Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, je nás tu zopár, ale napriek tomu dúfam, že tá diskusia bude rovnako zaujímavá ako tá včerajšia a že sa teda navzájom budeme aj počúvať a snažiť sa pochopiť.
Včera, keď sme rokovali o tejto téme, myslím si, že sme sa zhodli, tak ako pán minister, tak aj poslanci SMER-u, aj poslanci za opozíciu, v stave, v akom sa nachádza školstvo. A síce máme, že máme nekvalitné školy niektoré, že máme pri stredných školách dvakrát toľko kapacít, než je potrebné, že školy produkujú nezamestnaných. V tomto pomenovaní si myslím, že sme sa zhodli.
V tom, čo sa nezhodneme, je riešenie, ako dospieť ku kvalite, ako racionalizovať sieť. A musím povedať, že navrhnuté riešenie, s ktorým prichádza pán minister, nie je dobré.
A teraz uvediem, prečo si myslím, že tento spôsob nie je dobrý.
Zámerom predkladanej novely zákona je zvýšiť počet žiakov na stredných odborných školách. Čo však dnes hovoria údaje o stredných odborných školách? Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva majú gymnazisti vyššiu šancu nájsť si prácu ako absolventi stredných odborných škôl. V septembri 2011 bolo nezamestnaných 5,55 absolventov gymnázií a až 22, až 25 % absolventov stredných odborných škôl, výnimkou sú len učni s nižším vzdelaním, jedno percento.
Zámer presunúť gymnazistov na stredné odborné školy nie je dobrý nápad. Navyše spôsob, akým sa to navrhuje, že sa bude diať tá optimalizácia alebo racionalizácia počtu stredných odborných škôl, gymnázií a iných stredných škôl, myslím si, že vzbudzuje veľa otáznikov a dovolím si tvrdiť, že predstavuje konflikt záujmov. Vysvetlím prečo. Keď zriaďovateľ, v tomto prípade vyšší územný celok, zriaďovateľ verejných škôl bude rozhodovať o tom, koľko tried môžu otvoriť súkromné školy, cirkevné školy, a samozrejme, že jemu záleží na tom, aby on mohol otvoriť čo najviac prvých tried, aby jeho školy nezanikli, dochádza k rovnakému konfliktu záujmov, ako kebyže majiteľ pekárne, ktorý má istú kapacitu, vyprodukuje denne, poviem, 400 rožkov, alebo 400 tisíc, to je jedno, a má konkurenciu, a on dostane tú právomoc rozhodnúť, koľko tí ostatní môžu vyprodukovať tých rožkov, lebo dopyt klesá, rožkov sa kupuje menej, samozrejme, že v prvom rade sa bude snažiť zabezpečiť, aby jeho pekárni sa darilo. Tak isto v prípade verejných škôl bude záujem zachovať predovšetkým tieto bez ohľadu na to, či sú kvalitné, alebo nekvalitné. Navyše neexistujú relevantné kritériá, na základe čoho sa budú rozhodovať tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorá škola smie otvoriť prvú triedu a ktorá nie.
Včera sme sa rozprávali o tom, aké je potrebné plánovanie. Pán poslanec Beblavý hovoril o štúdií zo Spojených štátov a niektorí z pánov poslancov a pani poslankýň povedali, že však aj v Európskej únii sa plánuje a je to potrebné.
Dovolím si zacitovať zo stanoviska Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru na tému Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita. Pochádza táto, tento dokument z januára 2012. Citujem: "Nikto naozaj nevie, ako budú vyzerať pracovné miesta zajtrajška. Vzhľadom na celosvetovú hospodársku súťaž, technický vývoj, ako aj prisťahovalectvo a vysťahovalectvo sa rozhodujúcim faktorom v budúcnosti stane flexibilita a prispôsobivosť. Prispôsobivosť bude hlavným parametrom tak pre jednotlivca, ako aj pre vzdelávací systém." Toto je len ako dôkaz toho, že naozaj nie je jednoduché určiť kritériá, povedať, koľko akých povolení budeme potrebovať o x-rokov. O to viac, ak teda neexitujú nejaké kvalitné kritériá, ak neexistuje nejaká metodika, podľa ktorej budú kompetentní postupovať. Navyše dovolím si tvrdiť, že toto ustanovenie je aj nevykonateľné. Alebo môže byť nevykonateľné. Čo v prípade, že zastupiteľstvo sa nedohodne? Že sa nedohodnú, ktorá z tých škôl môže a ktorá nemôže otvoriť prvé ročníky. Čo potom? Navyše v predkladanej legislatíve je uvedené, že ministerstvo školstva do toho môže vstúpiť, keď niekto nie je spokojný, a potom vo verejnom záujme môže aj nad rámec rozhodnutia VÚC otvoriť prvú triedu v tej-ktorej škole.
Pýtam sa, čo je to - vo verejnom záujme? Aké sú tam kritériá? Kto bude ako rozhodovať? Takýto priestor, kedy môže a nemusí, vytvára naozaj priestor na korupciu, kde nie sú jasné pravidlá, kde nie je nárokovateľnosť. Obávam sa, že toto nie je dobré riešenie.
Ďalšie ustanovenie predloženej novely hovorí o tom, že ak cirkevné a súkromné školy budú chcieť aj napriek tomu limitu, ktorý určí VÚC, otvoriť prvé triedy, môžu tak urobiť, ale nemôžu si nárokovať na peniaze zo štátneho rozpočtu. To znamená, že vytvárame deti prvej a druhej kategórie, tie, ktoré majú nárok na normatív, tie, ktoré nemajú nárok na normatív. A dovolím si tvrdiť, že tuto asi to nebude v poriadku z pohľadu ústavnosti, ale však ak k takej situácii dôjde, Ústavný súd rozhodne, včera to už bolo povedané.
Vrátim sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, k štatistike. Ak stredné odborné školy produkujú viac nezamestnaných, nebolo by na mieste skôr sa zamerať na skvalitnenie stredných odborných škôl pred tým, než tam naženieme ďalších študentov. Navyše, pán minister, ak máte viac finančných zdrojov, pretože stredné odborné školy majú vyššie normatívy, potrebujete viac finančných zdrojov, ak ich máte, dajte ich pedagógom, dajte ich učiteľom, nepedagogickým zamestnancom, oni si to zaslúžia. Nenaháňajte a nevlievajte peniaze do niečoho, čo možno až tak dobre nefunguje. Naozaj, učitelia, pedagógovia, asistenti pre učiteľov si to zaslúžia viac, ako podporovať školy, ktoré produkujú nezamestnaných.
Druhá téma, ktorú otvára táto novela, o ktorej sme sa možno menej včera bavili, je navrhovaný priemer známok. No, o čom je známkovanie dnes? Známkovanie odráža skôr vnútorné nastavenie školy než nejaké objektívne meranie. Nie všade je rovnaké. Dokonca, a dovolím si zacitovať, už aj na vysokých školách neberú výsledky známok nejak do úvahy. Citujem: "Od stredoškolských výsledkov sme upustili, pretože známky neodrážali úroveň vedomostí", hovorí prorektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo. Mnohí jednotkári podľa neho na prijímacích skúškach nezvládli ani jeden test, trojkári z výberových gymnázií zase pre zlé známky strácali body a napriek vynikajúcim výsledkom v testoch padali pod čiaru.
Naozaj chceme spôsobiť to, že len preto, že na nejakej škole je prísnejšie známkovanie, týmto deťom zatvoríme dvere na ďalšie vzdelávanie na gymnáziách a pošleme ich na stredné odborné školy alebo ešte niekam inde? Som presvedčená, že keď sa začneme zahrávať so známkami, doplatia na to predovšetkým žiaci prísnejších učiteľov, ktorí kladú vyššie nároky. A tak ako bolo povedané, zvyšuje to riziko korupcie, kedy sa známky budú vybavovať, kupovať.
Ešte si povedzme, čo to vlastne je ten priemer 2, priemer 2,75, pretože tak sú nastavené tie kritériá pre vstup na gymnáziá a vstup na stredné odborné školy. Niekde som zachytila, že takto to má vyselektovať na gymnáziá naozaj tých najlepších. Jeden profesor matematiky mi spracoval takúto tabuľku. Čiže povedzme si, čo znamená priemer 2. Slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "2", dejepis "1", zemepis "1", matematika "4", prírodopis "1", fyzika "2", chémia "2", občianska výchova "1". Je to naozaj o tom, že to nie je výmysel, to je prepočet. Tu máte, ľahko vypočítame. 17 deleno 9, rovná sa 1,89, 18 deleno 9, rovná sa 2. Naozaj to nie sú výmysly. Neviem na základe čoho ste prišli aj k týmto číslam, vy, pán minister. Dokonca už aj koluje jeden vtip na tému týchto známok, že pôvodne údajne žiaci, ktorí mali byť prijímaní na gymnáziá, mali dosahovať priemer 0,9. Ale hovorím, neviem na základe čoho sa dospelo k týmto číslam.
Takisto pre stredné odborné školy 2,75. Známky - slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "3", dejepis "2", zemepis "2", matematika "4", prírodopis "2", fyzika "4", chémia "3". Opakujem, pre mňa celý tento nápad robiť nejaké priemery a škatuľkovať deti podľa známok nie je dobrý. Navyše naozaj sa ukazuje, že vôbec to nie je o tom, že na gymnáziách budú len jednotkári, dvojkári, ale ten priemer môže byť aj takto vnímaný alebo takto vyrátaný, ako som ho uviedla. Opakujem, nie je to môj výpočet, je to výpočet profesora matematiky.
Ďalší bod predkladanej novely hovorí o tom, že výnimku na prijímačky môžu dostať tí, ktorí budú mať vynikajúce výsledky v monitore 9. Priznám sa, že celkove toto testovanie na jednej strane áno, je potrebné, aby sme dokázali porovnávať jednotlivé školy. Na druhej strane, nemyslím si, že je úplne optimálne, nakoľko sa robí len z dvoch predmetov a viacerí pedagógovia hovorili, že odkedy sa začali zverejňovať tieto výsledky, v duchu hesla "Len aby sme v hanbe nezostali", pomáhajú žiakom pri týchto testoch. Aj ja rovnako krútim hlavou. Je to smutné, pán minister, ale je to tak. Čiže nedá sa povedať, že toto meranie je najobjektívnejšie. Dá sa zobjektívniť a aj mám jeden návrh, ktorý by som chcela v krátkom čase predložiť. Ale opakujem, nemyslím si, že toto má byť zase jeden z tých indikátorov, ktorý môže byť kľúčový pri rozhodovaní. Pre mňa je podstatnejšie: sloboda rozhodnúť sa, akú vzdelávaciu cestu si chcem zvoliť.
Takže aby som to zhrnula, východisková myšlienka bola dobrá, zvýšiť kvalitu, optimalizovať sieť, avšak predkladaný návrh spôsobí, že sa to úplne minie účinku. Podľa mňa je to nesystémový krok, je to krok, ktorý sa v krátkej dobe ukáže ako zlý, pretože naozaj môže spôsobiť chaos, kedy samosprávy nebudú schopné sa dohodnúť, ktoré ročníky áno, ktoré nie, kedy šikovní žiaci alebo prísnejších pedagógov budú mať horšie známky a tým pádom budú diskvalifikovaní zo štúdia na gymnáziách. Myslím si, že toto, tento chaos, ktorý môže byť spôsobený, nie je fér, a že naši učitelia, predovšetkým naše deti si ho nezaslúžia. A opakujem, strata možnosti slobodne sa rozhodnúť, na akú školu pôjdem, je vážna, a preto ja sa pripájam a dávam tiež procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní v tomto materiáli, a aby sa vrátil predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem.
