Videokanál poslanca

Dobre. Keďže teda som dostala informáciu, že k ďalším zákonom, ktoré sme pripravili aj spolu s kolegom Danielom Lipšicom, už nie je spravodajca, napriek tomu by som teda vás chcela poprosiť o zváženie podpory nielen toho, ktorý som predniesla, ale, samozrejme, aj všetkých ďalších.
A špeciálne mám prosbu k zákonu, ktorý mal nasledovať teraz a ktorý hovorí o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Totižto z viacerých rozhovorov a z mnohých stretnutí s rodičmi, ktorí sa starajú o deti so zdravotným postihnutím a berú príspevok na opatrovanie, vlastne vyplynulo, že akonáhle tieto detičky nastúpia do školy, tak vlastne im je krátený príspevok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, ja vás upozorním, že asi by sme mali ísť v zmysle rokovacieho poriadku.

Žitňanská, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Takže, tak ja ešte potom teda k tomu cez kolegu Lipšica poviem strašne toho veľa a budem sa snažiť teda aj naďalej aj cez jeho, jeho mandát presadzovať riešenia, ktoré, si myslím, že sú správne pre Slovensko.
Takže ešte raz, ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, takže poslednýkrát v tomto volebnom období predkladám návrh novely zákona, ktorý je, ktorý je veľmi jednoduchý, týka sa starostlivosti o budúce mamičky a o čerstvé mamičky, čiže ženy po pôrode.
Zámerom je poskytnúť lepšiu starostlivosť budúcim mamičkám a taktiež mamičkám, ktoré sa vrátia z pôrodnice, prostredníctvom zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Myslím si, že máme veľmi kvalifikované a šikovné zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Žiaľ, a tá situácia je taká, že dnes svoje schopnosti môžu previesť najmä a takmer výlučne v nemocniciach počas pôrodu alebo počas starostlivosti o ženy. Ja som presvedčená, že by, tak ako aj v iných krajinách okolitých, vyspelých, tieto dámy, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, mohli vykonávať svoje povolanie v samostatnej praxi tým, že by chodili do domácností k budúcim mamičkám, kde by okrem toho, že by ich pripravili na pôrod, na dojčenie, možno im zodpovedali na niektoré otázky, na ktoré si mamičky nevedia dať odpoveď. Mohli by možno zistiť, či tá rodina je pripravená so všetkým, ako má byť, na prijatie dieťatka, nielen to hmotné, ale, samozrejme, aj tá atmosféra v rodine. Možno sa dajú vychytať niektoré patologické javy v rodinách, že teda je tu nejaký problém a že o to dieťa nebude dobre postarané, a tým pádom môže tá zdravotná sestra a pôrodná asistentka upozorniť kompetentných, aby takúto rodinu mali v merku.
A takisto si myslím ako matka troch detí, že nielen tá predpôrodná starostlivosť je dôležitá, ale aj popôrodná. Kedy tiež mamičky najmä prvo-, tie, ktoré rodia prvýkrát, tak majú množstvo otázok a môžu mať rôzne problémy, komplikácie, a myslím si, že návšteva v domácom prostredí u čerstvých mamičiek môže taktiež výrazne pomôcť skvalitniť starostlivosť o tieto ženy, o bábätká. Môže sa predísť opäť rôznym zdravotným komplikáciám, môže sa predísť popôrodnej depresii, pretože prípadov, kedy či už hormonálne vplyvy, alebo aj okolnosti s príchodom dieťatka spustia nejaký psychický problém alebo psychické ochorenie u ženy. Takýchto prípadov je, žiaľ, viac a viac.
Takže náš návrh smeruje k tomu, aby tie presne v zákone vymedzené návštevy boli hradené z verejného poistenia. Aby ste len vedeli, jedna zdravotná poisťovňa, súkromná, už takého niečo robí, už má takúto službu pre budúce mamičky, a teda mamičky. Ten počet návštev tam je iný, ako my navrhujeme. Ale myslím si, že tá prax ukazuje, že je záujem o takého služby. Len ak je to v štádiu, že dnes by si to mamičky museli hradiť, tak, samozrejme, že mnohé z nich na to nebudú mať, nemajú na to. Preto chceme, aby to bolo v tom balíku, ktorý je garantovaný od štátu, že bude teda o tie mamičky postarané.
A jednu dôležitú poznámku na záver. Ešte chcem povedať, že v žiadnom prípade my nechceme z toho celého procesu vynechávať lekárov - gynekológov, pôrodníkov, pediatrov, pretože majú svoje ako dôležité miesto v tomto celom. Čiže naďalej, aj keď by tento náš návrh prešiel, tak naďalej budúce mamičky budú navštevovať ambulancie gynekológov v rámci tehotenstva. A takisto zostane tá povinnosť, že vlastne po skončení šestonedelia navštívia svojho ošetrujúceho lekára, teda po tom pôrode a po šestonedelí.
Takže toľko len k našim zámerom. A ja pevne verím, že keďže je to posledná vec, s ktorou vystupujem na tejto schôdzi a v tomto volebnom období, že možno už čisto len z takej nostalgie by ste to mohli podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len potvrdila slová pána poslanca Poliačika, že tie štatistiky sú naozaj podhodnotené u nás, tých prípadov obetí či už násilia, alebo sexuálneho zneužívania, týrania je podstatne, podstatne viac. Pribúdajú nám prípady obetí šikany, prípady, kedy dochádza k verbálnemu násiliu, kedy dochádza k psychickému násiliu. Nie je to vždy len o tom fyzickom týraní alebo sexuálnom zneužívaní, ale tých foriem toho utrpenia toho dieťaťa je podstatne, podstatne viacej. A opäť môžme vymenovať rôzne prostredia, kde k tomu dochádza, najčastejšie to býva, žiaľ, rodina a blízki príbuzní, ale aj škola, tak ako aj pán Poliačik spomínal, ani cirkev nie je v tomto úplne nevinná. Rovnako tábory detské, detské zbory, proste je ix miest, kde k tomu násiliu prichádza. A ja by som nerada to nejako generalizovala a povedala, že všetky školy sú zlé, že cirkev je zlá, že tábory sú zlé, ale proste sú tam konkrétni ľudia, ktorí páchajú tie ohavstvá, o ktorých aj pán poslanec Škripek hovoril.
A ja viem, že tento zákon asi nevyrieši všetky tieto trápenia a problémy, ale minimálne otvára raz tému na pôde parlamentu, kde by možno stálo za to sa širšie o tom porozprávať. O tom, ako štát pomáha organizáciám alebo samospráva ako pomáha organizáciám, ktoré reálne pomáhajú deťom, ktoré stretne takéto nešťastie. Či teda je to pomoc, alebo skôr im hádžu polená pod nohy a znižujú im rozpočet. Môžme sa baviť o tom, či vyšetrovatelia, sudcovia sú dostatočne citliví pri práci s týmito deťmi. Či tie deti naozaj nepodstupujú ďalšie utrpenie, keď majú svedčiť, keď majú o tom vypovedať.
Takže ja chcem podporiť tento zákon do druhého čítania a budem rada, keď tá diskusia bude širšia.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 928. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len v krátkosti. Keď som ešte chodila na gymnázium na Vazovovu ulicu, pani profesorka dejepisu Ďurišinová vždy hovorila, že všetko so všetkým súvisí, a pán poslanec Hlina dnes predviedol, že áno. Mnohé veci aj na prvý pohľad nesúvisiace spolu súvisia. Nebudem sa dotýkať toho, čo hovoril, aj keď súhlasím s tým, čo povedal, že by sme sa mali snažiť deti podporovať nielen teda pri vzdelávaní, ale aj pri mimoškolských aktivitách. A pokiaľ ešte tu budem, tak budem podporovať jeho návrh, aby tie autobusy boli lacnejšie pre tie deti.
Možno by som len doplnila na záver, naozaj ministerstvo školstva už dva roky tvrdí, že odborné vzdelávanie alebo odborné školy sú jeho prioritou, sú akousi výkladnou skriňou. Ja sa obávam, že zatiaľ nie je sa na čo pozerať, ten výklad je prázdny, a preto ponúkame s kolegami aspoň čiastočné riešenie zlepšenia stavu nášho školstva alebo tohto segmentu nášho školstva, pretože tá prax je mimoriadne dôležitá, prax u reálnych zamestnávateľov, u ľudí, ktorí robia, ktorí pracujú, ktorí idú s dobou, ktorí majú technológie potrebné.
Je to veľmi potrebné a ja sa prihováram za to, že by sme to mohli posunúť do druhého čítania. V prípade, že máte voči tomu nejaké dielčie výhrady, tak my sme ochotní, samozrejme, návrhy vylepšovať a zdokonaľovať, ale vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 926. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa chcem teda poďakovať pánovi poslancovi Poliačikovi, že podstúpil to martýrium a prečítam ten druhý pozmeňujúci návrh, naozaj bol rozsiahlejší, ale myslím si, že bol dobrý a užitočný.
A ja sa chcem poďakovať aj ministrovi vnútra za to, že bola možná dohoda na tom, aby sa v tomto zákone ukotvilo to, že bude sa dohliadať pri voľbách na to, aby keď sa bude vyberať volebná miestnosť, sa snažili nájsť takú, ktorá je debariérizovaná, kde nie sú bariéry, tak, aby aj ľudia, ktorí majú problémy s mobilitou, ktorí sú či už zdravotne postihnutí, alebo starší, mali možnosť sa na voľbách zúčastniť. Pretože aj pri týchto voľbách do europarlamentu alebo aj pri tých prezidentských som zaznamenala niekoľko podnetov, kedy ľudia neboli schopní vyjsť schody a ísť voliť. Spôsobovalo to chaos. A myslím si, že by sme nemali zabúdať na týchto ľudí a mali by sme sa snažiť im tie podmienky zlepšiť.
Takže ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne. Možno na úvod by som len spomenula jeden dokument, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, a síce ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sme sa zaviazali v čl. 21 zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informáciám v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia, a to včas, bez dodatočných nákladov.
Ja viem, že mnohí majú názor taký, no však sme toho napodpisovali, hej. Však máme všeličo možné a, no, kebyže to máme všetko dodržiavať, kde by sme museli byť, že?
Napriek tomu si myslím, že táto novela, ktorá by napĺňala aj tento článok, je úplne jednoduchá. Nie je to ani politická záležitosť, nie je to ani ekonomická záležitosť, je to čisto vec dobrej vôle.
Keď som predkladala tento návrh, ako som spomínala, v auguste 2012, prišlo zamietnutie. Poslanci SMER-u nehlasovali proti, ale sa zdržali, pokiaľ si dobre pamätám. A pani poslankyňa Zmajkovičová vtedy sa vyjadrila pre agentúru SITA, dovoľte, aby som citovala: "Titulky by mali byť otvorené alebo skryté, ktoré sa objavia len pri zadaní v požiadavke menu. Treba zvážiť, či povinnosť titulkovania by sa mala vzťahovať iba na slovenské audiovizuálne diela alebo na všetky audiovizuálne diela distribuované na Slovensku. Treba sa tiež zamyslieť, či má byť povinné slovenské titulkovanie aj v prípade, že už audiovizuálne dielo má titulky v inom jazyku."
Tu na chvíľočku preruším citát. Myslím si, že by bolo možno dobré, a ak to niekoho zaujíma, môžem v krátkosti objasniť rozdiel medzi otvorenými a skrytými titulkami. Otvorené titulky sú titulky, ktoré vidíme všetci počas premietania filmu. Čiže keď si pozriete nejaký starý film, ktorý nie je nadabovaný, a sú tam titulky, tomu sa hovorí otvorené titulky. Potom máme skryté titulky. To sú tie, ktoré si navolíme. Čiže musíte vykonať nejaký akt, niečo potlačiť, aby sa vám tie titulky objavili. Preto na DVD nosičoch sú otvorené titulky minimálne, pokiaľ naozaj to nie je nejaký starý film, ktorého súčasťou sú tie titulky, a väčšinou sú titulky teda skryté. Čiže už len také prvé upresnenie. Na DVD nosičoch sa bavme o skrytých titulkoch.
Áno, ešte druhá poznámka. Môžme sa baviť aj o tom, či všetky dévedéčka, ktoré sa distribuujú na území Slovenska, by nemali mať slovenské titulky, skryté titulky. Poďme sa o tom baviť. Neviem, či je to v súčasnosti priechodné, pretože, áno, väčšina dévedéčok na našom území má české titulky a obávam sa, že tí distributéri by mali s tým problém. Ale ja s tým problém nemám. Čiže ak sa nájde vôľa v tejto snemovni, poďme do toho, nech všetky dévedéčka distribuované na území Slovenskej republiky nech majú slovenské titulky. Nakoniec Česi toto urobili. V Česku nenájdete na území Českej republiky dévedéčko, ktoré by nemalo české titulky.
Môžme sa dokonca baviť aj o tom, ako majú vyzerať tie titulky. Pretože ako iste viete, a ja tak snažím sa pri týchto témach to aj trošku vysvetľovať, nie sú titulky ako titulky, aj skryté titulky by mali mať isté náležitosti, pokiaľ majú byť zrozumiteľné pre nepočujúcich. Ale ja som, priznám sa, v tejto fáze minimalistka. Čiže ja jediné, čo chcem, je, aby na tých slovenských dévedéčkach boli slovenské klasické skryté titulky. Bez toho, že by to bolo zatiaľ nejako farebne odlíšené, bez toho, že by tam bolo niekde zaznamenané, že zvoní telefón a tak ďalej. Poďme na minimalistický variant tak, aby aj naši distributéri s tým nemali problém.
Budem pokračovať teda v tom, čo pani Zmajkovičová vtedy hovorila. Ona vtedy dodala, že distributér nemá právo ani možnosť zasahovať do audiovizuálneho diela, citát: "Jeho úlohou je audiovizuálne dielo distribuovať a nemá možnosť zasahovať do jeho obsahu."
Pretože len na spresnenie, aby ste teda, ak ste si nečítali ten môj návrh, ja navrhujem, aby distributér mal na starosti tieto titulkovania.
No, a kto pozná ten zákon, tak vie, že ten § 17 už dnes zaväzuje distributéra audiovizuálneho diela k povinnostiam, aby bolo dielo jazykovo zrozumiteľné, či cez dabing, alebo titulkovanie. Čiže už dnes zákon hovorí, že to má robiť distributér a nie producent, ako navrhuje, alebo teda sa zmienila pani poslankyňa Zmajkovičová.
A to boli vlastne tie hlavné argumenty, prečo nebol schválený ten môj návrh, že teda je to celé zlé, lebo teda nejaké otvorené titulky, poďme sa baviť a poďme sa baviť o tom, či nie producent, lebo distributér to v žiadnom prípade nemôže, on to musí len distribuovať. No, takže znenie súčasného zákona hovorí o tom, že ten distributér už dnes má povinnosť zabezpečiť, aby to dielo bolo jazykovo zrozumiteľné.
A priznám sa, že som aj nad tým rozmýšľala, že teda dobre. V iných krajinách to má na starosti distributér, ale aby som vyhovela teda tejto predstave, že či je vôbec možné pripraviť taký zákon, že by sme zaviazali producentov. A obávam sa, že nie, že nevieme my prinútiť výrobcov, ktorí majú vo väčšine sídlo na území iného štátu, aby tam tie titulky dali. Neviem, ak mi v tom poradíte, tak môžme sa o to pokúsiť. Budeme iní ako v iných krajinách, budeme v rozpore s naším zákonom, ale naozaj mne ide o to, aby - a nielen nepočujúci a cudzinci, ale mnohí z nás, teda všetci starneme, a mnohí v tejto snemovni naozaj už sú vo veku, kedy možno lepšie vidia, ako počujú. Moji rodičia napríklad, keď pozerajú francúzske filmy, tak už len s titulkami práve preto, lebo potrebujú ešte sa o niečo oprieť.
Čiže je to vec, ktorá, si myslím, že je naozaj určená pre širšie publikum, nielen teda pre skupinu nepočujúcich a cudzincov. A myslím si, že je to naozaj len vec dobrej vôle, či dnes tento návrh prejde do druhého čítania, alebo nie. Lebo neexistujú, neexistujú žiadne odborné ani finančné argumenty, prečo by to tak nemalo byť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, ctené dámy, ctení páni, dovoľte mi, aby som vám predložila opäť jeden z návrhov zákona, ktorý tu už bol. Predkladala som ho v polovici augusta 2012 a predkladám ho opäť, pretože si myslím, že je potrebný, a preto, že si myslím, že už tu dávno mal byť, a nie je, napriek tomu, že zo strany niektorých vládnych poslancov odznelo v tom čase, že oni pripravia niečo lepšie.
Takže v krátkosti. Tento návrh má za cieľ úplne jednoduchú vec, aby na DVD nosičoch so slovenskými filmami boli aj slovenské titulky. Možno sa to niekomu zdá byť nadbytočné, hlúpe, smiešne, ale rozhodne to takto nevnímajú napríklad nepočujúci, ktorí by si radi pozreli slovenské diela aj na dévedéčkach, a rozhodne to za hlúpe nepovažujú ani cudzinci, ktorí sa učia slovenský jazyk.
Je to návrh, ktorý nemá nič spoločné s naším štátnym rozpočtom, čiže nebude mať negatívny dopad. A preto vás prosím o jeho podporu a ešte viac argumentov uvediem aj v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Predsa len ešte jedna poznámka na záver. Ja už som to hovorila, keď som predkladala túto novelu pred mesiacom. Mne príde absurdné, že keď niekto žiada o prevádzkovanie hracích automatov, o licenciu, a splní kritériá, automaticky táto licencia mu je vydaná. Ak dieťa splní kritériá na pridelenie asistenta, tak úradník môže a nemusí mu ho dať. Považujem túto situáciu za absurdnú.
A preto mi je veľmi ľúto, že aj v novom zákone o financovaní, ktorý tu budeme prerokovávať o nejaký čas, ktorý je z dielne ministerstva školstva, o ktorom sme hovorili aj včera s pánom poslancom Froncom, keď sme sa bavili o školských autobusoch, opäť ponecháva túto fakultatívnu možnosť aj pri asistentoch. Môže prideliť, ale nemusí. To naozaj vytvára veľkú neistotu pre zriaďovateľov, pre učiteľov, pre rodičov. Oni nevedia, keď prihlasujú svoje dieťa niekedy ešte koncom jedného školského roka, či od toho ďalšieho školského roka to dieťa toho asistenta dostane. Či bude môcť nastúpiť na tú školu.
Táto neistota, musím povedať, že je frustrujúca, je ponižujúca a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby sa ľudia, ktorí už aj tak majú ťažší život v dôsledku toho, že ich dieťa má zdravotné postihnutie, aby sme im ešte túto frustráciu, tento ťažký život nezhoršovali, ale, práve naopak, aby sme im podali ruku.
A preto mi je veľmi ľúto, že pán minister Čaplovič napriek tomu, že aj v osobných rozhovoroch hovoril, ako mu záleží aj na inklúzii, aj na integrácii, v okamihu, keď môže zlepšiť kvalitu života týchto detí, keď môže zlepšiť pracovné podmienky pre pedagógov, nekoná. Nekoná a tvári sa, že nepočuje. Dokonca do odpovede na interpeláciu, prečo pokyn smerom k úradníkom, ktorí rozhodujú o týchto veciach, nebol vykonaný, prečo ministerstvo neinformovalo tých, ktorí rozhodujú o tých žiadostiach, že peniaze sú, a teda nemajú zamietať žiadosti, minister odpovie, že zamestnanci jeho ministerstva nepočuli verejný prísľub.
Takýto minister nemá čo robiť na čele rezortu. Minister, ktorý nekomunikuje so svojimi podriadenými, nemá čo robiť na čele toho rezortu. A nielen preto, že nekomunikuje, ale preto, že sa absolútne nestará o deti, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem.