Áno, ďakujem pekne. Máme tu úplne legitímne, podľa mojej mienky, pretože najmä tie reštrukturalizácie Doprastavu a Váhostavu, samozrejme, vzbudili pozornosť, sú obrovským problémom a upozornili na právnu úpravu reštrukturalizácií, respektíve prax, ktorá sa odvinula okolo reštrukturalizácií ako takých, a máme tu teraz iks návrhov, respektíve očakávame aj ďalšie návrhy, ktoré sa budú týkať tejto témy.
Ja tak mám potrebu možno povedať, že sa mi javí, že aj v tomto prípade ako keby sme spätne cez parciálne úpravy jednotlivých inštitútov sa snažili riešiť to, čo nefunguje preto, pretože nefunguje podstata systému, ak to mám takýmto spôsobom nazvať. Za normálnych okolností, keď je podnikateľovi iný podnikateľ dlžný, a to je teraz jedno, v akom je to vzťahu a či je to Váhostav, ktorý je dlžný živnostníkovi, alebo je to medzi inými dvomi podnikateľmi, tak podnikateľ, ktorý je veriteľ, pokiaľ ide o takýto bežný vzťah, podá návrh na platobný rozkaz, ten platobný rozkaz by mal mať v ruke najneskôr do mesiaca, na základe toho by mal začať exekúciu a do dvoch mesiacov by mal mať peniaze na účte. To je fungujúca situácia, ktorá vylúči tieto situácie, ktorým dnes čelíme. A my sa situáciám, ktorým dnes čelíme, snažíme čeliť rôznymi zásahmi do právnej úpravy reštrukturalizácie.
Vopred predosielam, že to nie je tak, že ja by som teraz chcela tvrdiť, že právna úprava a reštrukturalizácia je skvelá a že po skúsenostiach po iks rokoch netreba do nej vstúpiť. A keby všetky podniky na Slovensku boli ako Váhostav a Doprastav, tak by som dokonca možno povedala, že reštrukturalizáciu v našom právnom poriadku možno ani nepotrebujeme, pretože v skutočnosti sú to firmy, ktoré nie sú tí najväčší zamestnávatelia na Slovensku, a sú to firmy, ktoré sú strašne rýchlo nahraditeľné, pretože je to segment, kde je obrovská konkurencia, hej? Takže aj keby zbankrotovali, tak prídu iní a nakontrahujú v zásade asi tých istých ľudí, ktorí tie činnosti vykonávajú.
My reštrukturalizáciu potrebujeme mať v právnom poriadku asi kvôli iným podnikom a síce tým, ktorí sú naozaj veľkí zamestnávatelia. Ja neviem, poviem U. S. Steel alebo Podbrezová, hej? Že tam keby sa niečo stalo, tak stojí za to zachraňovať ten podnik cez reštrukturalizáciu a potom nemá zmysel ani hovoriť o tom, že veritelia nezabezpečení musia dostať 100 % úhrady svojej pohľadávky. Nie, tam sa bude hľadať ten balans, aby zamestnanosť ostala, aby zamestnanci dostali svoje platy a bude sa hľadať balans medzi uspokojením veriteľov, či zabezpečených, nezabezpečených alebo tých ostatných. Na to potrebujeme inštitút reštrukturalizácie.
Sledujúc niektoré vstupy do tej právnej úpravy pod dojmom Váhostavu, Doprastavu, mám pocit, že dokonca by sme sa mohli dostať do právnej úpravy, ktorá nám v tých prípadoch, kedy to budeme potrebovať, môže vážne skomplikovať reštrukturalizáciu, a opakujem, nie som tá, ktorá si myslí, že reštrukturalizácia nepotrebuje vážne preorať. Bola som pri tvorbe toho návrhu zákona, viem, s akými úmyslami bol tvorený. A myslím si, že v tomto priestore nefungujúcich inštitúcií vymáhateľnosti práva v zásade aj banky, ktoré majú pomerne silnú pozíciu jak v konkurzoch, tak v reštrukturalizácii, bola im daná cielene kvôli tomu, aby tá ich istota vymožiteľnosti pohľadávky bola vysoká, aby sa to prejavilo na úrokových sadzbách et cetera, čiže to malo svoj dôvod, že tú pozíciu vo veľkej miere zneužívajú predovšetkým v reštrukturalizácii. Pravdepodobne sú motivované tým, že keby také firmy ako Doprastav a Váhostav naozaj zbankrotovali, tak by sa ukázalo, že pravdepodobne ich miera zabezpečenia je pomerne slabá, čiže oni potrebujú udržať tú firmu, čiže je tam nejaká asi kolízia medzi týmito, kolúzia medzi týmito dlžníkmi a bankami.
Čiže som presvedčená o tom, že reštrukturalizovať bude treba, a myslím si, že to pozadie práve týchto reštrukturalizácií, o ktorých hovoríme, Doprastav a Váhostav, je pozadie firiem, ktorých má záujem niekto držať, dáva im štátne zákazky a zároveň je tu kolúzia s bankami. To chcem povedať, pretože od týchto dvoch reštrukturalizácií sa v zásade odvíjame a potvrdzuje mi to v zásade aj fakt, že táto vláda napriek tomu, že vedela, že Doprastav ide do reštrukturalizácie, že Váhostav ide do reštrukturalizácie, neurobila ale vôbec nič, lebo táto vláda dokáže prísť so skráteným legislatívnym konaním hocikedy s hocičím. Ale tentokrát neprišla so skráteným legislatívnym konaním. Ani s takým, aby povedala, reštrukturalizácie treba riešiť, ale teraz nám niečo padá na hlavu, tak tam dajme aspoň to minimum, že to minimum, nejaká suma tu bude, ktorú budú musieť tí dodávatelia dostať.
Neprišla a mohla s tým prísť, hej? Mala na to iks príležitostí.
Ja predkladám tiež návrh zákona, ktorý sa nesnaží riešiť reštrukturalizácie ako celok. Snaží sa naozaj riešiť len tento jeden malý výseč a prvýkrát som to predkladala v apríli minulého roku, to ešte nebol schválený reštrukturalizačný plán Doprastavu a Váhostav ešte nebol v reštrukturalizácii, len sa vedelo, že do nej pôjde.
Myslím si, že to, čo je kľúčový problém týchto dvoch reštrukturalizácií, je naozaj, že táto vláda drží Doprastav a Váhostav... (reakcie z pléna), končím, ... drží Doprastav a Váhostav, pretože má na tom nejaký záujem a je tu kolúzia aj s bankami. A druhou vážnou príčinou, prečo dodávatelia sú bezmocní, je, že počas týchto troch rokov sa absolútne nič nespravilo s rýchlosťou súdnych konaní, pretože to, čo má fungovať, jednoducho nefunguje. To som chcela k tomu principiálne povedať a možno aj preto, pretože priznám sa, že s týmto návrhom v niektorých bodoch nesúhlasím. Pretože ja vidím zmysel v tom, že keď mám jednu pohľadávku, tak si jednoducho riešim túto pohľadávku exekúciou a keď mám, keď existuje viac pohľadávok, tak potom na to je už konkurz, pretože zase, šijeme to nejakou ihlou na súčasné pomery, ale keď to takýmto spôsobom uvoľníme, tak si pamätám aj situácie vážneho zneužívania bankrotovej legislatívy aj na ako keby poškodenie konkurencie alebo až vydieranie. Mám pohľadávku, tak dám návrh na vyhlásenie konkurzu a už máš problémy. Takže ten balans tu proste jednoducho hľadať treba podľa mojej mienky, a preto som mala to entrée, pretože si uvedomujem, že všetky tieto návrhy prichádzajú z nejakej situácie, v dobrom úmysle, ale znovu sa musím vrátiť k tomu, že podstata problému ostáva nedotknutá.
Ďakujem pekne.
