Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.3.2015 o 10:14 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.4.2015 16:13 - 16:23 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Pekný deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, tak sme sa dočkali. A tak sme sa dočkali a kolegovia zo strany SMER vedia, za čo majú zahlasovať. Týždeň zasadá najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, aby sa dnes cez televíznu obrazovku s hodinovým oneskorením dozvedel, čo je legislatívne riešenie reštrukturalizácie Váhostavu, alebo čo musí urobiť zákonodarný zbor tejto republiky, aby dohoda všetkých zúčastnených pri reštrukturalizácii Váhostavu mohla klapnúť.
Hovorím to naschvál takýmto spôsobom, pretože pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený pani poslankyňou Vittekovou, smeruje k tomu, aby sa vytvorili legislatívne podmienky na to, aby to, čo bolo dohodnuté medzi hlavnými aktérmi, kľúčovými hráčmi v rámci reštrukturalizácie Váhostavu pod tlakom verejnosti, mohlo byť naplnené.
To, čo je pre mňa z toho neprijateľný príbeh, je, že tá právna úprava sa bude vzťahovať na ďalších iks reštrukturalizácií, o ktorých nič nevieme a nevieme, či im to prospeje, poškodí, nebudú z toho reštrukturalizácie, alebo aký bude z toho výsledok. Lebo v konečnom dôsledku najvyšší zákonodarný zbor prijme právny predpis, ktorý bude mať všeobecnú platnosť. Ja rozumiem tomu, že sú situácie v živote krajiny, v živote spoločnosti, ktoré vyžadujú rýchly legislatívny zásah, niekedy aj účelový, ale vyžaduje sa rýchly zásah na to, aby sa vytvoril priestor na možno spravodlivejšie riešenie, alebo zabránenie nejakých škôd.
V tomto prípade ale ten priestor ide nad rámec toho, čo je podľa mojej mienky prijateľné, pretože, odcitujem, čo povedal zástupca veriteľov Váhostavu pán Blaho na tlačovej konferencii: "Vzhľadom na krátkosť času do ukončenia reštrukturalizácie sme dosiahli prijateľný výsledok." A ja sa pýtam, aká krátkosť času? Tá reštrukturalizácia prebieha štandardným procesným mechanizmom. Krátkosť času vznikla len tým, že kľúčoví veľkí hráči v rámci reštrukturalizácie Váhostavu dali úplne nabok nezabezpečených malých subdodávateľov Váhostavu spôsobom, ktorým prekročili všetky hranice, pretože 15 % je prekročením všetkých hraníc.
To, že dnes vznikla nejaká nová dohoda medzi kľúčovými hráčmi aj v prospech nezabezpečených subdodávateľov Váhostavu, to je výsledok verejného tlaku a verejnej reakcie na tento škandálny prípad. A keď mohla vzniknúť dnes, mohla vzniknúť aj včera, mohla vzniknúť aj pred týždňom a mohla vzniknúť aj pred mesiacom. A mohla vzniknúť aj bez akejkoľvek ingerencie štátu, pretože keď dnes môže pustiť pán Široký svoje akcie, tak ich takisto mohol pustiť pred mesiacom. A keď môže pustiť 49 % akcií, tak mohol pustiť aj 51 % akcií alebo 60 % akcií, aby bez ingerencie štátu boli uspokojení nezabezpečení subdodávatelia Váhostavu do tej výšky, ktorá je prijateľná.
Dnes lámeme pravidlá kvôli tomu, aby sa mohla naplniť dnešná dohoda, pričom si myslím, že vlastne z celého toho pozmeňovacieho návrhu vlastne potrebujeme možno len jedno ustanovenie. Ešte som si to tak detailne nepozrela. A je to to ustanovenie, ktoré umožňuje robiť zmeny v reštrukturalizačnom pláne až do schvaľovacej schôdze veriteľov. To je to ustanovenie, ktoré nám otvára dvere preto, aby teda tie banky mohli ešte niečo pustiť pre malých.
A v zásade platí, že keď teda sa stáva ten reštrukturalizačný plán otvorený, tak aj pán Široký to môže pustiť cez reštrukturalizačný plán a nie bokom. A potom nepotrebujeme žiadnu ingerenciu štátu, nepotrebujeme žiadne zlé pravidlá pre ostatné reštrukturalizácie, ktoré dnes prebiehajú. Myslím si, že toto je veľmi škodlivý precedens, ktorý predstavuje tento pozmeňovací návrh, pretože je škodlivý pre celkové prostredie, ktoré sa tým nastavuje pre reštrukturalizácie ako také. Takže som presvedčená o tom, že keď pán Široký môže pustiť akcie mimo reštrukturalizácie, tak ich môže pustiť aj v rámci reštrukturalizácie a v rámci reštrukturalizačného plánu, ktorý je pre všetkých účastníkov reštrukturalizácie záväzný.
Keď sa na to pozrieme, tak v zásade platí, že aj výsledok toho, čo máme na stole, asi zodpovedá tej téze, že ak sa zrazí záujem pána Širokého so záujmom štátu, tak spravidla vyhráva pán Široký a to isté platí aj po tejto reštrukturalizácii, pokiaľ prebehne podľa týchto pravidiel. Opakujem, keď teda zákonodarný zbor sa rozhodne otvoriť priestor pre zmeny reštrukturalizačného plánu až po schvaľovaciu schôdzu veriteľov, je tu voľný priestor, aby každý, nielen banky, nielen veľkí veritelia, ale aj majitelia Váhostavu v rámci reštrukturalizačného plánu pustili toľko, aby boli subdodávatelia zabezpečení.
Chcem povedať, že celý spôsob prerokovávania novely Obchodného zákonníka a s tým súvisiacich predpisov, vrátane spôsobu predloženia tohto pozmeňovacieho návrhu, kvôli ktorému tu v zásade celý týždeň sme sedeli a rokovali, aby sme ho nakoniec takýmto spôsobom v druhom čítaní v pléne dostali na stôl, je pre mňa ako poslankyňu Národnej rady absolútne neprijateľný a viete, čakať na to, ako sa dohodnú veľkí hráči s premiérom a ministrom spravodlivosti a potom dvíhať ruky, je skutočne dehonestujúce pre parlament a dehonestujúce pre väčšinu parlamentu a chcem povedať, že to je pozícia, ktorá je pre mňa absolútne, ale absolútne neakceptovateľná.
Napriek tomu by som chcela požiadať, a berte to ako procedurálny návrh, aby bola prerušená rozprava, alebo pred ukončením rozpravy aby bol vytvorený priestor na to, aby zasadol ešte raz ústavnoprávny výbor a pozmeňovacie návrhy boli prerokované v ústavnoprávnom výbore, aby sme vytvorili aspoň aký-taký priestor, aby poslanci, ktorí zjavne budú pripravení zdvihnúť za ten pozmeňovací návrh ruku, aby aspoň si mohli zachovať to dekórum a tváriť sa, že vedia, za čo budú dvíhať ruky.
Žiaľ, tento spôsob prerokúvania a riešenia je pre stranu MOST - HÍD neprijateľný, preto nebude môcť zaňho zahlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2015 10:07 - 10:07 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No máme presne týždeň času, lebo o týždeň bude schôdza veriteľov Váhostavu a keďže asi vyžaduje legislatívne riešenie, ste usúdili, tak za ten týždeň by sme ju mali schváliť, podpísať prezident a ešte by mala byť v Zbierke zákonov. Takže, pán podpredseda, ja by som vás poprosila, keby ste zabezpečili, aby ten finálny návrh vášho riešenia sme konečne videli. Poprosím, finálny návrh riešenia strany SMER by som rada videla na stole. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.4.2015 17:25 - 17:40 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, táto mimoriadna schôdza je preto, aby sa našlo riešenie pre prebiehajúce reštrukturalizácie. A konkrétne impulzom pre túto mimoriadnu schôdzu bola reštrukturalizácia Váhostavu. Vláda asi celkom správne usúdila, že možno pre spravodlivé riešenie prebiehajúcich reštrukturalizácií treba zmeniť zákon. Inak by nebola mimoriadna schôdza a inak by minister spravodlivosti v skrátenom konaní nepriniesol novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. (Ruch v sále.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste išli diskutovať mimo rokovacej sály, nemôže takto pani poslankyňa v kľude vystúpiť.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Dámy a páni, dovolím si zopakovať, že táto mimoriadna schôdza je preto, pretože vláda usúdila, že riešenie prebiehajúcej reštrukturalizácie podniku Váhostav a ďalších prebiehajúcich reštrukturalizácií vyžaduje legislatívne riešenie. Rokujeme o návrhu novely Obchodného zákonníka a súvisiacich noviel ďalších zákonov. Ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, má pokiaľ si dobre pamätám, dvanásť článkov, pán minister. To znamená, novelizujeme jedenásť zákonov. Tá najväčšia novela sa týka Obchodného zákonníka.
Ja si opäť dovolím pripomenúť ten fakt, ktorý som tu už spomínala a ktorý nepopiera ani pán minister, že veľká časť toho, čo dnes prerokovávame v prvom čítaní po schválení skráteného legislatívneho konania, je novela Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov, ktorých nadobudne účinnosť časť 1. júla 2015 a časť 1. januára 2016, a z povahy veci s prebiehajúcimi reštrukturalizáciami a s prebiehajúcou reštrukturalizáciou Váhostavu nemajú nič spoločné, pretože sa týchto prebiehajúcich reštrukturalizácií nemajú ako dotknúť (týchto samotných prebiehajúcich reštrukturalizácií).
Ja preto si dovolím opakovane povedať, že považujem za veľmi zlý krok, keď takýto rozsiahly návrh zákona, ktorý sa zásadne dotýka podnikateľského prostredia, neprechádza štandardným legislatívnym procesom. (Potlesk.)
Ja viem, pán minister, že z veľkej časti, možno zo štyroch pätín, vypočítal pán kolega Kadúc, je to text zákona, ktorý tu už v pléne bol. Ale z istej časti je ten text zmenený. A my veľmi dobre vieme, že každá takáto zmena potom sa premieta aj do tých ďalších vzťahov. A nie je to teda identický návrh zákona, ktorý sme tu už prerokovávali a ktorý prešiel štandardným legislatívnym procesom.
A ja chcem týmto teraz upozorniť podnikateľskú obec, Asociáciu zamestnávateľských zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov, zväz živnostníkov, že pravdepodobne do piatka bude schválená veľká novela Obchodného zákonníka, o ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú detailnú predstavu. Nepripomienkovali ju. A možno ich prekvapí, možno v dobrom, možno v zlom. A možno by bolo dobré, keby si ju teda do rána skúsili prečítať, ak majú k tomu nejaké komenty, lebo tá novela Obchodného zákonníka má zvýšiť čistotu podnikateľského prostredia, čo je záslužná vec.
A ja dopredu hovorím, že s filozofiou a s mnohými tými inštitútmi, ktoré sa zavádzajú, súhlasím, pán minister, ja 25 rokov učím obchodné právo budúcich právnikov, ale ja si netrúfam, aj keď je z veľkej časti tá novela totožná s tou predchádzajúcou novelou, z večera do rána posúdiť všetky ustanovenia tejto novely Obchodného zákonníka. Proste odkedy ste to sem doniesli, riešime kauzu Váhostav, sústredím sa na úplne iné otázky, na tie, ktoré riešite v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
Je absolútne neprimerané chcieť od poslancov, chcieť od všetkých, ktorých sa v budúcnosti bude novela Obchodného zákonníka týkať, aby z večera do rána posudzovali túto právnu úpravu. Je to neprimerané, je to znevažovanie vážnosti tohto typu legislatívy. Musím to povedať.
A je mi to o to viacej ľúto, pretože, opakujem, z toho s mnohým súhlasím, na mnohé sa teším, ale nechápem, prečo tie paragrafy, keď majú byť účinné od 1. januára 2016 a od 1. júla 2015, musíme dnes riešiť v takom chvate, keď, opakujem, prebiehajúcich reštrukturalizácií sa nedotýkajú, pretože z povahy veci nemajú, ako sa ich dotýkať, skončí ten Váhostav v polke mája, nejakým spôsobom tá reštrukturalizácia. Toto bude účinné niekoľko mesiacov potom. Nedotýka sa to tejto mimoriadnej situácie bezprostredne. Kľudne to mohlo ísť štandardným procesom (májová schôdza, júnová schôdza, schválené, účinné, perfektné). Ešte by sme vám za to aj s veľkou pravdepodobnosťou zahlasovali. Ale, opakujem, je to neseriózne, voči podnikateľskému stavu je to neseriózne.
Nebudem sa teraz vyjadrovať k detailom, pretože to jednoducho v tejto podobe a takto narýchlo nemá význam a okrem toho sme v prvom čítaní.
Takže poďme k tým štyrom paragrafom, štyrom paragrafom, ktoré sa týkajú naozaj prebiehajúcich reštrukturalizácií, pretože prebiehajúcich reštrukturalizácií sa vlastne týkajú tri paragrafy v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a potom s tým nejako súvisí novela zákona, ktorá rieši ten mimoriadny bankový odvod.
Čiže meníme účelové použitie zdrojov, ktoré získavame z mimoriadneho bankového odvodu, aby sa mohli použiť dikciou zákona pre vklad do štátnej záručnej a rozvojovej banky na podporu podnikateľského prostredia, aby to bolo jasné, lebo podľa mojej mienky je to veľmi milé, že transfer zo štátnych aktív do záručnej banky, za ktoré sa vykúpi podľa toho pôvodného plánu, vykúpi štát pohľadávky veriteľov Váhostavu, to sa volá podpora podnikateľského prostredia, len aby sme rozumeli tomu, čo je napísané tu v tomto bode.
No a potom tam máme tie tri paragrafy, ktoré sa naozaj týkajú zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorých obsahom je, že aj keď bude schválený reštrukturalizačný plán, kde sa schváli nejaká miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov, tak za určitých podmienok pohľadávka nezabezpečených veriteľov ožije do výšky 40 % a tá podmienka je, že ten reštrukturalizovaný dlžník vytvorí zisk a bude ho chcieť prerozdeliť. Neviem, či je to riešenie pre Váhostav, pretože pravdepodobne to nie je finálna verzia. Viem v každom prípade, že to nie je dobré riešenie pre možno iné reštrukturalizácie, ktoré možno prebiehajú iným spôsobom štandardne. A môže ich to zmariť. Neviem, podnik alebo podnikateľský subjekt, ktorý je schopný do budúcnosti garantovať vyplácanie vyššej miery úhrady pohľadávok nezabezpečených veriteľov, prečo to nemôže mať jednoducho v reštrukturalizačnom pláne. Dnes nič neobmedzuje reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán nemusí byť stanovený na štyri roky, na päť rokov, môže byť stanovený na desať rokov. Nie je tam dnes limit. Čiže keď podnikateľský subjekt predpokladá, v budúcnosti že bude mať nejaké zisky, tak prečo si to nemôžeme naplánovať do reštrukturalizačného plánu? Reštrukturalizačný plán je totižto záväzný.
Vstupujeme do prebiehajúcich reštrukturalizačných konaní spôsobom, ktorý niektoré reštrukturalizačné konania môže zmariť. A vstupujeme do tohto konkrétneho reštrukturalizačného konania takýmto spôsobom vlastne len kvôli tomu, aby teda štát to mohol odkúpiť a mohli sme sa tváriť, že to, čo bude odkupovať štát za viac než má prisúdené v reštrukturalizačnom pláne, nie je úplne bezcenné, ale možno raz v budúcnosti, keď Váhostav vytvorí zisk, to bude cenné, pretože bude môcť z toho niečo vymôcť a nebude to úplne stratová investícia, úplne stratové prevzatie pohľadávok.
Počúvam ja o nejakej kapitalizácii pohľadávok, počúvam dokonca, všetko z televízie, aj o možnosti, vyjadril sa generálny riaditeľ včera večer v televízii, že možno prichádza do úvahy teda, že pán Široký nejaké akcie by teda aj vymenil za tie pohľadávky. A ja sa stále pýtam, prečo transakcie, ktoré sú možné dnes, nie sú zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne. Totiž potom k tomu nepotrebujeme vôbec žiaden štát, pretože tú tzv. kapitalizáciu pohľadávok bolo možné urobiť predsa aj dnes a v reštrukturalizačnom pláne tak, aby to bolo právne záväzné, pretože dnes je to nejaký sľub do budúcnosti, ktorý ale nie je záväzný, pretože jediné čo je záväzné, je reštrukturalizačný plán. Zmenilo sa na tom asi len to, že je tu nejaký verejný tlak, ktorý núti vládu, a je taký veľký, že teda núti už aj vládu alebo Roberta Fica tlačiť na pána Širokého, aby teda niečo urobil, pretože tá situácia sa nedá ustáť.
Ale zároveň platí, a zase vychádzam len z vystúpení z televízie jednotlivých aktérov, že pravdepodobne tieto tri paragrafy zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo výsledku budú zmenené a možno aj doplnené. Je to tak? (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister hovorí, že je to možné v prvom čítaní zmeniť, fajn. Postupujeme riadne, ale keďže to, čo je dnes aktuálne a kvôli čomu je táto mimoriadna schôdza, sú práve tieto tri paragrafy, pán minister. Tak v rámci prvého čítania ja nemám o čom diskutovať, pretože vy mi hovoríte, že je to možné, že budú zmenené. (Reakcia navrhovateľa.) Nemáme na stole žiadny poslanecký návrh na zmenu. Pán minister mi hovorí, že keď bude nejaký poslanecký návrh na stole, tak bude o čom diskutovať. To ste povedali práve teraz, pán minister.
Pán minister, my sme počas tohto volebného obdobia viedli mnohé celkom dobré vecné debaty, mnohokrát sme sa nezhodli v názore, mnohokrát sme sa zhodli v názore, ale musím povedať, že pokiaľ ide o tento návrh zákona, spôsobom, akým ho predkladáte, tým, že v takomto procese predkladáte zásadný návrh, ktorý sa dotýka podnikateľského prostredia, vy sám evidentne neviete, ako majú vo finále vyzerať tie tri paragrafy, ktoré sa budú týkať prebiehajúcej reštrukturalizácie Váhostavu, lebo vám to ešte pán Fico nepovedal cez televíziu, aká je tá definitívna verzia (Potlesk.), tak týmto konaním, týmto legislatívnym konaním ste sa diskvalifikovali. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2015 16:10 - 16:25 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nadviažem na predrečníka. Sme v skrátenom konaní a v skrátenom konaní k veľkej novele Obchodného zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov, z ktorých veľká časť má byť účinná 1. januára 2016 a iná veľká časť 1. júla 2015. To nemá čo robiť v skrátenom konaní. Tie štyri paragrafy, ktoré sa týkajú prebiehajúcich reštrukturalizácií, teda Váhostavu, budú vyzerať inak v konečnej fáze. Toto skrátené konanie nemá opodstatnenie. A stopnime ho, a teda položme na stôl, pre mňa, za mňa, v skrátenom konaní tie štyri paragrafy alebo tých päť paragrafov, ktoré majú riešiť Váhostav. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2015 18:04 - 18:06 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Áno, chcela som odpovedať pánovi poslancovi Čížovi, teda ktorý tu už nie je, ale napriek tomu mu odpoviem. To, čo ma citoval, to bola novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú som predkladala, ktorá bola cielene zameraná na vyriešenie vážnych alebo zásadných problémov konkurzného konania, ktoré sa ukázali v priebehu ôsmich rokov používania zákona. Do reštrukturalizácií zasiahla len okrajovo s tým, že ostali nám otvorené pre ďalšie novely tri veľké oblasti. S plným vedomím to hovorím, len každá novela má len jednu kapacitu. Ostal nám otvorený problém oddlženia fyzických osôb, ostal nám otvorený problém doriešenia reštrukturalizácií a ostal nám vtedy otvorený problém insolvenčného registra, ktorého tiež verím, že sa v nejakom čase dožijeme. A, no, vláda padla po pätnástich mesiacoch, takže na rade je táto vláda, aby v týchto prácach pokračovala.
A Eugen Jurzyca, áno, samozrejme, je to riešenie a je to dobré riešenie. A ja si myslím, že elektronizácia justície a napríklad aj také inštitúty, ako je insolvenčný register, ktorý by mal obsahovať istú masu dát, by prispeli k tomu, aby takéto informácie sme mali k dispozícii a vedeli sa podľa toho orientovať. Áno, súhlasím, je to dobrý nápad.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.4.2015 17:29 - 17:54 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Teraz neviem, v takom pomykove pozerám do radov poslancov strany SMER, tak dostala som avízo, že 17.30 má byť tlačová konferencia predsedu vlády a predsedu parlamentu, asi sa niečo deje a poslanci SMER-u sedia pred televíznymi obrazovkami, tak neviem, či by sme nemali teda ísť všetci. Pretože ja by som rada hovorila k skrátenému legislatívnemu konaniu a možnože je dobré sa o tom porozprávať, pretože keď nebudem to môcť zdeliť teraz kolegom zo strany SMER v nádeji, že si ma niekto vypočuje a možno začne nad tým uvažovať, tak, žiaľ, budem musieť vystúpiť aj v prvom čítaní a myslela som, že to zvládnem na jedenkrát. Tak, no, dobre.
Ale skrátené legislatívne konanie sa, samozrejme, nedá úplne oddeliť od obsahu toho návrhu zákona, ktorý máme na stole, a ja by som z hľadiska obsahu ten návrh zákona si rozdelila pracovne možno na také tri časti, aj keď to teraz nemyslím časti nejako chronologicky usporiadané, ale obsahovo na tri časti.
A jeden ten balík problémov, ktorý sa v tom návrhu zákona rieši, ktorý máme pred sebou, sú otázky alebo problémy, ktoré zjavne súvisia s prebiehajúcimi reštrukturalizáciami a zjavne aj s konaním reštrukturalizácie Váhostavu. Zároveň musím povedať, že ak som správne napočítala, tak to sú tri paragrafy z toho celého, pomerne hrubého návrhu zákona. Potom sú tam časti, ktoré tiež sa týkajú reštrukturalizácií, ale majú riešiť až tie budúce reštrukturalizácie, ktoré začnú až po vyhlásení zákona. A potom je tam ďalší obrovský balík, to sa týka najmä Obchodného zákonníka, ale nielen, ktoré možno majú riešiť niektoré otázky, ktoré súvisia aj s reštrukturalizáciou, ale súvisia hlavne s čistotou podnikateľského prostredia, chcú proste dávať nejaké ďalšie bariéry proti tunelovaniu; fajn, ale neviem, prečo sú v tomto balíku.
A poviem to preto, pretože ten návrh zákona je novela Obchodného zákonníka, ktorou sa zároveň menia ďalšie predpisy a tých predpisov dokopy, ktoré sa tu menia, je deväť. Ten zákon má deväť článkov a treba povedať, že časť tých zmien, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, bude účinných 1. júla 2015 a z hľadiska rozsahu tá najmasívnejšia časť, to sú tie veci, čo sa týkajú zlepšenia možno čistoty podnikateľského prostredia, zákaz vrátenia vkladov, zavedenie inštitútu krízy a všetko, čo s tým súvisí, register diskvalifikovaných osôb, má byť účinný 1. januára 2016. A ja sa musím pýtať, prečo o tom rokujeme dnes v skrátenom legislatívnom konaní, prečo o zásadných návrhoch, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, majú smerovať k čistote podnikateľského prostredia, nemôžeme mať štandardný legislatívny proces s pripomienkovým konaním.
Pán minister, ja viem, že v mnohom sú to návrhy, ktoré tu už v tomto pléne raz boli, ale nie je to identický návrh, pretože vy ste sa zaoberali medzitým aj pripomienkami prezidenta, aj našimi pripomienkami, ktoré odzneli tu v pléne a sú v nejakej podobe zapracované, a možno dobre a možno nie a možno by sa dalo ešte lepšie, ale v každom prípade, keď niečo má byť účinné 1. januára 2016 a má to skvalitňovať legislatívne prostredie, neviem, prečo o tom dnes rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.
Máte úlohu, pán minister, aj vy máte z vlády úlohu dodať pánovi premiérovi, predpokladám, že ste už dodali, podklady do akčného plánu za právny štát, ktorý vychádza alebo má vychádzať z iniciatívy pre právny štát, do ktorej sa zapojilo 14 zamestnávateľských zväzov, komôr neviem koľko, kde jedným zo zásadných bodov pripomienok podnikateľov a zásadnou úlohou aj pre vás, pán minister, je, ako skvalitniť legislatívny proces. Pretože časté zmeny zákonov, absencia pripomienkového konania, to, že pozmeňovacie návrhy a poslanecké návrhy zákonov nie sú v pripomienkovom konaní, je predmetom kritiky. A vy máte doniesť návrh riešenia. Tak ja mám pre vás riešenie, proste nerobte to, nedávajte nám takéto veci do skráteného legislatívneho konania, kde účinnosť bude o 10 mesiacov, veľmi pekne vás o to prosím, na to netreba akčný plán, na to sa treba len rozhodnúť, nie, toto nedonesiem teraz, dám to do pripomienkového konania. Čiže musela som to povedať, aj keď to nesúvisí s kauzou Váhostav.
Ale, samozrejme, musím sa dotknúť aj tých častí, ktoré súvisia s kauzou Váhostav a súvisia teda veľmi úzko s otázkami reštrukturalizácií. Treba povedať, že prebiehajúcich reštrukturalizácií sa naozaj budú dotýkať len tri paragrafy, takže len pri týchto troch paragrafoch je opodstatnené skrátené legislatívne konanie. Lebo teda keď lex Váhostav, tak lex Váhostav sú tieto tri paragrafy, a to sú tie paragrafy, ktoré riešia práve tú otázku, aby nezabezpečení veritelia dostali teda 40 % svojich pohľadávok v rámci reštrukturalizácie.
Chcem sa k tomu vyjadriť, aby sme rozumeli, o aké riešenie v tomto prípade ide. V zásade už sa tu o tom hovorilo, ale ja sa to pokúsim poňať síce veľmi zjednodušene, ale predsa len trošičku menej z toho komunikačného hľadiska, ale možno trošku viacej z toho právneho hľadiska.
Čo sa reálne v zákone hovorí. V zákone, ktorý navrhujete, konkrétne to je § 155a, sa hovorí, že: "Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky aspoň do výšky 40 % ich zistených pohľadávok." Ďalej sa hovorí: "Plnenie poskytnuté veriteľom podľa odseku 1 nad rozsah určený plánom sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie."
Aby bolo jasné, tu sa nehovorí o tom, že by nezabezpečení veritelia mali podľa novej právnej úpravy nárok na úhradu 40 % svojich pohľadávok. Právny nárok, vymáhateľný právny nárok budú mať na to, čo im prizná reštrukturalizačný plán. To, čo je priznané v reštrukturalizačnom pláne, do tej výšky 40 %, je to, čo my právnici voláme naturálna obligácia, čiže keď to dlžník zaplatí, nebude to bezdôvodné obohatenie, to znamená, nebude to musieť ten veriteľ vrátiť. Ale ten veriteľ to nebude môcť vymáhať, rozumieme sa? A tá poistka, jediná poistka; pán Hlina nerozumie.
Keď máte pohľadávku, pán Hlina, tak ju môžte vymáhať. Spravidla ju môžte vymáhať v nejakej lehote, ktorá sa volá premlčacia lehota, a pokiaľ uplynie táto premlčacia lehota, tak už asi neuspejete na súde, keď ju budete chcieť vymáhať, pretože tá druhá strana vám to namietne. Ale keď vám to tá druhá strana dobrovoľne zaplatí, tak si to môžte nechať, lebo vám nezanikla tá pohľadávka po uplynutí tých štyroch rokov.
A toto je niečo, tento konštrukt nie je o premlčaní, ale je niečo veľmi podobné, pretože reštrukturalizačný plán fixne nanovo záväzky dlžníka a keď ich fixne na úroveň 15 %, vo zvyšku štandardne zanikajú. To, čo tu hovoríme, že ony síce tak úplne nezanikajú, ale nie sú vymožiteľné, ale keď vám ich ten Váhostav dobrovoľne doplatí potom, tej Záručnej tých 25 %, tak je to v poriadku, Záručná si ich bude môcť nechať. A tá poistka, aby teda Váhostav bol motivovaný to potom zaplatiť, tá spočíva v tom, že keď to nevyplatí, tak nebude môcť rozdeľovať zisk. A keďže v zásade asi vlastníci Váhostavu nepotrebujú si rozdeľovať zisk, tak pravdepodobne tá Záručná banka odpíše po x rokoch toto ako nevymoženú pohľadávku. K tomu smerujeme, hej? O tom je toto celé riešenie a to celé riešenie je tu urobené preto tak, aby predsa len tá Záručná je síce stále banka, ale furt musí spĺňať nejaké kritériá, tak sme jej dali niečo do zákona, aby sa mohla tváriť, že furt obozretne podniká, aj keď nepodniká obozretne, ale podniká na základe pokynu ministra Kažimíra. Aby sme tomu konceptu rozumeli.
To, čo je problém, v tom zákone to ostane, aj keď to tá Záručná odkúpi od veriteľov Váhostavu, a my vôbec netušíme, čo to v tom prostredí, táto nová právna úprava, urobí. Lebo ona vôbec nemusí viesť k tomu, že všetci teraz budú motivovaní v reštrukturalizačných plánoch priznávať 40 % pohľadávok. Ona môže viesť k tomu, že, naopak, tá motivácia bude priznať v reštrukturalizačnom pláne čo najmenej, však ty tam máš naturálnu pohľadávku a však potom zo zisku ti to aj tak budem musieť vyplatiť. Ale my vieme, čo je to budúci zisk, že? A záväzok z budúceho zisku, ti niečo vyplatím. Takže preto namietam tomuto riešeniu, lebo ho nepovažujem za dobré ani pre Váhostav a nepovažujem ho za dobré ani pre budúcnosť. A ak by som sa nad ním mala zamýšľať, tak minimálne vnímam ako riskantné prijať takéto riešenie kvôli budúcnosti a budúcim reštrukturalizáciám v priebehu dvadsiatich štyroch hodín.
Potom tu máme ešte iné riešenia. Napríklad, že v budúcich reštrukturalizáciách, podotýkam v budúcich, teda tie, ktoré začnú po účinnosti tohto zákona, to znamená po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov. Pri takej reštrukturalizácii, ako je Váhostav, bude môcť byť ustanovený za správcu iba správca alebo správkyňa, ktorý robí túto činnosť aspoň päť rokov. Je to síce milá právna úprava, ale ja si dovolím tvrdiť, že my musíme tlačiť na to a je vaša zodpovednosť a povinnosť, pán minister, aby každý správca, ktorý bol zapísaný v zozname správcov a ktorý bol zapísaný v zozname správcov pre reštrukturalizáciu, lebo tak ich máme členiť podľa novej právnej úpravy, bol schopný zvládnuť každú reštrukturalizáciu.
A ja si dovolím tvrdiť ešte jedno. Strašne veľa sa popísalo o neskúsenej 25-ročnej právničke. Ja to nevnímam ako neskúsená 25-ročná právnička. Ja som videla tú schému, ktorú spravila, myslím, Transparency. Tú schému prepojenia: koncipient, advokátska kancelária, správca, veriteľ Váhostavu. A mám vážne pochybnosti, akonáhle som tú schému videla, kde tie fakty nikto nevyvrátil. Mám vážne pochybnosti, či tá správkyňa môže byť správkyňa v danej reštrukturalizácii, že či nie je zaujatá. Že či to nemala ohlásiť súdu, že viete, ja tu nemôžem byť správkyňa, lebo ja ich poznám. Tak trošku sprostredkovane, ale ja ich poznám.
A to je vaša parketa, pán minister, preto ja som vás aj vyzvala, aby ste vykonali dohľad. Výsledky vášho dohľadu nepoznám. Ale myslím si, že by bolo na mieste, k čomu ste sa dopracovali a ako vysvetlíte, že to považujete za v poriadku, pretože ja to za v poriadku nepovažujem. Myslím si, že reštrukturalizácia Váhostavu, tak jak prebieha, vzbudzuje vážne otázniky pri existujúcom právnom stave. A to musím povedať, pretože veľmi veľa sa hovorí o tom, aká je právna úprava a aké sú vady právnej úpravy.
Takže bola som štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, keď minister Lipšic predkladal návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorom sa dnes rozprávame, v jeho novelizovaných podobách do tohto parlamentu. Ten zákon vznikal asi dva roky, vznikal v situácii, možno si to niektorí spomínate, niekde dvanásť rokov dozadu to boli tie veľké kauzy, konkurzná mafia sa tomu hovorilo, a tak si to pamätáte, keď niektorí podnikatelia na základe vyfabrikovaných pohľadávok dávali bonitné firmy do konkurzu, rozpredali si majetok, bol to pomerne, pomerne veľký škandál. Faktom je, že tento problém zmizol. Nemáme tento typ problému v rámci konkurzných konaní, ktorý sme poznali pred rokom 2006. Predtým sme nepoznali reštrukturalizácie. Predtým sme poznali vyrovnania, ktoré prakticky neprebiehali. Tak sme zvolili cestu reštrukturalizácií podľa vzoru americko-nemeckého modelu. Ten nemecký trošku čerpá z amerického. Z toho vzoru je to zobrané. A zároveň, keď sa ten zákon pripravoval, tak sa pracovalo s tým, ako pracovať v tom celom balíku s tým naším prostredím, ktoré je, kde podnikateľská sféra je závislá od financovania zo strany bánk, a v tom čase, lebo hovoríme o dvanásť rokoch dozadu, tie úroky vyzerali inak, ako vyzerali teraz.
Čiže áno, banky v tomto zákone dostali pomerne solídnu garanciu uspokojenia svojich pohľadávok, ak ich majú dobre zabezpečené, podotýkam, ak ich majú dobre zabezpečené, práve preto, aby proste tie úroky išli dole. A tie úroky išli dole. A to je podľa mojej mienky dobre. Minimálne pred dvanástimi rokmi to bolo dobre. Medzičasom sféra sa vyvíja a my musíme reagovať, pochopiteľne, na základe toho, čo vidíme, čo sa deje v podnikateľskom prostredí.
Tento zákon bol, odkedy bol prijatý, novelizovaný, myslím, trinásťkrát. To znamená, nejakým spôsobom sme všetci s tým zákonom pracovali. Žiaľ, musím povedať, že za tieto tri roky tá reakcia na tento problém je extrémne pomalá a prichádza naozaj až teraz, keď proste pod verejným tlakom všetci riešia kauzu Váhostav. A nemôžete mi argumentovať, že to preto, lebo prezident vrátil zákon a potom sa nenašlo 75 hlasov. Lebo tento problém, ktorý je problémom kauzy Váhostav, nebol riešený v tej novele, ktorá bola minule. Nie, nebol. Nebolo riešené ani, nebolo riešené v takejto podobe ani ochrana pred popieraním pohľadávok a skôr sa riešilo popieranie pohľadávok zabezpečených veriteľov a tam, kde existuje judikovaná pohľadávka. Neriešili sa nezabezpečení veritelia. Pozrela som si tú novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá bola jedným z článkov novely Obchodného zákonníka. Takže vnímam ako pomalú reakciu.
Ale stále chcem povedať a vnímam ju ako pomalú aj kvôli tomu, pretože všetci sme sledovali reštrukturalizáciu Doprastavu a v tom čase sme už vedeli, že príde reštrukturalizácia Váhostavu, a tie návrhy, ktoré tu boli predkladané, možno neboli dokonalé, ale upozorňovali na problém, ktorý nevyhnutne musel prísť. A ja si pamätám, že vtedy v mojom vystúpení tu v parlamente som hovorila o tom, že dávam čiastkové riešenie. Áno, účelovo na problém, ktorý sa nám črtá pri Doprastave a Váhostave. Že reštrukturalizácia pýta trošičku väčší zásah asi po skúsenostiach z desiatich rokov, ale že to musí prísť zo strany vlády, že to asi nie je na poslaneckú iniciatívu. Ale na problém ste boli upozornení, musím povedať, že prichádzate až teraz v skrátenom legislatívnom konaní.
Myslím si, že máme my na Slovensku jeden veľký problém. A ten veľký problém sa volá nefungujúce inštitúcie. Keď správca je, v úvodzovkách, neskúsený, keď súd to nevie zachytiť, keď dohľad ministerstva to zjavne tiež nevie zachytiť a keď nám potom do toho spadne firma, ktorej vlastníci nemajú trhovo nastavené motivácie, lebo pán Široký nemá trhovo nastavené motivácie, pretože keby mal trhovo nastavené motivácie, tak vie, že keď chce dostať od iných súkromných zadávateľov nejakú ďalšiu zákazku, že si musí udržať svoju dôveryhodnosť, tak on by participoval na tom oddlžení. Lebo dnešný zákon mu to umožňuje, participovať na tom oddlžení. To nie je tak, že by vlastníci Váhostavu nemohli, mali to zakázané, za žiadnych okolností nemôžu participovať na riešení reštrukturalizácie. Samozrejme, že môžu. Je to otázka ponuky, akú dajú. Ale nepotrebuje, pretože nemá tú motiváciu. To žije zo štátnych zákazok. Nie na štandardnom trhu, kde musí dbať o svoje renomé.
Takže máme tu niekoľko stupňov, vytvára sa nám ako keby taký kruh. Kruh zlyhaní? Kruh neštandardných situácií? V ktorých potom štandardná právna úprava má problémy fungovať a my sa dostávame do stavu, že tvoríme, tvoríme legislatívu na neštandardné prostredie, kde jedna z tých ako keby zábran, ktorú musíme dostať do zákona, je aj zábrana proti tomu, čo keď správkyňa bude neskúsená a čo keď súd to nezvládne. Nikdy v živote takto sa nám nepodarí nastaviť dobré právne prostredie, preto druhá výhrada je, že za posledné tri roky z hľadiska efektívnosti a dobrého fungovania justície sa urobilo strašne málo, a pritom to je to kľúčové aj na to, aby sme sa vyhli takýmto problémom, ako teraz riešime vo Váhostave. A po troch rokoch si to trúfam povedať, pretože tá veta od toho roku 2006, odkedy je účinný tento návrh zákona a odkedy sa pozeráme na novú právnu úpravu konkurzov a reštrukturalizácie, tá veta, že je to obdobie, v rámci ktorého sedem rokov vládla strana SMER, tá veta je jednoducho pravdivá.
Priznám sa, že od toho prvého obdobia ministrovania Štefana Harabina som od toho veľa neočakávala, od tohto druhého obdobia som očakávala o niečo viac. V každom prípade si myslím, že riešenie, ktoré sa ponúka, nie je šťastné. Myslím si, že riešenie, ktoré sa ponúka, je navyše nespravodlivé. Pretože vlastníci, manažéri nemusia participovať na reštrukturalizácii, odtiahnu to verejné zdroje, štátne aktíva sú súčasťou okruhu verejných financií, nedá sa nič robiť, a vzbudzuje to úplne legitímne očakávanie veriteľov ďalšej a ďalšej reštrukturalizácie, prečo by aj oni nemohli sa obrátiť na štát a možno, keď prídu dostatočne hlučne pred parlament, tak možno si v predvolebnom období niečo ešte od tej Záručnej vydobyjú. A to je to, čomu sa hovorí zároveň aj morálny hazard, čo tiež ničí naše podnikateľské prostredie.
Takže, pán minister, je mi ľúto, ale týmto návrhom zákona na nejakej lepšej úrovni podnikateľského prostredia sa nepodieľate už len tým, akým spôsobom ho predkladáte, a riešenie, ktoré bolo predložené pre Váhostav, a ja viem, že už sme tesne pred dvanástou, ale napriek tomu riešenie, ktoré predkladáte, je nespravodlivé. A strana MOST – HÍD, tak ako povedal aj predseda Béla Bugár, nepodporí návrh riešenia, v ktorom nebude zohľadnená aj zodpovednosť manažérov a vlastníkov Váhostavu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2015 14:03 - 14:04 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa, samozrejme, podrobne vyjadrím v rozprave, ale dvakrát to tu už odznelo, tak chcem na to reagovať. Povedali ste, pán minister, správne, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii tu máme bezmála 10 rokov. A ja k tomu musím povedať, vládu Roberta Fica tu už máme tiež bezmála 10 rokov a bola to aj vláda Roberta Fica, ktorá za tých bezmála 10 rokov deväťkrát novelizovala zákon o konkurze a reštrukturalizácii. A musím povedať, že to, že nám krachujú stavebné firmy a idú do reštrukturalizácie, vieme zhruba také dva roky a že v tomto pléne padlo veľa návrhov novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii cielených práve na riešenie tejto situácie, o ktorej práve teraz hovoríme. Všetky boli zamietnuté, prosím, nech sa páči, ale vy prichádzate dnes, 15 dní pred schválením reštrukturalizačného plánu vo Váhostave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2015 16:45 - 16:48 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Kolegyne, kolegovia, ani neviem, či som chcela vystúpiť, vlastne som nechcela, ale asi predsa len treba.
Neplatenie faktúr je problém. Spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť. Všetci sme pobúrení reštrukturalizáciou spoločností Doprastav a VÁHOSTAV. A viacerí sme predložili rôzne návrhy s tým súvisiace, aj sme si ich navzájom podporili, koniec koncov aj my sme podporili aj vašu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aj novelu Trestného zákona.
Ale trend, kedy v predháňaní sa inovatívnych nápadov, ako upozorniť v rámci konkurencie politických strán a prúdov, ktorého spoločným charakteristickým rysom je pokus o riešenie následkov, ale nie podstaty, nás v konečnom dôsledku podľa mojej mienky odkláňa od toho, aby sa hľadali riešenia na podstatu problému a viedla sa solídna politická a verejná diskusia o podstate problému.
Podstata problému je, že plaťák dostanete o dva mesiace, o tri mesiace, o pol roka zo súdu a potom, keď dáte návrh na exekúciu, tak vymôžete tie peniaze o pol roka, o rok alebo neviem kedy, pretože tam už tie peniaze nie sú.
Podstata problému je v tom, kde v pokoji justície za posledné tri roky sa nepokročilo ani o chlp v efektívnosti systému, a všetky projekty, ktoré k tomu smerovať mali, meškajú a my to obchádzame, pretože minister spravodlivosti je vlastne celkom sympatický minister a ťažko sa s ním vedie súboj.
Ale podstata problému je, že v 21. storočí na Slovensku, keď vám niekto dĺži faktúru, tak do 30 dní máte mať, skrátka, právoplatný vykonateľný titul a do 30 dní to musí byť stiahnuté z účtu, lebo aj tá exekúcia v týchto prípadoch musí fungovať. A tam je jadro problému, pretože keď toto bude fungovať, tak sa aj zvýši platobná disciplína.
A sústreďme sa, prosím, na podstatu problému, pretože zahlcujeme diskusiu inováciami, ktoré nás skutočne neprivedú k cieľu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2015 10:46 - 10:58 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, kolega poslanec predseda výboru pre ľudské práva možno vystupuje menej často v tomto pléne, ale vždy keď vystúpi, tak to skoro je sviatok, najmä na tému ochrany ľudských práv. A skoro sa cítim hendikepovaná, že musím po tebe vystupovať, Rudo, pretože na tvoj kultivovaný prejav na túto tému nemám. V každom prípade ale cítim potrebu vystúpiť, pretože som si prečítala správu ombudsmanky za predchádzajúci rok so záujmom, so záujmom preto, pretože za posledné roky, odkedy máme vo funkcii pani doktorku Dubovcovú, tak správy, ktoré sú predkladané parlamentu, odkryjú vždy nejaké nové skutočnosti, ktorými sa dozvedáme o povahe vlastne našej spoločnosti, pretože povahu našej spoločnosti určuje, samozrejme, aj vzťah spoločnosti ako takej, ale aj jej politických elít, pretože to súvisí, k tým najzraniteľnejším skupinám. A o tomto je aj táto správa verejnej ochrankyne práv.
Ja keď som si prečítala túto správu, tak ma napadli tri také politické súvislosti, ktoré ako keby mi vystupovali z tej správy na povrch.
Tá jedna politická súvislosť tu bola v rôznej miere ako keby už spomenutá, a síce, dva alebo tri roky sa viedla diskusia nad stratégiou ľudských práv pomerne emotívna. A ako správne povedal aj kolega Rudolf Chmel, nakoniec s takou opatrnosťou a potichu bola na vláde schválená, ale kvôli politickým nákladom ako keby zároveň aj nepredložená ďalej. A tá téma ako keby sa v tejto diskusii sústredila naozaj len na jednu oblasť ľudských práv. Tie emócie boli vyšpičkované v súvislosti s referendom. Ale práve táto správa verejnej ochrankyne práv nás upozorňuje na to, čo všetko sú základné ľudské práva a slobody, že verejný diskurz v akej takej podobe sa viedol na jeden úzky segment, a pritom v našej spoločnosti sú opomínané základné ľudské práva a slobody širokých skupín obyvateľov, naozaj tých zraniteľných, ako sú deti, ako sú seniori. A prechádza to bez nejakej hlbšej verejnej diskusie, bez systémových riešení a bez toho, že by sme sa naozaj vážne touto témou zaoberali.
Takže prvé, čo si treba uvedomiť, je, že keď hovoríme o základných ľudských právach a slobodách, o čom všetkom vlastne hovoríme a aký široký je ten katalóg základných ľudských práv a slobôd, a že možno si niekedy ani neuvedomujeme, že ide o základné ľudské práva a slobody, pretože ide v skutočnosti o prirodzenú ľudskosť a dôstojnosť človeka, ktorá by nám mala byť samozrejmá bez toho, aby sme museli mať to zakatalogizované v katalógu základných ľudských práv a slobôd.
Druhá politická súvislosť, ktorá pre mňa vyplynula na povrch z tejto správy, bol viditeľný rozdiel v prístupe k činnosti ombudsmanky na úrovni inštitúcií verejnej správy, na tej nižšej úrovni, a na úrovni politických inštitúcií, teda vlády a parlamentu. Odznelo tu už v pléne, že kancelária pracovala celkovo s 3 631 podaniami, ale v správe sa možno dočítať aj to, že orgány verejnej správy na tej nižšej úrovni celkom rešpektujú Úrad verejnej ochrankyne práv, pretože, citujem zo správy, v roku 2014 z 270 porušení, na ktoré úrad ombudsmanky upozornil jednotlivé inštitúcie verejnej správy, v zásade skoro vo všetkých bolo vyhovené, len 18 je takých prípadov, kde nedošlo k riešeniu alebo k náprave, čo je veľmi solídny stav, hej, keď z 270 upozornení len 18 nebolo náležitým spôsobom vybavených, tak by sme si mohli povedať, fajn, niečo funguje v tejto krajine.
Ale na druhej strane keď si pozrieme ten katalóg opatrení, ktoré navrhovala verejná ochrankyňa práv tomuto parlamentu a vláde, tak z toho nie je vykonané prakticky vôbec nič. Ja sa k niektorým tým bodom vrátim. A pritom to je to najdôležitejšie, pretože to sú tie systémové opatrenia, ktoré buď treba urobiť vo fungovaní inštitúcií ako takých, a to musí urobiť vláda a príslušný minister, alebo si vyžadujú zmenu právnej úpravy, a to zase musí urobiť vláda alebo tento parlament. To znamená, ak na tej nižšej úrovni verejnej správy rešpekt Úrad verejného ochrancu práv má, na úrovni politickej čelí buď politickému osočovaniu, alebo nezáujmu v tom lepšom prípade, musím povedať.
A keď si pozrieme tie opatrenia, ktoré boli navrhované, tak mnohé z tých opatrení sú výsostne nepolitické. A ja len niektoré vymenujem. Napríklad z predchádzajúcich rokov upozornila ombudsmanka na disproporciu právnej úpravy, ktorá sa týka nároku na vdovský a vdovecký dôchodok. Je to výslovne nepolitická záležitosť. Pred dvomi rokmi to môj kolega zo strany MOST – HÍD navrhoval. Bolo to navrhované opakovane. Dnes po dvoch rokoch to máme prvýkrát na stole zo strany SMER. Čiže vyslovene sa s tým pracuje ako s predvolebnou agendou, pretože prečo by to inak SMER neurobil pred dvomi rokmi? Ale potom sú tu opatrenia, ktoré vyžadujú systémové zmeny, napríklad systémové zmeny, ktoré by bolo treba urobiť, pokiaľ ide o podporu terénnej sociálnej práce, pokiaľ ide o odbory sociálnoprávnej ochrany. Sú tu navrhované vážne opatrenia, ktoré systémovo treba urobiť v celej oblasti vzdelávania, bola už o tom reč, vzdelávania detí, ktoré pochádzajú naozaj zo znevýhodneného prostredia. V tejto správe tohtoročnej máme opatrenia, ktoré požadujú urobiť systémové zmeny, pokiaľ ide o sociálne služby vo vzťahu k seniorom, ale aj keď nielen vo vzťahu k seniorom. A to nespomínam také prierezové alebo vážne oblasti, ako je, povedzme, opakovane zdokumentované množstvo prieťahov v súdnych konaniach, čo je koniec koncov tiež základné právo na prístup k spravodlivosti, ktoré vyžaduje vlastne prekopať ten rezort, manažment rezortu spravodlivosti, a to naozaj nemôže urobiť ombudsman, to vyžaduje systémové opatrenia, ale politické moci pod kuratelou vládnej strany sa tým nezaoberajú.
A ešte jeden moment alebo tretia politická súvislosť vyplynula na povrch aj z tejto správy, aj keď nielen z tejto správy, ale aj z predchádzajúcich správ, že som si naplno uvedomila, že aj keď sme na poli otvorenosti inštitúcií v mnohých smeroch urobili isté pokroky, máme jednu oblasť tej štátnej sféry, v ktorej za dlhé roky nebolo urobené zhola nič. A to je oblasť polície a prokuratúry. Najuzavretejší systém v tejto krajine je oblasť polície a prokuratúry. Keď už trošku vidíme do súdnictva, pretože vidíme súdne rozhodnutia a aj súdy musia rôzne informácie zverejňovať, tak brány polície a prokuratúry, tie sú úplne ale úplne zatvorené. Bol to asi jeden z najväčších politicky vnímaných prípadov, osobitná správa, ktorá sa týkala zásahu polície v Moldave, boli navrhnuté verejnou ochrankyňou práv systémové opatrenia. Z tých systémových opatrení sa v zásade nerealizovalo vôbec nič. A treba povedať, že ministerstvo vnútra čo len odmieta diskutovať na túto tému, napríklad aby inšpekcia dostala nezávislú pozíciu a dostali sme sa z tohto začarovaného kruhu von.
Čiže tri politické súvislosti sú zrejmé. A podľa mojej mienky treba na to upozorniť a treba upozorniť aj na to, že v tejto krajine nikdy nebola väčšia príležitosť, ako systémovo riešiť niektoré oblasti fungovania verejnej správy tak, aby bola na prospech a fungovala na prospech ochrany práve tých zraniteľnejších ako v situácii, keď máme vládu jednej strany, ktorá sa hrdí dôvetkom, že je to vláda sociálnej demokracie. Nikdy nebola taká šanca robiť systémové opatrenia, aby tí zraniteľní naozaj boli podvihnutí na tú úroveň, kde podvihnutí majú byť. Žiaľ, nestalo sa tak. A možno preto je každá správa verejnej ochrankyne práv tak odmietavo braná zo strany poslancov za stranu SMER, pretože úplne vecne a bez emócií upozorňuje na to najslabšie miesto slovenskej sociálnej demokracie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.3.2015 10:14 - 10:27 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, som presvedčená o tom, že kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, čiže tými tzv. náramkami, ako sa to ľudovo hovorí, je dobrá vec. Začalo sa o tom uvažovať už v minulosti, aj za predchádzajúcej vlády. Je to projekt alebo téma, v ktorej táto vláda kontinuálne pokračuje. Si myslím, že je to dobré, pretože myslím, že to bude užitočný nástroj na kontrolu niektorých rozhodnutí, či už v trestnom konaní alebo aj v civilnom konaní. Takže potiaľ je absolútny súhlas a podporujem to.
Ale dotknem sa niektorých iných ustanovení, pretože v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené, a gestorský výbor ich odporúča schváliť, sa dotýkajú inej témy, a síce nahrávania súdnych pojednávaní. Aj nahrávanie súdnych pojednávaní je užitočný projekt. A som rada, že v princípe aj tu sme sa zhodli, že je to dobrý projekt a že táto vláda v ňom pokračuje a že sme sa dostali do fázy realizácie, pretože súdne pojednávania sa nahrávajú od 1. marca tohto roku. Je to dobrý projekt z dvoch dôvodov.
Je to dobrý projekt preto, pretože dáva do rúk účastníkom konania, aj pre účely samotného konania, pre účely prípadného odvolania, celý priebeh konania, vrátane dokazovania, čiže v prípade pochybností aj samotné sporové strany, účastníci konania nie sú odkázaní len na zápisnicu zo samotného pojednávania, ale majú nahraté presne, ako odzneli tie jednotlivé dôkazy, ako odzneli výpovede svedkov. To je dobré pre samotné konanie.
A druhý dôvod, prečo je to dobrý projekt, je, že to môže pomôcť aj účastníkom konania, aj vedeniu súdov, ale v konečnom dôsledku aj samotným sudcom pri prípadných sťažnostiach a námietkach na vedenie procesu, pretože existuje dokument, existuje dokumentácia toho, ako to samotné konanie, pojednávanie prebehlo, a možno verifikovať aj sťažnosti účastníkov, možno aj konanie sudcu a môže to byť dobrý nástroj pre všetkých zúčastnených, to znamená samotných účastníkov konania, samotných sudcov, ale aj pre samotné vedenie súdov, aby v prípade sťažností, možno na vedenie konania, mohli naozaj si verifikovať ten stav a urobiť dobré a správne rozhodnutie, ktoré môže viesť, áno, možno až k disciplinárnemu postihu, alebo ktoré môže viesť k tomu, že po zdokumentovaní sa účastníkovi alebo sťažovateľovi odpovie, že, nie, v tomto prípade bolo všetko v poriadku.
Je to dôležité, čiže je to dobrý projekt a ja naschvál zdôrazňujem tieto obidva aspekty nahrávania súdnych pojednávaní, obidva aspekty toho, prečo je to užitočný projekt.
Akonáhle sa spustil projekt nahrávania súdnych pojednávaní, tak aj z prostredia súdov a sudcov, tak sa ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú tento systém. A ozvali sa dokonca hlasy, že nahrávanie súdnych pojednávaní môže spomaliť súdne konania. To uviedla predsedníčka Združenia sudcov Slovenska pani Bystrianska s tým, že okrem iného uviedla, že keď budú musieť napríklad sudcovia čítať všetky listinné dôkazy, pojednávania sa neúmerne predĺžia.
V prvom rade chcem povedať, a ja dnes nemám dôvod neveriť tomu, čo hovorí minister spravodlivosti, že pokiaľ zariadenia sú nainštalované, pokiaľ sú nainštalované vo všetkých pojednávacích miestnostiach, tak z hľadiska procesného priebehu súdneho pojednávania sa na súdoch vôbec nič nemení, akurát to, že ten priebeh bude zaznamenaný. A pokiaľ nie sú technické problémy so zariadeniami, pokiaľ sú tie zariadenia všade tam, kde majú byť, a ja opakujem, ja dnes nemám dôvod v tomto spochybniť ministra spravodlivosti, tak potom je to otázka zapnutia nahrávacieho zariadenia a po pojednávaní vypnutia nahrávacieho zariadenia, ak to mám úplne zjednodušiť.
Ale niečo sa nám ukázalo tým nahrávaním súdneho pojednávania. A znovu sa vrátim k tomu, čo povedala predsedníčka alebo prezidentka Združenia sudcov Slovenska pani Bystrianska. Tvrdila, opakujem, že keď budú napríklad sudcovia čítať všetky listinné dôkazy, pojednávania sa neúmerne predĺžia. Čo indikuje vlastne toto, čo bolo povedané. To indikuje to, že dnes podľa procesných pravidiel sa musia čítať všetky listinné dôkazy. Ale prax je asi iná na tých súdoch. A to nie je v poriadku. Môžeme sa rozprávať o tom, či sa majú čítať všetky listinné dôkazy alebo nemajú. A zjavne kolegyne poslankyne reflektujú na túto tému, pretože jeden z tých bodov pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, obsahuje presne to, aby teda sa nemuseli všetky listinné dôkazy čítať. Tie, ktoré sú v spise, nie sú sporné, nemusia sa čítať. Nemám problém s týmto pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vittekovej a Kučerovej.
Mám problém s tým, že 1. marca sme sa dozvedeli, že tu je nejaký zákonný stav, tu platia nejaké procesné pravidlá, ktoré zjavne sa v praxi nedodržiavajú. A to nie je v poriadku. A preto som rada, že máme nahrávania súdnych pojednávaní konečne v praxi, pretože môžeme vždy diskutovať o tom, či sú tie pravidlá dobré alebo zlé a ako ich zlepšiť. Ale keď raz sú, tak sa jednoducho musia dodržiavať. A keď chceme a musíme trvať na tom, aby jednotliví účastníci konania dodržiavali procesné pravidlá, tak ich jednoducho musí dodržiavať aj súd. Tak toto je pre mňa veľmi na jednej strane varovný prst vztýčený, čo sa to na súdoch deje, na druhej strane dobrá správa, že ten projekt už dnes vlastne plní svoj význam, keď v dôsledku toho aj zlepšíme procesné predpisy, fajn.
Ale považujem za veľmi dôležité upozorniť na fakt, ktorý sme sa dozvedeli, odkedy sme začali nahrávať súdne pojednávania. A práve v tomto kontexte nesúhlasím s druhou časťou návrhu kolegýň poslankýň Vittekovej a Kučerovej, a síce s tým, že navrhujú obmedziť nahrávanie súdnych konaní v trestnom konaní. V trestnom konaní sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí senátu. Od 1. marca platí, že hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie aj neverejné zasadnutie musí byť nahraté. Podľa návrhu, ktorý je obsahom bodu 7 spoločnej správy a teraz obsahom, predpokladám, pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítala pani poslankyňa Vitteková, isto nahrávanie malo v trestných konaniach v budúcnosti odo dňa vyhlásenia, ako bolo navrhnuté, týkať sa len hlavného pojednávania a pokiaľ ide o verejné zasadnutie, len tej časti verejného zasadnutia, na ktorej sa vykonáva dokazovanie. Lenže to nám zúži tú funkčnosť toho projektu len na to, že, dobre, budeme mať zaznamenané dokazovanie, ale to, čo sa deje mimo dokazovania, čiže ako keby tá kontrola toho, čo sa deje v pojednávacej miestnosti, a opakujem, to nie je len proti sudcom, to je aj kontrola verejná toho, ako sa všetci zúčastnení správajú v tej pojednávacej miestnosti, to je aj kontrola toho, aby sme vedeli vyhodnotiť možno sťažnosti tých jednotlivých účastníkov konania, sa v nejakej časti dostáva mimo hry.
Odôvodnený je ten návrh tým, že pokiaľ ide o neverejné zasadnutia, tak nie je dôvod. Ale tu vôbec nejde o to, či ide o verejné alebo neverejné zasadnutia. Veď tá nahrávka bude aj tak k dispozícii len tým, ktorí majú prístup do súdneho spisu, a nikomu inému. Tá sa nebude vešať na internet. Ale treba povedať, že aj na verejnom zasadnutí sa robia aj vážne rozhodnutia. Sú tam prítomní ak prokurátor nie vždy, ale spravidla aj prokurátor, aj obvinený. A detto to platí pre neverejné zasadnutia, pretože môže byť neverejné zasadnutie, kde naozaj ide len nejaké procesné rozhodnutia, ale môže ísť o neverejné zasadnutie, kde sa rozhoduje o väzbe. A vtedy už prokurátor a obvinený prítomný je. A prečo by sme to nemali mať zaznamenané, keď máme všetko k dispozícii, nič sa nedeje, žiadne konanie to nepredĺži, prečo by sme to nemali mať zaznamenané?
Takže myslím, že uvedenie projektu nahrávania súdnych pojednávaní do praxe nás upozornilo na jednu veľmi vážnu vec, a síce, že na súdoch sa nedodržiavajú procesné pravidlá, fajn, možno aj na to, že niektoré procesné pravidlá treba zmeniť. To je dobre. Ale práve preto som presvedčená o tom, že keď už sme raz niečo zaviedli k 1. marcu, tak nie je dôvod dnes z toho zľavovať. Preto nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vittekovej. A týka sa to bodu 7 spoločnej správy, respektíve pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený.
A ja len zopakujem. To, čo sme sa dozvedeli od 1. marca tohto roku pri nahrávaní súdnych pojednávaní, je tým varovaním, prečo nemáme zľaviť ani v trestných konaniach z nahrávania priebehu nielen hlavného pojednávania, ale aj verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis