Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.9.2015 o 9:33 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.9.2015 10:13 - 10:30 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis

68.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila do parlamentu novelu zákona o prokuratúre. Ja som dlhodobo presvedčená o tom, že postavenie prokuratúry treba zmeniť, zásadne zmeniť, pretože prokuratúra je dnes jedna z mála inštitúcií, ktorá za posledných 25 rokov prešla najmenšími zmenami a stále funguje vo veľkej miere ako štát v štáte a nedarí sa nám to posunúť. Som presvedčená o tom, že táto diskusia nás neminie a pravdepodobne si to bude vyžadovať aj zmenu ústavy.
Cieľom takýchto zmien v každom prípade musí byť a bude musieť byť zníženie politického vplyvu na túto inštitúciu a nastavenie vzťahov k tejto inštitúcii tak, aby čo v najväčšej miere prispeli k tomu, na čo prokuratúra slúži, najmä v trestnej oblasti, a síce objasnenosti trestných činov, a nie k nevyšetrovaniu, nie k nedôvere k tejto inštitúcii, ale, naopak, k vyšetrovaniu trestných činov a k zvýšeniu dôveryhodnosti, aby ten princíp rovnosti pred zákonom naozaj dostál aj naplneniu.
Hovorím to s plnou vážnosťou a musím povedať, že som rada, že do parlamentu prišiel predložiť návrh zákona pán minister, lebo už som sa bála, že nám ho príde predložiť generálny prokurátor, aj keď teda nemôže, pretože celá novela vznikla v gescii Generálnej prokuratúry. Pripomienkové konanie prebehlo v gescii Generálnej prokuratúry a pán minister z toho, ako som sledovala proces tvorby tohto návrhu zákona, pán minister, poviem to tvrdo, ale pripadá mi to, ako keby plnil v tomto prípade návrhu zákona rolu poštára, prišiel nám to predložiť.
Ja nespochybňujem to, že prokuratúra má byť súčasťou procesu tvorby návrhov zákon, ktorých sa ich týka, ale spochybňujem to, a som o tom presvedčená, že koncept a rozprava o tom, ako má vyzerať prokuratúra, nemôže zostať za dverami Generálnej prokuratúry, ale musí mať na to svoj názor aj vláda, musí mať na to svoj názor aj parlament a musíme reflektovať aj to, čo si myslí verejnosť na túto tému.
Toto je situácia, ktorú, priznám sa, som za obdobie, čo sa pohybujem vo verejnom živote a verejnej politike, nezažila, aby minister robil úlohu poštára vo vzťahu k zákonu, ktorý sa týka prokuratúry. Ale to o niečom svedčí. Ja som naschvál na začiatku povedala "štát v štáte". Tak nám totižto pripadá dnes prokuratúra ako taká.
Pán minister v úvode povedal, že tento návrh zákona má slúžiť k zefektívneniu činnosti prokuratúry, a ja hovorím na to fajn. Pravdepodobne z istého uhla pohľadu najefektívnejšie naozaj fungujú inštitúcie, ktoré sú čisto monokraticky riadené, kde je absolútne koncentrovaná moc do jedného miesta a z tohto miesta je tá inštitúcia riadená. Je to veľmi efektívne riadenie z pohľadu toho šéfa danej inštitúcie, čiže z pohľadu v tomto prípade generálneho prokurátora. Či je to najefektívnejší spôsob vo vzťahu k funkciám, ktoré má prokuratúra plniť, o tom nie som presvedčená. A zopakujem to znova, aj najosvietenejší vládcovia, pokiaľ mali neobmedzenú alebo príliš málo obmedzenú moc, v konečnom dôsledku história nás učí, že ten systém sa potom zvrhne. To je proste tak. Proste každá moc musí mať kontrolu, aj moc prokuratúry musí mať kontrolu. A tá kontrola, ktorá môže fungovať vo vzťahu k prokuratúre, je verejná kontrola, a o tom som hlboko presvedčená, pretože to je, to je ten nezávislý moment kontroly, to nie je politická kontrola.
K tomu dodám ešte druhú poznámku. Pán minister hovoril, že dávame zadosť aj nálezu Ústavného súdu. Nálezu Ústavného súdu sme dali už zadosť, pretože tak, aby zákon o prokuratúre bol v súlade s ústavou po rozhodnutí Ústavného súdu, tá novela tu už bola. A aj to, čo povedal Ústavný súd, má svoje mantinely a v rámci týchto mantinelov sa dá pohybovať aj inak. Nielen v smere koncentrácia moci, ale aj v smere verejná kontrola, ale o tomto neprebehla žiadna, ale žiadna solídna diskusia.
A je mi veľmi ľúto, že vstup do tejto diskusie aj zo strany ministerstva spravodlivosti sa obmedzil v podstate len na to, že keď prokuratúra dala do návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich predpisov navrátenie možnosti dávať odmeny prokurátorom, tak ten vstup zo strany ministerstva bol len vo vyhovení požiadavky sudcom, že teda aby nebola disproporcia medzi prokurátormi, aj sudcovia, tak aj sudcovia budú môcť znovu dostávať odmeny. Ale k tej téme sa ja ešte vrátim, pretože to už sa dostávame na pôdu nezávislosti justície a ja by som bola veľmi rada, aby sme nemávali napríklad aj chartami Benátskej komisie len vtedy, keď nám to vyhovuje, ale naozaj vždy.
Takže som presvedčená o tom, že tento návrh zákona možno konvenuje všetkým tým, ktorí majú pocit, že po predchádzajúcej ére vedenia prokuratúry nový generálny prokurátor robí poriadok na prokuratúre. Fajn, ja sa teším, fandím mu, nech robí poriadok na prokuratúre, ale nemyslím si, že robenie poriadku na prokuratúre má smerovať k tomu, že nastavíme právnu úpravu takým spôsobom, že budeme závislí na tom, že či sa nám zadarí generálny prokurátor, ktorý naozaj bude robiť poriadok a nepodľahne tomu, že zneužije moc. Pretože ja tomu jednoducho neverím a učí ma to skúsenosť. To je zásadná poznámka, ktorú som musela povedať.
K niektorým konkrétnym veciam. Nie, nemôžem súhlasiť s tým, aby sme reagovali na to, že v istom období zlyhali ústavné orgány, myslím tým aj parlament, aj prezident, pri vymenovávaní generálneho prokurátora, že to vyriešime do budúcnosti tým, že proste pokiaľ sa parlamentu a prezidentovi zase raz nezadarí, tak budeme mať generálneho prokurátora vo funkcii do neviem kedy. Absolútne sa tým stráca akýkoľvek tlak a akákoľvek motivácia pre všetky ústavné inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za riadny chod aj prokuratúry, napríklad aj tým, že si majú plniť svoje ústavné povinnosti a voliť a menovať prokurátora, generálneho prokurátora. Naopak, dávame priestor na špekulácie, politické hry, blokovanie, naťahovanie času, ak to bude niekomu vyhovovať. Považujem to za vyslovene zlý príklad toho, ako reagovať na prípady, ktoré sa stali.
Rovnako za vyslovene zlé a škodlivé považujem to, že sa nám tu naozaj oblúkom vracajú témy, ktoré, som mala pocit, že sme sa s nimi naozaj už vysporiadali. Vrátim sa týmto oblúkom aj k tým odmenám.
Vážení, odmeny sudcom ako nezávislým garantom rozhodovania na súdoch, to nebolo zrušené preto, že si to niekto len tak vymyslel a nepraje sudcom, aby sme im mohli na konci roka prilepšiť. To bolo zrušené preto, pretože bolo preukázané, že tie odmeny boli zneužívané na motivovanie sudcov k "správnemu" rozhodovaniu. Možno k politickému rozhodovaniu, možno k rozhodovaniu v prospech niektorých záujmových skupín na Najvyššom súde. Poznáme a pamätáme si tie kauzy. Tá pamäť je v tomto prípade veľmi dôležitá.
Fixný relatívne vysoký a stabilný plat sudcu je niečo, čo má garantovať jeho nezávislosť a za to máme právo očakávať nejaký výkon aj nejakú profesionalitu. A môžme sa kľudne rozprávať o tom, aký má byť vysoký. Ale nezavádzajme znovu mechanizmy, ktoré umožňujú znova vkliňovať do systému prvky, ktorých sa tak ťažko v tomto systéme zbavujeme. A to platí, samozrejme, aj o prokuratúre.
Takže nie, tá odpoveď ministerstva spravodlivosti na to, že prokuratúra navrhla, aby sme sa vrátili k odmenám, nemá byť taká, že tak teda ich dáme aj sudcom, aby sa nehnevali, ale má byť taká, že sa povie, prečo nie, že tie platy sú nejako nastavené a prokurátori ich majú rovnako nastavené ako sudcovia. A že to má svoj zmysel, že sú tak nastavené, ako sú nastavené.
To len na margo, pretože sme v prvom čítaní a tých konkrétností by pochopiteľne bolo viac, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale toto sú také, ktoré ukazujú na pomýlený prístup pri prístupe k tvorbe tohto návrhu zákona.
K tej transparentnosti a verejnej kontrole, ktorú považujem v tejto fáze za kľúč, aby naozaj sa prokuratúra nestala alebo nezostala štátom v štáte, chcem povedať toľko, že, áno, vláda akceptovala niektoré pripomienky, aj si osvojila niektoré úlohy, ktoré akoby mal minister spravodlivosti, a síce, že sa bude zverejňovať zoznam prokurátorov, fajn, ja sa teším, bolo to dlhé obdobie, kedy sa k týmto informáciám nedalo dostať, ale je to žalostne málo, pretože je stále veľmi veľa oblastí, kde prokuratúra nepodlieha prakticky žiadnej verejnej kontrole.
A skoro by som povedala, že v niektorých momentoch je ten návrh zákona ako keby zavádzajúci a klamlivý, pretože na jednej strane sa tvári veľmi progresívne, ale na druhej strane neguje túto progresivitu. Poviem to na konkrétnom príklade. Áno, zavádza sa výberové konanie na prokurátorov, áno, toto výberové konanie má isté prvky transparentnosti a verejnosti, bude sa zverejňovať zápisnica z výberového konania. Musím zároveň povedať, že to výberové konanie nespĺňa štandard transparentnosti tak, ako je nastavené pre sudcov napríklad, čiže aj tu je sa k čomu pohýňať.
Ale treba si uvedomiť, že výberové konanie na prokurátora je výnimka. Výberové konanie na miesto prokurátora nie je štandard. Štandard je, že z prokurátorského čakateľa sa stane prokurátor. A prokurátorský čakateľ už nie je vyberaný v transparentných výberových konaniach tak, ako sú nastavené pri výbere prokurátorov, a vôbec už nie v takom transparentnom výberovom konaní, aký je povedzme nastavený na sudcov. To znamená, že hráme sa tu na transparentné alebo transparentnejšie výberové konania, ktoré sa prakticky v reálnej praxi používajú minimálne, a systém pôjde ďalej tak, ako pôjde. To je hra.
Zároveň sú tu iné prvky, s ktorými sa, pokiaľ ide o verejnú kontrolu, pracuje veľmi málo, pretože jedna vec je, kto príde do systému, aby ten, kto príde do systému, bol vybraný naozaj objektívne a transparentným spôsobom, a druhá vec je samotné vyhodnocovanie činnosti týchto jednotlivých prokurátorov. Spomeniem príklady disciplinárnych konaní, prečo by nemali byť rozhodnutia disciplinárnych komisií zverejnené tak, ako sú rozhodnutia disciplinárnych senátov pri sudcov zverejnené.
Zavádza sa etická komisia, ja som veľmi rada, že sa zavádza etická komisia. Tak prečo to nemôžeme urobiť poriadne? Prečo sa majú nejaké všeobecné odporúčania komisie zverejňovať? Prečo nie jednotlivé odpovede Etickej komisie na jednotlivé podnety, aby naozaj vzniklo niečo, ako dobrá prax, čo je etické, čo nie je etické, každý si to mohol prečítať na internete?
Čiže ten priestor pre verejnú kontrolu, ak dnes nemáme priestor na zásadnú diskusiu o tom, ako má vyzerať prokuratúra, ten priestor na naozaj zásadnejšie otvorenie prokuratúry verejnej kontrole tu v každom prípade je, čo považujem za absolútne nevyhnutné pri nastavovaní riadenia prokuratúry čisto monografickým spôsobom tak, že to riziko zneužitia sa javí ako príliš vysoké.
Preto v tejto podobe strana MOST - HÍD tento návrh zákona nepodporí a určite budeme predkladať v druhom čítaní pozmeňovacie návrhy, ktoré budú smerovať práve k zvýšeniu transparentnosti a priestoru pre verejné kontroly aj vo vzťahu k prokuratúre ako takej.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2015 9:33 - 9:41 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis

44.
Pekné ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, priznám sa, že k tomuto zákonu som pôvodne neplánovala vystúpiť, ale mám taký pocit, že nejak sme sa dostali do štádia, že vážne veci bez rozpravy jak píla ideme. Vláda sa vyhádzala, máme naozaj asi schôdzu, na ktorej je najviac zákonov za toto volebné obdobie z vlády, a ideme rýchlo spôsobom aj vtedy, keď si, myslím, niektoré zákony istú mieru diskusie zaslúžia.
Tento zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, je totižto téma, ktorá je na stole veľmi dlho, roky. Asi desať rokov, áno. Prechádza niekoľkými vládami a v nejakej polomodifikovanej podobe už nejaký variant tej takzvanej nepriamej trestnej zodpovednosti prešiel. Ukázal sa ako neefektívny. Takže sme sa dobrali k tomu, že máme na stole zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. A opakujem, ide to téma, ktorá ide naprieč vládami.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb je radený do tej kategórie antikorupčných zákonov, ale zároveň je to zákon, ktorý patrí do kategórie nášho dlhu voči našim medzinárodným záväzkom. Pretože vo viacerých dohovoroch sme sa jednoducho zaviazali zaviesť aj trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.
Možno treba povedať, prečo tá genéza tvorby tohto zákona má 10 rokov, a to napriek tomu, že vo viacerých vládach tento návrh alebo trestná zodpovednosť právnických osôb bola postavená ako priorita. Ten kameň úrazu tohto návrhu zákona bol vždycky v debate medzi zamestnávateľskými zväzmi, podnikateľmi na jednej strane a vládou na strane druhej. Kde tento sektor, podnikateľský sektor, zamestnávateľský sektor, resp. v podobe zamestnávateľov zastúpených na oficiálnej pôde tripartity, vždycky namietal, lebo mal obavy z možného zneužitia tohto inštitútu v situáciách, keď to nie je namieste v dôsledku toho znevýhodnenia v rámci konkurenčného boja.
Ja musím povedať, že to je argument, ktorý je zároveň vyslovením obrovskej nedôvery voči našim inštitúciám, ktoré tento zákon majú uplatňovať. To je vlastne vyslovenie veľkej nedôvery voči polícii, prokuratúre najmä a v konečnom dôsledku aj súdnictvu, keď sa tento sektor obáva zneužitia tejto právnej normy voči sebe v konkurenčnom boji. Pretože ako keby v tom bolo implicitne povedané, že nejaký môj konkurent si bude môcť ako keby kúpiť políciu alebo prokuratúru a ja budem čeliť vyšetrovaniu so svojou právnickou osobou, kým teda v konkurenčnom boji nezhyniem a potom, keď budem o ix rokov oslobodený, tak mi to už nepomôže. To je jadro problému, prečo dodnes máme, nemáte trestnú zodpovednosť právnických osôb v tej pravej podobe.
A ja si myslím, že to si treba povedať, pretože to je vážna vec. To je vážna vec totižto z dvoch uhlov pohľadov. Prijímame hmotnoprávne predpisy, prijímame predpisy, ktoré majú čeliť korupcii, a zároveň tie predpisy sú buď na jednej strane bezzubé, alebo na druhej strane je obava pred ich zneužitím, čo oboje je výsledkom toho, že inštitúcie, ktoré majú tieto zákony uplatňovať, nefungujú tak, že by dokázali efektívne potierať korupciu na jednej strane, a že im navyše ešte aj nedôverujeme, že sú nezávislé alebo nestranné. To je reálny stav.
Preto moja téza, pokiaľ máme zdôveryhodniť tézu rovnosti pred zákonom a zároveň máme postúpiť efektívnejšie a dôveryhodnejšie aj v boji proti korupcii, tak sa nepohneme, kým nebude efektívne a dôveryhodne fungovať polícia, prokuratúra a súdnictvo. To je prvá poznámka, ktorú som chcela povedať.
Druhá poznámka, ktorú chcem povedať, v dôsledku toho, že ide kompromis, tak v niečom sa možno dostávame do stavu aj so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb do istej miery bezzubosti, ak to mám takýmto spôsobom nazvať, pretože tak jak je nastavený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb po všetkých tých pripomienkových konaniach a vyjednávaniach, lebo pôvodne bol nastavený širšie, po všetkých tých vyjednávaniach, tak je vlastne nastavený v istom minimalistickom modeli. To znamená, plníme naše medzinárodné záväzky, to znamená všetky tie trestné činy extrémizmu, terorizmu a všetko, čo máme zahŕňať vrátane korupcie, tam zahrnuté máme. Zjavne to považuje za potrebný nástroj aj ministerstvo financií a daňová správa, pretože tam máme aj tú kategóriu daňových trestných činov.
Ale je to jedna pomerne široká oblasť ekonomickej kriminality, ktorá tam nie je, vypadla, resp. je to práve výsledok toho kompromisu. A poviem napríklad trestný čin machinácií vo verejnom obstarávaní alebo všetko, čo súvisí s verejným obstarávaním, pričom máme aj, máme napríklad aj jednu zo sankcií predpokladanú - zákaz účasti na verejnom obstarávaní, ale samotné verejné obstarávanie v tom zahrnuté nemáme. Takže je sa o čom rozprávať podľa mojej mienky v súvislosti so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je sa o čom rozprávať na tému, prečo naši zamestnávatelia tak nedôverujú našim inštitúciám. A že či teda, ak to má byť efektívny nástroj, tak či ten rozsah trestných činov, na ktorých sa bude tento zákon vzťahovať, tak jak je nastavený, že či je v poriadku, alebo by si to zaslúžilo viac.
V každom prípade som presvedčená o tom, že tento zákon si zaslúži solídnu diskusiu, preto som vystúpila, aby naozaj neprešiel len tak mlčaním.
Verím, pán minister, že ste si všimli, že v tomto prípade som vás neskritizovala, že až na konci volebného obdobia, práve preto, že viem, že proste tá diskusia práve so zamestnávateľmi a podnikateľmi desať rokov brzdila tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 18:59 - 19:01 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis

117.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážení kolegovia, vážený pán minister, ja mám vlastne len jednu otázku, ale chcem ju položiť a nemám inak ako v rozprave, lebo ju chcem položiť verejne, pretože by som chcela počuť odpoveď.
Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorej sa teraz rozprávame, tak ako je predložená, je viac či menej transpozičná. Keď sa ten návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravoval aj za účasti mimovládnych organizácií a v takom širokom kruhu, tak z toho vznikla podľa mňa komplexná novela tohto zákona, ktorá zahŕňala aj to, čo predkladáte, aj, nazvem to, istý kompromisný variant, aj vylepšenia návrhu zákona, aj možno vylepšenia v tých častiach, kde boli nejaké interpretačné problémy. Samozrejme, beriem na vedomie, že neboli akceptované všetky požiadavky, ale proste bola to naozaj po určitom čase taká komplexná novela. Ja viem, že tam boli aj hromadné pripomienky. Časť z nich možno sa v tom rozsahu nedala akceptovať, ale v každom prípade som mala pocit, že aj veľká časť tých mimovládnych organizácií veľmi pozitívne hodnotila to, že časť tých pripomienok bola zapracovaná, že to môže pri aplikácii tohto zákona výrazne pomôcť v praxi.
Do procesu, ja mám za sebou zopár ťažkých vývojových štádií s predkladaním novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, takže to teraz nie je ako kritika, to je vyslovene otázka, že keďže som to vnímala ako konsenzom prijatý kompromis, rozumný, čo rozhodlo alebo prečo v konečnom dôsledku zase sme sa dostali k transpozičnej novele, lebo vyzeralo to ako užitočný kompromis.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 18:22 - 18:23 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Áno, je to paradox, že práve zákon o tvorbe zákonov, nazvem ho takto pracovne, ktorý má prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu, prijímame v situácii, keď nie je zladený s rokovacím poriadkom Národnej rady, ktorý je predkladaný na tej istej schôdzi. Iste môžete povedať, že v rámci druhého čítania, ale je pre mňa veľmi nepochopiteľné, že vládna väčšina, vláda a parlament proste nevedia prísť s jedným solídnym riešením tak, že paralelne a naraz vláda predkladá zákon o tvorbe zákonov a parlament predkladá rokovací poriadok, ktoré sú zladené. O to viac, že sme v situácii, že vládna väčšina a vláda je jedna strana. Kedy je lepšia príležitosť proste toto urobiť dobre, ako nie v takejto situácii?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 18:09 - 18:16 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis

87.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, o tomto zákone, nazvime ho zákon o tvorbe zákonov, sa v poslednej dobe veľmi veľa hovorí, je súčasťou, myslím, aj akčných plánov, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v poslednej dobe na posilnenie právneho štátu. A chce sa mi povedať, že ako keby vláda na poslednú chvíľu plnila úlohy, ktoré si dala do programového vyhlásenia vlády, aby v kampani mohla plniť akčné plány a fajfkať to programové vyhlásenie vlády.
Ale, žiaľ, treba povedať, že po 53 schôdzach parlamentu, keď do konca tohto funkčného obdobia zostávajú aj s touto už len tri schôdze, na ktorých môžeme prijať nejaký zákon, tak už nejde o zmenu legislatívneho prostredia pre toto volebné obdobie, ale pre budúcu vládu. Takže musím povedať, že dobre načasované, páni, ale nie veľmi funkčné.
Jednu vec, čo cítim potrebu v každom prípade povedať, je, že pokiaľ ide o elektronickú zbierku zákonov a vôbec celú elektronizáciu procesu tvorby zákonov a ich zverejňovania v procese celej tvorby zákona, to je niečo, čo považujem za veľmi užitočný projekt. Tá myšlienka je stará niekde 10 rokov. Postupne jednotlivé časti v nejakej podobe nabiehali a dnes sa dostávame do finále tohto projektu, ktorý prešiel rôznymi obmenami, úskaliami, ale v princípe ja som ho vždy podporovala a podporovať budem a myslím si, že je to z tohto pohľadu užitočný projekt.
Ale vrátim sa naspäť k tomuto zákonu o tvorbe zákonov a k tomu, čím som začala, že naozaj na konci funkčného obdobia schvaľujeme zákon na to, aby sme skvalitnili legislatívny proces. A ja sa vrátim len k dnešku, kedy parlament schvaľoval skrátené legislatívne konanie k stavebnému zákonu, asi kvôli Jaguaru, asi, lebo nebolo to tam napísané, a ja som to povedala aj v rozprave k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, a muselo to prejsť aj vládou, čiže aj vy ste to museli vidieť, pán minister.
Ministerstvo dopravy, vláda Slovenskej republiky zastúpená ministerstvom dopravy si v tom odôvodnení čisto formálnom nedala ani tú námahu, aby správne odcitovala znenie § 89 ods. 1, to znamená, že "hrozia štátu značné hospodárske škody". Píše sa tu nejaký blábol o potenciálnych škodách. To je absolútna drzosť a nedodržiavanie rokovacieho poriadku, nieto že v tej dôvodovej správe by malo byť teda povedané, v čom teda hrozia tie škody, keď to nebude schválené zajtra, ale až o dva mesiace. Tak prečo nenapísať do tej dôvodovej správy, tak pri tom Jaguari máme takéto a takéto termíny, ku ktorým sme sa zaviazali voči Jaguaru, keď to nestihneme, tak bude nejaký problém?
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, pretože na konci volebného obdobia, teda tú budúcu vládu a budúci parlament ideme zaviazať aj k veciam, po ktorých všetkých voláme, čiže súčasťou zákona by malo, keď to schválime, bude aj to, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Fajn, to znamená, aby nám to cez druhé čítanie sa neprilepovali rôzne prílepky priamo tuto v sále a dokonca bez výborov.
Fajn, ale ja sa pýtam aj po tejto skúsenosti, aj po predchádzajúcich skúsenostiach: Načo mi bude táto veta v zákone, o ktorom dnes rokujeme, keď dnes sme len tak porušili rokovací poriadok väčšinou hlasov tohto parlamentu pri skrátenom legislatívnom konaní? Ako to budeme vymáhať, alebo aká bude sankcia, rovnaká ako pri rokovacom poriadku? Pretože, keď rovnaká ako pri rokovacom poriadku, tak nemusíme potom ten zákon ani prijímať, lebo my by sme v skutočnosti vôbec nemuseli tu mať prílepky zákonov v druhom čítaní a nepotrebovali by sme na to vôbec žiadny zákon, pretože to máme v moci.
Ďalší príbeh, lebo to bude všetko na tej istej schôdzi, zákon o tvorbe zákonov a ešte aj iné zákony. Napríklad v utorok?, v stredu budúci týždeň budeme prerokovávať v druhom čítaní novelizáciu zákona o DPH. Celkom dobrú, v prospech podnikateľov, ale my vieme, že tu máme ešte úlohu zo sociálneho balíčka niečo spraviť s DPH na potraviny, že? Tak som sa pýtala pána štátneho tajomníka na ústavnoprávnom výbore, teda kedy uvidíme, ako bude vyzerať tá DPH na potraviny. Príde to zasa v druhom čítaní v pléne?
Pán štátny tajomník odpovedal, že áno, čiže príde aj na tejto schôdzi taká vážna vec ako zníženie DPH na potraviny. Na ktoré potraviny, bude to dobré, nebude to dobré? Príde to tu v tomto pléne.
Takže upozorňujem na to, že je dobré alebo je ľahké splniť úlohu z akéhokoľvek akčného plánu tak, aby som zaviazala budúcu vládu a budúci parlament, a pritom konzekventne, ako keby ste si dali záväzok, štyri roky porušovala všetky princípy štandardného legislatívneho procesu skoro pri každom dôležitom zákone. Cítila som potrebu toto k tomuto zákonu povedať.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 8:59 - 9:01 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis

8.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem krátko nadviazať na pána poslanca Zajaca.
Držiac pred sebou odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, musím povedať, že vláda si nedala tú námahu, aby nám v materiáli vysvetlila, prečo je potrebné prejsť tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Nedala si dokonca ani tú námahu, aby odpísala ten paragraf z rokovacieho poriadku tak, jak znie v rokovacom poriadku, ale hovorí tu len o potenciálnych hospodárskych škodách. Čiže ani len neodpísali úradníci na ministerstve § 89 ods. 1 zákona tak, ako je v skutočnosti v rokovacom poriadku.
Všetci vieme, o čo ide, tak to sem treba napísať, že ide o Jaguar, ak ide o Jaguar. A keď nie, tak potom nie je totižto dôvod na skrátené legislatívne konanie. Hovorím to opakovane a hovorím to z princípu, pretože naozaj, naozaj si vláda robí z parlamentu podržtašku, a to proste nie je adekvátne.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

17.9.2015 15:35 - 15:38 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Martvoň, Robert Fico vládne v tejto krajine bezmála desať rokov a stíha to s prostischránkovým zákonom na poslednú chvíľu a aj to v neúčinnej podobe, v čase, keď je tu už schválená aj smernica, ktorá od nás bude požadovať viac, v čase, keď sa tým zaoberáme už bezmála rok, a teda za ten bezmála rok už mohlo prísť aj to riešenie, ktoré nezverí túto rolu Úradu pre verejné obstarávanie, ale niekomu inému. Takže nemyslím si, že je tu priestor na výhovorky, ale, opakujem, je to len naťahovanie času, pretože je to len otázka času, kedy bude na Slovensku schválený a účinný protischránkový zákon. Vy to zjavne nezvládnete počas tejto vlády, tak to urobí nasledujúca vláda. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2015 15:29 - 15:33 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zase sa nám vrátila téma schránkových firiem do parlamentu na základe toho, že prezident vrátil parlamentom schválenú novelu zákona o verejnom obstarávaní späť s pripomienkami.
Účinný protischránkový zákon má spĺňať štyri kritériá. Na tom sme sa zhodli tu v pléne Národnej rady a podporili sme to naprieč politickým spektrom vrátane poslancov za stranu SMER. Sú to tieto kritériá: Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, to znamená konečného užívateľa, nielen formálneho majiteľa firmy, musí riešiť narábanie s verejnými prostriedkami nielen v rámci verejného obstarávania, ale aj v zdravotnom poistení, pri privatizácii a pri ďalších prípadoch používania verejných zdrojov, musí zabezpečiť verejnú kontrolu, aby kontrola nebola ponechaná len politikom a ich nominantom, a musí zabezpečiť vymáhateľnosť, to znamená reálnu kontrolu v prípade pochybností, čiže nielen formálne riešenie.
Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa opätovne na základe pripomienok zaoberáme, tieto kritériá nespĺňa, nespĺňa všetky tieto kritériá, najmä nespĺňa kritérium, aby pokrývala nakladanie so všetkými verejnými zdrojmi, pretože sa vzťahuje len na verejné obstarávanie, pričom podľa údajov zverejnených Nadáciou Zastavme korupciu až 80 % verejných zdrojov, ktoré končia v schránkových firmách, tam ide mimo verejného obstarávania. Dnes neexistuje žiaden reálny ani právny, ani praktický dôvod, prečo by sme nemohli prijať účinný protischránkový zákon, ktorý bude spĺňať všetky tieto kritériá, na ktorých sme sa koniec koncov zhodli. A ani strana SMER nespochybňuje, že tento zákon to účinné riešenie nie je, pretože nie je to riešenie, ktoré by spĺňalo všetky kritériá, na ktorých sme sa dohodli.
Tento zákon v tejto podobe je vlastne len získavaním času, pretože dnes už je zrejmé, že účinný protischránkový zákon Slovenská republika prijme, keď nie za tejto vlády, tak určite za vlády nasledujúcej a určite krátko po voľbách.
MOST – HÍD tak ako pri predchádzajúcom prerokovaní tejto novely zákona neúčinný protischránkový zákon nepodporí. Naopak, podporujeme preto aj pripomienky pána prezidenta. A pokiaľ v plnom rozsahu nebudú zapracované do zákona, tak nemáme dôvod ani toto stanovisko meniť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.7.2015 9:33 - 9:33 hod.

Lucia Žitňanská
Ďakujem pekne za faktické poznámky aj za podporu pozmeňovacieho návrhu. A môžem len zopakovať, že som presvedčená o tom, že dnes už každému je jasné, že je to len otázka času, kedy bude prijatý efektívny protischránkový zákon. A keď to nebude dnes, tak to bude najneskôr v krátkom čase po voľbách.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2015 9:04 - 9:27 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážený pán minister, premiér Fico s obľubou na tlačových konferenciách hovorí o tom, že opozícia nemá žiadne riešenia. Tak aby túto vetu v prípade schránkových firiem naozaj nemohol vysloviť, predkladám pozmeňujúci návrh k zákonu o verejnom obstarávaní.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predložím, urobí tento zákon účinnejší a rozšíri tiež obmedzenie schránkových firiem čerpať verejné zdroje na skoro všetky oblasti používania verejných financií a na všetky subjekty verejnej správy. Pozmeňujúcim návrhom taktiež sa zavádzajú finančné sankcie v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie. A rozširuje sa povinnosť schránkovým firmám zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod aj v prípade, že čerpajú verejné zdroje inak ako cez verejné obstarávanie, napríklad keď nadobúdajú majetok od štátu alebo prevádzkujú zdravotné poistenie.
Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu by sa celý zákon dostal do súladu s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, za ktoré hlasovala drvivá väčšina poslancov tohto parlamentu, vrátane poslancov za stranu SMER. A tiež nie je toto riešenie v rozpore so smernicou Európskej únie, ktoré máme v našom práve aplikovať.
Doteraz si premiér Fico, ale aj poslanci za stranu SMER v súvislosti s týmto zákonom iba protirečili. Najskôr schválili uznesenie, podľa ktorého má okrem iného tento zákon obmedzovať pôsobenie schránkových firiem pri všetkých oblastiach nakladania s verejnými financiami. Napriek tomu ale bol do parlamentu predložený zákon, ktorý upravuje len pre verejné obstarávanie. SMER dôvodil, že je to preto, že sa čaká na smernicu Európskej komisie, a preto, aby nemuseli zákon neskôr meniť, s úpravou ostatných oblastí verejných financií počkajú až na smernicu.
Medzitým je ale smernica na svete a zaväzuje členské krajiny Európskej únie prijať takú právnu normu, ktorá má vytvoriť register konečných užívateľov výhod, v ktorom budú uvedení majitelia všetkých domácich firiem. Ak teda prijmú poslanci za stranu SMER zákon v jeho súčasnej podobe, bude musieť úprava registra konečného užívateľa výhod sa meniť v každom prípade, pretože smernica ide v rozsahu oveľa ďalej než tento zákon. Takže padá ďalší dôvod pre nerozšírenie zákona na všetky oblasti nakladania s verejnými financiami.
Vidíme to, že so schránkovými firmami je obrovský problém. Občania to vidia, politici to vidia. Riešenie máme, smernicu máme, tak prečo by sme to mali nechať len tak? Je to proti princípu právneho štátu, je to proti zdravému rozumu. Napríklad keď si pozrieme dáta podľa združenia Zastavme korupciu, len od novembra minulého roku, kedy bola v parlamente prijatá prvá novela protischránkového zákona, sa vyskytlo viac ako desať káuz, pričom iba jediná z nich sa týkala verejného obstarávania, všetky ostatné iných druhov obchodu so štátom. Prijatie novely v súčasnej podobe by pokrylo naozaj len úplne úzky výsek tejto problematiky. Nie je preto podľa nás žiaden racionálny dôvod, aby sme účinnosť zákona o schránkových firmách nerozšírili. Vidíme, ako sa schránkové firmy správajú pri verejnom obstarávaní, nie je dôvod si myslieť, že v ostatných oblastiach používania verejných financií je to inak. Nemusíme dnes už čakať špeciálne na Európsku úniu, ako hovorí predseda parlamentu Pellegrini, a nemusíme čakať na nejaké špeciálne ďalšie legislatívne riešenie, ako hovorí premiér Robert Fico.
V tejto chvíli už sa naozaj nie je na čo vyhovoriť, ani na Európsku úniu. V tejto chvíli je to naozaj už len o vôli poslancov za stranu SMER, či chcú schránkovým firmám obmedziť pôsobenie naozaj alebo to bude len pokračovanie hry s trpezlivosťou občanov Slovenskej republiky a hranie sa na ďalšie výhovorky.
Predložím teraz pozmeňovací návrh. Bude to trošku dlhšie čítanie, pretože je to niekoľko strán.
1. V čl. I bode 2 v navrhovanom § 12a ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Osoby podľa predchádzajúcich viet sa považujú za konečných užívateľov výhod."
2. V čl. I bode 19 v § 149 sa ods. 3 dopĺňa písm. h) až k), ktoré znejú:
"h) subdodávateľovi podľa § 45 ods. 10, osobe podľa § 27 ods. 2 alebo osobe podľa § 28 ods. 2 pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, ak nesplnila povinnosť mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predložila údaj, informáciu, doklad, dokument alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné,
i) fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu do 100 000 eur, ak nesplnila povinnosť podľa § 134b ods. 5,
j) fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu do 10 000 eur, ak nesplnila povinnosť podľa § 134b ods. 4,
k) fyzickej osobe pokutu do výšky 100 000 eur, ak uviedla v žiadosti podľa § 134b ods. 1 nepravdivé údaje.".
Vysvetlím. V celom bode dva je nové, novo navrhované písm. k), ostatné kvôli legislatívnej čistote je prebratý text z predloženej novely, kde v novo navrhovanom písm. k) navrhujeme sankcionovanie priamo tej osoby, ktorá podáva návrh na zápis osoby do registra konečných užívateľov výhod pre prípad, že uvedie v tom návrhu nepravdivé údaje. Jednoducho ide nám o to, aby boli sankcionované konkrétne fyzické osoby, aby niesli zodpovednosť za ten návrh, ktorý do registra konečných užívateľov dajú.
3. Za čl. IV sa vkladajú nové čl. V až X, ktoré znejú:
"Čl. V
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č.544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 13/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 292/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 564/2003 Z. z., zákona č. 359/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 717/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 9/2012 Z. Z., zákona č. 286/2012 Z. Z., zákona č. 453/2013 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "zákona č. 435/2013 Z. z.") a zákona č. 197/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý znie:
"§ 41a
Právnická osoba môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8k znie:
"8k) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 510/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 2017/2012 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z."), zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 135/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Za § 14b sa vkladá § 14ba, ktorý znie:
"§ 14ba
Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, môže byt' nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 23d a 23e znejú:
"23d) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23e) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Čl. VII
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 58112004 Z. z. a zákona č. 506/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 14 ods. 2 znie:
"(2) Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na
a) právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu fyzická osoba uvedená v ods. 1, alebo
b) právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy a nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
"25a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z..
25b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Čl. VIII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 306/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 147/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 130/1996 Z. z., zákona č. 447/2001 Z. z., zákona č. 522/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 445/2004 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z. a zákona č. 507/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
"§ 13a
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, môže byť nadobúdateľom majetku obce podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 24b)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a a 24b znejú:
"24a) § 3 ods.1 zákona č. 523/2004 Z. z..
24b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Čl. IX
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z., zákona č. 540/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z. a zákona č. 509/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý znie:
"§ 11a
Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu".
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 znejú:
"21) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z..
22) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Čl. X
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/2011 Z. z., zákona č. 97/2011 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý znie:
"§ 34a
Zdravotná poisťovňa sa zapisuje do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57a znie:
"57a) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
2. V § 35 sa ods. 2 dopĺňa písm. k), ktoré znie:
"k) výpis z registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu."
3. V § 39 ods. 1 sa vkladá nové písm. i), ktoré znie:
"i) zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu."
4. Za § 86l za vkladá § 86m), ktorý znie:
"§ 86m
Zdravotná poisťovňa, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov je povinná zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.".
Doterajší čl. V sa označuje ako čl. XI.
Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí podporili tento pozmeňovací návrh a ktorí sú pripravení podporiť ho aj pri hlasovaní. Budú predložené ďalšie pozmeňovacie návrhy, teda konkrétne chcem spomenúť aj pozmeňovací návrh kolegu Beblavého, ktorý, v niečom sú veľmi podobné, v niektorých veciach možno odlišné. V každom prípade koncepčne a filozoficky obdobné. Takže pri tejto príležitosti chcem aj takto deklarovať našu podporu aj pozmeňovaciemu návrhu kolegu Beblavého, pokiaľ tento pozmeňovací návrh nebude schválený.
V každom prípade na záver snáď jednu poznámku. Myslím si, že téma schránkových firiem došla tak ďaleko, že už dnes každému je jasné, že skôr či neskôr dobrý protischránkový zákon skratka bude schválený. Keď to nebude dnes, tak to bude po voľbách, ale myslím si, že všetci už vieme, že je to nevyhnutnosťou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis