Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, trošku ste ma prekvapil, lebo nemal som papiere dokopy, aby som vedel hneď reagovať. Ale keďže sa tento zákon a tento návrh zákona na pôde ministerstva životného prostredia rieši už dva roky a my pravidelne diskutujeme so širokou obcou či už zamestnávateľov, odbormi, Združením miest a obcí, podnikateľmi v odpadovom hospodárstve, ako aj, samozrejme, s tretím sektorom, tá diskusia je a bola posledné dva roky veľmi čulá a bola veľmi konštruktívna.
Hneď v úvode svojej záverečnej reči chcem povedať, že my sme pripravili zákon, ktorý sme najprv predložili vláde vo forme legislatívneho zámeru, a tento zákon bol schválený v júli 2013. Na základe tohto legislatívneho zámeru sme začali pripravovať paragrafové znenie a naozaj veľmi zodpovedne a veľmi detailne sme rokovali s každým, kto niečo v odpadovom hospodárstve znamená, kto zamestnáva ľudí. Hovorili sme so Združením miest a obcí Slovenska, hovorili sme so starostami aj občanmi, aby sme pre nich pripravili legislatívu, ktorá je legislatívou 21. storočia. Je moderná, transparentná a obsahujúca to, čo si od nás moderný svet vyžaduje. A myslím si, že všetky atribúty, ktoré som spomenul, tento zákon obsahuje.
V prvom rade treba povedať, že nám ide o to, že celú zodpovednosť za, alebo základným pilierom tohto zákona je rozšírená zodpovednosť výrobcov a dovozcov, teda aby za svoje vlastné peniaze cez OZV sa postarali o svoje výrobky, keď sa z nich stane odpad. A toto nie je žiaden experiment, toto nie je slovenská cesta. Naopak, základný pilier tohto zákona úspešne funguje aj v zahraničí a vyspelej západnej Európe. Nie je normálne, že Slovensko, ktoré patrí do vyspelej Európy, je na chvoste, čo sa týka štatistík odpadového hospodárstva.
Ja som tie aj štatistiky hovoril už veľakrát, ale zopakujem ich aj dnes. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 1,7 mil. ton komunálneho odpadu. Z tohto 1,7 mil. ton komunálneho odpadu 75 % končí na skládkach komunálneho odpadu a len 25 % týchto odpadov sa zužitkuje iným spôsobom v rámci hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá tu bola spomínaná aj v rozprave, a to znovuuvedením do výroby, recykláciou, energetickým zhodnotením alebo iným spôsobom, a 75 % odpadu končí na skládkach.
Áno, je pravdou, že toto číslo nás radí na chvost krajín Európskej únie. A práve preto sme pripravili zákon, ktorým nebudeme vedieť, pani poslankyňa Mezenská, to som už aj povedal, nebudeme vedieť prinútiť našich občanov, aby odpad separovali. Budeme ich motivovať a vytvárame pre nich podmienky, aby sa im oplatilo odpad separovať, triediť a aby, keď takto budú postupovať, za tento odpad platili menej. To znamená, všetok vytriedený odpad im organizácie a resp. výrobcovia a dovozcovia odvezú z obcí zadarmo. Zadarmo pre občana, zadarmo pre obec.
To znamená, to sú, to je taká komplexná odpoveď na všetky tuná nepochopené otázky niektorých poslancov, že kto bude preplácať náklady za vyseparovaný odpad, teda za vytriedený odpad, lebo včera som bol upozornený nejakým občanom, že nemám hovoriť vyseparovaný, že to je vytriedený, ale je správne jedno aj druhé slovo, tak budem používať aj vytriedený, aj vyseparovaný. Čiže za vytriedený odpad organizácie výrobcov a dovozcov budú tento odpad odvážať z obcí zadarmo, keď bude vyseparovaný. Ale, samozrejme, keď vyseparovaný nebude, stáva sa z neho klasický zmesový odpad a to obce musia ustriehnuť, aby sa občania správali tak, aby do separovaných nádob nedávali zmesový odpad.
Hovorilo sa tu veľa o tom, že to nefunguje, že preto sme na konci tej Európy. Áno, práve preto sme priniesli tento nový zákon a práve preto je tu výzva pre vás, aby ste ho podporili, aby nám tu nevznikali skládky komunálneho odpadu, ale aby naozaj sa odpad triedil a aby sa zhodnocoval inak ako na skládke komunálneho odpadu.
Hovorili sme o tom, že my máme nejaké záväzky voči Európskej komisii, a to, že do roku 2020 sa má 50 % komunálneho odpadu triediť. Keď si povieme, že 1,7 mil. ton sa na Slovensku vyprodukuje komunálneho odpadu, tak 50 % z tohto odpadu by sa malo triediť, to znamená 850-tisíc ton. V súčasnosti spĺňame to, že polovica z toho je ten odpad, ktorý je biologicky rozložiteľný, a zvyšok, čiže keď sme 850, čiže 425 budeme musieť vyseparovať z iných zložiek, to znamená plasty, kovy, papier, železo. To znamená, keď to prepočítam na úplne jednoduchú matematiku, a dnes tu bol pán kolega Mičovský s PET fľašou, tak v zásade momentálne separujeme asi 120 ton a musíme toto zvýšiť na 800, keď sa dobre pamätám tie čísla.
Boli tu otázky týkajúce sa toho, a v rozprave vystúpilo niekoľko pánov poslancov a paní poslankýň, a bol som vyzývaný, aby som odpovedal niektoré otázky, tak skúsim na niektoré zodpovedať.
Pani poslankyňa Mezenská, sa mi páčila jej, teda páčil sa mi jej príspevok v rozprave, pretože bol taký ľudský, taký, taký prirodzený, a naozaj otázky, ktoré kládla, aj ja sa s nimi stretávam na mítingoch a na stretnutiach, a neriešia veci typu OZV a podobne, ale akým spôsobom vieme primäť občana, aby triedil, akým spôsobom vieme zabezpečiť princíp adresnosti, ako môže obec prinútiť triediť. Ako som povedal, my s naším zákonom nemôžme donútiť občana triediť, my ho chceme k tomu motivovať. To znamená, vy dnes, to pani Mezenská vo svojom príspevku povedala, platíte v rámci komunálneho poplatku aj poplatok za odpad. A ten poplatok sa platí teraz tak, že obec vám to vyráta a vy to každý mesiac alebo raz za rok zaplatíte. Podľa mňa, keď vy ste, pani Mezenská, z Popradu, tak podľa mňa tam platíte okolo 15 až 20 euro ročne za odpad. (Reakcia poslankyne.) 44? To platíte viac ako my v Košiciach, to je zaujímavé. (Reakcia poslankyne.) No. Asi majú vysokohorskú prirážku. (Povedané so smiechom.) Ale dobre.
Čo chcem povedať? Vy v tejto chvíli platíte vlastne za všetok odpad, ale ja vás chcem motivovať k tomu, aby keď budeme ako mesto dobre triediť odpad, to znamená, z toho všetkého množstva odpadu, ktorý vyprodukujete ako mesto, vytriedite zložky plast, kov, papier, železo, tieto vám zberné spoločnosti zoberú zadarmo a vy budete platiť len za ten čierny odpad, za tú čiernu nádobu. A čím viac bude položiek, lebo ono, vy si neuvedomujete, koľko hádžete do toho čierneho, do tej čiernej nádoby, ktoré sa dajú ešte vytriediť, a čím menej bude v tej čiernej nádobe, tým viac ostane mestu, tým viac zostane mestu, aby vám vrátil v rámci toho poplatku. Čiže bude na vás, akým spôsobom budete kontrolovať vášho pána primátora alebo pána starostu a ten vám bude vracať. A potom ho buď zvolíte, alebo nezvolíte, alebo poslanci, ktorí sú v mestskom alebo v miestnom zastupiteľstve, ho v rámci schvaľovania rozpočtu prinútia a v rámci VZN-ka prinútia, aby vám znížil poplatky za odpad. Ja viem urobiť toľko, ale keďže obce sú zodpovedné za komunálny odpad, je to v zásade ich kompetencia. Ja vytváram pre nich prostredie na to, aby sa im to podarilo.
Pán Muránsky hovoril o tom, že týmto zavedením tohto zákona akoby sme dávali monopol do rúk OZV a tým výrobcom a dovozcom. A ja sa voči tomu ohradzujem a buď nečítal pán Muránsky zákon, alebo sa snaží vrhnúť na tento zákon zlé svetlo, lebo on hovorí, že ten zákon, ktorý je z roku 2001, je dobrý. No keby bol dobrý ten zákon, tak tu máme čisté Slovensko a pohybujeme sa ako v Rakúsku alebo v Nemecku. Ale my dobre vieme, a nielen my, ale aj občania vedia, že to je trošku inak a že ten zákon asi nie je až taký funkčný a potrebujeme ho zmeniť. A obce budú tie, ktoré si budú vyberať, s kým podpíšu zmluvu, a keď si vyberú niekoho, s kým podpíšu zmluvu, a ten nebude zodpovedať ich predstavám, každý rok to môžu zmeniť. A zmluvy, ktoré budú uzavreté, budú kontrolované obcami tak, aby kontrolovali, či tá zberová spoločnosť dodržiava podmienky, ktoré im boli stanovené.
Samozrejme, stretol som sa tu aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce návrhy hovorili o tom, že, konkrétne pán Mičovský, škoda, že tu nie je, pretože ja s ním v zásade súhlasím, čo sa týka jeho pozmeňujúceho návrhu a ten sa týkal zálohovania PET fliaš. Len keď myslel tento svoj návrh úprimne, čo verím, že myslel, tak potom nerozumiem tomu, že ho predložil v rámci druhého čítania v rámci rozpravy a neprišiel s ním počas tých dvoch rokov, keď sme o tomto zákone rokovali. Čiže ja tomu nie celkom rozumiem. Lebo ten zákon je, resp. ten jeho návrh je celkom dobrý, logický, len sme mohli spoločne možno postupovať proti záujmom obchodu, pretože jediný obchod je proti tomu, aby sa fľaše, plastové fľaše alebo plechovky zálohovali, resp. ony sa môžu zálohovať aj teraz, len je tam nulová sadzba. To znamená, akýkoľvek návrh, keď chcete, aby prešiel, a môže byť aj racionálny a rozumný, tak si myslím, že je na to dostatočne časový priestor, či už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, či v rámci prvého čítania, ale aj v rámci prípravy zákona. Nie prísť tuná, predložiť 15 podpisov a žiadať od ministra, aby vám schválil tento pozmeňujúci návrh. To sa takto nerobí. Mohli sme spoločne tlačiť na obchod, na pána Konštiaka a spol. a mohli sme tento návrh presadiť. Ale nehovorím, nehovorím, že do budúcnosti by sme sa nemohli k tomu stretnúť a nerozprávať sa o tom, že či to nebudeme sa snažiť presadiť.
Myslím si, že novým zákonom zároveň urobíme trochu poriadok aj s výkupom šrotu. My sme od začiatku hovorili, že je tu istá skupina ľudí, ktorá sa nezákonne živí výkupom šrotu a s touto aktivitou je spájaná trestná činnosť. Ja som hovoril o tom, že je alternatíva, že by sme úplne zakázali výkup šrotu, ale, samozrejme, dostali sme aj pripomienky zo strany priemyslu, že šrot je významnou vstupnou surovinou pre oceliarsky a hutnícky priemysel na Slovensku a týka sa to veľkých zamestnávateľov, či už U.S. Steelu, či už Železiarní Podbrezová, či v Strážskom oceliarne, a preto aby sme aj vytvorili podmienky také, ktoré zároveň budú istým spôsobom regulovať možnosť predaja toho šrotu, resp. podmienky, ktoré by aktívne vedeli znížiť páchanú trestnú činnosť, ktorá sa s týmto výkupom kovov alebo šrotu spája.
Preto sme zaviedli podmienky, ktoré nám navrhol naozaj ten priemysel, ktorý sa stará o výkup šrotu, a povedal, my máme na to podmienky, ale možno je len polovica z tých výkupní taká, ktorá dodržiava tie podmienky, a tých ďalších 50 % sú rôzni šmelinári a šuflikanti, ktorí nedodržiavajú tie podmienky. Takže my asi sprísnime, teda keď sa schváli zákon, keď vy schválite zákon, tak my tie podmienky sprísnime a povieme, výkupňa šrotu, ak chceš vykupovať šrot, musíš mať ciachované váhy, musíš mať on-line účtovníctvo, musíš viesť fotodokumentáciu, každý, kto ti prinesie takýto šrot, musí byť identifikovaný občianskym preukazom alebo dokladom totožnosti. Šrot, ktorý vykúpiš, musíš držať sedem dní na svojom sklade, aby v prípade, že orgány činné v trestnom konaní budú skúmať páchateľov trestnej činnosti, ho vedeli identifikovať, tento šrot, a zároveň platba, ktorú za to zaplatíš, nepôjde v hotovosti, ale pôjde buď bankovým prevodom. A keďže som uznal pripomienku niektorých z vás, že nie každý na Slovensku má bankový účet, tak sme prijali aj alternatívu, že sa dá zaplatiť aj poštovou poukážkou. Čiže keď, ak niekto nemá banku, tak pošta je skoro v každej dedine na Slovensku, a keď nie je v tej, tak je vo vedľajšej, takže peniaze budú vedieť tí, ktorí nosia šrot, budú vedieť dostať v zásade buď bankovým prevodom, alebo poštovou poukážkou.
Ďalšou vážnou vecou, ktorú riešime, a musím povedať, že nedohodli sme sa celkom so ZMOS-om, to bola jediná otázka, ktorú sme sa nedohodli so ZMOS-om, a to je riešenie čiernych skládok, teda opusteného odpadu. ZMOS hovoril o tom, aby sme túto povinnosť alebo túto zodpovednosť preniesli na vlastníkov pozemkov. Myslím, že úplne jasne to včera povedal pán Fecko, keď vo svojom vystúpení. Nám ide o to, aby sme riešili problém čiernych skládok, nie aby sme si prehadzovali kompetencie a zodpovednosť za tieto čierny skládky. A my naďalej tvrdíme, poznajúc realitu slovenského života, že najbližšie k občanom a najbližšie k tým čiernym skládkam majú starostovia a primátori miest a obcí, pretože oni najlepšie vedia posúdiť, kto mohol danú čiernu skládku vytvoriť a mohol povedať, že tu sused Jano práve prerábal kúpelku a jemu mohol vzniknúť drobný stavebný odpad a on vysypal ten drobný stavebný odpad tam na kraj lesa. No ja ako minister ani mojich 80 pracovníkov obvodných úradov životného prostredia toto nevedia zistiť. A už vôbec nie, to nevie zistiť ani pán Kuffa, ktorý mohol zdediť, pretože je, ja neviem, dajme tomu z Kežmarku alebo z okolia, a mohol zdediť po nejakých svojich predkoch nejaké lazy niekde na Orave alebo na Kysuciach. No koľkokrát ročne sa tam on dostane? A on na nich ani vôbec nehospodári, pretože ich prenajal, či už les, alebo pole, nejakému poľnohospodárskemu družstvu alebo lesnému závodu, čiže on ani vôbec nevie, čo sa tam v zásade na tom deje, na tom pozemku, pretože nemusí. No ale my sme chceli preniesť tú zodpovednosť na vlastníka, čiže na pána Kuffu sme chceli preniesť tú zodpovednosť, a on pritom dostáva len raz ročne 28 euro za to, že prenajal 2 hektáre pozemku alebo dostane furmanku dreva.
Čiže poďme riešiť tento problém tak, aby vyriešil problém a nie aby sme si tu hádzali kompetencie a zodpovednosť za to, kto tú čiernu skládku má spravovať alebo nemá spravovať. Čiže to je, a ja som povedal, dobre, mestá, obce, mali sme niekoľko alternatív a niekoľko možností, akým spôsobom financovať takéto niečo. Nedohodli sme sa na spôsobe financovania a odstraňovania čiernych skládok, takže sme navrhli, že keďže sa likviduje v rámci tohto zákona Recyklačný fond a Recyklačný fond má prostriedky ešte z predchádzajúceho obdobia, my sa ako ministerstvo životného prostredia budeme uchádzať o 10 mil. eur v rámci Recyklačného fondu a urobíme systém, tzv. veľké upratovanie Slovenska, že za týchto 10 mil., ktoré ponúkneme starostom a primátorom, aby vyčistili čierne skládky, o ktorých vedia, že majú v svojom katastri alebo v rámci svojej obce. A jedinú vec, ktorú budem chcieť, a teraz sa o tom bavíme aj so Združením miest a obcí Slovenska, jedinú vec, ktorú od nich budem chcieť, je, aby zapojili do tohto procesu svojich VPP-čkarov a aby im kúpili rukavice alebo lopaty a my im zaplatíme ako ministerstvo či odvoz na skládku, alebo poplatok za skládku. To bude, na to bude tých 10 mil. eur a každá obec, ktorá má čiernu skládku identifikovanú, môže sa prihlásiť do tohto programu. A urobme nulovú čiaru a odteraz vieme, že každá čierna skládka, ktorá sa vytvorí na Slovensku, je už nová a musí ju riešiť príslušný starosta alebo primátor. Myslím, že fér riešenie.
Hovorili sme o tom, že my momentálne niekedy ani nevieme, a poviem vám pravdu, ani my na ministerstve životného prostredia nevieme, aký, koľko a kde sa odpad na Slovensku pohybuje, pretože na Slovensku nie je vytvorený jednotný informačný systém odpadového hospodárstva. Čiže ten systém, ktorý tu doteraz fungoval, resp. nefungoval, lebo to všetci konštatujeme, že nefungoval, nefungoval preto, lebo tu tiekli toky odpadov, ktoré, niekto tu sa tváril, že už nie je, potom sa niekde objavil, potom sa zasa tento tváril, že je, a pritom nebol. Tu nie je jednotná kontrola tokov odpadu. A preto chceme zaviesť taký informačný systém, ktorý bude kontrolovať každý vstupný a výstupný bod v rámci odpadového hospodárstva na Slovensku. A tým pádom budeme mať jasný a jednoznačný prehľad o tom, kto odpad vyprodukoval, kde ho umiestnil, ako ho zneškodnil alebo kam ho vyviezol. Toto teraz nie je. A preto sa tu kšeftuje s potvrdenkami a preto niektorí výrobcovia a dovozcovia v tejto chvíli nemusia odstrániť všetok odpad, za ktorý sú zodpovední, pretože oni šibrinkujú tu nejakými falošnými potvrdenkami a prehlásenia o tom, že zlikvidovali ten odpad. No tento problém tu máme, a preto teraz hovoríme, že výrobcovia a dovozcovia sú zodpovední za všetok odpad, ktorý sa vytriedi na Slovensku, a budú ho musieť na svoje náklady odviezť. To je princíp zákona.
Myslím, že veci týkajúce sa monopolu a všetkých týchto vecí sme si v rámci diskusií, či už na výbore, alebo aj v médiách, aj pri medzirezortnom pripomienkovom konaní vysvetlili a ja nemám a necítim potrebu sa k tomu vyjadrovať, pretože akékoľvek osočovanie, resp. výhrady, ktoré boli vznesené, sú nepravdivé a je ťažké argumentovať voči tvrdeniam, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, nepoznajúc komplexnú problematiku. Niekto niečo vytrhne, a pritom to má zdôvodnené v ďalšom alebo v nasledujúcom paragrafe. Takže je to veľmi komplikované.
A ešte sa vyjadrím poslednou vetou k obštrukcii, ktorú tu dnes predviedol pán kolega Hlina. Je to možno jeho právo, neviem, ako sa vysporiada s tým ctená Národná rada. Chcem len povedať, že podľa logiky, ktorú predviedol alebo predniesol, by ste vy, poslanci Národnej rady, nemali prichádzať so žiadnou legislatívnou iniciatívou. Pretože v prípade, že vám prejde nejaká legislatívna iniciatíva na výboroch, tak by sa mal tento pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiete na výbore, objaviť v spoločnej správe, pokiaľ by bol schválený. To znamená, pán Hlina ako keby povedal, že neprinášajte žiadnu legislatívnu iniciatívu, vy ste tu asi panáci, alebo ja neviem čo, a všetko, čo príde z vlády, by malo byť nezmenené. Ja nemám pocit, že my nie sme parlamentná demokracia a vláda je výkonný orgán a zákonodarný zbor je zákonodarný orgán, a práve preto sa očakáva aj u vás, poslancov Národnej rady, istá poslanecká iniciatíva. A keď prídete s pozmeňujúcim návrhom a stotožní sa s ním väčšina, tak by mala byť asi teda na výbore, tak by mala byť asi zapracovaná do zákona. A preto nerozumiem tejto iniciatíve, ale dobre, však vy už budete musieť sa vysporiadať so svojím kolegom. Preto nerozumiem iniciatíve, prečo kritizuje, keď aj niekto príde s nejakou touto.
A napríklad som si robil aj štatistiku tohto zákona, resp. tej spoločnej správy. Chcem povedať, že 148 tých pripomienok je legislatívnotechnického charakteru, to znamená, bodky, čiarky a štylizácia. Tak neviem, či toto je skutočne potrebné vyňať na osobitné hlasovanie, ale prajem vám všetko dobré.
Verím, že, verím, že, v záverečnej vete, že zákon, ktorý dnes, o ktorom dnes budete hlasovať, prinesie občanom Slovenska moderné, transparentné a efektívne odpadové hospodárstvo, zníži im náklady na odpad a bude znamenať menej skládok komunálneho odpadu a viac separovania na Slovensku.
Ďakujem vám za jeho podporu. (Potlesk.)

Pán predseda, ťažko sa mi reaguje na doplňujúcu otázku pána poslanca Mikuša, pretože nepadla žiadna doplňujúca otázka, takže sa nedá odpovedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Trošku sa ospravedlňujem.
Pán predseda, ak dovolíte, táto otázka padla dokonca štyrikrát od štyroch pánov poslancov, od pána Mikuša, od pána Fronca, Muránskeho a Radošovského v poradí 5, 9, 15 a 20, bola toho istého znenia, takže si dovolím odpovedať na všetky štyri otázky jednou odpoveďou.
Vážení páni poslanci, v súčasnosti je vypracovaných podľa platnej legislatívy a schválených 26 programov starostlivosti, resp. programov záchrany o chránené územia. Ide o tzv. maloplošné chránené územia v kategórii chránený areál, národná prírodná rezervácia alebo prírodná pamiatka.
Vzhľadom na zmenu legislatívy ochrany, teda zvýšenie nárokov na obsah a formu projektov ochrany a programov starostlivosti, bol proces schvaľovania programov starostlivosti uplynulé roky spomalený a tzv. veľkoplošné chránené územia majú dokumenty starostlivosti v rôznom štádiu prípravy. Ak budete chcieť, dám k dispozícii tabuľku, teda prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa kategórií.
Vyhlasovanie chránených území a súčasné spracovanie programov starostlivosti je ideálnym prípadom najmä vtedy, ak ide o novovyhlasované chránené územie a v procese rokovaní s dotknutými subjektmi sa riešia všetky aspekty, nielen požiadavky v zmysle vyhlasovacieho predpisu, ale aj podrobnejšie podmienky, ktoré sú stanovené práve v programoch starostlivosti. Takýmto spôsobom sa v súčasnosti pripravuje vyhlasovanie území európskeho významu. V štádiu prípravy sú aj programy starostlivosti o dva národné parky a jednu chránenú krajinnú oblasť.
Presadzovanie záujmov ochrany prírody je v miere zodpovedajúcej hodnotám prírodného územia a je predmetom rokovaní nielen pri schvaľovaní programov starostlivosti, ale aj pri prerokovaní zámeru vyhlásiť chránené územie. V tzv. projektoch ochrany, dokumentácia, ktorá sa vypracúva v procese prípravy chráneného územia, sú uvedené veľmi podrobne stanovené požiadavky na podklady a určenie cieľov ochrany lokality v podrobnostiach zodpovedajúcich kumulatívnym podmienkam pre obmedzovanie vlastníckych práv v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu v závislosti od toho, čo je predmetom ochrany daného územia. Len niektoré chránené územia sú prísnymi rezerváciami. Vo väčšine chránených území sa hospodári, avšak využívanie týchto lokalít musí zohľadňovať predmet ochrany a podmienky vyplývajúce zo stupňa ochrany a podmienok stanovených orgánom ochrany prírody. Napríklad v chránených vtáčích územiach sú obmedzenia minimálne.
Všetky programy starostlivosti sa priebežne vyhodnocujú v rámci plánov hlavných úloh. Doba platnosti programu starostlivosti nie je presne určená a je riešená podľa konkrétnych území. K platnosti programov starostlivosti pri vyhlasovaní musia byť stanovené dlhodobé ciele a krátkodobé opatrenia. Doba 30 rokov bola zvolaná aj s ohľadom na doby nájmu lesných pozemkov najmenej 30 rokov. To neznamená, že program starostlivosti nie je možné vyhotovovať na kratšie obdobie, resp. po určitom období vyhodnocovať potrebu jeho aj aktualizácie.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dobrý deň vám prajem. Ministerstvo životného prostredia predkladá vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
V súčasnosti platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol už viac ako tridsaťkrát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. V dôsledku toľkých zmien niektoré ustanovenia stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností dochádzalo k ťažkostiam v aplikácii.
Slovenská republika je dlhodobo na chvoste európskych krajín v oblasti triedeného odpadu. Nie je dlhodobo únosné, aby sme takmer tri štvrtiny odpadu odvážali na skládky komunálneho odpadu. Je to obrovská záťaž pre životné prostredie a pre budúce generácie. Po štrnástich rokoch ministerstvo životného prostredia po dlhej odbornej diskusii pripravilo návrh úplne nového zákona o odpadoch. Prináša koncepčnú zmenu systému... (Rečník sa odmlčal.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pochopili. Ďakujem pekne za kľud v sále.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Prináša koncepčnú zmenu systému, ktorá nadviaže na najnovšiu európsku legislatívu a jej hlavné ciele, ktoré už súčasný zákon plniť nedokáže. Hlavným cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viac odpadu separovalo a recyklovalo a menej ho končilo na skládkach. Zákon prinesie dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovenská republika sa inšpirovala systémom, ktorý už úspešne funguje vo vyspelých krajinách Európskej únie, a prináša rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Platí to napríklad pre obaly, ako plasty, papier a sklo, ale aj elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, oleje alebo pneumatiky. O vytriedený odpad sa na vlastné náklady postarajú nové organizácie zodpovednosti výrobcov a obce budú zodpovedať len za zvyšný, teda zmesový odpad. V praxi to bude znamenať výrazne nižšie náklady pre obce a vyššiu motiváciu obyvateľov separovať. Tým sa otvára priestor na zníženie poplatkov za odpad pre občanov.
Návrh zákona súčasne zakazuje, aby už vytriedený odpad skončil na skládkach.
Návrhom na zrušenie Recyklačného fondu odstraňujeme dvojkoľajnosť existujúceho systému. V súčasnosti vedľa seba existujú systém platenia poplatkov do Recyklačného fondu za vybrané komodity a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly, batérie a akumulátory a elektrozariadenia, kde výrobcovia takisto platia príspevky. Táto dvojkoľajnosť v konečnom dôsledku výrobcom predražuje celé nakladanie s vybranými druhmi odpadov, o ktoré sú povinní sa postarať. Recyklačný fond už naplnil svoje historické poslanie a podporil vznik kapacít recyklačného priemyslu.
Súčasťou nového zákona je aj príprava nového informačného systému odpadového hospodárstva, ktorým zabezpečíme významne väčšiu transparentnosť materiálových tokov odpadov a uľahčíme kontrolovateľnosť jednotlivých subjektov nakladajúcich s odpadmi. Návrh zákona prináša aj ďalšiu výraznú zmenu, keď sprísňuje podmienky a kontrolu výkupu kovového odpadu. V prípade nezákonne umiestneného odpadu, takzvaných čiernych skládok, návrh zákona zvyšuje právomoci polície a zavádza prísnejšie postihy pre tých, ktorí znečisťujú životné prostredie.
Návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 3. júla 2013. Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19-EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56, ktorou sa mení Smernica Európskeho parlamentu 2006/66 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.
Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého vzniesla Európska komisia štyri pripomienky. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania bol návrh zákona upravený v zmysle požiadaviek Európskej komisie a vykonali sa jeho legislatívne a technické úpravy.
Návrh sa na rokovanie Národnej rady predkladá s rozporom so Združením miest a obcí Slovenska v prípade nezákonne umiestneného odpadu, teda... (Šum v sále. Rečník sa odmlčal. Zaznievanie gongu.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Kolegyne a kolegovia.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
... teda čiernych skládok. Rezort životného prostredia je presvedčený, že najviac možností, ako sa týmto problémom, s týmto problémom vysporiadať má samospráva, tak ako je to v súčasnosti. Likvidáciu tejto záťaže pre životné prostredie chce rezort podporiť čerpaním prostriedkov z Recyklačného fondu. Ministerstvo dáva do pozornosti v nadväznosti na zavedenie povinnosti triedeného zberu kuchynských odpadov novelou zákona č. 343/2012 Z. z. v súvislosti s finančným zaťažením prevádzkovateľov školských stravovacích zariadení potrebu uvoľnenia financií zo štátneho rozpočtu na pokrytie týchto povinností.
Verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dodatkom z Dauhy je ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bolo prijaté druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu v trvaní od roku 2013 do roku 2020 správne záväznými cieľmi zníženia emisií pre jednotlivé strany. Podľa dodatku z Dauhy sa EÚ a jej členské štáty zaväzujú obmedziť svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 na 80 % svojich emisií v základnom roku 1990. Tento záväzok nepresahuje záväzky už prijaté v Európskej únii jej členskými štátmi v roku 2009 v rámci takzvaného klimaticko-energetického balíčka, ktorý tvorí európsky právny rámec klimatickej a energetickej politiky do roku 2020. Aktuálnym cieľom medzinárodného politického úsilia všetkých strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy je v roku 2015 prijať novú globálnu dohodu záväznú pre všetky strany dohovoru a vykonateľnú od roku 2020.
Legislatívny proces ratifikácie dodatku z Dauhy prebieha súčasne na úrovni EÚ a na národnej úrovni vo všetkých jej členských štátoch. Včasné ukončenie ratifikácie v I. polroku 2015 je dôležitým cieľom pre Európsku úniu a Slovensko. Ide o taktický krok, ktorý EÚ považuje za významný pozitívny stimul pre dosiahnutie novej medzinárodnej dohody.
Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala dňa 3. decembra 2014 a uznesením č. 615/2014 vyslovila súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy. Národnej rade sa predkladá návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dodatku. Verím, že s návrhom na ratifikáciu doplnkového protokolu vyslovíte súhlas.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, poslanci, mrzí ma, že sme nemohli viesť takú kontinuálnu diskusiu a boli sme viackrát prerušovaní, ale musím povedať, že, a chcem oceniť, že tá diskusia sa viedla v odbornej rovine a nepadali tu zbytočné invektívy, ako sa to stávalo pri iných zákonoch a oceňujem, že naozaj aj vystupujúci poslanci, ktorí vystúpili v rozprave alebo s faktickými poznámkami, sa vyjadrovali viac k meritu veci, ako k nejakým politickým vyjadreniam a chcem povedať, že vystúpilo v rámci rozpravy, keď som dobre počítal, deväť pánov poslancov a pani poslankýň a tie, a bol som s niektorými príspevkami aj veľmi prekvapený, pretože ako poznám ctené poslanecké auditórium, tak nie všetci sa venujú práve problematike odpadov a vystúpili aj takí, ktorí sa týmto odpadom nevenujú a na počudovanie jeden z tých, ktorí sa nevenujú práve problematike odpadov, pán poslanec Galko, musím skonštatovať, že mal jedno z najfundovanejších vystúpení, čo oceňujem samozrejme a beriem aj to, že s časťou veci súhlasil a s časťou veci nesúhlasil, tak ako to je v živote bežné a normálne, že nedá sa so všetkým súhlasiť, pretože samozrejme takáto komplexná novela, respektíve takýto komplexný zákon vyvoláva vždy aj otvorené otázky a preto aj zasahuje rôzne zložky spoločnosti, či už pozitívne alebo negatívne.
V každom prípade chcem povedať, že na formulácii tohto zákona pracoval tím a kolektív ľudí nielen z ministerstva životného prostredia, ale bola vytvorená prvýkrát v histórii ministerstva, bola vytvorená taká pracovná skupina, kde boli zastúpení, kde boli zastúpené všetky zložky spoločnosti, to znamená, bol zastúpený priemysel v zastúpení RÚZ-ky, AZZ, Klubu 500, automobilového priemyslu, boli zastúpené mestá a obce, mali priamo v pracovnej skupine podpredsedníčku ZMOS-u, bola zastúpená veda a výskum cez Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, bol zastúpený tretí sektor a ešte okrem tejto pracovnej skupiny bolo vedených veľké množstvo bilaterálnych alebo multilaterálnych rokovaní so spoločnosťami alebo so skupinami záujmových skupín, ktoré sa podieľajú nejakým spôsobom na odpadovom hospodárstve na Slovenku, ale svoju významnosť, alebo svojím významom nepokrývajú nejaké široké spektrum, ale predstavujú nejakú časť toho celého, tej celej reťaze odpadového hospodárstva.
Preto sme ani tých nevynechali v rámci tohto rokovania a naozaj dôsledne sme najprv pripravili legislatívny zámer, ktorý bol v roku 2013 schválený na vláde, následne sme postupne pripravovali paragrafové znenia, paragrafové znenia sme potom predložili do medzirezortného pripomienkového konania, boli tu niektoré pripomienky, alebo boli tu otvorené otázky, že toľko veľa pripomienok a dokonca neviem, či vy, pán poslanec Galko, ste hovorili, že prišlo až 2 600 tých pripomienok, čo je o trochu menej vraj, ako prišlo na pána ministra, vtedajšieho ministra Nagya. Len sa treba pozrieť na konzistenciu tých pripomienok, kedy boli niektoré duplicitné, triplicitné a v zásade každý, kto chcel, tak sa vyjadroval k tomu a považoval to za zásadnú pripomienku a my sme ich naozaj vyhodnotili a všetky zmysluplné pripomienky sme do zákona zapracovali s tým, aby sme zachovali aj zároveň ten zmysel a tú, ten zámer, ktorý ten zákon mal obsahovať.
A na základe medzirezortného pripomienkového konania sme ešte predstavili zákon v legislatívnej rade vlády, to bolo v auguste minulého roka a následne, a tu, škoda, že tu nie je pán poslanec Simon, pretože tým chcem aj reagovať na jeho pripomienku, že prečo sme to posielali teraz, ešte pred schválením vo vláde a podobne, pretože tak to ukladajú legislatívne pravidlá, že po ukončení medzirezortného pripomienkového konania a po legislatívnej rade vlády sa takýto zákon predkladá na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie do Bruselu, aby sme odstránili všetky nesúlady s európskou legislatívou a aby sme vedeli vo vláde schváliť zmysluplný zákon, ktorý nebude odporovať legislatívnym podmienkam Bruselu.
Prečo Brusel teraz napísal, že až po definitívnom schválení zákona sa bude vedieť vyjadriť? Pretože vy, páni poslanci a panie poslankyne, máte tú legislatívnu právomoc ešte tento zákon zmeniť. A môžete ho prevrátiť úplne naruby a v tom prípade už možno nebude mať tú dikciu ten zákon, ako pôvodne mal a tým pádom s ním Brusel nemusí súhlasiť. Pretože nie vláda schvaľuje zákon, schvaľuje ho len na vládnej úrovni, ale definitívnu podobu zákonu dávate vy. Preto ešte Brusel si nechal ako keby zadné dvierka, ale nehovoril, že zásadne nesúhlasí, alebo že má nejaké zásadné problémy, pretože nedal ani zásadné pripomienky.
A to, čo čítala pani Nicholsonová, bolo to také zvláštne, že sa k tomuto papieru dostala, pretože bola z Bruselu požiadavka, aby sa nezverejňoval, my sme to využívali pre svoje potreby a sme zapracovali všetky veci, ktoré boli potrebné zapracovať do zákona a ešte sa k tejto veci dostanem. Škoda, že tu pani Nicholsonová nie je, ale bolo mi povedané, že ma sleduje zniekadiaľ z útrob, pretože mala nejakú krátku indispozíciu, ale vyjadrím sa aj k jej pripomienkam.
A teraz sa dostanem úplne k tomu zákonu ako takému a skúsim vysvetliť, prečo sme sa rozhodli robiť nový zákon, prečo sme sa ho snažili urobiť tak, ako sme vám ho predložili a čo je tým hlavným zámerom tohto zákona. Väčšina diskusných príspevkov v rámci dnešnej rozpravy sa týkala iba časti odpadov a tie sú, a touto časťou je komunálny odpad. Komunálny odpad na Slovensku tvorí asi 20 %, do 20 % celkového odpadu, ktorý sa na Slovensku tvorí, ale nás ľudí, bežných ľudí sa týka najviac, pretože nás sa netýkajú priemyselné odpady a podobne, pretože my prichádzame do styku v zásade s komunálnym odpadom a na Slovensku 5,4 mil. obyvateľov vyprodukuje asi 1,7 mil. ton komunálneho odpadu. Čiže asi 330 kg na jednu osobu. A za tento komunálny odpad sa vyzbiera približne 94 mil. eur. A keď sa to takto prepočíta, tak chcem sa dostať k tomu, že prečo sme zvolili tento spôsob a prečo sme sa dostali aj k takémuto formovaniu a zodpovednosti výrobcov a dovozcov za tento odpad.
Hlavným princípom, čo chceme dosiahnuť, je, že chceme, aby ľudia viac separovali a recyklovali odpad, aby platili len za odpad, ktorý majú zmesový a všetok, o všetok ostatný odpad sa postarali tí, ktorí uviedli výrobky, alebo doviezli výrobky na trh a ktorí aj de facto inkasujú peniaze v cene svojho výrobku, ktoré sú určené na recykláciu, resp. na zlikvidovanie odpadu, ktorý z tohto výrobku vznikne na konci. Čiže my hovoríme, že ľudia, pokiaľ budete separovať odpad, môžete ušetriť v rámci Slovenska až 31,5 mil. eur, pretože to vychádza, že toľko by sa dalo zabezpečiť, keby sa dôsledne separoval a recykloval komunálny odpad na Slovensku.
Je veľmi zvláštne a niekto tu čítal aj štatistiky, že sme asi 18. alebo 19. v Európe, čo sa týka podielu skládkovania a podielu separovania a recyklácie, že z tých 1,7 mil. ton, ktoré slovenský národ vyprodukuje, až 75 % skončí na skládkach odpadu a len 25 % sa zhodnotí v rámci hierarchie odpadového hospodárstva vyššou úrovňou ako je skládkovanie. To znamená, uvedením znova do výroby, recykláciou, separáciou alebo energetickým zhodnotením. Pričom, keď hovoríme o tých 75 %, to je veľmi zlé číslo, pričom napríklad krajiny, ako je Nemecko alebo Rakúsko, to číslo sa pohybuje maximálne do 20 %. To znamená, kým to číslo u nás je 75, skládka 25 %, iné zhodnotenie, všade inde vo svete je to presne opačný pomer. To znamená 20 % skládka a 80 % je iným spôsobom zhodnotenie a tam sa chceme dostať. Tam sa chceme dostať, pretože veľmi si vážim aj vystúpenie pána Mičovského, ktorý veľmi jasne pomenoval, že o to by nám malo ísť a ja viem, že v tejto chvíli je skládkovanie možno lacnejšie, ako všetky iné formy, ale predsa toto nemôže byť filozofia a princíp tohto zákona, aby my sme tu skládkovali a zanechávali pre ďalšie generácie haldy odpadu a špiny a nevedeli sa s tým vysporiadať. Žijeme v 21. storočí predsa.
Takže toto boli hlavné motívy a teraz, ako k tomu dospieť? My hovoríme, a tak to hovorí aj Európska komisia, a takto to funguje vo všetkých vyspelých krajinách Európy, že ten, kto uvádza tovar na trh, to znamená, výrobca alebo niekto, kto ho dovezie, sa musí postarať o tento odpad. Teraz to tak nie je. Teraz sa dávajú nejaké potvrdenky pre recyklačný fond, pre oprávnené organizácie a s tými sa dokladuje to, že sa zlikvidoval odpad, alebo nejakým spôsobom o odpad bolo postarané. To je úplný nonsens. Neexistuje žiaden informačný systém, ktorý by nejakým spôsobom komplexne mal pokryté Slovensko a vedeli by sme o každom odpade, ktorý sa na Slovensku pohne, v 21. storočí. Toto všetko chceme týmto zákonom dosiahnuť, aby tu nebehali nejaké bludné toky odpadov a nedeklarovali sa, že sú zlikvidované a pričom nie sú zlikvidované, alebo deklarovalo sa, že sú zlikvidované a vôbec nie sú zlikvidované, končia na čiernych skládkach.
Čiže to je princíp zákona a o to ide, že obec, hovoril som o týchto množstvách, o tých kilách, ktoré vyprodukujeme a poviem príklad, aby sme zasa vychádzali z konkrétnych čísel. Ja v Košiciach, pretože trvalý pobyt mám v Košiciach, platím ročne za odvoz odpadu 31 eur. Keď bývate v Bratislave, pán Galko býva asi v Bratislave, on platí asi 45 alebo 50 eur, priemerné číslo, ktoré sme dostali od ZMOS-u, je 55 eur na občana na rok. Z toho sme vychádzali aj potom pri tých našich rôznych prepočtoch, atď. Tak od každého občana obec vyzbiera tieto prostriedky v poplatku za komunálny odpad. Ona ich nazhromaždí a za tieto peniaze ona potom zabezpečuje to, akým spôsobom sa ten odpad dostane na skládku, alebo sa pošle do spaľovne, ale zároveň je obec v tejto chvíli nejakým spôsobom málo, ak chceme dosiahnuť viac, motivovaná, aby sa tento odpad aj odseparoval.
To znamená, zložky odpadu, ktoré sa dajú separovať, to je plast, kovy, sklo, železo, aby sa dostali z tohto bezcenného odpadu, tento cenný odpad, aby sa dostal mimo, a ten sa nejakým spôsobom dostal ďalej do výroby a respektíve stal sa znova surovinou pre ďalšiu výrobu. A tá filozofia je v tom, že za tento vyseparovaný odpad obec nebude nič platiť. Čiže žiadne poplatky sa nebudú zvyšovať, pretože čím viac budú ľudia separovať, tým menej budú vytvárať toho komunálneho odpadu, toho zmesového, tej čiernej nádoby, a tento žltý, zelený, modrý odpad, ktorý dávame do tých jednotlivých bední, tak o ten sa postarajú zadarmo, pre občana zadarmo, nie na svoje náklady, teda občan sa o to nestará, dovozcovia a výrobcovia. O tento odpad sa postarajú oni na vlastné náklady. A tým pádom obec, ktorá v tejto chvíli vyzbierala 100 % peňazí, od vás, občanov, v rámci mesta Bratislava, dajme tomu, čím viac bude vyseparovaných tých zložiek, ktoré jej zoberie priemysel, resp. OZV-čky, preč, ostanú jej tie isté peniaze na ten istý komunálny odpad. Čiže filozoficky, aj de facto tie isté peniaze budú pokrývať menšie množstvo zmesového odpadu. Tým pádom bude môcť starosta, resp. primátor znížiť poplatok za komunálny odpad. Veľmi jednoduchá logika.
Čiže, pani Mezenská, odpoveď pre vás, takto sa budú môcť znižovať. Čím viac budete separovať, tým budú menšie poplatky za zmesový odpad. To je filozofia. Poviem príklad zo Švajčiarska. V Švajčiarsku je trošku iný spôsob riešenia odpadov. Tam si kupujete sáčky a kupujete si čierny sáčok, poviem príklad, za 15 frankov. Do toho čierneho sáčku dávate zmesový odpad a kupujete si žltý sáčok, alebo modrý sáčok, alebo zelený sáčok a za ten platíte 1 frank. Čiže vašou principiálnou snahou je dostať, čo najmenej odpadu do čierneho sáčku, lebo zaňho platíte 15 frankov a čo najviac odpadu dostať do žltého sáčku, zeleného, modrého, pretože za ten platíte len 1 frank. Ale zároveň, a to máme tiež riešené v tomto zákone, musíte dbať na to, aby ten odpad bol dôsledne vytriedený. A v prípade, že tam dáte do toho sáčku v Švajčiarsku aj niečo iné do toho plastu, dáte tam papier, alebo tam dáte, ja neviem, alobal, tak vás ten, ktorý príde si zobrať ten sáčok a zistí, že ste tam dali alobal, alebo ste tam dali plast, alebo niečo iné, čo tam patrí, tak vás pokutuje a dosť dôsledne, môžete sa spýtať niektorých kolegov, tam kolegov hore, ktorí žili aj v zahraničí a v Bruseli platili vážne penále za to, že dali do toho sáčku nejaké iné veci, ako tam patrili.
Čiže vrátim to teraz na aplikáciu v tomto zákone, v prípade, že ja ako výrobca a dovozca sa mám postarať o odpad, ktorý mi vyseparujete, pán Galko, a zistím, keď prídem k tej žltej nádobe, do ktorej idú plasty, že tam je viac ako 50 % niečoho iného ako plastov, tak vám tú nádobu nepreberiem a poviem, toto je zmesový odpad a zaňho zaplatíte riadne. Ten vám neberiem. A to je presne to, čo sú, čo je to množstvo, ktoré je rozhodujúce. Proste, ja v tej nádobe chcem vyseparovaný odpad, pretože za ten neplatíte, o ten sa starám ja ako výrobca a dovozca a všetko ostatné je zmesový odpad. Ten ide na skládku, alebo ten sa ide spáliť. To je filozofia zákona.
Bavili sme sa o tom, že či tu môže alebo nemôže vzniknúť monopol. Na to je veľmi jednoduchá odpoveď a keby ste čítali dôsledne ten zákon, čo sa veľmi čudujem, že takí borci typu pán Muránsky, alebo pán Simon, prídu tu vystupovať a nemajú ani dôsledne prečítaný zákon, pretože keby si dôsledne prečítali zákon, tak si by zistili, že všetky subjekty na trhu budú mať od začiatku rovnaké šance. Všetky budú na rovnakej štartovacej čiare, pretože všetky súčasné zmluvy s existujúcimi OZV totiž po novom budú nevyužiteľné a skončia. Obce tak budú mať slobodnú vôľu na základe najvýhodnejšej ponuky od občanov. Okrem toho budú môcť obce po roku zmluvu vypovedať bez udania dôvodu a siahnuť po výhodnejšej ponuke. Aby som vám to vysvetlil, pán Hlina je vždy, má záujem o to, aby dostal také polopatistické vysvetlenia.
Pán Hlina, pamätáte sa na rok 2009, kedy sme mali dvoch operátorov mobilných sietí? Vtedy to bol ešte možno Globtel a Eurotel. A stala sa podobná situácia, kedy sem prišla telefonika O2. Podľa logiky, ktorú hovorí pán Galko, by tu nikdy telefonika O2 nemohla prísť, pretože aj Globtel, aj Eurotel už mali päť miliónov zmlúv. No kto by si s niekým iným novým mohol podpísať zmluvu? No len s takým, kto príde a dá lepšie podmienky a o to tu ide, aby prišiel niekto, kto dá lepšie podmienky a vyšachuje aj Eurotel, aj Globtel a určite aj tuná, čo si tak pozerám čísla, ktoré mám na vás, asi 15 alebo 20 % z poslaneckého zboru má O2. No ako to je možné, že tu máte O2, však Eurotel a Globtel boli v 2009 dominantní a monopolní hráči. A pritom sme ani nerušili zmluvy, nemuseli robiť nové zmluvy v roku 2009 na trhu, ostali všetky zmluvy rovnaké.
Čiže princíp, ktorý my zavádzame, hovorí o tom, že všetky OZV-čka a všetky zberové spoločnosti musia byť konkurencieschopné a budú medzi sebou bojovať o to, aby dali tým obciam najlepšie podmienky a obec sa bude môcť na základe svojho rozhodnutia rozhodnúť, či si vyberie tú alebo tú zberovú spoločnosť. A buďte si istý, pán Galko, že keď dá Jožovi z Hornej-Dolnej lepšiu podmienku, že to bude obce menej stáť, ako platia občania z Dolnej-Hornej, tak ten starosta bude ubičovaný a ukameňovaný tými svojimi 300 obyvateľmi, že tam Jožo alebo Fero z Hornej-Dolnej má lepšiu zmluvu, ako my v Dolnej-Hornej. Čiže veľmi logicky ideme na to, že tu vznikne konkurenčných boj.
Pani Mezenská sa ma pýtala na kovy. Teda pýtala sa na to, že či bude možné za odpad, prečo bude musieť za odpad sa platiť len cez účty? V novom zákone hovoríme o tom, alebo inak to poviem, začnem zo širšia. Ako isto viete, každý deň sme konfrontovaní v správach alebo v médiách s tým, že sa stáva trestná činnosť v súvislosti s kovmi. To znamená, nejaké skupiny obyvateľov žijú z trestnej činnosti tak, že vám ukradnú doma fúrik, alebo plot, alebo rínu a odnesú ju do zberu a za to dostanú peniaze. A dokonca tam boli aj nejaké zdravotnícke veci, ktoré odniesli niekde na východnom Slovensku partia ľudí do zberných surovín, našťastie zberné suroviny to nahlásili, takže sme sa tým vedeli rýchlo zaoberať. No ale asi je nepopierateľný fakt, že táto trestná činnosť je, a či to je 80 % alebo 70, to vôbec nie je podstatné. Je. A my sme pôvodne prišli s tým návrhom, že však kovy sú komunálny odpad, tak ich budú obyvatelia dávať len v rámci toho, ako separujú papier, sklo, plasty, tak budú aj kovy separovať a obec sa s nimi vysporiada, obec získa tie peniaze, za ktoré ich predá potom Podbrezovej, VSŽ-ke, alebo Strážskemu a za to získa, tým pádom bude môcť dotovať ten zberný systém na dedine a tým pádom budú ľudia menej platiť.
Prišiel priemysel, ktorý bol v tej pracovnej skupine, pán Galko, o ktorej som vám hovoril, a povedal, počúvajte, zabijete nás, keď toto urobíte, že zakážete výkup kovov, lebo kov je naozaj dosť strategická surovina pre nás, je to vstupná surovina do nášho výrobného procesu a významným spôsobom nám to naruší dodávateľsko-odberateľské vzťahy a výrobný proces. My sme povedali dobre, tak navrhnite niečo, čím sa eliminuje trestná činnosť a zároveň vy neprídete o to, aby, aby ste mohli ten tovar vykupovať. A tento priemysel povedal, že asi z 2-tisíc zberní na Slovensku, ktoré sa venujú výkupu kovov, asi len 600 spĺňa, alebo 800 spĺňa podmienky také, ktoré sú bežné v Európe, že nie sú to žiadne garážové firmy, ktoré vykupujú tovar, vykupujú tie kovy niekde v pochybných miestach a v pochybných priestoroch a zgrupujú sa tam pochybní ľudia, ktorí môžu páchať túto trestnú činnosť a bežný štandard takýchto výkupní je, že majú kamery, že majú online systém účtovníctva, že majú prevody cez účty, že majú možnosť skladovať tovar niekoľko dní. To znamená, toto nevzniklo od nás, to prišlo ako požiadavka trhu, tieto podmienky a my sme ich zapracovali do zákona, a čuduj sa svete, pani Mezenská, to sa stalo minulý týždeň, Česi presne toto zaviedli, nie cez zákon, cez vyhlášku, urobil to pán minister rýchlo. Ale nechali sa inšpirovať nami a tiež zakázali výkup kovov v hotovosti a tiež ich vyplácajú len cez účty alebo bankovou zloženkou.
Tá banková zloženka pôvodne nebola, ale áno, súhlasím s tým, nie každý jednoduchý človek, ktorý žije na hranici životného minima, musí mať bankový účet, ale poštu asi v dedine má. A keď nemá v svojej, tak má vo vedľajšej a tým pádom sa vie dostať k peniazom pri poštovej priehradke. Tak sme zaviedli ešte ďalší, ďalší systém, že nielen cez bankový účet, ale aj poštovou poukážkou, tak ako dostávate dividendy z prvej vlny kupónovej privatizácie. Každý človek dostáva, keď dobre investoval peniaze a môže si vybrať aj 6, aj 8, až 22 eur v rámci poštovej poukážky, ktorú dostane od firmy, do ktorej investoval. Takže preto cez účty, aby sa nepáchala trestná činnosť.
Pani Nicholsonová sama, sa mi zdá, síce tu nie je, čítala tu list z komisie, v ktorom ona hovorila, tak ja som jej povedal, že ju neberiem vážne. Ale ja pani Nicholsonovú beriem vážne, to bolo len v tom, že naozaj aj ona si, a priznala to aj v tej svojej úvodnej vete, že nerozumie sa odpadom a že v zásade len číta to, čo jej členovia alebo nejakí ľudia pripravili. Lebo keby som ju mal brať vážne, tak by nikdy nemohla povedať, že my sme sa nezaoberali pripomienkami Európskej komisie a presne tie dve pripomienky, o ktorých hovorila, sme do zákona zapracovali. To znamená, keby si bola prečítala zákon, zistila by, že tie pripomienky, ktoré dnes tuná čítala polopatisticky, sme do zákona zapracovali, respektíve sme ich zo zákona vypustili, pretože s tým mala problém Európska komisia.
A čo sa týka ešte, aj pani Nicholsonová, aj pán Galko hovorili tu o obmedzení hospodárskej súťaže a rozumiem tomu, že boli asi inšpirovaní svojím predsedom pánom europoslancom Sulíkom, ktorý sa svojho času, teda 17. októbra obrátil písomne na komisiu podľa čl. 130 rokovacieho poriadku a položil otázku na možné obmedzenie hospodárskej súťaže a dostal odpoveď, predstavte si. Ale asi neoboznámil pani Nicholsonovú, ani pána Galka s tou odpoveďou, ktorú dostal, pretože pán Galko sa teraz pýtal to isté mňa, že ako sme to vyriešili, ale komisia predsa pánovi Sulíkovi povedala, že je to vyriešené.
A budem citovať, aby ste mi verili. Pán Sulík sa spýtal na možné obmedzenie hospodárskej súťaže: "V Slovenskej republike majú oprávnené organizácie možnosť spolupracovať so všetkými subjektmi, ktoré sa podieľajú na materiálovom toku odpadov z obalov, to sú mestá, obce, združenia, zberové spoločnosti, zhodnocovatelia a recyklátori. Od roku 2004, kedy začali na Slovensku vykonávať svoju činnosť prvé oprávnené organizácie, začali niektoré z oprávnených organizácií rozvíjať systém s obcami a mestami, iné sa v súlade s možnosťou, ktorú im dali zákonodarcovia, sústredili na komplexnú spoluprácu so zberovými spoločnosťami. Z 12 oprávnených osôb sa iba jedna sústredila na zmluvné vzťahy s obcami. V súčasnosti má zmluvné vzťahy s viac ako polovicou obcí, pričom zastupuje iba 15 % všetkých výrobcov. Zvyšné oprávnené osoby majú zmluvné vzťahy s ostatnými uvedenými subjektmi. Podľa návrhu nového zákona o odpadoch, ktorý by mal v tomto členskom štáte byť účinný od 1. januára 2015, môžu oprávnené osoby nadväzovať zmluvné vzťahy výlučne s obcami. Obce v polročnej lehote ale nemusia, môžu vypovedať existujúce zmluvy s oprávnenou osobou. Je predmetná situácia v rozpore s pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže, nakoľko existuje oprávnená obava zo zavedenia monopolu jedinej spoločnosti. Bolo by alternatívou zavedenie povinnosti vypovedania všetkých zmlúv existujúcich medzi oprávnenými osobami a obcami z dôvodu umožnenia rovnakého východiskového bodu pre všetky oprávnené osoby?" To by otázka pána Sulíka.
Odpoveď pani Vestagerovej v mene komisie: "Pravidlá hospodárskej Európskej únie stanovené v čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa v zásade vzťahujú len na správanie podnikov. Opatrenia obmedzujúce hospodársku súťaž vyplývajúce z právnych predpisov je možné riešiť podľa pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže iba za osobitných okolností, a to najmä podľa čl. 106 v spojení s čl. 102. Súdy Európskej únie však opakovane rozhodli, že na samotné vytvorenie monopolného postavenia ako také sa čl. 106, 102 nevzťahujú. Zjavne teda nie je pravdepodobné, že by skutočnosť, že obce sú výlučnými zmluvnými partnermi oprávnených subjektov a že v tejto výlučnosti by mohol mať nepriamy prospech jeden konkrétny oprávnený subjekt, predstavovalo porušenie čl. 106, 102. V novom zákone o odpadoch sa podľa všetkého priamo neudeľujú žiadne osobitné práva tomuto konkrétnemu oprávnenému subjektu, ktorý zároveň nie je verejným podnikom. Články 106, 102 sa preto nebudú pravdepodobne uplatňovať ani v tejto súvislosti. Článok 107 sa týka štátnej pomoci", a tak ďalej.
Čiže už Európska komisia odpovedala vášmu predsedovi a ja sa veľmi čudujem, že pán predseda vám túto informáciu nedal. (Reakcia z pléna.) Tak to ma mrzí, že má veľa roboty, aspoň ste sa, nemuseli ste sa tuná strápňovať s takouto otázkou.
Čo chcem povedať? Myslím si, že tento zákon je prelomový z hľadiska odpadového hospodárstva na Slovensku, pretože výrazným spôsobom bude motivovať ľudí separovať odpad, aby platili menej za komunálny odpad. Zároveň vytvorí konkurenčné prostredie medzi zberovými spoločnosťami a OZV-kami a zároveň vytvorí také transparentné prostredie, o ktoré nás žiada Európska komisia. My musíme dospieť k tomu, aby sme zo 75 %, v ktorých teraz skládkujeme, odpadov, prešli na tie čísla, ktoré sú bežné v Európskej únii, to znamená 20 - 25 %.
To je princíp tohto zákona a ja vám ďakujem za jeho podporu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 až 2016.
Platný zákon č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako tridsaťkrát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. V dôsledku toľkých zmien niektoré ustanovenia stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností dochádzalo k ťažkostiam pri aplikácii.
Slovenská republika je dlhodobo na chvoste európskych krajín v oblasti triedeného zberu. Nie je dlhodobo únosné, aby sme takmer tri štvrtiny odpadu odvážali na skládky. Je to obrovská záťaž pre životné prostredie a pre budúce generácie.
Po štrnástich rokoch ministerstvo životného prostredia po dlhej odbornej diskusii pripravilo návrh úplne nového zákona o odpadoch. Prináša koncepčnú zmenu systému, ktorá nadviaže na najnovšiu európsku legislatívu a jej hlavné ciele, ktoré už súčasný zákon plniť nedokáže.
Hlavný cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viac odpadu separovalo a recyklovalo a menej ho skončilo na skládkach. Zákon prinesie dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovenská republika sa inšpirovala systémom, ktorý už úspešne funguje vo vyspelých krajinách Európskej únie a prináša rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Platí to napríklad pre obaly ako plasty, papier a sklo, ale aj elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, neobalové výrobky, ktoré končia v komunálnom odpade, a pneumatiky. O vytriedený odpad sa na vlastné náklady postarajú nové organizácie zodpovednosti výrobcov a obce budú zodpovedať len za zvyšný, tzv. zmesový odpad. V praxi to bude znamenať výrazne nižšie náklady pre obce a vyššiu motiváciu obyvateľov separovať. Tým sa otvára priestor na zníženie poplatkov za odpad pre občanov. Návrh zákona súčasne zakazuje, aby už vytriedený odpad skončil na skládkach.
Návrhom na zrušenie Recyklačného fondu odstraňujeme dvojkoľajnosť existujúceho systému. V súčasnosti vedľa seba existujú systém platenia poplatku do Recyklačného fondu za vybrané komodity a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly, batérie a akumulátory a elektrozariadenia, kde výrobci takisto platia príspevky. Táto dvojkoľajnosť v konečnom dôsledku výrobcom predražuje celé nakladanie s vybranými druhmi odpadov, o ktoré sú povinní sa postarať. Recyklačný fond už naplnil svoje historické poslanie a podporil vznik recyklačného priemyslu.
Súčasťou nového zákona je aj príprava nového informačného systému odpadového hospodárstva, ktorým zabezpečíme významne väčšiu transparentnosť materiálových tokov odpadov a uľahčíme kontrolovateľnosť jednotlivých subjektov nakladajúcich s odpadmi.
Návrh zákona prináša aj výraznú zmenu, keď sprísňuje podmienky a kontrolu výkupu kovového odpadu. V prípade nezákonne umiestneného odpadu, tzv. čiernych skládok, návrh zákona zvyšuje právomoci polície a zavádza prísnejšie postihy pre tých, ktorí znečisťujú životné prostredie.
Návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou 3. júla 2013. Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19 EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/56, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.
Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého vzniesla Európska komisia štyri pripomienky. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania bol návrh zákona upravený v zmysle požiadaviek Európskej komisie a vykonali sa jeho legislatívne a technické úpravy. Európska komisia aj na ďalšom rokovaní po schválení návrhu zákona vládou Slovenskej republiky podporila a ocenila princípy a filozofiu nového zákona súvislosťami a prioritami Európskej únie, ako aj pri odstraňovaní nedostatkov v legislatíve Európskej únie.
Návrh zákona sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá s rozporom so Združením miest a obcí v prípade nezákonne umiestneného odpadu, tzv. čiernych skládok. Rezort životného prostredia je presvedčený, že najviac možností, ako sa s týmto problémom vysporiadať, má samospráva, tak ako je to aj v súčasnosti. Likvidáciu tejto záťaže pre životné prostredie chce rezort podporiť čerpaním prostriedkov z environmentálneho fondu.
Ministerstvo dáva do pozornosti v nadväznosti na zavedenie povinnosti triedeného zberu kuchynských odpadov novelu zákona 343/2012 v súvislosti s finančným zaťažením prevádzkovateľov školských stravovacích zariadení potrebu uvoľnenia financií zo štátneho rozpočtu na pokrytie týchto povinností.
Keďže tomuto zákonu predbiehala alebo predchádzala široká diskusia, odborná, laická, na úrovni pracovnej skupiny, ktorú sme zriadili na ministerstve životného prostredia, hovorili sme o tomto zákone vyše roka. V rámci tejto pracovnej skupiny boli združení zástupcovia priemyslu, vedy, miest a obcí, tretieho sektora, veľa vecí a veľa otázok sme diskutovali v rámci toho jeden a pol roka a všetky sme sa snažili zapracovať do tohto zákona.
Nehovorím, že je tento zákon úplne bezchybný a som pripravený aj na niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu vzniknúť a ktoré vznikajú priebežne, alebo niektoré vylepšenia tohto zákona. Ale v zásade odmietam návrhy zákona, resp. návrhy pozmeňovákov také, ktoré by významným spôsobom menili princíp tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. Verím, že ho podporíte.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja sa vyjadrím veľmi v krátkosti k tým dvom príspevkom, ktoré padli v rozprave, teda na príspevok pána Hubu a pána Mičovského, a v zásade sa chytím troch takých bodov a bude to trvať do jedenástej.
Prvý bod je, že bavili sme sa o tom, že čo prináša nový zákon. Bol by som rád, páni poslanci, keby ste čítali, čo prináša vláda, a vláda v zásade prináša len jednu vec, a to týmto zákonom, že sa odstraňuje nesúlad, ktorý vznikol v dôsledku nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy. Transpozícia sa týkala povinnosti zosúladiť ochranu pred povodňami so susednými štátmi, t. j. aby Slovensko neprijímalo také opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré zhoršia podmienky v susedných krajinách.
Uvediem príklad. Bola veľká záplava na Dunaji, nahromadilo sa veľké množstvo vody v Gabčíkove. My nemôžme svojvoľne Gabčíkovo vypustiť tak, ako sa nám to páči, aby sme ochránili našich obyvateľov, ale musíme to konzultovať s Maďarmi, aby sme nezaplavili Budapešť. To je podstata a princíp tohto zákona.
Zároveň sa v tomto zákone vôbec nemenia podmienky týkajúce sa zodpovednosti za škody spôsobené povodňami. Ostávajú všetky rovnako v platnosti.
Pán Mičovský, keď odstavíte auto a spadne vám naňho strom, pretože bol vietor, podobne, ako keď je búrka, je povodeň, keď je vietor, môžu padať stromy. Štát predsa nezodpovedá za to, že vám strom, ktorý spadol na vaše auto, spôsobil škodu. Za to si môžte sám. Štát zodpovedá za škody, ktoré vznikli pri zabezpečovacích a záchranných prácach. A v mimoriadnych situáciách, ako bolo napríklad vo Vrátnej doline, môže vyčleniť čiastku, ktorou pomôže obyvateľom, obciam, VÚC-kam príspevkom, v tomto prípade to bolo cez 3 mil. eur, čo sa týka Vrátnej. Čiže toho sa vôbec netýka.
Pán poslanec Huba, my týmto zákonom riešime bilaterálne dohody a ochranu medzi povodňami a dohody medzi jednotlivými krajinami a našimi susedmi a vy vo vašom príspevku riešite globálne problémy ľudstva. Ja tomu rozumiem, že klimatické zmeny prinášajú a sú jednou z vážnych globálnych problémov ľudstva. Ale v tomto zákone toto neriešime. Ja viem, že dochádza ku klimatickým zmenám, a venovalo sa im niekoľko medzinárodných konferencií, naposledy bola v Peru v Lime takáto konferencia a tohto roku možno dôjde k dohode veľkej, globálnej, multilaterálnej v Paríži, v decembri tohto roka. To je niečo podobné, ako bol Kjótsky protokol, teraz bude Parížsky. Ale my neriešime to v tomto zákone, či k tomu dôjde a prečo dochádza ku povodniam a ako k nim dochádza a či treba zachytávať vodu v rámci hrádzok. O tom sme sa veľakrát bavili a určite možno budeme mať príležitosť aj v rámci druhého čítania.
A tretia poznámka. Pán poslanec Huba, ak máte podozrenia z korupcie a z klientelizmu, podajte trestné oznámenie. Ja vás podporím, pretože keď hovoríte, že u nás sa profily prideľujú na malé vodné elektrárne, prideľujú netransparentne a korupčne, podajte trestné oznámenie. Obávam sa, že trafíte svojich kolegov z opozície. Pretože za môjho pôsobenia na ministerstve nebol pridelený ešte ani jeden profil na malú vodnú elektráreň. A môj predchodca prideľoval naposledy profily na malé vodné elektrárne 17. februára 2012. Odvtedy nebol pridelený ani jeden profil. Podajte trestné oznámenie!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Na schôdzu Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred povodňami, na základe formálneho oznámenia Európskej komisie, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďalšie zmeny zákona si vyžiadali praktické skúsenosti v oblasti ochrany pred povodňami, predovšetkým skúsenosti z extrémnych povodní v rokoch 2010, 2011 a 2014.
Úpravy zákona sa týkajú aj zmien, ktoré nastali v organizácii a riadení ochrany pred povodňami v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy.
V čl. II sa novelizuje vodný zákon. Z vodného zákona sa vypustili ustanovenia o inundačných územiach a doplnili sa do zákona o ochrane pred povodňami.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie.
Verím, že schválite prerokovanie tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na pánov poslancov a vo svojej reakcii chcem upozorniť na koncepciu protipovodňových opatrení, ktorú sme spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom predstavovali v roku, v októbri roku 2013, určite ju na internete, či na našej stránke, alebo aj na stránke Slovenského vodohospodárskeho podniku, nájdete.
V rámci tejto koncepcie protipovodňových opatrení je pripravených 559 miest v rámci Slovenska, kde je nutné robiť protipovodňové opatrenia, pretože práve to sú tie miesta, ktoré najviac ohrozujú životy, zdravie a majetok občanov. Celkové náklady, ktoré boli vypočítané na tej-ktorej v rámci tejto koncepcie, hovoria o sume cez 1 mld. eur. Žiaľ, musím konštatovať, že v rokoch 2002 až 2010 z plánovaných 600 mil. eur, ktoré mali ísť na protipovodňové opatrenia v rámci celej Slovenskej republiky, nešla ani tretina týchto peňazí, a teda musíme splácať historický dlh, ktorý nás tu dosiahol a dostihol, a práve preto sú aj tieto opatrenia takéto veľké.
Pán poslanec Hraško, v žiadnom prípade si nemyslím, že schválením 15 mil. eur pre Slovenský vodohospodársky podnik v rámci kapitoly ministerstva životného prostredia podpisujeme nejaký bianko šek, pretože tieto peniaze, ako som konkrétne povedal, pôjdu do rozpočtu Slovenského vodohospodárskeho podniku na konkrétne protipovodňové opatrenia, ktoré sú v pláne Slovenského vodohospodárskeho podniku. Jedine, že keby neboli tieto peniaze odsúhlasené, sa nebudú realizovať, ale Slovenský vodohospodársky podnik nerobí živelne, nerobí náhodile, ale robí konkrétne plánované akcie, ktoré najviac postihujú majetok a zdravie obyvateľov, takže môžem vás ubezpečiť, že v žiadnom prípade tu nie je nič živelné.
Ďakujem pekne.