Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán kolega minister, všetkým vám prajem príjemný dobrý deň. Rozhodol som sa, že vystúpim na tomto fóre ako minister životného prostredia a budem sa uchádzať o podporu rozpočtu a navýšenie rozpočtu ministerstva životného prostredia a vo svojej reči aj vysvetlím, o čom mi ide, a budem sa snažiť vás presvedčiť o tom, že navrhované zmeny v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia sú na prospech celej Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Hneď na úvod musím konštatovať, že návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2015 až 2016 nezabezpečujú niektoré výdavky rezortu v požadovanom rozsahu a nezohľadňujú ani potreby, ktoré by rezort ministerstva životného prostredia potreboval. Okrem poddimenzovaných rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol v rámci organizácií, na ktorých sme spoločne s ministrom financií pracovali v priebehu roka, nie sú zabezpečené v novom návrhu štátneho rozpočtu výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest. Tieto neplnenia povinnosti štátu uhrádzať neregulované platby prispievajú k zhoršovaniu ekonomickej situácie štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik a k neplneniu jeho povinností na úseku protipovodňovej ochrany a v oblasti správy vodných tokov ako celku.
Po tom, čo sme v apríli 2012 prevzali ministerstvo životného prostredia, sme na základe analýz rozpočtu zistili, že rezort je finančne podvyživený, a museli sme riešiť viaceré okruhy problémov v oblasti výdavkov ako samotného ministerstva, tak aj jeho organizácií, ktoré patria pod jeho zriaďovateľskú a zakladateľskú pôsobnosť. Spoločnou prácou s ministrom financií sa nám podarilo dosiahnuť pre obe strany akceptovateľný objem výdavkov, a to nielen počas roku 2012, ale najmä pri stanovovaní rozpočtu na rok 2013. Schválený objem rozpočtových výdavkov na rok 2013 v sume 70 mil. eur - bez prostriedkov Európskej únie - reálne zobrazoval potreby rezortu a postačoval na zabezpečenie úloh v oblasti životného prostredia v prijateľných medziach.
Osobitne chcem vyzdvihnúť protipovodňovú ochranu, na ktorú Slovenský vodohospodársky podnik v roku 2013 získal 29 mil. eur. Z týchto prostriedkov mohol opravovať brehové opevnenia, protipovodňové hrádze, poškodené objekty na vodných tokoch alebo odstraňovať nánosy a čistenie korýt vodných tokov naprieč celým územím Slovenska. Rok 2014 s objemom výdavkov v sume 39,6 mil. eur však vyvolával, vyvolával problémy pri zabezpečovaní obligatórnych úloh rezortu. Reálne potreby sú minimálne o 25 mil. eur vyššie. Najväčší deficit finančných prostriedkov zaznamenávame práve v Slovenskom vodohospodárskom podniku. Na protipovodňovú ochranu sa nám nepodarilo získať v tomto roku žiadne finančné prostriedky a podnik sa dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné zdôrazniť, že ministerstvo životného prostredia je jediný rezort, ktorý s nedostatkom prostriedkov bojuje najmä aktívnym prístupom k racionalizačným opatreniam, nielen metódou natŕčania rúk k ministerstvu financií. Racionalizujeme na úrovni ústredného orgánu, ale aj v rámci rezortných organizácií a najväčší podiel na úsporách má práve Slovenský vodohospodársky podnik, kde opatreniami v oblasti mzdovej a personálnej politiky, prevádzkových nákladov a v oblasti správy majetku štátu sme v tomto roku dosiahli za posledné dva roky úspory viac ako 13 mil. eur a ďalších približne 1,7 očakávame v nasledovnom roku.
Jednou z úloh programového vyhlásenia vlády je dôsledná realizácia efektívnych protipovodňových opatrení. Veľký objem výdavkov do tejto oblasti smeruje z Európskej únie cez Operačný program Životné prostredie. V rámci prioritnej osi 2 Ochrana pred povodňami bola v máji 2014 vyhlásená výzva s indikatívnym objemom 30 mil. eur. Nový operačný program, ktorý bol nedávno Európskou komisiou schválený, taktiež počíta s výdavkami na aktivity súvisiace s protipovodňovou ochranou v objeme približne 419 mil. eur, ale zdroje Európskej únie nie je možné využiť na všetky činnosti a výdavky. Napokon aj v zákone o vodách je jasne zadefinovaná povinnosť štátu uhrádzať zo štátneho rozpočtu platby za používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme, čo je aj ochrana pred povodňami.
Ďalšie zníženie rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia v roku 2015 v porovnaní s tohtoročným nepriaznivým rozpočtom o 23 % na sumu 30,6 mil. eur považujem za neadekvátne. Bojovať proti povodniam, až keď vás ohrozuje veľká voda, je neskoro. Na povodne sa treba pripraviť vopred a investícia do prevencie sa vždy mnohonásobne vráti. Modelovým príkladom je aj protipovodňová ochrana Bratislavy, kde boli napriek rekordnej povodni škody zanedbateľné. Preto apelujem na vás, dámy a páni poslanci, ako aj na ministerstvo financií, aby ste schválili na zvýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia o minimálne 15 mil. eur. Z tejto sumy by približne 13 mil. eur smerovalo pre Slovenský vodohospodársky podnik. Budovala by sa z nich protipovodňová ochrana mesta Košice, o pomoc nás dlhodobo žiada mesto Kežmarok pre povodie potoka Ľubica, kde chceme postaviť poldre. Ďalšími príkladmi sú prestavba ochrannej hrádze Ondavka, úprava toku Hlinenský potok v Turzovke, úprava Podhradského potoka v Košeckom Podhradí a ochranné opatrenie na toku Podlužianka v Leviciach. Približne 2 mil. eur by sme chceli použiť aj na skvalitnenie hydrometeorologických predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu v spolupráci s vodohospodármi a na dofinancovanie projektu POVAPSYS. Po ukončení realizácie projektu POVAPSYS z Operačného programu Životné prostredie v roku 2015 bude Slovenský hydrometeorologický ústav schopný poskytovať v dostatočnom časovom predstihu výstrahy pred povodňami ako obyvateľstvu, tak aj Slovenskému vodohospodárskemu podniku. To významným spôsobom prispeje k ochrane životov, zdravia a majetku obyvateľov.
Veľmi ma teší, že aj gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nás pri tejto snahe už podporil. V tejto súvislosti ma úprimne mrzí, že niektorí opoziční poslanci, som rád, že nie všetci, zrejme nepovažujú boj proti povodniam za dôležitý a s navýšením prostriedkov nesúhlasili.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu pri schvaľovaní zvýšenia výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem za umožnenie aj prednesu tohto tretieho bodu. Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti je prvým mnohostranným environmentálnym zmluvným dokumentom, ktorý definuje škodu na biologickej diverzite spôsobenú cezhraničným pohybom živých genetický modifikovaných organizmov. Doplnkový protokol dopĺňa chýbajúcu časť čl. 27 Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti a robí ho kompletným.
Cieľom doplnkového protokolu je prispieť k ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu biologickej diverzity, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie stanovením medzinárodných pravidiel a postupov v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené živými geneticky modifikovanými organizmami v cezhraničnom pohybe a s tým súvisiacimi kompenzáciami.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 598 zo 14. septembra 2011 vyslovila súhlas s podpísaním doplnkového protokolu. Podpis by vykonal poverený veľvyslanec Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku dňa 20. januára 2012. Európska únia uzatvorila doplnkový protokol dňa 21. marca 2013. Do dnešného dňa doplnkový protokol uzatvorilo 26 krajín. Verím, že s návrhom na ratifikáciu doplnkového protokolu vyslovíte súhlas.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, poslanci som rád, že sme sa dostali aj v rámci dnešnej diskusie ku, by som povedal, vecným veciam, ktoré sa týkajú zákona o vodách, pretože od júna, odkedy sme predložili tento návrh zákona o vodách do parlamentu, tu prebiehala diskusia, ktorá mala niekedy ďaleko od kultúry a vecnej diskusie, ktorá by mala byť vedená v parlamente. Ja uznávam politické argumenty, uznávam argumenty odborné, ale vždy by to malo byť vo vecnej a odbornej diskusii.
Zároveň chcem sa ohradiť a ešte raz sa, vyjadriť presvedčenie, že iba niekoľkým ľuďom tuná v tejto miestnosti, v tomto, v tomto parlamente išlo reálne o vodu. Pretože keď sa pozriem na auditórium, ktoré tu sedí a ktoré aj v rámci diskusie a v rámci rozpravy vystupovalo s veľmi neštandardnými pripomienkami a neštandardným spôsobom ich prednášali, dnes tu nie sú. To nebol úprimný záujem o vodu, to nebol úprimný záujem o dialóg, to bolo politikárčenie a farizejstvo. Preto ja nemám výhrady voči tomu, že niekto nepodporil ústavu, hoci som očakával, pán Hraško, veľmi otvorene vám to poviem, že som očakával, že tú ústavu podporíte a chcem povedať, že vláde od začiatku, odkedy sme priniesli zákon o vodách do parlamentu, išlo o to, aby sa voda chránila, povýšili sme ju na strategickú surovinu a vaša interpretácia toho, že ju ideme privatizovať, dôrazne sa ohradzujem voči tomu. Aj dnes po tých všetkých krokoch, ktoré sme urobili a preto sme ich urobili, aby sme deklarovali našu úprimnú snahu o ochranu vody a tak to bude aj v budúcnosti, pretože je to strategická surovina, máme ju zavedenú v ústave v štvrtom článku a myslím si, že aj týmto spôsobom ju budeme chrániť aj, aj v budúcnosti.
Jedna vecná poznámka ku pánovi poslancovi Kuffovi. My, ja nechcem zavádzať poplatky pre poľnohospodárov, to nie je moja ambícia, ani moja snaha, ani nič podobné, my sme rokovali s Európskou komisiou a schvaľovali sme partnerskú dohodu, cez ktorú nám na Slovensko príde 15 mld. eur. Bola ex ante kondicionalita pre schválenie partnerskej dohody, aby sme takýto poplatok zaviedli, v opačnom prípade by nebola schválená partnerská dohoda a možnosť čerpať európske fondy pre našich poľnohospodárov, pre našich vodohospodárov, pre naše mestá a obce do roku 2020. To je jediná vec. Robíme to najšetrnejšie, s najnižšou sadzou, aká bude možná a s najneskorším termínom, ktorý máme k dispozícii, to je 1. 1. 2017. To je všetko, čo vám k tomuto viem povedať.
Ďakujem pekne a prajem vám príjemný víkend.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, takzvaný vodný zákon. Vládnym návrhom zákona sa definuje voda ako strategická surovina štátu so zabezpečením všestrannej ochrany v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 583 z 24. októbra 2012. Novelizujú sa ustanovenia zákona v nadväznosti na schválenie vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa schválila novela Ústavy Slovenskej republiky. Novelizujú sa ustanovenia zákona v nadväznosti na pripomienky Európskej komisie k prebratiu smernice o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a k rámcovej smernice o vode.
Upravujú sa aj ustanovenia za účelom zefektívnenia výkonu činností v oblasti vodného hospodárstva. Zmeny sú zamerané na oblasť ochrany vodných zdrojov, správu vodných tokov, spoplatnenie vodohospodárskych činností, na povoľovanie vodných stavieb orgánmi štátnej vodnej správy, na spresnenie podmienok odborného, technického, bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami, na výšku pokút a na úpravu postupov orgánov štátnej vodnej správy v konaniach. Verím, že vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ja len pár vetami zareagujem na pána poslanca Muránskeho. Je škoda, pán poslanec, že sme tieto vaše otázky nemohli zodpovedať priamo na výbore, lebo vedeli by sme k nim rozprávať dosť dlho. Ja by som vám to aj vysvetlil, keby ste mali záujem aj skôr. Tri veci ste otvorili. Prečo sa vytvára možnosť pre environmentálny fond čerpať prostriedky z Recyklačného fondu? Viete, že zákonom o odpadoch máme záujem zrušiť Recyklačný fond, pretože vnímame ho už ako prvok na trhu, ktorý, by som povedal, nespĺňa funkcie, tie, pre ktoré bol založený a my prostredníctvom prostriedkov, a poviem to teraz veľmi otvorene, z prostriedkov, ktoré by sme chceli získať z Recyklačného fondu, by sme chceli podporiť mestá a obce pri odstraňovaní čiernych skládok. Kvôli tomu sme toto urobili. Veľmi otvorene vám to hovorím.
Druhá téma, ktorú ste otvorili, prečo meníme ten distribučný koláč za predané emisie smerom z podpory BAT technológií, respektíve schémy štátnej pomoci na kúpu technológií pre priemysel a prečo podporujeme tzv. Carbon leakage? Preto, lebo si to priemysel takto želal. My sme nastavili na začiatku nejaké distribučné pomery a vyzerá to tak, že priemysel typu Slovalco, teda U. S. Steel Košice a títo veľkí hráči, ktorí platia za tie emisie, pretože musia za nich platiť, čiže prispievajú do toho koláča, majú záujem, aby mohli z tohto koláča čerpať viac prostriedkov na Carbon leakage, to znamená ten únik uhlíka a menej prostriedkov majú záujem čerpať pri uchádzaní sa o dotácie na kúpu technológií.
A prečo, ešte tam bola jedna otázka, teraz spomínam, áno, bola otázka, prečo sú rôzne formy obchodovania s emisiami? Ako iste viete, my sme zatiaľ v rámci tejto vlády urobili jeden obchod so Španielskym kráľovstvom na priamo, ale sú rôzne druhy emisií, nie sú to len tie známe AU-čká, ale sú EAU-čka a podobne a každá forma týchto emisií má iný spôsob obchodovania, preto sme chceli vytvoriť priestor na to, pretože ten trh sa mení, aj vidíte toto, tento zákon sme museli meniť kvôli tomu, že sa transponovala smernica, to znamená, aj Európska komisia má nejakú predstavu o tom, ako sa bude vyvíjať trh s emisiami, akým spôsobom sa bude robiť backloading a podobné veci. Čiže my prispôsobujeme sa v zásade a je to čisto transpozícia smernice.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládnym návrhom zákona sa aktualizuje terminológia súvisiaca s činnosťou vnútroštátneho správcu vychádzajúca z nového nariadenia komisie. Transponujú sa ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve. Aktualizujú sa ustanovenia, na ktoré je uplatniteľné nariadenie komisie o určení práva používať medzinárodné kredity. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré upravujú obchodovanie s emisnými kvótami znečisťujúcich látok, takzvaný systém obchodovania. Aktualizujú sa ustanovenia o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov v Slovenskej republike, takzvaná schéma obchodovania. Aktualizujú sa ustanovenia týkajúce sa kompetencií orgánov miestnej štátnej správy podľa reformy verejnej správy. V čl. II sa mení živnostenský zákon, v časti viazané živnosti. V čl. III sa mení zákon o správnych poplatkoch v súvislosti s prechodom na systém akreditácie overovateľov a v čl. IV sa novelizuje zákon o environmentálnom fonde.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som rád, že máme za sebou túto rozpravu, pretože si myslím, že aj včerajším rokovaním, aj tým rokovaním, ktoré sme tu viedli možno niekoľko mesiacov, sme dospeli ku záveru, že Slovensko a my ako predstavitelia, ktorí tu rozhodujeme o zákonoch, a vláda, ktorá predkladá návrhy, máme tú povinnosť povýšiť vodu na strategickú surovinu a nájsť jej miesto v ústave. Voda si to naozaj zaslúži.
A som veľmi rád, že aj hneď zrána, a chcem sa poďakovať aj poslancom, že prejavili záujem o túto diskusiu a boli naozaj zúčastnení v pléne, čo v piatok nezvykne byť, takže myslím si, že prejavili aj záujem o to, aby táto diskusia bola kompetentná a vecná.
Žiaľ, musím stále povedať, že napriek tomu, že sa snažím či už na výbore, alebo aj pri osobných rozhovoroch vysvetľovať tú pozíciu a ten záujem vlády Slovenskej republiky o ochranu vody, niektorí poslanci buď nechcú počúvať, alebo prekrúcajú fakty a informácie, ako sa im to hodí. A tým pádom tá diskusia zachádza do takej roviny, v ktorej by sme ju asi nechceli vidieť. A voda si to naozaj nezaslúži, aby sme tú diskusiu viedli v takomto tóne a v takomto duchu. V každom prípade predkladaný návrh novely ústavy, ktorý prišiel z dielne vlády Slovenskej republiky, si myslím aj teraz s odstupom času, že bol svojou dikciou precízny a perfektný, to znamená, vyjadroval to, čo naozaj chceme tou dikciou dosiahnuť, a to, aby bol všeobecne urobený zákaz z ústavy na vývoz pitnej vody a prírodnej minerálnej vody. Samozrejme, jedná sa o ústavu a na podporu takéhoto návrhu zákona je potrebná nielen väčšina vládnej strany SMER, ale aj podporu opozície, preto som povedal, že som pripravený rokovať o tom a nájsť spoločné stanovisko a spoločnú formuláciu toho znenia, aby aj opozícia svojím hlasovaním potvrdila to, že chceme takýto zákaz do ústavy zaviesť.
Práve preto si myslím, že tá pôvodná verzia bola lepšia, lebo keď pán Mičovský hovoril o tej elegancii, tak trošku ju strácame touto novou dikciou, ale radšej – a súhlasím aj s tým vašim tvrdením, ktoré ste povedali –, že radšej sa na úkor elegancie poďme na precíznosť výrokov, hoci si myslím, že Jazykový ústav Ľudovíta Štúra neskúmal vec po právnej stránke, ale po jazykovej stránke.
Chcem povedať, že začul som tu v rámci rozpravy výtky alebo vyjadrenia nedostatku informácií o tom, čo, koľko vody Slovensko má, či jej má dostatok alebo nedostatok. Ja napriek tomu tvrdím, že tie informácie sú k dispozícii, a či už sú na stránkach ministerstva životného prostredia alebo Slovenského hydrometeorologického ústavu, alebo aj v štatistických ročenkách, ktoré vydáva Štatistický úrad, každý, kto chce a má úprimný záujem a nielen populistický alebo populárne sa tu vyjadrovať k niektorým veciam a tváriť sa, že tu vláda nič nerobí a nepripravuje. Desiatky rokov sa pripravujú tieto štatistické údaje a tieto informácie sú verejnosti k dispozícii. Takže tváriť sa, že to nie je urobené a nemáme to, a nedáva vláda k dispozícii, tak vám musím povedať, že dáva vláda k dispozícii a sú každoročne predmetom rokovania a sú aj predmetom v Správe o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky.
Pán Fecko, myslím si, že na tému 4. článku ústavy sme sa už bavili aj tuná, aj na výbore a ja som vám niekoľkokrát vysvetlil, akým spôsobom sa poníma ochrana vody, resp. vlastníctvo štátu smerom k vode. Vlastníctvo štátu smerom k vode je smerom k vode, ktorá je v podzemní alebo na vodných tokoch a nie je oddelená od zdroja. V prípade, že oddelíte vodu od zdroja, v tom prípade sa stáva tovarom. Je na to niekoľko výkladov a právnych posúdení. Ja nie som právnik, ja si to nedovolím tvrdiť a ja len sa opieram o to, čo som dostal ako právne analýzy a názory. A podľa tejto logiky, o ktorej hovorím, asi aj vy doma platíte za vodu. Predpokladám, že platíte za vodu a asi ju neplatíte štátu, tento poplatok. Lebo podľa vašej logiky by ste ju mali platiť štátu, ten poplatok za vodu. Asi to nerobíte. Čiže niekto obchoduje s vodou? Keď podľa vašej logiky z ústavy a čl. 4 je vlastníctvom štátu. Tak ako je možné, že vy to platíte a dobrovoľne to platíte, lebo chcete tú vodu. Tak potom niekde asi je nesúlad s výkladom ústavy. (Reakcia z pléna.) No nie za dopravu, pán kolega Hraško, pretože neplatíte za dopravu, platíte za vodu. Ani za služby poskytované neplatíte. Platíte za vodu. Za vodné a stočné. Nie za služby.
Ale nebudem, ako môžme si k tomu povedať viac, keď budeme preberať samotný zákon o vode, ktorý ste, a znova to je také neúprimné od vás, lebo tvárite sa, že my sme nepredložili, akým spôsobom alebo ako budeme upravovať § 17a. Ale veď to predsa vôbec nie je pravda. Súčasťou vládneho materiálu k tomuto návrhu novely ústavy bol pripojený návrh, ako bude vyzerať § 17a v prípade, že návrh novely ústavy prejde. Je to veľmi neúprimné alebo je to tendenčné, pani kolegyňa Mezenská. Povedať, že vy neviete, ako to bude vyzerať, keď my prijmeme aj túto ústavu, jak sa to bude, jak sa zmení zákon. Však my sme predložili. My sme to predložili, máte to súčasťou vládneho materiálu.
A zároveň tváriť sa, pani kolegyňa Mezenská, zároveň, pani kolegyňa Mezenská, hovoriť o tom, že voda je strategická surovina, to sme prišli s touto informáciou alebo s touto myšlienkou a s týmto headlinom sme prišli my. Nikde neni zakotvené do dnešného dňa, že voda je strategická surovina. To je v programovom vyhlásení vlády, že to chceme urobiť, a prišli sme to ako s vlastnou iniciatívou. Povedať, že však to je jasné, že to je strategická, no nie je jasné. Aj z mojich návrhoch niektorých bolo jasné, že ju nejdem vyvážať, ale že ju chcem zakázať, aby sa vyvážala, a vy ste mi to prekrútili. Tu ste organizovali štrajky a neviem čo všetko. Takže buďme exaktní, pani kolegyňa, a venujme sa tomu, čo naozaj máme, a preto sa teším... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, teraz je záverečné slovo. Akože v tomto je pravda. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa, pani poslankyňa, takto. Pán minister. (Reakcie z pléna.) Dobre. Prosím, aby ste nekričali. (Reakcia z pléna.) To je pravdivé vyjadrenie. Pani poslankyňa, teraz má záverečné slovo minister. Aj ja vás prosím. Ja som to práve povedala. (Reakcia z pléna.) Ešte raz, Helenka. Áno, dobre. Helenka, teraz má slovo minister, prosím. Naozaj, pani poslankyňa Mezenská, prosím vás, nekričte a nechajte ma to vyriešiť. Dobre? (Reakcia z pléna.) Áno. Teda v tejto prestrelke, ktorá naozaj je mimo poriadku a myslím, že ani nemuselo k nej dôjsť, ak by pán minister naozaj úprimne a spravodlivo vyhodnotil to, čo povedala. Ja som naozaj nevnímala, ale ak ste urazili tým, že ste pomenovali petíciu za štrajk, tak, tak by ste to mohli minimálne aspoň vyhodnotiť. (Reakcia z pléna.) Teraz vás poprosím, pani poslankyňa, nevykrikujte už.
Pán minister, dokončite svoje záverečné slovo. Ja by som teda navrhovala, aby ste sa potom po rozprave aj vzájomne porozprávali. To by bolo teda naozaj dobré. (Reakcia z pléna.) Aby ste tunák nevykrikovali z lavice, prosím. (Reakcia z pléna.) Pán minister to počuje, je to na jeho, na jeho osobnom svedomí.
Nech sa páči, pán minister.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Pani poslankyňa Mezenská, ja sa vám hlboko ospravedlňujem, že som si zamenil pojem štrajk za petičnú akciu. Mrzí ma to. (Potlesk.)
Chcel by som sa vrátiť k meritu veci a chcel by som sa ešte vyjadriť k novele... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, už naozaj nevykrikujte. (Reakcia z pléna.) Došlo k ospravedlneniu. Páni poslanci, naozaj vás prosím o kľud v sále.
Nech sa páči, pán minister.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som vás poprosiť, aby ste nechali na mňa, čo je na mojom svedomí, a nerozhodovali o tom, čo je v mojom svedomí a nie je.
Chcel by som ešte na záver povedať, že verím, že v utorok pri hlasovaní sa budeme stavať k tomuto problému a k tomu, akým spôsobom sa chceme zachovať k vode ako strategickej surovine, aby ste sa rozhodovali každý sám za seba, a myslím si, že pre ďalšie generácie priniesli odkaz, že naozaj vnímame vodu ako strategickú surovinu a že vodu chceme chrániť a nechceme ju vyvážať za hranice Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám všetkým dobré ráno. Na júlovej schôdzi prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní návrh novely zákona o vodách. Dôvodom pre jeho predloženie, ich bolo niekoľko a jedným z nich bola aj snaha vlády ochrániť vodné zdroje nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky a povýšiť vodu na strategickú surovinu.
Vychádzali sme z názoru, že súčasná úprava v zákone o vodách neposkytuje účinnú ochranu vode pred jej prípadným vývozom z územia Slovenskej republiky a neposkytuje štátnym orgánom dostatočné právomoci na prísnu reguláciu či dokonca zákaz takéhoto vývozu. O návrhu novely zákona o vodách sa na tej schôdzi viedla dvojdňová rozprava. Počas nej sme si vypočuli mnoho argumentov, ale musím povedať, že aj mnoho poloprávd, neprávd, dezinformácií a pseudoargumentov. Počas rozpravy o návrhu zákona, ktorým sa podmienky cezhraničnej prepravy vody v porovnaní so súčasným stavom výrazne sprísňovali, sme boli dokonca falošne obviňovaní, že práve týmto návrhom zákona chceme takýto vývoz vody umožniť. Dokonca opakovane padli návrhy, aby sme tento návrh zákona z rokovania Národnej rady vzali späť. Stiahnutie návrhu ale znamená ponechanie súčasného právneho stavu, teda stavu, ktorý vodné zdroje nechráni pred nekontrolovaným vývozom. Opakovane to potvrdila aj Asociácia vodárenských spoločností. Zdá sa dokonca, akoby práve toto bolo cieľom niektorých, ktorí tak vehementne proti návrhu novely zákona o vodách útočili. Ponechanie súčasného stavu im z nejakého dôvodu zjavne vyhovuje.
Vláda Slovenskej republiky pokračuje vo svojom úsilí ochrániť vodu a jej zdroje pre súčasnú, ale najmä pre budúce generácie. Aby sme vyvrátili akékoľvek pochybnosti o úmysloch vlády, predkladám z jej poverenia na rokovanie Národnej rady návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Dôvodom pre vstup do základného zákona štátu je potreba zabezpečiť zvýšenú ústavnú ochranu vode a vodným zdrojom nachádzajúcim sa na území Slovenska. Ochrana vody ako národného bohatstva je pre Slovenskú republiku tak významné strategické rozhodnutie, že má svoje miesto a opodstatnenie v ústave. Navrhujeme, aby voda získala vyššiu ochranu tým, že ústava stanoví zákaz prepravy vody odobratej z vodných zdrojov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, a to zariadeniami určenými na veľkokapacitnú prepravu vody, potrubiami a dopravnými prostriedkami. Voda, ktorá bude odobratá z vodných zdrojov na území Slovenskej republiky, bude primárne určená na pokrytie potrieb Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Súčasne ale predkladaný návrh novely ústavy upravuje dve výnimky zo zákazu prepravy vody, a to výnimku na prepravu vody balenej na území Slovenskej republiky, čo je výnimka tak v prospech domáceho potravinárskeho priemyslu, ale aj obyvateľov v rámci ich cezhraničnej turistiky, a tiež výnimku na vodu poskytovanú ako materiálnu humanitárnu pomoc. Podrobnosti o tejto druhej výnimke spočívajúcej najmä v stanovení podmienky neohrozenia domáceho zásobovania vodou stanoví zákon o vodách.
Počas rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie padla požiadavka, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala súčasne aj o návrhu novely zákona o vodách. Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nezaradiť novelu zákona o vodách na túto schôdzu bolo z legislatívneho a procesného hľadiska správne. Pre ďalšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o novele zákona o vodách je nevyhnutné, aby sme najskôr poznali rozhodnutie Národnej rady o predloženom návrhu novely ústavy. Iba na jeho základe je možné následne upraviť aj návrh novely zákona o vodách. Táto úprava by bola nepochybne iná v prípade, ak Národná rada predložený návrh ústavy schváli, a iná, ak ho neschváli. V každom prípade chcem dať do pozornosti, že vláda Slovenskej republiky priložila k predloženému návrhu novely ústavy aj tézy možných zmien v § 17a, ktoré by sa uskutočnili, ak by bol návrh novely ústavy schválený. Tieto tézy sú súčasťou vládneho materiálu.
Vážené dámy a páni, už počas prvého čítania a následne aj na rokovaní výborov a v neposlednom rade aj v médiách sa objavili také výklady novely ústavy, ktoré spochybňovali jej znenie a jej účel. Zdôrazňujem, že návrh novely ústavy nemá umožniť výnimky pre pitnú vodu ako takú, ale len pre pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov. Oporu pre výklad predloženého návrhu novely ústavy, ktorý by umožňoval vývoz akejkoľvek pitnej vody, nie je možné nájsť ani v dôvodovej správe. S poľutovaním musím konštatovať, že priebeh rozpravy sa odklonil od podstaty. Namiesto toho, aby sme vecne diskutovali o tom, ako bude slovenskú vodu najúčinnejšie chrániť, aby sme povedali, v čom vidíme vecný a obsahový problém predloženej novely ústavy, viedli sme debatu a rozpravu o nejakej spojke a čiarke. Návrh novely ústavy pred jej predložením do Národnej rady prešiel riadnym legislatívnym procesom. Rokovala o ňom legislatívna rada vlády a výhrada k formuláciám nezaznela. Výklad výnimiek, ktoré tu boli prezentované v prvom čítaní, pokladám od niektorých poslancov za účelový a tendenčný. Za jeho jediný cieľ považujem spochybniť podstatu, a to ochranu vody pre budúce generácie priamo v ústave.
Veľmi si cením prístup niektorých opozičných poslancov, či už na výbore, ktorí umožnili svojím vecným a konštruktívnym prístupom, aby táto novela prešla už na rokovaní výboru. A taktiež si cením veľmi konštruktívny postup opozície pri rokovaniach tento týždeň. Som pripravený, aby v záujme toho, aby sme schválili novelu ústavného zákona, pristúpiť aj na kompromis a schváliť isté zmeny cez pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady, aby sme jednoznačne v rámci dikcie novely zákona presne vymedzili, o akú vodu a akým spôsobom sa jedná.
Takže ja verím, že táto diskusia už bude o tom, ako ideme vodu chrániť, nie o čiarkach a bodkách. A verím tomu, že v konečnom dôsledku jednak poslanci vládnej strany, ale aj opozície tento návrh zákona podporia.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Nebudem hovoriť dlho, v zásade len skúsim reagovať na niektoré pripomienky, ktoré vznikli z diskusie, respektíve niektoré otázky, ktoré tu boli otvorené. V prvom rade chcem povedať, že som tu veľmi málo počul o veciach týkajúcich sa samotnej EIA. V tejto súvislosti ešte, tak ako som povedal v úvodnom slove, hovorím o tom, že v zásade dve krajiny v rámci Európskej únie nemajú podmienky posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s európskou legislatívou, a to sme my a Česká republika. Podobne ako u nás aj v Českej republike sa vedú vášnivé diskusie, pretože to výrazným spôsobom zasiahne do života investorov a investícií, pretože ideme sprísňovať tieto podmienky na úroveň európskych pravidiel a už bude EIA záväzná pri povoľovaní pri stavebnom konaní a už sa bude môcť zapojiť aj verejnosť do tejto diskusie.
Vyplýva to možnože ani nie, povedal to správne pán poslanec Muránsky, ani nie z našej iniciatívy, ale z hľadiska toho, že Európska komisia skrz Aarhuský dohovor na nás tlačí, na takéto, na takéto opatrenie. Ja viem, že to skomplikuje život pri povoľovaní veľkých stavieb aj diaľníc, aj rôznych iných, ale je to štandard, a Európska komisia, poviem to otvorene, podmienila schválenie tohto zákona tým, že ak nebude schválený tento zákon, tak nebudú, nebude schválená partnerská dohoda so Slovenskou republikou, preto my sme sa Komisii zaviazali, že do konca tohto roka tento zákon schválený bude.
Čo sa týka tých paragrafov týkajúcich sa ochrany prírody, budem reagovať na vás, pani Mezenská, lebo vy ste tak slušne sa snažili a vyzvali ste ma, aby som na toto zareagoval. Ja som dnes čítal, že vykradli v Bratislave nejakú banku. A tiež som vás tu doobeda nevidel a mohol by som sa domnievať, že ste to boli vy, pretože tak nejako podobne pán Simon navodil atmosféru, že my budeme zamieňať pozemky s J&T. Ja ani neviem, či tie pozemky má J&T, nemá J&T, alebo kto ich má, nie je to podstatné. Vyskúšam prečítať, vyskúšam prečítať znenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Puci. "Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A alebo B a nie je vo vlastníctve štátu a nedochádza na ňom k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny." Môže za účelom zabezpečenia celistvosti. Keď sa spýtate ochranárov, napríklad keď sa pozriete dozadu, za vami sedí pán profesor Huba, on vie, čo znamená celistvosť územia.
Keď chceme vyzonovať Tatry, môže sa, nám nastať taká situácia, že niektorí vlastníci nám s tou zonáciou nebudú súhlasiť a vznikne vám ementál v Tatrách. To znamená, na niektorých miestach my nebudeme môcť vyhlásiť štvrtý, piaty stupeň ochrany alebo zónu A alebo B, pretože vlastník nám s tým nebude súhlasiť. A budeme mať, pôjdete po Tatrách a na jednom turistickom chodníku budete mať prísne chránenú teda A zónu a 20 metrov za ňou, pretože sme sa nevysporiadali s vlastníkom, môže v záujme zabezpečenia celistvosti, môže, nemusí, nikde nie je napísané, že musí, a nikde nie je napísané, že J&T. A ešte raz hovorím, ja neviem, koľkých pozemkov sa to týka, ale viem, že napríklad Západné Tatry nevlastní J&T, ale vlastní Urbárska liptovská spoločnosť, ktorá vlastní aj kosodrevinu, aj hospodárske lesy, aj podobné veci. Takže ako spájať to, spájať to s týmto, s touto vecou je úplne... (Reakcia z pléna.) Ako, pán Hlina, ja keď som vás počúval, tak pán Simon hovorí jednu vec, že nebudeme meniť pozemky, ktoré chceme, na kosodrevine za lyžiarske, a vy ste to presne opačne povedali, že my budeme predávať Kriváň alebo Chopok. Ako, viete čo? Vráťte sa do školy a choďte povedať svojmu učiteľovi slovenčiny, aby vrátil peniaze, pretože vás nenaučil ani čítať, pretože vás nenaučil ani čítať. (Výkriky v sále.) Môže... Ale, pán Bugár, pán Bugár, neboli ste tu počas rozpravy, ako mňa tu urážal pán poslanec Hlina, tak ja si tiež dovolím povedať pár slov. Takže, takže...
A, pán poslanec Simon, tým v § 54 ods. 3 sa vypúšťa veta, o ktorej hovoríte, že je tam potrebná, tá veta je tam duplicitná, pretože odstraňuje duplicitu v rokovaniach s vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov dotknutých navrhovanou ochranou.
Projekt ochrany je podkladom na vypracovanie oznámenia zámeru a zámer sa s uvedenými subjektmi prerokováva zákonom ustanoveným spôsobom, to znamená odstraňuje sa duplicita. Nebudete predsa vlastníkov pozemkov dva-, trikrát volať k jednej veci. Keď s nimi to raz prerokujete, už to nie je potrebné.
Ďakujem pekne. Verím, že podporíte tento návrh zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela zákona, ktorá rieši pripomienky Európskej komisie týkajúce sa potreby prepojenia procesu posudzovania s povoľovacími konaniami a účasti verejnosti v týchto konaniach, bola prerokovaná v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavnými obsahovými cieľmi predkladaného návrhu je prepojenie posudzovania vplyvov s povoľovaním činností tak, aby nedochádzalo v priebehu konania k zmenám, ktoré by neboli posúdené v zmysle smernice EIA.
Zároveň sa zabezpečuje právo verejnosti na vyjadrenie sa k podkladom povolenia, ako aj právo na súdny prieskum správnych rozhodnutí. Povolenia vydávané v rámci posudzovania vplyvov budú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní.
Predložený materiál je zákonom, ktorého prijatie predpokladá jedna z podmienok, ktoré musí členský štát Európskej únie splniť, aby mohol čerpanie z fondov Európskej únie pre ďalšie programovacie obdobie.
Novela zákona o EIA novelizuje v nadväznosti na navrhované zmeny aj ďalšie zákony, ako stavebný, banský, atómový zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Verím, že navrhovaný zákon schválite.
Ďakujem pekne.