Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené dámy, vážení páni, nie je to tak dávno, čo sme tu takto sedeli. Mám pocit, že v takej istej zostave. A veľký záujem o tému školstva v tejto sále nepanoval a nepanuje. A je mi to veľmi ľúto. Pretože tieto zmeny, ktoré sa dejú dnes, sú kľúčové. Školstvo ako také, je kľúčové pre túto krajinu. A možno do budúcnosti by nebolo zlé, ak by sa aj z radov poslancov tomu viac venovalo pozornosti.
Keď si ale spomeniete, keď sme tu sedeli pred tým mesiacom, čo všetko tu bolo povedané. Okrem iného, z tohto miesta pán minister povedal, že nemá problém s tým, aby financie určené pre centrá voľného času, boli účelovo viazané. Je to aj na zázname, kto by chcel, môže si to pozrieť.
Zdá sa však, že slovo ministra neplatí. Napriek argumentom zo strany rodičov, zo strany Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, zo strany Konferencie biskupov Slovenska, zo strany rodičov za lepšie školstvo a množstva ďalších.
Zdá sa, že teda pán minister podľahol tlaku ZMOS-u, aj keď už tu bolo povedané, že nie asi všetci lobovali za takúto úpravu, ale zjavne nevyhovel záujmom detí, záujmom rodičov, záujmom pracovníkov v centrách voľného času, ako aj ďalších.
Ja už som to viackrát spomenula, či už tu, alebo aj v diskusii s pánom ministrom, ja som presvedčená o tom, že ak sa štát rozhodne dať peniaze na vzdelanie detí, na ich mimoškolskú aktivitu, tie peniaze by sa k nim mali dostať.
A to, že sa tak nebude diať, je fakt. Pretože už ani dnes to tak nie je, že by naozaj všetky peniaze išli za deťmi. Kto by si to chcel overiť, ja už som to minule, pred tým mesiacom tu ukazovala, takúto tabuľku, kde je presne rozpísané kto, ktorá obec koľko dáva na deti do ktorého školského zariadenia. A tie čísla v mnohých prípadoch sú veľmi smutné a hovoria skôr o tom, že tak ako tu sa zdá, že vzdelanie nie je prioritou pre mnohých poslancov, tak že aj pre tých starostov a tých, ktorí rozhodujú o pridelení finančných prostriedkov pre deti, vzdelanie, mimoškolské aktivity nie sú prioritou.
Už to tu bolo spomenuté, že nikto nespochybňuje fakt, že systém ako je dnes, má chyby, že niektorí ho zneužívajú. Ale nemôžeme hovoriť o tom, že systém je chorý. Choré sú v ňom niektoré prvky. Chorí sú v ňom niektorí ľudia, ktorí, na úkor detí, sa obohacujú. S tým môžeme súhlasiť.
Pán poslanec Petrák hovoril, že však dajme šancu žiť tomuto novému systému. A čas ukáže, či je dobrý. Ale tu nejde o systém, tu ide o tie deti, ktoré naozaj vo veľmi krátkom čase môžu zostať, ľudovo povedané, na ulici, pretože obec nebude mať ako uzatvoriť dohodu s tým centrom voľného času. V inej obci môžno nebude chcieť. Ako kolega pred chvíľočkou poznamenal, možno nastúpi rivalita, pretože starostovia sú z rôznych strán. Možno si povedia, ty, tebe nedám, tvojej obci, pretože ty si za konkurenčnú stranu, tak. Naozaj, tento systém, tak ako ho chcete nastaviť, skôr prinesie viac zmätkov, viac administratívnej záťaže pre centrá voľného času, viac neistoty pre centrá, pre rodičov a pre deti.
Tiež už bolo spomenuté, že aj bez tohto nového systému voľnočasové aktivity detí budú ohrozené preto, lebo ste schválili odvody pre dohodárov. Niekto o tom už aj písal v novinách, čiže možno to len pripomeniem, tréneri, rozhodcovia v tých malých dedinských kluboch pracujú na dohodu. Dostávajú smiešne peniaze. Možno päť eur, možno desať, možno dvadsať, ale ak odrazu budú musieť z toho platiť tie odvody, alebo ak za nich bude musieť platiť ten klub, oni na to peniaze nebudú mať. Tak sa pýtam, čo s týmito klubmi bude, pán minister. Či rozhodcov nepotrebujeme, lebo dopredu je všetko jasné?
Napriek tomu, že aj moji kolegovia aj ja sme podali niekoľko pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu a bez nejakého bližšieho vysvetlenia boli zamietnuté, pokladám si za povinnosť predniesť teraz ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý možno by nemusel byť až taký problematický, pretože sa týka skupiny detí so špecifickými potrebami.
A znie. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 120.
K čl. I. V čl. I, v čl. I 11. bode § 7a ods. 4 znie:
(4) Na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu daní obciam môže žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa materskej školy alebo školského zariadenia podľa ods. 1 a 2 uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia. V jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení to neplatí, ak ide o centrá špeciálnopedagogického poradenstva.
Po druhé, v čl. I 11. bode § 7a ods. 5 znie:
(5) Ak žiak základnej umeleckej školy, poslucháč jazykovej školy, dieťa materskej školy, dieťa školského klubu detí, dieťa školského zariadenia, výchovného poradenstva a prevencie alebo plnoletá osoba navštevuje viac škôl alebo školských zariadení rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa, žiaka alebo poslucháča, zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenia alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, alebo plnoletá osoba poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu na započítanie dieťaťa, žiaka alebo poslucháča do zberu údajov podľa ods. 1 písm. a) až d) a h) a ods. 2 (ďalej len "čestné vyhlásenie pre zber údajov"). Čestné vyhlásenie pre zber údajov predloží riaditeľ príslušnej školy alebo školského zariadenia zriaďovateľovi.
Čestné vyhlásenie pre zber údajov obsahuje:
Po a) identifikačný údaj o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu pobytu a druh pobytu.
Po b) identifikačné údaje o zákonnom zástupcovi, ak nejde o plnoletú osobu, o zástupcovi zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ak poskytol súhlas na započítanie do zberu údajov meno a priezvisko, adresu pobytu a druh pobytu, kontaktný údaj.
Po c) údaje o škole alebo o školskom zariadení, ktoré dieťa, žiak alebo poslucháč bude navštevovať, názov školy alebo školského zariadenia.
A po d) vyhlásenie, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli len jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu. To neplatí, ak ide o centrá špeciálnopedagogického poradenstva.
A teraz odôvodnenie: Vyžadovanie čestných vyhlásení zákonných zástupcov o návšteve len jedného druhu zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva je pre centrá špeciálnopedagogického poradenstva nevykonateľná, poškodzuje záujmy dieťaťa a narúša právo na komplexnú starostlivosť.
V praxi totiž nie každé centrum špeciálnopedagogického poradenstva disponuje všetkými odborníkmi, ktorí sa venujú dieťaťu so špecifickými potrebami. A preto dieťa v záujme komplexnej starostlivosti je nútené navštevovať viacero takýchto centier.
Táto situácia sa týka možno viac menších obcí, kde naozaj tie centrá špeciálnopedagogického poradenstva nemajú všetkých odborníkov, ktorých dieťa so špecifickými potrebami potrebuje, a preto je dôležité a nevyhnutné, aby navštevovalo niekoľko takýchto centier.
Takže napriek tomu, že doposiaľ sa nám nedarilo presvedčiť pána ministra alebo teda jeho spolupracovníkov o tom, že naše pozmeňujúce návrhy majú snahu vylepšiť tento zákon, nie preto, aby sme vôbec tu mali o čom hovoriť, ale preto, že naozaj sa to týka detí a ich budúcnosti, a teda aj budúcnosti našej krajiny.
Ja pevne dúfam, že tie pozmeňujúce návrhy si minimálne pozriete, a by som bola veľmi rada, kebyže ich podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Beblavý. Naozaj je tu obava, že jednotlivé centrá voľného času budú mať problém zazmluvniť si alebo mať, teda získať financie od jednotlivých obcí. Jednak je tu obava, či vôbec dostanú, druhá obava je, koľko dostanú, pretože nielenže koeficient sa ide znížiť, čiže dostanú podstatne menej peňazí ako doteraz, ale naozaj dopredu nebudú vedieť, od ktorej obce koľko finančných prostriedkov na dieťa dostanú. A je tu ale aj vážnejšia obava, a to hovoria samotní starostovia, oni ani nemajú nejaké nariadenie alebo nejaký predpis, na základe ktorého by mohli tieto peniaze posielať. Čiže ja si myslím, že tento návrh naozaj nie je dobrý a nie je ani dobre pripravený.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť to, čo povedal pán poslanec Osuský, a ja som sa o tom tiež trochu zmienila vo svojom príhovore, a to je to meranie, testovanie z dvoch predmetov. Naozaj si myslím, že stojí za úvahu a myslím si, že sa na tom aj zhodneme, rozšíriť testovanie na viac predmetov a uskutočniť to testovanie na nejakom mieste, kde dajme tomu bude potom objektívnejšie. Čiže je to impulz, ktorý teraz prenechávame vám, pán minister. A verím tomu, že tak ako sa uvažuje o testovaní v piatom ročníku, tak aj v tom deviatom ročníku, pokiaľ sa rozšíri o ďalšie predmety. Pretože naozaj testovanie z dvoch predmetov nemusí odraziť reálny talent toho dieťa. Môže byť génius v oblasti fyziky alebo v oblasti dejepisu alebo prírodovedy. A tiež si myslím, že aj takéto deti by sme mali potiahnuť. Takže ja sa pripájam k tomu návrhu rozšíriť testovanie o ďalšie predmety a podľa možností ho uskutočniť tam, kde bude najmenší predpoklad, že môže prísť k nejakému ovplyvňovaniu toho záverečného výsledku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem aj za ponuku. Ja keď som hovorila o tom, že možno by sme mohli zlepšiť systém testovania, nie je to o tom, že ja mám patent na rozum a na všetko. Vychádza to z rozhovoru s pedagógmi z východného Slovenska, ktorí prišli za mnou s tým, že či by sme neuvažovali o takom niečom, keďže sú podozrenia, že na niektorých školách ten monitor neprebieha tak, ako by sme si želali, aby sa vykonával. Napríklad tak, že títo žiaci, deviataci ho nebudú robiť priamo vo svojej kmeňovej škole, ale napríklad budú to robiť na strednej škole tam, kam sa hlásia, pretože potom podľa rodného čísla, podľa tých údajov viete presne zozbierať tie dáta a vyhodnotiť jednotlivé školy, ale že takto by to bolo objektívnejšie. To je všetko, čo som k tomu chcela povedať. Čiže nejdem predkladať nejaké zmeny, ktoré, ktoré budú úplne, úplne nejaký nový systém monitorovania. Ale hovorím, tie podozrenia, ktoré sú, ak sú pravdivé, bolo by dobré a myslím, že aj vo vašom záujme, zmeniť tieto kritériá alebo teda ten spôsob vykonávania monitoru.
Pokiaľ ide o Fínsko, pán minister, vy ste došli s tým, že fínske školstvo, fínsky model, a ja som vám aj v diskusii, keď sme boli spolu, povedala, áno, všetkými desiatimi, ale so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj slobodu väčšiu na školách, možno bavme sa aj o tom, či známkovať vôbec detí do tej šiestej či siedmej triedy. Ako už poďme teda naozaj sa inšpirovať, ale so všetkým, čo k tomu patrí, a nielen teda vybrať to, čo vám vyhovuje, ale teda inšpirovať sa celým tým modelom ako takým.
Ale ja sa vrátim k mojej otázke, na ktorú ste neodpovedali. Čo v prípade, ak sa samospráva nedohodne, ktorá škola smie a ktorá nesmie otvoriť prvú triedu? Čo potom?
A ďalšia tá moja otázka: Keď sú financie na vyššie normatívy pre stredné odborné školy, ktoré podotýkam, a sám ste to povedali, nie vždy sú kvalitné, nedať tieto peniaze radšej pedagógom alebo asistentom, ktorí pomôžu tým pedagógom? Naozaj ste presvedčený... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zareagovala na pani poslankyňu Obrimčákovú, keď hovoríme o tom, lebo ja som spomínala, že vzniknú deti prvej a druhej kategórie. Hovorila som o tom, čo je napísané v legislatíve, a síce, že keď súkromné a cirkevné školy otvoria triedu nad rámec toho, čo povolí VÚC-ka, vtedy je explicitne napísané, že nedostanú peniaze zo štátneho rozpočtu. Čiže žiadny normatív, teda to rodičia budú musieť zaplatiť z vlastného vrecka celé, a to mi príde naozaj v rozpore s ústavou. Opakujem, nie som ústavný právnik, ale toto aj laik asi pochopí.
Pokiaľ ide o súkromné školy, už včera som hovorila, dávajme si pozor na to, nedémonizujme súkromné školy, nie všetky vyberajú poplatky, väčšinou, keď aj vyberajú, tak sú to úplne mizivé. A upozorňujem, že aj podľa štúdií alebo rôznych štatistík aj verejné školy vyberajú rôznymi spôsobmi financie. Nie je to tak, že len súkromné školy sú tie, ktoré sa snažia si prilepšiť od rodičov, ale teda každá jedna škola, pretože áno, školstvo je poddimenzované finančne.
Pokiaľ ide o ten dozor pri monitoringu, ja hovorím, vychádzam z konkrétnej skúsenosti, kedy mi jeden pedagóg povedal, že má takéto poznatky. Ja sama som nikdy na škole počas monitoringu nebola, čiže neviem to povedať z vlastnej skúsenosti, ale sú takéto poznatky, že sa snažia niekedy pedagógovia po dohode nejak prilepšiť tie výsledky. A myslím si, že existuje spôsob ako takéto podozrenia alebo nekalé praktiky odstrániť.
K tomu, čo som hovorila s tou pekárňou, ja som to preto zámerne takto povedala, nadsadila, aby bolo zrejmé, o čom je reč.
Vy, keď hovoríte, pán poslanec, že tie komisie na vzdelávanie poznajú školy vo svojej pôsobnosti, ale tu ide o ten zámer, že oni nebudú posudzovať len vlastné školy, ktoré poznajú. Oni budú posudzovať aj súkromné a cirkevné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, je nás tu zopár, ale napriek tomu dúfam, že tá diskusia bude rovnako zaujímavá ako tá včerajšia a že sa teda navzájom budeme aj počúvať a snažiť sa pochopiť.
Včera, keď sme rokovali o tejto téme, myslím si, že sme sa zhodli, tak ako pán minister, tak aj poslanci SMER-u, aj poslanci za opozíciu, v stave, v akom sa nachádza školstvo. A síce máme, že máme nekvalitné školy niektoré, že máme pri stredných školách dvakrát toľko kapacít, než je potrebné, že školy produkujú nezamestnaných. V tomto pomenovaní si myslím, že sme sa zhodli.
V tom, čo sa nezhodneme, je riešenie, ako dospieť ku kvalite, ako racionalizovať sieť. A musím povedať, že navrhnuté riešenie, s ktorým prichádza pán minister, nie je dobré.
A teraz uvediem, prečo si myslím, že tento spôsob nie je dobrý.
Zámerom predkladanej novely zákona je zvýšiť počet žiakov na stredných odborných školách. Čo však dnes hovoria údaje o stredných odborných školách? Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva majú gymnazisti vyššiu šancu nájsť si prácu ako absolventi stredných odborných škôl. V septembri 2011 bolo nezamestnaných 5,55 absolventov gymnázií a až 22, až 25 % absolventov stredných odborných škôl, výnimkou sú len učni s nižším vzdelaním, jedno percento.
Zámer presunúť gymnazistov na stredné odborné školy nie je dobrý nápad. Navyše spôsob, akým sa to navrhuje, že sa bude diať tá optimalizácia alebo racionalizácia počtu stredných odborných škôl, gymnázií a iných stredných škôl, myslím si, že vzbudzuje veľa otáznikov a dovolím si tvrdiť, že predstavuje konflikt záujmov. Vysvetlím prečo. Keď zriaďovateľ, v tomto prípade vyšší územný celok, zriaďovateľ verejných škôl bude rozhodovať o tom, koľko tried môžu otvoriť súkromné školy, cirkevné školy, a samozrejme, že jemu záleží na tom, aby on mohol otvoriť čo najviac prvých tried, aby jeho školy nezanikli, dochádza k rovnakému konfliktu záujmov, ako kebyže majiteľ pekárne, ktorý má istú kapacitu, vyprodukuje denne, poviem, 400 rožkov, alebo 400 tisíc, to je jedno, a má konkurenciu, a on dostane tú právomoc rozhodnúť, koľko tí ostatní môžu vyprodukovať tých rožkov, lebo dopyt klesá, rožkov sa kupuje menej, samozrejme, že v prvom rade sa bude snažiť zabezpečiť, aby jeho pekárni sa darilo. Tak isto v prípade verejných škôl bude záujem zachovať predovšetkým tieto bez ohľadu na to, či sú kvalitné, alebo nekvalitné. Navyše neexistujú relevantné kritériá, na základe čoho sa budú rozhodovať tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorá škola smie otvoriť prvú triedu a ktorá nie.
Včera sme sa rozprávali o tom, aké je potrebné plánovanie. Pán poslanec Beblavý hovoril o štúdií zo Spojených štátov a niektorí z pánov poslancov a pani poslankýň povedali, že však aj v Európskej únii sa plánuje a je to potrebné.
Dovolím si zacitovať zo stanoviska Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru na tému Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita. Pochádza táto, tento dokument z januára 2012. Citujem: "Nikto naozaj nevie, ako budú vyzerať pracovné miesta zajtrajška. Vzhľadom na celosvetovú hospodársku súťaž, technický vývoj, ako aj prisťahovalectvo a vysťahovalectvo sa rozhodujúcim faktorom v budúcnosti stane flexibilita a prispôsobivosť. Prispôsobivosť bude hlavným parametrom tak pre jednotlivca, ako aj pre vzdelávací systém." Toto je len ako dôkaz toho, že naozaj nie je jednoduché určiť kritériá, povedať, koľko akých povolení budeme potrebovať o x-rokov. O to viac, ak teda neexitujú nejaké kvalitné kritériá, ak neexistuje nejaká metodika, podľa ktorej budú kompetentní postupovať. Navyše dovolím si tvrdiť, že toto ustanovenie je aj nevykonateľné. Alebo môže byť nevykonateľné. Čo v prípade, že zastupiteľstvo sa nedohodne? Že sa nedohodnú, ktorá z tých škôl môže a ktorá nemôže otvoriť prvé ročníky. Čo potom? Navyše v predkladanej legislatíve je uvedené, že ministerstvo školstva do toho môže vstúpiť, keď niekto nie je spokojný, a potom vo verejnom záujme môže aj nad rámec rozhodnutia VÚC otvoriť prvú triedu v tej-ktorej škole.
Pýtam sa, čo je to - vo verejnom záujme? Aké sú tam kritériá? Kto bude ako rozhodovať? Takýto priestor, kedy môže a nemusí, vytvára naozaj priestor na korupciu, kde nie sú jasné pravidlá, kde nie je nárokovateľnosť. Obávam sa, že toto nie je dobré riešenie.
Ďalšie ustanovenie predloženej novely hovorí o tom, že ak cirkevné a súkromné školy budú chcieť aj napriek tomu limitu, ktorý určí VÚC, otvoriť prvé triedy, môžu tak urobiť, ale nemôžu si nárokovať na peniaze zo štátneho rozpočtu. To znamená, že vytvárame deti prvej a druhej kategórie, tie, ktoré majú nárok na normatív, tie, ktoré nemajú nárok na normatív. A dovolím si tvrdiť, že tuto asi to nebude v poriadku z pohľadu ústavnosti, ale však ak k takej situácii dôjde, Ústavný súd rozhodne, včera to už bolo povedané.
Vrátim sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, k štatistike. Ak stredné odborné školy produkujú viac nezamestnaných, nebolo by na mieste skôr sa zamerať na skvalitnenie stredných odborných škôl pred tým, než tam naženieme ďalších študentov. Navyše, pán minister, ak máte viac finančných zdrojov, pretože stredné odborné školy majú vyššie normatívy, potrebujete viac finančných zdrojov, ak ich máte, dajte ich pedagógom, dajte ich učiteľom, nepedagogickým zamestnancom, oni si to zaslúžia. Nenaháňajte a nevlievajte peniaze do niečoho, čo možno až tak dobre nefunguje. Naozaj, učitelia, pedagógovia, asistenti pre učiteľov si to zaslúžia viac, ako podporovať školy, ktoré produkujú nezamestnaných.
Druhá téma, ktorú otvára táto novela, o ktorej sme sa možno menej včera bavili, je navrhovaný priemer známok. No, o čom je známkovanie dnes? Známkovanie odráža skôr vnútorné nastavenie školy než nejaké objektívne meranie. Nie všade je rovnaké. Dokonca, a dovolím si zacitovať, už aj na vysokých školách neberú výsledky známok nejak do úvahy. Citujem: "Od stredoškolských výsledkov sme upustili, pretože známky neodrážali úroveň vedomostí", hovorí prorektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo. Mnohí jednotkári podľa neho na prijímacích skúškach nezvládli ani jeden test, trojkári z výberových gymnázií zase pre zlé známky strácali body a napriek vynikajúcim výsledkom v testoch padali pod čiaru.
Naozaj chceme spôsobiť to, že len preto, že na nejakej škole je prísnejšie známkovanie, týmto deťom zatvoríme dvere na ďalšie vzdelávanie na gymnáziách a pošleme ich na stredné odborné školy alebo ešte niekam inde? Som presvedčená, že keď sa začneme zahrávať so známkami, doplatia na to predovšetkým žiaci prísnejších učiteľov, ktorí kladú vyššie nároky. A tak ako bolo povedané, zvyšuje to riziko korupcie, kedy sa známky budú vybavovať, kupovať.
Ešte si povedzme, čo to vlastne je ten priemer 2, priemer 2,75, pretože tak sú nastavené tie kritériá pre vstup na gymnáziá a vstup na stredné odborné školy. Niekde som zachytila, že takto to má vyselektovať na gymnáziá naozaj tých najlepších. Jeden profesor matematiky mi spracoval takúto tabuľku. Čiže povedzme si, čo znamená priemer 2. Slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "2", dejepis "1", zemepis "1", matematika "4", prírodopis "1", fyzika "2", chémia "2", občianska výchova "1". Je to naozaj o tom, že to nie je výmysel, to je prepočet. Tu máte, ľahko vypočítame. 17 deleno 9, rovná sa 1,89, 18 deleno 9, rovná sa 2. Naozaj to nie sú výmysly. Neviem na základe čoho ste prišli aj k týmto číslam, vy, pán minister. Dokonca už aj koluje jeden vtip na tému týchto známok, že pôvodne údajne žiaci, ktorí mali byť prijímaní na gymnáziá, mali dosahovať priemer 0,9. Ale hovorím, neviem na základe čoho sa dospelo k týmto číslam.
Takisto pre stredné odborné školy 2,75. Známky - slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "3", dejepis "2", zemepis "2", matematika "4", prírodopis "2", fyzika "4", chémia "3". Opakujem, pre mňa celý tento nápad robiť nejaké priemery a škatuľkovať deti podľa známok nie je dobrý. Navyše naozaj sa ukazuje, že vôbec to nie je o tom, že na gymnáziách budú len jednotkári, dvojkári, ale ten priemer môže byť aj takto vnímaný alebo takto vyrátaný, ako som ho uviedla. Opakujem, nie je to môj výpočet, je to výpočet profesora matematiky.
Ďalší bod predkladanej novely hovorí o tom, že výnimku na prijímačky môžu dostať tí, ktorí budú mať vynikajúce výsledky v monitore 9. Priznám sa, že celkove toto testovanie na jednej strane áno, je potrebné, aby sme dokázali porovnávať jednotlivé školy. Na druhej strane, nemyslím si, že je úplne optimálne, nakoľko sa robí len z dvoch predmetov a viacerí pedagógovia hovorili, že odkedy sa začali zverejňovať tieto výsledky, v duchu hesla "Len aby sme v hanbe nezostali", pomáhajú žiakom pri týchto testoch. Aj ja rovnako krútim hlavou. Je to smutné, pán minister, ale je to tak. Čiže nedá sa povedať, že toto meranie je najobjektívnejšie. Dá sa zobjektívniť a aj mám jeden návrh, ktorý by som chcela v krátkom čase predložiť. Ale opakujem, nemyslím si, že toto má byť zase jeden z tých indikátorov, ktorý môže byť kľúčový pri rozhodovaní. Pre mňa je podstatnejšie: sloboda rozhodnúť sa, akú vzdelávaciu cestu si chcem zvoliť.
Takže aby som to zhrnula, východisková myšlienka bola dobrá, zvýšiť kvalitu, optimalizovať sieť, avšak predkladaný návrh spôsobí, že sa to úplne minie účinku. Podľa mňa je to nesystémový krok, je to krok, ktorý sa v krátkej dobe ukáže ako zlý, pretože naozaj môže spôsobiť chaos, kedy samosprávy nebudú schopné sa dohodnúť, ktoré ročníky áno, ktoré nie, kedy šikovní žiaci alebo prísnejších pedagógov budú mať horšie známky a tým pádom budú diskvalifikovaní zo štúdia na gymnáziách. Myslím si, že toto, tento chaos, ktorý môže byť spôsobený, nie je fér, a že naši učitelia, predovšetkým naše deti si ho nezaslúžia. A opakujem, strata možnosti slobodne sa rozhodnúť, na akú školu pôjdem, je vážna, a preto ja sa pripájam a dávam tiež procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní v tomto materiáli, a aby sa vrátil predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, vy hovoríte, že my tu niečo démonizujeme. Ja chcem vás vyzvať, aby ste prestali démonizovať súkromné školy a to, že vyberajú všetky poplatky. Viete veľmi dobre, a fakty nepustia, že súkromné školy nevyberajú všetky poplatky, iba možno čiastočne niektoré ich vyberajú, ale nie je pravda, že všetky súkromné školy vyberajú poplatky. Ak sa nechcete zaradiť k vášmu predsedovi v počte nepravdivých výrokov, tak naozaj si overte, ak to neviete, čo hovoríte, ale neklamte. To je fakt. A vy veľmi dobre viete, že sa nevolajú školy súkromné preto, že podnikajú, ale preto, že im to ukladá zákon. Ale sú to veľakrát neziskové organizácie, ktoré nemôžu ani profitovať z toho. Veľmi dobre tieto veci ovládate. A príde mi neférové, že takto zavádzate spoločnosť a démonizujete súkromné školy.
A ešte by som mala jednu prosbu na vás, ak by ste mohli vysvetliť vášmu kolegovi pánovi poslancovi Blanárovi, že aj súkromné, aj cirkevné školy musia dodržiavať legislatívu, nemôžu vyučovať to, čo chcú. Nie je to tak, že sa povie, dajte peniaze, a my si robíme, čo chceme. Tam platia tie isté pravidlá, je tam tá istá školská inšpekcia, ktorá dokonca voči súkromným školám je aj prísnejšia, keď môžu zobrať aj časť normatívu, pokiaľ sa dôjde na nejaké pochybenie alebo zlyhanie. Takže ja vás poprosím, vysvetlite mu to. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a za pripomienky. A myslím si, že v tomto sa naozaj zhodneme, že v záujme detí by tieto peniaze mali putovať za nimi aj na voľnočasové aktivity, ale, tak ako bolo povedané, aj do všetkých školských zariadení. Preto ja opäť budem apelovať na vládu a na stranu SMER, aby podľa možností zmenili ešte tento návrh a zakomponovali doň aj tú účelovosť alebo teda vynakladanie týchto peňazí, aby boli účelovo viazané na tieto aktivity. Myslím si, že v konečnom dôsledku to môže pomôcť aj samospráve a starostom, pretože, áno, aj taký príklad som počula, že bol vyvíjaný tlak z nejakých lobistických skupín stavebných, aby teda nedali všetko na vzdelávanie alebo na voľnočasové aktivity, že potom však sa dohodnú, urobia tam jednu budovu, chodník, samospráva a starostovia budú mať z toho províziu. Čiže ak budú financie účelovo viazané, tak vlastne budú sa musieť použiť na to, na čo sa rozhodlo zo strany štátu, že sa majú použiť. A naozaj nebude tu priestor na nejaké špekuláciu, nejakú korupciu. A hovorím, nechcem hádzať samosprávu do jedného vreca, sú aj takí, ktorí dávajú ešte viac na to vzdelávanie a na aktivity pre deti, čo je chvályhodné, ale myslím si, že tak ako sú centrá voľného času, ktoré zneužívali tento systém aj pri novom financovaní, pri novom nastavení, sa nájdu takí, ktorí to budú zneužívať. A tak ako zneužívali ten starý systém samosprávy, aj tento nový môžu tak zneužívať. Čiže naozaj skúsme sa zamyslieť nad tým, ako zmeniť tento návrh tak, aby peniaze určené pre deti sa k nim naozaj aj dostali. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte, aby aj ja som k tejto téme povedala pár slov, aj keď sledujúc pána ministra, myslím si, že už dávno on vie, ako to celé dopadne, a teda že len si to tu odtrpí pri nás. Chcem ale povedať naozaj zopár faktov.
Myslím si, že táto debata je veľmi dôležitá dnes, ktorú tu vedieme, pretože je nielen dôležité, kam naše deti chodia do školy, čo sa učia, ale aj ako trávia voľný čas. A som presvedčená o tom, že ak sa štát rozhodne dať financie aj na voľný čas pre deti, že tieto financie by sa k tým deťom mali dostať. Aj predo mnou kolega poslanec Hraško hovoril o VZN, o tom, aká je dnes situácia. Ja nechcem démonizovať samosprávu, ale faktom je, ja vám to môžem ukázať, je x obcí, miest, ktoré nedávajú nielen do centier voľného času, ale ani do iných školských zariadení to, čo by mali dávať, preto mne je ľúto, že dnes keď máme tento zákon v parlamente, že sa nebavíme o zmene financovania ako takej, že naozaj sa nebavíme o tom, ako dostať peniaze, ktoré sa štát rozhodne dať na deti, na ich vzdelanie, na ich voľnočasové aktivity, že sa nebavíme o tom, ako účelovo viazať tieto prostriedky, aby samosprávy nemohli samovoľne s nimi nakladať. Ja chápem situáciu v samosprávach, tak ako viacerí moji kolegovia povedali, že je kritická a veľakrát sa rozhodujú naozaj v istých situáciách, keď musia zvážiť použitie každého eura. Ale myslím si, a dovolím si to zopakovať už niekoľkýkrát na tejto pôde, deti sú naša budúcnosť. Ak my uprednostníme jednu-dve diery na chodníkoch, ale zanedbáme výchovu našich detí, tak sa nám to potom vráti v oveľa v horšom stave.
Taktiež chcem zopakovať ten názor, že ak prejde táto novela zákona, víťazom bude ZMOS, a nie deti, nie rodičia, nie vychovávatelia, nie tí, ktorí chcú zabezpečiť deťom zmysluplnú aktivitu.
Chcem aj upozorniť ctených kolegov, ktorí nie sú v školskom výbore a ktorí sa možno menej zaoberajú touto problematikou, že aj napriek tomu, že boli vážne pripomienky, napriek tomu, že aj rodičia, aj ďalší zúčastnení na rozporovom konaní upozornili na tieto nedostatky, rozpor zostal a vláda schválila tento materiál aj s rozporom. Čiže nie je to tak, že by nastala nejaká zhoda, nie je to tak, že by sa rozpor bol býval odstránil.
Taktiež chcem podotknúť jednu vec, a síce spôsob, akým sa skomplikuje život jednotlivým centrám, keď budú musieť dohadovať s jednotlivými obcami, s rôznymi výškami, ktoré určia pre jednotlivé deti, ako rozpíšu nákup lopty. Kúpia loptu pre deti? A ako si to vyúčtujú, keď budú rôzne financie z rôznych obcí? Ako zaúčtujú iné položky? Myslím si, že v tom budú mať väčší chaos. Myslím si, že to bude administratívna záťaž pre tieto centrá voľného času. Myslím si, že to zníži kvalitu poskytovania služieb a že to pôjde teda na úkor detí. A, samozrejme, mnohí, mnohí to zabalia. A možno tak ako kedysi, pán poslanec Hraško, to budú robiť za „pánboh zaplať“. Ale, opakujem, ak štát chce vynaložiť a vynakladá financie aj na voľnočasové aktivity, mal by dohliadnuť na to, aby sa k tým deťom aj dostali.
Ak hovoríme o tom, že systém bol zneužívaný, poďme do toho. Poďme zmeniť systém, teda poďme odstrániť tie centrá voľného času, ktoré ho zneužívali, poďme odstrániť tie nedostatky, ale nebúrajme úplne, úplne celý ten dom, lebo potrestáme naozaj aj tých poctivých.
Takže na záver tohto môjho krátkeho vystúpenia by som chcela povedať, že táto novela bola šitá horúcou ihlou, nebola prekonzultovaná s odborníkmi, absolútne nezachytáva potreby detí. A neviem, či si dovolím tvrdiť to, že automaticky keď zoberieme deťom loptu, bude to znamenať, že začnú drogovať. Ja pevne verím, že to tak nebude. Ale, opakujem, myslím si, že ideme proti tomu, čo by sme mali v skutočnosti podporovať. A preto aj ja sa pripájam k uvedenému a dávam procedurálny návrh vrátiť tento materiál na prepracovanie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len by som zareagovala jednou otázkou na pán poslanca Hraška. Odkiaľ viete, že práve tých 5 % je ten počet žiakov, ktorí intelektuálne na to majú, aby išli na osemročné gymnázium? Prečo práve 5 %. Čo keď je to šesť, ktorí by spĺňali tie kritériá? Nie sú dôležitejšie tie kritériá? Každé osemročné gymnázium, pokiaľ viem, má prísne prijímačky. Tam nech je tá selekcia, ale nie v tom, že my povieme, že 5 % z populácie. Však v tých mestách to môže byť, niekde môže byť 2 % z toho ročníka, niekde 5 %, niekde 6. Ako ak by ste mi toto mohli vysvetliť. Ďakujem.