Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva.
Vážený pán poslanec, nie je to pravda. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, uzatvorili zmluvu na dodávky drevnej štiepky so spoločnosťou SIMA SH, s. r. o., ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky. Tento obchodný vzťah bol založený zmluvou v štandardnom znení iba s tou výnimkou, že nákladku si zabezpečovala spoločnosť SIMA SH vlastnými prostriedkami. Uvedená zmluva bola uzatvorená na základe obchodných rokovaní s odštepným závodom Biomasa Levice, na ktorých spoločnosť SIMA SH akceptovala za dodávky drevnej štiepky cenníkovú cenu. V tom čase podnik Lesy SR, Lesy Slovenskej republiky, disponoval prebytkom energetickej štiepky, ktorý vznikol neuzatvorením zmluvy s dlhodobým partnerom z dôvodu nedosiahnutia dohody o cene a množstve. Nakoľko spoločnosť SIMA SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie a bol dohodnutý splátkový kalendár.
Uvedený obchodný prípad v spojení s obchodným prípadom Smrečina Hofatex prinútil vedenie štátneho podniku k zmene postoja ohľadom obchodného rizika pri dodávkach drevnej štiepky. Na základe toho generálny riaditeľ prijal opatrenie na zamedzenie a zníženie rizika vzniku pohľadávok pri obchodovaní s drevnou štiepkou. Bol vydaný pokyn na vypracovanie smernice na obchod s drevnou štiepkou a najmä pokyn na uzatváranie ďalších kontraktov s platbou vopred, na ktorý sú v súčasnosti nesúhlasné reakcie obchodných partnerov. Zároveň generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky vyvodil aj osobnú zodpovednosť a odvolal z funkcie riaditeľa závodu Biomasa Levice a rozhodol, že k 1. januáru 2014 tento odštepný závod zanikne a kompetencie prechádzajú na odštepný závod Lesnej techniky Banská Bystrica.
Ďakujem, pán predseda, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/65 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach a jej delegovaných smerníc a odstraňuje vzniknutý transpozičný deficit.
Cieľom návrhu zákona je definovať práva a povinnosti výrobcu elektrických a elektronických zariadení, povinnosti splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora týchto zariadení pri používaní určitých nebezpečných látok pri ich uvádzaní na trh a stanoviť činnosť orgánov dohľadu nad trhom pri kontrole dodržiavania povinností stanovených zákonom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Chcel by som vás požiadať o podporu navrhovaného vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh novely zákona o prevencii závažných priemyselných havárií preberá ustanovenie článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18 zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok do slovenského právneho poriadku.
Konkrétne sa dopĺňajú ťažké vykurovacie oleje medzi vybrané nebezpečné látky do prílohy č. 1 k zákonu.
Ďalšími novelizačnými bodmi sa dopĺňajú orgány štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií o orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor v súlade s platným znením zákona o ochrane pred požiarmi.
Návrh zákona, ďalej, upravuje nesprávne uvedený názov zlúčeniny v prílohe č. 1 a v jednej z poznámok pod čiarou sa nahradzuje jej neaktuálne znenie, pretože medzičasom boli obidva pôvodne citované zákony nahradené novými právnymi úpravami.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Chcem vás požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa do tejto debaty, a nie do rozpravy, ale do záverečného slova, pretože ešte budeme mať dosť času diskutovať aj v rámci výboru, aj v rámci druhého čítania a poviem pár poznámok, ktoré boli dnes aj poslancami, ešte dokonca aj včera pánom predsedom Hubom vznesené na tento zákon. Budem sa snažiť byť vecný a snažiť sa zodpovedať otázky, ktoré ste v rámci svojich slov v rozprave dali.
Ono je to presne tak. Ochrana prírody je emocionálna záležitosť. A keď ste si všimli, v rámci rozpravy vystúpili, myslím, piati páni poslanci v zásade z jedného klubu a v zásade sa vytvorili dve skupiny, skupina tých, ktorí hovoria, že treba rúbať stromy do tých 80 centimetrov, a skupina tých, ktorí hovoria, že stačí to do 40 centimetrov. Sú medzi nami ľudia, ktorí hovoria, že vôbec ich netreba rúbať. Sú medzi nami zase ľudia, ktorí hovoria, že ich treba rúbať všetky. A práve úlohou vlády a práve úlohou zodpovedných politikov je, aby zákony, ktoré prinášajú do Národnej rady, slúžili ľuďom, občanom, a nie niektorým záujmovým skupinám. A práve takto vznikal tento zákon, panie poslankyne a páni poslanci. Vznikal tak, že sme dlho diskutovali, dlho hovorili s verejnosťou odbornou, laickou, so Združením miest a obcí a dospeli sme k tomuto kompromisu, ktorý sme vám predložili.
Ja nehovorím, že tento zákon je ideálny, a týmto odpovedám aj pánovi predsedovi Hubovi na jeho výčitku, že je zákon málo ambiciózny. Málo ambiciózny možno je, ale je to v rámci možností a v rámci priechodností tohto zákona jediná možná cesta. Keď sa pozriete na prvé znenie zákona, ktoré sme dali do medzirezortného pripomienkového konania a do výsledku, ku ktorému sme dospeli, je tam veľa zmien, pretože, keby sme neboli urobili tieto zmeny a neboli by sme dospeli ku kompromisu, žiaden nový zákon o ochrane prírody ani novela by neexistovala.
A aj na tých mnohých stretnutiach či už s občanmi alebo laickou, odbornou verejnosťou sme sa zhodli na tom, že je lepšie ísť kúsok po kúsku a prinášať opatrenia aj v rámci ochrany prírody, ako to nechať v takom stave, v akom to je. Zákon, ktorý meníme touto novelou, to je zákon 543/2001 Z. z., mal rôzne ambície a bol niekoľkokrát novelizovaný. Ale napríklad dodnes sa nikomu nepodarilo vyzónovať žiaden národný park okrem Pienin. Prečo? Pretože neboli v zákone niektoré ustanovenia a niektoré možnosti, ktoré si napríklad aj súkromní vlastníci vyžadujú. A nechcú dostávať len finančnú náhradu, teda ujmu, ale chcú si zameniť pozemok, chcú prenajať pozemok, chcú participovať na ochrane prírody tak, že sa budú starať o tieto chránené územia. A toto im doterajšie znenie zákona neumožňovalo.
Pán predseda Huba hovoril, že zvýšime administratívnu náročnosť týmto zákonom. Nie je to celkom tak, pretože tento návrh zákona neprináša oproti súčasnému stavu žiadne zvýšenie administratívnej náročnosti okrem zmeny, ktorá sa týka právomoci vlády na vyhlasovanie chránených území a zmien, ktoré vyplývajú zo zrušenia úradov životného prostredia. A nedochádza k tomu ani v kompetenciách ministerstva životného prostredia. Každé správne konanie je dvojstupňové, keď najprv koná nižší orgán a potom o odvolaní rozhoduje príslušný vyšší orgán. Dokonca návrh prináša zjednodušenie aj niektorých konaní pri vydávaní vyjadrení podľa § 9 zákona tak, aby konanie orgánov ochrany prírody nepredstavovalo predlžovanie ďalších nadväzujúcich konaní. Keď máme pocit, že vieme to ešte vylepšiť, dávam na to priestor v druhom čítaní a som pripravený počúvať a akceptovať zmysluplné návrhy.
Pán poslanec Huba mi vyčíta, že tu bolo málo zapojenej verejnosti. Poviem vám pravdu. Pri žiadnom inom zákone, ktoré som doteraz predkladal do Národnej rady, nebolo tak veľa zapojenej verejnosti ako pri tomto, pri tomto za účasti ministra na všetkých týchto prerokovaniach s verejnosťou. Robili sme verejné prerokovanie za účasti 90 ľudí v ŠGÚDŠ, kde boli zastúpené všetky zložky tretieho sektora, lesníkov, štátnej správy, krajinných architektov, každého možného, kto sa cíti, že by mal niečo povedať, čo sa týka ochrany prírody. A boli tam rôzne názory. A z týchto rôznych názorov sme sa snažili vyextrahovať tie prospešné pre zákon. A aj sme ich implementovali. A preto hovorím, že bol výrazne pozmenený ten úvodný alebo ten prvopočiatočný návrh zákona, ktorý máte predložený na stole, pretože sme aj v procese pripomienkového konania vstupovali do zákona a menili sme tie veci a snažili sme sa akceptovať všetky názory, ktoré boli zmysluplné, tie extrémne nie, pretože tie extrémne vyvolávajú ďalšiu reakciu extrémistickú z druhej strany. Mali sme pracovnú skupinu vytvorenú spolu s ministerstvom pôdohospodárstva. A lesníci a ochranári sú pri ochrane prírody, ale aj pri zákone o lesoch. A určite aj v rámci tohto rokovania Národnej rady budete mať na stole aj zákon o lesoch, kde sme zasa my zo strany životného prostredia vstupovali do rôznych procesov. A aj výsledok toho je kompromis. Preto idú obidva zákony v rámci jedného rokovania Národnej rady. A práve preto sme sa snažili o to, aby ten kompromis priniesol zjednodušenie niektorých procesov, zjednodušenie niektorých postupov a zároveň veci, ktoré fungujú, aby neboli ohrozené alebo zrušené.
Bola otázka, prečo by mala vláda vyhlasovať chránené územia. Pri istých druhoch chránených území, ako sú národné parky a CHKO-čky, to robí už teraz. A niektoré chránené územia nižšej úrovne boli doteraz na orgánoch štátnej správy, ako je krajský úrad alebo obvodný úrad. A prečo to povyšujeme na úroveň vlády? Je veľmi jednoduché na to odpovedať. S vyhlásením chráneného územia sa spája aj finančná náhrada, respektíve istá ujma, ktorá vlastníkovi daného pozemku prislúcha za to, že nemôže hospodársky obhospodarovať dané územie, daný les. To znamená, že takáto ujma je výdavkom štátneho rozpočtu, teda rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia, a v prípade, že to má byť výdavkom štátneho rozpočtu, musí k tomu niečo povedať aj minister financií a musí k tomu niečo povedať aj vláda ako taká. Preto rozhodnutie, aby o záväzkoch vlády v súvislosti s vyhlasovaním chránených území, si má niesť zodpovedne aj vláda. To znamená, ak sme rozhodnutí, že toto územie má tú cenu, že toto územie má tú hodnotu, že ho treba chrániť, a s tým súvisia aj príslušné ujmy, tak o tom musí rozhodnúť vláda. Dali sme priestor, ak má mesto alebo obec pocit, že má v rámci svojho intravilánu alebo v rámci svojho územia nejaké vzácne územie a chce si ho vyhlásiť ako mestské, môžu tak urobiť, ale finančné nároky z titulu neobhospodarovania daného územia bude niesť mesto a obec. Túto kompetenciu sme im dali. A myslím si, že je to úplne logické.
Bola otázka týkajúca sa vykonávacích predpisov. A musím konštatovať, že návrh zákona, ktorý schválila vláda a predložila do Národnej rady, obsahuje v prílohe pracovné verzie návrhov vykonávacích predpisov, ktorých vydanie návrh novely zákona predpokladá.
V prílohe návrhu zákona je pracovná verzia návrhu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe výpočtu finančnej náhrady, pán Fecko, tam si to určite nájdete, to je to, na čo ste sa pýtali, určenie výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť, spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku, spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesnom pozemku a spôsob určenia výšky nájomného.
Ďalej je v prílohe návrhu zákona pracovná verzia vyhlášky ministerstva životného prostredia, ktorá ustanovuje zoznam inváznych druhov živočíchov a rastlín a spôsoby ich odstraňovania, podrobnosti o kritériách hodnotenia návrhu plánu alebo projektu, ktorý zasahuje do územia NATURA 2000, podrobnosti o kompenzačných opatreniach spojených s takýmto zásahom, podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov a náležitosti žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady. Z priložených pracovných verzií týchto návrhov vykonávacích predpisov si je možné urobiť predstavu o navrhovanej právnej úprave v zákone. Tieto návrhy týchto vykonávacích predpisov budú predložené do pripomienkového konania a budú predložené v rámci druhého čítania do Národnej rady. Bude sa k nim, samozrejme, môcť vyjadriť aj laická, aj odborná verejnosť a, samozrejme, aj vy, panie poslankyne a páni poslanci.
Pán poslanec Hlina, vy ste taký expert na všetko. Keby sme vám sem pristavili jadrovú ponorku, určite budete vedieť mať k tomu veľmi hodnotný prejav. A práve sa udeľovali Nobelove ceny. A neviem, či pre vás vymysleli už kategóriu v rámci týchto Nobelových cien, lebo to by bola asi Nobelova cena za všetko. Vy všetko viete. Vy sa vyjadrujete k ministrovi kultúry, vy sa vyjadrujete k ministrovi vnútra, vy sa vyjadrujete k ministerstvu životného prostredia, čo si veľmi vážim. Vážim si vašu snahu úprimnú. A musím povedať, že k iným zákonom chodíte lepšie pripravený. Dnes to bol balast. Veľmi úprimne vám to poviem. Pripravovali ste sa a v tom úvodnom slove ste sa pripravovali ako Ivan Bella do kozmu, ako mi to tu nandáte, a nič.
No, nehnevajte sa, tých 40 centimetrov, 80 centimetrov a biomasy a neviem čo, to je presne to, čím sme chceli pomôcť občanom. A verte, že to nespadlo včera a nezapadlo to do tohto zákona včera, ale o tom bola dlhá diskusia a dlhá diskusia aj s krajinnými ochranármi, aj s krajinnými architektmi, aj so ZMOS-om. A jednoducho ja sa pamätám, asi pred troma týždňami ste tu mali takú rúru v parlamente, tak asi dvakrát väčší priemer tejto rúry, ktorú ste tu mali, je ten strom, ktorý treba vyrúbať a môžete vyrúbať bez povolenia. A prečo sme to dávali my? No preto, lebo my o tom hovoríme, čo by malo byť v tom zákone. A kompromisom je tento návrh, ktorý bol predložený. To nemá nič spoločné s biomasovými elektrárňami ani s ničím podobným. A ja nemám dôvod ich obhajovať. Ale sú tu predsa rôzne iné zákony aj vykonávacie vyhlášky, plány starostlivosti o les, plány starostlivosti o ochranu prírody, ktoré manažujú a upravujú spôsob ťažby dreva a spôsoby ochrany prírody. A takto ste trošku v inej debate a trošku v inom tomto leveli, ale to nevadí, však povedali ste to.
A zámena pozemkov. Do dnešného dňa sa vám nepodarilo vyzónovať napríklad TANAP. A bolo niekoľko pokusov, myslím si, že boli štyri pokusy alebo bolo ich päť, a vždy to stroskotalo na tom, že nemáme v zákone o ochrane prírody mechanizmy, ktorými by sme sa približovali okolitým krajinám a približovali krajinám typu, ako je Rakúsko, Nemecko a podobne, severské krajiny, ktoré majú nielen zvládnuté platenie finančnej ujmy, finančnej náhrady, ale majú aj vyriešené iné spôsoby náhrady. A to som hovoril. A tu zavádzame toto, nájom, výmenu, výkup pozemkov. Samozrejme, všetko súvisí s tým, aký bude mať štát záujem na chránení daného územia a aké bude mať štát možnosti v rámci štátneho rozpočtu. Ale nemôže sa stať, že sme pred vyzónovaním Tatranského národného parku a sporné sú tri územia a v troch územiach sa nevieme dostať k týmto územiam, ktoré by štát mal získať, aby ich vedel chrániť, pretože vlastníci nechcú peniaze ako ujmu, oni ich chcú vždy vymeniť a chcú obhospodarovať ten les alebo chcú nejaký iný spôsob ujmy. Nebude možné, aby výmena pozemkov bola mimo jedného okresu. Takže ohradzujem sa voči vášmu napadnutiu, že my tu ideme kšeftovať s pozemkami. My tu ideme umožniť vlastníkom pozemkov, aby v prípade, že majú pozemky v najvyššom chránenom území, mali možnosť ich zameniť so štátom za iný pozemok, ktorý štát neurčí, že je preň významný z hľadiska ochrany životného prostredia. A tu narazíme znova na problém, a to vám rovno hovorím, že narazíme na problém, pretože lesníci nebudú chcieť dať tieto pozemky, ktoré nie sú v takom stupni ochrany, pretože v nich chcú ťažiť. Pre lesníkov, v tomto prípade Štátne lesy alebo aj súkromných vlastníkov nebudú chcieť dať lesy, ktoré sú v treťom alebo v druhom ochrannom pásme, aby štát ich vymenil za piate ochranné pásmo, lebo piate ochranné pásmo je bezzásahové pásmo. Takže narazíme aj na tieto problémy. Bude to na otázke toho, či hospodársky efekt bude vyšší ako ochrana prírody. Ale na tento problém my narážame pri ochrane prírody stále. A bude na štáte, aby rozhodol, v rámci prírody čo je cenné a čo má hodnotu chrániť a čo nie je cenné a možnože bude vedieť zameniť inak.
Ja sa teším na debatu aj v rámci druhého čítania a, ako som spomínal, som pripravený na to, že keby boli zmysluplné návrhy v rámci pozmeňujúcich návrhov, som pripravený ich akceptovať a zaradiť, respektíve zapracovať do znenia zákona. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenie vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, čím sa dáva príležitosť vlastníkom podieľať sa na aktívnom manažmente v chránených územiach. Upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny. Predloženým návrhom zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. 6 Smernice o ochrane prirodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Tiež sa upravujú pravidlá na posudzovanie vplyvov na sústavu Nátura 2000 tak, aby boli zosúladené s touto smernicou. Na základe poznatkov o potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánoch ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky a to vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach.
Dôležitou zmenou je najmä potreba súhlasu vlastníka neštátneho pozemku pre vyhlásenie chráneného územia so 4. a 5. stupňom ochrany na jeho pozemkoch. Novelizujú sa časti zákona týkajúce sa ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi, ako aj ďalšie ustanovenia, ktorých potreba zmeny vyplynula z ich reálneho uplatňovania v praxi. Po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie ochrany prírody a krajiny a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností.
Tento návrh zákona vláda schválila na svojom rokovaní 26. septembra 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať, aby ste ho schválili a pustili do druhého čítania.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona z dôvodu, že Európska komisia rozhodla vo vzťahu k Slovenskej republike o vydaní odôvodneného stanoviska pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a rady o batériách a akumulátoroch.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne efektívne nakladanie z použitými batériami a akumulátormi a minimalizuje sa tak negatívny vplyv na životné prostredie a prispeje sa k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia. V čl. 1 návrhu zákona sa transponuje aj čl. 50 ods. 7 Smernice európskeho parlamentu a rady o priemyselných emisiách takzvaná integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia. V čl. 2 sa v súvislosti so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov mení aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych a daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. V čl. 3 sa novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorým sa transponuje Smernica komisie 2013/2 zo 7. februára roku 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k Smernici Európskeho parlamentu a rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.
Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. 9. 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať o jeho schválenie a posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len k pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, uvediem len dve stanoviská. Pán predseda výboru Huba, chcem len povedať, že k tej vašej prvej pripomienke, tento zákon nebol predložený preto, že je to memorandum, ale v tej dôvodovej správe máte napísané, že bolo zohľadnené to memorandum. Čiže nevznikol tento návrh zákona kvôli tomu, že bolo podpísané nejaké memorandum s US Steel-om, ale že to memorandum bolo zohľadnené.
A druhá vec je, čo sa týka toho prerozdeľovania príjmov pre mestá a obce a samotné využitie tých prostriedkov. Myslím si, že to, že to ostáva obciam a budú mať istú voľnosť v rámci životného prostredia použiť tieto peniaze, je smerom k tomu, že aj tie obce majú rôzne potreby v oblasti životného prostredia. Môže nastať situácia, keby sme striktne trvali na tom, že to chceme dávať do odpadového hospodárstva, že môže nastať situácia, že nejaký starosta v nejakej obci získal grant alebo proste urobil investíciu do odpadového hospodárstva v nejakom období predchádzajúcom, a my keď budeme striktne trvať na tom, aby tie peniaze išli stále len do toho odpadového hospodárstva, tak už možno ich nebude potrebovať a nevytvárame mu zároveň možnosť na to, keď má problém s kanálom, alebo má problém s nejakou protipovodňovou ochranou, alebo s výsadbou stromov, tak na to mu, na to mu priestor nedáme. Týmto, toto sme sledovali duchom toho, čo sme chceli dať k dispozícii mestám a obciam a aj tento zákon sme konzultovali s mestami a obcami, ale keď si myslíte, ja som pripravený v tomto bode mať diskusiu a v rámci druhého čítania si myslím, že vieme sa o tom pobaviť, keď si myslíme, že je to tak voľné, že máme obavy, že by to mohlo ísť na nejaké iné účely, tak ten wording to môžeme ešte upraviť. Ale myslím si, že to nie sú dôvody, ktoré by sme, ktoré by kládli prieky k tomu, aby sme posunuli tento zákon do druhého čítania a nemyslím si, že by sme ho mali vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom sa do zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov dopĺňa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov pomerne, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí a ustanovenie, ktoré umožňuje obci po splnení ustanovených podmienok použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov aj na iný účel ako na odpadové hospodárstvo obce. Použitie týchto príjmov však musí byť na účely zlepšenia životného prostredia v obci.
Významnú zmenu, ktorú tento predkladaný materiál prináša, je určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich zneškodnenie skládkovaním oproti doteraz ustanovenej výške, s cieľom odkloniť tieto vybrané odpady od zneškodňovania skládkovaním, ktoré je stále ekonomicky výhodnejšie a nasmerovať ich do iných zariadení na spracovanie odpadov, než na skládku odpadov. Novela zákona a s ňou spojené čiastočné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov je reakciou na tlak Európskej komisie na súčasnú nedostatočnú výšku týchto poplatkov v Slovenskej republike, ktorá patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie.
V prípade, ak komisia neuvidí snahu Slovenskej republiky o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, je reálna hrozba, že bude ohrozená podpora všetkých aktivít v rámci odpadového hospodárstva zo štrukturálnych fondov na nasledujúce rozpočtové obdobie 2014 - 2020. V rámci hierarchie odpadového hospodárstva je skládkovanie najhorším spôsobom odstraňovania a zneškodňovania odpadov a aj preto vznikla táto novela a preto prinášame zvyšovanie poplatkov za skládkovanie. Poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569 z roku 2007 o geologických prácach, tzv. geologický zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, má za cieľ najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Popri problémoch aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku Európskej únie a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti 3 - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Chcem vás požiadať o schválenie predmetného návrhu zákona.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/65 EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a v elektronických zariadeniach a jej delegovaných smerníc a odstraňuje sa vzniknutý transpozičný deficit.
Z dôvodu netranspozície uvedených smerníc transpozičná lehota uplynula dňa 2. 1. 2013, už bolo voči Slovenskej republike začaté konanie pre nesplnenie si povinnosti vyplývajúcich zo smerníc.
Cieľom návrhu zákona je definovať práva a povinnosti výrobcu elektrických a elektronických zariadení, povinnosti splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora pri používaní určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach a stanoviť činnosť orgánov dohľadu nad trhom pri kontrole dodržiavania a povinností stanovených zákonom.
Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 14. augusta 2013. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Chcem vás požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.