Videokanál poslanca

Pán kolega Hudacký, priznám sa, ja vás považujem za slušného človeka a ako kresťanského demokrata, by som od vás očakával úplne iné slová, lebo, čisto politologicky, čudujem sa vám. Kresťanská demokracia na Západe vždy vychádzala z modelu sociálnotrhového hospodárstva, už od Adenauera. Nikdy neobhajovala tento neoliberálny model, ktorý tu obhajujú kolegovia z SDKÚ alebo zo SaS, ktorí celkom prirodzene vyznávajú neoliberalizmus. V poriadku, ale kresťanská demokracia? Však vy ste boli v tom Európskom parlamente, vy ste to museli vidieť. Sociálna náuka cirkvi, sociálnotrhové hospodárstvo, spomínajte si na autora, ako bol Benjamin Disraeli, ktorý kritizoval to, že tieto liberálne modely rozdeľujú národy na dva národy, na chudobných a bohatých, a k ničomu dobrému to nevedie. Spomeňte si na to, akú politiku zastávajú malé škandinávske kresťanské demokracie, ktoré podporujú sociálny štát všade. Čo rozpráva Barroso v Európskom parlamente? Obhajuje sociálnotrhové hospodárstvo, redistribúciu. Z kresťanskej demokracie, tej tradičnej, klasickej, západnej, nikto nikdy neobhajoval tento tupý neoliberalizmus. Ako si to vy na Slovensku môžete dovoliť? Vy ako slušný človek by ste si mali uvedomiť, že obhajoba "flat taxu", to patrí do výbavy nejakých domorodých náčelníkov niekde v treťom svete alebo fanatických neoliberálov. Ale vy, ako kresťanský demokrat, pán kolega, študujte vlastné spisy a vráťte sa k Adenauerovi, pretože to by vás mohlo zdobiť. Ale toto, prepáčte, nemá nič spoločné s modernou Európou.

Pán kolega Sulík, ja som zdesený z vášho prejavu. Najskôr tu obhajujete gangstrov, ktorí robia daňové úniky, potom tu vrieskate na ministra ako nejaký hulvát. Čo ste týmto chceli povedať? Jediné, čo malo zmysel vo vašom prejave, bolo to, k čomu ste sa priznali, že v rokoch 2002 až 2006 ste naozaj pripravili raj pre tých najbohatších. Ste tu vytvorili daňový systém, ktorý bol úplne ideálne šitý na biznismenov, ktorí na ňom brutálne zarobili. Na jednej strane ste znížili im dane, im, nie chudobným ľuďom, im ste znížili dane. Potom ste rozpredali, sprivatizovali štátny majetok. Potom ste vykuchali štát ďalšími spôsobmi ako napr. tým, že ste zredukovali ochranu práce a opäť uľahčili podmienky biznismenom. Čiže výsledok vlády, ktorú ste aj vy vtedy podporovali, bolo, že pracháči sa škerili od ucha k uchu a 99 % ľudí na Slovensku na to doplatilo. A dneska tento zvrhlý model obhajujete, pán kolega. A ešte tu vrieskate ako taký krčmový hulvát. Hanbite sa. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister. Oceňujem vašu odpoveď. A teší ma, že slovenská vláda a slovenská sociálnodemokratická vláda vyjadruje podporu tomuto projektu. Treba si totiž uvedomiť, že jediná Európa, ktorá kedy bude mať podporu od ľudí, bude sociálna Európa. Ten druh európskej integrácie, ktorý začal od osemdesiatych rokov prijatím Jednotného európskeho aktu a Maastrichtskej zmluvy a ktorý neskôr pokračoval ďalšími zmluvami a prehlboval integráciu na neoliberálny spôsob, oslabil rôzne sociálne programy v Európskej únii a európsky sociálny model. Vyvrcholením tohto boli škandalózne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch Laval a Viking v roku 2007, ktoré predraďujú slobodu podnikania pred právo na štrajk, na základné sociálne právo. Takže v tomto duchu, myslím si, aktivity či už francúzskeho alebo luxemburského ministra práce, a som rád, že sa pridávame aj my v mnohých ohľadoch ohľadom sociálnej únie, sú, samozrejme, vítané. Na druhej strane Slovensko má určite aj svoje špecifiká, ktoré by rado zdôraznilo. Sú nejaké sociálne programy alebo sociálne špecifiká, ktoré by ste vy radi zdôraznili v tomto projekte? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som členom európskeho výboru oznámiť, že posúvame stretnutie európskeho výboru na 10.45 hod. v miestnosti č. 30. Ďakujem.

Pán kolega Číž, ja by som chcel naozaj oceniť tento váš príspevok do diskusie práve preto, že vniesol taký hlbší a hodnotový rozmer do našich debát a trošku priblížil Slovensko týmto spôsobom tým európskym diskusiám. Pretože ja mám skúsenosť z tých európskych fór, tam sa naozaj vedú hodnotové diskusie, kde tí ľudia navzájom poznajú tie knihy tých svojich oponentov. To znamená -  a to isté platí pre vás -  keď vy kritizujete tú pravicu, tak máte načítaného toho Missesa, máte načítaného Nozicka, Hayeka, Rothbarta a tak ďalej.
Ale tuto kolegovia, ktorí kritizujú ľavicu, nemajú šajnu. Tuto kolega Hlina hovorí o Žižekovi. Nemajú šajnu, čo píše Žižek, nemajú šancu, čo píše Cohen, čo píše Habermas, čo píše Rawls, čo píše Dworkin. Nie, oni nečítajú. Oni si vystačia s tými svojimi neoliberálnymi dogmami. A to veľmi ochudobňuje tú našu diskusiu, pretože namiesto naozaj systematického štúdia títo páni iba googlujú, googlujú, vyberú si nejaké neoliberálne mantry a dokola ich opakujú. A nemá to žiadnu analytickú úroveň. A teraz naozaj nechcem hádzať do jedného vreca všetkých, lebo sú tu i ľudia, ktorí majú očividne záujem ( a teraz, pán Hlina očividne je jeden z tých, ktorý má chuť čítať; aj pán Sulík možno bude mať konečne chuť si niečo prečítať, keďže dostal knižku), ale je to strašne málo.
Ja mám pocit, že, a teraz nechcem dehonestovať na Slovensku pravicu, ja si naozaj veľmi silne vážim pravicové názory, vážim si aj toho Hayeka, aj toho Nozicka, polemizujem s nimi, analyzujem ich diela a tak ďalej. Ale na Slovensku si na pravom spektre dnes nie je čo vážiť, ale nie vždy to tak bolo.
Páni kolegovia z pravice, spamätajte sa! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, váš príhovor bol opäť dôkazom toho, že na Slovensku je to trošku inak, a tu by som nadviazal na pána "politológa" Ľudovíta Kaníka, ktorý hovoril, že ľavica a pravica tu už dnes neexistuje (nechám sa poučiť, určite o tom vie pán Kaník viac). Pravdou je, že v západnej Európe sa naozaj tie rozdiely medzi ľavicovými a pravicovými, alebo sociálnodemokratickými a kresťanskodemokratickými stranami do veľkej miery zúžili. Pretože sa všetci zhodli na tom, že je tu potreba sociálneho štátu, je tu veľmi silná potreba sociálnej ochrany, je tu potreba progresívneho zdaňovania a redistribúcie, na tom sa zhodli. Ale potom došla skupinka takého zvláštneho typu v týchto postkomunistických štátoch, ktorá sa vyhlásila za pravicu a obhajuje ten najsurovejší kapitalizmus 19. storočia a tvári sa, že to je v poriadku a že vlastne to ani nie je ideológia, že to všetko takto musí byť, to je ekonomická nevyhnutnosť. A to je tá sranda: Že napríklad vo Švédsku či vládne ľavica, alebo pravica, tie rozdiely v systéme sociálnej ochrany sú kozmetické. Áno, Švédi teraz (a teraz dookola to opakujete), znižujú trošku tú daň korporátnu, ale udržiavajú ten silný systém. A tá daň z fyzických osôb, príjmová daň, je veľmi vysoká naďalej. Progresívna daň, redistribúcia.
Páni kolegovia, keď dokola hovoríte o tom Švédsku, dohodnime sa. Keď navrhnete, že prevezmeme celý kompletný švédsky systém, ktorý tu dookola obhajujete, tak ja vám za to zahlasujem. Keď chcete mať Švédsko, majme to Švédsko. Ale tak potom, keď to nechcete, tak sa tu dokola neodvolávajte na Švédsko.
A z hľadiska tej konkurencieschopnosti. Páni kolegovia, škandinávske štáty opäť ukázali, že konkurencieschopnosť sa dá presadiť aj cez investície do sociálneho kapitálu, cez investície do znalostnej ekonomiky, do vedy, výskumu a podobných vecí, ale na to potrebujete peniaze, na to potrebujete redistribúciu. Lenže vy z nás chcete spraviť banánový štát. To je váš problém, ďakujem.

Pán kolega Frešo, v učebniciach politológie sú také vyslovene učebnicové rozhrania medzi pravicou a ľavicou. Ľavica je tá, ktorá stojí na strane pracujúcich, práce, zamestnancov. To je učebnicové, politologické, teraz naozaj nehovorím za seba. A pravica, pravica stojí na strane biznisu, ale to je naozaj iba čisto definícia z učebníc. Teraz ja som mal naozaj pocit, že to budete sa snažiť tlačiť niekam smerom, že ale nie, my nie sme na strane biznisu, my sme na strane strednej triedy, to je taká tá vaša floskula, že stredná trieda. Ale zrazu zisťujem, že celá diskusia, počnúc vami a teraz pokračujúc všetky tie príhovory vašich pravicových kolegov, furt dokola len podnikanie a biznis. Biznis, biznis, biznis, vy vôbec neriešite strednú triedu v zmysle zamestnancov, ktorí zarábajú, dajme tomu, nad tých 100 tisíc korún, 3 300 eur. Vy riešite iba tú daň z právnických osôb. Vôbec nie daň z fyzických osôb. To je pre mňa milé prekvapenie, aspoň konečne viem, kam patríte. Ja sa vás len spýtam, nechcete sa už konečne vrátiť späť do toho biznisu? Očividne by ste tam boli platnejší ako v politike.
Teraz otázka harmonizácie daní a Európskej únie. Viete, vy ponúkate Európe víziu, ktorej sociológia hovorí the race to the bottom - preteky ku dnu. Akým spôsobom chceme zatraktívniť našu krajinu pre kapitál? Znížme dane, znížme Zákonník práce a tlačme našich zamestnancov do toho, aby mali malé platy, aby mali čo najnižšiu ochranu a tak ďalej, lebo tak prilákame kapitál. Lenže raz, v konečnom dôsledku budeme musieť konkurovať Číne, 50 centov za hodinu, 16 hodín denne pracujú, nemajú žiaden Zákonník práce. Naozaj veľmi silné podmienky. Toto je vaša vízia pre Európu? Poďme všetci navzájom bojovať? Preteky ku dnu? Toto je vízia, ktorá by Európu doniesla o 150 rokov naspäť do časov ranej industrializácie. Pán kolega, buďme trošku modernejší.
Ďakujem.

Pán kolega Kaník, za prvé, vôbec by som na vašom mieste nepoužíval pojmy ako spravodlivosť a solidarita. To vy absolútne bez akéhokoľvek krytia morálnej argumentácie tieto termíny používate. To je také ako: v stredovekej filozofii na to existoval termín flatus voci - záchvev zvuku. To nemá nič spoločné s nejakým argumentom, len také niečo z vás vyšlo bez akéhokoľvek významu. Z hľadiska rastu: Viete, odvolávať sa na rozvojové štáty, ja neviem, či vám to už nepríde blbé, na štáty typu Trinidad a Tobago a Mauricius. Ja neviem. Ja si teda budem určite radšej brať príklad od vyspelejších štátov a vy ste ich nazvali, že sú vyspelejšie štáty, ako od nejakých ľudožrútov z Afriky, pán kolega. Budem si brať príklad od Švédska napríklad, a Švédsko, ak by som vás mohol upozorniť, Švédsko je krajina, ktorá v tridsiatych rokoch patrila k tým najchudobnejším na svete. A vtedy prišli sociálni demokrati k moci s koncepciou folkhemmet, Per Albin Hansson sa volal vtedy ten premiér, a došli práve s veľkou redistribúciou, veľmi silnou redistribúciou s progresívnymi daňami, pán kolega. A vďaka tomu naštartovali ten ekonomický rast. A to platí aj pre nás, pretože aj vy môžete prilákať ten kapitál dvomi spôsobmi. Už som to raz spomínal. Buď tým, že teraz vytvoríte čo najlepšie daňové prostredie pre tých špekulantov, dáte im nízke dane, alebo tým, že nastavíte kvalitné školstvo, kvalitné zdravotníctvo, stabilné kvalitné sociálne prostredie, súdne, vymáhateľnosť práva a tak ďalej, ale na to, aby ste to nastavili, tak potrebujete peniaze, aby ste zaplatili sestričky, lekárov, učiteľov, sudcov, a tak ďalej. Odkiaľ ich zoberiete? Jedine cez redistribúciu, pán kolega. Tak to robia vo Švédsku, tak to robia v tej západnej Európe, tak to nerobia v Kongu, ale vašou inšpiráciou je očividne Kongo. Už to povedal kolega Beblavý. Rovná daň nijakým spôsobom nepomáha rastu. Je to čistý marketing. Áno, marketing to možno bol. Ale v prvom rade to bol biznis, pán kolega. V 2004 roku tí, ktorí mali najviac, sa im znížila daň z 32 percent na 19. Brutálne na tom zarobili. Bol to biznis.

Pán kolega, ja iba k tej časti, keď ste hovorili, že bohatí v tých hrubých číslach tak či tak odvádzajú viac. Ale to je z definície samozrejmé, aby sme si teda ujasnili definíciu.
Progresívna daň, to sú sadzby progresívne, nie hrubé čísla, čo odvádzame, sadzby, flat tax, rovná daň sú sadzby rovnaké. Nie, že platíme rovnakú daň.
Keby ste chceli platiť rovnakú daň, tak to by sme museli dať všetkým, že plaťte 700 eur, a chudobní ľudia, ktorí zarábajú menej, by si do banky chodili požičiavať, to by bola rovnaká daň. To hádam s takouto možnosťou ani nepočítate, to je čistá banalita, čo hovoríte, že bohatí platia v hrubých číslach viac. Samozrejme, že platia. A ja vám poviem aj, prečo my chceme tú progresívnu sadzbu. Sadzbu, nie hrubé čísla, sadzbu. Pretože - a to už je diskusia v ekonómii od začiatku 20. storočia - pretože je tu teória rovnej obete. To znamená, ja to vysvetľujem študentom takto, a obávam sa, že iný spôsob asi nebude, ako polopatisticky to vysvetliť aj tu.
Zoberte si milionára, ktorý si staví v lotérii, a zoberte si bezdomovca, ktorý si staví v lotérii v jeden deň. Na druhý deň vyhrá milión jeden, druhý. Myslíte si, že pre bezdomovca budú mať tie peniaze, ktoré vyhrá, tú istú váhu ako pre toho milionára? Nie, ten bezdomovec si zrazu bude môcť kúpiť barák, bude si môcť zrazu kúpiť vzdelanie a tak ďalej. Kdežto ten milionár, preňho to bude ďalšia cifra na účte.
Tie peniaze majú inú váhu. A to platí aj spätne, keď zdaňujete. Keď zoberiete chudákovi 20 korún a bohatému 100 korún, tak chudákovi ste zobrali nedeľný obed, a boháčovi niečo, čo si ani nevšimne. Tu je ten rozdiel, pán kolega.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Sulík, mne sa naozaj páčil ten váš úvod, keď ste sa tu tak ako bohorovne postavili: Učebnice niečo hovoria, ale ja hovorím niečo iné. To je jedno, že tak hovorí Krugman, že tak hovorí Stiglitz, Sen, Samuelson, ja hovorím, že dane majú iba jednu funkciu. To je taký pohľad takého mesiášskeho, alebo by som používal nejaké výrazy z iných odvetví, ako je politické, ale chápte, prosím, že Mister Nobody from somewhere from Slovakia naozaj nikoho nezaujíma, a bavme sa o tom, čo hovoria autority a autority hovoria niečo úplne iné, ako hovoríte vy, úplne iné.
Vy taký máte, taký ten štýl, že používate nejaké ekonomické štatistiky a čísla alebo grafy a poviete: Lafferova krivka. Ten bod, kde tá Lafferova krivka začína platiť, ten neviete určiť, ale budete sa odvolávať na Lafferovu krivku. V Británii po 2. svetovej vojne bola raz sadzba 90 % a Lafferova krivka stále stúpala. Ako je to možné, pán kolega Sulík? No? To je otázka pre vás.
Viete, tento váš príhovor, to bolo také krčmové mudrovanie. To nemalo nič spoločné s nejakou vedeckou analytickou úrovňou. To bolo to, čomu vy ste nazvali "žvásty". Ja som zvyknutý na vedeckú úroveň a poznám veľa pravicových, veľmi kvalitných ekonómov, ale vy, vy to nie ste, pán kolega.
To isté, keď ste hovorili o Giniho koeficiente, vytiahnete si, čo sa vám hodí, ale to, čo je dôležité, že za posledných 20 rokov na Slovensku brutálne stúpol, sa roztvorili tie nožnice, ako Giniho koeficient rástol, to už nespomeniete. Čiže naozaj selektívnosť faktov, nevedecký spôsob uvažovania.
Keď ste hovorili o spravodlivosti, akú spravodlivosť máte na mysli? Podľa ktorej teórie? Rawlsa? Ackermana? Dvorkina? Nozicka? Walczera? Tárate! Toto bolo čisté táranie.
A ja len poviem toľko, že existujú zhruba dve alternatívy, ako sa postaviť daniam. Jedna je taký ten jeľcinovský kapitalizmus, znižujme dane, majme malý štát, prilákame všelijakých špekulantov. Druhá alternatíva, rakúsky spôsob, vysoké dane, aby sme mali veľmi silný štandard v zdravotníctve a školstve a to vie tiež prilákať kapitál. Pán kolega, vie.
Ďakujem. (Potlesk.)