda a obzvlášť na Slovensku, aj keď tu zaznelo veľmi veľa demagógie okolo národnej hrdosti, či áno, lebo nie, ale myslím si, že každý Slovák je hrdý na svoju krajinu a na svoju pôdu, obzvlášť na Slovensku, kde Slovensko je agrárna krajina, bola agrárna krajina a, bohužiaľ, aj dlho zostane agrárna krajina, len musím povedať, že vplyvom liberálnych a neoliberálnych vlád vážne poškodená alebo havarovaná agrárna krajina, ktorá nie je schopná uživiť svoj národ.
Tých dôvodov, prečo to je tak a prečo práve pôda je strategická záležitosť pre každú krajinu, nielen Slovenskú republiku, je asi treba v tomto momente povedať, lebo väčšina krajín, viac ako 20 krajín, 28 krajín Európskej únie má špecifické postavenie k pôde a má rôzne obmedzenia, rôzne zákonné obmedzenia, kde vlastne regulujú svojím spôsobom predaj pôdy. A to neznamená, že svojich občanov nejakým spôsobom šikanujú, alebo znižujú ich hodnotu majetku, alebo že znižujú cenu pôdy na ich trhu, jednoducho si uvedomujú význam pôdy pre krajinu ako takú, význam pôdohospodárstva ako strategického odvetvia v každej jednej krajine. Aj keď musím povedať, že dve Dzurindove vlády odignorovali poľnohospodárstvo a považovali ho za parazita Slovenskej ekonomiky, ktorý natŕča ruky, a že ho netreba.
A, pán kolega Novotný, vás som už dlho nepočul hovoriť o poľnohospodárstve a asi po dvoch-troch rokoch vás počujem znovu o tom rozprávať. Ja si pamätám vždy pri rokovaní o rozpočte, keď ste rozprávali o tom, koľko dáme na odstavča a koľko dáme na kojenca, koľko dáme na dojčiacu kravu a koľko dáme na študenta alebo žiaka, tak raz som vo svojom vystúpení sa venoval zmyslu dotácie alebo dôvodom dotácií v rámci Európy a vtedy som vám povedal, že váš vtedajší predseda strany pán Dzurinda a tak isto aj pán Mikloš nikdy na európskej pôde - či už v Komisii, alebo na Rade ministrov, alebo na Európskej rade - nepredniesli návrh, aby sa znížili, zrušili dotácie v poľnohospodárstve, i keď ste stále rozprávali o tom v našom parlamente. Tak som vám vtedy rozprával práve dôvod nie k rozpočtu, ale k tomu, čo sú dotácie, aký majú zmysel. A ja budem za to, ak budú dotácie v Európe zrušené a zavedú sa clá do výšky tých krajín, ktoré budú importovať potraviny do Európy, do výšky ich dotácií, tým pádom môžme otvoriť diskusiu o tom, či dotácie áno alebo nie. Ale ak budete hovoriť o dotáciách na Slovensku, len zrušiť na Slovensku, v Európe len na Slovensku, tak jednoznačne poškodzujete slovenskú ekonomiku, slovenské záujmy a slovenských poľnohospodárov. Čiže jednoznačne, a potom ste prestali rozprávať o poľnohospodárstve. Dva-tri rozpočty prebehli bez toho, aby sme rozprávali o tom, koľko zoberieme poľnohospodárom a dáme ich, dáme ich niekam inam, lebo ste si asi uvedomili - možno po mojom vystúpení -, že ani jeden cent by ste nemohli použiť z dotácií určených pre poľnohospodárstvo do iného sektoru. Ani do školstva, ani zdravotníctva, ani na výstavbu diaľnic, ani nikam. Len do poľnohospodárstva. Pán podpredseda Figeľ ako vtedajší vyjednávač to asi dobre vie, aj keď tú úlohu, musím povedať, že celkom dobre nezvládol, a to sa týka aj dnešnej témy, ktorou je pôda.
Prečo sa rozpráva dneska o nadobúdaní pôdy na Slovensku a kto vlastne sú tí, ktorí nadobúdajú pôdu na Slovensku? Viete, kto to je? Sú to určité finančné skupiny, v prvom rade finančné skupiny zo zahraničia, ktoré majú na Slovensku obrovské množstvo slovenských občanov, ktorí sceľujú pozemky, dávajú ich dohromady do 10-, 20-, 30-hektárových celkov a predávajú ich zahraničným investorom. Poznám niekoľko skupín zahraničných investorov z Talianska, Nemecka, Holandska, Dánska, ktoré tuná majú skúpenú pôdu len pre investíciu. To znamená, že nehospodária na nej, ale do nej investujú svoje peniaze, lebo sa im to zdá byť výhodné. Potom sú tu zahraniční investori, ktorí, finančné skupiny, ktoré investujú do poľnohospodárskej výroby a robia tu tie megacelky. Máme ošípané, máme tu dobytok, máme tu aj tých, ktorí robia len rastlinnú výrobu a skupujú pôdu po celom Slovensku. Sú to finančné zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu po celom Slovensku aj mimo teritórií svojho hospodárenia. Každopádne ich snaha je vytlačiť domácich poľnohospodárov s cieľom získať pôdu rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je priamy predaj a samozrejme, že majú záujem aj skupovať slovenské podniky.
A veľa diskusií tu prebehlo, akým spôsobom zamedziť práve získavaniu pôdy cez kupovanie podielov v slovenských spoločnostiach. Veľmi rád by som bol, keby sme našli model, ktorý by vyhovoval európskej legislatíve, aby sme mohli takémuto, takémuto nadobúdaniu pôdy zabrániť. Zatiaľ, bohužiaľ, nenapadá ma nič, akým spôsobom to urobiť, ale budem rád, ak s takýmto návrhom prídete, môžme o ňom hovoriť a myslím si, že bude tu živná pôda na to, aby sme rozprávali o tom, ako aj takémuto nadobúdaniu zahraničnými osobami, aby mohli pôdu nadobúdať cez kúpu obchodných spoločností alebo cez to, že niektorí slovenskí podnikatelia predajú svoje podiely a jednoducho dostanú sa k nim zahraničné, zahraničné spoločnosti. Ale každopádne myslím si, že slovenská hruda patrí Slovákom. A to nie som nacionalista, ale každopádne všetky krajiny, drvivá väčšina krajín si to uvedomuje, že krajina musí mať svoju pôdu pod kontrolou. Obzvlášť, keď sa udialo to, že obrovské množstvo pôdy, ktoré neviete vydefinovať, ktoré je v zahraničných rukách, dneska v zahraničných rukách je.
A sú ďalšie skupiny, ktoré skupujú pôdu na Slovensku. Sú to finančné slovenské skupiny, ktoré tiež investujú do pôdy ako do investície, ukladajú svoje peniaze do pôdy, ktoré na pôde nehospodária, ale cez rentu, cez nájom tlačia poľnohospodárov k tomu, aby im dávali nehorázne nájomné, ktoré ich likviduje v ich vlastnom základnom podnikaní. A je tu ďalšia finančná skupina - energetici, ktorí majú jak bioplynové stanice, ktoré naháňajú pôdu pre kukuričnú siláž, aby mohli kŕmiť bioplynky, tak sú to fotovoltaické skupiny atď., čiže to je ďalšia skupina. A až potom nasledujú poľnohospodári, ktorí sú nútení kupovať pôdu, lebo sa obávajú o svoje podniky. Títo poľnohospodári jednoducho - či sa im to páči, alebo nie - musia investovať všetky svoje zdroje, ktoré majú, a hľadajú aj úverové zdroje, aby zabezpečili stabilitu pre svoje podniky, lebo mnohé desiatky rokov investujú do špeciálnej výroby, živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva. A jednoducho, ak im skúpia pôdu takéto finančné skupiny, tak ich majetok stratí hodnotu a prídu o tieto svoje podniky. Jednoducho ich odovzdajú, lebo hospodáriť v živočíšnej výrobe bez pôdy nie je možné. Každý, kto robí v poľnohospodárstve, to veľmi dobre vie. Obzvlášť nie pri prežúvavcoch, ako sú ovce, alebo je to hovädzí dobytok, kde potrebujete mať stabilitu k prístupu k pôde bez toho, aby vás ktosi vydieral v nájomnom alebo vás ohrozoval, že zajtra nebudete mať pôdu a nebudete mať z čoho nakŕmiť vaše zvieratá a nebudete mať kde aplikovať organické hnojivá. Toto sú kľúčové momenty, ktoré sú.
Ak niekto rozprával, že sa otvára trh s pôdou, neotvára sa trh s pôdou. Ale tento boom nakupovania pôdy nastal asi pred piatimi rokmi, keď došla kríza finančná a keď začali investori objavovať poľnohospodárstvo a začali objavovať investície do pôdy. Vtedy došlo k ohrozeniu slovenských podnikov a jednoducho dochádza k tomuto deju, čo sa deje. A poľnohospodári? Pre nich je výhodnejšie pôdu prenajímať, ale musia mať stabilitu. Ak tu dneska rozprával pán Simon o tom, že sme zaviedli 25-ročný nájom, tak je to úplne štandardné. Je to úplne štandardné vo vyspelých západných krajinách, v Severnej Amerike, kdekoľvek. Lebo krátkodobý nájom znamená drancovanie pôdy alebo znamená ohrozujúcu investíciu pre toho, ktorý pôdu udržuje v plnej pôdnej úrodnosti. Meliorizačné vápnenie každé štyri roky. Hĺbkové kyprenie každé štyri roky. Zásobenie draslíkom, zásobenie fosforom sa robí minimálne na štyri roky. To znamená, že ak máte minimálny nájom na päť rokov, o čom hovorí náš zákon, tak by ste mohli prvý rok investovať s vedomím toho, že si to ešte užijete, ale už potom ďalšie roky by ste tú pôdu len vyživovali na dusíku, aby ste využili zásobu draslíka, fosforu, aby ste nedávali investície do pH ako vápnika, aby ste nemuseli hĺbkovo kypriť. To sú všetko obrovské investície. Pán kolega Hlina ako poľnohospodár to asi vie, že čo to znamená pre farmára z hľadiska jeho ekonomiky. A preto je dôležité mať dlhodobý nájom. Ak tu dneska rozprával ktosi, že Číňania majú 70-ročný nájom, vedia, prečo majú. Lebo dlhodobý nájom dáva stabilitu poľnohospodárom a dáva ochotu investovať do pôdy, zvyšovať jej pôdnu úrodnosť, udržovať ju v dobrej kondícii, aby z nej mal profit každý jeden rok. Nie krátkodobý na päť rokov a potom dochádza k tomu, že keď je ohrozená investícia pri päťročnom nájme, neviem, čo bude na šiesty rok, či tá pôda bude, lebo nie, tak nie je tá ochota investovať, lebo je to stratová položka. A preto sa dostávame do slabej výkonnosti slovenskej ekonomiky v poľnohospodárstve. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán Záhumenský, čo poviete, že by sme ráno pokračovali vaším expozé.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Aspoň to bude rozumnejšie.

Pán kolega Galko, toľko neznalosti a demagógie je vám možné odpustiť len z toho dôvodu, že ste novoobjavený poľnohospodár, ktorý problematike absolútne nerozumie a snaží sa niekde infiltrovať do nejakej oblasti a spúšťa tu vlnu nezmyslov, ktoré ste tu odprezentovali, od toho, čo tu spomenul pán kolega Hlina, od tých smutných príbehov, ktoré sa udiali, a dávať ho dajme tomu do zákonu, až po také nezmysly, ako malí nedostanú, z malých parciel nedostanú nič, alebo ďalší veľkí, veľkí podnikatelia platia mizivé nájomné, alebo žiadne nájomné. Kde tie nezmysly beriete, kam na ne chodíte, ako to absolútne neviem.
Na druhej strane hovoríte, že 41-ročný je znevýhodnený oproti 39-ročnému, a hneď v druhej vete kričíte, že treba podporovať mladých, aby mali prácu, kde Európska únia podporuje mladých a niekde musí byť stanovená hranica a niekto musí povedať, kde sú mladí, podľa Európskej únie do 40 rokov. To znamená, že tá hranica je niekde legitímne stanovená.
Keď hovoríte, že devízový zákon umožnil kúpiť všetkým, ktorí chceli nadobudnúť pozemky, s týmto s vami súhlasím. Je pravda, že predchádzajúce vlády a aj, aj pán Mikloš, ktorý bol autorom tohto devízového zákona, vlastne umožňoval nakupovať pôdu právnickým osobám a tam tá pôda nebola chránená, a preto je nutné, aby tento zákon prišiel. Takže na pár tých vašich poznámok určite nezostane čas, ale vrátim sa k nim v mojom vystúpení a myslím si, že práve tento zákon má zabrániť v machináciách pred zneužívaním, čo vy hovoríte, že tento zákon to nerobí, a ja vám to poviem, akým spôsobom to bude robiť.
Ďakujem.