Videokanál poslanca

Asi sa musím spýtať, čo je to online. Lebo online pre mňa není lehota, ale online je online. A keďže viem, že napríklad obchodný register funguje cez tie tzv. dátové pumpy, ale to je jedno, to je už technické riešenie, skrátka, daňové úrady sú napojené na obchodný register. Inými slovami, daňové úrady si ťahajú údaje z obchodných registrov roky, to znamená, táto cesta je otvorená. Tak online je pre mňa, že tá cesta bude otvorená aj spätne, a toho človeka, ktorý registruje, by sme z toho mohli vynechať. A to by som považovala za riešenie, ktoré možno dáva zmysel a zároveň nezaťažuje.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, aj ja chcem podporiť to, aby bola zavedená lehota na, lehota pre správcu dane, dokedy vydá potvrdenie, respektíve súhlas so založením spoločnosti s ručením obmedzeným, respektíve prevodom obchodného podielu. Áno, ten administratívny náklad spojený s dĺžkou založenia eseročky sa tým znižuje. To, že potrebujeme papier navyše, sa tým neznižuje. A ja verím, že sa prepracujeme k tomu registru diskvalifikovaných osôb, ktorý bude verejným zoznamom a umožní prístup k dátam, ktoré diskvalifikujú založiť spoločnosť akúkoľvek na Slovensku, proste bez toho, aby s tým boli spojené náklady tohto typu.
To, čo ma mrzí, je pravdepodobne veľmi nízka spolupráca ministerstva spravodlivosti, pretože som presvedčená o tom, že kapacita ministerstva spravodlivosti je na tej úradníckej báze podstatne, podstatne vyššia, než je predložený návrh v tej časti novely Obchodného zákonníka, pretože on v skutočnosti, a preto ja to stále komentujem, nebojuje ani proti tým bielym koňom, bude to obíditeľné. Ja by som najradšej tú časť vypustila, priznám sa, tú novelu Obchodného zákonníka. Ale potom som ustúpila od tohto, asi si to potrebujete vyskúšať v praxi. Som presvedčená, že veľmi rýchlo príde novela Obchodného zákonníka, ktorá úplne zmení túto právnu úpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného, navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby som nezmiatla snemovňu pri hlasovaní, aj keď mám iný názor, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 81 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Nie. Chcem sa vyjadriť k tomu hlasovaniu, lebo naozaj to bol jeden návrh, ktorý sme podpisovali ako poslanci, ktorí sme podpisovali jedným podpisom sa pod tri mená, preto si myslím, že by sa malo o tých troch menách hlasovať naraz.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Bagačkovi. Za rok a pol predchádzajúca vláda znížila deficit, ktorý zdedila vo výške 8 % na 4,6. Vy na to máte kratší čas, na to 1,6 %. A áno, priznám sa, páni poslanci, že ja som očakávala, že taká strana, ako strana SMER, príde do vlády pripravená. A vie, čo má robiť, hneď ako nastúpi do vlády, pretože to, že tieto voľby vyhráte, to sme vedeli všetci. A možno jednu poznámku pánovi poslancovi Briximu. Šesť politických partnerov má mandát od voličov. Rada rozvoja a solidarity tento mandát nemá. Ďakujem pekne.

Pekný deň prajem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Teraz nemám žiadne, nič zásadné som neobjavila, ale keďže ide o ďalší zákon z toho tzv. ozdravného balíčka, tak si myslím, že to je pre tento rok tak vážna téma, že okrem eurovalu a toho, čo sa deje v Európe, neexistuje dnes na Slovensku vážnejšia téma, ako je ozdravný balíček, a spôsob, akým ho vláda urobí, pretože v podstate to, akým ho vláda urobí aj s nadväzujúcimi krokmi bude ovplyvňovať život tejto krajiny na možno desať rokov dopredu. A preto si myslím, že to je príležitosť aj pre nás neekonómov sa vyjadriť a zaujať politický postoj, pretože z tohto pohľadu je to výsostne politická, a, alebo aj politická téma a politická debata. A ja pozorujem, akým spôsobom sa pripravuje tento ozdravný balík, pozorujem veľmi vyrovnané rokovania a konsenzuálne výstupy Rady rozvoja a solidarity, ale zároveň som teda videla aj, že včera na tripartite ste sa tuším nedohodli, pán minister. A preto cítim potrebu, že povedať znova, že ma znepokojuje vláda, ktorá sa rozhodla znižovať deficit v podstate iba cez likvidáciu druhého piliera a súčasne ťahaním peňazí z ideologicky presne vybraných cieľov. Minulý týždeň to boli banky, teraz sú to regulované subjekty a vraj bohatí a živnostníci, tých ešte nemáme na stole, tí ešte len prídu a tí poslední na to asi aj najviac doplatia, pretože zjavne sú slabší vo vyjednávaní ako napríklad banky.
Znepokojuje ma premiér, ktorý sa schováva za rady solidarity, za okrúhle stoly a áno, a celkom úspešne aj za "neschopnosť opozície dodať alternatívne návrhy". Áno, znepokojujeme premiér a vláda, ktorá za zatvorenými dverami, kde sedia ľudia zastupujúci a obhajujúci každý svoj parciálny záujem sa dohodne so správcovskými spoločnosťami na nových parametroch II. piliera bez tých, ktorých sa to naozaj týka, bez tých, ktorí zastupujú ľudí, ktorých sa to naozaj týka. A znepokojuje ma, keď sa najdiskutovanejšou témou ozdravného balíka stáva počet štátnych sviatkov, resp. ktorý štátny sviatok padne za obeť, pretože, myslím, že podstata tej témy je inde. A podstata tej tém v je v tom, že áno, nie je to o hľadaní nejakých všeobecne platných zázračných a neideologických riešení. Verejné financie sa dajú ozdraviť buď cez vyššie príjmy, alebo cez nižšie výdavky. Bodka. Medzitým nič nie je. A áno, je len a len na vás, aby ste vybrali pomer, v akom to urobíte. Je len a len na vás, aby ste šetrili alebo si vybrali, či zvýšite dane, schválite rôzne mimoriadne odvody, vybrakujete druhý pilier alebo či zvýšite DPH. Aj keď toto bolo ideologicky odmietnuté hneď na začiatku, aj keď je to úplne legitímna diskusia. Áno, nie je to o hľadaní zázračných všeobecne platných riešení. Také neexistujú. Ale je to o prevzatí politickej zodpovednosti za tie riešenia, pre ktoré sa rozhodnete, s plusmi, s mínusmi, s politickými nákladmi, áno, aj s nahnevanými voličmi.
A preto treba o tom hovoriť, pretože schovávate sa za rady, najradšej za Radu rozvoja a solidarity, ktorá nie je žiadnym orgánom. Ničoho. To nie je poradný orgán vlády. To nemá svoj štatút. To je skupina ľudí, ktorí boli pozvaní za okrúhly stôl neformálne, kde každý obhajuje naozaj len svoj parciálny záujem, lebo lepšie sa dohodnúť, ako nechať valcovať 83-ku, ako ukazuje príklad bánk. Áno, vystúpila som prvýkrát na túto tému, keď sme prerokovávali jeden z prvých návrhov zákonov ozdravného balíka a cítila som potrebu vystúpiť znova. A prídu ďalšie zákony z tohto ozdravného balíka a vystúpim znova a znova, pretože, naozaj, som presvedčená o tom, že to nie je len ekonomická téma, ale je to politická téma, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, či sa chceme tváriť, že to nie je pravda, či sa chceme schovávať za rôzne rady, alebo nie. A áno, je to najdôležitejšie alebo jedna z najdôležitejších tém tohto roka.
Vadí mi, že nerokujeme o ozdravnom balíku v parlamente ako o celku. Povedala som to minulý týždeň a hovorím to dnes. Áno, poznáme ho. Strany ho dostali. Prečítali sme si ho v novinách, ale čítam aj to v novinách, že ste sa ešte nedohodli so všetkými záujmovými skupinami. Čítam aj to, že aj tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, napadli zamestnávatelia, že nebol konsenzus na tripartite, ani ohľadom tohto zákona, o ktorom dnes rokujeme, a to je oficiálny orgán tripartita na rozdiel od Rady rozvoja a solidarity. A musím pripomenúť, že tieto zákony sú spojené nádoby. To znamená, ak sa dohodnete na niektorom zo zákonov inak, niekde vám možno budú chýbať peniaze, niekde prebývať, tak sa to dotkne spätne aj iných zákonov. A ja si myslím, že nemôžeme preto rokovať o týchto jednotlivých zákonoch samostatne, pretože to dopadne potom tak, že tu budeme v júli alebo septembri riešiť totálny chaos v rámci druhých čítaní so siahodlhými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré bude reflektovať tú naozaj finálnu dohodu, ku ktorej dospejete niekde na tripartite alebo Rade rozvoja a solidarity. Alebo je to všetko zásterka - aj Rada solidarity a rozvoja, aj tripartita - a vy viete, ako ho chcete v konečnej podobe mať. Postupne nám ho predkladáte tento ozdravný balík a v konečnom dôsledku si ho v tejto podobe schválite. Iný záver z tohto spôsobu predkladania ozdravného balíka nevidím.
A znova môžem len povedať, že vidím aj prázdne rady opozície a znova môžem povedať, že ma veľmi mrzí, keď o téme, ktorá je naozaj asi nosnou téma tohto roka a naozaj ovplyvňuje Slovensko na nasledujúcich možno až 10 rokov, neprebieha v parlamente jedna riadna ekonomická, ale aj politická diskusia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tu naozaj sa o tom treba normálne vecne rozprávať.
A ten môj problém je, rozumiem, že, aj na úvod som to povedala, to je megaproblém, ktorý treba vyriešiť. Ja som napadla jednu časť tohto návrhu len kvôli tomu, že som presvedčená, že prinesie záťaž bez skoro akéhokoľvek profitu. Preto naozaj v tejto časti navrhujem vážne sa o tom rozprávať. A naozaj v záujme lepšieho, slušnejšieho podnikateľského prostredia naozaj navrhujem vrátiť sa k tomu projektu, ktorý na ministerstve spravodlivosti existuje. A svojho času vlastne ten prvý zámer bol vytvorený dokonca za vašej vlády. My sme sa k nemu prihlásili a mali sme ho v legislatívnom pláne, pokiaľ ide o tú čiernu listinu podnikateľov.
V skutočnosti ale dovoľte ešte jednu poznámku. Áno, platí, že všetky snahy o administratívne riešenia tohto typu problémov v konečnom dôsledku sú málo efektívne a zlyhávajú. My sa tým snažíme riešiť to, čo je podstatné, a to, čo v tomto štátne nefunguje. A to je fungujúca či už špecializovaná polícia alebo všeobecná prokuratúra a súdnictvo. A tam je vlastne pes zakopaný. My hľadáme náhradné riešenia. Máme krásny príklad pri konkurznej mafii, keď sme svojho času riešili konkurznú mafiu, keď sme sprznili konkurzný zákon, dali sme administratívne prekážky pre spúšťanie veriteľských konkurzov, zhoršili sme podnikateľské prostredie len preto, že sme si nevedeli poradiť s konkurznými súdmi. To je proste príklad z minulosti, na ktorý sa pamätám ja, my. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, k tomuto zákonu bez širšieho politického úvodu, priamo k veci. Samozrejme, zhodneme sa v tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sa daňové úniky obmedzili na minimum. Aj predchádzajúca vláda v tomto zmysle schválila koncepčný materiál s nejakými úlohami. Máme jeden cieľ.
Podľa mojej mienky na to, aby to boli dobré návrhy, musia spĺňať v zásade dve kritériá. To prvé kritérium je čo najviac zúžiť priestor pre podvodníkov a súčasne čo najmenej zaťažiť tých, ktorí naozaj poctivo platia dane. A vtedy to bude dobrý predpis. Ja rozumiem aj tomu, že asi nevymyslíme právny predpis, ktorý podchytí všetkých podvodníkov a nezaťaží žiadneho poctivého platcu dane, ale niekde by sme mali hľadať ten stred. Mali by sme ho hľadať preto, pretože rovnako ako téma daňových únikov je aj dôležitá téma kvalitného podnikateľského prostredia, ktoré nekladie brzdy začatiu podnikania. Ja sa nejdem vyjadrovať k samotnej novelizácii zákona o dani z pridanej hodnoty. Sú tam nejaké drobnosti, na ktoré sa vás spýtam na výbore, ale sú to naozaj skôr drobnosti.
Čo mi vadí v tomto návrhu zákona, je novela Obchodného zákonníka a s tým súvisiaca novela zákona o správe daní. Ten cieľ, ktorý je zadefinovaný a v zásade aj definovaný v zákone, síce že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok, znie naozaj dobre. Problém je, že tak, ako to je urobené, sa to absolútne míňa účinkom a naozaj vážne poškodíme podnikateľské prostredie. Som o tom presvedčená. A som o tom presvedčená aj preto, že v tejto podobe tento návrh nie je úplne prvýkrát na stole a x razy sme tieto debaty viedli aj s ministerstvom financií a vždy sme ich dokázali presvedčiť, že toto riešenie tak ako je navrhované, nie je dobré. Je zrejmé, že tie pozície z hľadiska sily ministrov sa počas tejto vlády vymenili.
V čom je to riešené zle, tak ako je navrhované. Podľa vášho návrhu, aby teda sa naplnila litera zákona, že ten, kto neplatí dane, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, každý kto bude chcieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, si bude musieť vypýtať súhlas správcu dane na to, aby mohol založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Preložené do reči, kto bude chcieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, bude musieť ísť najskôr na daňák alebo napísať na daňák, ten má na to tridsať dní. Po tridsiatich dňoch dostane papier, že môže založiť eseročku. A potom mu to obchodný register za dva dni zaregistrujú. Zakladáme spoločnosti s ručením obmedzeným za päť dní. Naopak, pán minister Miškov mi spôsoboval ťažké chvíle, aby sme skrátili lehotu na zápis obchodných spoločností do obchodného registra na dva dni. A bol to normálne vážny technický problém, pretože tie kapacity na súdoch, na obchodnom registri boli obmedzené. Ale, áno, dohodli sme sa, lebo rozumela som tej stratégii. Čím je pružnejšie podnikateľské prostredie z menej administratívnych bariér, čo koniec koncov sleduje aj zahraničie, a je to sledované aj vo všetkých rebríčkoch, tak tým, môžme sa chváliť, máme lepšie podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Bol to legitímny tlak, ktorý vyvolávalo ministerstvo hospodárstva. A teraz my sme tie súdy donútili to robiť za dva dni. A vy do toho prídete s tým, že to nebude trvať dva dni, bude to trvať tridsaťdva dní. A ešte tým vlastne aj podporujeme aj korupčné prostredie na samotných daňových úradoch, pretože ten, kto nebude chcieť čakať tridsať dní, no tak si to bude chcieť nejakým spôsobom vybaviť. Je to typická cesta, opačne, ako rozšíriť priestor pre korupciu. Ten istý mechanizmus sa zavádza pre prevody obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným. A zároveň som presvedčená o tom, že sa to minie účinkom, pretože tie samotné biele kone, o ktorých, áno, vieme a o ktorých hovoríte, spravidla tie daňové nedoplatky nemajú, tá eseročka má daňový nedoplatok, ale tí spoločníci, čo sú tam nastrčení, tak tí samotní ho spravidla nemajú. Zároveň musím k tomu dodať, že krajiny, ktoré zapisujú obchodné spoločnosti vlastne iba cez jeden formulár v priebehu 24 hodín, neriešia tento problém daňových nedoplatkov. Čiže tam niekde to nebude. Ja naozaj varujem predtým, aby sme si takýmto okatým spôsobom zhoršovali podnikateľské prostredie. A zároveň musím povedať, že málo postihneme práve touto úpravou tých, ktorých postihnúť chceme, teda biele kone, ale zároveň budeme otravovať život všetkým podnikateľom, ktorí budú chcieť založiť eseročku, previesť obchodný podiel v ich normálnom živote, a pritom väčšina z nich, samozrejme, riadne platí dane.
Ja, samozrejme, mám veľký záujem na tom, aby sme oddeľovali poctivých podnikateľov, ktorí riadne platia dane, od tých, ktorí dane neplatia. Preto sme mali aj v legislatívnom pláne pripraviť zákon o tej tzv. čiernej listine podnikateľov. Ten zámer je nastavený tak, aby naozaj v elektronickej podobe existoval zverejnený zoznam subjektov, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov, ktorí porušujú konkrétne zákony, aby boli zapísaní a boli v tomto zozname a boli s tým spojené určité sankcie, napr. nemožno založiť spoločnosti, ale napr. aby nemohli mať prístup k verejným obstarávaniam na nejaké obdobie. Nemalo by sa to vzťahovať potom len na neplatenie daní, ale malo by sa to vzťahovať aj na neplatenie odvodov. Nemalo by sa to vzťahovať len na tie eseročky, ale priamo na tých konateľov týchto eseročiek a priamo na tých spoločníkov týchto eseročiek. Je to vymysliteľné. A nejaký prvý draft toho existuje na ministerstve spravodlivosti. A zároveň tá výhoda tohto riešenia je v tom, že to bude elektronický zoznam, elektronicky prístupný. Čiže ten poctivý podnikateľ nebude musieť na daňák, on si dá normálne návrh na zápis do obchodného registra, ten obchodný register sa pozrie do verejného zoznamu, či má dlhy, nemá dlhy, ak nemá dlhy, možno ho zapísať. To je riešenie, ktoré nám čiastočne rieši problém, aj keď nezachytí všetkých týchto podvodníkov. A zároveň nebrzdí podnikateľské prostredie. A ešte má aj ten efekt, že samotní podnikatelia keď uzatvárajú zmluvy, tak vidia, je to solídny podnikateľ, dobrý partner alebo je to mizerný partner, na ktorého sa nemôžem spoľahnúť. Ja viem, že to nezvládnete spraviť k 1. septembru, ale do roka to zvládnete spraviť. Je to otázka vôle. Ministerstvo spravodlivosti je schopné priniesť tento návrh zákona na jeseň do parlamentu. A takýto register, som o tom presvedčená, je schopný tento štát sprevádzkovať v priebehu jedného roka. Bolo by to o rok neskôr, ale bolo by to funkčné. Teraz schválime niečo, čo nie je funkčné a, naopak, zhoršuje to prostredie. Preto, áno, moja výhrada ide cielene k novele Obchodného zákonníka a s tým súvisiacej novele zákona o správe daní, čo je súčasťou tohto návrhu zákona, a nebudem ja navrhovať teraz vrátenie tohto zákona, ale určite budem navrhovať v tomto zmysle pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. A berte, prosím, toto ako prejav konštruktívnej opozície. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja si dovolím len krátko zareagovať. Je jedna vec konštruktívna opozícia, druhá vec návrhy zákonov v parlamente od poslancov, aj opozičných a úplne iná vec je zodpovednosť vlády za zdravé financie, ktorá sa teraz prejavuje v podobe konsolidačného balíčka. A za to nesie zodpovednosť len vláda strany SMER. V tomto zmysle, áno, tvrdím, že nie je úlohou opozície dávať návrhy vláde, ako má ozdraviť verejné financie, ale upozorňovať na dôsledky ich rozhodnutí, resp., poviem to ešte inak, neviem, prečo by sme mali participovať na tom, ako si bude vláda na čele s Robertom Ficom rozmeľňovať svoju vlastnú zodpovednosť a vťahovať do spoluzodpovednosti, ako už vťahuje, Radu solidarity a rozvoja a potom opozičné a potom neviem koho ešte každého cez okrúhle stoly a tak ďalej. To je čisté rozmeľňovanie zodpovednosti. A ja som presvedčená, že tu má zodpovednosť čisto vláda a má ju aj niesť. Ďakujem pekne.