Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja len, samozrejme, že aj nad týmto sme uvažovali, že do akej miery čo môže byť zneužívané, ale tu nejde o povinnosť, naozaj je to skôr len možnosť, aby keď lekári pôjdu, aby mali preplatenú, preplatenú túto zdravotnú starostlivosť, túto, túto prácu aj cestu, pretože sú prípady, kedy lekári nemajú plnú čakáreň a môžu ísť za pacientom, ide len o to, aby teda aj za tú prácu boli adekvátne zaplatení, a priznám sa, že ja sa na to celé pozerám z pohľadu toho dieťaťa alebo snažím sa mať to dieťa pred očami, nie je nás tu veľa asi, čo máme malé deti, ale mnohí z vás možno už majú vnukov, vnučky a faktom je, že niekedy tie preplnené čakárne, keď tam sedíte s dieťaťom, ktoré je naozaj vážne choré, nie je to pohodlné alebo príjemné ani pre to dieťa a možno ani pre tie ostatné deti, ktoré sú v tej čakárni a ktoré sa môžu dajme tomu nakaziť, čiže snažíme sa my len otvoriť tie možnosti, aby keď to lekár uzná za vhodné a vycestuje alebo ide za tým pacientom, aby mu to poisťovňa jednoducho preplatila, aby to nebolo o tom, pretože existujú aj také služby, že rodičia si to môžu zaplatiť, ja si pamätám, že boli tie honoráre niekedy okolo 500 korún ešte kedysi za takúto službu, ale nie každý rodič si to môže dovoliť. A čiže ja sa na to pozerám cez to dieťa a rozmýšľam, že čo je lepšie pre to dieťa, či to, že áno, ten lekár tam vycestuje, alebo to, že ten rodič možno, ako aj Števo Kuffa hovoril, že nevyhľadá tú pomoc, nakoniec sám pripustil, že nebyť toho, že lekári chodia do osád, tak mnohé deti by zomreli, čiže nejakým spôsobom my musíme riešiť aj to, že lekári budú chodiť za pacientmi a budú mať túto prácu poisťovňami zaplatenú.
Opakujem, ale nejde o povinnosť, že teraz každý bude musieť, ale naozaj o to, aby bola tá možnosť, aby ten rodič mohol využiť aj takúto službu od štátu. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi možno niekoľko slov na úvod. Už včera kolega Jozef Kollár predložil jeden z našich návrhov noviel zákonov a nových zákonov, ktoré sme pripravili pod názvom Balíček pre šťastnejšiu rodinu a ktorý teda by sme vám postupne chceli predstaviť. Verím tomu, že keďže tieto zákony boli už aj na predchádzajúcej schôdzi, len teda z časových dôvodov nebolo možné ich prerokovať a sme to presunuli na túto schôdzu, že ste mali možnosť sa s tým oboznámiť, že ste si prečítali tieto zákony, a myslím si, že mi dáte za pravdu, keď poviem, že mladá rodina by mala by byť v našej pozornosti a mali by sme sa snažiť jej pomáhať.
Dovoľte, teda aby som uviedla prvý z týchto alebo teda druhý z týchto návrhov, včera prvý vám predstavil poslanec Kollár. Tento sa týka zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Dovoľte mi, aby som na úvod tohto, tohto zákona použila alebo teda vám sprostredkovala odôvodnenie, ktoré pripravil náš expert na zdravotníctvo doc. Tibor Hlavatý, ktorý aj teda spolu s nami pripravil túto novelu. Čiže táto novela obsahuje tri malé návrhy pre lepšiu zdravotnú starostlivosť o deti. Novela prišla s návrhmi zákonov pre mladé rodinky, v oblasti zdravotnej starostlivosti navrhujeme tri jednoduché opatrenia, ktoré môžu zásadne zlepšiť zdravotnú starostlivosť pre deti:
1. Navrhujeme skrátiť čakačky pre deti na maximálne tri mesiace, navrhujeme skrátiť zákonnú lehotu pre zdravotnú poisťovňu na zabezpečenie plánovanej zdravotnej starostlivosti pre deti do 3 mesiacov od indikácie. V súčasnosti je to 12 mesiacov, lebo po prvé oneskorenie poskytnutia liečby môže ohroziť zdravý vývin dieťaťa, po druhé deti sú v našich očiach priorita a termíny by mali byť kratšie ako pri dospelých.
2. Ak sa dieťaťu nedá poskytnúť účinná liečba na Slovensku do troch mesiacov a v zahraničí sa to dá, treba liečiť vonku bez zbytočnej byrokracie. Pokiaľ nie je možné poskytnúť potrebnú liečbu pre deti na Slovensku do troch mesiacov a v zahraničí to je možné, navrhujeme zjednodušený postup pri získavaní predbežného súhlasu zdravotnej poisťovne. Poisťovni musia stačiť identifikačné údaje dieťaťa a vyjadrenie jeho ošetrujúceho lekára o nutnosti liečby v zahraničí. Ak poisťovňa nerozhodne o žiadosti do piatich dní, pri akútnom stave navrhujeme 72 hodín, žiadosť sa považuje za schválenú, to pre prípad, že by sa poisťovniam neráčilo rozhodovať v týchto vážnych situáciách načas.
A 3. opatrenie, ktoré prináša táto novela, v skratke povedané, deti s horúčkami treba ošetrovať doma a nie rozvážať po čakárňach. Je mnoho situácií, ako napr. vysoké horúčky, kedy doprava a čakanie v ambulancii je pre choré dieťa veľká záťaž. Ak má dieťa infekčné ochorenie, môže navyše v čakárni nakaziť všetky ostatné deti. Návšteva v domácom prostredí dieťaťa je tak pre dieťa i ostatných často to najlepšie. Lekári to urobia radi. Verte mi, že lekári to urobia radi, ale musia mať istotu, že im to poisťovne adekvátne preplatia. Navrhujeme preto ustanoviť zdravotnej poisťovni povinnosť uhrádzať lekárovi domáce návštevy detí do 11 rokov v plnej výške vrátane dopravy, pokiaľ lekár usúdi, že to stav dieťaťa vyžaduje. No aby poisťovne nešpekulovali, pretože sme častokrát svedkami toho, že poisťovne sa snažia preplácať čo najmenej, navrhujeme, aby minimálnu výšku úhrady za takúto zdravotnú starostlivosť určovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, už kolegyne tu nevidím. A chce sa mi aj povedať, že ctení pozostalí, lebo mi to pripadá naozaj, že už len zopár vás tu pozostalo. Napriek tomu, že téma, si myslím, že je, že je vážna a mali by sme jej venovať väčšiu pozornosť.
Dovoľte mi na úvod pre tých, ktorí ste tu zostali, jeden citát. Možno viacerí poznáte diela spisovateľa Roberta van Gulika, ten citát znie: "Hrát hazard je jistý způsob, jak peníze ztratit a ne je vydělat." A ak by sme aj nechceli počúvať slová ctihodného a múdreho sudcu Ti, ktorého ste možno spoznali, existujú mnohé štúdie a analýzy, ktoré dokazujú, že hazard má podstatne viac negatívnych dopadov ako pozitív. Prednedávnom vyšiel v New York Times jeden zaujímavý článok o tom, ako sa Taliansko za ostatných desať rokov prepracovalo medzi popredných hráčov na trhu s hazardom. Po Spojených štátoch, Japonsku, Makau je Taliansko teda štvrtou veľmocou, pokiaľ ide o prítomnosť hazardu. Pred desiatimi rokmi totižto prišlo k uvoľneniu regulácie a dnes sa dostavujú tie neblahé výsledky. Špeciálne redaktori tohto, týchto nových sa zamerali na jednu časť Talianska, na Lombardsko alebo Lombardiu, kde zistili, že pripadá jeden automat na 104 obyvateľov, že každá domácnosť z 8-ch dolárov dá 1 dolár do hazardu, čo je štyrikrát viac ako pred pätnástimi rokmi, že celkovo v Taliansku v roku 2001 bol výnos z hazardu 5,6 mld. dolárov, v roku 2012 už to bolo 22,4 mld. Aj na základe týchto čísel, aj na základe skutočnosti, že sa tie automaty vymkli spod kontroly, pretože ich naozaj pribúdalo ako huby po daždi, až 80 % automatov je mimo herní a sú doslova všade, dokonca aj v lekárňach. A podľa ich analýzy je až 790 000 Talianov vážne ohrozených diagnózou závislosti na hracích automatov alebo na hazarde. Aj preto sa rozhodli v Taliansku nenechať tento problém len tak, ale začali sa aj na lokálnej, aj na národnej úrovni tým zaoberať a obmedzovať rozšírenosť hazardu a hracích automatov.
Aká je situácia na Slovensku? Dovoľte mi zacitovať z jedného článku. "Na Slovensku pribúda počet stávkarov. Podľa najnovšej analýzy UniCredit Bank od roku 2002 do roku 2012 sa finančné prostriedky vložené do hazardu v prepočte na obyvateľa zvýšili o 170 percent. Aj po očistení o rast cien sa objem hazardu na Slovensku v spomínanom období takmer zdvojnásobil. Vrchol pritom objem hazardu dosiahol tesne pred vypuknutím krízy v roku 2008," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Na druhej strane však Slováci v rámci Európy na hazardných hrách vzhľadom na veľkosť ekonomiky prerábajú viac ako väčšina obyvateľov krajín Európske únie. Straty obyvateľstva z hazardu na Slovensku sa odhadujú na úrovni okolo 0,7 až 0,8 percenta z hrubého domáceho produktu a sú porovnateľné so susednými Českom a Maďarskom, ale výrazne vyššie ako v Poľsku," dopĺňa Koršňák. A ešte jednu vetu dodám z tohto článku: "Sklon občanov na Slovensku k hazardným hrám pritom môže zvýšiť aj bločková lotéria, ktorá bude oddnes fungovať." To je článok teda staršieho dáta.
Faktom je, že na Slovensku sa hazardu mimoriadne darí a darí sa mu oveľa lepšie, odkedy bola schválená posledná novela zákona pred vyše rokom. A čo s tým? Čo sa s tým dá robiť, čo by sme s tým mali robiť? Ja vítam túto iniciatívu kolegov z KDH, ktorí chcú vrátiť ten stav do situácie alebo do stavu, aký, v akom bol pred tým vyše rokom, aby samosprávy mohli slobodnejšie rozhodovať o tom, či chcú, alebo nechcú na svojom území mať hazard. Psychiater Ludvík Nábělek v jednom článku na SME upozorňuje, že:  "Mestá by nemali pred následkami gamblerstva zatvárať oči. Až štvrtina pacientov prichádza na liečbu po neúspešnom pokuse o samovraždu, ďalší ju dokonali, varuje. S patologickými hráčmi spravidla trpí celá rodina a tento problém sa tak dotýka stoviek tisíc ľudí." Čiže nie je to len problém jednotlivcov, je to problém rodín a aj komunít.
Kolegovia v novele zákona navrhli niektoré z riešení. Ja si myslím, že tých riešení môže byť podstatne viacej ako zabrániť rozmachu týchto hracích automatov a hazardu na Slovensku. Už spomínaný návrh, aby opäť bez nejakej potreby zbierať 30 % podpisov oprávnených voličov na nejakú sťažnosť o tom, že tá herňa alebo to zariadenie narušuje verejný poriadok, mali by sme sa vrátiť k tomu, čo bolo, aby naozaj mohli samosprávy slobodne rozhodovať. Mali by sme sa vrátiť k tomu, že výherné automaty by mali byť len v herniach a nie v rôznych pohostinstvách, baroch, obchodoch. Môže tá situácia dospieť naozaj tak ďaleko, že budeme pomaly aj v lekárňach, jak v tom Taliansku, sa stretávať s výhernými automatmi.
Taktiež pôvodne schválený návrh, ktorý sme predložili pred niekoľkými rokmi, hovoril o tom, aby sa v herniach nefajčilo a nepodával alkohol, pretože aj odborníci na závislosti vám povedia, že jedna závislosť podporuje ďalšie. A preto prostredie, kde by sa nepodával alkohol a kde by sa nemohlo fajčiť určite by bolo menej podnetné voči hráčom, ktorí majú naozaj problémy udržať sa na uzde.
A ešte posledná pripomienka alebo návrh, ak by nebodaj tento návrh novely prešiel do druhého čítania, ktorý by som určite podala, je, aby herne nemohli byť v blízkosti škôl. Je to absurdná situácia, na ktorú sme upozorňovali pred vyše rokom, že kým hracie automaty, ktoré sú voľne teda dostupné v rôznych baroch, reštauráciách, nemôžu byť pri školách, tak herne môžu byť kľudne aj vo vedľajších dverách pri škole alebo pri domove sociálnych služieb. Myslím si, že skúsenosti ľudí, ktorí dosť často chodia okolo takýchto herní, by vedeli rozprávať o tom, aké to býva nepríjemné, keď tam stoja hlúčiky podgurážených ľudí, ľudí, ktorí sú možno smutní z toho, že prehrali, možno sú agresívni. A myslím si, že by bolo vhodnejšie, keby že tieto zariadenia sú niekde inde a nie v bezprostrednej blízkosti pri školách.
A preto naozaj vyzývam, keďže nepredpokladám a je mi to ľúto, že tento návrh neprejde ani do druhého čítania, vyzývam vládu, aby sa konečne zamyslela nad tým, čo jej v skutočnosti hazard prináša. Či to nie je tak, ako to povedal istý aj taliansky komunálny politik, že síce hazard prináša vláde zisk alebo má to nejaký prínos pre vládu, tak v skutočnosti pre tie obce, pre ten terén prináša len, len problémy. Aby sa vláda zamyslela nad tým, ako chce vstúpiť aj do prevencie. Ako chce upozorňovať mladých ľudí na to, že s hazardom neradno hazardovať. Ako chce lepšie zabezpečiť liečbu ľudí, ktorí, žiaľ, už sú závislí na hazarde. Pretože aj v tom máme veľké medzery a nedostane sa každému táto starostlivosť. Je s tým veľký problém napriek tomu, že máme skvelých odborníkov, nie vždy ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť, sa k nej dostanú. A je to škoda.
Možno by to chcelo viacej rozumu, viacej odvahy a zobrať si príklad zo susedného Brna, kde, ak ste zaregistrovali, začiatkom januára sa dohodli na tom, že v meste budú, pokiaľ sa nemýlim, dve kasína a herne vytlačia do nejakých bočných ulíc. V každom prípade pochopili to, že možno pre niekoho podnikanie, pre niekoho vidina prínosu peňazí z odvodov a daní z hazardu je plus, je na tej miske váh na tej plusovej strane, ale faktom je, že tých mínusov v podobe negatívnych dopadov na zdravie, na spoločnosť je oveľa ťažšia a tá miska sa nám prepadá. A ak s tým nič nebudeme robiť, tak naozaj budeme mať veľký problém.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy, vážení páni, takto pred rokom som tu pred vami stála a prosila som vás o podporu pre jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by presunul 410 000 eur z kapitoly Kancelárie prezidenta do kapitoly školstva, bol však zamietnutý. Zjavne poslanci SMER-u sa zhodli, že viac ako deti so zdravotným znevýhodnením tieto peniaze potrebuje prezident Gašparovič na, citujem, "zvýšené pracovné aktivity a povinnosti prezidenta republiky spojené s politickou a spoločenskou činnosťou v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky".
No a keďže ministerstvo školstva za celý tento rok problematiku asistentov učiteľov neriešilo dostatočne, aj tento rok stovky detí so zdravotným postihnutím zostali bez asistentov, nemohli byť integrované a teda sa im výrazne znížili šance na lepšie vzdelanie a neskôr na zaradenie na pracovnom trhu. Na moju interpeláciu, v akom objeme plánuje ministerstvo školstva navýšiť rozpočet určený na asistentov učiteľov v budúcom roku, minister odpovedal, citujem: "V roku 2012 financovalo ministerstvo školstva 622,38 pracovných úväzkov asistentov učiteľov, čo predstavovalo 46,52 percenta z celkových požiadaviek zriaďovateľov na rok 2012." Čiže preložené, uspokojilo len menej ako polovicu zo všetkých žiadostí, viac ako 50 % detí, ktoré si požiadali o príspevok na asistenta učiteľa, ho nedostalo. "Na rok 2013 predložili zriaďovatelia požiadavky na 1397,80 úväzkov asistenta učiteľa. Z tohto počtu bolo možné v roku 2013 vykryť 722,38 úväzkov, čo predstavuje 51,64 % z predložených požiadaviek." Čiže počujete dobre, aj v tomto roku takmer polovica všetkých detí, ktoré si požiadali o príspevok na asistenta na učiteľa, ho nedostala. "Z uvedeného vyplýva, že v roku 2013 došlo k navýšeniu vyfinancovaných asistentov učiteľov celkovo o 100 osôb. Objem finančných prostriedkov pre zriaďovateľov na asistentov učiteľov sa v zmysle platnej legislatívy vyčleňuje na kalendárny rok," pokračuje pán minister v odpovedi: "V schválenom rozpočte na rok 2013 bol vyčlenený objem finančných prostriedkov na asistentov učiteľov v celkovej sume 4 481 179 eur. V návrhu rozpočtu na rok 2014 je vyčlenená suma 4 739 579 eur, čo predstavuje nárast o 258 400 eur."
Koncom novembra som sa v rámci ďalšej interpelácie dozvedela, že poskytnutá suma na asistentov učiteľov v roku 2013 bola dokonca až 5 203 536 eur. Som sa pýtala na ministerstve teda, ktoré číslo je relevantné. Napriek tomu, že moja žiadosť išla pred niekoľkými dňami, dodnes nepoznám odpoveď. Čiže netuším, či na rok 2014 ministerstvo plánuje viac peňazí na asistentov učiteľov alebo menej v porovnaní s týmto kalendárnym rokom.
Iba by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k uznávaniu práva osôb so zdravotným postihnutím na vzdelaní a pri realizácii tohto práva k zabezpečeniu, aby okrem iného osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami, aby osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie. Aby sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj v súlade s cieľom plného začlenenia. Je viac ako smutné, že ešte stále dnes nie je samozrejmosťou, že v prípade ak odborníci usúdia, že dieťa so zdravotným postihnutím môže byť vzdelávané v bežných školách a zriaďovateľ požiada o pridelenie finančných prostriedkov na asistenta, je odpoveď ministerstva zamietavá pre nedostatok financií.
V odpovedi na moju interpeláciu, ako to chce ministerstvo školstva ďalej riešiť, mi minister Čaplovič napísal, že: "V každom prípade je potrebné medziročne zvyšovať finančné prostriedky na uvedený účel. To nie je možné vtedy, ak sa rozpočet globálne nemení. Rovnako nie je možné zvyšovať účelové finančné prostriedky na asistentov učiteľov vyšším indexom ako ostatné účelovo určené finančné prostriedky, a to preto, že v takomto prípade by došlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov na asistentov učiteľov na úkor iného účelu." Aké logické!
Možno ide skôr o to, zamyslieť sa nad tým, čo je priorita, čo je to, čo by sme mali v prvom rade naplniť, a čo je to, čo môže počkať alebo čo vôbec nemusíme napĺňať. Ja som si teda pozrela návrh štátneho rozpočtu a ja nemôžem súhlasiť s pánom ministrom Čaplovičom, že nie sú peniaze. Jednak podľa mňa existujú prostriedky, ktoré by sa dali použiť na tento účel v rámci kapitoly školstva, ale aj v iných rezortoch.
Preto dovoľte, aby som predložila štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ navýšiť rozpočet na asistentov učiteľov. Aj podľa vyjadrení ministerstva školstva je v súčasnosti pri rozpočte 4,5 mil. eur ministerstvo schopné zabezpečiť asi polovicu žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na asistentov učiteľov. Z toho nám vyplýva, že aby sme uspokojili tých 100 %, potrebujeme ďalších 4,5 mil. eur.
A ja som pripravila štyri pozmeňujúce návrhy. Každý z nich je o presune tejto sumy 4,5 mil. eur do kapitoly školstva, aby boli účelovo viazané na asistentov učiteľov. Čiže ak schválime prvý pozmeňujúci návrh, samozrejme, o tých ďalších už nebudem chcieť, aby sa hlasovalo. Ale ak neschválime prvý, tak potom dávam k dispozícii druhý, tretí, štvrtý. Naozaj, aby ste si mohli vybrať podľa toho, čo vy zvážite, že je naozaj potrebné, alebo čo možno by sa dalo oželieť, aby sme takto pomohli deťom so zdravotným postihnutím.
Takže pozrime sa na, najskôr na samotnú kapitolu školstva. Podľa návrhu rozpočtu by v budúcom roku malo ísť na materiálno-technický rozvoj športu oproti roku 2013 o 12,300 mil. eur viac. Majú sa z toho rekonštruovať štadióny v sume 4,5 mil. a 8 mil. má ísť na národný futbalový štadión. A ja nepochybujem, že tento šport má veľa fanúšikov na Slovensku. Nič menej ja som osobne presvedčená, že v čase, keď stovky detí so zdravotným postihnutím nemôžu byť plne integrované do škôl, stavanie alebo prestavba štadiónov naozaj môže počkať, pretože, možno sa vám to nezdá, ale to, že tie deti nemôžu sa vzdelávať tak, ako to odporúčajú odborníci, ako si želajú rodičia, je porušením ich ľudského práva. Navyše tie štadióny, ako sme často svedkami, sú predražené a v konečnom dôsledku poloprázdne. Takže dovoľte, aby som prečítala prvý pozmeňujúci návrh.
V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z programu "Národný program rozvoja športu v SR" (kód programu: 026), podprogram "Materiálno-technický rozvoj športu" (kód programu: 02604) znižuje celková suma o 4 mil. 500 tis. eur. Použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. V návrhu rozpočtu na rok 2014 je v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR naplánovaný nárast finančných prostriedkov na program "Materiálno-technický rozvoj športu". Pozmeňujúci návrh z tohto programu presúva 4,5 mil. eur, z tohto programu na dofinancovanie asistentov učiteľa.
Čiže to je prvý pozmeňujúci návrh. V prípade, ak ste presvedčení, že tie štadióny naozaj musia stáť, naozaj ich musíme opravovať predražene a nakoniec tam budú stáť také smutné, opustené, mám druhý pozmeňujúci návrh. Tentokrát je z kapitoly ministerstva dopravy, odkiaľ teda som sa snažila nájsť tých potrebných 4,5 mil. eur. O podpore cestovného ruchu bolo v tejto snemovni na tejto schôdzi už povedané veľa, preto len v krátkosti.
V návrhu rozpočtu rezortov dopravy a hospodárstva ide rozpočet na podporu cestovného ruchu enormne nahor, oproti skutočnosti tohto roku 13,5 mil. eur. Na rok 2014 sa plánuje v týchto dvoch kapitolách až 60,6 mil. eur. Podľa mňa nie je ani kapacita, ani dostatok projektov, aby sa tieto zdroje efektívne použili. Preto predkladám tento druhý pozmeňujúci návrh.
V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 29 – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z programu "Rozvoj cestovného ruchu" (kód programu: 0BC), podprogram "Dotácie organizáciám cestovného ruchu" (kód programu: 0BC03) znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z programu "Dotácie organizáciám cestovného ruchu" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov. Takže to bol druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh sa dotkne kapitoly ministerstva hospodárstva a programu investičné stimuly. Podľa mňa podporou lepšieho vzdelávania podporujeme do budúcna kvalitnejších zamestnancov, ktorí budú konkurencieschopní, na ich zamestnanie nebudú potrebné žiadne stimuly. Navyše aj v tomto roku, aj v minulom sme boli svedkami toho, že aj keď veľký podnik dostal stimuly, nielenže neudržal tie miesta, na ktoré ich dostal, ale aj teda prepúšťal. Čiže podľa mňa veľakrát sú to vyhodené peniaze a mohli by byť použité zmysluplnejšie. A preto predkladám tretí pozmeňujúci návrh.
V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 26 – Ministerstvo hospodárstva SR, z programu "Podpora rozvoja strategických investícií - Investičné stimuly" (kód programu: 07K0403) znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR z programu "Podpora rozvoja strategických investícií" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov.
No, a prichádzame do finále. Štvrtý pozmeňujúci návrh. Tentokrát navrhujem, aby sa finančné prostriedky potrebné na zaplatenie asistentov učiteľov presunuli zo Všeobecnej pokladničnej správy kombinovane z rezervy na zlepšenie výberu daní a rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa, kde je 250 mil. a 65 mil. eur na to vyčlenených. Ja si uvedomujem, že je veľmi dôležité bojovať za lepší výber daní. Nie som si istá, že teda či v takomto objeme, a ak aj v nejakom vyššom objeme, tak naozaj tých 4,5 mil. eur, ktoré potrebujeme na asistentov učiteľov, by asi neublížilo tomuto výberu.
Takže dovoľte, aby som predložila štvrtý pozmeňujúci návrh. V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Všeobecná pokladničná správa kombinovane z "Rezervy na zlepšenie výberu daní" a "Rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov.
Vážené dámy, vážení páni, poznám veľmi veľa šikovných detí, ktoré len preto, že sa narodili so zdravotným postihnutím, potrebujú viac pomoci ako tie deti, ktoré sa narodia zdravé. Tieto deti, mnohé, mnohé sú vzdelávateľné v bežných školách. Žiaľ, táto možnosť im je odopretá. A každoročne rodičia takýchto detí okrem trápenia sa s chorobou, okrem trápenia sa s tým, že ich deti potrebujú viacej starostlivosti, podstupujú ponižujúcu procedúru žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na asistenta učiteľa a mnohým sú každoročne, tieto žiadosti mnohých sú každoročne zamietnuté s tým, že ministerstvo nemá dostatok finančných prostriedkov. Tieto deti potrebujú asistentov. Bez nich nemôžu byť integrované. To sa zhodneme. Asistentov potrebujú aj deti v špeciálnych školách. Asistentov potrebujú učitelia, aby sa mohli  naplno venovať všetkým deťom a nielen tým, ktoré majú rôzne špecifické potreby.
Ak chceme pomôcť našim učiteľom, pomôžme aj deťom, aby mali asistentov. A chcem vás poprosiť, skúste sa nad zamyslieť, možno si vybrať jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, ktorý vám príde najlepší, a podporiť ho tak, aby už v tom ďalšom roku každé dieťa, ktoré špecialisti označia, že je vzdelávateľné na bežnej škole, aby jeho rodičia dostali peniaze. Lebo môžem vás ubezpečiť, že to, že tie deti budú integrované, že budú medzi zdravými deťmi, nepomôže len im, ale pomôže nám všetkým, pretože vyspelosť krajiny sa pozná podľa toho, ako sa dokáže postarať o svojich najzraniteľnejších.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem rada, keď tu bude čo najviac pozmeňujúcich návrhov, ktoré nabúrajú filozofiu, pretože v tomto sa asi nezhodneme. Naozaj máme odlišný pohľad na filozofiu, ktorú predkladá ministerstvo a s ktorou sme stotožnení my možno niektorí. Na upresnenie, to, čo som povedala, pán poslanec, keď som hovorila o tom, že v niektorých krajinách - a teraz budem hovoriť o Fínsku - je možné, aby žiak navštevoval niektoré predmety v iných ročníkoch. Čiže to znamená, že keď napríklad má 7 rokov, ale je mimoriadne nadaný z matematiky, tak chodí do triedy napríklad s 9-ročnými, pokiaľ ide o matematiku. A myslím si, že je to úplne v poriadku, a to je to, o čom som hovorila, že je tu väčšia priepustnosť, že nedržíme všetky deti narovnako. V rovnakom čase sa neučia to isté, pretože naozaj každé dieťa je iné, každé dieťa je nadané na nejaký iný predmet a to by sme sa mali snažiť rešpektovať a podporovať ho v tom, v čom je dobré. A áno, som presvedčená o tom, že od istého veku aj študenti môžu si možno voľnejšie zostaviť ten svoj rozvrh. Nakoniec k tomu smerovala aj reforma alebo vôbec aj celé úsilie v rámci školstva, aby aj školy sa mohli diferencovať, aby bolo viac voliteľných predmetov - a toto chcem podčiarknuť -, že ja som za to, aby boli stále aj naďalej voliteľné predmety, aby žiaci podľa toho, na čo majú, k čomu inklinujú, si mohli vyberať, aby to nebolo naozaj tak, že od prvej triedy až po maturitu všetci všetko rovnako len podľa pokynu nejakého úradníka na ministerstve školstva.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pána poslanca chcela podporiť v jednej veci a síce, keď hovoril o tom, že školstvo by malo byť zamerané na dieťa. Naozaj sme často svedkami, až príliš často toho, že sa hovorí o financovaní školstva a taká škola, onaká škola, ale my predsa nefinancujeme celý tento systém kvôli tomu, aby nejaké školy stáli, ale preto, že tam chodia deti a sa tam vzdelávajú, čiže naozaj, a od toho potom, ak by sme si osvojili túto filozofiu, že financujeme vzdelávanie konkrétnych detí a nie prevádzku nejakých budov, asi by sme sa na tú problematiku pozerali ináč aj vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným, aj vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak isto by sme možno hovorili viacej o tom, ako urobiť ten systém priepustnejší, to, čo hovoril aj pán kolega Poliačik, aby sme tu zákonom nezadefinovali, že len dve triedy sa môžu spojiť, prečo by ten systém nemohol byť priepustný ako v iných krajinách, kde naozaj nezáleží tak na veku, ale na tom, ktoré dieťa je v akom predmete vyspelé, a môže si vyskladať ten rozvrh podľa svojich schopností a nie teda len preto, že má nejaký vek, tak musí v tom istom čase absolvovať všetky predmety so svojimi rovesníkmi. Myslím si, že by sme mali byť naozaj otvorenejší. Ten vývoj ide veľmi rýchlo dopredu, dnes škola nie je jediným miestom, kde sa deti učia, učitelia nie sú jedinou studnicou múdrosti, je tu internet, je tu televízia, je tu množstvo rôznych impulzov zvonku a mali by sme to brať do úvahy.
Faktom ale je, a to opäť budem súhlasiť s pánom poslancom Poliačikom, pokiaľ na ministerstve budú rozhodovať ľudia ako pán štátny tajomník Chudoba, ktorý ešte 15 rokov po revolúcii povedal, že on sa stále pozerá na svet tak, ako sa pozeral v roku 1989, tak potom asi naozaj nemôžeme očakávať, že bude ministerstvo odvážne, reformné a bude myslieť na budúcnosť otvorene a nebude sa vracať do minulosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tým pozmeňovákom na konci vášho vystúpenia ste ma dokonali zmiatli, a teda ale chcem mať niekoľko otázok aj smerom k nemu, pretože som celkom nepochopila, teda verejnosť vníma nejaký pozemok, že niekomu patrí, a tým pádom ho ideme teraz rýchlo nepriamou novelou, ak by ste boli taký láskavý a nám to vysvetlili ešte raz, lebo nemáme v písomnej podobe tento pozmeňujúci návrh a naozaj, keďže ide vysoko nad rámec školského zákona, tak by sme asi o tom mali vedieť niečo viacej ako len to, že ako je vnímaný nejaký pozemok.
Dve poznámky, súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Fronc, mali by sme sa čím skôr zaoberať včerajšími výsledkami alebo včera zverejnenými výsledkami PISA, myslím si, že aj dnešná debata, aj vystúpenie pána ministra malo byť aj v súvislosti s týmito výsledkami úplne v inom, inom svetle, a teda naozaj by sme očakávali, že pán minister predstaví nejakú víziu a nielen, že budeme tuto riešiť niektoré drobnosti alebo teda veci, ktoré možno nie sú až také podstatné.
K tomu dohodovaciemu konaniu, čo ste hovorili, že ak škola prijme racionalizačné opatrenia zo strany ministerstva, môže požiadať o finančné prostriedky, ak nie, tak nie. Pán poslanec, čo by ste robili vy ako zriaďovateľ alebo riaditeľ školy, kebyže napríklad máte jednu bilingválnu triedu, jednu normálnu triedu, požiadate v rámci dohodovacieho konania o príspevky na kreditné vzdelávanie a dôjde vám odkaz z ministerstva, že urobte racionalizačné opatrenia, spojte tieto dve triedy a potom dostanete. A ja sa obávam, že nie vždy tie návrhy zo strany ministerstva sú celkom realizovateľné, rozumné, to už ani nehovorím. Naozaj si myslím, že tu treba jasnú víziu, jasnú koncepciu a nie takéto ad hoc riešenia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pri tomto zákone chcela nadviazať na to, čo hovoril pán minister na záver svojej úvodnej reči a týka sa to možnosti asignovať 2 % z daní neziskovým organizáciám. Len pre vašu informáciu, aký je stav dnes a čo by bolo dobré zmeniť a teda pán minister už avizoval, že sa tak stane, hoci na poslednú chvíľu, ale predsa už aj pán spravodajca predniesol pozmeňujúci návrh v tomto duchu. Tá situácia dnes je taká, že právnické osoby môžu darovať 1,5 % zo svojich daní, pokiaľ nedarujú nič z vlastného zisku. Ak darujú 0,5 % z tých daní, tak potom môžu dať 2 %, čiže dokopy 2,5 %. Tento mechanizmus, ktorý teda už ako aj pán minister spomínal na začiatku, v roku 2009 bol schválený, aby postupne klesal a motivoval právnické osoby, ale teda aj fyzické, ale v tomto prípade právnické, aby darovali aj z vlastného zisku a nielen teda 2 % z daní. Zatiaľ, žiaľ, sa nám neosvedčil, len 10 % z tých, ktorí sa rozhodnú darovať nejaké percento neziskovým organizáciám, sa rozhodlo darovať aj z vlastného. To znamená, že dnes tá situácia je taká, že 10 % z právnických osôb môže darovať 2 % z daní, lebo dáva pol percenta z daní z vlastného alebo v tom objeme. Tým pádom tých 90 % právnických osôb daruje neziskovým organizáciám len 1,5 %.
V čase krízy aj tých darov je podstatne menej. V čase krízy aj darcov je podstatne menej a naozaj hrozí, že mnohé mimovládne organizácie, mnohé neziskové organizácie môžu byť zlikvidované pre nedostatok finančných prostriedkov a preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali všetky možné spôsoby, ako pomôcť tretiemu sektoru, pretože sami sme svedkami toho, ako v mnohých prípadoch suplujú úlohu štátu. Robia to lepšie, robia to efektívnejšie a naozaj sú aj v segmentoch, kde štát vôbec nepôsobí.
Ešte pre vašu predstavu, od roku 2009 do dnešného dňa príjmy neziskových organizácií z 2 % z daní od právnických osôb klesali. Kým v roku 2009 právnické osoby v rámci daňovej asignácie poskytli viac ako 37 mil. eur, v roku 2010 to bolo 28 mil. eur, v roku 2011 to bolo už len 25 mil. eur a tento rok, ktorý sa ešte neskončil, to bude asi tiež len tých 25 mil. eur. Ako som spomínala, klesá aj počet právnických osôb, ktoré daný mechanizmus využívajú. Konkrétne z 30-tisíc poukazujúcich subjektov v roku 2009, v roku 2011 to už bolo len 26-tisíc subjektov. A za pokles celkového obnosu alebo celkového toho, tých finančných prostriedkov môže aj to, o čom už teda tu hovoríme, že došlo k poklesu tej asignovanej dane z 2 % na 1,5 %.
Preto mojím zámerom pri vystúpení pri tomto bode bolo predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by zastabilizoval tú situáciu ešte na nejaký čas, aby sme našli priestor na to, aby sa hovorilo o iných mechanizmoch podpory, aby teda bolo viacero tých pilierov, o ktoré sa môžu neziskové organizácie oprieť. Tento pozmeňovák bol predložený pánom spravodajcom, čiže nebudem ho znovu čítať, lebo je presne v tom istom znení, ako ho predložil pán spravodajca, čiže je, podľa mňa, dobrý, keďže sme ho písali. A chcem iba možno povedať, že naozaj by bolo na mieste, aby ten čas, ten rok, ktorý teda si zoberieme ako lehotu, predĺženú lehotu, sme využili spolu na diskusiu o tých ďalších mechanizmoch, či už je to charitatívna reklama, či už sú to, ja neviem, zákon o sponzoringu alebo ďalšie, aby sme naozaj umožnili týmto mimovládnym organizáciám mať viaczdrojové financovanie alebo viac získať, takisto iniciovať ľudí, aby darovali, aby sa nebáli dať aj z vlastného, pretože naozaj mnohé z týchto organizácií robia skvelú prácu.
Zároveň tiež, keďže aj pán minister vyzýval neziskové organizácie, aby pomohli pri výbere daní, aby robili osvetu, my už sme sa s pánom ministrom o tom rozprávali. Ja som presvedčená, že napríklad aj firmy, ktoré získavajú od štátu stimuly, vládne stimuly, či už v podobe nejakých daňových prázdnin alebo nejakých iných úľav, alebo finančné stimuly priamo, aby tiež sa podieľali, či už na osvete pri výbere daní alebo aj na tom darcovstve a možno by nebolo zlé dať ako jedna z podmienok na získanie vládnych stimulov to, aby firmy, ktoré takéto stimuly obdržia, participovali viacej na aktivitách tretieho sektora.
Zároveň ešte na záver chcem povedať, že je veľmi dôležité otvoriť aj diskusiu možno o tom, akým spôsobom sa využívajú tieto 2 % a či sa to nedá lepšie nastaviť, aby naozaj tie peniaze sa viacej dostávali ku klientom, alebo k tým, ktorí to odberajú, než na nejakú správu, možno nadácií alebo na nejakú vlastnú propagáciu firmy. Ja sa veľmi teším na tú diskusiu, pretože si myslím, že budeme schopní dospieť k nejakým spoločným záverom a že skutočne pomôžeme, aby tretí sektor neživoril, ale robil poriadne svoju robotu, tú, ktorú potrebujeme, ktorú očakávame a ktorú štát v mnohých segmentoch nie je schopný zabezpečiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Je, zase je dôležité vydiskutovať, takže... Ešte. Dobre. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť veľmi krátko, nakoľko pozmeňujúci návrh, s ktorým som prišla už, alebo obdobný predložila pani poslankyňa Šedivcová, išlo o posunutie lehoty účinnosti. Tam ten rok je posun, čiže myslím si, že jedna z tých obáv poskytovateľov sociálnych služieb, že nestihnú sa preregistrovať, vlastne im to dáva ten čas aj to prechodné obdobie. Myslím si, že je to dobre urobené.
Možno celkovo filozoficky k tomuto zákonu alebo vôbec k službám ako takým, ja som presvedčená o tom, že štát by mal garantovať, že dokáže zabezpečiť pre občanov sociálne služby. Rovnako by mal štát garantovať, že dokáže poskytnúť alebo zabezpečiť, aby deti boli vzdelané, aby ľudia boli ošetrení. To však neznamená, že v každom prípade alebo vždy musí byť on tým zriaďovateľom, ale má vedieť zabezpečiť tieto služby. Tu už narážam na to, čo už bolo aj povedané mojimi kolegami ohľadom diskriminácie neverejných poskytovateľov. Naozaj aj pri poskytovaní sociálnych služieb prichádza k diskriminácii neverejných poskytovateľov tak, ako aj v školstve, pán kolega Poliačik o tom hovoril. Možno len ešte zdôrazním, že tá diskriminácia sa týka najmä školských zariadení, kde teda je úplne zrejmé, že dostávajú len isté percento z toho, čo dostávajú verejné školské zariadenia. Čiže v tomto, si myslím, že by bolo dobré raz a navždy sa dohodnúť, že neplatíme školy preto, aby tie fungovali, alebo neplatíme sociálne služby, aby ony teda existovali, ale dávame prostriedky na to, aby deti boli vzdelané, aby bolo postarané o ľudí, ktorí to potrebujú, či už v dôchodcovskom veku, alebo u zdravotne postihnutých.
Možno by bolo na čase otvoriť diskusiu aj o tom a zadefinovať, čo sú tie verejné služby, ktoré by mal štát poskytovať a v akom štandarde, a čo je to, čo je ten nadštandard, čo si môžu ľudia priplatiť, a to vo všetkých oblastiach od sociálnych služieb cez školstvo, cez zdravotníctvo. A myslím si, že takáto debata by bola namieste.
Keďže tento zákon, ako už bolo povedané, sa nedotýka až tak financovania, nebudem sa ani ja k tomu vyjadrovať, ale chcela by som možno nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová, a síce že kto iný by sa mal k tomu vyjadrovať alebo venovať tejto téme ako ľudia, ktorí sú zo samosprávy, lebo rozumejú rozpočtu. Ja by som doplnila, že kto iný by mal sa podieľať na diskusii o tom, ako financovať tieto služby, ako aj tí, ktorí poskytujú tie služby, ktorí vidia a vedia, aké sú tie náklady a čo sú dennodenné starosti. Preto by som možno apelovala aj na pána ministra a na vládu. Dostal sa mi do ruky, dostala sa mi do ruky takáto žiadosť od Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a nezávislej platformy SocioFórum, ktorí žiadajú, a budem citovať: "vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a predložila sociálnemu výboru na diskusiu strednodobú stratégiu financovania sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti, krízovej intervencie a prevencie v termíne 3 mesiace pred predložením plánovej novely zákona v roku 2014 zameranej na financovanie sociálnych služieb".
Je to žiadosť alebo apel na vládu, aby naozaj bol priestor baviť sa o týchto veciach a naozaj to mať tak prediskutované, aby sa nemuselo stať, čo sa stalo aj v súčasnosti, že až po tom, čo prišli pred Národnú radu demonštrovať poskytovatelia sociálnych služieb, došlo k zmene navrhovanej novely. Čiže to by som apelovala na pána ministra.
A na záver mám ešte jednu otázku, pretože nebolo mi celkom zrejmé z tohto návrhu, kde dochádza teda k zmene poskytovania služby v domove sociálnych služieb z tej ročnej formy teda už len na týždennú ambulantnú formu, ako to bude v prípade ľudí, ktorí napríklad nemajú rodinné zázemie alebo je nevyhovujúce toto rodinné zázemie, či neexistuje možnosť pre týchto ľudí urobiť výnimku, aby im tá služba bola poskytovaná celoročne, a nielen na báze ambulantnej starostlivosti alebo týždennej, pretože ak sa nemajú kam vrátiť, ak sú to bezdomovci alebo sú to ľudia z nejakých veľmi nevhodných rodinných podmienok, tak vlastne zostávajú nám niekde visieť. Takže to by som poprosila pána ministra, ak by mohol zareagovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Čiže vrátim sa k tým argumentom, čím sa ministerstvo zdravotníctva bránilo na verejnosti.
Po prvé, že sa pre pacientov nič nemení, budú ich voziť sanitky alebo vrtuľníky zo vzdialenejších staníc.
Po druhé, že pred štyrmi rokmi boli iba tri vrtuľníkové stanice a postačilo to.
Áno, pani ministerka, pred dvadsiatimi rokmi neexistovala letecká záchranka vôbec a postačilo to. A v 19. storočí neboli ani sanitky a postačilo to. To však nemôžete myslieť vážne?! Tu je reč o živote a zdraví ľudí, kde každá sekunda môže rozhodovať. A vy ľuďom odkážete, že nič sa nemení? Že ich budú voziť sanitky alebo vrtuľník z Nitry?
Dámy a páni, Zuzana Zvolenská nie je spôsobilá zastávať funkciu ministerky zdravotníctva. Po skončení jej funkčného obdobia zostane minimálne navždy nevysvetlené, prečo nevydala včas licenciu pre leteckú záchrannú službu, prečo vyhodila stovky miliónov eur na zoštátnenie zdravotných poisťovní, prečo kryla klientelistické praktiky riaditeľa žilinskej nemocnice. Obávam sa však, že tých škandálov bude podstatne viac.
Pán premiér Fico sa mýli, keď si myslí, že členovia jeho vlády sú dokonalí. Nie sú. Robia aj vážne prešľapy, ktoré nie sú zlučiteľné s ďalším pôsobením vo funkcii, ktorú zastávajú.
Preto poslanci hnutia NOVA podporia návrh na odvolanie ministerky Zuzany Zvolenskej.
Ďakujem.