Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, no dnes máme tému privatizácie Slovenských elektrární, a keď si kolegovia zo SMER-u všímate, akým spôsobom reaguje opozícia, tak sú to také dva typy reakcií. Jedna sa tvári, že je odborná a vystupuje a obhajuje záujmy Enelu, a druhá tu mieša témy, ktoré s dnešnou témou dnešnej schôdze nijako nesúvisia. Lebo už som tu počul schránky, už som tu počul Slovak Telekom, už to počul, neviem, čo všetko. Ten, kto sa nevie vyjadriť k téme, tak si vymýšľa zástupné témy, alebo potom, druhá skupina ľudí obhajuje záujmy Enelu. Tak to bude dnešná diskusia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som chcel trošku neskôr vystúpiť, ale zaujal ma prejav pána poslanca Přidala. A ak sa vám, kolegovia a kolegyne, niektorým zdalo, že ako keby hovoril ústami Enelu a obhajoval celú tú privatizáciu, ani sa mu nečudujem, prehovoril člen privatizačnej komisie. (Smiech a potlesk.) Takže ten jeden z hlasov bol aj jeho, preto asi, asi takto urputne obhajoval túto privatizáciu.
A my sme ju nazvali obludnou privatizáciou, pretože naozaj taká bola. A ja sa nebudem venovať celému privatizačnému procesu, pretože moja časť je časť Gabčíkova, a v zásade, keď som počúval prejav pána premiéra, tak povedal skoro všetky fakty, ale ešte na niektoré zabudol. Pán premiér (rečník sa obracia na premiéra, ktorý súhlasne prikývol).
Prvým faktom je, že došlo k privatizácii Slovenských elektrární a ako bonbónik, ako čerešnička na torte bola daná Vodná elektráreň Gabčíkovo do prenájmu. Ono sa to nevolalo zmluva o prenájme, ale Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo na 30 rokov Slovenským elektrárňam. A pred tým, ako došlo k tejto zmluve o prenájme, nastala jedna situácia mesiac pred tým. Pretože vláda Mikuláša Dzurindu vedela, že nemôže privatizovať Slovenské elektrárne, ktorých súčasťou bude Vodná elektráreň Gabčíkovo, musela ju vyňať, respektíve musela zmeniť správcu tohto majetku. A správcu majetku urobila tak, že Slovenské elektrárne zbavila správcovstva nad Vodnou elektrárňou v Gabčíkove a poverila správou Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik. Je to normálne, deje sa to aj bežne, aj u mňa v rezorte sa to stáva, že nejakú budovu, keď potrebujem, presuniem na iný podnik, pretože tá ju nevyužíva, môže ju využívať nejaký iný, ale bežne v rámci štátu sa to deje za korunu, za euro alebo za nejakú smiešnu sumu.
Viete, čo sa udialo v tomto prípade? Slovenské elektrárne vzdali sa ako keby správcovstva, bola poverená Vodohospodárska výstavba, ale nie za 1 euro alebo za 1 korunu, za 150 mil. eur. To znamená, že o mesiac na to, keď sa 66-percentným vlastníkom stali talianske elektrárne, tak Vodohospodárska výstavba splácala už nie slovenskému štátu alebo Slovenským elektrárňam v rukách štátu, ale spoločnosti Enel. Takýmto spôsobom sa zlepšila privatizačná cena o ďalších 150 mil. eur, keď zoberiem ten fakt, ktorý tu spomínal pán poslanec Přidal, že 34 % vlastní štát, tak darovali sme ďalších 100 mil. eur Enelu, lebo 50 ako keby išlo na dividendy štátu.
Ale to je tiež také scestné, čo tu pán poslanec Přidal hovoril, že 34 % si berie štát. Štát zo Slovenských elektrární od roku 2006 do dnešného dňa nedostal ani euro dividend. Ani euro dividend.
A ešte sú tam také dve zaujímavé poznámky. A pán poslanec Viskupič, škoda, že tu nie je, pretože tu hovoril niečo o 700-tisíc eurách, ktoré vraj vláda dala privatizačnému poradcovi pri privatizácii Slovak Telekomu teraz alebo niečo. Viete, koľko sme dali ako Slovenská republika privatizačnému poradcovi, ktorý pomáhal, alebo radil pri privatizácii Slovenských elektrární? Deväťstošesťdesiat miliónov korún dostal privatizačný poradca za privatizáciu Slovenských elektrární – 960 mil. korún.
Pán poslanec Přidal ešte povedal takú jednu poznámku, že aký bol štát zlý hospodár, keď sa privatizovali Slovenské elektrárne, že predstavte si, že tam dochádzalo ku stratám. No ale však od roku ´98 Slovenské elektrárne boli v správe prvej a druhej Dzurindovej vlády. Čiže 315, či 361 mil. korún, či koľko to bolo, ktorú vykazovali Slovenské elektrárne stratu v roku 2003 – 2004 a podobne, však to boli nominanti SDKÚ, ktorí tam sedeli a ktorí spravovali Slovenské elektrárne.
A ešte viete, čo tam bolo také zaujímavé? Povedal, že vtedy bola zadlženosť podniku 38 mld. korún a teraz to je, to, čo v tomto roku 2005 znamenalo asi 1 mld. eur. Viete, aká je zadlženosť Slovenských elektrární dnes? Štyri celé tri miliardy eur. Čiže to bol dôvod na privatizáciu Slovenských elektrární, že štát je zlý vlastník a zadlžil Slovenské elektrárne v objeme 1 mld. eur, dnes majú Slovenské elektrárne dlh 4,3 mld. eur.
Veľmi ma dojala tá úprimná obava niektorých pánov poslancov, či to bol Viskupič alebo Přidal, ktorí ako keby obhajovali tú požiadavku Enelu, ktorý sa tvári, že má nárok na odškodnenie 588 mil. eur, ktoré akože žaloval štát teraz. My sme mu zobrali Vodnú elektráreň Gabčíkovo a Enel dal žiadosť alebo žalobu na štát, že mu má vrátiť 588 mil. eur. Ale on síce pán poslanec Viskupič nevystupoval v rozprave, čiže nezdôvodnil, prečo má tú obavu, ale pán poslanec Přidal, nie je tu a škoda, že tu nie je, lebo by som mu to trošku aj sa snažil vysvetliť, ale možnože niekde v zákulisí ma počúva, zároveň hovoril, že Enel, ktorý prevádzkoval Vodnú elektráreň v Gabčíkove 9 rokov, mal s tým veľké náklady a že on vlastne ani z tých tržieb nič nemal, ale zároveň sa obával o tých 588 miliónov.
A tu je práve tá nelogičnosť toho tvrdenia, pretože ak Enel mal náklady a z toho nič nemal, no nemôže žalovať štát ani o euro, pretože nemá žiaden ušlý zisk.
A naozaj, predstavte si, my so spoločnosťou Slovenské elektrárne, teda my ako Vodohospodárska výstavba, lebo to je moja aj rezortná organizácia, vedieme v súčasnosti 12 súdnych sporov. Pretože v našom práve to je tak, že keď vám niekto, keď vy poviete, že tá zmluva je neplatná, ale súd ešte nerozhodne o tom, že či je platná alebo neplatná, tak každý rok si musíte žiadať od toho, kto neplatne užíva váš majetok, všetky tie tržby, ktoré za to dostáva. A má vám vrátiť ten zisk, ktorý má. A my preto od roku 2007 každý rok podávame na spoločnosť Slovenské elektrárne, teda my ako Vodohospodárska výstavba, žalobu, aby nám vrátil to, na čom sa obohatil, pretože my od roku 2007 tvrdíme, že to užíva neprávoplatne. A my vedieme všetky tieto spory a máme samozrejme aj zápisnice zo súdnych pojednávaní, kde Enel tvrdí, že on žiaden zisk z prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo nemá. A teraz tvrdí, že prvých 9 rokov nemal žiaden zisk, ale najbližších 21 rokov bude mať zisk 588 mil. eur. Tak ja tomu nie celkom rozumiem, ale keď on mal také náklady doteraz, aké mal a tvrdí, že nemal žiaden zisk, tak už odkedy sme mu ich zobrali tú Vodnú elektráreň Gabčíkovo, odvtedy bude mať 21 rokov každý rok, predstavte si tú presnú sumu, 28 mil. eur každý roku bude mať zisk. Lebo 588 miliónov deleno 21 je presne 28 miliónov. Čiže on bude mať presne 28 mil. každý rok zisk až do roku 2036. To je tak, to oni vedia, lebo asi to tak bude, asi nejako.
A ešte viete, čo je zaujímavé veľmi? Že keď sme mu tú zmluvu vypovedali, tak sa tvárili, že oni budú žalovať štát. A potom keď krajský súd rozhodol o tom, že tá zmluva je neplatná, tak až do posledného dňa čakali a až vtedy si vybrali to rozhodnutie súdu, aby čo najďalej zdržovali to rozhodnutie, aby tá právoplatnosť bola čo najdlhšie. A, samozrejme, my, ako dobrý hospodár, sme s tým nemohli súhlasiť, preto sme konali a preto nám tu je aj vytýkané, že my sme 9. prišli do, 9. marca prišli do Gabčíkova a prebrali sme Vodnú elektráreň v Gabčíkove. Rozumiete tomu? Ja tomu nie celkom rozumiem, ale opozícia, ktorá sa tvári, že háji slovenské záujmy a že dobre privatizovala, tak kritizuje štát, že si chráni vlastný majetok. Že chráni to, čo mu patrí a čo niekto v rozpore so zákonom, pretože o tom som nerozhodol ja, ani premiér, ani vláda, o tom rozhodol súd, Krajský súd v Bratislave, že tá zmluva je neplatná a že tú zmluvu, že nikdy nemala byť podpísaná, pretože Vodná elektráreň v Gabčíkove nikdy nemohla byť prenajatá takýmto spôsobom, akým bola. Malo na ňu byť verejné obstarávanie, si predstavte.
A tu nás oni idú kritizovať za netransparentnosť a za nehospodárnosť. A krajský súd bez možnosti odvolania, nemôžu už Slovenské elektrárne alebo Enel už nemôže použiť žiaden riadny opravný prostriedok, pretože krajský súd rozhodol o tom, že tam nie je možnosť sa odvolať.
Teraz vysvetlím ešte, lebo tu bolo spochybnené, akým spôsobom sme to my dokonca vypovedali. Tak ja neviem, či pán Přidal je právnik alebo nie je právnik, ja tiež nie som právnik, ale ja sa spolieham na právne kancelárie, ktoré nám navrhli istý postup. A ten postup spočíval v dvoch krokoch. Okrem toho, že my od roku 2007, kedy sme napadli tú zmluvu a sme vyhlásili a žalovali na krajskom súde, že tá zmluva je neplatná, a aby súd vyriekol rozhodnutie o tom, že je neplatná, sme sa minulý rok v lete rozhodli, že začneme postupovať právne kroky na to, aby Slovenské elektrárne, ktoré zadarmo dostali Vodnú elektráreň v Gabčíkove, zadarmo ju dostali, aby postupovali aspoň v súlade so zmluvou, ktorú tam majú, a aby vykonávali všetky operácie a práce, ktoré v súvislosti s Vodnou elektrárňou v Gabčíkove majú, riadne podľa zmluvy. Nič iné sme nechceli: len dodržiavajte zmluvu.
A povedali sme minimálne tri dôvody, ktoré sme aj uvádzali ako dôvody pri výpovediach alebo odstupovaní od zmluvy.
Prvým dôvodom bolo, že Slovenské elektrárne sa zaviazali, že budú prispievať Vodohospodárskej výstavbe, ktorý je správca vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, pretože Vodná elektráreň Gabčíkovo je len časťou veľkého vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, že oni ako prevádzkovateľ vodnej elektrárne budú prispievať na celé vodné dielo. A dohoda bola, že budú prispievať 5 mil. eur ročne. A od 2006 do septembra 2013 aj riadne platili 5 mil. eur a potom sa niečo stalo, my nevieme čo, začali platiť s výhradou. To znamená, že spochybňovali všetky platby, ktoré platili, a zároveň nás požiadali, aby sme vrátili 43 mil. eur, ktoré zaplatili od roku 2006. A pán poslanec Přidal hovorí, že nás žiadali preto, lebo že v rámci zmluvy o prevádzke mala Vodohospodárska výstavba uzatvoriť zmluvu s SVP, Slovenským vodohospodárskym podnikom, na užívanie toho diela. A že, ešte pán poslanec Přidal povedal, že tá zmluva sa urobila až dodatočne v roku 2014 a dokonca, že sa ani nenachádza v centrálnom registri zmlúv. No, nenachádza, lebo keď budete hľadať za rok 2014, tá tam ani nebude, lebo tá zmluva platí od roku 2001. Čiže Vodohospodárska výstavba má s SVP uzatvorenú zmluvu od roku 2001, čiže nepotrebovala žiadnu novú zmluvu uzatvárať.
Druhý dôvod, ktorým sme argumentovali, je, že Slovenské elektrárne nám ako majiteľovi vodnej elektrárne, ktorému majú platiť 65 % výnosov, nechcú zverejniť údaje, keď podľa zmluvy majú ukázať, koľko utŕžili z predaja elektriny a majú sa s nami rozdeliť. Slovenské elektrárne to dlhodobo odmietali a my sme ich vyzývali. Tak sme sa dohodli, že keďže nám nechcú ukázať tieto údaje, že tam pošleme audítorov. A audítori len za rok 2010 zistili, že rozdiel medzi tým, čo nám vyplatili a čo nám vyplatiť mali, bolo 800-tisíc eur v náš neprospech. Tak. A naďalej nám, to bolo len za rok 2010, a naďalej nám nechceli ukazovať tieto údaje. Tak akú máte, aký je dôveryhodný ten partner, ktorý hovorí, no neukážem vám nič, zaplatím vám 65 % zo sumy, ktorú ja si vymyslím, že je tá správna, a keď tam pošlete audítora, tak audítor zistí, že len za jeden rok vás oklamali o 800-tisíc eur. A my sme im vlastne vytýkali, že ukážte nám údaje a zmluva môže platiť ďalej. Čiže to bol druhý dôvod. Ale pán poslanec Přidal hovorí, no oni všetko ukazovali. Ja neviem komu, možno jemu ukazovali, však bol členom privatizačnej komisie, tak mu to možno aj ukázali a možno, že mu aj ten prejav písali, ja neviem, je to možné, ale nám neukázali a oficiálne ani neukázali dodnes.
A tretí dôvod je, pre ktorý sme vypovedali tie zmluvy, že každé takéto technologické zariadenie má nejakú svoju životnosť, a pokiaľ vám výrobca povie, že životnosť takejto turbíny je 20 rokov, tak by ste mali niekedy pred ukončením jej životnosti pripraviť plán rekonštrukcie takejto turbíny. Pretože to neni tak, ako keby ste odniesli auto a za dva týždne vám ho opravia. Takáto rekonštrukcia turbín bude trvať pravdepodobne možno tri, možno štyri roky. Je ich tam osem, dve turbíny ročne, ja predpokladám, že asi štyri roky to bude trvať. A my sme požiadali Slovenské elektrárne, aby nám predstavili plán rekonštrukcie. A nič také sme nedostali.
Ale ešte viete, čo je zaujímavé? To, že treba tie turbíny rekonštruovať, to vedela aj Radičovej vláda, pretože už v roku 2011 informovala, a vtedy bol napríklad aj pán Miškov minister hospodárstva, tak nás informovali, že bude sa rekonštruovať, respektíve budú sa robiť isté úpravy na turbínach na Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Ale vtedy bol návrh trošku iný. Oni nepovedali, že idú rekonštruovať turbíny, oni idú robiť to, že idú zvyšovať výkon turbín. Zvyšovať výkon turbín znamená zhodnocovať hmotný investičný majetok. Keď zhodnocujete hmotný investičný majetok, v takom prípade to ide na úkor štátu. Pokiaľ rekonštruujete vodnú turbínu, to ide na úkor prevádzkovateľa. Čiže my keď sme prišli v 2012 do podniku, my sme mali návrh, ktorý odsúhlasila, žiaľ, aj predchádzajúca vláda Ivety Radičovej, ktorej bol aj pán Miškov minister hospodárstva a mal v Slovenských elektrárňach svojich zástupcov, tak prišli s návrhom: my nejdeme rekonštruovať turbíny, my ideme zhodnocovať turbíny, zvyšovať výkon, a v tom prípade to ide na úkor štátu. Čiže oni nás teraz kritizujú, že teraz to bude platiť celé štát, no ale oni mali presne takýto návrh už v roku 2011, že to bude platiť celé štát.
A ešte je to v tom nepochopiteľné, kolegyne, kolegovia, my sme robili už aj takéto zhodnocovanie, respektíve zvyšovanie výkonu. Napríklad v Jaslovských Bohuniciach na blokoch sa robilo zvyšovanie výkonu, pretože tie dva reaktory išli na 400 megawattov a išli naplno. A preto sme zvýšili ten výkon na 505 megawattov (reakcia z pléna). Zvýšením výkonu, 440 na 505, pán kolega. Zo 440 na 505. A ale Vodná elektráreň v Gabčíkove nejde na plný výkon, tam netreba zvyšovať výkon, ona ide na plný výkon možno 15 dní v roku, keď máme takúto vodu ako teraz, aj teraz cez víkend išla na plný výkon, ale to naozaj trvá možno 10, možno 15, možno 20 dní v roku, a inak ona nepotrebuje zvýšený výkon, pretože ho nemá ako využívať, lebo nie je toľko vody v tom Dunaji.
Čiže zákonne a úplne logicky je, nám to dáva, že oni nemali zvyšovať výkon, ale rekonštruovať na náklady Slovenských elektrární. No a potom, keď sme im v 2012. povedali, že nie, že štát to nebude robiť, nebude zvyšovať výkon a nebude to robiť na svoje náklady, akože si zhodnocuje svoj majetok, ale urobíte to vy, tak prvý návrh rekonštrukcie turbín bol na rok 2019, kolegyne a kolegovia. Pán Přidal, na rok 2019. A potom, keď sme začali tlačiť a vyzývať ich listami, tak v novembri minulého roka prišiel všeobjímajúci návrh, nič konkrétne, len také všeobjímajúce áno, začneme rekonštrukciu turbín v roku 2016, ale bez toho, ktorých turbín, akým spôsobom, kto to bude robiť, čo bude robiť, prečo to takto bude robiť, nič. Začneme s rekonštrukciou turbín. Čiže my sme mali úplne legitímny dôvod veriť tomu, že oni to nemyslia vážne, pretože doteraz všetko, čo tvrdili, nemysleli vážne. A potom príde, zasadne valná hromada a na valnej hromade bude päť, schvália, ideme rekonštruovať turbíny, bianko šek.
My sme sa preto rozhodli, zmluvu vypovedať, aby určite od 10. 3. prešla pod správu štátu, a potom, nakoľko oni nesplnili právne dôvody, ktoré mali, sme od zmluvy odstúpili. To bol druhý právny krok. Ja keď som, aj vypovedávali tú zmluvu, ja som vtedy tvrdil, že nemôžme prezradiť všetko, pretože máme pripravené ďalšie právne kroky, a odstúpenie bol druhý právny krok, ktorý sme mali pripravený, aby si nemohli žiadať ani odškodnenie a aby sme dostali Vodnú elektráreň Gabčíkovo do rúk štátu. A zhodou okolností aj krajský súd po ôsmich rokoch rozhodol, že zmluva je neplatná, že zmluva je neplatná.
Takže celá tá diskusia o tom, či dobre sme to prevzali, zle sme to prevzali, ako sme to prevzali, je bezpredmetná. Ale boli sme na to pripravení. Štát hájil svoje záujmy proti nespravodlivej privatizácii. Štát vykonal všetky právne kroky, aby ochránil svoj majetok, a dnes prevádzkujeme Vodnú elektráreň v Gabčíkove tak, ako sa má, predávame elektrinu za burzové ceny a dôjde k transparentnej medzinárodnej súťaži na rekonštrukciu turbín.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
No škoda, že pán poslanec Beblavý; jaj, je tu, predsa len, lebo on tak niečo vychrstne, obviní ma, že klamem, a potom to urobí ako generálne. No, pán poslanec Beblavý, ja som sa stretol v júni v roku 2012 s pánom komisárom Hahnom a na základe tohto stretnutia nám bol podmienečne odblokovaný operačný program s odkladacími podmienkami s konečnou platnosťou od 28. septembra 2012. A po tom stretnutí mi pán komisár Hahn povedal, no tu nebol nikto pol roka z tohto ministerstva. Keby ste prišli, možnože by ste to odblokovali skôr. Takže len taká reakcia na vašu poznámku.
A, pán poslanec Zajac, ste hovorili o tom; a viete, čo je zaujímavé? Vy jeden holý fakt dokážete interpretovať tak, ako sa vám to páči. Po komunálnych voľbách ste hovorili, že SMER nevyhral voľby. A teraz mi hovoríte, že SMER má väčšinu starostov, čiže má aj väčšinu v tých vodárenských spoločnostiach. Tak ja celkom tomu nerozumiem, že ako to je, pretože ste hovorili, že SMER nevyhral voľby, a teraz má väčšinu. Tak keby ste túto; teraz ste to hovorili. (Reakcia z pléna.) Tak ste to tak interpretovali tie voľby komunálne.
Ale čo vám chcem povedať, v každom prípade vy asi vôbec nerozumiete spôsobu implementácie eurofondov. Pretože vy, keby ste tomu trošku aspoň rozumeli, pán poslanec Zajac, tak by ste vedeli, že ja ako riadiaci orgán, keď podpíšem zmluvu s nejakým prijímateľom, ja neorganizujem jeho verejné obstarávanie ani neorganizujem jeho implementáciu, ja kontrolujem len správnosť tej implementácie a môžem skontrolovať správnosť vykonania verejného obstarávania. To je maximálna kompetencia, ktorú ja mám. Čiže keď tu rozprávate o tom, že sme mali do toho vstúpiť a mali sme ich urýchliť alebo niečo podobné, tak to len deklarujete, že tomu vôbec nerozumiete.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja tak symbolicky, pán poslanec Simon, som sa prihlásil po vás, pretože vy ste istý čas počas vášho ministrovania mali na starosti aj rezort životného prostredia a potom po vás prebral váš kolega József Nagy. Ja som preberal tento rezort ministerstva životného prostredia a tým pádom aj Operačný program Životné prostredie po vás a poviem vám celkom iný príbeh. A budem reagovať aj na vás, pán poslanec Hlina, o tých autobusoch, pretože k tomu máme tiež taký vlastný príbeh.
Príbeh Operačného programu Životné prostredie, keď som ho preberal ja 4. apríla 2012, vyzeral takto: Zastavený operačný program, zastavené platby, nič nefunguje, 71-percentná zazmluvnenosť, 18-percentné čerpanie. To bol stav , ktorý som preberal 4. 4. 2012. Ešte raz, pán kolega Simon, 71-percentná zazmluvnenosť, 18,9-percentné čerpanie, zastavený operačný program v Bruseli, zastavené preplácanie platieb, korekcia 47 mil. eur.
Kde sme sa dostali podnes? Skúsim povedať. Dnes máme 102,95-percentnú zazmluvnenosť. A čerpanie máme na úrovni 60 percent. Urobili sme niekoľko opatrení, aby sme sa dostali do dnešného stavu, máme nastavené aj veci, aby sme dokázali čerpať prostriedky do konca roka tak, aby sme vyčerpali čo najväčší objem peňazí. V prvom rade sme museli odblokovať operačný program. To sa nám podarilo v septembri 2012. Dostali sme korekciu 47,5 mil., to znamená, museli sme zvýšiť kontrolu verejných obstarávaní, pretože korekciu sme dostali kvôli verejným obstarávaniam, ktoré skontrolovalo predchádzajúce vedenie ministerstva životného prostredia, a teda aj vy, pán poslanec Simon, pretože ste boli svojho času aj ministrom životného prostredia. Museli sme zrevidovať kontrolné procesy, ktoré dnes už fungujú tak, že Operačný program Životné prostredie nebol pozastavený od roku 2012. To znamená, keď ste tu aj spomínali niektoré operačné programy, ktoré boli pozastavené, tak Operačný program Životné prostredie dodnes nebol pozastavený. A naďalej prebiehajú všetky procesy, aj preplácanie platieb, od žiadostí, ktoré prídu na ministerstvo a sú skontrolované, tak sa preplácajú riadne a bez akýchkoľvek prieťahov.
Chcem povedať, že prebral som ten operačný program aj tak, že napríklad niektoré prioritné osi, lebo operačný program, pán poslanec Hlina, neviem, či poznáte tú štruktúru, ale má niektoré prioritné osi a napríklad v Operačnom programe Životné prostredie je prioritná os, POVAPSYS sa volá, to je povodňový varovný systém. A na ten bolo alokovaných 20 mil. eur a malo byť, keď som prišiel, mala byť urobená minimálne aspoň výzva. A cez tento program má byť nainštalovaných 345 meracích staníc v rámci Slovenska, ktoré merajú, či príde búrka, kedy príde búrka, aká bude sila, aby sme vedeli varovať mestá, obce a obyvateľov Slovenska, či im hrozí nejaké nebezpečenstvo z hľadiska blížiacej sa búrky a prípadnej povodne alebo nie. Dva radary a ďalšie zariadenia, ktoré s tým súvisia, rozpracovanosť projektu nula k aprílu 2012. Nula! Dnes už funguje, prebiehajú procesy, do septembra tohto roka zvládneme a stihneme.
Ďalšou z prioritných osí bola sanácia environmentálnych záťaží. Alokovaná čiastka 47,5 mil. eur. Realizované k 4. 4. 2012 – nula. Pán poslanec Hlina často chodí, aký tu máme bordel a neviem čo, smetiská, staré environmentálne záťaže, ešte aj Devínsku Ves, Devínsku Novú Ves, tie gudróny už sú preč, pán kolega Hlina. Za dva roky sme to urobili. (Reakcia z pléna.) Za dva roky sme ich odstránili. Keď som prišiel na ministerstvo, nula.
A mali sme aj také rôzne prípady, s ktorými som sa stretol, na stole, napríklad dva dni po voľbách pán predchádzajúci minister podpísal a schválil 5,7 mil. eur na projekt dunajskostredskej spoločnosti Black Cygnus, to bolo v rámci výzvy na odpadové hospodárstvo, táto firma je z Dunajskej Stredy a išla robiť projekt za 5,7 mil. eur v Dunajskej Strede a len 4 mesiace pred tým si rozšírila podnikanie na odpady. Samozrejme, bolo konštatované, že nemá zabezpečené nič, ale projekt bol schválený.
Teraz k tým autobusom. Viete čo, pán Hlina, teraz vám dám do pozornosti taký príklad, lebo vy tu hovoríte, že chlapci z J&T a SMER a neviem čo. No vy ste už v KDH, pokiaľ dobre viem. Tak dobre, nie ste člen, ale tu s nimi fungujete a participujete. Tak mali sme my v Košiciach takého primátora, volal sa pán Knapík, člen KDH. A teraz dávam do pozornosti aj strážcovi transparentnosti pánovi Beblavému, lebo keď sa stretáva, keď sedí verchuška Siete so svojimi sponzormi, tak tu v tomto prípade sa objavil aj pán Baran. Mesto Košice podpísalo zmluvu na externý manažment pri zaobstarávaní autobusov na zníženie emisií prostredníctvom MHD a primátor Knapík podpísal s firmou S. E. G., kde je konateľ pán Baran a pán Soboňa, externý manažment s cenou 67 354 eur. Nakúpil autobusy od J&T v Košiciach a potom po vyhodnotení tendra ešte urobili dodatok ku zmluve o externom manažmente na 4 percentá. A to bola suma vo výške 433-tisíc a oni drzo prišli a chceli si to nechať preplatiť z nášho operačného programu. Tento externý manažment, ktorý išiel tuná pánovi Baranovi, firme S. E. G.
Takže to sú také konkrétne prípady a keď vy nás obviňujete, však vy ste v tej strane, ktorá nakupovala, alebo jej primátor je čelný predstaviteľ, nakupoval tie autobusy napríklad aj pre Košice. Chvalabohu, sú tam. No ale trošku aj do zrkadla.
Čo chcem povedať? V súčasnosti evidujeme 700 mil. eur, ktoré nie sú dočerpané. Je to šialená suma a konštatujem, že to rozdelenie tých nedočerpaných peňazí je: verejný sektor 177 mil. ešte musí dočerpať, to sú mestá a obce. Vodárenské spoločnosti 347 mil. eur, súkromný sektor 52 a organizácie MŽP 140. 718 miliónov.
Pán Zajac tu hovoril pred chvíľou, že my sme v rámci; lebo hovorili ste o vodárenských spoločnostiach, jak sa tam, sú nútení tí predstavitelia tých vodárenských spoločností a miest a obcí do nejakých tendrov, a víťazov, že kým nevyhrá ten, ktorý má, tak dovtedy ich tlačí niekto. No, poviem vám pravdu, mám taký príklad, volá sa že ČOV Sever. To je zabezpečenie odkanalizovania Hornej Nitry, je to veľký projekt za 60 miliónov. Podpísaný bol v roku 2011 asi nie za našej vlády. Čerpanie nula k dnešnému dňu. A budú pravdepodobne fázovať, asi 50 mil. prepadne. Môžem ja za to ako minister? Pán Zajac, tak objektívne sa na to pozrime. Môžem ja za to? Má podpísanú zmluvu, ja mu vychádzam v ústrety, má peniaze na stole, no čerpaj!
Mimochodom, ešte k tým veľkým projektom, lebo ste tu spochybňovali aj vy, pán poslanec Simon, či sú lepšie veľké projekty, malé projekty. No z naplánovaných veľkých projektov, ktoré som ja dostal na stôl od vás, v objeme 233 mil. boli v Bruseli schválené 1 kus za 14 miliónov. Dnes je schválených 8 projektov v objeme 450 mil. eur. Zabezpečíme nimi hlavne odkanalizovanie veľkej časti obcí na Slovensku, pretože sme prijali také predvstupové záväzky, že odkanalizujeme veľkú časť obcí. A máme ešte aj také pravidlo, že do 2 000 obyvateľov nevieme financovať z eurofondov, tie väčšinou financujeme z envirofondu, takže sa musia tie obce spájať a musia sa združovať pod vodárenskými spoločnosťami, aby dosiahli ten ekvivalent tých obyvateľov nad 2 000. Dokonca ste nastavili ešte tak tie výzvy predtým, že ani nad 2 000 nemohli čerpať, lebo výzvy boli napísané nad 10 000. Až my sme prišli a dali sme aj nad 2 000 obyvateľov, lebo výzvy boli nastavené, že až nad 10 000 sa mohli vodárenské spoločnosti uchádzať. To nie je som nastavoval výzvy. Vy ste nastavovali tie výzvy.
A zároveň sme ešte urobili jeden projekt s pánom ministrom Kaliňákom na tie protipovodňové opatrenia, na tie bariéry a techniku hasičskú, aby sme ešte jeden veľký projekt za 63 mil. schválili a aby sme boli pripravení, keď prídu napríklad teraz povodne, už budeme mať 621 takých protipovodňových balíčkov, ktoré sme odovzdávali hasičom, a 129 kusov odovzdávame Slovenskému vodohospodárskemu podniku, aby boli pripravení na to, keď prídu povodne a minimálne mali nejaké čerpadlo kalové, vodné, nejakú techniku, ktorú budú potrebovať, a to sú veľké projekty, ktoré sme my urobili. Vy ste pripravili jeden.
Tak ja neviem, že kto, čo, aké maslo má na hlave, ale minimálne za môj operačný program môžem konštatovať... (Zmĺknutie rečníka, prechod poslanca Kuffu popred rečnícky pult a jeho reakcia na ministra, reakcie z pléna.)
A vidíte napríklad, dobre, že ste prišli, pán Kuffa, to sa celkom teším, lebo napríklad pán Kuffa je z oblasti Kežmarok – Stará Ľubovňa a my tam ideme robiť protipovodňové opatrenie, si predstavte. Pán poslanec Simon, vy ste neurobili nič a už v 2010 bola tá povodeň a mohli ste ich dať do nejakej tejto, do nejakej výzvy a urobiť tam protipovodňové opatrenie, no až teraz urobíme nejaké poldre a urobíme nejaké hrádze a protipovodňové opatrenia. Len neviem, opýtajte sa pána poslanca Kuffu. A súhlasím s vami, niekedy treba až čln, ale ten prvý zásah, ktorý sa robí, tak vám treba aj kalové čerpadlo, aby ste vedeli, a keď ich máte viac, tak dokážete odčerpať viac tej vody.
No, ale čo chcem povedať; potom si to povieme v zákulisí (mávnutie rukou smerom k poslancovi Kuffovi); čo chcem povedať, no, minimálne za svoj operačný program, som ho zdedil v dezolátnom stave. Možno najhoršie spomedzi všetkých operačných programov, urobili sme všetky opatrenia tak, aby sme sfunkčnili procesy, aby sa dalo čerpať, aby sa dalo minimálne dať k dispozícii mestám a obciam prostriedky tak, aby ich vedeli čerpať, a ja verím, že to zvládneme do konca roka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila dňa 15. apríla 2015 uznesením č. 183.
Predloženým návrhom zákona sa reaguje na zavedenie nových subjektov do sektora verejnej správy. Zároveň dochádza k úpravám rozpočtového procesu so zohľadnením platnej európskej legislatívy.
Predloženým návrhom zákona sa navrhuje najmä v rozpočtovom procese vypustiť východiská rozpočtu verejnej správy ako samostatného materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z programu stability schváleného vládou Slovenskej republiky. Uložiť povinnosť správcom kapitol, aby Ministerstvu financií Slovenskej republiky na jeho žiadosť predkladali návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy. V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy predkladať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka namiesto samostatnej správy o plnení rozpočtu verejnej správy. V čl. II v zákone č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy spresniť poskytovanie rozpočtových údajov obcami a vyššími územnými celkami do systému RIS.SAM.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v navrhovanom znení a prijatie rozhodnutia o jeho prerokovaní v druhom čítaní.
Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odsúhlasením Dohody o účasti Chorvátskej republiky v Európskom hospodárskom priestore a troch súvisiacich dohôd sa Chorvátska republika stáva zmluvnou stranou dohody a protokolom sa začleňuje do nórskeho finančného mechanizmu. Podľa aktu o pristúpení Chorvátskej republiky a za podmienok v ňom stanovených sa Chorvátsko zaväzuje pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore v súlade s čl. 128 tejto dohody, ktorý stanovuje nutnosť ratifikácie, resp. schválenia dohody všetkými zmluvnými stranami. Dohoda je zmiešanou úniovou zmluvou, a preto je potrebný jej podpis zo strany jednotlivých členských štátov Európskej únie, ako aj ratifikovanie v národných parlamentoch. S výhradou ratifikácie bola dohoda za Slovenskú republiku podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli 5. novembra 2014 počas zasadnutia stálych výborov zástupcov COREPER II.
Dohoda je bilaterálnou medzinárodnou prezidentskou zmluvou a medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, pred ratifikáciou ktorej sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a na jej vykonanie nie je potrebný zákon. Dohoda nemá vplyv na verejné financie, životné prostredie, na zamestnanosť a ani na zvýšenie regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia v Slovenskej republike a je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len som chcel pôvodne reagovať faktickou poznámkou, ale člen vlády nemá možnosť reagovať na poslanca faktickou poznámkou, tak si dovolím, len tri vety som chcel povedať.
Pán poslanec, keby ste sledovali dianie v Národnej rade počas týchto troch rokov, tak isto viete, že od 1. januára tohto roka platí nový zákon o EIA a nový zákon o EIA, ktorý sme prijali v minulom roku, dáva také právomoci verejnosti, aké tu nikdy historicky neboli. Verejnosť vie vstúpiť do akéhokoľvek stavebného konania. Podľa Aarhuského dohovoru sa vie vyjadrovať ku každej závažnej a významnej stavbe, ktorá sa bude uskutočňovať alebo má v pláne sa uskutočňovať na území Slovenska a vyžaduje si veľké posudzovanie, tzv. veľkú EIA. Preto ja som mu nechcel vstupovať do tohto, len keď sa k niečomu vyjadrujem, tak mal by som poznať aj súvislosti, lebo potom naozaj, ale nehnevajte sa, pôsobím ako truhlík. Vyjadrujem sa ku všetkému a o ničom neviem nič. Čiže keby ste vedeli o tom, že táto EIA platí, teda ten zákon o EIA platí od 1. januára 2015, tak by ste vedeli, že je tak silne koncipovaný tento zákon, že akékoľvek odvolávky na tento zákon verejnosti postačujú na to, aby sa vedeli vyjadrovať ku akémukoľvek konaniu, ktoré sa na území Slovenska deje, pretože s týmto zákonom súhlasili aj veľké autority aj z vášho bývalého poslaneckého klubu, ktorí tu zastávajú názory životného prostredia, vedú tu túto diskusiu s nami dlhodobo a nikto s tým nemal žiaden problém, a dokonca ani tretí sektor. Preto si myslím, že máme nastavený zákon o EIA dosť silne v prospech verejnosti, a preto sme sa odvolávali na tento zákon, lebo je platný a je to bežné pri legislatívnom postupe, ktorý používame na Slovensku aj v Európe, že pokiaľ vám v danej krajine platí nejaký zákon, tak sa naňho odvoláte, pretože nepotrebujete v tom zákone, ktorý práve prerokúvate, riešiť paragrafy, lebo potom zbytočne meníte a komplikujete legislatívu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov po prerokovaní vo výboroch predkladám v druhom čítaní.
Hlavným cieľom zákona je predísť vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a na majetok občanov. Povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné látky, sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečila prevencia a minimalizovali sa následky závažnej havárie. Upravujú sa aj ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám. Návrh tiež stanovuje prísnejšie normy inšpekcií v podnikoch. Toľko také úvodné slovo.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom vypracovania návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok.
Problematika prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 upravená zákonom č. 261/2002 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na rozsah zmien bude doterajší zákon zrušený a nahradený predloženým návrhom.
Hlavným cieľom zákona je predísť vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdraví ľudí, životné prostredie a majetok. Povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné látky, sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečila prevencia a minimalizovali sa následky závažnej havárie. Upravujú sa aj ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám. Návrh tiež stanovuje prísnejšie normy inšpekcií v podnikoch.
Verím, že podporíte predložený vládny návrh zákona. Ďakujem vám pekne.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred povodňami, na základe formálneho oznámenia Európskej komisie, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďalšie zmeny zákona si vyžiadali praktické skúsenosti v oblasti ochrany pred povodňami, predovšetkým skúsenosti z extrémnych povodní v roku 2010, ´11 a ´14.
Úpravy zákona sa týkajú aj zmien, ktoré nastali v organizácii a riadení ochrany pred povodňami v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy. V čl. II sa novelizuje vodný zákon. Z vodného zákona sa vypustili ustanovenia o inundačných územiach a doplnili sa do zákona o ochrane pred povodňami. Ustanovenia o inundačných územiach priamo nesúvisia so základným predmetom vodného zákona. Týmto riešením sa z vodného zákona odstráni nesystémový prvok a zvýrazní sa dôležitosť prevencie pri ochrane pred povodňami.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie.
Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.