Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie Environmentálneho fondu, sprehľadniť a zefektívniť postup poskytovania podpory prostredníctvom Environmentálneho fondu a umožniť operatívne reagovať na požiadavky zo strany spoločnosti a obcí a ako aj zefektívniť prijímanie potrebných opatrení.
Návrh zákona rozširuje príjmy Environmentálneho fondu, rozširuje spôsoby použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, dopĺňa nové náležitosti zmluvy o poskytnutí podpory o podmienky spôsobu vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a o podmienky vrátenia finančných prostriedkov pri nedodržaní podmienok zmluvy, upravuje postup poskytovania podpory a v záujme lepšej aplikácie upravuje aj niektoré používané pojmy. Návrh zákona zohľadňuje viacročné skúsenosti s poskytovaním podpory z Environmentálneho fondu.
Návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zo zdrojov Environmentálneho fondu sa vypustilo vstupné do chráneného územia. Vyberanie tohto vstupného bude vykonávať Štátna ochrana prírody a krajiny Slovenskej republiky. Požiadam vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (tzv. geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, má za cieľ najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe. Popri problémoch z aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku Európskej únie a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 časť III, tzv. trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Predkladaný návrh zákona je v súlade v Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem za priestor, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň všetkým, dámy a páni. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Systém ochrany pred povodňami na Dunaji a na jeho prítokoch Morava, Váh, Hron a Ipeľ poskytuje priľahlým územiam ochranu pred storočnou povodňou a na úseku od Karlovej Vsi až po Gabčíkovo pred tisícročnou povodňou.
Ochrana Bratislavy bola zosilnená a dôkladne zrekonštruovaná v období od roku 2007 do roku 2010. Ostatné územia pri Dunaji boli pred povodňami dobre ochránené už skôr v rámci výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymáros. Tieto ochranné opatrenia zahŕňali rekonštrukciu hrádzí, budovanie priesakových a odvodňovacích kanálov a čerpacích staníc. V čase rozhodnutia Maďarska o zastavení prác na výstavbe vodného diela Nagymáros bola už väčšina ochranných opatrení vybudovaná, alebo vo vysokom štádiu rozostavanosti. Následne sa na Slovensku rozsah ochranných opatrení prehodnotil a boli dokončené objekty, ktoré súvisia s ochranou územia pred povodňami a s odvedením vnútorných vôd z území vedľa Dunaja, Váhu, Hrona a Ipľa.
Samostatné opatrenia na ochranu pred povodňami boli realizované v meste Štúrovo. Nedávna povodeň na Dunaji, ktorej maximálny prietok dosahoval hodnotu storočnej vody, preukázal, že územia Slovenskej republiky ležiace pri Dunaji, od hranice s Rakúskom až po ústie Ipľa, kde je hranica s Maďarskom, sú pred povodňami chránené spoľahlivo.
Výsledky predbežného hodnotenia povodňového rizika na Slovensku preukázali, že v iných oblastiach Slovenska sú väčšie povodňové riziká, ktoré musíme riešiť. Z uvedených dôvodov sa v dohľadnej budúcnosti neuvažuje s väčšími investíciami na Dunaji, samozrejme okrem údržby a opráv stavieb a objektov na ochranu pred povodňami, a sústredíme sa na omnoho viac ohrozené oblasti. Keď by som to mal ešte trošku doplniť, tak jediné miesto alebo jediné miesta, ktoré boli také komplikované počas predchádzajúcej povodne, a tam sme sa aj spoločne stretli, myslím v Komárne, tak bolo Komárno, ktoré má postavené hrádze na storočnú vodu, ale tie hrádze už majú viac ako 50 rokov a dochádzalo tam k rôznym priesakom týchto hrádzí. A z tohto dôvodu sme alokovali niečo viac cez milión eur, ako milión eur v rámci zdrojov, ktoré máme z európskych fondov, a momentálne prebieha verejné obstarávanie, ktoré by malo zabezpečiť podobný štýl alebo podobný systém ochrany, ako máme vybudovaný tými mobilnými bariérami v Bratislave alebo v Štúrove. A druhá časť je tiež taká komplikovanejšia, a to je tá cesta z Karlovej Vsi do Devína, kde jednak sú, časť domov postavených priamo v záplavovom území, v inundačnom pásme, a časť je nad cestou, ktorá tiež ale preteká, takže tam budeme musieť urobiť niektoré opatrenia, ktoré ešte ukázala aj táto povodeň, že sú slabšie.
Ako isto viete, my sme v rokoch 2007 až 2010 investovali do protipovodňovej ochrany od Devína až po Gabčíkovo 33 mil. eur a bolo postavené mobilné hradenie. Zároveň ako samostatný projekt bolo postavené, boli postavené protipovodňové opatrenia a mobilné hradenia v meste Štúrovo. Ja som tam bol v čase kulminácie Dunaja a myslím si, že tá hladina a aj kľud miestnych obyvateľov boli dostatočným vyjadrením toho, ako boli urobené tieto opatrenia.
A my v nasledujúcom plánovacom období plánujeme na systém protipovodňových opatrení z európskych fondov alokovať viac ako 400 mil. eur. Bola vypracovaná istá štúdia v roku 2002, ktorá hovorila o tom, že na protipovodňové opatrenia v rokoch 2002 až do roku 2012 bude treba investovať viac ako 600 mil. eur. Za tých 10 rokov bolo investovaných iba 200 mil. eur a to, čo chýba, tých 400 mil. eur, to sa prejavuje na rôznych povodiach rôznych tokoch. A my naozaj na niektorých územiach nemáme dostatočné protipovodňové opatrenia a výsledkom sú aj rôzne nešťastia, či už na ľudských životoch alebo na majetku občanov, ktorých sme svedkami pri povodniach, ktoré vznikajú, či už v roku 2010 alebo predtým v roku 2008 alebo 2009.
Ja si myslím, že Dunaj v tejto chvíli, a aj povodeň, ktorá je nedávno za nami, ukázala, že máme celkom dobre zabezpečený. O tých dvoch miestach som hovoril. My sa budeme musieť sústrediť na oblasti, ktoré máme inde na Slovensku, hlavne na východe a severe Slovenska. Tam určite nebudeme vedieť robiť taký typ opatrení, ako sú postavené na Dunaji, teda mobilným hradením. Jednak pre to, že Dunaj je špecifická rieka a my tu prívalovú vlnu vieme prejudikovať už niekoľko dní, možno až týždeň dopredu a vieme sa proti tomu pripraviť, či už nasadením techniky, nasadením mobilných bariér alebo aj nasadením ľudských zdrojov, či už zo strany ministerstva vnútra, to znamená hasičov, policajtov alebo nasadením armády. Ja za túto spoluprácu aj v rámci týchto rezortov chcem poďakovať, za to, ako sme to spoločne zvládli v tejto povodni. A na iných miestach Slovenska budeme musieť robiť klasické protipovodňové opatrenia, určite to nebudú len hrádzky, čo bola, žiaľ, doména predchádzajúcej vlády, a dopadlo to tak, ako to dopadlo.
Poviem vám taký malý príklad. Pred dvoma týždňami myslím, že došlo k takej rýchlej, rýchlej zrážkovej udalosti v obci Beluj v okrese Banská Štiavnica. A tú obec, ktorá má zhodou okolností hrádzky postavené, vytopilo dvakrát v priebehu týždňa. A miestni ľudia požiadali nás ako ministerstvo životného prostredia, že oni už by chceli nejaké naozajstné protipovodňové opatrenie a nielen hrádzky, ktoré boli doménou predchádzajúcej vlády.
Takže budeme sa naozaj sústreďovať na naozajstné protipovodňové opatrenia a hrádzky budú tiež súčasťou, ale súčasťou komplexu opatrení. Takže môžem vám garantovať, a keď bude požiadavka, aj či už z vašej strany alebo vašich kolegov, budem tu vedieť predložiť aj koncepciu, akým spôsobom sa budeme týmito protipovodňovým opatreniami zaoberať a ktoré miesta, mimochodom je ich asi 559 v rámci celého Slovenska, ktoré my máme identifikované ako miesta, ktoré sú ohrozené povodňami, ako tieto miesta chceme ochrániť a aké opatrenia chceme v rámci toho zabezpečiť.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie Environmentálneho fondu, sprehľadniť a zefektívniť postup poskytovania podpory prostredníctvom Environmentálneho fondu a umožniť operatívne reagovať na požiadavky zo strany spoločnosti a obcí, ako aj zefektívniť prijímanie potrebných opatrení.
Návrh zákona rozširuje príjmy Environmentálneho fondu, rozširuje spôsoby použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, dopĺňa nové náležitosti zmluvy o poskytnutí podpory o podmienky spôsobu vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a o podmienky vrátenia finančných prostriedkov pri nedodržaní podmienok zmluvy. Upravuje postup poskytovania podpory. A v záujme lepšej aplikácie upravuje aj niektoré používané pojmy.
Návrh zákona zohľadňuje viacročné skúsenosti s poskytovaním podpory z Environmentálneho fondu.
Návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zo zdrojov Environmentálneho fondu sa vypustilo vstupné do chráneného územia. Vyberanie tohto vstupného bude vykonávať Štátna ochrana prírody a krajiny Slovenskej republiky.
Poprosím o podporu tohto návrhu zákona. Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Huba, ja si veľmi vážim to, že máte záujem sa podieľať na legislatívnom procese a možno aj niektorými životnými skúsenosťami chcete nadviazať na legislatívu, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia.
Na začiatku funkčného obdobia som vás pozval ku mne do kancelárie, kde som vám navrhol istý spôsob či už komunikácie, alebo fungovania vás ako predsedu výboru a nás ako ministerstva a výkonnej zložky moci v rámci štátu. A navrhol som vám spoluprácu a navrhol som vám, že máte u nás vždy dvere otvorené a som pripravený s vami diskutovať, konzultovať a pripravovať legislatívu tak, aby bola čo najlepšia pre obyvateľov Slovenska a pre životné prostredie ako také. Žiaľ, do dnešného dňa ste tú svoju možnosť alebo tie otvorené dvere nikdy nevyužili, a preto ma mrzí, že, nechcem povedať, že takým partizánskym spôsobom vstupujete do legislatívneho procesu a navrhujete veci, ktoré my už máme dávno vyriešené. Nechcem sa vás dotknúť, pán predseda výboru, ale to sú veci, ktoré máme vyriešené vo vyhláške od decembra. A nechcem vás zhadzovať pred týmto plénom, ale musím povedať, že je potrebné študovať materiály a podklady a potom by sme tu nestrácali zbytočne čas. Najprv ste dali pozmeňujúci návrh na výbore, kde ste nám 51 pozmeňujúcimi paragrafmi chceli komplet premeniť spôsob fungovania Slovenskej inšpekcie životného prostredia. A teraz prídete s návrhom, ktorý má, neviem, 7 alebo 12 bodov a znova niečo iné chcete. Však využite tú možnosť, príďte k nám na ministerstvo a môžeme o tom diskutovať a som pripravený dobré návrhy v súlade s koncepciou ministerstva zapracovať do legislatívy. Ale myslím si, že takáto úroveň vzťahov je normálna, že funguje, ma mrzí, že ju nevyužívate, a preto musím povedať, že tento váš návrh už je zapracovaný v legislatíve, a preto nie je potrebné ho zapracúvať znova. Preto ja požiadam aj poslancov za stranu SMER, aby váš pozmeňovací návrh nepodporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona preberá do slovenského právneho poriadku ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách pod názvom, tzv. integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia. Predložený návrh novej právnej úpravy v oblasti integrovaného povoľovania zohľadňuje aj potrebu zmien v samotnom povoľovacom procese, vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Vzhľadom na rozšírenie okruhu povoľovaných činností a prevádzok, zvýšenie objemu kontrolnej činnosti a vzhľadom na potrebu pravidelnej aktualizácie vydaných integrovaných povoľovaní je súčasťou vládneho návrhu zákona aj požiadavka na personálne posilnenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o štyridsať zamestnancov, ktorí by mali zabezpečiť kvalitnejší priebeh povoľovacích konaní.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Stotožňujeme sa so všetkými schválenými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným materiálom sa navrhuje, aby Slovenská republika prijala dodatky k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru, ktorými sa do Štokholmského dohovoru zaraďuje desať nových látok. Tieto dodatky prijala konferencia zmluvných strán Štokholmského dohovoru na 4. a 5. zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa ukončili a uskutočnili v Ženeve 4. a 8. mája 2009 a 25. až 29. apríla 2011. Zároveň sa navrhuje zjednodušiť postup prijímania dodatkov k prílohám A, B a C dohovoru, a to zrušením osobitného vyhlásenia, podľa ktorého nadobudnú dodatky k prílohám A, B a C dohovoru platnosť až na základe uloženie listiny o ich prijatí. Po zrušení tohto vyhlásenia nadobudnú dodatky platnosť jeden rok od dátumu oznámenia o ich prijatí depozitárom dohovoru.
Návrh na prijatie dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach a zrušenie vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poprosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie predloženého materiálu. Ďakujem pekne.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier upravuje spoluprácu štátov Európskej únie a Ukrajiny v cezhraničných povodiach. Dodatok k dohovoru z roku 2003 umožňuje pripojiť sa aj štátom mimo regiónu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ak sú členskými štátmi Organizácie Spojených národov. Táto skutočnosť bola premietnutá ako dodatok k čl. 25 a 26 Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Dodatok nadobudne platnosť, ak ho prijmú dve tretiny zmluvných strán dohovoru. Prijatie dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier je dôležitý pre štáty mimo priestoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktoré chcú svoje cezhraničné problémy riešiť na základe osvedčeného medzinárodného dohovoru.
Dodatok k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier bol predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a bol schválený bez pripomienok. Verím, že predložený dodatok k dohovoru schválite a postúpite do tretieho čítania, čím Slovenská republika vyšle pozitívny signál krajinám mimo členských štátov Európskej únie.
Pani predsedajúca, skončil som.