Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak jak povedal pán minister, diskusia bola veľmi dlhá a nekonečná a odznelo tu strašne veľa poloprávd, neprávd a rôznych názorov od strašenia až cez vytvárania hystérie, čo sa okolo pôdy deje a čo sa s ňou ide diať, ale pravda je tá, že ak sa chceme pozrieť na celý návrh zákona, ktorý má skutočne za cieľ dať pôdu prednostne, umožniť nakúpiť pôdu...
Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak jak povedal pán minister, diskusia bola veľmi dlhá a nekonečná a odznelo tu strašne veľa poloprávd, neprávd a rôznych názorov od strašenia až cez vytvárania hystérie, čo sa okolo pôdy deje a čo sa s ňou ide diať, ale pravda je tá, že ak sa chceme pozrieť na celý návrh zákona, ktorý má skutočne za cieľ dať pôdu prednostne, umožniť nakúpiť pôdu poľnohospodárom, ktorí na nej hospodária a chcú hospodáriť. To znamená, že tu nie je ani tak primárne cieľ zamedziť zahraničným investorom vstupovať na slovenský trh, aby mohli hospodáriť, ale primárne je za cieľ zamedziť finančným skupinám a developerom a investorom, ktorí chcú na pôde špekulovať a zarobiť na úkor toho, aby poľnohospodári mohli vyrábať, a na úkor toho, aby likvidovali poľnohospodárske podniky v prospech buď energetiky, alebo v prospech investovania obrovských súm peňazí, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov. To znamená, toto je zmyslom a musím povedať, že v mnohých rozpravách to odznelo, že Slovensko 10, minimálne 10 rokov od vstupu do Európskej únie nepripravilo dobrú legislatívu na to, aby sme týmto fenoménom zabránili. Ja som už včera povedal, že kto sú tí hlavní investori do pôdy, zahraničné finančné skupiny, ktoré majú na investíciu, sú to zahraničné finančné skupiny, ktoré investujú do poľnohospodárstva, domáce finančné skupiny, ktoré investujú na investíciu, a domáce finančné skupiny, ktoré investujú do energetiky. Toto sú hlavné skupiny, ktoré skupujú pozemky, a musím povedať, že do veľkej miery likvidujú slovenských poľnohospodárov obrovskou agresívnou, agresívnym vstupom a tým, že pri vstupe do Európskej únie sme neurobili primeranú legislatívu ako mnohé iné krajiny, a ktoré aj využili prechodné obdobie podstatne lepšie, ak hovoríme, Česká republika má otvorený trh tak ako Holandsko, tak Česká republika počas tých 7 rokov urobila obrovskú kampaň a obrovský predaj pôdy - aj štátnej pôdy - pre poľnohospodárov. Vytvorili presné pravidlá a obrovské množstvo štátnej pôdy získali poľnohospodári, ktorí na pôde hospodária, a tam boli presné mechanizmy, kto môže nadobudnúť, ako môže nadobudnúť, ako sa robili dražby proste tej pôdy a tak ďalej. Keďže na Slovensku je tej štátnej pôdy oveľa menej a nestíha pokryť ani reštitúcie, tak štátna pôda sa nemôže dať nakupovať poľnohospodárom, aby stabilizovali svoje podniky. A presne to je ten problém, ktorý tu je, že podniky, ktoré sú ohrozené na svojej pôde, sú nestabilné a nemajú istotu, že budú môcť vyrábať, a aj tie investície, ktoré išli do tých podnikov, čo sa týka fariem alebo ovocinárstva, zeleninárstva, kde boli urobené obrovské investície aj za pomoci Európskej únie, aj za pomoci zdrojov z dotácií, tak stratia svoju hodnotu, stratia svoj zmysel a jednoducho budú nútení poľnohospodári ju odovzdať týmto developerom za smiešne ceny. Čiže toto je to riziko, ktoré je vážne riziko úpadku slovenského poľnohospodárstva, a preto tento zákon tu mal byť dávno. A keď som povedal včera, že nie je ten problém toho mesiaca preklenutia, že končí prechodné obdobie a teraz sa čosi udeje, ako nejaká apokalypsa nastane, že sa vykúpi slovenská pôda, toto nie je pravda. Aj obzvlášť ak hovorí kolega Hlina, že platí devízový zákon, áno, ten stále platí, čiže recipročne nemôžme nakupovať investori z iných krajín ako Európskej únie pôdu, ale čo je smutné, je to, keď za prvej Dzurindovej vlády sa prijal devízový zákon, kde sa urobili veľmi mäkké podmienky pre občanov Európskej únie napriek tomu, že sme si vyrokovali 7-ročné prechodné obdobie plus 3 roky sme ho mohli predĺžiť, čo aj Slovensko využilo, kde vlastne stačilo občanom Európskej únie, aby mali prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a 3 roky hospodárili na pôde, mohli nadobúdať pôdu do svojho vlastníctva. Ale najväčší problém bol ten, že sa nezabránilo nakupovať právnickým osobám. Toto bol základný problém, kedy sme mohli regulovať nákupy pôdy cez developerov a cez rôzne skupiny, lebo to všetko išlo v drvivej väčšine cez právnické osoby, a aj občania Európskej únie, ktorí u nás investujú pôdu, tak investujú ju cez právnické osoby. Takže tento fenomén je a musím povedať, že tým, že obidve Dzurindove vlády odignorovali poľnohospodárstvo ako parazit spoločnosti, tak preto sa dostalo poľnohospodárstvo do toho stavu, a preto aj nastal tento boom ohľadne pôdy. Ale vrátim sa k jednotlivým kolegom poslancom, poslankyniam, v rámci diskusie, čo tu odznelo.
Pán kolega Mikuš hovorí, že do poľnohospodárstva je potrebné priviesť konkurenciu. Áno, to s tým súhlasím. Konkurenciu treba priviesť, ale nemyslím si, že práve tieto finančné skupiny robia konkurenciu v poľnohospodárstve. Tieto finančné skupiny spôsobujú likvidáciu existujúcich poľnohospodárskych podnikov a komplikujú vlastne ich existenciu. Čiže toto nie je konkurencia, ktorú potrebujeme, ale potrebujeme poľnohospodársku konkurenciu, ktorá, si myslím, že je nutná, a tá súťaž musí prebiehať aj v rámci poľnohospodárstva tak, ako to je v iných, v iných sektoroch. Hovoril o nízkom nájomnom. Je pravda, že niektoré podniky platia stále nízke nájomné, ale práve dobrí poľnohospodári a veľkí poľnohospodári platia veľmi veľké nájomné. Dneska sa pohybuje nájomné od 100 do 140 euro, na juhu Slovenska to je niekde už okolo 200 euro plus dane, okolo 30 euro sa pohybujú dane. A keď hovorí, že platia nízke dane, tak chcem podotknúť a myslím, že to povedal kolega Fecko, ktorý povedal, že Slovensko je jedna z mála, ak nie jediná krajina, kde sa platí z poľnohospodárskej pôdy daň. Je to základný výrobný prostriedok pre poľnohospodárov a Slováci jediní platia daň z poľnohospodárskej pôdy. Iné krajiny túto záťaž, iní poľnohospodári túto záťaž nemajú. To znamená, že nájomné ide stále hore, už vlastníci si uvedomujú význam svojej pôdy, ale je tu aj taký iný fenomén. Ja poznám prípady, keď poľnohospodári ponúkli vlastníkom oveľa vyššie nájomné, ako dostávajú od súčasných užívateľov, ale tí vlastníci tú pôdu neprenajmú novým vlastníkom. Napriek tomu, že sú to dobrí poľnohospodári, dlhodobí poľnohospodári, že majú vynikajúce výsledky, že o nich to všetci vedia, tak napriek tomu nechajú svoju pôdu v družstve v svojej dedine, lebo jednoducho stále sú zžití s tým, že to je ich družstvo, a aj za oveľa nižšie nájomné, ktoré im splácajú povedzme dva roky dozadu, častokrát meškajú ešte viacej rokov, tak tú pôdu nechávajú v tých podnikoch a myslím si, že to je oprávnené rozhodnutie vlastníka, komu tú pôdu chce nechať. Tam, myslím si, že nie je možné robiť tlak na vlastníka pôdy, aby on musel dávať pôdu len za najvyššie nájomné. Je to jeho rozhodnutie. Ak chce z tej svojej pôdy a zo svojho majetku vyťažiť viacej, tak ponúkne tú pôdu alebo dá tú pôdu do prenájmu tomu, kto mu ponúka najvyššie nájomné, alebo sa rozhodne a povie si, áno, ja to nechám v mojej dedine, lebo to je naše družstvo, a budem dostávať 20 euro za ha pôdy a je mi jedno, že platia za dva alebo 3 roky nájomné, že raz mi ho zaplatia. Čiže toto je skutočne fenomén, ktorý sa na Slovensku deje, a tento fenomén nie je ojedinelý. V mnohých, mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa platí nízke nájomné, a aj keď je ponúknuté vyššie nájomné vlastníkom pôdy, tak veľakrát nereflektujú na vyššie nájomné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, máte zhodnotiť vystúpenie, nie, vystupujete ako v rozprave.
Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pani podpredsedajúca, hovorím, hovorím o názoroch pána poslanca Mikuša, ktorý hovorí, že platíme nízke nájomné a poľnohospodári platia nízke nájomné a dane. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre.
Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Takisto pán kolega Mikuš hovoril o tom, že okresný úrad ak nevydá rozhodnutie, tak sa má za to, že nesúhlasí, ja chcem len povedať, že v tomto pripravujem pozmeňovací návrh a urobíme to opačne, ak okresný úrad nevydá rozhodnutie, má sa za to, že ho vydal. To znamená, že s tým súhlasí.
Pán poslanec Novotný povedal, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. No ja mu chcem odkázať, že pôda nie je obyčajný výrobný prostriedok. Pôda je jedinečný výrobný prostriedok, a to nielen ako výrobný prostriedok. Ak odmyslíme si národnú hrdosť, ak si odmyslíme tú rodnú hrudu, ktorá tu existuje, ak si odmyslíme tú históriu Slovenska, akým spôsobom naši predkovia prikupovali brázdu k brázde miesto svojich pôžitkov, radšej investovali tie peniaze do pôdy, aby prikúpili brázdu ku svojej malej roličke, tak ak takto dneska, dneska zadefinuje, že toto je obyčajný výrobný prostriedok, tak uráža našu históriu. Uráža slovenskú históriu, uráža našich predkov, ktorí v pote tváre dorábali, dorábali chlieb a kupovali brázdu za brázdou, aby mohli na pôde hospodáriť. Myslím si, že pán kolega Kuffa povedal, že ak chceš na pôde hospodáriť, musíš ju vlastniť. Ja si to nemyslím, že ju musí vlastniť, ale musí byť stabilné prostredie. To znamená, dlhodobé nájmy dokážu poľnohospodárom zabezpečiť lepšie prostredie, ako je vlastnenie pôdy. Vlastníctvo pôdy spôsobuje obrovské finančné investície, ktoré sú umŕtvené. Pre toho poľnohospodára sú tie peniaze umŕtvené v pôde. Má síce majetok, ale ten majetok jednoducho mu dáva len stabilitu. On tam musí zainvestovať obrovské peniaze preto, aby mal stabilitu, ale keby mal stabilitu z hľadiska nájmu, tak z hľadiska ekonomického hospodárenia je pre ten podnik lepšie mať pôdu v nájme. Len to, čo sa udialo na Slovensku za posledných 5 rokov, bohužiaľ, tlačí poľnohospodárov k tomu, že musia investovať viac peňazí do pôdy, ako ich dávať do rozvoja technológií a do zvyšovania produktivity práce cez technológie.
Takže, pán kolega Novotný, s vami absolútne nesúhlasím, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. Je to jedinečný výrobný prostriedok, ktorého nikdy nebude viacej. Za roky od 2003 do 2012 na Slovensku ubudlo 67 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, a ak sa pozriem na Trnavskú tabuľu, tak to je dôsledok pohľadu na to, že pôda je obyčajný výrobný prostriedok. Najúrodnejšiu pôdu na Slovensku zastavujeme logistickými centrami a rôznymi fabrikami a šedé parky, šedé zóny zostávajú, zostávajú zaburinené.
Odznelo tu veľa, že chceme ohroziť dva milióny, ožobráčiť dva milióny vlastníkov pôdy tým, že hovoríme, komu majú prednostne predať pôdu. Myslím si, že nie je obmedzené vlastnícke právo v tom, aby pôdu predal a za akúkoľvek cenu tú pôdu mohol predať. A myslím si, že neohrozujeme a nechceme ožobráčiť dva milióny vlastníkov, ale opačne. Tým, že sa vytvára konkurenčný trh pre pôdu a sa zverejňujú tie veci, že sa ide pôda predávať a že je možné, aby sa prihlásili viacerí uchádzači o tú pôdu, či už v rámci obce, či už v rámci susedných obcí, alebo v rámci Slovenska, tak to má za cieľ zvyšovanie ceny pôdy.
Ctené kolegyne, kolegovia, už sa to deje. Akonáhle začala diskusia o pôde, akonáhle začali prenikať rôzne v médiách informácie o tom, že sa na Slovensku niečo s pôdou deje, okamžite cena pôdy išla hore alebo sa zastavil predaj a čaká sa na to, akým spôsobom sa vygeneruje aj tento zákon, a ja mám, ja som o tom stopercentne presvedčený, že na tomto vlastníci pôdy zarobia, ale v mnohých vystúpeniach odzneli protichodné názory. Na jednej strane plač nad tým, že mladí farmári sa nedostanú k pôde. Na druhej strane plač nad tým, že vlastníci predávajú za nízke ceny. To k sebe nejde.
Ak chceme pomôcť mladým farmárom, tak tí nemajú peniaze na to, aby kupovali za vysoké ceny pôdu. Ak hovoríme o tom, že chceme zamedziť nepoľnohospodárom, investorom a vylúčiť ich zo súťaže, to znamená, že chceme vytvoriť normálne prostredie pre poľnohospodárov, lebo nie je možné cenovo konkurovať finančným skupinám, ktoré majú nekontrolované množstvo peňazí. Čiže, čiže ak chceme hovoriť o mladých farmároch a nájsť cestu, ako môžu nadobudnúť pôdu, tak musíme im to umožniť a im to umožnené a na druhej strane všetky tie tlaky na to, že ale musíme hovoriť o tom, že koľko musí byť minimálna cena pôdy a tak ďalej, je v rukách vlastníka a toto je protichodné s tým, čo sa týka mladých poľnohospodárov, ale každopádne dva milióny vlastníkov príde k lepším cenám pôdy, ako dostávali doteraz.
Pán kolega Simon hovoril o dĺžke nájmu. Jednu vetu, už som to spomenul, pre farmárov je dôležitá stabilita, to znamená, že päťročný nájom nie je žiadna stabilita z hľadiska hospodárenia na pôde. Ja si myslím, že každý rozumný vlastník má snahu prenajať poľnohospodárom na dlhšie obdobie, aby mal istotu, že do jeho pôdy budú robené dlhodobé investície. Pôda vyžaduje dlhodobé investície, minimálna doba nájmu by mala byť aspoň 15 rokov a maximálna doba nájmu je štandardná vo vyspelých krajinách 25, 30, 40 rokov, včera tu odznelo, že v Číne 70 rokov, čo dáva tú stabilitu, a potom nemusíte pôdu kupovať, stačí ju vlastne jednoducho užívať a máte garanciu, plus navyše býva tam minimálne päť- až desaťročné obdobie výpovednej doby. Poľnohospodár musí mať čas pripraviť sa na to, že o svoj výrobný prostriedok príde, a akonáhle je tam iba ročná výpovedná doba, to je tak malá doba, že jednoducho nie je schopný nahradiť ten výrobný prostriedok iným výrobným prostriedkom niekde inde proste, a ak stratí pôdu, stratí šancu hospodáriť na farme alebo v sade alebo kdekoľvek. Jednoducho je to absolútne ohrozenie nielen výroby na tom podniku, všetky tie investície, ktoré tam boli urobené, ale je to ohrozenie obrovského množstva pracovných miest. To znamená, že v tejto oblasti, ak kolega Simon kričí, že dvadsaťpäťročné nájomné je vlastne akoby predaj, dvadsaťpäťročné nájomné, ak sa rozhodne, tak vlastní, lebo je to jeho rozhodnutie, tak dáva stabilitu aj vlastníkovi, aj farmárovi a myslím si, že to je tá správna cesta, ktorou by sme mali ísť.
Pán kolega Novotný hovorí, že ho trápi, že mladí ľudia sú bez práce a že vidí, že ako štyritisíc hektárov - trávny porast - obrába pár ľudí. Bohužiaľ, mne je ľúto, že ho to trápi teraz, že ho to netrápilo počas ôsmich rokov neoliberálnej vlády SDKÚ, keď zlikvidovali slovenské poľnohospodárstvo, keď vytvorili systém, ktorý zaviedol podporu ničoho. Kolega Simon je autorom podpory ničoho, kde začal podporovať poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú, ktorí majú len hektáre pôdy, ktorí nikoho nezamestnávajú, ktorí nešli do pridanej hodnoty. A toto je tragédia slovenského poľnohospodárstva. To znamená, že dneska, dneska pochváľme pána ministra Jahnátka za to, že ako nepoľnohospodár pochopil to, že poľnohospodárov treba podporovať v intenzívnej výrobe, a tak vytvára pracovné miesta na vidieku. Toto je šanca a obrat na šancu v slovenskom poľnohospodárstve. Ja viem, že kolega Přidal by chcel skončiť alebo sa mu nedobre počúva, že aj KDH má svoj podiel neúspechu v poľnohospodárstve a pán predseda vyjednal podmienky, aké vyjednal, ale čo už narobíme.
Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktorý veľmi dobre pochopil, čo je pôda. Pôda nie je tovar. Pôda je strategická záležitosť každej jednej krajiny a pôda nedáva len dostatok potravín, ale dáva osídlenie vidieka. Ak nebudeme rozumne hospodáriť na pôde, ak nebudeme umožňovať regionálnym poľnohospodárom na pôde robiť, nebudú regióny zamestnávať ľudí. V každej jednej vyspelej krajine poľnohospodárstvo zabezpečuje dostatok pracovných miest na vidieku, ale vidíme, kde je vysoká nezamestnanosť, tam poľnohospodárstvo nefunguje. Tam sú práve tí tzv. poľnohospodári, ktorí mulčujú pozemky vďaka systému, ktorý vytvoril pán Simon, a vďaka tomu, že sa zlikvidovala intenzívna výroba, živočíšna výroba neexistuje, rozkradnuté sú farmy, sady neexistujú. Ak cestujete po svete, vidíte, že pri každom jednom veľkom mieste sú obrovské plantáže, obrovské skleníky, obrovské sady. Čo je okolo Bratislavy? Čo je okolo Žiliny, Trnavy, Košíc? Nič. A to je ten problém, kde majú ľudia pracovať, tam majú ľudia pracovať a, bohužiaľ, my radšej dovážame potraviny, lebo filozofia neoliberálnych vlád bola, je lacnejšie doviezť, ako doma vyrobiť. Je to najdrahší dovoz, aký mohol existovať.
Pán kolega Csicsai ako poľnohospodár hovorí, že nie je podstatné, kto pôdu vlastní, ale kto na nej môže robiť. V tomto kontexte, čo hovorí, môžem súhlasiť vtedy, ak budú mať farmári dlhodobú stabilitu nájmu pôdy. Vtedy je jedno, kto pôdu vlastní, lebo poľnohospodár nemusí vlastniť pôdu, poľnohospodár musí mať stabilitu, že na pôde môže robiť, a strašiť, že cirkev a že pôda stratí hodnotu a že príde aj cirkev o svoje pozemky a o svoj majetok, je absolútne scestná, absolútne scestná a, pán kolega Chren, je to jeho názor a mňa až dojíma ako, ako liberála, že práve jeho trápi cirkevný majetok. (Krátka pauza.)
Ešte sa vrátim pár poznámkami iba ku kolegovi Chrenovi, ktorý uviedol sedem, deväť dôvodov, prečo zákon nie je dobrý. Nezabrániť predaj cudzincom - nie je dôvod brániť predaju pôdy cudzincom, zákon má za cieľ zvýhodniť domácich poľnohospodárov, regionálnych poľnohospodárov a potom v mieste a slovenských poľnohospodárov. Toto má zákon za cieľ, nemá zákon za cieľ zabrániť zahraničným poľnohospodárom vstupovať na náš trh, ale má za cieľ uprednostniť domácich poľnohospodárov za rovnakých podmienok. Toto je zmyslom zákona. To znamená, že prvá jeho téza je neplatná.
Skupovanie pôdy zahraničnými - nie je problém. Samozrejme, je, keď dostanú prednosť domáci poľnohospodári, môžu kupovať zahraniční.
Je tu, dvakrát odznela jedna zaujímavá myšlienka. Dôležité je, aby sa na pôde robilo a dať tam desaťročnú povinnosť na pôde hospodáriť. Som si osvojil túto myšlienku a do pozmeňovacieho návrhu zapracujeme to, aby ten, kto kupuje poľnohospodársku pôdu, sa zaviazal, že bude na nej desať rokov hospodáriť. Bude to jedna z povinných ustanovení v zmluve, kde zoberie kupujúci na seba záväzok, že bude na pôde desať rokov hospodáriť, aby pôdu dostali tí, ktorí skutočne chcú na pôde hospodáriť, a aby nedochádzalo k špekuláciám. Ak hovoríme, že prečo mladí farmári tri roky majú povinnosť na tej pôde hospodáriť, nuž preto, aby sa predišlo špekuláciám, aby sme cez mladých farmárov neskupovali pôdu, aby developeri nevyužili mladých farmárov, tzv. mladých začínajúcich farmárov, na skupovanie pozemkov, preto je tam tá podmienka troch rokov hospodáriť a nie je tam podmienka pre nich, že musia mať trojročnú prax, ktorú zatiaľ nemohli mať.
O tých dvoch miliónoch ľudí ožobráčených som hovoril.
Podpory veľkopodnikateľov - to absolútne nie je pravda. Podporí to všetkých tých, ktorí chcú na pôde hospodáriť a ktorí chcú do pôdy investovať. Toto je skutočná pravda. Hlavný motív je monopol na poľnohospodárske dotácie. Bohužiaľ, pôda sa stala fenoménom dotácií vtedy, keď zaviedol kolega Simon podporu ničoho. Vtedy bolo výhodné pôdu vlastniť, a vtedy bolo výhodné ju jednoducho mať a dostávať dotácie. A tento fenomén dneska kritizuje pán kolega Chren, ktorý sa takisto zúčastnil na vláde a nič s tým neurobil. Prečo sa nezmenil systém podpory ničoho, prečo nenastavil systém podpory aktívnych poľnohospodárov, ktorí farmárčia, reálne na pôde hospodária, o štvrtej ráno vstávajú do maštale, tak jak hovorí kolega Kuffa, a o štvrtej sa idú starať o svoj dobytok, o svoje ovce, ale jednoducho je výhodné podporiť tých, ktorí nakúpia pozemky alebo prenajmú veľké pozemky, dostanú veľké dotácie a sú spokojní. Pán minister Jahnátek urobil obrat v novej koncepcii poľnohospodárstva práve, kde zvýhodňuje aktívnych poľnohospodárov a kde na hektár pôdy, ktorá sa bude iba mulčovať, budú v podstate nižšie dotácie, ktoré sú minimálne, čo Brusel prikazuje, že musia na hektár pôdy ísť. Tým pádom budú znevýhodnení len tí poľnohospodári, ktorí len mulčujú pozemky, a budú zvýhodnení tí, ktorí aktívne hospodária, zamestnávajú ľudí, tvoria krajinotvorbu a vytvárajú pracovné miesta.
Priestor na korupciu okresných úradov, som povedal, urobíme tam pozmeňujúci návrh, obrátime to garde opačne. (Odmlčanie sa rečníka.)
Že ide v rozpore so strategickými materiálmi, to absolútne nie je pravda.
Čiže, čiže ak sa pozrieme na týchto pár poznámok, ktoré tu odzneli, snáď ešte jedna poznámka k petícii. Myslím si, že táto petícia sa skôr využila na politické ciele ako na reálnu, ako vyplývajúcu z reálnej obavy, že Slovensku hrozí nejaká apokalypsa z jedného mesačného obdobia, keď jednoducho nie je prechodné obdobie a nový zákon. Tento zákon mal byť desať rokov, desať rokov tu mal byť a boli by sme úplne inde, ako sme dneska, ale, pochopiteľne, politická strana Obyčajných ľudí to využila ako politický ťah, vytvorila sa v médiách istá hystéria, kde neinformovaní ľudia si myslia, že hrozí absolútna katastrofa a že Slovensko príde o pôdu a že Číňania vykúpia slovenské pozemky alebo nejakí iní Číňania, ktorí prídu. Toto všetko nebolo založené na pravde aj tých 40-tisíc podpisov dáva za pravdu to, že ľudia majú vzťah k slovenskej pôde, obávajú sa o slovenskú pôdu, a nie je šťastné, ak s fenoménom slovenskej pôdy hazardujeme na politické ciele. Toľko v krátkosti k zhodnoteniu diskusie. Myslím si, že v druhom čítaní bude dosť času na to, aby sme mohli o tom ešte hovoriť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis