Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Teraz neviem, v takom pomykove pozerám do radov poslancov strany SMER, tak dostala som avízo, že 17.30 má byť tlačová konferencia predsedu vlády a predsedu parlamentu, asi sa niečo deje a poslanci SMER-u sedia pred televíznymi obrazovkami, tak neviem, či by sme nemali teda ísť všetci. Pretože ja by som rada hovorila k skrátenému legislatívnemu konaniu a možnože je dobré sa o tom porozprávať, pretože keď...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Teraz neviem, v takom pomykove pozerám do radov poslancov strany SMER, tak dostala som avízo, že 17.30 má byť tlačová konferencia predsedu vlády a predsedu parlamentu, asi sa niečo deje a poslanci SMER-u sedia pred televíznymi obrazovkami, tak neviem, či by sme nemali teda ísť všetci. Pretože ja by som rada hovorila k skrátenému legislatívnemu konaniu a možnože je dobré sa o tom porozprávať, pretože keď nebudem to môcť zdeliť teraz kolegom zo strany SMER v nádeji, že si ma niekto vypočuje a možno začne nad tým uvažovať, tak, žiaľ, budem musieť vystúpiť aj v prvom čítaní a myslela som, že to zvládnem na jedenkrát. Tak, no, dobre.
Ale skrátené legislatívne konanie sa, samozrejme, nedá úplne oddeliť od obsahu toho návrhu zákona, ktorý máme na stole, a ja by som z hľadiska obsahu ten návrh zákona si rozdelila pracovne možno na také tri časti, aj keď to teraz nemyslím časti nejako chronologicky usporiadané, ale obsahovo na tri časti.
A jeden ten balík problémov, ktorý sa v tom návrhu zákona rieši, ktorý máme pred sebou, sú otázky alebo problémy, ktoré zjavne súvisia s prebiehajúcimi reštrukturalizáciami a zjavne aj s konaním reštrukturalizácie Váhostavu. Zároveň musím povedať, že ak som správne napočítala, tak to sú tri paragrafy z toho celého, pomerne hrubého návrhu zákona. Potom sú tam časti, ktoré tiež sa týkajú reštrukturalizácií, ale majú riešiť až tie budúce reštrukturalizácie, ktoré začnú až po vyhlásení zákona. A potom je tam ďalší obrovský balík, to sa týka najmä Obchodného zákonníka, ale nielen, ktoré možno majú riešiť niektoré otázky, ktoré súvisia aj s reštrukturalizáciou, ale súvisia hlavne s čistotou podnikateľského prostredia, chcú proste dávať nejaké ďalšie bariéry proti tunelovaniu; fajn, ale neviem, prečo sú v tomto balíku.
A poviem to preto, pretože ten návrh zákona je novela Obchodného zákonníka, ktorou sa zároveň menia ďalšie predpisy a tých predpisov dokopy, ktoré sa tu menia, je deväť. Ten zákon má deväť článkov a treba povedať, že časť tých zmien, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, bude účinných 1. júla 2015 a z hľadiska rozsahu tá najmasívnejšia časť, to sú tie veci, čo sa týkajú zlepšenia možno čistoty podnikateľského prostredia, zákaz vrátenia vkladov, zavedenie inštitútu krízy a všetko, čo s tým súvisí, register diskvalifikovaných osôb, má byť účinný 1. januára 2016. A ja sa musím pýtať, prečo o tom rokujeme dnes v skrátenom legislatívnom konaní, prečo o zásadných návrhoch, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, majú smerovať k čistote podnikateľského prostredia, nemôžeme mať štandardný legislatívny proces s pripomienkovým konaním.
Pán minister, ja viem, že v mnohom sú to návrhy, ktoré tu už v tomto pléne raz boli, ale nie je to identický návrh, pretože vy ste sa zaoberali medzitým aj pripomienkami prezidenta, aj našimi pripomienkami, ktoré odzneli tu v pléne a sú v nejakej podobe zapracované, a možno dobre a možno nie a možno by sa dalo ešte lepšie, ale v každom prípade, keď niečo má byť účinné 1. januára 2016 a má to skvalitňovať legislatívne prostredie, neviem, prečo o tom dnes rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.
Máte úlohu, pán minister, aj vy máte z vlády úlohu dodať pánovi premiérovi, predpokladám, že ste už dodali, podklady do akčného plánu za právny štát, ktorý vychádza alebo má vychádzať z iniciatívy pre právny štát, do ktorej sa zapojilo 14 zamestnávateľských zväzov, komôr neviem koľko, kde jedným zo zásadných bodov pripomienok podnikateľov a zásadnou úlohou aj pre vás, pán minister, je, ako skvalitniť legislatívny proces. Pretože časté zmeny zákonov, absencia pripomienkového konania, to, že pozmeňovacie návrhy a poslanecké návrhy zákonov nie sú v pripomienkovom konaní, je predmetom kritiky. A vy máte doniesť návrh riešenia. Tak ja mám pre vás riešenie, proste nerobte to, nedávajte nám takéto veci do skráteného legislatívneho konania, kde účinnosť bude o 10 mesiacov, veľmi pekne vás o to prosím, na to netreba akčný plán, na to sa treba len rozhodnúť, nie, toto nedonesiem teraz, dám to do pripomienkového konania. Čiže musela som to povedať, aj keď to nesúvisí s kauzou Váhostav.
Ale, samozrejme, musím sa dotknúť aj tých častí, ktoré súvisia s kauzou Váhostav a súvisia teda veľmi úzko s otázkami reštrukturalizácií. Treba povedať, že prebiehajúcich reštrukturalizácií sa naozaj budú dotýkať len tri paragrafy, takže len pri týchto troch paragrafoch je opodstatnené skrátené legislatívne konanie. Lebo teda keď lex Váhostav, tak lex Váhostav sú tieto tri paragrafy, a to sú tie paragrafy, ktoré riešia práve tú otázku, aby nezabezpečení veritelia dostali teda 40 % svojich pohľadávok v rámci reštrukturalizácie.
Chcem sa k tomu vyjadriť, aby sme rozumeli, o aké riešenie v tomto prípade ide. V zásade už sa tu o tom hovorilo, ale ja sa to pokúsim poňať síce veľmi zjednodušene, ale predsa len trošičku menej z toho komunikačného hľadiska, ale možno trošku viacej z toho právneho hľadiska.
Čo sa reálne v zákone hovorí. V zákone, ktorý navrhujete, konkrétne to je § 155a, sa hovorí, že: "Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky aspoň do výšky 40 % ich zistených pohľadávok." Ďalej sa hovorí: "Plnenie poskytnuté veriteľom podľa odseku 1 nad rozsah určený plánom sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie."
Aby bolo jasné, tu sa nehovorí o tom, že by nezabezpečení veritelia mali podľa novej právnej úpravy nárok na úhradu 40 % svojich pohľadávok. Právny nárok, vymáhateľný právny nárok budú mať na to, čo im prizná reštrukturalizačný plán. To, čo je priznané v reštrukturalizačnom pláne, do tej výšky 40 %, je to, čo my právnici voláme naturálna obligácia, čiže keď to dlžník zaplatí, nebude to bezdôvodné obohatenie, to znamená, nebude to musieť ten veriteľ vrátiť. Ale ten veriteľ to nebude môcť vymáhať, rozumieme sa? A tá poistka, jediná poistka; pán Hlina nerozumie.
Keď máte pohľadávku, pán Hlina, tak ju môžte vymáhať. Spravidla ju môžte vymáhať v nejakej lehote, ktorá sa volá premlčacia lehota, a pokiaľ uplynie táto premlčacia lehota, tak už asi neuspejete na súde, keď ju budete chcieť vymáhať, pretože tá druhá strana vám to namietne. Ale keď vám to tá druhá strana dobrovoľne zaplatí, tak si to môžte nechať, lebo vám nezanikla tá pohľadávka po uplynutí tých štyroch rokov.
A toto je niečo, tento konštrukt nie je o premlčaní, ale je niečo veľmi podobné, pretože reštrukturalizačný plán fixne nanovo záväzky dlžníka a keď ich fixne na úroveň 15 %, vo zvyšku štandardne zanikajú. To, čo tu hovoríme, že ony síce tak úplne nezanikajú, ale nie sú vymožiteľné, ale keď vám ich ten Váhostav dobrovoľne doplatí potom, tej Záručnej tých 25 %, tak je to v poriadku, Záručná si ich bude môcť nechať. A tá poistka, aby teda Váhostav bol motivovaný to potom zaplatiť, tá spočíva v tom, že keď to nevyplatí, tak nebude môcť rozdeľovať zisk. A keďže v zásade asi vlastníci Váhostavu nepotrebujú si rozdeľovať zisk, tak pravdepodobne tá Záručná banka odpíše po x rokoch toto ako nevymoženú pohľadávku. K tomu smerujeme, hej? O tom je toto celé riešenie a to celé riešenie je tu urobené preto tak, aby predsa len tá Záručná je síce stále banka, ale furt musí spĺňať nejaké kritériá, tak sme jej dali niečo do zákona, aby sa mohla tváriť, že furt obozretne podniká, aj keď nepodniká obozretne, ale podniká na základe pokynu ministra Kažimíra. Aby sme tomu konceptu rozumeli.
To, čo je problém, v tom zákone to ostane, aj keď to tá Záručná odkúpi od veriteľov Váhostavu, a my vôbec netušíme, čo to v tom prostredí, táto nová právna úprava, urobí. Lebo ona vôbec nemusí viesť k tomu, že všetci teraz budú motivovaní v reštrukturalizačných plánoch priznávať 40 % pohľadávok. Ona môže viesť k tomu, že, naopak, tá motivácia bude priznať v reštrukturalizačnom pláne čo najmenej, však ty tam máš naturálnu pohľadávku a však potom zo zisku ti to aj tak budem musieť vyplatiť. Ale my vieme, čo je to budúci zisk, že? A záväzok z budúceho zisku, ti niečo vyplatím. Takže preto namietam tomuto riešeniu, lebo ho nepovažujem za dobré ani pre Váhostav a nepovažujem ho za dobré ani pre budúcnosť. A ak by som sa nad ním mala zamýšľať, tak minimálne vnímam ako riskantné prijať takéto riešenie kvôli budúcnosti a budúcim reštrukturalizáciám v priebehu dvadsiatich štyroch hodín.
Potom tu máme ešte iné riešenia. Napríklad, že v budúcich reštrukturalizáciách, podotýkam v budúcich, teda tie, ktoré začnú po účinnosti tohto zákona, to znamená po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov. Pri takej reštrukturalizácii, ako je Váhostav, bude môcť byť ustanovený za správcu iba správca alebo správkyňa, ktorý robí túto činnosť aspoň päť rokov. Je to síce milá právna úprava, ale ja si dovolím tvrdiť, že my musíme tlačiť na to a je vaša zodpovednosť a povinnosť, pán minister, aby každý správca, ktorý bol zapísaný v zozname správcov a ktorý bol zapísaný v zozname správcov pre reštrukturalizáciu, lebo tak ich máme členiť podľa novej právnej úpravy, bol schopný zvládnuť každú reštrukturalizáciu.
A ja si dovolím tvrdiť ešte jedno. Strašne veľa sa popísalo o neskúsenej 25-ročnej právničke. Ja to nevnímam ako neskúsená 25-ročná právnička. Ja som videla tú schému, ktorú spravila, myslím, Transparency. Tú schému prepojenia: koncipient, advokátska kancelária, správca, veriteľ Váhostavu. A mám vážne pochybnosti, akonáhle som tú schému videla, kde tie fakty nikto nevyvrátil. Mám vážne pochybnosti, či tá správkyňa môže byť správkyňa v danej reštrukturalizácii, že či nie je zaujatá. Že či to nemala ohlásiť súdu, že viete, ja tu nemôžem byť správkyňa, lebo ja ich poznám. Tak trošku sprostredkovane, ale ja ich poznám.
A to je vaša parketa, pán minister, preto ja som vás aj vyzvala, aby ste vykonali dohľad. Výsledky vášho dohľadu nepoznám. Ale myslím si, že by bolo na mieste, k čomu ste sa dopracovali a ako vysvetlíte, že to považujete za v poriadku, pretože ja to za v poriadku nepovažujem. Myslím si, že reštrukturalizácia Váhostavu, tak jak prebieha, vzbudzuje vážne otázniky pri existujúcom právnom stave. A to musím povedať, pretože veľmi veľa sa hovorí o tom, aká je právna úprava a aké sú vady právnej úpravy.
Takže bola som štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, keď minister Lipšic predkladal návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorom sa dnes rozprávame, v jeho novelizovaných podobách do tohto parlamentu. Ten zákon vznikal asi dva roky, vznikal v situácii, možno si to niektorí spomínate, niekde dvanásť rokov dozadu to boli tie veľké kauzy, konkurzná mafia sa tomu hovorilo, a tak si to pamätáte, keď niektorí podnikatelia na základe vyfabrikovaných pohľadávok dávali bonitné firmy do konkurzu, rozpredali si majetok, bol to pomerne, pomerne veľký škandál. Faktom je, že tento problém zmizol. Nemáme tento typ problému v rámci konkurzných konaní, ktorý sme poznali pred rokom 2006. Predtým sme nepoznali reštrukturalizácie. Predtým sme poznali vyrovnania, ktoré prakticky neprebiehali. Tak sme zvolili cestu reštrukturalizácií podľa vzoru americko-nemeckého modelu. Ten nemecký trošku čerpá z amerického. Z toho vzoru je to zobrané. A zároveň, keď sa ten zákon pripravoval, tak sa pracovalo s tým, ako pracovať v tom celom balíku s tým naším prostredím, ktoré je, kde podnikateľská sféra je závislá od financovania zo strany bánk, a v tom čase, lebo hovoríme o dvanásť rokoch dozadu, tie úroky vyzerali inak, ako vyzerali teraz.
Čiže áno, banky v tomto zákone dostali pomerne solídnu garanciu uspokojenia svojich pohľadávok, ak ich majú dobre zabezpečené, podotýkam, ak ich majú dobre zabezpečené, práve preto, aby proste tie úroky išli dole. A tie úroky išli dole. A to je podľa mojej mienky dobre. Minimálne pred dvanástimi rokmi to bolo dobre. Medzičasom sféra sa vyvíja a my musíme reagovať, pochopiteľne, na základe toho, čo vidíme, čo sa deje v podnikateľskom prostredí.
Tento zákon bol, odkedy bol prijatý, novelizovaný, myslím, trinásťkrát. To znamená, nejakým spôsobom sme všetci s tým zákonom pracovali. Žiaľ, musím povedať, že za tieto tri roky tá reakcia na tento problém je extrémne pomalá a prichádza naozaj až teraz, keď proste pod verejným tlakom všetci riešia kauzu Váhostav. A nemôžete mi argumentovať, že to preto, lebo prezident vrátil zákon a potom sa nenašlo 75 hlasov. Lebo tento problém, ktorý je problémom kauzy Váhostav, nebol riešený v tej novele, ktorá bola minule. Nie, nebol. Nebolo riešené ani, nebolo riešené v takejto podobe ani ochrana pred popieraním pohľadávok a skôr sa riešilo popieranie pohľadávok zabezpečených veriteľov a tam, kde existuje judikovaná pohľadávka. Neriešili sa nezabezpečení veritelia. Pozrela som si tú novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá bola jedným z článkov novely Obchodného zákonníka. Takže vnímam ako pomalú reakciu.
Ale stále chcem povedať a vnímam ju ako pomalú aj kvôli tomu, pretože všetci sme sledovali reštrukturalizáciu Doprastavu a v tom čase sme už vedeli, že príde reštrukturalizácia Váhostavu, a tie návrhy, ktoré tu boli predkladané, možno neboli dokonalé, ale upozorňovali na problém, ktorý nevyhnutne musel prísť. A ja si pamätám, že vtedy v mojom vystúpení tu v parlamente som hovorila o tom, že dávam čiastkové riešenie. Áno, účelovo na problém, ktorý sa nám črtá pri Doprastave a Váhostave. Že reštrukturalizácia pýta trošičku väčší zásah asi po skúsenostiach z desiatich rokov, ale že to musí prísť zo strany vlády, že to asi nie je na poslaneckú iniciatívu. Ale na problém ste boli upozornení, musím povedať, že prichádzate až teraz v skrátenom legislatívnom konaní.
Myslím si, že máme my na Slovensku jeden veľký problém. A ten veľký problém sa volá nefungujúce inštitúcie. Keď správca je, v úvodzovkách, neskúsený, keď súd to nevie zachytiť, keď dohľad ministerstva to zjavne tiež nevie zachytiť a keď nám potom do toho spadne firma, ktorej vlastníci nemajú trhovo nastavené motivácie, lebo pán Široký nemá trhovo nastavené motivácie, pretože keby mal trhovo nastavené motivácie, tak vie, že keď chce dostať od iných súkromných zadávateľov nejakú ďalšiu zákazku, že si musí udržať svoju dôveryhodnosť, tak on by participoval na tom oddlžení. Lebo dnešný zákon mu to umožňuje, participovať na tom oddlžení. To nie je tak, že by vlastníci Váhostavu nemohli, mali to zakázané, za žiadnych okolností nemôžu participovať na riešení reštrukturalizácie. Samozrejme, že môžu. Je to otázka ponuky, akú dajú. Ale nepotrebuje, pretože nemá tú motiváciu. To žije zo štátnych zákazok. Nie na štandardnom trhu, kde musí dbať o svoje renomé.
Takže máme tu niekoľko stupňov, vytvára sa nám ako keby taký kruh. Kruh zlyhaní? Kruh neštandardných situácií? V ktorých potom štandardná právna úprava má problémy fungovať a my sa dostávame do stavu, že tvoríme, tvoríme legislatívu na neštandardné prostredie, kde jedna z tých ako keby zábran, ktorú musíme dostať do zákona, je aj zábrana proti tomu, čo keď správkyňa bude neskúsená a čo keď súd to nezvládne. Nikdy v živote takto sa nám nepodarí nastaviť dobré právne prostredie, preto druhá výhrada je, že za posledné tri roky z hľadiska efektívnosti a dobrého fungovania justície sa urobilo strašne málo, a pritom to je to kľúčové aj na to, aby sme sa vyhli takýmto problémom, ako teraz riešime vo Váhostave. A po troch rokoch si to trúfam povedať, pretože tá veta od toho roku 2006, odkedy je účinný tento návrh zákona a odkedy sa pozeráme na novú právnu úpravu konkurzov a reštrukturalizácie, tá veta, že je to obdobie, v rámci ktorého sedem rokov vládla strana SMER, tá veta je jednoducho pravdivá.
Priznám sa, že od toho prvého obdobia ministrovania Štefana Harabina som od toho veľa neočakávala, od tohto druhého obdobia som očakávala o niečo viac. V každom prípade si myslím, že riešenie, ktoré sa ponúka, nie je šťastné. Myslím si, že riešenie, ktoré sa ponúka, je navyše nespravodlivé. Pretože vlastníci, manažéri nemusia participovať na reštrukturalizácii, odtiahnu to verejné zdroje, štátne aktíva sú súčasťou okruhu verejných financií, nedá sa nič robiť, a vzbudzuje to úplne legitímne očakávanie veriteľov ďalšej a ďalšej reštrukturalizácie, prečo by aj oni nemohli sa obrátiť na štát a možno, keď prídu dostatočne hlučne pred parlament, tak možno si v predvolebnom období niečo ešte od tej Záručnej vydobyjú. A to je to, čomu sa hovorí zároveň aj morálny hazard, čo tiež ničí naše podnikateľské prostredie.
Takže, pán minister, je mi ľúto, ale týmto návrhom zákona na nejakej lepšej úrovni podnikateľského prostredia sa nepodieľate už len tým, akým spôsobom ho predkladáte, a riešenie, ktoré bolo predložené pre Váhostav, a ja viem, že už sme tesne pred dvanástou, ale napriek tomu riešenie, ktoré predkladáte, je nespravodlivé. A strana MOST – HÍD, tak ako povedal aj predseda Béla Bugár, nepodporí návrh riešenia, v ktorom nebude zohľadnená aj zodpovednosť manažérov a vlastníkov Váhostavu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis