68.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila do parlamentu novelu zákona o prokuratúre. Ja som dlhodobo presvedčená o tom, že postavenie prokuratúry treba zmeniť, zásadne zmeniť, pretože prokuratúra je dnes jedna z mála inštitúcií, ktorá za posledných 25 rokov prešla najmenšími zmenami a stále funguje vo veľkej miere ako štát v štáte a nedarí sa nám to posunúť. Som presvedčená o tom, že táto diskusia nás neminie a pravdepodobne si to bude vyžadovať aj zmenu ústavy.
Cieľom takýchto zmien v každom prípade musí byť a bude musieť byť zníženie politického vplyvu na túto inštitúciu a nastavenie vzťahov k tejto inštitúcii tak, aby čo v najväčšej miere prispeli k tomu, na čo prokuratúra slúži, najmä v trestnej oblasti, a síce objasnenosti trestných činov, a nie k nevyšetrovaniu, nie k nedôvere k tejto inštitúcii, ale, naopak, k vyšetrovaniu trestných činov a k zvýšeniu dôveryhodnosti, aby ten princíp rovnosti pred zákonom naozaj dostál aj naplneniu.
Hovorím to s plnou vážnosťou a musím povedať, že som rada, že do parlamentu prišiel predložiť návrh zákona pán minister, lebo už som sa bála, že nám ho príde predložiť generálny prokurátor, aj keď teda nemôže, pretože celá novela vznikla v gescii Generálnej prokuratúry. Pripomienkové konanie prebehlo v gescii Generálnej prokuratúry a pán minister z toho, ako som sledovala proces tvorby tohto návrhu zákona, pán minister, poviem to tvrdo, ale pripadá mi to, ako keby plnil v tomto prípade návrhu zákona rolu poštára, prišiel nám to predložiť.
Ja nespochybňujem to, že prokuratúra má byť súčasťou procesu tvorby návrhov zákon, ktorých sa ich týka, ale spochybňujem to, a som o tom presvedčená, že koncept a rozprava o tom, ako má vyzerať prokuratúra, nemôže zostať za dverami Generálnej prokuratúry, ale musí mať na to svoj názor aj vláda, musí mať na to svoj názor aj parlament a musíme reflektovať aj to, čo si myslí verejnosť na túto tému.
Toto je situácia, ktorú, priznám sa, som za obdobie, čo sa pohybujem vo verejnom živote a verejnej politike, nezažila, aby minister robil úlohu poštára vo vzťahu k zákonu, ktorý sa týka prokuratúry. Ale to o niečom svedčí. Ja som naschvál na začiatku povedala "štát v štáte". Tak nám totižto pripadá dnes prokuratúra ako taká.
Pán minister v úvode povedal, že tento návrh zákona má slúžiť k zefektívneniu činnosti prokuratúry, a ja hovorím na to fajn. Pravdepodobne z istého uhla pohľadu najefektívnejšie naozaj fungujú inštitúcie, ktoré sú čisto monokraticky riadené, kde je absolútne koncentrovaná moc do jedného miesta a z tohto miesta je tá inštitúcia riadená. Je to veľmi efektívne riadenie z pohľadu toho šéfa danej inštitúcie, čiže z pohľadu v tomto prípade generálneho prokurátora. Či je to najefektívnejší spôsob vo vzťahu k funkciám, ktoré má prokuratúra plniť, o tom nie som presvedčená. A zopakujem to znova, aj najosvietenejší vládcovia, pokiaľ mali neobmedzenú alebo príliš málo obmedzenú moc, v konečnom dôsledku história nás učí, že ten systém sa potom zvrhne. To je proste tak. Proste každá moc musí mať kontrolu, aj moc prokuratúry musí mať kontrolu. A tá kontrola, ktorá môže fungovať vo vzťahu k prokuratúre, je verejná kontrola, a o tom som hlboko presvedčená, pretože to je, to je ten nezávislý moment kontroly, to nie je politická kontrola.
K tomu dodám ešte druhú poznámku. Pán minister hovoril, že dávame zadosť aj nálezu Ústavného súdu. Nálezu Ústavného súdu sme dali už zadosť, pretože tak, aby zákon o prokuratúre bol v súlade s ústavou po rozhodnutí Ústavného súdu, tá novela tu už bola. A aj to, čo povedal Ústavný súd, má svoje mantinely a v rámci týchto mantinelov sa dá pohybovať aj inak. Nielen v smere koncentrácia moci, ale aj v smere verejná kontrola, ale o tomto neprebehla žiadna, ale žiadna solídna diskusia.
A je mi veľmi ľúto, že vstup do tejto diskusie aj zo strany ministerstva spravodlivosti sa obmedzil v podstate len na to, že keď prokuratúra dala do návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich predpisov navrátenie možnosti dávať odmeny prokurátorom, tak ten vstup zo strany ministerstva bol len vo vyhovení požiadavky sudcom, že teda aby nebola disproporcia medzi prokurátormi, aj sudcovia, tak aj sudcovia budú môcť znovu dostávať odmeny. Ale k tej téme sa ja ešte vrátim, pretože to už sa dostávame na pôdu nezávislosti justície a ja by som bola veľmi rada, aby sme nemávali napríklad aj chartami Benátskej komisie len vtedy, keď nám to vyhovuje, ale naozaj vždy.
Takže som presvedčená o tom, že tento návrh zákona možno konvenuje všetkým tým, ktorí majú pocit, že po predchádzajúcej ére vedenia prokuratúry nový generálny prokurátor robí poriadok na prokuratúre. Fajn, ja sa teším, fandím mu, nech robí poriadok na prokuratúre, ale nemyslím si, že robenie poriadku na prokuratúre má smerovať k tomu, že nastavíme právnu úpravu takým spôsobom, že budeme závislí na tom, že či sa nám zadarí generálny prokurátor, ktorý naozaj bude robiť poriadok a nepodľahne tomu, že zneužije moc. Pretože ja tomu jednoducho neverím a učí ma to skúsenosť. To je zásadná poznámka, ktorú som musela povedať.
K niektorým konkrétnym veciam. Nie, nemôžem súhlasiť s tým, aby sme reagovali na to, že v istom období zlyhali ústavné orgány, myslím tým aj parlament, aj prezident, pri vymenovávaní generálneho prokurátora, že to vyriešime do budúcnosti tým, že proste pokiaľ sa parlamentu a prezidentovi zase raz nezadarí, tak budeme mať generálneho prokurátora vo funkcii do neviem kedy. Absolútne sa tým stráca akýkoľvek tlak a akákoľvek motivácia pre všetky ústavné inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za riadny chod aj prokuratúry, napríklad aj tým, že si majú plniť svoje ústavné povinnosti a voliť a menovať prokurátora, generálneho prokurátora. Naopak, dávame priestor na špekulácie, politické hry, blokovanie, naťahovanie času, ak to bude niekomu vyhovovať. Považujem to za vyslovene zlý príklad toho, ako reagovať na prípady, ktoré sa stali.
Rovnako za vyslovene zlé a škodlivé považujem to, že sa nám tu naozaj oblúkom vracajú témy, ktoré, som mala pocit, že sme sa s nimi naozaj už vysporiadali. Vrátim sa týmto oblúkom aj k tým odmenám.
Vážení, odmeny sudcom ako nezávislým garantom rozhodovania na súdoch, to nebolo zrušené preto, že si to niekto len tak vymyslel a nepraje sudcom, aby sme im mohli na konci roka prilepšiť. To bolo zrušené preto, pretože bolo preukázané, že tie odmeny boli zneužívané na motivovanie sudcov k "správnemu" rozhodovaniu. Možno k politickému rozhodovaniu, možno k rozhodovaniu v prospech niektorých záujmových skupín na Najvyššom súde. Poznáme a pamätáme si tie kauzy. Tá pamäť je v tomto prípade veľmi dôležitá.
Fixný relatívne vysoký a stabilný plat sudcu je niečo, čo má garantovať jeho nezávislosť a za to máme právo očakávať nejaký výkon aj nejakú profesionalitu. A môžme sa kľudne rozprávať o tom, aký má byť vysoký. Ale nezavádzajme znovu mechanizmy, ktoré umožňujú znova vkliňovať do systému prvky, ktorých sa tak ťažko v tomto systéme zbavujeme. A to platí, samozrejme, aj o prokuratúre.
Takže nie, tá odpoveď ministerstva spravodlivosti na to, že prokuratúra navrhla, aby sme sa vrátili k odmenám, nemá byť taká, že tak teda ich dáme aj sudcom, aby sa nehnevali, ale má byť taká, že sa povie, prečo nie, že tie platy sú nejako nastavené a prokurátori ich majú rovnako nastavené ako sudcovia. A že to má svoj zmysel, že sú tak nastavené, ako sú nastavené.
To len na margo, pretože sme v prvom čítaní a tých konkrétností by pochopiteľne bolo viac, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale toto sú také, ktoré ukazujú na pomýlený prístup pri prístupe k tvorbe tohto návrhu zákona.
K tej transparentnosti a verejnej kontrole, ktorú považujem v tejto fáze za kľúč, aby naozaj sa prokuratúra nestala alebo nezostala štátom v štáte, chcem povedať toľko, že, áno, vláda akceptovala niektoré pripomienky, aj si osvojila niektoré úlohy, ktoré akoby mal minister spravodlivosti, a síce, že sa bude zverejňovať zoznam prokurátorov, fajn, ja sa teším, bolo to dlhé obdobie, kedy sa k týmto informáciám nedalo dostať, ale je to žalostne málo, pretože je stále veľmi veľa oblastí, kde prokuratúra nepodlieha prakticky žiadnej verejnej kontrole.
A skoro by som povedala, že v niektorých momentoch je ten návrh zákona ako keby zavádzajúci a klamlivý, pretože na jednej strane sa tvári veľmi progresívne, ale na druhej strane neguje túto progresivitu. Poviem to na konkrétnom príklade. Áno, zavádza sa výberové konanie na prokurátorov, áno, toto výberové konanie má isté prvky transparentnosti a verejnosti, bude sa zverejňovať zápisnica z výberového konania. Musím zároveň povedať, že to výberové konanie nespĺňa štandard transparentnosti tak, ako je nastavené pre sudcov napríklad, čiže aj tu je sa k čomu pohýňať.
Ale treba si uvedomiť, že výberové konanie na prokurátora je výnimka. Výberové konanie na miesto prokurátora nie je štandard. Štandard je, že z prokurátorského čakateľa sa stane prokurátor. A prokurátorský čakateľ už nie je vyberaný v transparentných výberových konaniach tak, ako sú nastavené pri výbere prokurátorov, a vôbec už nie v takom transparentnom výberovom konaní, aký je povedzme nastavený na sudcov. To znamená, že hráme sa tu na transparentné alebo transparentnejšie výberové konania, ktoré sa prakticky v reálnej praxi používajú minimálne, a systém pôjde ďalej tak, ako pôjde. To je hra.
Zároveň sú tu iné prvky, s ktorými sa, pokiaľ ide o verejnú kontrolu, pracuje veľmi málo, pretože jedna vec je, kto príde do systému, aby ten, kto príde do systému, bol vybraný naozaj objektívne a transparentným spôsobom, a druhá vec je samotné vyhodnocovanie činnosti týchto jednotlivých prokurátorov. Spomeniem príklady disciplinárnych konaní, prečo by nemali byť rozhodnutia disciplinárnych komisií zverejnené tak, ako sú rozhodnutia disciplinárnych senátov pri sudcov zverejnené.
Zavádza sa etická komisia, ja som veľmi rada, že sa zavádza etická komisia. Tak prečo to nemôžeme urobiť poriadne? Prečo sa majú nejaké všeobecné odporúčania komisie zverejňovať? Prečo nie jednotlivé odpovede Etickej komisie na jednotlivé podnety, aby naozaj vzniklo niečo, ako dobrá prax, čo je etické, čo nie je etické, každý si to mohol prečítať na internete?
Čiže ten priestor pre verejnú kontrolu, ak dnes nemáme priestor na zásadnú diskusiu o tom, ako má vyzerať prokuratúra, ten priestor na naozaj zásadnejšie otvorenie prokuratúry verejnej kontrole tu v každom prípade je, čo považujem za absolútne nevyhnutné pri nastavovaní riadenia prokuratúry čisto monografickým spôsobom tak, že to riziko zneužitia sa javí ako príliš vysoké.
Preto v tejto podobe strana MOST - HÍD tento návrh zákona nepodporí a určite budeme predkladať v druhom čítaní pozmeňovacie návrhy, ktoré budú smerovať práve k zvýšeniu transparentnosti a priestoru pre verejné kontroly aj vo vzťahu k prokuratúre ako takej.
Ďakujem veľmi pekne.